—

Münchener Boulevard Möbel Joseph Duna GmbH, v zastúpení: A. Rinkler, Rechtsanwalt,

—

Európska komisia, v zastúpení: G. Braun a F. Bulst, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 7 ods. 1, článku 11 ods. 2, článku 19 ods. 2 a článku 89 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi H. Gautzsch Großhandel GmbH & Co. KG (ďalej len „Gautzsch Großhandel“) a Münchener Boulevard Möbel Joseph Duna GmbH (ďalej len „MBM Joseph Duna“) vo veci žaloby pre porušenie dizajnu Spoločenstva, ktorý nebol zapísaný, podanej zo strany MBM Joseph Duna proti Gautzsch Großhandel.

3

Podľa odôvodnenia 1 nariadenia č. 6/2002:

„Jednotný systém na získanie dizajnu spoločenstva, ktorému je pridelená rovnaká ochrana s rovnakým účinkom v rámci celého územia spoločenstva, by mal presadzovať ciele spoločenstva, ako sú uvedené v Zmluve.“

4

Odôvodnenia 21 a 22 tohto nariadenia stanovujú:

5

Odôvodnenie 31 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Toto nariadenie nevylučuje uplatnenie právnych predpisov priemyselného vlastníctva alebo iných príslušných právnych predpisov členských štátov na dizajny chránené dizajnmi spoločenstva, ako napríklad právnych predpisov, ktoré sa týkajú ochrany dizajnov získaných zápisom alebo zákonov týkajúcich sa nezapísaných dizajnov, ochranných známok, patentov a úžitkových vzorov, nekalej súťaže alebo občianskej zodpovednosti.“

6

Podľa článku 1 ods. 1 a článku 1 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 6/2002 dizajn, ktorý spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení, je chránený ako „nezapísaný dizajn Spoločenstva“, ak je sprístupnený verejnosti spôsobom, ktorý je stanovený v uvedenom nariadení.

7

Článok 4 nariadenia č. 6/2002, nazvaný „Podmienky ochrany“, stanovuje v odseku 1, že dizajn je chránený dizajnom Spoločenstva, len ak je nový a má osobitý charakter.

8

Podľa článku 5 ods. 1 tohto nariadenia, nazvaného „Novosť“:

„Dizajn sa považuje za nový, ak žiaden zhodný dizajn nebol sprístupnený verejnosti:

…“

9

Článok 6 ods. 1 uvedeného nariadenia, nazvaný „Osobitý charakter“, stanovuje:

„O dizajne platí, že má osobitý charakter, ak celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, sa odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti:

…“

10

Článok 7 toho istého nariadenia, nazvaný „Sprístupnenie verejnosti“, stanovuje v odseku 1:

„Na účely uplatnenia článkov 5 a 6, sa dizajn považuje, že bol sprístupnený verejnosti, ak sa zverejnil po zápise, alebo ak bol vystavený, použil sa v obchodovaní alebo inak sa zverejnil pred dňom uvedeným v článkoch 5 ods. 1 písm. a) a 6 ods. 1 písm. a) alebo v článkoch 5 ods. 1 písm. b) a 6 ods. 1 písm. b), s výnimkou, ak sa tieto prípady počas bežného obchodovania nemôžu stať známymi kruhom, ktoré sa špecializujú na príslušný sektor a pôsobia v rámci spoločenstva. Dizajn sa však nepovažuje, že bol sprístupnený verejnosti iba z dôvodu, že sa sprístupnil tretej osobe pod výslovnou alebo predpokladanou podmienkou dôvernosti.“

11

Článok 11 nariadenia č. 6/2002, nazvaný „Začiatok a doba trvania ochrany nezapísaného dizajnu spoločenstva“, stanovuje:

„1.   Dizajn, ktorý spĺňa požiadavky podľa oddielu 1, je chránený nezapísaným dizajnom spoločenstva počas obdobia troch rokov odo dňa, kedy sa dizajn po prvý raz sprístupnil verejnosti v rámci spoločenstva.

2.   Na účely odseku 1 o dizajne platí, že sa sprístupnil verejnosti v rámci spoločenstva, ak sa uverejnil, vystavil alebo použil pri obchodovaní, alebo inak sprístupnil verejnosti takým spôsobom, že počas bežného obchodovania sa tieto udalosti stali známymi kruhom, ktoré sa špecializujú na daný sektor a pôsobia v rámci spoločenstva. O dizajne však neplatí, že sa sprístupnil verejnosti, ak sa sprístupnil tretej osobe pod výslovnou alebo predpokladanou podmienkou dôvernosti.“

12

Článok 19 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, nazvaný „Práva vyplývajúce z dizajnu spoločenstva“, stanovuje:

„1.   Majiteľ zapísaného dizajnu spoločenstva má výlučné právo využívať ho a brániť akejkoľvek tretej strane, ktorá nemá jeho súhlas, aby dizajn využívala. Vyššie uvedené využívanie sa vzťahuje najmä na vytvorenie, ponúkanie, uvedenie na trh, dovoz, vývoz alebo používanie výrobku, na ktorom je dizajn použitý, alebo na ktorom je dizajn stelesnený, alebo skladovanie tohto výrobku pre takéto účely.

2.   Nezapísaný dizajn spoločenstva však majiteľovi udeľuje právo zabrániť konaniam uvedeným v odseku 1 iba vtedy, ak napadnuté využívanie vyplýva z kopírovania chráneného dizajnu.

Napadnuté využívanie sa nepovažuje za kopírovanie chráneného dizajnu, ak je výsledkom nezávislej tvorby pôvodcu, o ktorom je primerané sa nazdávať, že si nebol vedomý dizajnu, ktorý sprístupnil verejnosti majiteľ dizajnu.“

13

Podľa článku 88 uvedeného nariadenia, nazvaného „Uplatniteľné právo“:

„1.   Súdy pre dizajn spoločenstva uplatňujú ustanovenia tohto nariadenia.

2.   V súvislosti so všetkými záležitosťami, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, súd pre dizajn spoločenstva uplatní svoje vnútroštátne právo vrátane súkromného medzinárodného práva.

3.   Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, súd pre dizajn spoločenstva uplatní procedurálne pravidlá toho členského štátu, kde sa nachádza, ktoré upravujú ten istý typ konania týkajúceho sa vnútroštátneho práva na dizajn.“

14

Článok 89 ods. 1 toho istého nariadenia, nazvaný „Sankcie v prípade žalôb [pre] porušenie“ stanovuje:

„Ak v prípade žaloby [pre] porušenie alebo hroziac[e] porušen[ie] súd pre dizajn spoločenstva zistí, že žalovaná strana porušila alebo hrozilo, že poruší dizajn spoločenstva, nariadi, ak neexistujú zvláštne dôvody pre opak, nasledujúce opatrenia:

15

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že účastníci konania vo veci samej predávajú záhradný nábytok. Medzi výrobky predávané MBM Joseph Duna patrí záhradný altánok s baldachýnom, predávaný v Nemecku, ktorého dizajn vytvoril konateľ tejto spoločnosti na jeseň 2004. Počas roka 2006 Gautzsch Großhandel začala predávať záhradný altánok nazvaný „Athen“, vyrábaný podnikom Zhengte usadeným v Číne.

16

V rámci toho, ako sa MBM Joseph Duna domáhala ochrany priznanej nezapísaným dizajnom Spoločenstva pre svoj dizajn, podala proti Gautzsch Großhandel na Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd v Düsseldorfe) (Nemecko) žalobu pre porušenie, v ktorej jednak žiadala, aby táto spoločnosť prestala používať uvedený altánok, odovzdala napodobeniny, ktoré má v držbe alebo ktoré vlastní, na účely zničenia a poskytla informácie o svojich činnostiach, a jednak sa domáhala uloženia povinnosti náhrady škody vyplývajúcej z týchto činností.

17

Na podporu svojej žaloby MBM Joseph Duna najmä tvrdí, že altánok „Athen“ predstavuje kópiu dizajnu, ktorého je vlastníkom a ktorý figuroval v mesiacoch apríl a máj 2005 v jej „katalógoch noviniek – MBM“, distribuovaných hlavným obchodníkom odvetvia predaja nábytku a záhradného nábytku, ako aj nemeckým nákupným združeniam nábytku.

18

Gautzsch Großhandel namieta proti tejto žalobe a tvrdí, že jej altánok „Athen“ samostatne vytvoril podnik Zhengte začiatkom roka 2005, pričom nevedel o dizajne MBM Joseph Duna. Ďalej uviedla, že tento altánok bol v marci 2005 prezentovaný európskym zákazníkom vo výstavných priestoroch tohto podniku v Číne a model tohto altánku bol v júni 2005 zaslaný spoločnosti Kosmos usadenej v Belgicku. Tvrdí, že MBM Joseph Duna vedela o existencii tohto dizajnu od septembra 2005 a o jeho uvádzaní na trh od augusta 2006, a uvádza na svoju obranu, že nároky spoločnosti MBM Joseph Duna sú premlčané a prekludované.

19

Prvostupňový súd konštatoval, že vzhľadom na uplynutie trojročného obdobia ochrany nezapísaných dizajnov Spoločenstva treba zastaviť konanie, pokiaľ ide o prvé dva žalobné návrhy týkajúce sa skončenia používania altánku „Athen“ a odovzdania napodobenín. Uvedený súd v rámci ostatných žalobných dôvodov uložil Gautzsch Großhandel povinnosť poskytnúť informácie o svojich činnostiach a rozhodol, že táto spoločnosť má povinnosť nahradiť finančne škodu vyplývajúcu z týchto činností.

20

Odvolanie podané zo strany Gautzsch Großhandel proti tomuto rozsudku bolo zamietnuté odvolacím súdom, ktorý rozhodol, že dva prvé žalobné dôvody boli vzhľadom na článok 19 ods. 2 a článok 89 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia č. 6/2002, ako aj vzhľadom na nemecký zákon o právnej ochrane dizajnov, dôvodné a že MBM Joseph Duna naozaj mala právo získať nárokované informácie, ako aj náhradu škody, ktorá jej vznikla.

21

V rámci opravného prostriedku „Revision“, ktorý podala Gautzsch Großhandel na vnútroštátny súd, si tento vnútroštátny súd vzhľadom na skutočnosti v spore vo veci samej kladie otázku týkajúcu sa rozsahu pojmu „sprístupnenie verejnosti“ uvedeného najmä v článku 7 ods. 1 a článku 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 na účely určenia, či nezapísaný model, na ktorého ochranu sa poukazuje, bol sprístupnený verejnosti v zmysle tohto nariadenia a či dizajn, ktorý sa voči tejto spoločnosti uplatňuje, bol uplatňovaný aj predtým.

22

Okrem toho si vnútroštátny súd kladie otázku, či dôkaz o porušení nezapísaného dizajnu, ako aj premlčanie a preklúzia, ktoré by sa mohli uplatniť ako obrana pred žalobou pre porušenie, sa spravujú právom Únie alebo či patria do vnútroštátneho práva. Ďalej sa pýta, či právom na zničenie napodobnenín, ako aj na získanie informácií o činnostiach autora napodobneniny a na náhradu škody vyplývajúcej z týchto činností, uplatniteľným na návrhy v celej Európskej únii, je jeho vnútroštátne právo, alebo právo členského štátu, v ktorom boli spáchané porušenia.

23

Za týchto podmienok sa Bundesgerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

24

Vnútroštátny súd uviedol, že odvolací súd sa domnieval, že dizajn záhradného altánku MBM Joseph Duna, dotknutý vo veci samej, bol sprístupnený po prvýkrát verejnosti pri distribúcii „katalógov noviniek – MBM“, kde boli vyobrazenia tohto dizajnu, a to v apríli a máji 2005 v počte 300 až 500 exemplárov, predajcom a sprostredkovateľom, ako aj dvom nemeckým nákupným združeniam nábytku.

25

Vzhľadom na tieto skutočnosti si kladie vnútroštátny súd otázku, či odovzdanie vyobrazení tohto dizajnu obchodníkom stačí na vznik domnienky, že sa tento dizajn mohol počas bežného obchodovania stať známy kruhom, ktoré sa špecializujú na daný sektor a pôsobia v rámci Únie v zmysle článku 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002. V tejto súvislosti uviedol, že nikto sa nedomnieva, že by špecializované kruhy zahŕňali len osoby, ktoré v rámci príslušného sektora zodpovedajú za navrhovanie dizajnov a rozvoj alebo výrobu výrobkov v súlade s týmito dizajnmi. Z tohto hľadiska sú teda súčasťou špecializovaných kruhov nie obchodníci ako celok, ale len tí, ktorí majú koncepčný vplyv na dizajn výrobku, ktorý predávajú.

26

Treba však konštatovať, že takýto výklad pojmu „špecializované kruhy“ nevyplýva zo znenia článku 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002.

27

Ako to zdôrazňuje Komisia v pripomienkach predložených Súdnemu dvoru a generálny advokát v bodoch 34 a nasl. návrhov, článok 11 ods. 2 tohto nariadenia totiž neobsahuje obmedzenie týkajúce sa povahy činnosti fyzických alebo právnických osôb, ktoré by sa mohli považovať za súčasť kruhov, ktoré sa špecializujú na daný sektor. Okrem toho možno vyvodiť z formulácie tohto ustanovenia a najmä z toho, že toto ustanovenie hovorí o používaní v obchode ako o spôsobe sprístupnenia verejnosti spomedzi ostatných spôsobov, nezapísaných dizajnov, a z toho, že ukladá zohľadniť „bežné obchodovanie“ na účely posúdenia, či skutočnosti tvoriace sprístupnenie verejnosti môžu byť známe špecializovaným kruhom, že obchodníci, ktorí sa nezúčastnili na koncipovaní predmetného výrobku, nemôžu byť v zásade vylúčení z okruhu osôb, ktoré možno považovať za súčasť uvedených špecializovaných kruhov.

28

Takéto vylúčenie by znamenalo napokon obmedzenie ochrany nezapísaných dizajnov Spoločenstva, ktoré nenachádza oporu ani v iných ustanoveniach a odôvodneniach nariadenia č. 6/2002.

29

Otázka, či distribúcia nezapísaného dizajnu medzi obchodníkmi dotknutého sektora podnikajúcich v Únii stačí na domnienku, že tento dizajn mohol byť v rámci bežného obchodovania známy kruhom, ktoré sa špecializujú na daný sektor, je však otázkou týkajúcou sa skutkových okolností, pričom odpoveď na túto otázku závisí od posúdenia okolností typických pre každú vec zo strany súdu pre dizajny Spoločenstva.

30

V dôsledku toho treba odpovedať na prvú položenú otázku tak, že článok 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že sa možno domnievať, že nezapísaný dizajn sa v rámci bežného obchodovania mohol stať známy kruhom, ktoré sa špecializujú na daný sektor a pôsobia v rámci Únie, ak sa zobrazenia uvedeného dizajnu sprístupnili obchodníkom podnikajúcim v tomto sektore, čo prináleží posúdiť súdu pre dizajny Spoločenstva vzhľadom na skutkové okolnosti veci, v ktorej koná.

31

Vnútroštátny súd uvádza, že odvolací súd pripustil, že dizajn MBM Joseph Duna, o ktorý ide vo veci samej, bol nový v zmysle článku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 6/2002, keď uviedol, že kruhy, ktoré sa špecializujú na daný sektor, sa nemohli v rámci bežného obchodovania dozvedieť o dizajne „Athen“ predstavenom počas roka 2005 vo výstavných priestoroch podniku Zhengte v Číne a spoločnosti Kosmos v Belgicku.

32

Vzhľadom na tieto úvahy sa vnútroštátny súd pýta na to, či sa má článok 7 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 6/2002 vykladať v tom zmysle, že dizajn sa napriek tomu, že sa sprístupnil tretej osobe bez výslovnej alebo predpokladanej podmienky dôvernosti, nemohol stať počas bežného obchodovania známy kruhom, ktoré sa špecializujú na daný sektor a pôsobia v rámci Únie, ak sa sprístupnil len jednému podniku z uvedeného sektora alebo sa vystavoval len vo výstavných priestoroch podniku, ktoré nespadajú do „oblasti bežného sledovania trhov“.

33

V tejto súvislosti treba poznamenať, že z formulácie článku 7 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že na to, aby sa dizajn považoval za sprístupnený verejnosti na účely uplatnenia článkov 5 a 6 tohto nariadenia, sa nevyžaduje, aby skutočnosti predstavujúce sprístupnenie nastali na území Únie.

34

Podľa toho istého článku však dizajn nemožno považovať za sprístupnený, ak skutkové okolnosti predstavujúce sprístupnenie v rámci bežného obchodovania nemohli byť známe kruhom, ktoré sa špecializujú na daný sektor a pôsobia v rámci Únie. Otázka, či sa osoby, ktoré sú súčasťou týchto kruhov, mohli dozvedieť o udalostiach, ktoré nastali mimo územia Únie, je otázkou týkajúcou sa skutkových okolností, pričom odpoveď na túto otázku závisí od posúdenia okolností typických pre každú vec zo strany súdu pre dizajny Spoločenstva.

35

To isté platí aj v prípade otázky, či sprístupnenie dizajnu len jednému podniku daného sektora na území Únie, stačí na to, aby sa bolo možné domnievať, že kruhy, ktoré sa špecializujú na uvedený sektor, sa počas bežného obchodovania mohli o ňom dozvedieť. Nemožno totiž vylúčiť, že za určitých okolností môže byť takéto sprístupnenie dostatočné.

36

Vzhľadom na tieto úvahy treba odpovedať na druhú položenú otázku tak, že článok 7 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že sa možno domnievať, že nezapísaný dizajn sa napriek tomu, že sa sprístupnil tretej osobe bez výslovnej alebo predpokladanej podmienky dôvernosti, nemohol stať počas bežného obchodovania známy kruhom, ktoré sa špecializujú na daný sektor a pôsobia v rámci Únie, ak sa sprístupnil len jednému podniku z uvedeného sektora alebo sa vystavoval len vo výstavných priestoroch podniku nachádzajúceho sa mimo územia Únie, čo prináleží posúdiť súdu pre dizajny Spoločenstva vzhľadom na skutkové okolnosti veci, v ktorej koná.

37

Vnútroštátny súd uvádza, že odvolací súd rozhodol, že dizajn Gautzsch Großhandel predstavoval nie akt samostatnej tvorby, ale kópiu dizajnu MBM Joseph Duna, pričom sa domnieval, že MBM Joseph Duna mala uľahčené dôkazné bremeno v tejto súvislosti vzhľadom na „objektívne konštatovanú podstatnú zhodu“ medzi týmito dvoma dizajnmi.

38

Vzhľadom na tieto okolnosti sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 19 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 vykladať v tom zmysle, že majiteľ nezapísaného dizajnu Spoločenstva znáša dôkazné bremeno v súvislosti s tým, že napadnuté využívanie vyplýva z kopírovania tohto dizajnu, a v prípade kladnej odpovede, či sa obráti dôkazná povinnosť alebo má majiteľ nezapísaného dizajnu uľahčené dokazovanie, ak medzi týmto dizajnom a dizajnom, ktorého využívanie je napadnuté, existuje „podstatná zhoda“.

39

V tejto súvislosti treba konštatovať, že článok 19 nariadenia č. 6/2002, ktorý sa týka, tak ako uvádza jeho názov, práv vyplývajúcich z dizajnu Spoločenstva, neobsahuje výslovne pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena.

40

Ako však uvádza generálny advokát v bodoch 67 až 74 svojich návrhov, pričom odkazuje na právo ochranných známok, keby sa na povinnosť preukázať, že sporné používanie vyplýva z kópie chráneného dizajnu, vzťahovalo vnútroštátne právo členských štátov, mohlo by to spôsobiť vo vzťahu k majiteľom dizajnov Spoločenstva, že by sa ochrana menila v závislosti od dotknutého zákona, takže cieľ jednotnej ochrany s rovnakými účinkami na celom území Únie, ktorý vyplýva najmä z odôvodnenia 1 nariadenia č. 6/2002, by nebol dosiahnutý (pozri analogicky rozsudok z 18. októbra 2005, Class International, C-405/03, Zb. s. I-8735, bod 73).

41

Vzhľadom na tento cieľ, ako aj na štruktúru a systém článku 19 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 sa treba domnievať, že keď sa majiteľ chráneného dizajnu odvoláva na právo uvedené v prvom pododseku tohto ustanovenia, tento majiteľ má povinnosť preukázať, že sporné používanie vyplýva z kópie tohto dizajnu, kým v rámci druhého pododseku toho istého ustanovenia prináleží druhej strane preukázať, že sporné používanie vyplýva z nezávislej tvorivej činnosti.

42

Keďže nariadenie č. 6/2002 nestanovuje pravidlá preukazovania, z článku 88 tohto nariadenia vyplýva, že tieto pravidlá určuje právo členských štátov. Tie sa však musia podľa judikatúry, na základe zásad ekvivalencie a efektivity, ubezpečiť, že tieto pravidlá nie sú menej priaznivé ako tie, ktoré sa týkajú podobných sporov vnútroštátnej povahy, a nespôsobujú, aby bol výkon práv osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyplývajúcich z právneho poriadku Únie prakticky nemožný alebo príliš obťažný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. apríla 2008, Arcor, C-55/06, Zb. s. I-2931, bod 191).

43

Preto, ako poznamenala Komisia, ak súd pre dizajny Spoločenstva konštatuje, že skutočnosť, že majiteľ chráneného dizajnu má znášať požadované dôkazné bremeno, môže robiť predloženie takéhoto dôkazu nemožným alebo mimoriadne zložitým, tento súd je povinný použiť na zabezpečenie rešpektovania zásady efektivity všetky procesné prostriedky, ktoré mu dáva k dispozícii vnútroštátne právo, aby túto ťažkosť prekonal (pozri analogicky rozsudky zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron, C-526/04, Zb. s. I-7529, bod 55, a z 28. januára 2010, Direct Parcel Distribution Belgium, C-264/08, Zb. s. I-731, bod 35). Môže teda prípadne uplatniť pravidlá vnútroštátneho práva stanovujúce úpravu alebo zľahčenie dôkazného bremena.

44

V dôsledku toho treba odpovedať na tretiu otázku tak, že článok 19 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že prináleží majiteľovi chráneného dizajnu, aby preukázal, že napadnuté využívanie vyplýva z kopírovania tohto dizajnu. Ak však súd pre dizajny Spoločenstva konštatuje, že skutočnosť, že uvedený majiteľ chráneného dizajnu má znášať požadované dôkazné bremeno, môže robiť predloženie takéhoto dôkazu nemožným alebo mimoriadne zložitým, tento súd je povinný použiť na zabezpečenie rešpektovania zásady efektivity všetky procesné prostriedky, ktoré mu dáva k dispozícii vnútroštátne právo, aby túto ťažkosť prekonal, prípadne vrátane pravidiel vnútroštátneho práva stanovujúcich úpravu alebo zľahčenie dôkazného bremena.

45

Vnútroštátny súd uvádza v prvom rade, že odvolací súd konštatoval, že právo zakázať na základe článku 19 ods. 2 a článku 89 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 6/2002 akty porušovania nebolo premlčané k dátumu podania žaloby. Vzhľadom na toto konštatovanie sa pýta, či uvedené právo podlieha premlčaniu a v prípade kladnej odpovede, či sa na toto premlčanie vzťahuje právo Únie. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uviedol, že nariadenie č. 6/2002 neobsahuje konkrétne ustanovenia týkajúce sa tejto záležitosti, ale že článok 89 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že súd pre dizajny Spoločenstva môže uložiť sankciu v prípade porušenia, „ak neexistujú zvláštne dôvody pre opak“.

46

Vnútroštátny súd v druhom rade uvádza, že odvolací súd zamietol námietku preklúzie vznesenú zo strany Gautzsch Großhandel, a kladie si takisto otázku, či a prípadne za akých podmienok žaloba pre porušenie založená na článku 19 ods. 2 a článku 89 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 6/2002 môže podliehať preklúzii. Podľa neho treba určiť, či okolnosti, ktoré viedli Gautzsch Großhandel k podaniu námietky preklúzie, spadajú do kategórie „zvláštnych dôvodov“, uvedenej v tomto poslednom uvedenom ustanovení.

47

V tejto súvislosti treba konštatovať, že nariadenie č. 6/2002 nič nestanovuje, pokiaľ ide o premlčanie a preklúziu, ktoré by sa mohli uplatniť v rámci obrany proti žalobe podanej na základe článku 19 ods. 2 a článku 89 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia.

48

Pojem „zvláštne dôvody“ v zmysle článku 89 ods. 1 tohto nariadenia sa týka skutkových okolností daných pre konkrétny prípad (pozri analogicky rozsudok zo 14. decembra 2006, Nokia, C-316/05, Zb. s. I-12083, bod 38). V dôsledku toho nezahŕňa premlčanie a preklúziu, ktoré tvoria právne prvky.

49

Preto v súlade s článkom 88 ods. 2 nariadenia č. 6/2002, premlčanie a preklúzia, ktoré by sa mohli uplatniť ako obrana proti žalobe podanej na základe článku 19 ods. 2 a článku 89 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, sa riadia vnútroštátnym právom, ktoré sa má uplatňovať tak, aby boli dodržané zásady ekvivalencie a efektivity, ktorých obsah je pripomenutý v bode 42 tohto rozsudku [pozri tiež analogicky rozsudky z 13. júla 2006, Manfredi a i., C-295/04 až C-298/04, Zb. s. I-6619, body 77 až 80; z 28. januára 2010, Uniplex (UK), C-406/08, Zb. s. I-817, body 32 a 40; z 8. júla 2010, Bulicke, C-246/09, Zb. s. I-7003, bod 25; z 8. septembra 2011, Rosado Santana, C-177/10, Zb. s. I-7907, body 89, 90, 92 a 93, ako aj z 19. júla 2012, Littlewoods Retail a i., C‑591/10, bod 27].

50

V dôsledku toho treba odpovedať na štvrtú a piatu položenú otázku tak, že premlčanie a preklúzia, ktoré by sa mohli uplatniť ako obrana proti žalobe podanej na základe článku 19 ods. 2 a článku 89 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 6/2002, sa riadia vnútroštátnym právom, ktoré sa má uplatňovať tak, aby boli dodržané zásady ekvivalencie a efektivity.

51

Keďže vnútroštátny súd konštatoval, že odvolací súd neuviedol, ktoré právo je uplatniteľné na žalobné návrhy na zničenie výrobkov predstavujúcich porušenie, informovanie o činnostiach Gautzsch Großhandel a náhradu škody vyplývajúcej z týchto činností, kladie si otázku, či tieto návrhy podliehajú vnútroštátnemu právu členského štátu, na ktorého území sa týchto práv určitý subjekt domáha, alebo či sa má článok 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 vnímať tak, že uvedené návrhy sa riadia právom členských štátov, v ktorých došlo k porušeniam. V tejto súvislosti uvádza, že podriadenie len právu členského štátu by mohlo byť odôvodnené najmä účinným uplatňovaním práva, ale že článok 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 by mohol protirečiť tomuto riešeniu.

52

Pokiaľ ide v prvom rade o žalobný návrh na zničenie výrobkov predstavujúcich porušenie, z článku 89 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, ktorý stanovuje v písmene a) zákaz pokračovať v aktoch porušenia alebo hrozbách porušenia a v písmenách b) a c) zabavenie výrobkov, ktoré predstavujú porušenie, a materiálu alebo súčastí, ktoré sa hlavne používali na ich výrobu, vyplýva, že zničenie uvedených výrobkov je súčasťou „in[ých] sankci[í] primeran[ých] za daných okolností“ uvedených v písmene d). Z toho vyplýva, že podľa článku 89 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia je právom uplatniteľným na tento návrh právo členského štátu, v ktorom boli spáchané akty porušenia alebo nastala hrozba porušenia, vrátane medzinárodného práva súkromného.

53

Pokiaľ ide v druhom rade o žalobné návrhy na náhradu škody vyplývajúcej z činností autora porušenia alebo autora hrozby porušenia a na získanie informácií o týchto činnostiach na účely určenia tejto škody, treba konštatovať, že povinnosť poskytnúť takéto informácie a nahradiť spôsobenú škodu nepredstavuje sankciu v zmysle článku 89 nariadenia č. 6/2002.

54

Preto v súlade s článkom 88 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 právo uplatniteľné na žalobné návrhy, uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, je vnútroštátne právo súdu pre dizajny Spoločenstva, na ktorom prebieha konanie, vrátane jeho medzinárodného práva súkromného. Potvrdzuje to aj odôvodnenie 31 tohto nariadenia, podľa ktorého toto nariadenie nevylučuje, aby sa na dizajny chránené dizajnom Spoločenstva vzťahovali právne úpravy členských štátov týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti.

55

Vzhľadom na tieto úvahy treba odpovedať na šiestu položenú otázku tak, že článok 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že žalobné návrhy na zničenie výrobkov predstavujúcich porušenie sa riadia právom členského štátu, v ktorom došlo k aktom porušenia alebo hrozbe porušenia, vrátane medzinárodného práva súkromného. Žalobné návrhy na náhradu škody vyplývajúcej z činností autora týchto aktov a na získanie informácií o týchto činnostiach na účely určenia tejto škody sa riadia v súlade s článkom 88 ods. 2 tohto nariadenia vnútroštátnym právom súdu pre dizajny Spoločenstva, na ktorom prebieha konanie, vrátane medzinárodného práva súkromného.

56

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: