Odvolanie podané 1. marca 2010: Solvay SA proti rozsudku Všeobecného súdu (šiestej komory) zo 17. decembra 2009 vo veci T-57/01, Solvay/Komisia

(Vec C-109/10 P)

(2010/C 161/21)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Solvay SA (v zastúpení: P.-A. Foriers, R. Jafferali, F. Louis, A. Vallery, advokáti)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka deväť žalobných dôvodov.

Odvolateľka vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý pozostáva z piatich častí, poukazuje na porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote, keďže rozhodnutie Komisie 2003/6/ES z 13. decembra 2000 (1) bolo prijaté viac ako desať rokov po začatí stíhania alebo v každom prípade po začatí konania oznámením námietok Komisie odvolateľke. Spoločnosť Solvay Všeobecnému súdu vytýka najmä to, že celkovo neposúdil lehotu tak, aby zahŕňala jednak fázu administratívneho, ako aj fázu súdneho konania (prvá časť), nezohľadnil dĺžku konania na Všeobecnom súde (druhá časť), podmienil sankciu za prekročenie primeranej lehoty dokázaním konkrétneho porušenia jej práva na obhajobu, zatiaľ čo tieto dve zásady sú navzájom nezávislé a rozdielne (tretia časť), rozhodol, že k takému porušeniu v prejednávanej veci nedošlo (štvrtá časť) a skreslil skutkový stav tým, že sa domnieval, že odvolateľka subsidiárne nepožiadala o zníženie pokuty z dôvodu prekročenia primeranej lehoty (piata časť), zatiaľ čo z tohto dôvodu výslovne žiadala zrušiť alebo v každom prípade znížiť pokutu.

Odvolateľka vo svojom druhom odvolacom dôvode, ktorý pozostáva z troch častí, poukazuje na porušenie článkov 14 a 20 nariadenia Rady č. 17/62 (2), pretože Všeobecný súd pripustil v rámci konania, ktoré sa začalo na základe článku 102 ZFEÚ, aby Komisia použila dokumenty zadržané v priebehu šetrení týkajúcich sa možnej účasti na kartelových dohodách a/alebo zosúladených postupoch podľa článku 101 ZFEÚ (prvá časť). Odvolateľka rovnako vytýka Všeobecnému súdu, že pripustil, aby Komisia použila v jej neprospech náhodne získané dokumenty, pričom však z dôvodu nedostatku podozrení nemohla vykonať šetrenie smerujúce k získaniu dokumentov (druhá časť). Napokon mu vytýka, že skreslil skutkový stav tým, že pripustil existenciu materiálnej podobnosti skutočnosti, že cieľom rozhodnutia o prešetrení bolo zisťovanie, so skutočnosťou, na základe ktorej bola odvolateľke uložená sankcia (tretia časť).

Odvolateľka vo svojom treťom odvolacom dôvode, ktorý pozostáva zo šiestich častí, poukazuje na to, že Všeobecný súd porušil právo na obhajobu tým, že jej uložil povinnosť, aby preukázala, že spisový materiál, ktorý Komisia stratila, mohol poslúžiť na účely jej obhajoby (prvá časť). Ex offo sa však bez predbežného preskúmania spisu nevylúčilo, že predmetné dokumenty mohli ovplyvniť rozhodnutie Komisie (druhá a tretia časť). Napokon odvolateľka spochybňuje posúdenie Všeobecným súdom, na základe ktorého nepreukázala, že stratený materiál by mohol poslúžiť na účely jej obhajoby, pokiaľ ide o existenciu dominantného postavenia (štvrtá časť), zľavy poskytnuté skupine Saint-Gobain (piata časť) a relevantný geografický trh (šiesta časť).

Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode spoločnosť Solvay poukazuje na porušenie práva na obhajobu, pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena a prezumpcie neviny, keďže Všeobecný súd rozhodol, že dokumenty, ktoré sa stratili zo spisu, by nemohli poslúžiť na účely jej obhajoby, zatiaľ čo stačilo, aby tieto dokumenty umožnili odvolateľke podporiť skôr pôvodne uvedené žalobné dôvody, ako nové žalobné dôvody (prvá časť), a predstavovali príležitosť, hoci aj malú, ovplyvniť napadnuté rozhodnutie (druhá časť).

Vo svojom piatom odvolacom dôvode odvolateľka poukazuje na porušenie jej práva byť vypočutá po tom, ako Všeobecný súd zrušil prvé rozhodnutie, ktorým jej bola uložená pokuta, a predtým, ako Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. Napadnutý rozsudok však nezodpovedá jej žalobe o neplatnosť a odmietla sa v ňom priznať povinnosť Komisie, aby vypočula dotknutý podnik, keď Všeobecný súd konštatoval v skoršom rozsudku procesné pochybenie, ktoré sa dotklo prípravných opatrení.

Vo svojom šiestom odvolacom dôvode spoločnosť, ktorá podala odvolanie, vytýka Súdnemu dvoru, že porušil článok 102 ZFEÚ a nesplnil si povinnosť odôvodnenia tým, že potvrdil alternatívne vymedzenie relevantného geografického trhu, bez ohľadu na to, či ide o trh s rozmermi na úrovni Spoločenstva alebo o vnútroštátny trh.

Vo svojom siedmom odvolacom dôvode spoločnosť Solvay kritizuje v súvislosti s povinnosťou odôvodnenia a článkom 102 ZFEÚ to, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku posúdil dominantné postavenie bez ohľadu na to, či má relevantný trh rozmer na úrovni Spoločenstva (prvá časť) alebo vnútroštátny rozmer (druhá časť). Navyše, odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že nezohľadnil výnimočné okolnosti, ktoré preukazujú neexistenciu dominantného postavenia (tretia časť).

Vo svojom ôsmom odvolacom dôvode odvolateľka poukazuje na neexistenciu odôvodnenia a porušenie článku 102 ZFEÚ, pretože Všeobecný súd posúdil, že zľava vo výške 1,5 % poskytnutá skupine Saint-Gobain predstavovala vernostnú zľavu, ktorá mala vplyv na podmienky hospodárskej súťaže.

Vo svojom deviatom odvolacom dôvode odvolateľka poukazuje na neexistenciu odôvodnenia, ako aj na porušenie článku 102 ZFEÚ, keďže Všeobecný súd konštatoval existenciu diskriminačnej praxe vyplývajúcej zo systému zliav poskytovaných obchodným partnerom bez toho, aby vykonal kontrolu na účely overenia, či uvedená prax vytvorila alebo nevytvorila konkurenčnú nevýhodu vo vzťahu k zákazníkom dominantného dodávateľa (prvá časť). Napokon spoločnosť Solvay Všeobecnému súdu vytýka, že nezohľadnil nízky podiel uhličitanu sodného na prevádzkových nákladoch jej zákazníkov (druhá časť).

(1)  Rozhodnutie Komisie 2003/6/ES z 13. decembra 2000 týkajúce sa konania podľa článku 82 [ES] (Vec COMP/33.133 — C: Uhličitan sodný — Solvay) (Ú. v. ES 2003, L 10, s. 10).

(2)  Nariadenie Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES L 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3).