Žaloba podaná 14. januára 2009 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko

(Vec C-17/09)

(2009/C 69/48)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: B. Schima a C. Zadra, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom tejto žaloby je odplatná zmluva na poskytnutie služieb týkajúca sa likvidácie biologického a rastlinného odpadu uzatvorená medzi mestom Bonn, spoločnosťou Müllverwertungsanlage Bonn GmbH (ďalej len „MVA GmbH“) na jednej strane, a súkromným podnikom likvidujúcim odpad EVB Entsorgung und Verwertung Bonn GmbH & Co. KG (ďalej len „EVB“) na strane druhej. MVA GmbH je podnik mesta, pričom 93,46 % jeho obchodného majetku vlastí Stadtwerke Bonn GmbH – 100 %-ná dcérska spoločnosť mesta Bonn – a 6,54 % jeho majetku vlastní priamo mesto Bonn. V tejto zmluve sa EVB zaväzuje jednak zberať, triediť a odvážať domáci odpad na likvidáciu do Müllverwertungsanlage Bonn, a jednak likvidovať biologický a rastlinný odpad pochádzajúci z územia mesta Bonn v jej kompostovacích zariadeniach za ročnú odmenu 6 mil. DM.

Hoci sporná zmluva o likvidácii odpadu je verejnou zmluvou na poskytnutie služieb v zmysle článku 1 písm. a) smernice 92/50/EHS, bola uzatvorená priamo s EVB bez vyhlásenia a uskutočnenia formálneho verejného obstarávania na celoeurópskej úrovni. Predmetom zmluvy je tiež poskytovanie služieb likvidácie odpadu v zmysle kategórie 16 prílohy I A uvedenej smernice, pričom v tomto smere zmluva výrazne prekračuje prahové hodnoty pre uplatnenie smernice.

Na rozdiel od názoru spolkovej vlády nemôže byť relevantné to, či zmluva okrem služieb kompostovania zahŕňa aj iné služby, ktoré poskytuje mesto, resp MVA GmbH na základe pokynov EVB. Rozhodujúce je skôr to, že zmluva ukladá spoločnosti EVB vo vzťahu k mestu povinnosti poskytovať služby kompostovania za odplatu. Okrem toho nemožno ani tvrdiť, že služby kompostovania tvorili úplne bezvýznamný vedľajší aspekt zmluvy, keďže tieto služby boli konceptom kľúčových prvkov dohodnutých medzi zmluvnými stranami a z ekonomického hľadiska tvorili významnú časť objemu poskytnutých služieb.

Komisia sa rovnako nemôže stotožniť s tvrdením spolkovej vlády, že mesto Bonn bolo na základe článku 11 ods. 3 písm. b) smernice 92/50/EHS oprávnené uzatvoriť zmluvu o poskytovaní služieb kompostovania bez predchádzajúceho vyhlásenia verejného obstarávania. Podľa judikatúry Súdneho dvora sa uvedené ustanovenia smernice musí vykladať reštriktívne, pričom dôkazné bremeno preukázania mimoriadnych okolností odôvodňujúcich výnimku nesie ten, ktorý sa na ňu chce odvolať. Keďže spolková vláda dostatočne nepreukázala, že spoločnosti EVB prislúchalo výlučné právo poskytovať sporné služby kompostovania, ani to o aký právny základ sa takéto právo opiera, nemožno predpokladať, že sú splnené podmienky pre uplatnenie výnimky podľa článku 11 ods. 3 písm. b) smernice 92/50/EHS.

(1)  Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 332.