—

Stoilov i Ko EOOD, v zastúpení: B. Aleksiev, advokat,

—

Načalnik na Mitnica Stolična, v zastúpení: N. Jocova, D. Jordanova, J. Jordanova, S. Dimitrova a S. Zlatkov, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann, D. Roussanov a L. Bouyon, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu kombinovanej nomenklatúry na rok 2009, uvedenej v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008 (Ú. v. EÚ L 291, s. 1) (ďalej len „KN“), najmä jej podpoložiek 5407 61 30 a 6303 92 10, a výkladu nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, s. 1) (ďalej len „colný kódex“), zásad legitímnej dôvery a právnej sily rozhodnutej veci, ako aj článkov 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bola predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Stoilov i Ko ЕООD (ďalej len „Stoilov“) a Načalnik na Mitnica Stolična (riaditeľ colného úradu hlavného mesta), ktorého predmetom bolo colné zaradenie tovaru deklarovaného ako „materiál na výrobu roliet“ pochádzajúceho z Číny.

3

Podľa článku 68 colného kódexu môžu colné orgány s cieľom overenia colných vyhlásení, ktoré prijali v rámci „bežného“ postupu:

4

Článok 71 colného kódexu znie:

„1.   Výsledok overovania colného vyhlásenia je podkladom pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar prepúšťaný.

2.   Ak nie je colné vyhlásenie overované, sú predpisy uvedené v odseku 1 uplatňované na základe údajov uvedených v colnom vyhlásení.“

5

Podľa článku 221 ods. 1 colného kódexu „akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.“.

6

Článok 232, nachádzajúci sa v oddiele 2 kapitoly 3 hlavy VII colného kódexu nazvanom „Lehoty a postupy pri platbe sumy cla“, stanovuje:

„1.   Ak suma cla nebola zaplatená v stanovenej lehote:

2.   Colné orgány môžu upustiť od vyžadovania úroku z omeškania…“

7

Článok 243, nachádzajúci sa v hlave VIII colného kódexu nazvanej „Odvolania“, znie:

„1.   Každá osoba má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov, ktoré sa týka uplatňovania colných predpisov, ktoré sa ich priamo a osobne dotýkajú.

…

2.   Odvolanie môže byť podané:

8

Prvá časť KN obsahuje úvodné ustanovenia. V tejto prvej časti v oddiele I venovanom všeobecným pravidlám sa v triede A, nazvanej „Všeobecné pravidlá pre interpretáciu [KN]“, uvádza:

„Zatrieďovanie tovaru do [KN] sa riadi nasledujúcimi zásadami:

…“

9

KN sa zakladá na harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru, vypracovanom Medzinárodnou colnou organizáciou, pričom do šiestej číslice číselného kódu preberá položky a podpoložky harmonizovaného systému a až siedma a ôsma číslica predstavuje vlastné triedenie KN. V druhej časti, nazvanej „Zoznam colných sadzieb“, KN obsahuje zaradenie tovarov do tried, kapitol, položiek a podpoložiek.

10

Trieda XI KN je nazvaná „Textílie a textilné výrobky“. Poznámka 7 k tejto triede znie:

„Na účely tejto triedy termín ‚celkom dohotovené‘ znamená:

…“

11

Kapitola 54 KN s názvom „Chemické vlákna; pásiky a podobné tvary z chemických textilných materiálov“, nachádzajúca sa v tejto triede XI, obsahuje okrem iného položku 5407 označenú ako „Tkaniny z priadze zo syntetického vlákna, vrátane tkanín vyrobených z materiálov položky 5404“. Táto položka obsahuje okrem iného kategóriu „Ostatné tkaniny obsahujúce 85 % hmotnosti alebo viac polyesterového vlákna“, ktorá zahŕňa najmä podpoložku 5407 61 označenú ako „Ostatné tkaniny, obsahujúce 85 % hmotnosti alebo viac netvarovaných polyesterových vlákien“. Samotná táto podpoložka obsahuje okrem iného podpoložku 5407 61 30 s názvom „Farbené“.

12

Podkapitola I, nazvaná „Ostatné celkom dohotovené textilné výrobky“, ktorá sa nachádza v kapitole 63 v triede XI KN, zahŕňa okrem iného položku 6303 s názvom „Záclony, závesy (vrátane drapérií) a interiérové rolety a žalúzie; záclonové alebo posteľové drapérie“. Táto položka je rozdelená do dvoch kategórií, a to „pletené alebo háčkované“ a „ostatné“. Táto druhá kategória zahŕňa okrem iného podpoložku 6303 92, nazvanú „Zo syntetických vlákien“. Táto podpoložka je rozdelená na dve ďalšie podpoložky, 6303 92 10 a 6303 92 90, ktoré sú označené ako „Netkané textílie“ a „Ostatné“.

13

Článok 34 ods. 3 Administrativnoprocesualen kodex (správny poriadok) stanovuje, že „správne orgány zaručia, aby účastníci konania mali možnosť predložiť svoje vyjadrenia k zozbieraným dôkazom a uvedeným tvrdeniam v určenej lehote, ktorá nesmie presiahnuť sedem dní. Účastníci konania môžu písomne predložiť svoje žiadosti a námietky“.

14

Podľa článku 35 tohto správneho poriadku sa individuálny správny akt vydá po objasnení dotknutých relevantných skutočností a okolností a po preskúmaní vyjadrení a námietok prípadne preložených občanmi alebo dotknutými orgánmi.

15

Podľa článku 179 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku (Graždanski procesualen kodex, ďalej len „GPK“) úradný dokument vydaný úradníkom v rámci výkonu jeho úloh v predpísanej forme a vyžadovaným spôsobom je dôkazom o vyhláseniach uskutočnených v jeho prítomnosti a úkonoch, ktoré sám uskutočnil alebo ktoré boli uskutočnené v jeho prítomnosti.

16

Podľa článku 297 GPK je právoplatný rozsudok záväzný pre súd, ktorý ho vydal, ako aj pre akýkoľvek iný súd alebo správny orgán.

17

Podľa článku 302 GPK je právoplatné rozhodnutie správneho súdu záväzné pre občianskoprávny súd, pokiaľ ide o platnosť a zákonnosť správneho aktu.

18

Podľa článku 211 ods. 1 colného zákona (Zakon na mitnicite, ďalej len „ZM“), ak clá neboli zaplatené v stanovenej lehote, colné orgány využijú všetky možnosti, ktoré im priznáva tento zákon alebo akékoľvek iné právne ustanovenie, aby zabezpečili zaplatenie tejto sumy, vrátane prijatia vykonávacích správnych aktov.

19

Podľa článku 211a ZM „rozhodnutia o vymáhaní verejnoprávnych pohľadávok štátu sú individuálnymi správnymi aktmi, ktoré vydáva riaditeľ colného orgánu, v ktorého územnej pôsobnosti vznikol dlh nevyrovnaný v stanovenej lehote; tieto akty stanovujú splatné colné dlhy a iné verejnoprávne pohľadávky“.

20

Colným vyhlásením podaným 8. januára 2009 spoločnosť Stoilov deklarovala „materiál na výrobu roliet“ zaradený do podpoložky 6303 92 10 KN. Bolo vypočítané a zaplatené clo vo výške 7598,56 bulharského leva (BGN) a daň z pridanej hodnoty vo výške 23544,53 BGN.

21

S cieľom overiť toto vyhlásenie colné orgány vykonali 9. januára 2009 laboratórnu analýzu vzoriek, o ktorej bola vyhotovená zápisnica.

22

Vzhľadom na výsledky laboratórnej analýzy tieto colné orgány konštatovali, že tovar, ktorý bol predmetom uvedeného vyhlásenia, nemôže byť zaradený do kapitoly 63 KN. Z preskúmania vyplývalo, že tento tovar spĺňa podmienky na zaradenie do kapitoly 54 KN, konkrétne do podpoložky 5407 61 30.

23

Za týchto okolností Načalnik na Mitnica Stolična 27. apríla 2009 oznámil spoločnosti Stoilov rozhodnutie, ktorým bol tovar, ktorý bol predmetom colného vyhlásenia z 8. januára 2009, zaradený do tejto podpoložky (ďalej len „rozhodnutie o oznámení“), čo malo za následok zvýšenie colnej sadzby zo 6,5 % na 8 % a uloženie konečného antidumpingového cla v sadzbe 74,8 % v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1487/2005 z 12. septembra 2005, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a vyberá sa s konečnou platnosťou dočasné clo uložené na dovozy určitých hotových tkanín z polyesterového vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 240, s. 1), zmeneným a doplneným nariadením Rady (ES) č. 1087/2007 z 18. septembra 2007 (Ú. v. EÚ L 246, s. 1).

24

V tomto rozhodnutí bola spoločnosti Stoilov stanovená sedemdňová lehota na dobrovoľné zaplatenie verejnoprávnych pohľadávok, a to cla vo výške 1211,37 BGN, antidumpingového cla vo výške 82372,82 BGN a dane z pridanej hodnoty vo výške 16716,84 BGN.

25

Stoilov podala voči uvedenému rozhodnutiu rozklad na správny orgán a neskôr sa obrátila na Administrativen săd Sofija‑grad (Správny súd v Sofii).

26

Keďže Stoilov v stanovenej lehote nezaplatila sumy uvedené v rozhodnutí o oznámení, Načalnik na Mitnica Stolična medzitým vydal rozhodnutie o nútenom vymáhaní pohľadávok štátu č. 13 zo 7. augusta 2009 (ďalej len „rozhodnutie o vymáhaní“).

27

Dňa 11. septembra 2009 Stoilov napadla toto rozhodnutie odvolaním v správnom konaní, pričom žiadala, aby bolo nariadené vypracovanie nezávislého znaleckého posudku týkajúceho sa zaradenia tovaru podliehajúceho clu. Keďže Stoilov nedostala v lehote žiadnu odpoveď, 7. októbra 2009 podala na Administrativen săd Sofija‑grad žalobu vo veci samej.

28

Dňa 14. októbra 2009 nadriadený správny orgán, a to riaditeľ miestneho colného orgánu, zamietol odvolanie v správnom konaní z 11. septembra 2009 a odmietol nariadiť požadované vypracovanie znaleckého posudku.

29

Rozsudkom z 30. decembra 2010 Administrativen săd Sofija‑grad potvrdil rozhodnutie o oznámení.

30

Stoilov podala proti tomuto poslednému rozsudku kasačný opravný prostriedok na Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd), na ktorom v čase podania prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania ešte stále prebiehalo konanie.

31

Podľa Administrativen săd Sofija‑grad existujú dve možnosti zaradenia dotknutého tovaru vo veci samej, a to zaradenie do kapitoly 54 a do kapitoly 63 KN. Na účely ich rozlíšenia je potrebné vyložiť pojem „celkom dohotovené výrobky“ v zmysle poznámky 7 k uvedenej kapitole 63, ako aj pojem „tkanina“ uvedený v podpoložke 5407 61 30 KN.

32

Okrem toho je potrebné posúdiť, či sa spoločnosť Stoilov s ohľadom na výsledok piatich iných colných vyhlásení k tovaru, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, ktoré podala tak pred podaním sporného colného vyhlásenia, ako aj po ňom, môže odvolávať na zásadu legitímnej dôvery na účely získania zaradenia tovaru dotknutého vo veci samej do podpoložky colného sadzobníka 6303 92 10.

33

Navyše vnútroštátny súd s poukázaním na to, že sporné colné vyhlásenie viedlo k dvom samostatným vnútroštátnym konaniam týkajúcim sa tej istej skutkovej a právnej otázky, považuje za nevyhnutné položiť Súdnemu dvoru v prejudiciálnom konaní otázku, ktorý akt možno napadnúť odvolaním v zmysle článku 243 ods. 1 colného kódexu.

34

Napokon je potrebné požiadať o výklad článkov 41 a 47 Charty.

35

Za týchto okolností Administrativen săd Sofija‑grad rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

36

Podľa ustálenej judikatúry je konanie zavedené článkom 267 ZFEÚ nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého im Súdny dvor poskytuje výklad práva Únie potrebný pre tieto súdy na vyriešenie sporu, ktorý prejednávajú (pozri najmä rozsudky zo 16. júla 1992, Meilicke, C-83/91, Zb. s. I-4871, bod 22, a z 27. novembra 2012, Pringle, C‑370/12, bod 83).

37

V rámci tejto spolupráce je práve príslušný vnútroštátny súd rozhodujúci o spore v najlepšej pozícii posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu tak potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke, ktoré by mu umožnilo vydať rozsudok, ako aj význam otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 16. júla 1992, Lourenço Dias, C-343/90, Zb. s. I-4673, bod 15, a z 21. februára 2006, Ritter-Coulais, C-152/03, Zb. s. I-1711, bod 14).

38

Nič to však nemení na to, že Súdny dvor s cieľom preveriť vlastnú právomoc musí, ak je to potrebné, skúmať podmienky, za ktorých sa vnútroštátny súd naň obrátil, a najmä určiť, či požadovaný výklad práva Únie súvisí so skutkovými okolnosťami a predmetom sporu vo veci samej v takej miere, aby Súdny dvor nebol vedený k podávaniu poradných stanovísk k všeobecným alebo hypotetickým otázkam (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 16. decembra 1981, Foglia, 244/80, Zb. s. 3045, body 18 a 21, a z 30. septembra 2003, Inspire Art, C-167/01, Zb. s. I-10155, bod 45). Pokiaľ sa zdá, že zodpovedanie položenej otázky zjavne nie je potrebné na vyriešenie tohto sporu, Súdny dvor rozhodne o zastavení konania (pozri najmä rozsudky Lourenço Dias, už citovaný, bod 20, a Ritter‑Coulais, už citovaný, bod 15, ako aj citovanú judikatúru).

39

Z písomných pripomienok predložených Súdnemu dvoru a z odpovede vnútroštátneho súdu na žiadosť o objasnenie, ktorú mu adresoval Súdny dvor, v prejednávanej veci vyplýva, že Vărchoven administrativen săd rozsudkom z 5. júla 2012 zrušil rozsudok spomenutý v bode 29 tohto rozsudku, ako aj rozhodnutie o oznámení.

40

Z vysvetlení poskytnutých v odpovedi vnútroštátneho súdu na túto žiadosť o objasnenie, pokiaľ ide o účinok zrušenia rozhodnutia o oznámení na spor vo veci samej, ako aj zo znenia uvedeného rozsudku, ktorý tvorí prílohu tejto odpovede, vyplýva, že Vărchoven administrativen săd okrem iného usúdil, že colné zaradenie, ktoré vykonal Načalnik na Mitnica Stolična a ktoré potvrdil Administrativen săd Sofija-grad, bolo nesprávne vzhľadom na dôkazy a znalecké posudky obsiahnuté v spise. V tomto smere sa Vărchoven administrativen săd domnieval, že skutočnosti, ktoré Administrativen săd Sofija-grad zohľadnil, sa neopierali o predložené dôkazy ani o závery obsiahnuté v správe súdneho znalca.

41

V tejto odpovedi vnútroštátny súd tiež poukázal na to, že jeho povinnosťou je zabezpečiť dodržiavanie procesných pravidiel, ktoré podmieňujú zákonnosť rozhodnutia o vymáhaní a ku ktorým patrí najmä pravidlo týkajúce sa oznámenia o existencii „nevyrovnaného dlhu“ v zmysle článku 211a ZM rozhodnutím o oznámení cla.

42

Na pojednávaní pred Súdnym dvorom Načalnik na Mitnica Stolična pripustil, že z dôvodu zrušenia rozhodnutia o oznámení zo strany Vărchoven administrativen săd toto rozhodnutie už neexistuje v bulharskom platnom právnom poriadku.

43

Navyše na tom istom pojednávaní Stoilov poukázala na rozhodnutie o ukončení vymáhania verejnoprávnych pohľadávok, ktoré vydal verejný exekučný orgán 24. septembra 2012. Týmto rozhodnutím bolo ukončené exekučné konanie začaté na podklade rozhodnutia o vymáhaní. Aj keď Načalnik na Mitnica Stolična namietal platnosť tohto rozhodnutia, nespochybnil jeho existenciu.

44

Za týchto okolností a bez ohľadu na to, či exekučné konanie začaté na základe rozhodnutia o vymáhaní bolo, alebo nebolo ukončené, z predchádzajúcich úvah v každom prípade vyplýva, že ak by Súdny dvor, ako uviedol aj generálny advokát v bode 16 návrhov, na položené otázky odpovedal, vnútroštátny súd by už na vyriešenie sporu nemohol v konaní vo veci samej vydať rozhodnutie zohľadňujúce odpoveď Súdneho dvora na položené otázky.

45

Ako totiž uviedol vnútroštátny súd vo svojej odpovedi na žiadosť o objasnenie, ktorú mu adresoval Súdny dvor, rozhodnutie o oznámení zrušil Vărchoven administrativen săd v celom rozsahu a existencia tohto rozhodnutia, ako už bolo uvedené v bode 41 tohto rozsudku, predstavuje procesnú podmienku na prijatie rozhodnutia o vymáhaní.

46

Za týchto podmienok je potrebné dospieť k záveru, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa už netýka výkladu práva Únie, ktorý by vnútroštátny súd objektívne potreboval na vydanie svojho rozhodnutia (pozri analogicky rozsudok z 9. októbra 1997, Grado a Bashir, C-291/96, Zb. s. I-5331, bod 16). Tento návrh, keďže mu chýba predmet, totiž neumožňuje poskytnúť prvky výkladu práva Únie, ktoré by vnútroštátny súd mohol užitočne využiť pri rozhodovaní v spore, ktorý mu bol predložený, s ohľadom na toto právo (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 16. septembra 1982, Vlaeminck, 132/81, Zb. s. 2953, bod 13).

47

Vnútroštátny súd síce vo svojej odpovedi na žiadosť o objasnenie, ktorú mu adresoval Súdny dvor, pokiaľ ide o účinok zrušenia rozhodnutia o oznámení na spor vo veci samej, usúdil, že colné orgány môžu prijať nové rozhodnutia s rovnakým obsahom ako rozhodnutia o oznámení a vymáhaní. Aj za predpokladu, že by to tak stále bolo, napriek rozsudku, ktorý vydal Vărchoven administrativen săd 5. júla 2012, je potrebné zdôrazniť, že odpovedať na otázky položené za takýchto okolností by sa rovnalo podávaniu poradného stanoviska k hypotetickým otázkam, čo by bolo v rozpore s úlohou priznanou Súdnemu dvoru v rámci súdnej spolupráce zavedenej článkom 267 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. februára 1983, Robards, 149/82, Zb. s. 171, bod 19; Meilicke, už citovaný, bod 25, a z 21. marca 2002, Cura Anlagen, C-451/99, Zb. s. I-3193, bod 26).

48

S ohľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné konštatovať, že na otázky položené vnútroštátnym súdom nie je potrebné odpovedať.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil:

Na otázky, ktoré položil Administrativen săd Sofija‑grad (Bulharsko), nie je potrebné odpovedať.