Odvolanie podané 15. septembra 2009: ISD Polska sp. z o.o., Industrial Union of Donbass Corporation, ISD Polska sp. z o.o. (predtým Majątek Hutniczy sp. z o.o.) proti rozsudku Súdu prvého stupňa (ôsmej komory) z 1. júla 2009 v spojených veciach T-273/06 a T-297/06, ISD Polska a i./Komisia

(Vec C-369/09 P)

2009/C 312/22

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľky: ISD Polska sp. z o.o., Industrial Union of Donbass Corporation, ISD Polska sp. z o.o. (predtým Majątek Hutniczy sp. z o.o.) (v zastúpení: C. Rapin, E. Van den Haute, advokáti)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateliek

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľky na podporu svojho odvolania uvádzajú tri odvolacie dôvody.

Prvým odvolacím dôvodom odvolateľky namietajú proti posúdeniu Súdu prvého stupňa spočívajúcemu na tom, že Protokol č. 8 o reštrukturalizácii poľského oceliarskeho priemyslu, ktorý tvorí prílohu Aktu o podmienkach pristúpenia Poľskej republiky k Európskej únii (1) [neoficiálny preklad], vo svojom bode 6 stanovuje spätné uplatnenie svojich ustanovení. Podľa odvolateliek žiadny spätný účinok totiž nemožno vyvodiť zo znenia, účelu alebo štruktúry tohto ustanovenia, ktorý spresňuje, že podnikom taxatívne vymedzeným v prílohe už citovaného protokolu, môže byť za určitých obmedzení v období od roku 1997 do roku 2003 poskytnutá pomoc. Toto ustanovenie inými slovami znamená, že výpočet pomoci, ktorú možno do konca roka 2003 udeliť podnikom, ktoré sú príjemcami pomoci, sa má urobiť pri retrospektívnom zohľadnení súm už poskytnutej pomoci, ale nie pri retrospektívnom zohľadnení pomoci, ktorá bola poskytnutá protiprávne. S týmto výkladom súhlasí tak Komisia, ako aj Rada, pričom Komisia v návrhu rozhodnutia, Rada v rozhodnutí konštatovali, že záväzky prijaté v Protokole č. 8 boli dodržané.

Odvolateľky svojim druhým odvolacím dôvodom tvrdia, že Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil, keď na jednej strane rozhodol, že podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, v zásade môžu mať legitímnu dôveru v zákonnosť tejto pomoci, len ak bola táto pomoc udelená v súlade s konaním stanoveným v článku 88 ES a na druhej strane, že konania stanovené v Protokole (č. 2) o výrobkoch ESUO k dohode zo 16. decembra 1991 o pridružení (2), prostredníctvom ktorých sa Komisia a Rada dozvedela o spornej pomoci, nemôžu u odvolateliek zakladať legitímnu dôveru. Je totiž nesporné, že nijaké formálne oznámenie spornej pomoci nebolo urobené podľa článku 88 ES, pretože Poľská republika v tom čase ešte nebola členom Európskej únie a Komisia o tejto pomoci bola dobre informovaná a domnievala sa, že na základe programu poľskej reštrukturalizácie a podnikových plánov predložených v tejto súvislosti, zodpovedajú požiadavkám článku 8 ods. 4 Protokolu č. 2 k dohode o pridružení a podmienkam stanoveným Protokolom č. 8 pripojeným k Aktu o podmienkach pristúpenia.

Odvolateľky svojím tretím a posledným odvolacím dôvodom nakoniec uvádzajú porušenie nariadenia (ES) č. 659/1993 (3) a nariadenia (ES) č. 794/2004 (4). Podľa týchto nariadení nestačí totiž, že úroková sadzba uplatniteľná na vymáhanie spornej pomoci je stanovená v úzkej spolupráci s dotknutým členským štátom, aby sa táto sadzba mohla považovať za „príslušnú“ sadzbu v zmysle článku 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 659/1999. „Príslušný“ charakter úrokovej sadzby uplatniteľnej na vymáhanie štátnej pomoci je vecným pojmom nezávislým od konania, podľa ktorého Komisia postupuje v osobitných prípadoch, keď stanoví túto sadzbu v spolupráci s dotknutým členským štátom.

(1)  Ú. v. 2003, L 236, s. 948.

(2)  Európska dohoda zo 16. decembra 1991 o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Poľskou republikou na druhej strane [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ 1993, L 348, s. 2).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES [teraz článok 88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

(4)  Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 (Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3).