Žaloba podaná 3. septembra 2010 — Bloufin Touna Ellas Naftiki Etaireia a i./Komisia

(Vec T-367/10)

()

2010/C 301/58

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Bloufin Touna Ellas Naftiki Etaireia (Atény, Grécko), Chrisderic (St Cyprien, Francúzsko), André Sébastien Fortassier (Grau D’Agde, Francúzsko) (v zastúpení: V. Akritidis a E. Petritsi, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcov

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody.

Po prvé tvrdia, že napadnuté nariadenie bolo prijaté v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie stanovenými v článku 18 ZFEÚ, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti a v článku 40 ods. 2 ZFEÚ, ktorý zakazuje diskrimináciu medzi výrobcami alebo spotrebiteľmi v poľnohospodárskom odvetví, ako aj v rozpore so všeobecnou zásadou práva Európskej únie v zmysle článku 21 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

V tomto ohľade žalobcovia tvrdia, že Komisia diskriminovala dvojakým spôsobom. V prvom rade zakázala ďalšie rybolovné činnosti Grécka, Francúzska a Španielska (2) ešte pred skončením obdobia rybolovu, pričom však úroveň vyčerpania gréckych kvót bola podstatne nižšia než kvót Španielska. V druhom rade, zatiaľ čo Komisia informovala všetky tri členské štáty EÚ, že rybolovné činnosti budú skončené, vydala dve rôzne záväzné nariadenia o skončení rybolovu, jedno pre Grécko a Francúzsko a druhé pre Španielsko, ktoré v skutočnosti umožnilo španielskej flotile pokračovať v rybolove až do skončenia obdobia rybolovu. Žalobcovia tvrdia, že im nie je známy žiadny objektívny dôvod, ktorý by odôvodňoval takéto rôzne zaobchádzanie.

Po druhé žalobcovia uvádzajú, že Komisia porušila všeobecnú zásadu proporcionality stanovenú článkom 5 ods. 4 ZFEÚ a Protokolom č. 2 pripojeným k Zmluve, ktorá je potvrdená ustálenou judikatúrou ako vyššieho právneho pravidla na ochranu jednotlivcov. Podľa názoru žalobcov Komisia mohla prijať primeranejšie opatrenie, aby zaručila, že členské štáty EÚ budú rešpektovať systém nariadenia (ES) č. 1224/2009 (3) a zákaz rybolovu tuniaka modroplutvého, keď národné kvóty dosiahnu kritickú hranicu vyčerpania blížiacu sa 100 %. Tiež mohla túto činnosť zakázať k rovnakému dátumu všetkým dotknutým členským štátom EÚ.

Po tretie žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so všeobecnou zásadou riadnej správy vecí verejných a zásadou náležitej starostlivosti, ktoré sú definované ustálenou judikatúrou a upravené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

(1)  Ú. v. EÚ L 142, s. 1.

(2)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 508/2010 zo 14. júna 2010, ktorým sa zakazujú rybolovné činnosti plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami loviacich tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne východne od 45°západnej dĺžky a v Stredomorí plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Španielska alebo zaregistrovanými v Španielsku (Ú. v. EÚ L 149, s. 7).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, s. 1).