EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62010CA0135

Vec C-135/10: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z  15. marca 2012 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte di Appello di Torino — Taliansko) — SCF Consorzio Fonografici/Marco Del Corso (Autorské práva a s nimi súvisiace práva v informačnej spoločnosti — Priama uplatniteľnosť Rímskeho dohovoru, dohody TRIPS a WPPT v právnom poriadku Únie — Smernica 92/100/ES — Článok 8 ods. 2 — Smernica 2001/29/ES — Pojem „verejný prenos“ — Verejný prenos zvukových záznamov vysielaných rádiom v zubnej ordinácii)

Ú. v. EÚ C 133, 5.5.2012, p. 3–3 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

5.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 133/3


Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 15. marca 2012 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte di Appello di Torino — Taliansko) — SCF Consorzio Fonografici/Marco Del Corso

(Vec C-135/10) (1)

(Autorské práva a s nimi súvisiace práva v informačnej spoločnosti - Priama uplatniteľnosť Rímskeho dohovoru, dohody TRIPS a WPPT v právnom poriadku Únie - Smernica 92/100/ES - Článok 8 ods. 2 - Smernica 2001/29/ES - Pojem „verejný prenos“ - Verejný prenos zvukových záznamov vysielaných rádiom v zubnej ordinácii)

2012/C 133/04

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte di Appello di Torino

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: SCF Consorzio Fonografici

Žalovaný: Marco Del Corso

za účasti: Procuratore generale della Repubblica

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Corte di Appello di Torino — Priama uplatniteľnosť v právnom poriadku Spoločenstva Medzinárodného dohovoru o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a vysielacích organizácií podpísaného v Ríme z 26. októbra 1961, Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a Zmluvy Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) o výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT) — Výklad článku 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti — (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230) — Pojem „verejný prenos“ — Vysielanie a verejný prenos zvukových záznamov v súkromných zubných ordináciách

Výrok rozsudku

1.

Ustanovenia Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, ktorá tvorí prílohu 1 C Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanej v Marakeši 15. apríla 1994 a schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 — 1994), a Zmluvy Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch z 20. decembra 1996 sú v právnom poriadku Únie uplatniteľné.

Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a vysielacích organizácií, podpísaný v Ríme 26. októbra 1961, nie je v rámci Únie uplatniteľný, keďže nie je súčasťou jej právneho poriadku, avšak má v nej nepriame účinky.

Jednotlivci sa nemôžu priamo dovolávať uvedeného dohovoru ani uvedenej dohody a spomínanej zmluvy.

Pojem „verejný prenos“, ktorý sa nachádza v smernici Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, sa má vykladať vo svetle rovnocenných pojmov obsiahnutých v uvedenom dohovore, v spomínanej dohode, ako aj zmluve a takým spôsobom, aby zostal zlučiteľný s týmito prameňmi medzinárodného práva, pričom sa takisto zohľadní kontext, v ktorom sa tieto pojmy používajú, a ciele sledované príslušnými zmluvnými ustanoveniami v oblasti duševného vlastníctva.

2.

Pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 8 ods. 2 smernice 92/100 sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na bezplatné vysielanie zvukových záznamov v takej zubnej ordinácii, o akú ide vo veci samej, v rámci hospodárskeho výkonu slobodného povolania pre klientov, ktorí ho počúvajú nezávisle od svojej vôle. Preto také vysielanie nezakladá právo na zaplatenie odmeny pre výrobcov zvukových záznamov.


(1)  Ú. v. EÚ C 134, 22.5.2010.


Top