Odvolanie podané 2. septembra 2009: Centre de Promotion de l’Emploi par la Micro-Entreprise (CPEM) proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhej komory) z 30. júna 2009 vo veci T-444/07, Centre de Promotion de l’Emploi par la Micro-Entreprise (CPEM)/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-350/09 P)

2009/C 312/19

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Centre de Promotion de l’Emploi par la Micro-Entreprise (CPEM) (v zastúpení: C. Bonnefoi, avocate)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ uvádza na podporu svojho opravného prostriedku trinásť dôvodov vzťahujúcich sa na rozsudok Súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie zo 4. októbra 2007, ktorým sa zrušila pomoc udelená Európskym sociálnym fondom rozhodnutím K(1999) 2645, zo 17. augusta 1999.

Odvolateľ vo svojom prvom odvolacom dôvode tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil zásadu rovnosti zaobchádzania, pretože neprihliadol na požiadavky spravodlivej rovnováhy medzi tvrdeniami účastníkov konania. Keďže sa Súd prvého stupňa niekoľko krát obmedzil na konštatovanie, že Komisia odmieta alebo vyvracia tvrdenia CPEM, pričom neupresnil tvrdenia Komisie a ani prečo na základe týchto tvrdení boli jeho tvrdenia odmietnuté alebo vyvrátené, bola vytvorená nerovnováha v prezentácii jednotlivých skutočností v konaní a v dôsledku toho aj v ich použití pri vypracovaní rozsudku.

CPEM vo svojom druhom odvolacom dôvode tvrdí, že Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, pretože neuznal spoluzodpovednosť Komisie, ktorá mala mať vedomosť o vytýkaných nedostatkoch, pričom na zablokovanie vyplácania záloh a zvyšku pomoci neprijala počas svojich pravidelných kontrolách realizácie podporovaného projektu nijaké opatrenie. Z hľadiska tvrdení predložených CPEM, ktoré prinajmenšom dokazujú spoluzodpovednosť Komisie za vzniknutú škodu, nie je povinnosť CPEM nahradiť celú udelenú finančnú pomoc odôvodnená.

Odvolateľ vo svojom treťom odvolacom dôvode uvádza, že Súd prvého stupňa mal pochybiť v tom, že nepreskúmal jeho tvrdenia týkajúce sa výberu právnych základov kontroly, ktorá mala byť nezákonná, pretože sa mala vykonávať na základe iného nariadenia ako toho, na základe, ktorého sa oficiálne viedla.

Odvolateľ na základe svojho štvrtého odvolacieho dôvodu tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože rozhodol, že jeho návrhy smerujúce k získaniu náhrady škody za verejný zásah do jeho povesti, sú neprípustné. OLAF mal dať miestnej tlači informácie ešte predtým ako sa rozhodnutie o povinnosti vrátiť pomoc doručilo CPEM. Za takýchto podmienok zverejnenie týchto informácií vážne zasahuje do povesti subjektu pôsobiaceho vo verejnom záujme, ktorý nemá vlastné finančné zdroje ani klientelu a finančné prostriedky získava len prostredníctvom verejných a súkromných príspevkov.

Odvolateľ vo svojom piatom odvolacom dôvode uvádza, že Súd prvého stupňa sa mal dopustiť nesprávneho právneho posúdenia a porušiť zásadu proporcionality, pretože zamietol návrh na symbolické odškodnenie svojich zamestnancov z dôvodu chýbajúceho osobitného splnomocnenia pre advokáta, pričom pochybenia, na ktoré poukázal CPEM, pokiaľ išlo o splnomocnenie vyšetrovateľov OLAF-u a zamestnancov Komisie tento súd nepreskúmal.

Vo svojom šiestom odvolacom dôvode CPEM vytýka Súdu prvého stupňa, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože zúžil rozsah podania a preskúmania prvého žalobného dôvodu len na dodržanie práva na obranu, pričom CPEM výslovne odkazoval na základné práva obrany a na všeobecné právne zásady.

Odvolateľ vo svojom siedmom odvolacom dôvode uvádza, že Súd prvého stupňa sa mal dopustiť nesprávneho právneho posúdenia, pretože zúžil rozsah dodržania práva na obranu len spôsobilosť príjemcov rozhodnutia, ktoré sa v značnej miere dotýka ich záujmov riadne prezentovať svoj názor. Dodržanie práva na obranu má oveľa širší rozsah. Navyše „užitočný“ charakter konania s OLAF-om a Komisiou a „náležité a nestranné“ preskúmanie všetkých skutočností v danej veci sú značne sporné. Spornou je tiež aj skutočnosť, že OLAF neoznámil predmet sťažností, ktoré boli podané proti CPEM.

Vo svojom ôsmom odvolacom dôvode odvolateľ vytýka Súdu prvého stupňa, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože nepovažoval skutočnosť, že informovanie tlače o obsahu správneho rozhodnutia ukladajúceho sankciu ešte pred tým ako sa toto rozhodnutie oznámilo príjemcovi pomoci za porušenie práva na obranu.

Vo svojom deviatom odvolacom dôvode CPEM vytýka Súdu prvého stupňa, že neprihliadol na jeho žalobný dôvod založený na tom, že Komisia v rámci konania, v ktorom sa vydalo napadnuté rozhodnutie nedodržala právo na obranu, zásadu prezumpcie neviny, zásadu právnej istoty, zásadu rovnováhy a neutrality kontrol. Dodržanie týchto všeobecných právnych zásad sa musí zabezpečiť nielen v rámci správnych konaní, ktoré môžu viesť k udeleniu pokuty, ale tiež v konaniach o predbežnom vyšetrovaní.

Odvolateľ vo svojom desiatom odvolacom dôvode uvádza, že Súd prvého stupňa sa mal dopustiť nesprávneho právneho posúdenia, pretože nerešpektoval francúzsky pojem neziskovej organizácie a ani skutočnosť, že vzťahy takejto organizácie sa môžu a musia spájať s rôznymi miestnymi územnými celkami. Súd prvého stupňa mal potvrdiť pôvodné pochybenie Komisie a OLAF-u, ktorí sa domnievali, že prepojenie CPEM s miestnymi územnými celkami, vrátane mesta Marseille predstavuje vážnu nezrovnalosť.

Vo svojom jedenástom odvolacom dôvode odvolateľ vytýka Súdu prvého stupňa, že sa dopustil nesprávneho posúdenia, pretože uviedol, že CPEM považoval „návod podporovateľa“ za nezáväzný a z tohto dôvodu odmietol jeho tvrdenia, pričom v skutočnosti, CPEM nepovažoval tento návod za nezáväzný, ale len vytýkal existenciu niekoľkých rôznych verzií, ktoré spôsobili právnu neistotu a nedodržanie práva na kontradiktórny proces.

CPEM vo svojom dvanástom odvolacom dôvode uvádza, že Súd prvého stupňa nesprávne vyložil pojem „valorizácie“, pretože prebral chybnú právnu argumentáciu Komisie, podľa ktorej táto technika započítania výdavkov je povolená v rámci „klasických“ projektov patriacich pod ESF, ale je zakázaná v rámci pilotných projektov založených na článku 6 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 4255/88 (1).

Vo svojom trinástom a poslednom odvolacom dôvode odvolateľ vytýka Súdu prvého stupňa, že nedodržal zásadu právnej istoty, pretože sa vyhol odpovedi na žalobný dôvod založený na neaplikovateľnosti nariadenia č. 1605/2002 (2), na ktorom boli založené rozhodnutia Komisie a OLAF-u, pričom v čase skutkových okolností bolo účinné finančné nariadenie z 21. decembra 1977 (3). CPEM okrem toho žiada, aby sa skutkové okolnosti podľa článku 47 ods. 1 prvého a druhého pododseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora overili vypočutím svedkov.

(1)  Nariadenie Rady (EHS) č. 4255/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o Európsky sociálny fond [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, s. 21).

(2)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74).

(3)  Finančné nariadenie z 21. decembra 1977, ktoré sa vzťahuje na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 356, s. 1) v znení nariadenia Rady (ES, ESUO, Euratom) č. 2779/98 zo 17. decembra 1998, ktorým sa mení finančné nariadenie z 21. decembra 1977 (Ú. v. ES L 347, s. 3).