1

DK Recycling und Roheisen GmbH (ďalej len „DK Recycling“) sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu z 26. septembra 2014, DK Recycling und Roheisen/Komisia (T‑630/13, EU:T:2014:833, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd len čiastočne vyhovel jej návrhom na zrušenie rozhodnutia Komisie 2013/448/EÚ z 5. septembra 2013 o vnútroštátnych vykonávacích opatreniach na prechodné bezodplatné pridelenie emisných kvót skleníkových plynov v súlade s článkom 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 240, 2013, s. 27), a to v rozsahu, v akom sa v jeho článku 1 ods. 1 v spojení s prílohou I bodom A tohto rozhodnutia zamieta zápis do zoznamu podľa článku 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 2003, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 63) (ďalej len „smernica 2003/87“) pre zariadenia s identifikačnými kódmi DE000000000001320 a DE‑new‑14220‑0045, ako aj príslušné predbežné ročné emisné kvóty, ktoré sa majú týmto zariadeniam bezodplatne prideliť podľa návrhu, ktorý predložila Spolková republika Nemecko (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

V zmysle svojho odôvodnenia 5 smernica 2003/87 prispieva k účinnejšiemu plneniu záväzkov EÚ a jej členských štátov znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov „prostredníctvom efektívneho európskeho trhu s emisnými kvótami skleníkových plynov a čo najmenšieho zníženia hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti“.

3

V odôvodnení 7 uvedenej smernice sa uvádza:

„Predpisy spoločenstva týkajúce sa alokácie kvót členskými štátmi sú potrebné, aby prispeli k zachovaniu integrity vnútorného trhu a aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže.“

4

Odôvodnenia 8, 15, 23, 44 a 45 smernice 2009/29 znejú:

…

…

…

5

Podľa článku 10 ods. 1 smernice 2003/87 upravujúceho „obchodovanie s kvótami formou aukcie“:

„So všetkými kvótami, ktoré nie sú pridelené bezodplatne v súlade s článkom 10a a 10c, budú členské štáty od roku 2013 obchodovať formou aukcie. …“

6

Článok 10a smernice 2003/87, nazvaný „Prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania platné v celom Spoločenstve“, stanovuje:

„1.   Do 31. decembra 2010 Komisia prijme plne harmonizované vykonávacie opatrenia pre celé Spoločenstvo na prideľovanie kvót uvedených v odsekoch 4, 5, 7 a 12 vrátane akýchkoľvek potrebných ustanovení na harmonizované uplatňovanie odseku 19.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 23 ods. 3.

Opatreniami uvedenými v prvom pododseku sa v možnom rozsahu určia referenčné úrovne ex ante pre celé Spoločenstvo, aby sa zabezpečilo, že sa prideľovanie uskutoční spôsobom, ktorý nemotivuje k zvyšovaniu emisií, ale naopak motivuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov a energeticky účinným technikám [spôsobom, ktorý motivuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov a energeticky účinným technikám – neoficiálny preklad]….

Tieto referenčné úrovne sa pre každé odvetvie a pododvetvie v zásade vypočítavajú na základe produktov, a nie vstupov, čo umožní maximálne zníženie emisií skleníkových plynov a čo najväčšie úspory vďaka energetickej účinnosti v celom výrobnom procese v rámci príslušného odvetvia alebo pododvetvia.

…

2.   Pri určovaní zásad pre stanovenie referenčných úrovní ex ante v konkrétnych odvetviach alebo pododvetviach je východiskovým bodom priemerný výkon, ktorý v danom odvetví alebo pododvetví dosiahlo 10 % najúčinnejších zariadení v Spoločenstve v rokoch 2007 – 2008. Komisia konzultuje s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane daných odvetví a pododvetví.

…“

7

Článok 11 smernice 2003/87, nazvaný „Vnútroštátne vykonávacie opatrenia“, stanovuje:

„1.   Každý členský štát do 30. septembra 2011 uverejní a predloží Komisii zoznam zariadení na svojom území, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ako aj každé bezodplatné pridelenie kvót každému zariadeniu na svojom území vypočítané podľa pravidiel uvedených v článku 10a ods. 1 a článku 10c.

2.   Príslušné orgány každoročne do 28. februára určia množstvo kvót, ktoré sa majú v danom roku prideliť, vypočítané podľa článkov 10, 10a a 10c.

3.   Členské štáty nesmú prideľovať bezodplatné kvóty podľa odseku 2 zariadeniam, ktorých zapísanie do zoznamu uvedeného v odseku 1 Komisia zamietla.“

8

Rozhodnutím Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 130, 2011, s. 1) Komisia stanovila harmonizované základy, podľa ktorých sú členské štáty povinné na každý rok vypočítať množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót pre každé zariadenie nachádzajúce sa na ich území.

9

Odôvodnenia 4 a 12 rozhodnutia 2011/278 znejú:

…

10

V Nemecku boli smernica 2003/87 a rozhodnutie 2011/278 vykonané najmä prostredníctvom Treibhausgas‑Emissionshandelsgesetz (zákon o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov) z 21. júla 2011 (ďalej len „TEHG“).

11

V § 9 ods. 5 TEHG sa uvádza nasledujúce:

„Ak pridelenie kvót vykonané na základe § 10 spôsobuje prevádzkovateľovi zariadenia a prepojenému podniku, ktorý z dôvodov súvisiacich s obchodným právom a s právom obchodných spoločností sám znáša ekonomické riziká uvedeného prevádzkovateľa, neprimerané ťažkosti, príslušný orgán na žiadosť prevádzkovateľa pridelí dodatočné kvóty v množstve potrebnom na správnu kompenzáciu pod podmienkou, že Európska komisia neodmietne toto pridelenie na základe článku 11 ods. 3 smernice [2003/87].“

12

V čase vydania sporného rozhodnutia prevádzkovala DK Recykling na nemeckom území jedno zariadenie na recykláciu odpadov z oceliarskeho priemyslu obsahujúcich železo a zinok a jednu elektráreň, ktoré podliehali systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov vytvorenému smernicou 2003/87.

13

Táto spoločnosť získala na základe § 9 ods. 5 TEHG od nemeckých úradov zápis týchto zariadení do zoznamu podľa článku 11 ods. 1 smernice 2003/87.

14

Sporným rozhodnutím Komisia zamietla toto zapísanie do zoznamu, a v dôsledku toho aj pridelenie zodpovedajúcich kvót.

15

Uvedené zamietnutie bolo v podstate odôvodnené nasledujúcimi dôvodmi.

16

Po prvé rozhodnutie 2011/278 nestanovuje také pridelenie kvót, o aké žiada Spolková republika Nemecko na základe § 9 ods. 5 TEHG.

17

Po druhé Spolková republika Nemecko nijako nepodložila, že by pridelenie kvót na základe rozhodnutia 2011/278 bolo očividne neprimerané vzhľadom na sledovaný cieľ úplnej harmonizácie prideľovania sledovaný týmto rozhodnutím.

18

Po tretie, ak by sa niektorým zariadeniam pridelilo viac bezodplatných kvót, narušila by sa, alebo by hrozilo, že sa naruší, hospodárska súťaž a táto situácia by mala cezhraničné dôsledky, keďže všetky odvetvia, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87, sa zúčastňujú na obchodnom styku na úrovni Únie.

19

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 28. novembra 2013 sa DK Recycling domáhala zrušenia sporného rozhodnutia.

20

Na podporu svojej žaloby DK Recycling uviedla štyri žalobné dôvody založené po prvé na porušení rozhodnutia 2011/278, po druhé na porušení základných práv a zásady proporcionality, po tretie na porušení povinnosti odôvodnenia a po štvrté na porušení práva byť vypočutý. Po zamietnutí námietky neprípustnosti vznesenej Komisiou Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol prvý, druhý a štvrtý žalobný dôvod, avšak vyhovel tretiemu žalobnému dôvodu.

21

Všeobecný súd dospel k záveru, že sporné rozhodnutie je potrebné zrušiť, ale len v tom rozsahu, v akom zamietlo bezodplatné pridelenie emisných kvót navrhnuté Spolkovou republikou Nemecko pre podzariadenie s emisiami z procesov výroby zinku vo vysokej peci a súvisiacich procesov.

22

Naopak, Všeobecný súd zamietol zvyšok žalobných návrhov spoločnosti DK Recycling týkajúci sa odmietnutia zohľadniť „neprimerané ťažkosti“ pri prideľovaní bezodplatných kvót.

23

Všeobecný súd v tomto ohľade rozhodol, že pokiaľ ide o posúdenie proporcionality rozhodnutia 2011/278, ktoré neumožňuje prideliť bezodplatné kvóty v prípade „neprimeraných ťažkostí“, nejde o porušenie základných práv spoločnosti DK Recycling a zásady proporcionality.

24

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

25

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

26

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 23. marca 2016 požiadala DK Recycling o nariadenie opätovného začatia ústnej časti konania na základe článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Na podporu svojho návrhu uviedla potrebu vyjadriť sa k návrhom predneseným generálnym advokátom a osobitne k jeho konštatovaniu, že odvolacie dôvody sú neúčinné.

27

Je potrebné pripomenúť, že Štatút Súdneho dvora Európskej únie a jeho rokovací poriadok neupravujú možnosť účastníkov konania podať pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom (rozsudok zo 4. septembra 2014, Vnuk, C‑162/13, EU:C:2014:2146, bod 30 a citovaná judikatúra).

28

Pritom Súdny dvor môže na základe článku 83 svojho rokovacieho poriadku kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o začatí alebo opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uvedie po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora.

29

V tomto prípade to tak nie je. Súdny dvor totiž po vypočutí generálneho advokáta zastáva názor, že má dostatok informácií na to, aby rozhodol, a že vec nemusí byť skúmaná vzhľadom na novú skutočnosť, ktorá by mohla mať rozhodujúci vplyv na jeho rozhodnutie, alebo vzhľadom na tvrdenie, ktoré v konaní pred ním nebolo diskutované.

30

S ohľadom na vyššie uvedené úvahy sa Súdny dvor domnieva, že nie je potrebné nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.

31

Komisia bez toho, aby výslovne navrhovala nahradenie odôvodnenia napadnutého rozsudku, uvádza, že aj keď je možné zamietnuť každý odvolací dôvod jednotlivo, odvolanie je potrebné v prvom rade zamietnuť z dôvodu, ktorý je podľa nej „zásadnejší“.

32

V tomto ohľade tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 50 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že smernica 2003/87 jej umožňovala, aby v rozhodnutí 2011/278 upravila bezodplatné pridelenie kvót v prípade, keď by uplatňovanie harmonizovaných pravidiel podľa tohto nariadenia spôsobovalo prevádzkovateľom „neprimerané ťažkosti“.

33

Keďže Komisia preto nenavrhuje, a ani by nemohla navrhnúť, zrušenie napadnutého rozsudku, je potrebné na jej argumentáciu prihliadať ako na smerujúcu k tomu, aby Súdny dvor vykonal nahradenie odôvodnenia.

34

Ako to totiž uvádza Komisia, ak by sa skutočne potvrdilo jej tvrdenie, že smernica 2003/87 jej nemohla umožniť pridelenie dodatočných bezodplatných kvót v prípade „neprimeraných ťažkostí“, všetky odvolacie dôvody, ktorých by sa DK Recycling mohla v rámci tohto odvolania dovolávať, by boli neúčinné.

35

Preto je potrebné pred preskúmaním odvolacích dôvodov najprv preskúmať tieto tvrdenia Komisie.

36

Komisia tvrdí, že článok 10a ods. 1 prvý a druhý pododsek smernice 2003/87 jej nepriznal žiadnu právomoc zaviesť v rozhodnutí 2011/278 ustanovenie umožňujúce prideľovanie bezodplatných kvót podnikom, ktoré čelia „neprimeraným ťažkostiam“. V tomto ohľade Komisia spochybňuje výklad Všeobecného súdu uvedený v bode 50 napadnutého rozsudku, podľa ktorého porušenie základných práv a zásady proporcionality týmto rozhodnutím nemožno hneď na začiatku vylúčiť, pretože právomoc voľnej úvahy, ktorú mala Komisia na základe smernice 2003/87 jej umožňovala upraviť bezodplatné pridelenie kvót v prípade „neprimeraných ťažkostí“.

37

Komisia sa naopak domnieva, že článok 10a ods. 1 smernice 2003/87 jej neumožňoval odkloniť sa od zásady, podľa ktorej mali byť v oblasti bezodplatného prideľovania kvót prijaté plne harmonizované vykonávacie opatrenia na úrovni Únie, pričom cieľom zákonodarcu bolo, ako to naznačujú iné ustanovenia tejto smernice, a aj odôvodnenie 23 smernice 2009/29, minimalizovať narušenia hospodárskej súťaže v Únii a vyhnúť sa podporovaniu zvyšovania emisií. Pravidlá, ktoré by umožňovali prideliť dodatočné kvóty zariadeniu, ktoré by bolo po všetkých stránkach porovnateľné z hľadiska svojich produktov s iným zariadením, od ktorého by sa odlišovalo len tým, že uplatňovanie systému obchodovania s emisnými kvótami mu spôsobuje „nadmerné ťažkosti“ z dôvodu chýbajúcich finančných prostriedkov, by však boli v rozpore s uvedenými cieľmi, a preto by nemohli byť považované za plne harmonizované opatrenia na úrovni Únie.

38

Požiadavka plne harmonizovaných pravidiel na úrovni Únie navyše patrí medzi podstatné prvky smernice 2003/87, ktoré Komisia v zmysle článku 10a ods. 1 druhého pododseku nemôže zmeniť.

39

Komisia sa napokon domnieva, že výraz „v možnom rozsahu“ použitý v článku 10a ods. 1 treťom pododseku smernice 2003/87 jej priznáva možnosť voľnej úvahy len pokiaľ ide o regulačný prístup, ktorý prijme pre každé odvetvie alebo pododvetvie, ale v žiadnom prípade nie pokiaľ ide o konkrétny podnik.

40

DK Recycling vo svojej replike spochybňuje argumentáciu Komisie a spresňuje, že ak by sa Súdny dvor rozhodol túto argumentáciu prijať, namieta nezlučiteľnosť smernice 2003/87 s Chartou základných práv Európskej únie.

41

Komisia v duplike zastáva názor, že táto námietka neplatnosti je v prvom rade neprípustná a subsidiárne nedôvodná vzhľadom na to, že smernica 2003/87 je v súlade so základnými právami a so zásadou proporcionality.

42

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora si návrh na nahradenie odôvodnenia na to, aby bol prípustný, vyžaduje existenciu záujmu na konaní v tom zmysle, že návrhom musí byť možné získať výhodu pre účastníka konania, ktorý ho podal. Tak to môže byť v prípade, ak návrh na nahradenie odôvodnenia predstavuje obranu proti dôvodu uvedenému navrhovateľom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., C‑501/06 P, C‑513/06 P, C‑515/06 P a C‑519/06 P, EU:C:2009:610, bod 23; z 21. decembra 2011, Iride/Komisia, C‑329/09 P, EU:C:2011:859, body 48 až 51, ako aj z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, C‑439/11 P, EU:C:2013:513, bod 42).

43

V prejednávanej veci je cieľom návrhu na nahradenie odôvodnenia to, aby Súdny dvor konštatoval, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia bola podľa článku 10a ods. 1 smernice 2003/87 oprávnená zaviesť v rozhodnutí 2011/278 ustanovenie týkajúce sa prípadov „neprimeraných ťažkostí“. Ak by však Súdny dvor mal uvedenému návrhu vyhovieť, odvolacie dôvody, ktorými DK Recykling vytýka Komisii, že takéto ustanovenie neprijala, a Všeobecnému súdu, že na tomto základe toto rozhodnutie nezrušil, by sa stali neúčinnými.

44

Z uvedeného vyplýva, že návrh na nahradenie odôvodnenia, ktorý je spôsobilý mať vplyv na viacero argumentov uvedených v odvolaní, je prípustný.

45

Je potrebné určiť, či mohol Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, rozhodnúť, že Komisia bola oprávnená zaviesť v rozhodnutí 2011/278 ustanovenie umožňujúce pridelenie dodatočných bezodplatných kvót pre niektoré podniky, ktorým pridelenie kvót podľa sektorových pravidiel stanovených týmto rozhodnutím spôsobovalo „neprimerané ťažkosti“.

46

V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že odôvodnenie 45 smernice 2009/29 uvádza potrebu splnomocniť Komisiu „na prijatie opatrení týkajúcich sa harmonizácie predpisov [týkajúcich sa]… prechodného prideľovania kvót v rámci celého Spoločenstva“. Článok 10a ods. 1 druhý pododsek smernice 2003/87 spresňuje, že tieto vykonávacie opatrenia majú byť „zamerané na zmenu nepodstatných prvkov“ uvedenej smernice.

47

Je potrebné uviesť, že Súdny dvor už rozhodol, že ustanovenia, ktorých prijatie si vyžaduje uskutočniť politický výber, čo spadá do vlastnej zodpovednosti normotvorcu Únie, nemôžu byť predmetom prenesenia právomoci z jeho strany, a že v dôsledku toho vykonávacie opatrenia prijaté Komisiou nemôžu ani meniť podstatné prvky základnej právnej úpravy, ani ju dopĺňať novými podstatnými prvkami (rozsudok z 5. septembra 2012, Parlament/Rada, C‑355/10, EU:C:2012:516, body 65 a 66).

48

Určenie prvkov určitej oblasti, ktoré sa majú kvalifikovať ako podstatné, musí vychádzať z objektívnych skutočností, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania, a vyžaduje, aby sa zohľadnili vlastnosti a osobitosti dotknutej oblasti (rozsudok z 10. septembra 2015, Parlament/RadaC‑363/14, EU:C:2015:579, bod 47).

49

Pokiaľ ide o prvky smernice 2003/87, ktoré sa majú kvalifikovať ako podstatné v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 46 až 48 tohto rozsudku, je potrebné zdôrazniť, že ak je hlavným cieľom tejto smernice podstatné zníženie emisií skleníkových plynov, tento cieľ sa musí dosiahnuť pri dodržaní súboru čiastkových cieľov. Ako to vyplýva aj z odôvodnení 5 a 7 tejto smernice, jej čiastkovými cieľmi sú najmä zachovanie hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti, ako aj zachovanie integrity vnútorného trhu a podmienok hospodárskej súťaže (rozsudky z 29. marca 2012, Komisia/Poľsko, C‑504/09 P, EU:C:2012:178, bod 77, a Komisia/Estónsko, C‑505/09 P, EU:C:2012:179, bod 79, ako aj zo 17. októbra 2013Iberdola a i., C‑566/11, C‑567/11, C‑580/11, C‑591/11, C‑620/11 a C‑640/11, EU:C:2013:660, bod 43).

50

Opakovaná zmienka o čiastkovom cieli týkajúcom sa zachovania podmienok hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, a to nielen v odôvodneniach 5 a 7 smernice 2003/87, ale aj v odôvodneniach 8 a 15 smernice 2009/29, potvrdzuje zásadnú povahu tohto čiastkového cieľa v systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.

51

Pokiaľ ide viac špecificky o prechodné ustanovenia týkajúce sa bezodplatného prideľovania kvót, je potrebné uviesť, že aj odôvodnenie 23 smernice 2009/29 uvádza minimalizovania narušenia hospodárskej súťaže v Spoločenstve. S týmto cieľom spresňuje, že prechodné prideľovanie bezodplatných kvót by sa malo uskutočňovať na základe harmonizovaných pravidiel platných v celom Spoločenstve.

52

V článku 10a ods. 1 smernice 2003/87 preto normotvorca zdôraznil požiadavku úplnej harmonizácie, keď stanovil, že „Komisia prijme plne harmonizované vykonávacie opatrenia pre celé Spoločenstvo na prideľovanie kvót“ a určil, podľa akých kritérií má byť harmonizácia vykonaná, a to v zásade na základe referenčných úrovní podľa odvetví a pododvetví.

53

Stanovením takejto metódy prideľovania bezodplatných kvót, plne harmonizovanej na sektorovej báze, normotvorca konkretizoval základnú požiadavku minimalizovania narušení hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

54

Komisia teda bez toho, aby nekonala v rozpore s touto požiadavkou, a teda aj bez zmeny podstatného prvku smernice 2003/87, nemohla stanoviť pravidlá bezodplatného prideľovania kvót, ktoré by neboli plne harmonizované a sektorové.

55

Je však nepochybné, že ak by Komisia v rozhodnutí 2011/278 zaviedla ustanovenie umožňujúceho pridelenie bezodplatných kvót pre niektoré podniky, ktoré čelia „neprimeraným ťažkostiam“ v dôsledku uplatnenia sektorových pravidiel stanovených týmto rozhodnutím, išlo by o rozpor so zásadou harmonizovaného a sektorového prideľovania bezodplatných kvót, keďže to by nevyhnutne prinášalo prístup z prípadu na prípad, založený na vzniku osobitných a individuálnych okolností týkajúcich sa každého prevádzkovateľa dotknutého takýmito „neprimeranými ťažkosťami“. Takéto ustanovenie by teda svojou povahou menilo podstatný prvok smernice 2003/87, čím by spochybňovalo celý ňou vytvorený systém.

56

Za týchto okolností sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 50 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia mala byť podľa článku 10a ods. 1 smernice 2003/87 oprávnená zaviesť takéto ustanovenie.

57

Tento záver nemôžu spochybniť ani pojmy „v možnom rozsahu“ a „v zásade“ použité v článku 10a ods. 1 treťom a štvrtom pododseku smernice 2003/87. Aj keď tieto pojmy priznávajú Komisii istú mieru voľnej úvahy pri určení referenčných úrovní ex ante v prípade, keď nie je možné použiť referenčné úrovne vypočítané na základe produktov, ich cieľom nie je priznať Komisii možnosť odkloniť sa od zásady harmonizovaného a sektorového prideľovania kvót. Aj analýza kontextu týchto pojmov umožňuje v prípade potreby potvrdiť výklad, podľa ktorého sa určovanie referenčných úrovní ex ante uskutočňuje v jednotlivých „odvetviach alebo pododvetviach“, keďže tieto slová používa aj článok 10a ods. 2 smernice 2003/87.

58

Všeobecný súd teda nesprávne zamietol žalobu spoločnosti DK Recycling na základe predpokladu, že Komisia mohla zákonne prijať ustanovenie upravujúce bezodplatné pridelenie kvót v prípade „neprimeraných ťažkostí“, namiesto toho, aby sa obmedzil na konštatovanie, že Komisia v žiadnom prípade nebola oprávnená na prijatie takéhoto ustanovenia.

59

Preto je potrebné návrhu na nahradenie odôvodnenia vyhovieť.

60

Z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že odvolacie dôvody, ktorými DK Recycling vytýka Všeobecnému súdu, že rozhodnutiu 2011/278 nevytkol absenciu ustanovenia upravujúceho bezodplatné prideľovanie dodatočných kvót v prípade „neprimeraných ťažkostí“, sú neúčinné a majú byť zamietnuté.

61

Pokiaľ ide ďalej o tvrdenia spoločnosti DK Recycling týkajúce sa neplatnosti smernice 2003/87 z dôvodu, že nestanovila takéto ustanovenie, aj keby DK Recycling namietla, ako to sama uvádza, neplatnosť tejto smernice v konaní pred Všeobecným súdom, z dokumentov v spise písomnej časti konania pred Súdnym dvorom vyplýva, že tento odvolací dôvod použila po prvýkrát až vo svojej replike, a nie v podaní, ktorým podala svoje odvolanie.

62

Z článku 127 prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, uplatniteľného na základe článku 190 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, vyplýva, že uviesť nové dôvody počas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

63

Táto výnimka nie je použiteľná na odvolací dôvod uvedený spoločnosťou DK Recycling v jej replike ako reakcia na poznámku, ktorou Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe len konštatovala, bez uvedenia novej skutkovej alebo právnej okolnosti, že platnosť smernice 2003/87 nebola v odvolaní spochybnená.

64

Odvolací dôvod založený na neplatnosti smernice 2003/87 je preto potrebné považovať za neprípustný.

65

V dôsledku toho je potrebné odvolanie zamietnuť.

66

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

67

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

68

Keďže Komisia navrhla zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania a odvolateľka vo svojich dôvodoch nemala úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: