—

Iberdrola SA a Tarragona Power SL, v zastúpení: J. Folguera Crespo, L. Moscoso del Prado González a E. Peinado Iríbar, abogados,

—

Gas Natural SDG SA, v zastúpení: Á. Martín‑Rico Sanz, procuradora, za právnej pomoci A. Morales Plaza a R. Espín Martí, abogados,

—

Endesa SA, v zastúpení: F. De Borja Acha Besga a J. J. Lavilla Rubira, abogados, a M. Merola, avvocato,

—

Bizcaia Energía SL, v zastúpení: J. Briones Méndez, procurador, za právnej pomoci J. García Sanz, abogado,

—

Bahía de Bizcaia Electricidad SL, v zastúpení: F. González Ruiz, procuradora, za právnej pomoci J. Abril Martínez, abogado,

—

E.ON Generación SL, v zastúpení: M. J. Gutiérrez Aceves, procuradora, za právnej pomoci J. C. Hernanz Junquero, abogado,

—

španielska vláda, v zastúpení: S. Centeno Huerta, splnomocnená zástupkyňa,

—

Európska komisia, v zastúpení: L. Banciella, E. White a K. Mifsud‑Bonnici, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 10 smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi podnikmi vyrábajúcimi elektrickú energiu a Administración del Estado vo veci zníženia odmeny za výrobu elektrickej energie.

3

Smernica 2003/87 podľa svojho odôvodnenia 5 prispieva k splneniu záväzkov znížiť antropogénne emisie skleníkových plynov prijatých Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi podľa rozhodnutia Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 130, s. 1; Mim. vyd. 11/042, s. 24), pričom jej cieľom je účinne postupovať prostredníctvom efektívneho európskeho trhu s emisnými kvótami skleníkových plynov (ďalej len „emisné kvóty“) a čo najmenej znížiť hospodársky rozvoj a zamestnanosť.

4

V odôvodnení 7 smernice 2003/87 sa uvádza:

„Predpisy spoločenstva týkajúce sa alokácie kvót členskými štátmi sú potrebné, aby prispeli k zachovaniu integrity vnútorného trhu a aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže.“

5

Článok 1 tejto smernice definuje jej predmet takto:

„Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami… v spoločenstve… na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.“

6

Článok 10 uvedenej smernice, nazvaný „Spôsob prideľovania“, stanovuje:

„Pre trojročné obdobie, ktoré začne 1. januára 2005, pridelia členské štáty kvóty zadarmo [bezodplatne najmenej 95 % kvót – neoficiálny preklad]. Pre päťročné obdobie začínajúce 1. januára 2008 pridelia členské štáty najmenej 90 % kvót zadarmo [bezodplatne – neoficiálny preklad].“

7

Podľa článku 12 ods. 1 tejto smernice môžu byť pridelené kvóty prenesené medzi osobami v rámci Spoločenstva a za určitých podmienok aj medzi osobami zo Spoločenstva a osobami z tretích krajín.

8

Článok 12 ods. 3 smernice 2003/87 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby najneskôr do 30. apríla každého roku odovzdal prevádzkovateľ každého zariadenia množstvo kvót rovnajúce sa celkovým emisiám z tohto zariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roku, ktoré bolo overené v súlade s článkom 15 a aby tieto boli následne zrušené.“

9

V oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o hodnotení národných alokačných plánov na rozdelenie kvót emisií skleníkových plynov v druhom období systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ priloženom k rozhodnutiu Komisie z 29. novembra 2006 o národných alokačných plánoch Nemecka, Grécka, Írska, Lotyšska, Litvy, Luxemburska, Malty, Slovenska, Švédska a Spojeného kráľovstva v súlade so smernicou 2003/725 [KOM(2006) 725 v konečnom znení] sa uvádza:

„Ako poznamenala skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie, nedostatočná zrelosť energetických trhov vedie k nedostatočnému konkurenčnému tlaku na zníženie premietania hodnoty kvót do cien elektriny a teda k takzvaným neočakávaným ziskom výrobcov elektriny. Skupina okrem iného odporučila, aby členské štáty zvážili rozdielne prideľovanie medzi sektormi v druhom období prideľovania…“

10

Odôvodnenia 15 a 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (Ú. v. EÚ L 140, s. 3), znejú:

…

11

Smernica 2003/87 bola prebratá zákonom 1/2005, ktorým sa upravuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (Ley 1/2005 por la que se establece un régimen para el comercio de derechos de emisión de gases de efecto invernadero), z 9. marca 2005 (BOE č. 59 z 10. marca 2005, s. 8405, ďalej len „zákon 1/2005“). Tento zákon ukladá každému prevádzkovateľovi výrobnej jednotky s tepelným výkonom presahujúcim 20 MW povinnosť, aby do 30. apríla každého kalendárneho roka vrátil určité množstvo emisných kvót zodpovedajúce celkovému objemu potvrdených emisií skleníkových plynov podniku v predchádzajúcom roku. Na účely vrátenia môžu prevádzkovatelia použiť tak kvóty, ktoré im boli pridelené pre každý podnik v rámci národného alokačného plánu, ako aj kvóty, ktoré získali na trhu s emisnými kvótami. Článok 16 zákona 1/2005 stanovuje, že prideľovanie kvót na základe národného alokačného plánu v období rokov 2005 až 2008 „je bezodplatné“.

12

Od prijatia zákona 54/1997 o odvetví elektrickej energie (Ley 54/1997 del sector eléctrico) z 27. novembra 1997 (BOE č. 285 z 28. novembra 1997, s. 35097), ktorým sa preberajú európske smernice týkajúce sa vnútorného trhu s elektrickou energiou, je činnosť výroby elektrickej energie v Španielsku prístupná všetkým subjektom, ktoré spĺňajú predpísané technické a ekonomické podmienky.

13

Veľkoobchodný trh s elektrickou energiou je usporiadaný v súlade s ustanoveniami tohto zákona. Dohľad nad ním zabezpečuje Compañía Operadora del Mercado de Electricidad SA, súkromná spoločnosť, ktorá je poverená nestranne zabezpečovať transparentnosť trhu a nezávislosť trhových subjektov. Trh funguje podľa systému, v ktorom sú žiadosti o elektrickú energiu za každé programované obdobie spojené s ponukami prijatými za toto obdobie. Elektrická energia sa prerozdeľuje za cenu ponuky posledného výrobcu, ktorého vstup do systému je nevyhnutný na pokrytie dopytu po elektrickej energii. Ide o marginalistický trh, v ktorom všetci výrobcovia, ktorých ponuka bola prijatá, dostanú rovnakú cenu, nazývanú „marginálna“, ktorá zodpovedá cene požadovanej prevádzkovateľom poslednej prijatej výrobnej jednotky. Táto cena sa stanovuje na prelome kriviek ponuky elektrickej energie a dopytu po nej.

14

V roku 2006 španielska vláda kráľovským dekrétom stanovila sadzby elektrickej energie uplatniteľné na spotrebiteľov tak, aby okrem iného pokrývali ceny elektriny stanovené na dennom trhu. Najmä v dôsledku tohto, že následné kráľovské dekréty nezohľadnili celkové náklady na výrobu elektriny vyplývajúce z liberalizovaného trhu, došlo k rastúcemu deficitu sadzieb.

15

Dňa 24. februára 2006 Consejo de Ministros (Rada ministrov) prijala kráľovský zákonný dekrét 3/2006 (Real Decreto‑Ley 3/2006, BOE č. 50 z 28. februára 2006, s. 8015, a oprava v BOE č. 53 z 3. marca 2006, s. 8659, ďalej len „kráľovský zákonný dekrét 3/2006“), ktorý nadobudol účinnosť 1. marca 2006 a jeho hlavným cieľom je zmeniť nasledujúci mechanizmus, podľa ktorého v Španielsku spájanie ponúk nákupu a predaja elektriny, ktoré sú súčasne prítomné na dennom a vnútrodennom trhu s výrobou elektriny, uskutočňujú subjekty patriace do rovnakej podnikovej skupiny.

16

Článok 2 kráľovského zákonného dekrétu 3/2006 s názvom „Emisné kvóty skleníkových plynov podľa národného alokačného plánu na roky 2006 – 2007“ stanovuje zníženie odmeny za výrobu elektriny o sumu zodpovedajúcu hodnote emisných kvót, ktoré boli v súlade s národným alokačným plánom kvót na roky 2005 až 2007 bezodplatne pridelené výrobcom elektriny v zodpovedajúcich obdobiach.

17

Dôvodová správa uvedeného kráľovského zákonného dekrétu odôvodňuje toto zníženie odmeny okolnosťou, že podniky vyrábajúce elektrickú energiu sa rozhodli „zahrnúť hodnotu [emisných kvót] do stanovovania cien na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou“. Táto správa tiež obsahuje nasledujúce vysvetlenia:

„Okrem toho zohľadnenie hodnoty [emisných kvót] pri stanovovaní cien na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou má za cieľ zachytiť [toto zahrnutie] tým, že zníži odmenu dotknutých výrobných jednotiek o zodpovedajúce sumy. Značný nárast deficitu sadzieb v uplynulom roku 2006 navyše podnecuje k zníženiu hodnoty emisných kvót na výpočet uvedeného deficitu. Riziko vysokých cien na trhu s výrobou elektrickej energie s okamžitým a nenávratným negatívnym vplyvom na konečných spotrebiteľov odôvodňuje potrebu prijať opatrenia osobitnej povahy uvedené v tomto ustanovení.“

18

Dňa 15. novembra 2007 Ministro de Industria, Turismo y Comercio (ministerstvo priemyslu, cestovného ruchu a obchodu) prijalo podľa článku 2 ods. 3 kráľovského zákonného dekrétu 3/2006 vyhlášku ITC/3315/2007, ktorou sa na rok 2006 stanovuje zníženie odmeny za výrobu elektrickej energie o sumu, ktorá zodpovedá hodnote bezodplatne pridelených emisných kvót skleníkových plynov (Orden ministerial ITC/3315/2007 sobre la regulación para el año 2006 de la minoración de la retribución de la actividad de producción de energía eléctrica en el importe equivalente al valor de los derechos de emisión de gases de efecto invernadero asignados gratuitamente, BOE č. 275 zo 16. novembra 2007, s. 46991, ďalej len „vyhláška ITC/3315/2007“). Jej preambula v tejto súvislosti spresňuje, že „hodnota zníženia odmeny pre výrobné zariadenia zodpovedá dodatočným príjmom získaným tým, že do ponúk predaja bola premietnutá hodnota bezodplatne pridelených emisných kvót“.

19

Navrhovateľky vo veci samej, ktoré sú podnikmi vyrábajúcimi elektrickú energiu v Španielsku, podali na sporový správny senát Audiencia Nacional (Národný súd) žaloby o vyhlásenie neplatnosti vyhlášky ITC/3315/2007, v ktorých najmä tvrdili, že táto vyhláška je v rozpore so smernicou 2003/87, keďže ruší bezodplatnosť emisných kvót.

20

Audiencia Nacional, ktorý sa domnieval, že táto vyhláška bezodplatnosť emisných kvót neruší, tieto žaloby zamietol.

21

Žalobkyne vo veci samej podali proti týmto rozsudkom Audiencia Nacional kasačné opravné prostriedky na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd má však pochybnosti, pokiaľ ide o pojem „bezodplatné pridelenie“, ktorý sa uvádza v smernici 2003/87.

22

Na jednej strane sa možno domnievať, že táto smernica nebráni členským štátom vylúčiť, aby sa do veľkoobchodnej ceny elektrickej energie premietla hodnota emisných kvót, ktoré boli bezodplatne pridelené podnikom vyrábajúcim elektrinu.

23

Na druhej strane môžu tieto opatrenia viesť k zrušeniu bezodplatnosti počiatočného pridelenia emisných kvót a ohroziť samotný cieľ systému zavedeného uvedenou smernicou, ktorým je znížiť emisie skleníkových plynov prostredníctvom mechanizmu hospodárskeho stimulu.

24

Za týchto okolností Tribunal Supremo rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku, ktorá má vo veciach C‑566/11, C‑567/11, C‑580/11, C‑591/11, C‑620/11 a C‑640/11 rovnaké znenie:

„Možno článok 10 smernice [2003/87] vykladať v tom zmysle, že nebráni uplatneniu takých vnútroštátnych legislatívnych opatrení, akými sú opatrenia v tomto konaní, ktorých cieľom a účinkom je zníženie odmeny za výrobu elektrickej energie o sumu zodpovedajúcu hodnote [emisných kvót], ktoré boli v príslušnom období bezodplatne pridelené?“

25

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 18. januára 2012 boli veci C‑566/11, C‑567/11, C‑580/11, C‑591/11, C‑620/11 a C‑640/11 spojené na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

26

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 10 smernice 2003/87 vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu takých vnútroštátnych legislatívnych opatrení, akými sú opatrenia dotknuté v konaniach vo veci samej, ktorých cieľom a účinkom je znížiť odmenu za výrobu elektrickej energie o sumu, o ktorú bola táto odmena zvýšená v dôsledku toho, že hodnota bezodplatne pridelených emisných kvót sa ako dodatočné výrobné náklady premietla do cien obsiahnutých v ponukách predaja na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou.

27

Článok 10 tejto smernice, ako vyplýva z jeho znenia, podľa ktorého členské štáty v dotknutom období bezodplatne pridelia najmenej 95 % emisných kvót, bráni odvodom vyberaným z dôvodu pridelenia kvót.

28

Ani daný článok 10, ani žiadne iné ustanovenie uvedenej smernice sa však netýkajú využitia emisných kvót ani výslovne neobmedzujú právo členských štátov prijať opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť hospodárske dôsledky využitia emisných kvót.

29

V dôsledku toho členské štáty v podstate môžu prijať opatrenia hospodárskej politiky, akými je kontrola cien uplatňovaných na trhu s určitými výrobkami alebo so základnými zdrojmi, ktoré definujú spôsob, akým sa hodnota emisných kvót bezodplatne pridelených výrobcom prenesie na spotrebiteľov.

30

Prijatie takýchto opatrení však nemôže porušovať zásadu bezodplatného prideľovania emisných kvót ani ohroziť ciele smernice 2003/87.

31

Pokiaľ ide o prvý aspekt, je potrebné zdôrazniť, že pojem bezodplatnosť stanovený v článku 10 smernice 2003/87 nebráni len priamemu stanoveniu ceny za pridelenie emisných kvót, ale aj následným odvodom vyberaným za ich pridelenie.

32

V prejednávanej veci, ako vyplýva z odôvodnení kráľovského zákonného dekrétu 3/2006 a vyhlášky ITC/3315/2007, cieľom právnej úpravy dotknutej vo veci samej je vyhnúť sa tomu, aby spotrebiteľ znášal dôsledky spojené s premietnutím hodnoty bezodplatne pridelených emisných kvót do ceny obsiahnutej v trhových ponukách predaja elektrickej energie.

33

Uvedení španielski výrobcovia elektriny totiž do ceny svojich ponúk na veľkoobchodnom trhu s elektrinou zahrnuli, rovnako ako všetky ostatné výrobné náklady, hodnotu emisných kvót napriek tomu, že tieto kvóty im boli pridelené bezodplatne.

34

Ako uvádza vnútroštátny súd, táto prax je nepochybne rozhodujúca z hospodárskeho hľadiska, keďže skutočnosť, že podnik použije emisné kvóty, ktoré mu boli pridelené, predstavuje implicitné náklady, nazývané „alternatívne“, spočívajúce v tom, že tento podnik sa vzdá príjmov, ktoré by získal predajom týchto kvót na trhu s emisnými kvótami. Kombinácia uvedenej praxe so systémom stanovovania cien na trhu s výrobou elektrickej energie v Španielsku však vedie k neočakávaným ziskom pre výrobcov elektriny.

35

Treba uviesť, že denný trh s výrobou elektrickej energie v Španielsku je marginalistickým trhom, na ktorom všetci výrobcovia elektriny, ktorých ponuka bola prijatá, dostanú rovnakú cenu, a to cenu požadovanú prevádzkovateľom poslednej prijatej výrobnej jednotky. Táto marginálna cena bola v dotknutom období stanovená ponukami prevádzkovateľov elektrární s cyklom kombinovaným so zemným plynom, čo je technológia, na ktorú sa bezodplatne prideľujú emisné kvóty, pričom zahrnutie hodnoty kvót do výpočtu ceny týchto ponúk sa prenáša do ceny elektriny na celom trhu.

36

Preto sa zníženie odmeny stanovené vyhláškou ITC/3315/2007 netýka len podnikov, ktorým boli bezodplatne pridelené emisné kvóty, ale aj elektrární, ktoré kvóty nepotrebujú, ako sú napríklad vodné alebo atómové elektrárne, pretože zahrnutie hodnoty emisných kvót do cenovej štruktúry sa premietlo do ceny elektriny, ktorú požadujú všetci aktívni výrobcovia elektrickej energie na veľkoobchodnom trhu s elektrinou v Španielsku.

37

Okrem toho, ako vyplýva zo spisu na Súdnom dvore, právna úprava dotknutá v konaniach vo veci samej zohľadňuje aj iné faktory než množstvo pridelených kvót, konkrétne typ a emisný faktor elektrárne. Zníženie odmeny za výrobu elektrickej energie stanovené dotknutou právnou úpravou sa vypočíta tak, že zaťažuje len cenové navýšenie vyplývajúce zo zahrnutia alternatívnych nákladov týkajúcich sa kvót. To napokon potvrdzuje aj skutočnosť, že odvody sa nevyberajú, ak prevádzkovatelia elektrární predajú bezodplatne pridelené kvóty na sekundárnom trhu.

38

Cieľom právnej úpravy dotknutej v konaniach vo veci samej teda nie je a posteriori zaťažiť pridelenie emisných kvót, ale zmierniť následky neočakávaných ziskov, ktoré bezodplatné pridelenie emisných kvót vyvolalo na Španielskom trhu s elektrickou energiou.

39

V tejto súvislosti je opodstatnené uviesť, že bezodplatné pridelenie emisných kvót stanovené v článku 10 smernice 2003/87 nemalo za cieľ priznať subvencie dotknutým výrobcom, ale zmierniť ekonomický dopad okamžitého a jednostranného zavedenia trhu s emisnými kvótami Európskou úniou a vyhnúť sa strate konkurencieschopnosti určitých výrobných odvetví, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

40

Ako však bolo uvedené v bode 9 tohto rozsudku, konkurenčný tlak nebol dostatočne silný, aby obmedzil premietnutie hodnoty emisných kvót do cien elektriny, čo viedlo k neočakávaným ziskom výrobcov elektriny. Ako vyplýva z odôvodnení 15 a 19 smernice 2009/29, s cieľom vyhnúť sa neočakávaným ziskom sa od roku 2013 všetky emisné kvóty prideľujú prostredníctvom aukcie.

41

Z toho vyplýva, že mechanizmus bezodplatného prideľovania emisných kvót zavedený smernicou 2003/87 nevyžaduje, aby výrobcovia elektrickej energie mohli preniesť hodnotu týchto kvót do cien elektrickej energie a dosiahnuť tak neočakávané zisky.

42

V dôsledku toho pojem bezodplatné prideľovanie kvót stanovený v článku 10 smernice 2003/87 nebráni právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá v konaniach vo veci samej, ktorá znižuje odmenu výrobcov elektrickej energie s cieľom kompenzovať neočakávané zisky vyplývajúce z bezodplatného prideľovania emisných kvót, pod podmienkou, ako bolo uvedené v bode 30 tohto rozsudku, že nie sú ohrozené ciele tejto smernice.

43

Pokiaľ ide o tento druhý aspekt, v tejto súvislosti treba pripomenúť, že hlavným cieľom smernice 2003/87 je podstatne znížiť emisie skleníkových plynov. Tento cieľ musí byť dosiahnutý tak, aby bol zároveň dodržaný súbor čiastkových cieľov, a za pomoci určitých nástrojov. Hlavným nástrojom je v tejto súvislosti systém Únie týkajúci sa obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Ostatnými čiastkovými cieľmi, ktorým musí uvedený systém zodpovedať, sú, ako vyplýva z odôvodnení 5 a 7 tej istej smernice, najmä zachovanie hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti, ako aj zachovanie integrity vnútorného trhu a podmienok hospodárskej súťaže (pozri rozsudok z 29. marca 2012, Komisia/Estónsko, C‑505/09 P, bod 79).

44

Otázkou, ktorá vzniká v prejednávanej veci, je teda presnejšie to, či právna úprava dotknutá v konaniach vo veci samej tým, že kompenzuje neočakávané zisky vyplývajúce z bezodplatného prideľovania kvót, neohrozuje cieľ systému zavedeného smernicou 2003/87 spočívajúci v znížení emisií prostredníctvom premietnutia environmentálnych nákladov do výpočtu cien produktov.

45

Najskôr je potrebné uviesť, že bezodplatné prideľovanie emisných kvót bolo prechodným opatrením, ktorého cieľom bolo zabrániť strate konkurencieschopnosti podnikov v dôsledku zavedenia systému obchodovania s emisnými kvótami. Netýka sa teda priamo environmentálneho cieľa znížiť emisie.

46

Ďalej treba poznamenať, že právna úprava dotknutá v konaniach vo veci samej sa netýka trhu s emisnými kvótami, ale neočakávaných ziskov, ktoré dosiahli všetci výrobcovia elektrickej energie v Španielsku v dôsledku premietnutia hodnoty uvedených kvót do výpočtu ceny jednotlivých ponúk prijatých na účely stanovenia veľkoobchodnej trhovej ceny elektrickej energie vzhľadom na marginalistickú povahu tohto trhu.

47

Podniky totiž môžu využiť emisné kvóty, ktoré im boli bezodplatne pridelené, na vlastnú činnosť výroby elektriny alebo ich predať na trhu s emisnými kvótami na základe ich trhovej hodnoty a ziskov, ktoré tak môžu dosiahnuť.

48

Napokon je opodstatnené konštatovať, že právna úprava dotknutá v konaniach vo veci samej neohrozuje environmentálny cieľ smernice 2003/87, ktorý spočíva v podpore znižovania emisií.

49

Na jednej strane totiž uvedená smernica na účely zníženia emisií skleníkových plynov zaviedla systém obchodovania s emisnými kvótami. Ako sa uvádza v článku 1 tejto smernice, podpora znižovania emisií má byť finančne a ekonomicky výhodná, keďže výrobca sa môže rozhodnúť, či investuje do účinnejších technológií, ktoré produkujú menej skleníkových plynov, využije viac emisných kvót alebo zníži svoju výrobu, pričom si môže vybrať ekonomicky najvýhodnejšiu možnosť. Vzhľadom na to, že na základe právnej úpravy dotknutej v konaniach vo veci samej možno hodnotu emisných kvót stanoviť prostredníctvom ich predaja, sa však nezdá, že cieľom tejto právnej úpravy by bolo odradzovať výrobcov elektrickej energie od zníženia emisií skleníkových plynov.

50

Na druhej strane náklady na emisie skleníkových plynov sa premietli do výpočtu ceny obsiahnutej v ponukách výrobcov na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou. Vzhľadom na to, že vyššie náklady na výrobu oslabujú pozíciu výrobcov elektrickej energie na trhu, sú však títo výrobcovia podnecovaní znížiť emisie spojené s ich činnosťou.

51

Zákon 1/2005 napokon podnikom vyrábajúcim elektrickú energiu ukladá, aby každý rok vrátili počet emisných kvót zodpovedajúci celkovému množstvu emisií potvrdených pre daný podnik v predchádzajúcom kalendárnom roku, aby tieto kvóty mohli byť neskôr zrušené v súlade s článkom 12 ods. 3 smernice 2003/87.

52

Viacerí výrobcovia však vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru tvrdili, že zníženie odmeny za výrobu elektrickej energie dotknuté v konaniach vo veci samej je koncipované tak, že ruší podnet na znižovanie emisií skleníkových plynov.

53

Z odpovedí na písomné otázky Súdneho dvora nepochybne vyplýva, že vzorec na výpočet tohto zníženia stanovený vyhláškou ITC/3315/2007 by mohol viesť k tomu, že skutočnosť, že určitý prevádzkovateľ elektrárne zníži svoje emisie skleníkových plynov, by mala za následok zvýšenie odvodov, ktoré je povinný zaplatiť.

54

Španielska vláda však uviedla, že tieto dodatočné náklady neznižujú zisk dosiahnutý účasťou na obchodovaní s emisnými kvótami.

55

V tejto súvislosti treba uviesť, že podnecovanie k zníženiu emisií každého zariadenia spočíva v úžitku, ktorý možno spojiť so znížením potrieb emisných kvót tohto zariadenia, ktorých ekonomické zhodnotenie je možné prostredníctvom ich predaja bez ohľadu na to, či boli pridelené bezodplatne alebo nie.

56

Okrem toho cieľ smernice 2003/87, ktorým je znížiť emisie skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom, nevyžaduje, ako bolo uvedené v bode 41 tohto rozsudku, aby podniky preniesli hodnotu emisných kvót, ktoré im boli bezodplatne pridelené, do spotrebiteľských cien.

57

Navyše vzhľadom na to, že na španielskom trhu s výrobou elektrickej energie sa všetkým výrobcom platí rovnaká cena a konečný spotrebiteľ nevie, aká technológia bola použitá na výrobu elektriny, ktorú spotrebuje a ktorej cena je stanovená štátom, rozsah, v akom môžu výrobcovia elektriny preniesť náklady, ktoré predstavuje použitie emisných kvót, do cien, nemá vplyv na zníženie emisií.

58

Z toho vyplýva, že hoci finančné zaťaženie znižujúce odmenu za výrobu elektrickej energie, ako sú odvody stanovené právnou úpravou dotknutou v konaniach vo veci samej, môže obmedziť podporu znižovania emisií skleníkových plynov, nepotláča ju úplne.

59

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na položenú otázku je potrebné odpovedať tak, že článok 10 smernice 2003/87 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni uplatneniu takých vnútroštátnych legislatívnych opatrení, akými sú opatrenia dotknuté v konaniach vo veci samej, ktorých cieľom a účinkom je znížiť odmenu za výrobu elektrickej energie o sumu, o ktorú bola táto odmena zvýšená v dôsledku toho, že hodnota bezodplatne pridelených emisných kvót sa premietla do ceny obsiahnutej v ponukách predaja na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou.

60

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 10 smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni uplatneniu takých vnútroštátnych legislatívnych opatrení, akými sú opatrenia dotknuté v konaniach vo veci samej, ktorých cieľom a účinkom je znížiť odmenu za výrobu elektrickej energie o sumu, o ktorú bola táto odmena zvýšená v dôsledku toho, že hodnota bezodplatne pridelených emisných kvót sa premietla do ceny obsiahnutej v ponukách predaja na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou.