1

Svojím odvolaním spoločnosť El Corte Inglés SA (ďalej len „El Corte Inglés“) žiada zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 15. októbra 2014, El Corte Inglés/ÚHVT – English Cut (The English Cut) (T‑515/12, EU:T:2014:882, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) zo 6. septembra 2012 (vec R 1673/2011‑1, ďalej len „sporné rozhodnutie“), týkajúceho sa námietkového konania medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou The English Cut SL (ďalej len „The English Cut“).

2

Článok 8 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1) stanovuje:

„1.   Na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná:

…

2.   Na účely odseku 1 sa pod pojmom ‚skoršie ochranné známky‘ rozumie:

…

5.   Okrem toho na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky v zmysle odseku 2 ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná, ak je zhodná alebo podobná so skoršou ochrannou známkou a má byť zapísaná pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je skoršia ochranná známka zapísaná, kde v prípade skoršej ochrannej známky Spoločenstva má táto ochranná známka v Spoločenstve dobré meno a v prípade skoršej národnej ochrannej známky ochranná známka má dobré meno v príslušnom členskom štáte a tam, kde používanie bez náležitého dôvodu ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, by neprávom v rozpore s dobrými mravmi využívalo alebo narúšalo rozlišovaciu spôsobilosť alebo poškodzovalo dobré meno skoršej ochrannej známky.“

3

Dňa 9. februára 2010 The English Cut podala na ÚHVT prihlášku slovného označenia „The English Cut“ ako ochrannej známky Spoločenstva.

4

Výrobky uvedené v prihláške patria do triedy 25 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení (ďalej len „Niceská dohoda“) a zodpovedajú tomuto opisu:

„Odevy, s výnimkou kostýmov a oblekov, nohavíc a sák; obuv, pokrývky hlavy“.

5

Prihláška tejto ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 2010/122 zo 6. júla 2010.

6

Dňa 4. októbra 2010 spoločnosť El Corte Inglés podala námietky proti zápisu uvedenej ochrannej známky pre výrobky uvedené v bode 4 tohto rozsudku.

7

Námietka bola založená na týchto skorších ochranných známkach:

8

V tejto námietke sa odvolávala na dôvody uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b) a ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

9

Námietkové oddelenie ÚHVT námietku 12. júla 2011 zamietlo.

10

Dňa 16. augusta 2011 El Corte Inglés podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Sporným rozhodnutím prvý odvolací senát ÚHVT uvedené odvolanie zamietol.

11

Po prvé odvolací senát v rozsahu, v akom boli námietky založené na článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 konštatoval, pokiaľ ide o existenciu podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami v zmysle tohto ustanovenia, že tieto označenia nevykazujú z vizuálneho alebo fonetického hľadiska žiadny podobný prvok. Z koncepčného hľadiska odvolací senát konštatoval, že španielska verejnosť, ktorá anglický jazyk príliš dobre neovláda, bude slovné označenie „The English Cut“ posudzované ako celok vnímať ako fantazijné označenie. Odvolací senát však pripustil, že aj napriek tomu, že časť priemerných španielskych spotrebiteľov má nízku úroveň znalostí anglického jazyka, väčšina týchto spotrebiteľov anglický výraz „English“ pochopí ako výraz vyjadrujúci podobný koncept, ako je koncept vyjadrený španielskym výrazom „Inglés“.

12

V dôsledku toho odvolací senát konštatoval, že kolidujúce označenia vykazujú koncepčnú podobnosť súvisiacu s jedným z ich slovných prvkov, a to aj keď tieto označenia ako celok podobné nie sú.

13

Odvolací senát, ktorý následne vykonal celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny, konštatoval, že slová „El Corte“ a „Cut“ predstavujú dominantné prvky kolidujúcich označení a že príslušná skupina verejnosti nebude schopná vytvoriť si medzi nimi žiadnu „koncepčnú podobnosť“. Odvolací senát z toho vyvodil, že aj keď tieto označenia vykazujú koncepčnú podobnosť, ktorú v bode 43 sporného rozhodnutia výslovne kvalifikoval ako „minimálnu“, sú napriek tomu celkovo rozdielne, takže námietky sa musia v rozsahu, v akom sú založené na článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, zamietnuť.

14

Po druhé odvolací senát v rozsahu, v akom boli námietky založené na článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, konštatoval, že napriek dobrému menu, ktoré majú skoršie ochranné známky v odvetví veľkodistribúcie, spoločnosť El Corte Inglés nepredložila dostatočné dôkazy o skutočnej či potenciálnej existencii ujmy alebo prospechu neoprávnene získaného z dobrého mena uvedených ochranných známok. Odvolací senát v dôsledku toho námietky podané spoločnosťou El Corte Inglés na základe tohto ustanovenia zamietol.

15

El Corte Inglés návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 22. novembra 2012 podala žalobu smerujúcu k zrušeniu sporného rozhodnutia.

16

Na podporu svojej žaloby El Corte Inglés uvádza dva žalobné dôvody, pričom prvý je založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a druhý na porušení článku 8 ods. 5 uvedeného nariadenia.

17

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu ako celok.

18

Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, Všeobecný súd najprv rozhodol, že vzhľadom na to, že účastníci konania konštatovania odvolacieho senátu týkajúce sa vymedzenia príslušnej skupiny verejnosti a porovnania dotknutých výrobkov a služieb nespochybňujú a že tieto konštatovania boli správne, treba ich potvrdiť.

19

V nadväznosti na to, pokiaľ ide o podobnosť kolidujúcich označení v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, Všeobecný súd jednak uviedol, že kolidujúce označenia obsahujú slová zložené z rôzneho počtu písmen a pochádzajúce z rôznych jazykov a jednak, že majú odlišnú výslovnosť a odlišný počet slabík. Všeobecný súd z toho vyvodil, že odvolací senát správne zaujal stanovisko, že uvedené označenia z vizuálneho ani z fonetického hľadiska nie sú podobné. Naopak, pokiaľ ide o koncepčné hľadisko, Všeobecný súd uviedol, že kolidujúce označenia majú rovnaký doslovný význam, a to „anglický strih“. Všeobecný súd sa však domnieval, že španielski spotrebitelia budú schopní vnímať zhodu tohto významu až potom, čo do svojho jazyka preložia slovné označenie „The English Cut“, čo vylučuje, aby si medzi kolidujúcimi označeniami vytvorili bezprostredné koncepčné spojenie. Všeobecný súd v dôsledku toho kvalifikoval v bode 29 napadnutého rozsudku stupeň koncepčnej podobnosti existujúci medzi týmito označeniami ako „nízky“.

20

Nakoniec na záver svojej analýzy Všeobecný súd v bode 33 napadnutého rozsudku uviedol, že medzi kolidujúcimi označeniami existuje nízka koncepčná podobnosť, ale žiadna vizuálna alebo fonetická podobnosť. Všeobecný súd sa teda domnieval, že odvolací senát dospel správne k záveru, že označenia sú celkovo rozdielne. Vychádzal z názoru, že jedna z kumulatívnych podmienok na uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 nie je splnená a rozhodol, že nie je potrebné vykonať celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny. V dôsledku toho prvý žalobný dôvod ako nedôvodný odmietol.

21

Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, Všeobecný súd ho odmietol ako nedôvodný preto, že aj keď skoršie ochranné známky majú dobré meno, z porovnania kolidujúcich označení vykonaného v rámci prvého žalobného dôvodu vyplýva, že kolidujúce označenia nie sú podobné, takže podmienka týkajúca sa ich zhodnosti či podobnosti, požadovaná na účely uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, v danom prípade nie je splnená.

22

El Corte Inglés navrhuje, aby Súdny dvor:

23

ÚHVT navrhuje, aby Súdny dvor:

24

Na podporu svojho odvolania sa El Corte Inglés dovoláva troch odvolacích dôvodov, z ktorých prvý je založený na skreslení skutkového stavu zo strany Všeobecného súdu, druhý na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a tretí na porušení článku 8 ods. 5 tohto nariadenia.

25

Podľa El Corte Inglés Všeobecný súd vzhľadom na to, že v spornom rozhodnutí sa uvádza koncepčná podobnosť medzi kolidujúcimi označeniami, nemohol znížiť význam tejto podobnosti, keď ju v bodoch 29, 30 a 33 napadnutého rozsudku kvalifikoval ako „veľmi malú“ alebo „minimálnu“, bez toho, aby tým skreslil skutkový stav.

26

V tejto súvislosti treba uviesť, že také tvrdenie vychádza z nesprávneho výkladu sporného rozhodnutia. Hoci odvolací senát v mnohých bodoch tohto rozhodnutia uvádza, že medzi kolidujúcimi označeniami existuje koncepčná podobnosť, bez toho, aby ju konkretizoval, v bode 43 tohto rozhodnutia naopak túto podobnosť výslovne kvalifikoval ako „minimálnu“. Všeobecný súd teda tým, že v bode 30 napadnutého rozsudku uviedol, že odvolací senát uznal existenciu „minimálnej“ koncepčnej podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami a tým, že v bodoch 29 a 33 tohto rozsudku rozhodol o jej kvalifikovaní ako „nízkej“, neskreslil v prejednávanej veci skutkový stav, a preto neznížil význam podobnosti, ktorú konštatovalo sporné rozhodnutie.

27

V každom prípade treba uviesť, že veľmi malá, nízka či minimálna koncepčná podobnosť patrí pod posúdenie skutkového stavu v prejednávanom prípade. Všeobecný súd pritom nie je viazaný posúdením skutočností, ktoré vykonal odvolací senát, keď je toto posúdenie súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, ktorého zákonnosť je pred ním spochybňovaná (pozri v tomto zmysle rozsudok Les Éditions Albert René/ÚHVT, C‑16/06 P, EU:C:2008:739, body 47 a 48).

28

Za týchto podmienok treba zamietnuť prvý odvolací dôvod ako nedôvodný.

29

El Corte Inglés uvádza, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 26 až 33 napadnutého rozsudku vylúčil existenciu akejkoľvek vizuálnej a fonetickej podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami, ako aj tým, že uznal, že je medzi nimi len nízka koncepčná podobnosť, porušil ustanovenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

30

Takáto argumentácia však smeruje k spochybneniu posúdenia skutkového stavu, ktoré vykonal Všeobecný súd.

31

Z článku 256 ods. 1 ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Keďže posúdenie skutkového stavu a dôkazných prostriedkov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha kontrole Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania, Všeobecný súd je teda jediný oprávnený konštatovať a posúdiť relevantné skutočnosti a posúdiť dôkazné prostriedky (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Les Éditions Albert René/ÚHVT, C‑16/06 P, EU:C:2008:739, bod 68, a uznesenie Repsol YPF/ÚHVT, C‑466/13 P, EU:C:2014:2331, bod 54).

32

V dôsledku toho sa druhý odvolací dôvod musí zamietnuť ako neprípustný.

33

El Corte Inglés uvádza, že podľa judikatúry Súdneho je stupeň podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami, vyžadovaný na uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b), resp. článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, odlišný. Z judikatúry Súdneho dvora, a konkrétne z bodov 72 až 78 rozsudku Intra‑Presse/Golden Balls (C‑581/13 P a C‑582/13 P, EU:C:2014:2387) totiž vyplýva, že na rozdiel od článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, odsek 5 tohto článku vyžaduje iba nízky stupeň podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami. Vzhľadom na to, že Všeobecný súd v prejednávanej veci pripustil, že medzi týmito označeniami existuje koncepčná podobnosť, hoci nízka, tento súd pochybil, keď opomenul preskúmať, či z dôvodu prítomnosti takých iných relevantných faktorov, ako je všeobecná známosť alebo dobré meno skorších ochranných známok, tento nízky stupeň koncepčnej podobnosti nepostačuje na to, aby si príslušná skupina verejnosti vytvorila medzi uvedenými označeniami spojenie.

34

ÚHVT uvádza, že rozsudok Intra‑Presse/Golden Balls (C‑581/13 P a C‑582/13 P, EU:C:2014:2387), o ktorý sa opiera El Corte Inglés, keď uvádza svoje tvrdenia, sa musí vykladať s prihliadnutím na rozsudky Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT (C‑254/09 P, EU:C:2010:488) a Ferrero/ÚHVT (C‑552/09 P, EU:C:2011:177). V týchto dvoch rozsudkoch Súdny dvor totiž rozhodol, že Všeobecný súd správne dospel k záveru, že článok 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94, ktorého ustanovenia sú totožné s ustanovením článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, sa zjavne neuplatní, hoci pri preskúmaní podmienok uplatnenia aktuálnej ochrany stanovenej v článku 8 ods. 1 písm. b) posledného uvedeného nariadenia uviedol prítomnosť spoločného výrazu alebo spoločného obrazového prvku.

35

Podľa ÚHVT tento rozdiel v riešení sa vysvetľuje okolnosťou, že vo veciach, ktorých sa týkali rozsudky Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT (C‑254/09 P, EU:C:2010:488) a Ferrero/ÚHVT (C‑552/09 P, EU:C:2011:177), na rozdiel od situácie existujúcej vo veci, ktorej sa týkal rozsudok Intra‑Presse/Golden Balls (C‑581/13 P a C‑582/13 P, EU:C:2014:2387), Všeobecný súd už od štádia vizuálneho, fonetického a koncepčného porovnania kolidujúcich označení zohľadnil také faktory, ako sú rozlišujúce a dominantné prvky každého z týchto označení, ktoré by sa v iných situáciách skúmali iba v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny. ÚHVT z toho vyvodzuje, že pokiaľ Všeobecný súd zohľadní rozlišujúce a dominantné prvky každého z kolidujúcich označení už v štádiu ich porovnania, ako v prejednávaneom prípade, ale po vykonaní tohto preskúmania dospeje k záveru, že aj napriek existencii veľmi malej koncepčnej podobnosti pravdepodobnosť zámeny neexistuje, môže z toho tento súd vyvodiť, že uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 je nevyhnutne vylúčené.

36

Subsidiárne ÚHVT uvádza, že aj keď Všeobecný súd formálne výslovne nepreskúmal v rámci uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, či je veľmi malá koncepčná podobnosť konštatovaná pri preskúmaní podmienok uplatnenia odseku 1 písm. b) tohto istého článku postačujúca na to, aby si verejnosť medzi kolidujúcimi označeniami vytvorila spojenie, z určitých úvah Všeobecného súdu uvedených v rámci uvedeného preskúmania treba vyvodiť, že článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 sa tiež neuplatní, keďže spotrebitelia budú schopní prípadne vnímať, že kolidujúce označenia majú zhodný význam, až potom, čo si označenie „The English Cut“ preložia do svojho materského jazyka, takže títo spotrebitelia si medzi týmito označeniami nevytvoria bezprostredné koncepčné spojenie.

37

Na úvod treba poznamenať, že ustanovenia článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 preberajú v totožnom znení ustanovenia článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146). Judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 teda treba považovať za relevantnú pre výklad článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

38

Zo znenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že jeho uplatňovanie sa viaže na tri podmienky, ktorými sú: po prvé zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok, po druhé dobré meno skoršej ochrannej známky uvádzanej v námietke a po tretie nebezpečenstvo, že bezdôvodné používanie prihlasovanej ochrannej známky môže neoprávnene využívať rozlišujúcu spôsobilosť alebo dobré meno skoršej ochrannej známky alebo jej spôsobiť ujmu. Okrem toho z tohto znenia vyplýva, že tri vyššie uvedené podmienky treba považovať za kumulatívne. Nakoniec treba uviesť, že podmienka týkajúca sa zhodnosti či podobnosti kolidujúcich označení je spoločná pre článok 8 ods. 1 písm. b) aj pre článok 8 ods. 5 tohto nariadenia.

39

Keďže zo znenia článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 ani z judikatúry Súdneho dvora nevyplýva, že pojem podobnosť má v každom z týchto odsekov odlišný význam, vyplýva z toho najmä, že pokiaľ pri preskúmaní podmienok pre uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia Všeobecný súd dospeje k záveru o neexistencii podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami, na daný prípad sa nevyhnutne neuplatní ani odsek 5 toho istého článku. Naopak, pokiaľ Všeobecný súd v rámci toho istého preskúmania konštatuje, že medzi kolidujúcimi označeniami existuje určitá podobnosť, také konštatovanie platí tiež pre uplatnenie tak článku 8 ods. 1 písm. b, ako aj pre uplatnenie článku 8 ods. 5 uvedeného nariadenia.

40

Napriek tomu v situácii, keď sa zdá, že predmetný stupeň podobnosti nie je postačujúci na to, aby spôsoboval uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, nemožno z toho vyvodzovať, že uplatnenie odseku 5 tohto článku je nevyhnutne vylúčené.

41

Stupne podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami, ktoré si vyžaduje každý z uvedených odsekov tohto ustanovenia, sú totiž odlišné. Zatiaľ čo uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 je podmienené konštatovaním takého stupňa podobnosti medzi týmito označeniami, že vo vnímaní zo strany príslušnej skupiny verejnosti môže dôjsť k vzniku pravdepodobnosti zámeny medzi nimi, existencia takej pravdepodobnosti sa nevyžaduje ako podmienka pre uplatnenie odseku 5 toho istého článku.

42

Keďže článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 sa obmedzuje na to, že vyžaduje, aby existujúca podobnosť mohla spôsobiť, že príslušná skupina verejnosti si nezamení kolidujúce označenia, ale vytvorí si medzi nimi spojenie, teda vytvorí si medzi nimi súvis, treba z toho vyvodiť, že ochrana, ktorú toto ustanovenie zavádza v prospech ochranných známok s dobrým menom, sa môže uplatniť aj v prípade, že kolidujúce označenia vykazujú nižší stupeň podobnosti (pozri analogicky rozsudky Adidas‑Salomon a Adidas Benelux, C‑408/01, EU:C:2003:582, body 27, 29 a 31, ako aj Intel Corporation, C‑252/07, EU:C:2008:655, body 57, 58 a 66).

43

Z toho vyplýva, že v prípade, že preskúmanie podmienok na uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 odhalilo určitú podobnosť medzi kolidujúcimi označeniami, Všeobecnému súdu prislúcha, aby v takom prípade na určenie, či sú splnené podmienky na uplatnenie odseku 5 toho istého článku, preskúmal, či z dôvodu prítomnosti takých iných relevantných faktorov, ako je všeobecná známosť alebo dobré meno skoršej ochrannej známky, si príslušná skupina verejnosti môže vytvoriť spojenie medzi týmito označeniami (pozri v tomto zmysle rozsudok Intra‑Presse/Golden Balls, C‑581/13 P a C‑582/13 P, EU:C:2014:2387, bod 73).

44

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba preskúmať, či Všeobecný súd v prejednávanom prípade porušil článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, ako to uvádza El Corte Inglés.

45

V tejto súvislosti treba poznamenať, že pri príležitosti preskúmania podmienok uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia Všeobecný súd v bode 29 napadnutého rozsudku konštatoval, že medzi kolidujúcimi označeniami existuje nízka koncepčná podobnosť. V bode 33 tohto rozsudku však zastával názor, že vzhľadom na neexistenciu vizuálnej a fonetickej podobnosti sa v spornom rozhodnutí správne konštatovalo, že tieto označenia sú celkovo rozdielne. Všeobecný súd teda rozhodol, že keďže nie je splnená jedna z kumulatívnych podmienok na uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, nie je potrebné vykonať celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny.

46

Napriek tomu, pokiaľ ide o posúdenie podmienok uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, Všeobecný súd v bode 39 napadnutého rozsudku uviedol, že z porovnania medzi kolidujúcimi označeniami, vykonaného v rámci ods. 1 písm. b) tohto článku, vyplýva, že tieto označenia nie sú podobné, a preto neboli splnené podmienky uplatnenia odseku 5 uvedeného článku.

47

Všeobecný súd sa týmto rozhodnutím dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Všeobecný súd totiž nemohol ignorovať svoje vlastné konštatovanie uvedené v bode 29 napadnutého rozsudku, podľa ktorého medzi kolidujúcimi označeniami existovala koncepčná podobnosť.

48

Za týchto okolností mal Všeobecný súd preskúmať, či tento stupeň podobnosti, hoci nízky, z dôvodov prítomnosti takých iných relevantných faktorov, ako je všeobecná známosť alebo dobré meno skoršej ochrannej známky, nepostačoval na to, aby si príslušná skupina verejnosti medzi týmito označeniami vytvorila spojenie v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

49

Tento záver nespochybňuje judikatúra Súdneho dvora odvodzovaná od rozsudkov Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT (C‑254/09 P, EU:C:2010:488) a Ferrero/ÚHVT (C‑552/09 P, EU:C:2011:177), na ktoré poukazuje ÚHVT, keďže tieto rozsudky sa týkajú odlišných situácií. Konkrétne, hoci v týchto veciach existoval výraz alebo prvok spoločný pre kolidujúce označenia, Všeobecný súd na rozdiel od napadnutého rozsudku formálne konštatoval, že kolidujúce označenia nie sú podobné.

50

Nakoniec aj za predpokladu, ako to uvádza ÚHVT, že by z napadnutého rozsudku bolo možné vyvodiť, že Všeobecný súd potom, čo vykonal preskúmanie týkajúce sa existencie prípadného spojenia medzi kolidujúcimi označeniami, dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 z dôvodu, že z preskúmania podmienok na uplatnenie odseku 1 písm. b) tohto článku, ktoré vykonal, vyplýva, že dotknutí spotrebitelia nie sú schopní vytvoriť si medzi kolidujúcimi označeniami bezprostredné koncepčné spojenie, bolo by potrebné konštatovať, že taký dôvod by bol postihnutý nesprávnym právnym posúdením. Zásahy uvedené v článku 8 ods. 5 tohto nariadenia si totiž nevyžadujú, aby spojenie, ktoré si spotrebitelia môžu vytvoriť medzi kolidujúcimi označeniami, bolo bezprostredné.

51

Za týchto okolností treba vyhovieť tretiemu odvolaciemu dôvodu ako odôvodnenému.

52

Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok treba zrušiť v rozsahu, v akom sa v ňom rozhodlo, že z toho, že kolidujúce označenia nevykazujú stupeň podobnosti dostačujúci na to, aby sa uplatnil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, vyplýva, že v prejednávanej veci nie sú tiež splnené ani podmienky na uplatnenie odseku 5 tohto článku. V zostávajúcej časti treba odvolanie zamietnuť.

53

Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, ak Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu, môže sám rozhodnúť o veci samej, ak to stav konania dovoľuje, alebo vráti vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie.

54

V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na to, aby Súdny dvor mohol sám vydať konečný rozsudok vo veci samej. Ako vyplýva z bodu 48 tohto rozsudku, Všeobecnému súdu prislúcha, aby zo skutkového hľadiska preskúmal, či stupeň podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami, hoci nízky, konštatovaný v bode 29 napadnutého rozsudku pri preskúmaní podmienok na uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, z dôvodu prítomnosti takých iných relevantných faktorov, ako je všeobecná známosť alebo dobré meno skoršej ochrannej známky, nepostačuje na to, aby si príslušná skupina verejnosti medzi týmito označeniami vytvorila spojenie v zmysle článku 8 ods. 5 tohto nariadenia.

55

V dôsledku toho je namieste vrátiť vec Všeobecnému súdu s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol a vyhlásil: