This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62011CN0040
Case C-40/11: Reference for a preliminary ruling from the Verwaltungsgerichtshof Baden-Württemberg (Germany) lodged on 28 January 2011 — Yoshikazu Iida v City of Ulm
Vec C-40/11: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof Baden-Württemberg (Nemecko) 28. januára 2011 — Yoshikazu Iida/Stadt Ulm
Vec C-40/11: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof Baden-Württemberg (Nemecko) 28. januára 2011 — Yoshikazu Iida/Stadt Ulm
Ú. v. EÚ C 145, 14.5.2011, p. 4–6
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
14.5.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 145/4 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof Baden-Württemberg (Nemecko) 28. januára 2011 — Yoshikazu Iida/Stadt Ulm
(Vec C-40/11)
2011/C 145/05
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Verwaltungsgerichtshof Baden-Württemberg
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Yoshikazu Iida
Žalovaný: Stadt Ulm
Prejudiciálne otázky
A. O článkoch 2, 3 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (1):
1. |
Je najmä vzhľadom na články 7 a 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle extenzívneho výkladu článku 2 ods. 2 písm. d) smernice 2004/38/ES „rodinným príslušníkom“ aj rodič pochádzajúci z tretej krajiny, ktorý sa stará o dieťa, občana Únie, ktoré má právo na voľný pohyb v rámci Únie, a na toto dieťa neplatí výživné? |
2. |
V prípade kladnej odpovede: Platí smernica 2004/38/ES najmä vzhľadom na články 7 a 24 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle extenzívneho výkladu článku 3 ods. 1 smernice pre tohto rodiča aj voči členskému štátu pôvodu odsťahovaného dieťaťa, ktoré je občanom Únie, bez toho, aby ho sprevádzal alebo sa k nemu pripojil? |
3. |
V prípade kladnej odpovede: Vyplýva z toho — najmä vzhľadom na články 7 a 24 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd — v zmysle extenzívneho výkladu článku 7 ods. 2 smernice 2004/38/ES pre tohto rodiča právo na pobyt dlhší než tri mesiace v členskom štáte pôvodu dieťaťa, ktoré je občanom Únie, prinajmenšom tak dlho, ako má právo starať sa o dieťa a toto právo skutočne vykonáva? |
B. O článku 6 ods. 1 ZEÚ v spojení s Chartou základných práv Európskej únie:
1. a) |
Je možné uplatniť Chartu podľa článku 51 ods. 1 prvej vety druhej alternatívy Charty už v prípade, ak predmet sporu závisí od vnútroštátneho zákona (alebo časti zákona), ktorým sa tiež — avšak nielen — prebrali smernice? |
1. b) |
V prípade zápornej odpovede: Je možné uplatniť Chartu podľa článku 51 ods. 1 prvej vety druhej alternatívy Charty už z dôvodu, že žalobca prípadne má právo na pobyt podľa práva Únie a v dôsledku toho môže podľa § 5 ods. 1 prvej vety FreizügG/EU požiadať o pobytový preukaz pre rodinných príslušníkov občanov Únie, ktorého právnym základom je článok 10 ods. 1 prvá veta smernice 2004/38/ES? |
1. c) |
V prípade zápornej odpovede: Je možné uplatniť Chartu podľa článku 51 ods. 1 prvej vety druhej alternatívy Charty podľa aktualizovanej judikatúry vo veci ERT (rozsudok Súdneho dvora z 18. júna 1991, C-260/89, body 41 až 45), ak členský štát obmedzí právo na pobyt otcovi, ktorý je štátnym príslušníkom tretieho štátu a má právo starať sa o maloleté dieťa, občana Únie, ktoré sa so svojou matkou z dôvodu jej zárobkovej činnosti zdržiava prevažne v inom členskom štáte Európskej únie? |
2. a) |
Ak je možné uplatniť Chartu: Je možné priamo z článku 24 ods. 3 Charty odvodiť právo na pobyt podľa práva Únie pre otca, štátneho príslušníka tretieho štátu, prinajmenšom pokiaľ má právo starať sa o svoje dieťa, ktoré je občanom Únie, a skutočne ho vykonáva, hoci sa dieťa zdržiava prevažne v inom členskom štáte EÚ? |
2. b) |
V prípade zápornej odpovede: Vyplýva z práva na slobodný pohyb dieťaťa, ktoré je občanom Únie, podľa článku 45 ods. 1 Charty, prípadne v spojení s článkom 24 ods. 3 Charty, právo na pobyt podľa práva Únie pre otca, štátneho príslušníka tretieho štátu, prinajmenšom pokiaľ má a skutočne vykonáva právo starať sa o svoje dieťa, bez toho, aby to viedlo k zániku effet utile, ktorý sa spája s právom dieťaťa, občana Únie, na slobodný pohyb? |
C. O článku 6 ods. 3 ZEÚ v spojení so všeobecnými zásadami práva Únie:
1. |
Môžu sa „nepísané“ základné práva EÚ, ktoré sa vytvorili v judikatúre Súdneho dvora na základe štutgartskej veci Stauder (29/69, bod 7) napríklad až po vec Mangold (C-144/04, bod 75), uplatniť v celom rozsahu, hoci v konkrétnom prípade nemožno uplatniť Chartu základných práv Európskej únie, inými slovami: existujú základné práva, ktoré sú podľa článku 6 ods. 3 ZEÚ platnými všeobecnými právnymi zásadami Únie, samostatne a nezávisle popri nových základných právach zakotvených v Charte základných práv podľa článku 6 ods. 1 ZEÚ? |
2. |
V prípade kladnej odpovede: Je v záujme účinného výkonu starostlivosti o dieťa možné zo všeobecných zásad práva Únie, najmä pokiaľ ide o právo na rešpektovanie rodinného života podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odvodiť právo na pobyt pre štátneho príslušníka tretieho štátu, otca maloletej dcéry, občianky Únie, ktorá sa so svojou matkou z dôvodu jej zárobkovej činnosti zdržiava prevažne v inom členskom štáte Európskej únie? |
D. O článku 21 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:
Ak článok 6 ods. 1 alebo 3 ZEÚ nezakladajú žalobcovo právo na pobyt podľa právnych noriem EÚ: Je možné v nadväznosti na judikatúru vo veci Zhu a Chen (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 19. októbra 2004, C-200/02, body 45 až 47) v záujme účinného výkonu starostlivosti o dieťa na základe práva na voľný pohyb maloletej občianky Únie, ktorá sa so svojou matkou z dôvodu jej zárobkovej činnosti zdržiava prevažne v inom členskom štáte EÚ, z článku 21 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, prípadne s ohľadom na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odvodiť právo otca, štátneho príslušníka tretieho štátu, na pobyt v členskom štáte, z ktorého dieťa, ktoré je občanom Únie, pochádza?
E. O článku 10 smernice 2004/38/ES:
Ak je priznané právo na pobyt podľa práva Únie: Má rodič, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je v rovnakej situácii ako žalobca, právo na vydanie „pobytového preukazu pre rodinných príslušníkov občana Únie“ v súlade s článkom 10 ods. 1 prvou vetou smernice?
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46).