11.1.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 9/24

—

zrušil nariadenie Komisie (ES) č. 14/2007 z 10. januára 2007, ktorým sa sedemdesiatyštvrtýkrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám a subjektom spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom a ruší nariadenie Rady (ES) č. 467/2001 (Ú. v. EÚ L 6, s. 6), a to v rozsahu, v akom sa vzťahuje na žalobcu, a ďalej rozhodnutie Komisie zo 6. marca 2013 o jeho ponechaní na zozname,

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie nebolo prijaté bezodkladne alebo v primeranej lehote.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia zmysluplne nevyhodnotila, či žalobca spĺňa rozhodujúce kritériá. Žalobca najmä tvrdí, že Komisia a) nehľadala a/alebo si nezadovážila dôkazy na podporu svojich tvrdení, b) nezaistila, aby odôvodnenie bolo v súlade s dôvodmi uplatnenými Sankčným výborom Organizácie spojených národov a nehľadala a/alebo si nezadovážila k tvrdeniam dostatočne podrobné údaje, aby sa k nim žalobca mohol účinne vyjadriť, c) neposúdila, či niektoré z tvrdení nie sú založené na materiáloch získaných mučením, a d) nehľadala a/alebo si nezadovážila žiadne relevantné oslobodzujúce informácie.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia neuplatnila správne dôkazné bremeno a správnu mieru dokazovania.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisiou použité odôvodnenie obsahuje z právneho hľadiska vady, a to v tom zmysle, že a) žiadne z tvrdení nie je podložené dôkazmi, a nie je teda preukázané, že tvrdenia sú opodstatnené, b) niektoré tvrdenia nie sú dostatočne presné, aby ich žalobca mohol účinne spochybniť, c) niektoré tvrdenia sú natoľko historické či vágne, že zmysluplne nesúvisia s rozhodujúcimi kritériami, a d) niektorá tvrdenia sú v rozpore s oslobodzujúcimi informáciami.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia nevykonala posúdenie primeranosti tak, že by porovnala základné práva žalobcu na jednej strane a skutočné súčasné riziko, ktoré žalobca údajne predstavuje, na druhej strane.