Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62014CA0377

    Vec C-377/14: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21. apríla 2016 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský soud v Prahe – Česká republika) – Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová/FINWAY a.s. (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Smernica 93/13/EHS — Článok 7 — Vnútroštátna procesná úprava insolvenčného konania — Dlhy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere — Účinná súdna ochrana — Bod 1 písm. e) prílohy — Neprimeraná výška odškodnenia — Smernica 2008/48/ES — Článok 3 písm. l) — Celková výška úveru — Bod I prílohy I — Výška čerpania úveru — Výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov — Článok 10 ods. 2 — Informačná povinnosť — Preskúmanie ex offo — Sankcia)

    Ú. v. EÚ C 211, 13.6.2016, p. 10–10 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    13.6.2016   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 211/10


    Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21. apríla 2016 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský soud v Prahe – Česká republika) – Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová/FINWAY a.s.

    (Vec C-377/14) (1)

    ((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 93/13/EHS - Článok 7 - Vnútroštátna procesná úprava insolvenčného konania - Dlhy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere - Účinná súdna ochrana - Bod 1 písm. e) prílohy - Neprimeraná výška odškodnenia - Smernica 2008/48/ES - Článok 3 písm. l) - Celková výška úveru - Bod I prílohy I - Výška čerpania úveru - Výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov - Článok 10 ods. 2 - Informačná povinnosť - Preskúmanie ex offo - Sankcia))

    (2016/C 211/10)

    Jazyk konania: čeština

    Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

    Krajský soud v Prahe

    Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

    Žalobcovia: Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová

    Žalovaná: FINWAY a.s.

    Výrok rozsudku

    1.

    Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je predmetná právna úprava vo veci samej, ktorá v insolvenčnom konaní neumožňuje súdu, na ktorom sa toto konanie vedie, skúmať ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých vznikli pohľadávky prihlásené v uvedenom konaní, napriek tomu, že tento súd má na tento účel k dispozícii potrebné informácie o právnych a skutkových okolnostiach, a ktorá uvedenému súdu umožňuje skúmať len nezabezpečené pohľadávky a námietky obmedzuje len na možnosť tvrdiť zánik alebo premlčanie týchto pohľadávok.

    2.

    Článok 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor týkajúci sa pohľadávok zo zmluvy o úvere v zmysle tejto smernice, ukladá povinnosť skúmať ex offo, či bola dodržaná informačná povinnosť stanovená v tomto ustanovení, a vyvodiť dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z porušenia tejto informačnej povinnosti pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

    3.

    Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

    4.

    Ustanovenia smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely posúdenia, či je výška odškodnenia v zmysle bodu 1 písm. e) prílohy tejto smernice požadovaného od spotrebiteľa, ktorý si neplní svoje záväzky, neprimeraná, je potrebné hodnotiť kumulatívny účinok všetkých sankčných podmienok v predmetnej zmluve bez ohľadu na to, či veriteľ skutočne trvá na ich plnej úhrade a že vnútroštátne súdy prípadne musia na základe článku 6 ods. 1 uvedenej smernice vyvodiť všetky dôsledky zo zistenia, že niektoré podmienky sú nekalé, a vylúčiť všetky podmienky uznané za nekalé, aby sa ubezpečili, že pre spotrebiteľa nebudú záväzné.


    (1)  Ú. v. EÚ C 395, 10.11.2014.


    Top