Spojené veci C‑128/10 a C‑129/10

Naftiliaki Etaireia Thasou

a

Amaltheia I Naftiki Etaireia

proti

Ypourgos Emporikis Naftilías

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Symvoulio tis Epikrateias)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Slobodné poskytovanie služieb – Námorná kabotáž – Nariadenie (EHS) č. 3577/92 – Články 1 a 4 – Predchádzajúce správne povolenie pre služby kabotáže – Kontrola podmienok bezpečnosti plavidiel – Dodržiavanie poriadku v prístavoch – Záväzky služby vo verejnom záujme – Neexistencia presných a vopred známych kritérií“

Abstrakt rozsudku

Doprava – Námorná doprava – Slobodné poskytovanie služieb – Námorná kabotáž – Vnútroštátna právna úprava podriaďujúca služby námornej kabotáže režimu predchádzajúceho povolenia

(Nariadenie Rady č. 3577/92, články 1 a 4)

Ustanovenia článkov 1 a 4 nariadenia č. 3577/92, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž), sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza režim predchádzajúceho povolenia pre služby námornej kabotáže spočívajúci v prijímaní správnych rozhodnutí, ktorými sa ukladá povinnosť dodržiavať určité rozpisy hodín jednak z dôvodov bezpečnosti plavidiel a prístavného poriadku a jednak z dôvodov záväzkov služby vo verejnom záujme, za predpokladu, že taký režim sa zakladá na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách, najmä v prípade, že viacerí majitelia lodí chcú vplávať do toho istého prístavu v tom istom čase. Pokiaľ ide o správne rozhodnutia ukladajúce záväzky služby vo verejnom záujme, je navyše potrebné, aby sa dala preukázať skutočná potreba služby vo verejnom záujme z toho dôvodu, že pravidelná dopravná služba je v podmienkach voľnej hospodárskej súťaže nedostatočná. Vnútroštátny súd musí posúdiť, či sú tieto podmienky splnené.

(pozri bod 63 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

zo 17. marca 2011 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Slobodné poskytovanie služieb – Námorná kabotáž – Nariadenie (EHS) č. 3577/92 – Články 1 a 4 – Predchádzajúce správne povolenie pre služby kabotáže – Kontrola podmienok bezpečnosti plavidiel – Dodržiavanie poriadku v prístavoch – Záväzky služby vo verejnom záujme – Neexistencia presných a vopred známych kritérií“

V spojených veciach C‑128/10 a C‑129/10,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Symvoulio tis Epikrateias (Grécko) z 30. decembra 2009 a doručené Súdnemu dvoru 11. marca 2010, ktoré súvisia s konaniami:

Naftiliaki Etaireia Thasou AE (C‑128/10),

Amaltheia I Naftiki Etaireia (C‑129/10)

proti

Ypourgos Emporikis Naftilías,

za účasti:

Koinopraxia Epibatikon Ochimatagogon Ploion Kavalas – Thasou (C‑128/10),

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda ôsmej komory K. Schiemann, sudcovia L. Bay Larsen a C. Toader (spravodajkyňa),

generálny advokát: P. Cruz Villalón,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        grécka vláda, v zastúpení: S. Chala, splnomocnená zástupkyňa,

–        Európska komisia, v zastúpení: L. Lozano Palacios a D. Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrhy na začatie prejudiciálnych konaní sa týkajú výkladu relevantných ustanovení práva Únie v oblasti voľného poskytovania služieb v oblasti námornej kabotáže.

2        Tieto návrhy boli podané v konaní medzi spoločnosťou Naftiliaki Etaireia Thasou AE (ďalej len „Naftiliaki Etaireia Thasou“) a spoločnosťou Amaltheia I Naftiki Etaireia na jednej strane a Ypourgos Emporikis Naftilías (ministerstvom námorného obchodu) na strane druhej vo veci platnosti rozhodnutí prijatých týmto ministerstvom, na základe ktorých námorná kabotáž podlieha určitým podmienkam.

 Právny rámec

 Právna úprava Únie

3        Nariadenie Rady EHS č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10) (ďalej len „nariadenie“) vo svojom ôsmom odôvodnení stanovuje:

„… vykonávanie tejto slobody [poskytovania služieb] by malo byť postupné a nemusí byť realizované jednotným spôsobom pre všetky príslušné služby, berúc do úvahy charakter niektorých špeciálnych služieb, a malo by byť podporené úsilie niektorých ekonomík spoločenstva vykazujúcich rozdielny rozvoj.“

4        Deviate odôvodnenie nariadenia stanovuje:

„keďže zavedenie verejných služieb má za následok, že určité práva a povinnosti majiteľov lodí môžu byť oprávnené, aby boli zabezpečené primerané pravidelné dopravné služby na, z a medzi ostrovmi za predpokladu, že sa nerobí žiadny rozdiel na základe štátnej príslušnosti alebo pobytu.“

5        Článok 1 ods. 1 nariadenia stanovuje:

„Od 1. januára 1993 budú slobodu poskytovania námorných dopravných služieb v členskom štáte (námorná kabotáž) uplatňovať majitelia lodí spoločenstva, ktorí majú svoje plavidlá registrované v členskom štáte a plávajúce pod vlajkou členského štátu za predpokladu, že tieto plavidlá spĺňajú všetky podmienky pre vykonávanie kabotáže v tomto členskom štáte, vrátane plavidiel registrovaných v Euros, pokiaľ je tento register schválený Radou.“

6        Článok 2 stanovuje:

Na účely tohto nariadenia:

„1.      …

c)      ostrovnú kabotáž: [‚ostrovná kabotáž‘ znamená – neoficiálny preklad] prepravu cestujúcich alebo tovaru po mori medzi:

–        prístavmi situovanými na pevnine a jedným alebo viacerými ostrovmi jedného a toho istého členského štátu,

–        ostrovmi situovanými na ostrovoch jedného a toho istého členského štátu,

…

3.      ‚zmluva o výkone vo verejnom záujme‘ znamená zmluvu uzavretú medzi príslušnými orgánmi členského štátu a majiteľom lode spoločenstva, s cieľom poskytovať verejnosti primerané dopravné služby.

Zmluva o výkone vo verejnom záujme môže pokrývať najmä:

–        dopravné služby uspokojujúce stanovené štandardy plynulosti, pravidelnosti, kapacity a kvality,

–        dodatočné dopravné služby,

–        dopravné služby za osobitné sadzby a podriadené osobitným podmienkam, najmä pre určité kategórie cestujúcich alebo pre určité linky,

–        prispôsobenie služieb aktuálnym požiadavkám;

4.      ‚záväzky vo verejnom záujme‘ znamenajú záväzky, ktoré by majiteľ lode spoločenstva vzhľadom k svojmu obchodnému záujmu neprevzal alebo neprevzal v rovnakom rozsahu alebo za rovnakých podmienok;

…“

7        Článok 4 nariadenia znie takto:

„1.      Členský štát môže uzavrieť zmluvu o výkone vo verejnom záujme alebo uložiť záväzky vo verejnom záujme ako podmienku opatrenia kabotážnych služieb lodným spoločnostiam participujúcim na pravidelných službách do, z a medzi ostrovmi.

Kedykoľvek členský štát… uloží záväzok vo verejnom záujme, bude to na nediskriminačnom základe všetkých majiteľov lodí spoločenstva.

2.      Pri ukladaní záväzkov vo verejnom záujme budú členské štáty limitované požiadavkami príslušných prístavov, ktoré majú byť obsluhované, pravidelnosťou, plynulosťou, frekvenciou, kapacitou pre výkon služby, účtovaných sadzieb a posádkou plavidiel.

…“

8        Článok 6 ods. 2 a 3 nariadenia znejú takto:

„2.      Ostrovná kabotáž v Stredozemnom mori týkajúca sa [a ostrovná kabotáž týkajúca sa – neoficiálny preklad] Kanárskych, Azorských ostrovov a Madeiry, Ceuty a Melilly, francúzskych ostrovov na atlantickom pobreží a francúzskych zámorských departementov bude dočasne vyňatá z vykonávania tohto nariadenia do 1. januára 1999.

3.      Z dôvodov sociálnej a hospodárskej súdržnosti budú výnimky podľa odseku 2 rozšírené na Grécko do 1. januára 2004 pre pravidelné osobné a trajektové prepravy vykonávané [a prepravy vykonávané – neoficiálny preklad] plavidlami do 650 brt.“

 Vnútroštátne právo

9        Článok 1 zákona č. 2932/2001 o slobode poskytovania služieb v rámci námornej kabotáže (FEK A’ 145/27. 6. 2001) v znení, ktoré sa uplatňuje na skutkový stav vo veci samej (ďalej len „zákon č. 2932/2001“), stanovuje:

„1.      Od 1. novembra 2002 sa uplatňuje sloboda poskytovania služieb na služby námornej dopravy, ktoré:

a)      vykonávajú majitelia lodí členského štátu Európskeho spoločenstva… a

b)      vykonávajú medzi prístavmi situovanými na pevnine a ostrovmi, ako aj medzi prístavmi situovanými na ostrovoch, plavidlá na prepravu cestujúcich a automobilov alebo plavidlá na prepravu tovaru, ktoré prevádzkujú pravidelnú službu osobnej alebo trajektovej dopravy, ako aj plavidlá s maximálnym výtlakom do 650 brt…, ak sú zaregistrované v Grécku alebo v inom členskom štáte… a plávajú pod vlajkou tohto štátu.

…“

10      Článok 2 ods. 6 zákona č. 2932/2001 stanovuje:

„Rozhodnutím ministra, ktoré bolo prijaté na základe stanoviska Symvoulio Aktoploïkon Syngkoinonion, záväzky služby vo verejnom záujme možno uložiť majiteľom lodí, ktorí chcú prevádzkovať plavebnú službu na jednej alebo viacerých trasách. Tieto záväzky sa ukladajú na uspokojenie potrieb vo verejnom záujme a zahŕňajú, bez toho, aby spôsobili diskrimináciu, podmienky týkajúce sa prístavov, ktoré majú byť obsluhované, pravidelnosti obsluhy, plynulosti, frekvencie, primeranosti poskytovania dopravných služieb, účtovaných sadzieb a posádky plavidiel…“

11      Článok 3 zákona č. 2932/2001 s názvom „Pridelenie plavidla na prevádzkovanie pravidelnej služby – Podmienky“ stanovuje:

„1.      Pridelenie plavidla na prepravu osôb alebo vozidiel, osobnej alebo nákladnej lode, platí na obdobie jedného roka so začiatkom od 1. novembra (pravidelná služba).

2.      Na účely takého pridelenia:

a)      plavidlo musí spĺňať všetky zákonné podmienky na vykonávanie kabotáže v členskom štáte prihlásenia a v Grécku, musí mať k dispozícii príslušné námorné dokumenty podľa platných predpisov, potvrdenia o bezpečnosti a ochrane morského prostredia a potvrdenie o triede vydané uznanou klasifikačnou spoločnosťou, ak podlieha klasifikácii…;

b)      plavidlo musí zodpovedať možnostiam prístavnej infraštruktúry, ako aj prípadným osobitným požiadavkám trasy, ktorú bude obsluhovať;

…“

12      Článok 4 zákona č. 2932/2001 s názvom „Konanie o pridelení plavidla na prevádzkovanie pravidelnej služby“ stanovuje:

„1.      Na účely pridelenia jedného alebo viacerých plavidiel na určené spojenie musí majiteľ plavidla predložiť ministerstvu vyhlásenie, v ktorom uvedie svoje meno a sídlo alebo bydlisko: ak je fyzickou osobou, musí uviesť svoje priezvisko, meno a štátnu príslušnosť. … Okrem toho uvedie údaje týkajúce sa plavidla, spojenia, ktoré bude zabezpečovať na jednej alebo viacerých trasách, prístavy, v ktorých sa trasa začína, cieľ trasy a poradie zastávok, dni a hodiny odchodov a príchodov, najvyššiu cenu služby v ekonomickej triede alebo jednotne…počas doby prevádzky a ďalšie skutočnosti uvedené vo vyhláške v nasledujúcom odseku.

…

3.      Vyhlásenie o pridelení sa predkladá najneskôr 31. januára. Príslušný útvar uverejní najneskôr 10. februára tlačovú správu aspoň v dvoch denníkoch distribuovaných v celom štáte, v ktorej sa uvedú vyhlásenia, ktoré boli predložené, a do 20. februára môže každý záujemca doplniť, zmeniť alebo vziať späť svoje vyhlásenie. Príslušný útvar oznámi tieto zmeny najneskôr 28. februára ich uverejnením v tlačovej správe a na webovej stránke ministerstva, ak existuje. S výnimkou uplatnenia nasledujúceho odseku útvar písomne oznámi prijatie vyhlásenia záujemcovi najneskôr 31. marca.

4.      Ministerstvo môže v nevyhnutnom rozsahu zmeniť vyhlásenie v odôvodnených prípadoch, pokiaľ ide o požadované spojenia, ak sa domnieva, že

a)      podmienky v určitom prístave neumožňujú uskutočnenie požadovaných spojení z dôvodov bezpečnosti plavidla alebo poriadku v prístave;

b)      plavidlo nemôže bez ťažkostí vplávať do prístavu a nemôže vykonávať prepravu v určenej zóne prístavu a v čase uvedenom vo vyhlásení;

c)      frekvencia spojení alebo predpokladaný dátum ich prerušenia nezodpovedajú počas doby prevádzky potrebe poskytovania nepretržitých služieb; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch zmeniť aj účtované sadzby, ak zastáva názor, že maximálna stanovená cena za službu podľa odseku 1 je neprimeraná a v rozpore s verejným záujmom.

5.      … V prípadoch uvedených v bodoch a) a b) odseku 4 musia majitelia plavidiel upraviť hodiny na základe spoločnej dohody a stanoviť potrebné časové intervaly na vyriešenie týchto problémov. Ak sa nedohodnú do piatich dní, ministerstvo prijme potrebné zmeny hodín na základe stanoviska Symvoulio Aktoploïkon Syngkoinonion.

…“

 Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

 Vec C‑128/10

13      Dňa 30. januára 2006 Naftiliaki Etaireia Thasou, grécka námorná spoločnosť, predložila na Ypourgos Emporikis Naftilías vyhlásenia o pridelení plavidla na prevádzkovanie pravidelnej služby na obdobie od 1. novembra 2006 do 31. októbra 2007 týkajúce sa plavidiel, ktoré zabezpečovali spojenie medzi kontinentom a ostrovom Thasos, konkrétne trasy z prístavu Kavala do Prinos Thasou a z Keramoti na Thasos, a pripojila k nim časový rozpis plavieb.

14      Ypourgos Emporikis Naftilías požiadal centrálu prístavu Kavala a Symvoulio Aktoploïkon Syngkoinonion, príslušný kolektívny orgán pre otázky kabotáže, ktorý sa skladá zo zástupcov všetkých sociálnych a profesijných skupín zapojených do kabotáže, o ich stanovisko v súvislosti s týmito vyhláseniami.

15      Dňa 20. marca 2006 centrála prístavu Kavala zaslala na Ypourgos Emporikis Naftilías stanovisko, v ktorom v zásade uviedla po prvé, že súbežné alebo skoro súbežné príchody a odchody plavidiel môžu ohroziť bezpečnosť plavby, a po druhé, že odlišný časový rozpis týchto príchodov a odchodov by umožňoval zabezpečiť lepšiu službu vo verejnom záujme a že odporúča prijať zmeny v rozpise hodín, ktorý navrhla spoločnosť Naftiliaki Etaireia Thasou.

16      Vzhľadom na to, že viaceré stretnutia v centrále prístavu Kavala a na ministerstve námorného loďstva neviedli k dohode, najmä pokiaľ ide o hodiny spojení, Symvoulio Aktoploïkon Syngkoinonion vydal 26. októbra 2006 stanovisko, v ktorom sa stotožnil so zmenami navrhnutými centrálou prístavu Kavala.

17      Ypourgos Emporikis Naftilías preto v piatich rozhodnutiach prijatých 31. októbra 2006 prijal tieto zmeny k vyhláseniam spoločnosti Naftiliaki Etaireia Thasou:

–        pokiaľ ide o trasu medzi prístavom Kavala a Prinos Thasou, zmenil polhodinu na uskutočnenie spojenia a rozhodol, že od 1. júla do 31. augusta 2007 budú plavidlá spoločnosti Naftiliaki Etaireia Thasou odchádzať z prístavu Prinos Thasou o 19. hodine namiesto pôvodne ohláseného času 18.30,

–        pokiaľ ide o trasu medzi prístavom Keramoti a ostrovom Thasos, Ypourgos Emporikis Naftilías rozhodol, že:

a)      hodiny uskutočňovania spojení stanovené pre plavidlá spoločnosti Naftiliaki Etaireia Thasou sú rovnaké ako hodiny pre zodpovedajúce spojenia počas predchádzajúceho obdobia od 1. novembra 2005 do 31. októbra 2006;

b)      počas obdobia od 1. júla do 31. augusta 2007, vzhľadom na veľkosť prístavu Keramoti a z bezpečnostných dôvodov, sa spojenia budú musieť uskutočňovať každých 30 minút.

18      Spoločnosť Naftiliaki Etaireia Thasou napadla platnosť zmien, ktoré uložil Ypourgos Emporikis Naftilías, pred vnútroštátnym súdom a tvrdila, že ustanovenia zákona č. 2932/2001, na základe ktorých sa spornými rozhodnutiami jednostranne zmenili tabuľky rozpisov hodín, sú neplatné, pretože sú v rozpore s ustanoveniami nariadenia č. 3577/92.

19      Koinopraxia Epibatikon Ochimatagogon Ploion Kavalas – Thasou, združenie námorných spoločností, ktoré predložilo vyhlásenie o pridelení plavidla na prevádzkovanie pravidelnej služby na sporných trasách na obdobie od 1. novembra 2006 do 31. októbra 2007, vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu Ypourgos Emporikis Naftilías a žiadalo zamietnuť žalobu spoločnosti Naftiliaki Etaireia Thasou.

20      Vnútroštátny súd zastáva názor, že vzhľadom na to, že Ypourgos Emporikis Naftilías prijíma vyhlásenia majiteľov lodí, ide podľa gréckeho práva o povolenia. Zdôrazňuje, že poskytovanie služieb námornej kabotáže, ako vyplýva z článku 4 ods. 4 zákona č. 2932/2001, podlieha získaniu predchádzajúceho správneho povolenia, pričom sa sleduje najmä to, aby sa jednak v súlade s bodmi a) a b) tohto ustanovenia preverilo, že vzhľadom na situáciu v určitom prístave majiteľ lode dokáže zabezpečiť navrhnuté spojenia za podmienok, ktoré zaručujú bezpečnosť plavidla a dodržiavanie prístavného poriadku, ako aj neexistenciu prekážok pri vstupe, a jednak, aby sa podľa bodu c) toho istého ustanovenia uložili prípadné záväzky služby vo verejnom záujme týkajúce sa okrem iného frekvencie spojení a všeobecne dostatočnej obsluhy dotknutej trasy.

21      Tento vnútroštátny súd okrem iného uvádza, že článok 4 ods. 5 zákona č. 2932/2001 vo svojom pôvodnom znení stanovuje, že ak viacerí majitelia lodí žiadajú o prístup v tom istom čase do prístavu, ktorý nemá dostatočnú kapacitu, a nedokážu dospieť k dohode v súvislosti s ich priplávaním, príslušné orgány vyhlásia verejné obstarávanie na určenie poradia na priplávanie a ukotvenie.

22      Odvolávajúc sa na bod 34 rozsudku z 20. februára 2001, Analir a i. (C‑205/99, Zb. s. I‑1271), vnútroštátny súd okrem toho uvádza, že systém predchádzajúceho správneho povolenia zavedený v článku 4 ods. 4 písm. c) zákona č. 2932/2001 sa bez výnimky týka všetkých námorných trás obsluhujúcich ostrovy, pričom sa nezdá, že by na prijatie tejto právnej úpravy mali príslušné vnútroštátne orgány konštatovať, že pri každej z týchto trás existuje riziko nedostatočnej služby prepravy, keby sa jej poskytovanie ponechalo iba na samotné trhové sily.

23      Za týchto okolností Symvoulio tis Epikrateias rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Umožňujú ustanovenia článkov 1, 2 a 4 nariadenia… vyložených v súlade so zásadou slobody poskytovania služieb prijatie vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých môžu majitelia lodí poskytovať služby námornej kabotáže až po tom, ako získajú správne povolenie, keď:

a)      účelom tohto režimu povolenia je preveriť, či vzhľadom na situáciu v danom prístave námorné spojenia, ktoré majiteľ lode uvádza vo vyhlásení, možno uskutočniť pri zaručení podmienok bezpečnosti plavidla a prístavného poriadku, a tiež preveriť, či plavidlo, ktorého sa týka pravidelná služba, môže v čase, keď majiteľ lode chce uskutočniť spojenie, bez ťažkostí vplávať do určitého prístavu, avšak bez toho, aby boli právnym predpisom vopred stanovené kritériá, ktoré správny orgán používa pri posudzovaní týchto otázok, najmä ak viacerí majitelia lodí majú záujem o priplávanie do toho istého prístavu v rovnakom čase;

b)      tento režim povolenia predstavuje zároveň prostriedok na uloženie záväzkov služby vo verejnom záujme, ktorý sa z tohto hľadiska vyznačuje týmito charakteristikami:

i)      vzťahuje sa bez výnimky na všetky linkové spojenia, ktoré obsluhujú ostrovy;

ii)      správny orgán, ktorý je príslušný na vydanie povolenia disponuje pri ukladaní záväzkov služby vo verejnom záujme širokou mierou voľnej úvahy bez toho, aby boli právnym predpisom vopred stanovené kritériá výkonu tejto diskrečnej právomoci, a bez toho, aby bol vopred stanovený obsah záväzkov vo verejnom záujme, ktoré môžu byť prípadne uložené?“

 Vec C‑129/10

24      Spoločnosť Amaltheia I Naftiki Etaireia podala 30. januára 2006 vyhlásenie o pridelení plavidla na prevádzkovanie pravidelnej služby na obdobie od 1. novembra 2006 do 31. októbra 2007 týkajúce sa jej plavidla, ktoré zabezpečuje spojenie medzi prístavom Arkitsa na kontinente a dedinou Aidipsos na ostrove, a pripojila k nemu tabuľky s rozpisom hodín.

25      V marci 2006 prístavné orgány v podstate konštatovali, že z predloženého rozpisu hodín vyplýva, že najmä v lete by plavidlá vyplávali každý deň súčasne a že z bezpečnostných dôvodov nemôžu povoliť súbežné vyplávanie viacerých plavidiel.

26      Vzhľadom na to, že viaceré stretnutia v centrále prístavu Aidipsos a na ministerstve námorného loďstva neviedli k dohode, Symvoulio Aktoploïkon Syngkoinonion vydal 26. októbra 2006 stanovisko, v ktorom vyjadril súhlas s tým, aby sa spojenia organizovali v súlade s posledným návrhom prístavných orgánov, teda aby súčasne vyplávali len dve, nie tri plavidlá.

27      Po vyhláseniach ďalších námorných spoločností Ypourgos Emporikis Naftilías prijal 31. októbra 2006 osem rozhodnutí, v ktorých určil, že súčasne vypláva plavidlo žalobkyne a plavidlo patriace združeniu ďalších majiteľov lodí, ktorí mali záujem o prevádzkovanie dotknutej trasy.

28      Spoločnosť Amaltheia I Naftiki Etaireia napadla tieto rozhodnutia pred vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, a tvrdila, že Ypourgos Emporikis Naftilías malo zmeniť vyhlásenia o pridelení plavidla na prevádzkovanie pravidelnej služby, ktoré predložili jej konkurenti, len aby nedochádzalo k súbežnému vyplávaniu plavidiel.

29      Vnútroštátny súd opätovne zdôrazňuje, že článok 4 ods. 5 zákona č. 2932/2001 vo svojom pôvodnom znení stanovuje, že ak viacerí majitelia lodí žiadajú o prístup v tom istom čase do prístavu, ktorý nemá dostatočnú kapacitu, a nedokážu dospieť k dohode v súvislosti s ich priplávaním, príslušné orgány vyhlásia verejné obstarávanie na určenie poradia na priplávanie a ukotvenie.

30      Vzhľadom na tieto úvahy Symvoulio tis Epikrateias rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Umožňujú ustanovenia článkov 1 a 2 nariadenia… vyložených v súlade so zásadou slobody poskytovania služieb prijatie vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých môžu majitelia lodí poskytovať služby námornej kabotáže až po om, ako získajú správne povolenie udelené v rámci režimu povolenia, ktorého účelom je okrem iného preveriť, či vzhľadom na situáciu v danom prístave námorné spojenia, ktoré majiteľ lode uvádza vo vyhlásení, možno uskutočniť pri zaručení podmienok bezpečnosti plavidla a prístavného poriadku, a tiež preveriť, či plavidlo, ktorého sa týka pravidelná služba, môže v čase, keď majiteľ lode chce uskutočniť spojenie, bez ťažkostí vplávať do určitého prístavu, avšak bez toho, aby boli právnym predpisom vopred stanovené kritériá, ktoré správny orgán používa pri posudzovaní týchto otázok, najmä ak viacerí majitelia lodí majú záujem o priplávanie do toho istého prístavu v rovnakom čase?“

31      Uznesením predsedu Súdneho dvora 8. apríla 2010 boli veci C‑128/10 a C‑129/10 spojené na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

 O prejudiciálnych otázkach

 Úvodné poznámky

32      Po prvé treba pripomenúť, že podľa článku 58 ods. 1 ZFEÚ slobodu poskytovať služby v oblasti dopravy upravujú ustanovenia hlavy VI tretej časti tejto zmluvy o doprave, medzi ktorými sa nachádza článok 100 ods. 2 ZFEÚ, ktorý oprávňuje Európsky parlament a Radu stanoviť vhodné pravidlá pre námornú dopravu.

33      Na základe článku 80 ods. 2 ES (teraz článok 100 ods. 2 ZFEÚ) európsky normotvorca prijal už citované nariadenie, ktorého cieľom je podľa jeho článku 1 uplatnenie zásady slobody poskytovania služieb na majiteľov lodí Spoločenstva v oblasti námornej dopravy na území každého členského štátu (rozsudky Analir a i., už citovaný, bod 20, a z 9. marca 2006, Komisia/Španielsko, C‑323/03, Zb. s. I‑2161, bod 43).

34      Podľa ôsmeho odôvodnenia nariadenia by zavedenie slobody poskytovania služieb námornej kabotáže malo byť postupné. Podľa článku 6 ods. 2 a 3 nariadenia pre Helénsku republiku platila výnimka z uplatňovania nariadenia do 1. januára 2004. V čase, keď boli prijaté napadnuté ministerské právne akty, nariadenie sa už v Grécku uplatňovalo ratione temporis podľa článku 6 ods. 2 a 3.

35      Po druhé treba preskúmať, či normy stanovené v gréckom zákone skutočne zavádzajú režim predchádzajúceho povolenia.

36      V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zo spisu vyplýva, že rozhodnutia v oboch konaniach vo veci samej sa týkajú uloženia zmien v časovom rozpise odchodov plavidiel, ktorý navrhli majitelia lodí, jednak z dôvodov bezpečnosti plavidiel a dodržiavania prístavného poriadku a jednak z dôvodu zabezpečenia určitej frekvencie spojení na obsluhovaných trasách.

37      Treba uviesť, že z vyjadrení predložených Súdnemu dvoru vyplývajú zjavne rozdielne názory na výklad vnútroštátneho práva, ktoré sa v danej veci uplatňuje. Grécka vláda a Európska komisia sa totiž nezhodujú v odpovedi na otázku, či toto právo zavádza režim povolenia.

38      Komisia a vnútroštátny súd zastávajú názor, že režim vytvorený zákonom č. 2932/2001, v rámci ktorého Ypourgos Emporikis Naftilías môže prijať alebo odmietnuť vyhlásenia o pridelení plavidla na prevádzkovanie pravidelnej služby predložené majiteľmi plavidiel, predstavuje režim povolenia, ako to bolo aj vo veci, ktorá viedla k už citovanému rozsudku Analir a i.

39      Grécka vláda naopak tvrdí, že orgán verejnej správy nemôže pri preskúmaní vyhlásení majiteľov plavidiel vykonávať meritórne preskúmanie, ale môže ich preskúmať len z formálneho hľadiska, čo nepredstavuje režim povolenia.

40      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o výklad ustanovení vnútroštátneho právneho poriadku, Súdny dvor sa v zásade musí oprieť o posúdenie vnútroštátneho súdu. Súdny dvor totiž podľa ustálenej judikatúry nemá právomoc vykladať vnútroštátne právo členského štátu (rozsudok 20. októbra 2005, Ten Kate Holding Musselkanaal a i., C‑511/03, Zb. s. I‑8979, bod 25 a citovaná judikatúra).

41      Keďže v prejednávanej veci, ako vyplýva z rozhodnutí vnútroštátneho súdu, sa grécka vláda neobmedzuje iba na prijatie vyhlásení majiteľov plavidiel, ale môže aj meniť prepravné poriadky, ktoré navrhnú, najmä pokiaľ ide o odchody plavidiel, právne účinky takých zmien sa rovnajú účinkom povolenia. Z toho vyplýva, že zákon č. 2932/2001 na poskytovanie služieb námornej kabotáže skutočne zavádza režim predchádzajúceho povolenia.

42      Po tretie treba uviesť, že vzhľadom na to, že vnútroštátny súd v prejudiciálnych otázkach nepožaduje výklad pojmov obsiahnutých v článku 2 nariadenia, treba konštatovať, že nie je dôvod sa týmto článkom zaoberať.

 O opatreniach na kontrolu bezpečnosti plavidiel a prístavného poriadku

43      Pokiaľ ide o otázku, či nariadenie, najmä jeho článok 1, bráni režimu, aký existuje vo veci samej, ktorý môže viesť k určeniu hodín z dôvodu bezpečnosti plavidiel a prístavného poriadku, treba pripomenúť, že vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej poskytovanie služieb námornej kabotáže podlieha získaniu predchádzajúceho správneho povolenia, môže sťažiť poskytovanie takých služieb alebo ho urobiť menej atraktívnym, a preto predstavuje obmedzenie ich voľného pohybu (pozri rozsudky Analir a i., už citovaný, bod 22, a Komisia/Španielsko, už citovaný, bod 44).

44      V prejednávanej veci treba totiž konštatovať, že zmeny časových rozpisov navrhnutých majiteľmi plavidiel odôvodnené bezpečnosťou prístavov a plavidiel môžu predstavovať obmedzenie voľného poskytovania služieb v oblasti námornej kabotáže v zmysle článku 1 nariadenia.

45      Takéto obmedzenie však môže byť odôvodnené naliehavými dôvodmi vo verejnom záujme. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, cieľ zaistiť bezpečnosť v prístavných vodách je takým naliehavým dôvodom vo verejnom záujme (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 1998, Corsica Ferries France a i., C‑266/96, Zb. s. I‑3949, bod 60).

46      Aby opatrenie, ktoré sa opiera o dôvody bezpečnosti v prístavných vodách, bolo odôvodnené, musí spĺňať podmienky proporcionality a zákazu diskriminácie.

47      Pokiaľ ide najmä o preskúmanie proporcionality, treba po prvé pripustiť, že zavedenie režimu predchádzajúceho povolenia, ktorého cieľom je, ako vo veci samej, zabezpečiť, aby súbežná prítomnosť viacerých plavidiel v prístave neohrozila jeho bezpečnosť, predstavuje vhodný a súčasne nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie účelu, ktorým je bezpečnosť v prístavných vodách.

48      Po druhé treba pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že režim predchádzajúceho správneho povolenia nemôže vnútroštátne orgány oprávňovať, aby konali svojvoľne a tak, že by to zbavilo ustanovenia Únie, najmä ustanovenia týkajúce sa základnej slobody, aká je sporná vo veci samej, ich potrebného účinku. Aby mohol byť režim predchádzajúceho správneho povolenia odôvodnený – hoci predstavuje výnimku z tejto základnej slobody –, musí sa zakladať na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách, ktoré zabezpečia, aby vnútroštátne orgány pri výkone diskrečnej právomoci dodržiavali príslušné medze (pozri rozsudok z 22. decembra 2010, Yellow Cab Verkehrsbetrieb, C‑338/09, Zb. s. I‑13927, bod 53 a citovanú judikatúru).

49      Potreba stanoviť orgánom verejnej správy medze pri výkone ich diskrečnej právomoci prostredníctvom takých kritérií vzniká aj v situácii ako vo veci samej, keď ide o rozdelenie hodín medzi viacerých majiteľov plavidiel, ktorí majú o ne záujem a vzájomne si konkurujú, pričom vnútroštátny orgán verejnej správy musí rozhodnúť medzi kandidátmi, pretože bezpečnosť plavidiel a prístavov bráni viacerým súbežným odchodom alebo vyžaduje medzi nimi väčšiu vzdialenosť.

50      V prejednávanej veci sa možno podľa článku 4 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 2932/2001 pri zmene rozpisu hodín navrhnutého majiteľmi plavidiel oprieť o požiadavky založené na bezpečnosti plavidla a na prístavnom poriadku. Okrem toho tieto ustanovenia stanovujú, že ministerstvo môže zmeniť vyhlásenie majiteľa plavidla riadne odôvodneným rozhodnutím „v potrebnom rozsahu“. Hoci tieto všeobecné kritériá nevymedzujú bezpečnostné a poriadkové dôvody na zmenu rozpisu hodín podrobne, zdá sa, že vnútroštátnym orgánom stanovujú dostatočne presné a vopred známe medze na výkon ich diskrečnej právomoci.

51      Vnútroštátny súd však musí vykonať posúdenia, ktoré sú potrebné vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu.

 O opatreniach ukladajúcich záväzky služby vo verejnom záujme

52      Pokiaľ ide o otázku, či nariadenie a najmä jeho články 1 a 4 bránia režimu predchádzajúceho povolenia, ktorým sa ukladajú záväzky služby vo verejnom záujme pozostávajúce z určenia určitého rozpisu hodín, treba uviesť, že podľa článku 4 ods. 2 členský štát môže uložiť také povinnosti spočívajúce v určitej frekvencii majiteľom plavidiel v prípade pravidelných služieb kabotáže.

53      Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že režim predchádzajúceho správneho povolenia môže byť prostriedkom na uloženie záväzkov služby vo verejnom záujme (pozri rozsudok Analir a i., už citovaný, bod 34).

54      Vzhľadom na skutočnosť, že nie všetky trasy kabotáže si nevyhnutne vyžadujú uloženie záväzkov služby vo verejnom záujme, taký režim je povolený len vtedy, ak príslušné vnútroštátne orgány konštatujú v prípade každej jednotlivej trasy, že poskytovanie služieb pravidelnej prepravy bude nedostatočné, pokiaľ sa ponechá na trhové sily, a pokiaľ je taký režim potrebný a primeraný cieľu, ktorým je zabezpečenie dostatočnej pravidelnej služby prepravy na ostrovy a z ostrovov (pozri v tomto zmysle deviate odôvodnenie nariadenia, ako aj rozsudok Analir a i., už citovaný, body 29 a 34).

55      Takýto režim predchádzajúceho správneho povolenia nemôže vnútroštátne orgány oprávňovať, aby konali svojvoľne a tak, že by to zbavilo ustanovenia nariadenia ich potrebného účinku. Musí sa preto zakladať na objektívnych a nediskriminačných kritériách vopred známych dotknutým subjektom, tak, aby boli vnútroštátne orgány pri výkone diskrečnej právomoci obmedzené a aby jej výkon nebol svojvoľný (pozri v tomto zmysle rozsudok Analir a i., už citovaný, body 37 a 38).

56      V rozhodnutiach, ktorými bol podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, Symvoulio tis Epikrateias zdôrazňuje, že v dotknutej právnej úprave vo veci samej predovšetkým neexistujú objektívne kritériá, ktorých sa má orgán verejnej správy pridŕžať počas konania vedúceho k prijatiu rozhodnutí o povolení. Grécka vláda a Komisia uvádzajú, že článok 4 ods. 4 zákona č. 2932/2001 preberá článok 4 ods. 2 nariadenia tým, že preberá kritériá v ňom uvedené.

57      Ako už bolo uvedené v bode 55 tohto rozsudku, režim predchádzajúceho povolenia sa musí zakladať na pravidlách, ktoré sú vopred známe, objektívne, primerané a nediskriminačné.

58      Rovnako je dôležité, aby bol obsah záväzkov služby vo verejnom záujme, ktoré možno uložiť, stanovený všeobecným opatrením, aby boli vopred známe podrobnosti a rozsah týchto záväzkov.

59      Pokiaľ ide o kritériá uloženia záväzkov služby vo verejnom záujme, je potrebné domnievať sa, že článok 4 ods. 2 nariadenia podáva taxatívny výpočet, keď stanovuje požiadavky, ktorých sa členské štáty musia pridŕžať pri ukladaní záväzkov služby vo verejnom záujme, teda prístavy, ktoré majú byť obsluhované, pravidelnosť, plynulosť, frekvencia, kapacita pre výkon služby, účtované sadzby a posádka plavidiel.

60      Takéto požiadavky možno považovať za objektívne kritériá, ktoré orgán verejnej správy musí dodržiavať pri výkone svojej diskrečnej právomoci, ktorej cieľom je uloženie záväzkov služby vo verejnom záujme, najmä v prípade, keď viacerí majitelia plavidiel majú záujem o vstup do prístavu v tom istom čase.

61      Pokiaľ ide o vnútroštátnu právnu úpravu vo veci samej, treba najmä uviesť, že článok 2 ods. 6 zákona č. 2932/2001 stanovuje viaceré požiadavky, ktoré môžu odôvodniť uloženie záväzkov služby vo verejnom záujme, stanovené v článku 4 ods. 2 nariadenia. Okrem toho tento článok 2 stanovuje, že uvedené záväzky sa ukladajú „na uspokojenie potrieb vo verejnom záujme“ a „bez toho, aby spôsobili diskrimináciu“. Článok 4 ods. 4 písm. c) tohto zákona spresňuje, že zmeny vyhlásení majiteľov plavidiel, ktorých cieľom je uloženie takých záväzkov, môžu byť odôvodnené, ak zaručujú pravidelnosť poskytovania služieb. To isté ustanovenie stanovuje, že o týchto zmenách možno v tejto súvislosti rozhodnúť „len v nevyhnutnom rozsahu“ a „v odôvodnených prípadoch“.

62      Vnútroštátny súd však musí posúdiť, či na základe týchto skutočností ustanovenia právnej úpravy vo veci samej spĺňajú podmienky uvedené v bodoch 55 a 56 tohto rozsudku.

63      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že ustanovenia článkov 1 a 4 nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza režim predchádzajúceho povolenia pre služby námornej kabotáže spočívajúci v prijímaní správnych rozhodnutí, ktorými sa ukladá povinnosť dodržiavať určité rozpisy hodín jednak z dôvodov bezpečnosti plavidiel a prístavného poriadku a jednak z dôvodov záväzkov služby vo verejnom záujme, za predpokladu, že taký režim sa zakladá na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách, najmä v prípade, že viacerí majitelia lodí chcú vplávať do toho istého prístavu v tom istom čase. Pokiaľ ide o správne rozhodnutia ukladajúce záväzky služby vo verejnom záujme, je navyše potrebné, aby sa dala preukázať skutočná potreba služby vo verejnom záujme z toho dôvodu, že pravidelná dopravná služba je v podmienkach voľnej hospodárskej súťaže nedostatočná. Vnútroštátny súd musí posúdiť, či sú tieto podmienky splnené vo veciach samých.

 O trovách

64      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Ustanovenia článkov 1 a 4 nariadenia Rady EHS č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž), sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza režim predchádzajúceho povolenia pre služby námornej kabotáže spočívajúci v prijímaní správnych rozhodnutí, ktorými sa ukladá povinnosť dodržiavať určité rozpisy hodín jednak z dôvodov bezpečnosti plavidiel a prístavného poriadku a jednak z dôvodov záväzkov služby vo verejnom záujme, za predpokladu, že taký režim sa zakladá na objektívnych, nediskriminačných a vopred známych kritériách, najmä v prípade, že viacerí majitelia lodí chcú vplávať do toho istého prístavu v tom istom čase. Pokiaľ ide o správne rozhodnutia ukladajúce záväzky služby vo verejnom záujme, je navyše potrebné, aby sa dala preukázať skutočná potreba služby vo verejnom záujme z toho dôvodu, že pravidelná dopravná služba je v podmienkach voľnej hospodárskej súťaže nedostatočná. Vnútroštátny súd musí posúdiť, či sú tieto podmienky splnené vo veciach samých.

Podpisy

---

* Jazyk konania: gréčtina.