Odvolanie podané 23. februára 2012: Louis Vuitton Malletier proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) zo 14. decembra 2011 vo veci T-237/10, Louis Vuitton Malletier/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Friis Group International ApS

(Vec C-97/12 P)

2012/C 126/16

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Louis Vuitton Malletier (v zastúpení: P. Roncaglia, G. Lazzeretti, M. Boletto, E. Gavuzzi, avvocati)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Friis Group International ApS

Návrhy odvolateľa

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Toto odvolanie smeruje k preukázaniu, že Všeobecný súd porušil článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia o ochrannej známke spoločenstva (1) tým, že rozhodol, že absolútny dôvod zamietnutia uvedený v tomto ustanovení sa uplatňuje na obrazovú ochrannú známku Spoločenstva č. 3693116 (tzv. „FERMOIR S“) s ohľadom na všetky tovary, ktoré zahŕňa v triedach 9, 14 a 18 okrem týchto: „šperky vrátane prsteňov, príveskov na kľúče, praciek a náušníc, manžetových gombíkov, náramkov, príveskov, brošní, náhrdelníkov, spôn na viazanky, ozdobných ihlíc, medailónov; hodinárske výrobky a iné časomerné zariadenia a nástroje vrátane hodiniek, puzdier na hodinky, budíkov; luskáčiky z drahých kovov, ich zliatin alebo nimi pokryté, svietniky z drahých kovov, ich zliatin alebo nimi pokryté“ v triede 14 a „koža a imitácie kože“ a „dáždniky“ v triede 18.

Odvolateľ po prvé tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil judikatúru o trojrozmerných ochranných známkach na prejednávanú vec (prinajmenšom vo vzťahu k väčšine tovarov pokrytých spornou ochrannou známkou), a teda ako právny štandard rozlišovacej spôsobilosti vyžadoval, aby „FERMOIR S“„sa výrazne odlišovala od noriem alebo zvyklostí odvetvia“, čo je vyšší štandard, než sa vyžaduje vo všeobecnosti (teda „mininálny stupeň rozlíšiteľnosti“).

V skutočnosti z judikatúry jasne vyplýva, že na uplatnenie štandardu „výrazného odlišovania sa“, ktorý bol pôvodne určený len pre trojrozmerné ochranné známky, musí byť relevantné označenie nerozlučne spojené s predmetnými tovarmi, čo znamená, že takéto označenie musí pozostávať z verného vyobrazenia buď celého výrobku alebo jednej z jeho hlavných častí, ktorá je ako taká okamžite rozoznateľná, a spotrebitelia ho musia tak vnímať.

Naopak Všeobecný súd zastával názor, že akékoľvek označenie vyobrazujúce tvar výrobku podlieha zásadám uvedeným v súvislosti s trojrozmernými ochrannými známkami, ibaže by bolo úplne nemožné takéto označenie koncepčne vnímať ako časť výrobkov, ktoré označuje. Preto Všeobecný súd namiesto toho, aby skúmal, či verejnosť môže vnímať spornú ochrannú známku ako podstatnú časť tovarov, ktoré označuje, obmedzil sa na skúmanie, či táto ochranná známka by teoreticky mohla byť použitá ako uzavierací mechanizmus pre tovary v triedach 9, 14 a 18.

Odvolateľ po druhé tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne posúdil platnosť spornej ochrannej známky vo vzťahu k tým tovarom, pri ktorých usúdil, že ich súčasťou môže byť uzavierací mechanizmus, keďže porušil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a skreslil jasný význam dôkazov.

Všeobecný súd najmä nebral dostatočne do úvahy prezumpciu platnosti zápisov ochranných známok Spoločenstva, keď vyžadoval, aby odvolateľ „poskytol konkrétne a podložené informácie na preukázanie toho, že prihlasovaná ochranná známka má vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť“, a tým presunul zo spoločnosti Friis dôkazné bremeno neplatnosti spornej ochrannej známky.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom čiastočne potvrdil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 24. februára 2010 vo veci R 1590/2008-1, ktorým bola sporná ochranná známka vyhlásená za neplatnú pre tovary, ktoré zahŕňa, v triedach 9, 14 a 18.

(1)  Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146.