1.

Zakladá sa právna úprava v Hessisches Beamtengesetz týkajúca sa zásadne povinnej vekovej hranice pre úradníčky a úradníkov na odchod do dôchodku podľa kritérií práva Únie na cieli verejného záujmu?

V tejto súvislosti sa vynárajú najmä tieto konkrétne otázky:

2.

Aké požiadavky sa musia konkrétne klásť na primeranosť a vhodnosť právnej úpravy vekovej hranice v zmysle ustanovení obsiahnutých v Hessisches Beamtengesetz?

Vyžaduje sa bližšie zisťovanie za účelom stanoviť — pravdepodobný — počet úradníčok a úradníkov dobrovoľne zostávajúcich v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice v pomere k počtu tých, ktorí v každom prípade budú po dosiahnutí vekovej hranice poberať plné dôchodkové zabezpečenie a preto chcú rozhodne služobný pomer ukončiť. Nebolo by logickejšie dať v tejto súvislosti prednosť dobrovoľnému odchodu do dôchodku pred povinným odchodom, pokiaľ právnymi úpravami o znížení dôchodku pri uplatnení nároku na dôchodok pred dosiahnutím zákonom stanovenej vekovej hranice má byť zabezpečené, že sa zabráni neprimeraným výdavkom z rozpočtu dôchodkového zabezpečenia a s tým súvisiacim personálnym nákladom (dobrovoľnosť pred povinnosťou ako primeranejšia a v konečnom dôsledku rovnako vhodná právna úprava)?

Môže byť považované za primerané a potrebné, stanoviť pre úradníčky a úradníkom paušálne pri dosiahnutí určitého vyššieho veku, ako v tomto prípade pri dosiahnutí 65. roku života, nevyvrátiteľnú právnu domnienku služobnej nespôsobilosti, a preto automaticky ukončiť služobný pomer?

Je primerané podmieniť možné ďalšie zamestnávanie v služobnom pomere až do dosiahnutia 68. roku života výlučne špecifickými záujmami zamestnávateľa bez toho, aby takéto záujmy vyžadovali ukončenie služobného pomeru bez akejkoľvek právnej možnosti opätovného uzavretia služobného pomeru?

Vedie právna úprava vekovej hranice, ktorá smeruje k povinnému ukončeniu zamestnania, namiesto toho, aby sa obmedzila podľa článku 6 ods. 2 smernice 2000/78/ES na prípustné stanovenie podmienok nároku na plné dôchodkové zabezpečenie, k neprimeranému znehodnoteniu záujmov starších ľudí vzhľadom na záujmy mladších ľudí, ktoré nie sú podstatne dôležitejšie?

Pokiaľ sa ako legitímny uzná cieľ zjednodušenia prijímania nových pracovníkov a/alebo povýšení, vynára sa otázka, aké ďalšie podmienky musia byť v skutočnosti stanovené, za účelom preukázania do akej miery sa skutočne využívajú možnosti pri každom jednotlivom služobnom úrade, ktorý požaduje úpravu vekovej hranice pre seba, alebo do akej miery sa skutočne využívajú možnosti pri všetkých zamestnávateľoch spadajúcich pod zákonnú úpravu, v rámci alebo mimo rámca všeobecného trhu práce?

Je v súvislosti so súčasnými dierami v pracovnom trhu, ktoré zapríčinil demografický vývoj, a v súvislosti s dopytom po odborných pracovných silách všetkého druhu v blízkej budúcnosti t. j. aj vo verejnej službe na úrovni spolku alebo spolkových krajín, primerané a potrebné, prinútiť služobne spôsobilé úradníčky a úradníkov, ktorý chcú ďalej vykonávať svoju funkciu, v súčasnosti k ukončeniu služobného pomeru, hoci čoskoro nastane významný personálny dopyt, ktorý nebude možné pokryť pracovným trhom? Sú v tejto súvislosti potrebné odvetvové údaje o pracovnom trhu, ktoré by neskôr mohli byť prípadne ešte využité?

3.

Aké požiadavky sa musia klásť na koherenciu hesenskej a prípadne aj spolkovej právnej úpravy vekovej hranice?

Môže byť považovaný vzťah § 50 ods. 1 Hessisches Beamtengesetz a § 50 ods. 3 Hessisches Beamtengesetz za nesporný, ak zásadne možné ďalšie zamestnávanie po dosiahnutí vekovej hranice závisí len od záujmov zamestnávateľa?

Má sa § 50 ods. 3 Hessisches Beamtengesetz eventuálne vykladať v súlade so smernicou v tom zmysle, že za účelom predídenia neprimeranej diskriminácii z dôvodu veku má zamestnávanie naďalej pokračovať vždy vtedy, ak mu nebránia služobné dôvody? Aké požiadavky by sa eventuálne mali stanoviť pre tieto dôvody? Je potrebné v tejto súvislosti predpokladať, že služobné dôvody vyžadujú ďalšie zamestnávanie už vtedy, ak by inak nastala neoprávnená diskriminácia z dôvodu veku?

Ako by sa dal takýto výklad § 50 ods. 3 Hessisches Beamtengesetz využiť napriek ukončeniu služobného pomeru, ku ktorému medzičasom došlo, na pokračovanie alebo obnovenie služobného pomeru žalobcu? Nesmel by sa v tomto prípade § 50 ods. 1 Hessisches Beamtengesetz uplatňovať až do dosiahnutia 68. roku života?

Je primerané a potrebné na jednej strane sťažovať dobrovoľný odchod do dôchodku od dosiahnutia 60., resp. 63. roku života trvalým znižovaním dôchodku, na druhej strane vylúčiť dobrovoľné ďalšie zamestnávanie po dosiahnutí 65. roku života, pokiaľ zamestnávateľ výnimočne nemá špecifický záujem na ďalšom zamestnávaní?

Odpadá primeranosť a potrebnosť právnej úpravy vekovej hranice v § 50 ods. 1 Hessisches Beamtengesetz na jednej strane kvôli výhodnejšej úprave znižovania pracovného času po dosiahnutí určitého veku, na druhej strane dočasným zamestnávaním úradníčok a úradníkov?

Aký význam pre koherenciu majú rozličné právne úpravy v služobnom, pracovnom práve a práve sociálneho zabezpečenia, ktoré na jednej strane požadujú trvalé zvyšovanie veku, od ktorého môžu byť starobné alebo výsluhové dôchodky poberané v plnej výške, na druhej strane zakazujú výpoveď z dôvodu dosiahnutia veku stanoveného pre bežný starobný dôchodok, avšak naopak pri dosiahnutí práve tohto veku stanovujú povinné ukončenie služobného pomeru?

Je v súvislosti s koherenciou dôležité, že postupné zvyšovanie vekových hraníc v sociálnom zabezpečení a v práve o štátnej službe na úrovni spolku a na úrovni niektorých spolkových krajín slúži prednostne záujmu zamestnancov, podliehať čo najneskoršie sprísneným podmienkam pre čerpanie plného starobného dôchodku alebo plného výsluhového dôchodku? Sú tieto otázky irelevantné z toho dôvodu, že pre úradníčky a úradníkov v pôsobnosti Hessisches Beamtengesetz ešte nenastalo zvýšenie vekových hraníc hoci toto zvýšenie nadobudne pre zamestnancov v pracovnom pomere zakrátko účinnosť?