ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 29. júna 2010 (*)

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Určité obmedzujúce opatrenia zamerané proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu – Spoločná pozícia 2001/931/SZBP – Nariadenie (ES) č. 2580/2001 – Články 2 a 3 – Zápis organizácie do zoznamu osôb, skupín a subjektov zapojených do teroristických činov – Prevod prostriedkov pochádzajúcich z činností vyberania darov a predaja publikácií na organizáciu jej členmi“

Vo veci C‑550/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberlandesgericht Düsseldorf (Nemecko) z 21. decembra 2009 a doručený Súdnemu dvoru 29. decembra 2009, ktorý súvisí s trestným konaním proti:

E,

F,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr A. Tizzano, J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts (spravodajca), J.‑C. Bonichot, P. Lindh a C. Toader, sudcovia E. Juhász, G. Arestis, A. Borg Barthet, M. Ilešič, T. von Danwitz a A. Arabadjiev,

generálny advokát: P. Mengozzi,

tajomník: R. Şereş, referentka,

vzhľadom na rozhodnutie predsedu Súdneho dvora z 1. marca 2010 konať o veci v skrátenom súdnom konaní podľa článku 23a Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 104a prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. mája 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Generalbundesanwalt beim Bundesgerichtshof, v zastúpení: V. Homann a K. Lohse, splnomocnení zástupcovia,

–        E, v zastúpení: F. Hess a A. Nagler, Rechtsanwälte,

–        F, v zastúpení: B. Eder a A. Pues, Rechtsanwältinnen,

–        francúzska vláda, v zastúpení: E. Belliard, G. de Bergues a L. Butel, splnomocnení zástupcovia,

–        Rada Európskej únie, v zastúpení: Z. Kupcova, E. Finnegan a R. Szostak, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: T. Scharf a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí generálneho advokáta,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka na jednej strane platnosti zápisu organizácie Devrimci Halk Kurtulus Partisi‑Cephesi (DHKP–C) do zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, s. 70; Mim. vyd. 18/001, s. 207), a na druhej strane výkladu článkov 2 a 3 tohto nariadenia.

2        Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania proti E a F (ďalej len spolu „obžalovaní“), ktorí sú v súčasnosti vo väzbe v Nemecku a sú stíhaní za údajnú príslušnosť k teroristickej skupine v zahraničí a za porušenie článkov 2 a 3 nariadenia č. 2580/2001.

 Právny rámec

 Medzinárodné právo

3        V nadväznosti na teroristické útoky spáchané 11. septembra 2001 v New Yorku, vo Washingtone a v Pensylvánii prijala Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov 28. septembra 2001 rezolúciu 1373(2001).

4        Preambula tejto rezolúcie potvrdzuje „nevyhnutnosť boja všetkými prostriedkami v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov proti ohrozeniu medzinárodného mieru a bezpečnosti, ktoré predstavujú teroristické činy“. Rovnako zdôrazňuje povinnosť všetkých štátov „doplniť medzinárodnú spoluprácu prijatím dodatočných opatrení, aby na svojom území všetkými dovolenými prostriedkami predchádzali a zamedzili financovaniu a príprave teroristických činov“.

5        Podľa bodu 1 tejto rezolúcie Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov:

„rozhodla, že všetky štáty:

a)      predchádzajú a zamedzujú financovanie teroristických činov;

b)      trestne stíhajú poskytovanie alebo úmyselné zhromažďovanie svojimi príslušníkmi alebo na ich území akýmikoľvek prostriedkami, priamo alebo nepriamo, prostriedkov, ktoré sa majú použiť alebo o ktorých sa vie, že sa použijú na spáchanie teroristických činov;

…

d)      zakazujú svojim príslušníkom alebo akejkoľvek osobe alebo skupine nachádzajúcej sa na ich území poskytnúť fondy, finančné prostriedky [prostriedky, iné finančné aktíva – neoficiálny preklad] alebo ekonomické zdroje alebo finančné služby alebo iné súvisiace služby k dispozícii priamo alebo nepriamo osobám, ktoré páchajú alebo sa snažia spáchať teroristické činy, uľahčujú ich alebo sa ich zúčastňujú, skupinám patriacim k týmto osobám alebo nimi priamo alebo nepriamo ovládaným a osobám a skupinám konajúcim v mene alebo na pokyn týchto osôb.“

 Spoločné pozície 2001/931/SZBP a 2002/340/SZBP

6        Dňa 27. decembra 2001 Rada Európskej únie prijala spoločnú pozíciu 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. ES L 344, s. 93; Mim. vyd. 18/001, s. 217).

7        Podľa odôvodnení č. 1, 2 a 5 tejto spoločnej pozície:

„(1)      Európska rada na svojom mimoriadnom zasadaní 21. septembra 2001 vyhlásila, že terorizmus je skutočne naliehavý problém pre svet a Európu a že boj proti terorizmu bude prioritným cieľom Európskej únie;

(2)      28. septembra 2001 prijala Bezpečnostná rada OSN rezolúciu 1373(2001) navrhujúcu stratégie širokého rozsahu na boj s terorizmom, a najmä na boj proti financovaniu terorizmu;

…

(5)      Európska únia by mala prijať doplňujúce opatrenia s cieľom vykonávania rezolúcie 1373(2001) Bezpečnostnej rady OSN.“

8        Článok 1 spoločnej pozície 2001/931 obsahuje najmä tieto ustanovenia:

„1.      Táto spoločná pozícia sa v súlade s ustanoveniami nasledujúcich článkov uplatní na osoby, skupiny a subjekty zapojené do teroristických činov, ktoré sú uvedené na zozname v prílohe.

2.      Na účely tejto spoločnej pozície ‚osoby, skupiny a subjekty zapojené do teroristických činov‘ znamená:

–        osoby, ktoré páchajú alebo sa pokúšajú o spáchanie teroristického činu, alebo sa zúčastňujú na páchaní teroristického činu alebo mu napomáhajú,

–        skupiny a subjekty, ktoré sú priamo alebo nepriamo vo vlastníctve takýchto osôb, alebo sú nimi kontrolované; a osoby, skupiny a subjekty, ktoré konajú v mene alebo pod vedením takýchto osôb, skupín a subjektov vrátane financií odvodených alebo vytvorených z majetku, ktorý vlastnia priamo alebo nepriamo alebo kontrolujú takéto osoby a pridružené osoby, skupiny a subjekty.

3.      Na účely tohto spoločného stanoviska ‚teroristický čin‘ znamená jeden z nasledovných úmyselných činov, ktorý vzhľadom na svoju povahu alebo kontext môže vážne poškodiť krajinu alebo medzinárodnú organizáciu, ako je definovaný ako trestný čin podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ak bol spáchaný s cieľom:

…

iii)      vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske a sociálne štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie:

…

k)      účasť na aktivitách teroristickej skupiny, okrem iného aj poskytovaním informácií alebo materiálnych zdrojov alebo financovaním jej činností akýmkoľvek spôsobom s vedomím skutočnosti, že takáto účasť prispeje k zločineckým aktivitám tejto skupiny.

…

4.      Zoznam v prílohe sa vypracuje na základe presných informácií alebo materiálu v príslušnom spise, ktoré uvádzajú, že príslušný orgán prijal rozhodnutie vo vzťahu k dotknutým osobám, skupinám a subjektom bez ohľadu na to, či sa týka podnetu na vyšetrovanie alebo trestné stíhanie za teroristický čin alebo pokus o spáchanie, účasť alebo napomáhanie takéhoto činu, ktoré je založené na závažných dôkazoch alebo záchytných bodoch alebo odsúdení za takéto skutky...

Na účely tohto odseku ‚príslušný orgán‘ znamená súdny orgán, alebo tam, kde súdne orgány nemajú právomoc v oblasti, na ktorú sa vzťahuje tento odsek, ekvivalentný orgán príslušný pre túto oblasť.

…

6.      Mená osôb a subjektov na zozname v prílohe sa budú v pravidelných intervaloch a najmenej raz za šesť mesiacov revidovať, aby sa zabezpečilo, že existujú dôvody pre ich zachovanie na tomto zozname.“

9        Podľa článku 3 tejto spoločnej pozície „Európske spoločenstvo konajúc v medziach právomocí, ktoré mu boli zverené Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev, zabezpečí, aby fondy, finančné aktíva [prostriedky, iné finančné aktíva – neoficiálny preklad] alebo ekonomické zdroje, alebo finančné alebo iné súvisiace služby neboli priamo alebo nepriamo prístupné v prospech osôb, skupín a subjektov uvedených na zozname v prílohe“.

10      Tá istá spoločná pozícia zahŕňa prílohu obsahujúcu „prvý zoznam osôb, skupín a subjektov uvedených v článku 1...“. Na tomto zozname sa nenachádza DHKP‑C.

11      Obsah tejto prílohy bol zmenený spoločnou pozíciou Rady 2002/340/SZBP z 2. mája 2002, ktorou sa aktualizuje spoločná pozícia 2001/931 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 116, s. 75).

12      V prílohe spoločnej pozície 2002/340 sa v bode 19 rubriky 2 nazvanej „Skupiny a subjekty“ nachádza „Revolučná ľudová oslobodzovacia armáda/front/strana (DHKP/C) [alias Devrimci Sol (Revolučná ľavica), Dev Sol]“. Táto organizácia bola ponechaná na zozname dotknutom článkom 1 ods. 6 spoločnej pozície 2001/931 neskoršími spoločnými pozíciami Rady a naposledy rozhodnutím Rady 2009/1004/SZBP z 22. decembra 2009, ktorým sa aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP (Ú. v. EÚ L 346, s. 58).

 Nariadenie č. 2580/2001

13      Podľa odôvodnení č. 2 až 5 nariadenia č. 2580/2001:

„(2)      Európska rada vyhlásila, že boj proti financovaniu terorizmu predstavuje rozhodujúci aspekt v boji proti terorizmu a vyzýva Radu, aby prijala potrebné opatrenia na boj proti akejkoľvek forme financovania teroristických aktivít.

(3)      Bezpečnostná rada OSN vo svojej rezolúcii 1373(2001) 28. septembra 2001 rozhodla, že všetky štáty majú vykonať zmrazenie fondov [prostriedkov – neoficiálny preklad] a iných finančných aktív alebo ekonomických zdrojov voči osobám, ktoré páchajú alebo sa pokúšajú o spáchanie teroristických činov alebo ktoré sa zúčastňujú alebo napomáhajú páchaniu takýchto činov.

(4)      Okrem toho Bezpečnostná rada rozhodla, že sa majú prijať opatrenia na zákaz sprístupnenia fondov [prostriedkov – neoficiálny preklad] a iných finančných aktív alebo ekonomických zdrojov v prospech takýchto osôb a na zákaz poskytovania finančných a iných súvisiacich služieb v prospech takýchto osôb.

(5)      Je nevyhnutná akcia spoločenstva, aby sa implementovali aspekty SZBP spoločného stanoviska 2001/931/SZBP.“

14      Článok 1 nariadenia č. 2580/2001 stanovuje, že „na účel tohto nariadenia sa použijú tieto definície:

1.      ‚Fondy [prostriedky – neoficiálny preklad], iné finančné aktíva a ekonomické zdroje‘ znamená majetok každého druhu, či hmotný alebo nehmotný, hnuteľný alebo nehnuteľný, avšak nadobudnutý...

…

4.      Na účely tohto nariadenia je definícia ‚teroristického činu‘ taká istá ako definícia obsiahnutá v článku 1 ods. 3 spoločnej pozície 2001/931/SZBP.

…“

15      Článok 2 nariadenia č. 2580/2001 stanovuje:

„1.      S výnimkou toho, čo je povolené podľa článkov 5 a 6:

a)      všetky fondy [prostriedky – neoficiálny preklad], iné finančné aktíva a ekonomické zdroje, ktoré vlastní alebo má v držbe právnická osoba, skupina alebo subjekt, zaradené do zoznamu uvedeného v odseku 3 sa zmrazia;

b)      žiadne fondy [prostriedky – neoficiálny preklad], finančné aktíva alebo ekonomické zdroje nebudú priamo alebo nepriamo sprístupnené fyzickej alebo právnickej osobe, skupine alebo subjektu alebo v ich prospech, ktoré sú zaradené do zoznamu uvedeného v odseku 3.

…

3.      Rada konajúc jednomyseľne ustanoví, preskúma a zmení a doplní zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa ustanovení stanovených v článku 1 ods. 4, 5 a 6 spoločnej pozície 2001/931/SZBP vzťahuje toto nariadenie...“

16      Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2580/2001 „vedomá a úmyselná účasť na aktivitách, ktorých priamy alebo nepriamy cieľ alebo účinok spočíva v porušení článku 2, je zakázaná“.

17      Článok 9 nariadenia č. 2580/2001 stanovuje, že „každý členský štát určí postihy, ktoré sa majú uložiť, keď sa porušia ustanovenia tohto nariadenia“.

 Ustanovenia týkajúce sa zápisu DHKP–C do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001

18      Rozhodnutím Rady 2001/927/ES z 27. decembra 2001, ktorým sa zriaďuje zoznam uvedený v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 344, s. 83), bol prijatý prvý zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje. Na tomto prvom zozname sa DHKP–C nenachádza.

19      Rozhodnutie Rady 2002/334/ES z 2. mája 2002, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje sa rozhodnutie 2001/927 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 116, s. 33) v článku 1 prvýkrát aktualizovalo zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa uplatňuje toto nariadenie. V tomto aktualizovanom zozname sa v bode 10 rubriky 2 nazvanej „Skupiny a subjekty“ nachádza „Revolučná ľudová oslobodzovacia armáda/front/strana (DHKP/C) [alias Devrimci Sol (Revolučná ľavica), Dev Sol]“.

20      Zápis DHKP–C do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 zachovali tieto neskoršie ustanovenia:

–        bod 18 rubriky 2 článku 1 rozhodnutia Rady 2002/460/ES zo 17. júna 2002, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje sa rozhodnutie 2002/334 (Ú. v. ES L 160, s. 26),

–        bod 19 rubriky 2 článku 1 rozhodnutia Rady 2002/848/ES z 28. októbra 2002, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje sa rozhodnutie 2002/460 (Ú. v. ES L 295, s. 12),

–        bod 20 rubriky 2 článku 1 rozhodnutia Rady 2002/974/ES z 12. decembra 2002, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje sa rozhodnutie 2002/848 (Ú. v. ES L 337, s. 85),

–        bod 20 rubriky 2 článku 1 rozhodnutia Rady 2003/480/ES z 27. júna 2003, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje sa rozhodnutie 2002/974 (Ú. v. EÚ L 160, s. 81),

–        bod 20 rubriky 2 článku 1 rozhodnutia Rady 2003/646/ES z 12. septembra 2003, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje sa rozhodnutie 2003/480 (Ú. v. EÚ L 229, s. 22),

–        bod 21 rubriky 2 článku 1 rozhodnutia Rady 2003/902/ES z 22. decembra 2003, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje sa rozhodnutie 2003/646 (Ú. v. EÚ L 340, s. 63),

–        bod 22 rubriky 2 článku 1 rozhodnutia Rady 2004/306/ES z 2. apríla 2004, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje sa rozhodnutie 2003/902 (Ú. v. EÚ L 99, s. 28),

–        bod 23 rubriky 2 článku 1 rozhodnutia Rady 2005/221/SZBP zo 14. marca 2005, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje sa rozhodnutie 2004/306 (Ú. v. EÚ L 69, s. 64),

–        bod 22 rubriky 2 článku 1 rozhodnutia Rady 2005/428/SZBP zo 6. júna 2005, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje sa rozhodnutie 2005/221 (Ú. v. EÚ L 144, s. 59),

–        bod 22 rubriky 2 prílohy rozhodnutia Rady 2005/722/ES zo 17. októbra 2005, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje sa rozhodnutie 2005/428 (Ú. v. EÚ L 272, s. 15),

–        bod 23 rubriky 2 článku 1 rozhodnutia Rady 2005/848/ES z 29. novembra 2005, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje sa rozhodnutie 2005/722 (Ú. v. EÚ L 314, s. 46),

–        bod 24 rubriky 2 článku 1 rozhodnutia Rady 2005/930/ES z 21. decembra 2005, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje sa rozhodnutie 2005/848 (Ú. v. EÚ L 340, s. 64), a

–        bod 25 rubriky 2 článku 1 rozhodnutia Rady 2006/379/ES z 29. mája 2006, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a zrušuje sa rozhodnutie 2005/930 (Ú. v. EÚ L 144, s. 21).

21      Podľa odôvodnenia č. 3 rozhodnutia Rady 2007/445/ES z 28. júna 2007, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/379/ES a 2006/1008/ES (Ú. v. EÚ L 169, s. 58), Rada poskytla všetkým osobám, skupinám a subjektom, pri ktorých to bolo prakticky možné, odôvodnenia, ktoré vysvetľujú dôvody ich zápisu predovšetkým do zoznamu uvedeného v rozhodnutí 2006/379.

22      Ako vyplýva z odôvodnení č. 4 až 6 rozhodnutia 2007/445, oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie z 25. apríla 2007 (Ú. v. EÚ C 90, s. 1) Rada informovala tieto osoby, skupiny a subjekty o svojom úmysle ponechať ich na zozname upravenom v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001, ako aj o tom, že jej môžu zaslať žiadosť o sprístupnenie odôvodnenia. V nadväznosti na celkovú revíziu tohto zoznamu a s prihliadnutím na pripomienky a dokumenty, ktoré jej boli predložené, Rada dospela k záveru, že osoby, skupiny a subjekty uvedené v prílohe rozhodnutia 2007/445 boli zapojené do teroristických činov v zmysle článku 1 ods. 2 a 3 spoločnej pozície 2001/931, že príslušné orgány vo vzťahu k nim prijali rozhodnutie v zmysle odseku 4 toho istého článku 1 a že tieto osoby, skupiny a subjekty by mali aj naďalej byť predmetom špecifických obmedzujúcich opatrení upravených nariadením č. 2580/2001.

23      Podľa článku 3 rozhodnutia 2007/445 „toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia“. K tomuto uverejneniu došlo 29. júna 2007.

24      Na zozname uvedenom v prílohe tohto rozhodnutia, ktoré, ako vyplýva z jeho článkov 1 a 2, predovšetkým nahrádza zoznam obsiahnutý v rozhodnutí 2006/379, sa v bode 26 rubriky 2 nazvanej „Skupiny a subjekty“ nachádza DHKP–C.

25      Túto organizáciu na zozname upravenom v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 ponechali neskoršie rozhodnutia Rady, najmä rozhodnutie Rady 2007/868/ES z 20. decembra 2007, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2007/445 (Ú. v. EÚ L 340, s. 100), a rozhodnutie Rady 2008/583/ES z 15. júla 2008, ktorým sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2007/868 (Ú. v. EÚ L 188, s. 21).

 Vnútroštátne právo

26      Porušenia aktov Únie, akým je nariadenie č. 2580/2001, sú postihnuteľné trestnými sankciami podľa § 34 ods. 4 zákona o zahraničnom obchode (Außenwirtschaftsgesetz, ďalej len „AWG“) tak v znení z 11. decembra 1996 (BGBl. 1996 I, s. 1850), ako aj v znení z 26. júna 2006 (BGBl. 2006 I, s. 1386).

 Skutkové okolnosti vo veci samej a prejudiciálne otázky

27      Trestné konanie proti obžalovaným spočíva na obžalobe Generalbundesanwalt beim Bundesgerichtshof (ďalej len „Generalbundesanwalt“) zo 6. októbra 2009, v ktorej sa im vytýka, že od 30. augusta 2002 do 5. novembra 2008, keď boli zadržaní, boli členmi organizácie DHKP–C, ktorej cieľom podľa tejto obžaloby je prostredníctvom ozbrojeného boja zmeniť štátne zriadenie v Turecku. Na základe týchto skutočností boli vzatí do väzby.

28      Podľa obžaloby počas celého trvania ich príslušnosti k DHKP–C títo obžalovaní, ktorí sú poverení riadením nižších územných jednotiek („Bölge“) tejto organizácie v Nemecku, v rámci svojej hlavnej úlohy spočívajúcej v zaisťovaní finančných prostriedkov pre túto organizáciu organizovali v jej prospech každoročné zbierky a zasielali vyzbierané prostriedky vyšším riadiacim štruktúram. Okrem toho zohrávali určujúcu úlohu pri organizácii podujatí a predaja publikácií určených na vyberanie prostriedkov pre DHKP–C a tieto prostriedky zasielali uvedenej organizácii. Vedeli, že takto zozbierané prostriedky aspoň sčasti slúžili na financovanie teroristickej činnosti DHKP–C.

29      Počas obdobia uvedeného v obžalobe prvý z obžalovaných vyzbieral a zaslal DHKP–C prinajmenšom 215 809 eur a druhý prinajmenšom 105 051 eur.

30      Oberlandesgericht Düsseldorf sa stretol s pochybnosťami týkajúcimi sa platnosti zápisu DHKP–C do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001, ako aj výkladu uvedeného nariadenia, preto rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Má sa, prípadne s ohľadom na konania zmenené v dôsledku rozhodnutia... 2007/445..., zaradenie do zoznamu zostaveného na základe článku 2 nariadenia... č. 2580/2001..., týkajúce sa organizácie, ktorá nepodala žalobu proti rozhodnutiam, ktoré sa na ňu vzťahujú, považovať za účinné (‚wirksam‘) od samého začiatku aj vtedy, keď k zaradeniu do zoznamu došlo napriek porušeniu základných procesných záruk?

2.      Majú sa články 2 a 3 nariadenia... č. 2580/2001... vykladať v tom zmysle, že o sprístupnenie prostriedkov, iných finančných aktív a ekonomických zdrojov právnickej osobe, skupine alebo subjektu uvedeným v zozname podľa článku 2 ods. 3 nariadenia alebo o účasť na aktivitách smerujúcich k porušeniu článku 2 tohto nariadenia môže ísť aj vtedy, ak je poskytujúca osoba sama členom tejto právnickej osoby, skupiny alebo subjektu?

3.      Majú sa články 2 a 3 nariadenia... č. 2580/2001... vykladať v tom zmysle, že o sprístupnenie prostriedkov, iných finančných aktív a ekonomických zdrojov právnickej osobe, skupine alebo subjektu uvedeným v zozname podľa článku 2 ods. 3 nariadenia alebo o účasť na takomto poskytovaní alebo na aktivitách smerujúcich k porušeniu článku 2 tohto nariadenia môže ísť aj vtedy, ak je majetková hodnota, ktorá sa má poskytnúť, už v (nepriamej) dispozícii právnickej osoby, skupiny alebo subjektu?“

 Konanie pred Súdnym dvorom

31      Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol 1. februára 2010 oznámený dotknutým účastníkom konania, ktorým sa na podanie písomných pripomienok určila lehota končiaca sa v období medzi 15. a 21. aprílom 2010. Vnútroštátny súd a účastníci konania boli v rámci oznámenia informovaní o rozhodnutí Súdneho dvora prejednať tento návrh na začatie prejudiciálneho konania prednostne.

32      Samostatným podaním z 5. februára 2010 doručeným kancelárii Súdneho dvora 11. februára vnútroštátny súd žiadal Súdny dvor, aby o tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania rozhodol v skrátenom súdnom konaní. Na podporu svojho návrhu uviedol, že uznesením z 15. januára 2010 začal trestné konanie proti obžalovaným a nariadil pojednávania na obdobie od 11. marca do 31. augusta 2010. Uviedol, že vzhľadom na predvídateľnú dĺžku tohto trestného konania a význam prejudiciálnych otázok pre vec samu existuje mimoriadna naliehavosť rozhodnúť o týchto otázkach.

33      Uznesením z 1. marca 2010 predseda Súdneho dvora rozhodol, že o predmetnom návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa bude konať v skrátenom súdnom konaní.

 O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

34      E spochybňuje prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, namietajúc údajne nesprávne zloženie senátu vnútroštátneho súdu, ktorý tento návrh zaslal Súdnemu dvoru.

35      V tejto súvislosti treba uviesť, že pokiaľ je prekladacie rozhodnutie vydané súdom v zmysle článku 267 ZFEÚ, v zásade neprináleží Súdnemu dvoru preverovať, či rozhodnutie vnútroštátneho súdu bolo prijaté v súlade s vnútroštátnymi pravidlami o organizácii súdov a o súdnych konaniach.

36      Z toho vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

37      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či zápis DHKP–C do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001, ktorý táto organizácia nenapadla súdnou cestou, treba považovať za účinný od samého začiatku napriek skutočnosti, že pôvodný zápis do zoznamu bol vykonaný v rozpore so základnými procesnými zárukami.

38      Z informácií nachádzajúcich sa v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spomedzi záruk vnútroštátny súd upriamuje pozornosť osobitne na povinnosť odôvodnenia upravenú v článku 296 ZFEÚ. Pochybnosti, ktoré má vzhľadom na námietky obžalovaných vo veci platnosti tohto zápisu z hľadiska tejto povinnosti, vyplývajú z rozsudkov, ktorými Súd prvého stupňa rozhodol o neplatnosti zápisu viacerých osôb, skupín alebo subjektov do uvedeného zoznamu najmä z dôvodu, že Rada v napadnutých rozhodnutiach neodôvodnila tieto rôzne zápisy, a preto nebolo možné súdne preskúmanie vo veci samej (rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2006, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada, T‑228/02, Zb. s. II‑4665; z 11. júla 2007, Sison/Rada, T‑47/03; Al‑Aqsa/Rada, T‑327/03; z 3. apríla 2008, PKK/Rada, T‑229/02, ako aj Kongra‑Gel a i./Rada, T‑253/04).

39      V tomto kontexte sa vnútroštátny súd pýta, či napriek skutočnosti, že DHKP–C nežiadala zrušenie svojho zápisu do zoznamu uvedeného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001, treba z rovnakých dôvodov dospieť k záveru o neplatnosti rozhodnutí Rady, ktoré zapísali a neskôr ponechali túto organizáciu na tomto zozname.

40      Ďalej sa pýta na vplyv rozhodnutia 2007/445 vzhľadom na tvrdenie v obžalobe, podľa ktorého zápis DHKP–C do zoznamu bol v každom prípade retroaktívne potvrdený vďaka konaniu Rady na účely prijatia tohto rozhodnutia, v priebehu ktorého boli vysvetlené dôvody tohto zápisu.

41      Prvá otázka sa týka preskúmania platnosti zápisu DHKP–C a jeho ponechania na zozname upravenom v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 na základe ustanovení označených v bode 20 tohto rozsudku, ktoré postupne pokrývajú obdobie medzi 30. augustom 2002, dňom rozhodujúcim pre začiatok obvinenia uvedeným v obžalobe, a 28. júnom 2007, teda dňom predchádzajúcim dňu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia 2007/445 (ďalej len „zápis DHKP–C do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 počas obdobia pred 29. júnom 2007“), z hľadiska povinnosti odôvodnenia upravenej v článku 296 ZFEÚ.

42      Ako sa zhodli všetci účastníci konania, ktorí predložili pripomienky Súdnemu dvoru, s výnimkou F, táto prvá otázka sa naopak netýka platnosti zápisu DHKP–C do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001, ktorý vyplýva z rozhodnutia 2007/445 a z neskorších rozhodnutí Rady uvedených v bode 25 tohto rozsudku. Na rozdiel od postoja, ktorý zastáva F, sa netýka ani platnosti nariadenia č. 2580/2001.

43      Na úvod treba trvať na skutočnosti, že na rozdiel od veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (C‑402/05 P a C‑415/05 P, Zb. s. I‑6351), ktorý sa týkal zmrazenia finančných prostriedkov žalobcov, ustanovenia, ktorých platnosť je predložená na preskúmanie v predmetnom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, sa uvádzajú na podporu obvinení týkajúcich sa porušenia nariadenia č. 2580/2001, ktoré je podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva postihnuteľné trestami odňatia slobody.

44      V tomto kontexte treba zdôrazniť, že Únia je právnou úniou, v ktorej jej inštitúcie podliehajú preskúmaniu súladu ich aktov najmä so Zmluvou FEÚ a všeobecnými zásadami práva. Táto zmluva stanovila úplnú sústavu žalôb a konaní, ktorých cieľom je zveriť Súdnemu dvoru právomoc preskúmavať zákonnosť aktov inštitúcií (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, C‑50/00 P, Zb. s. I‑6677, body 38 a 40, ako aj Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, už citovaný, bod 281).

45      Z toho vyplýva, že v kontexte vnútroštátneho konania má každý účastník právo namietať pred zvoleným súdom neplatnosť ustanovení obsiahnutých v aktoch Únie, ktoré slúžia ako základ na rozhodnutie alebo vnútroštátny akt prijatý proti nemu, a priviesť tento súd, ktorý sám nemá právomoc určiť takúto neplatnosť, k tomu, aby sa v tejto súvislosti obrátil na Súdny dvor prostredníctvom prejudiciálnej otázky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. februára 2001, Nachi Europe, C‑239/99, Zb. s. I‑1197, bod 35, a Unión de Pequeños Agricultores/Rada, už citovaný, bod 40).

46      Uznanie tohto práva však predpokladá, že tento účastník konania nemal právo podľa článku 263 ZFEÚ podať priamu žalobu proti týmto ustanoveniam, ktorých dôsledky znáša bez toho, aby mohol požadovať ich zrušenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, C‑188/92, Zb. s. I‑833, bod 23, a Nachi Europe, už citovaný, bod 36).

47      Vo veci samej zápis DHKP–C do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 v období pred 29. júnom 2007 v spojení s týmto nariadením prispieva na základe § 34 ods. 4 AWG k odôvodneniu obžaloby, ktorá bola podaná proti obžalovaným vo vzťahu k tomuto obdobiu.

48      Treba preto preskúmať, či by bola žaloba o neplatnosť podaná týmito poslednými uvedenými osobami proti takémuto zápisu prípustná bez akejkoľvek pochybnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júla 2009, Bavaria a Bavaria Italia, C‑343/07, Zb. s. I‑5491, bod 40).

49      V tejto súvislosti treba uviesť, že obžalovaní nie sú predmetom tohto zápisu, keďže uvedený zápis sa týka iba DHKP–C. Okrem toho návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje nijaký údaj, ktorý by mohol viesť k záveru, že postavenie obžalovaných v DHKP–C im dávalo právo zastupovať túto organizáciu v rámci žaloby o neplatnosť podanej na súde Únie.

50      Okrem toho sa nemožno domnievať, že obžalovaných sa dotknutý zápis nepochybne „priamo a osobne týka[l]“ v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES uplatniteľného počas dotknutého obdobia.

51      Tento zápis má totiž, rovnako ako nariadenie č. 2580/2001, všeobecnú pôsobnosť. V spojení s týmto nariadením ukladá neurčitému počtu osôb povinnosť dodržiavať špecifické obmedzujúce opatrenia proti DHKP–C (pozri analogicky rozsudok Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, už citovaný, body 241 až 244).

52      Z toho vyplýva, ako uvádza aj vnútroštátny súd, že obžalovaní na rozdiel od DHKP–C neboli zjavne oprávnení podať proti tomuto zápisu žalobu o neplatnosť na základe článku 230 ES.

53      Pokiaľ ide o posúdenie platnosti ustanovení označených v bode 20 tohto rozsudku z hľadiska povinnosti odôvodnenia upravenej v článku 296 ZFEÚ, treba uviesť, že táto povinnosť sa uplatňuje na zápis, o aký ide vo veci samej, čo okrem iného nespochybnil žiadny z vedľajších účastníkov, ktorí vstúpili do konania pred Súdnym dvorom.

54      Cieľom tejto povinnosti je jednak umožniť dotknutým osobám spoznať dôvody prijatého ustanovenia, aby mohli posúdiť dôvodnosť, jednak umožniť príslušnému súdu vykonať súdne preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. februára 2006, Atzeni a i., C‑346/03 a C‑529/03, Zb. s. I‑1875, bod 73, ako aj z 1. októbra 2009, Komisia/Rada, C‑370/07, Zb. s. I‑8917, bod 37).

55      V predmetnej veci, ako to na pojednávaní potvrdila Rada, žiadne z ustanovení uvedených v bode 20 tohto rozsudku neobsahovalo odôvodnenie týkajúce sa zákonných podmienok uplatnenia nariadenia č. 2580/2001 na DHKP–C a osobitne existencie rozhodnutia prijatého príslušným orgánom v zmysle článku 1 ods. 4 spoločnej pozície 2001/931, ako ani vysvetlenie špecifických a konkrétnych dôvodov, pre ktoré sa Rada domnievala, že zápis DHKP–C do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 bol alebo zostal odôvodnený.

56      Obžalovaní sú tak zbavení informácií, ktoré sú pri preskúmaní dôvodnosti zápisu DHKP–C do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia v období pred 29. júnom 2007 podstatné, najmä pokiaľ ide o presnosť a relevantnosť skutočností, ktoré viedli k tomuto zápisu, aj keď tento zápis je čiastočne základom obžaloby podanej proti nim. Rada na pojednávaní uznala, že právo poznať odôvodnenie takéhoto zápisu sa na týchto obžalovaných vzťahuje.

57      Nedostatok odôvodnenia týkajúci sa tohto zápisu by tiež mohol znemožniť primerané súdne preskúmanie jeho zákonnosti spočívajúce najmä v preskúmaní skutočností, dôkazov a informácií uvedených na jeho podporu. Ako na pojednávaní zdôraznil F, možnosť tohto preskúmania je nevyhnutná na to, aby sa zabezpečila spravodlivá rovnováha medzi požiadavkami boja proti medzinárodnému terorizmu a ochranou základných práv a slobôd.

58      Generalbundesanwalt sa však domnieva, že aj za predpokladu, že zápis DHKP–C do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 nebol počas obdobia pred 29. júnom 2007 platne vykonaný, bol tento zápis v každom prípade retroaktívne potvrdený z dôvodu konania v rámci prijatia rozhodnutia 2007/445, v ktorého priebehu bolo poskytnuté odôvodnenie tohto zápisu.

59      Aj za predpokladu, že prijatím rozhodnutia 2007/445 Rada zamýšľala napraviť nedostatok odôvodnenia dotknutého zápisu v období pred 29. júnom 2007, však toto rozhodnutie nemôže v nijakom prípade v spojení s § 34 ods. 4 AWG prispieť k odôvodneniu odsúdenia v trestnom konaní za skutky vzťahujúce sa na toto obdobie, lebo inak by bola porušená zásada zákazu retroaktivity ustanovení, ktoré by mohli viesť k odsúdeniu takejto povahy (pozri analogicky rozsudky z 10. júla 1984, Kirk, 63/83, Zb. s. 2689, body 21 a 22; z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C‑331/88, Zb. s. I‑4023, bod 44, ako aj z 3. mája 2005, Berlusconi a i., C‑387/02, C‑391/02 a C‑403/02, Zb. s. I‑3565, body 74 až 78).

60      Hoci by totiž rozhodnutie 2007/445 mohlo na účely konania vo veci samej poskytnúť odôvodnenie na podporu rozhodnutí označených v bode 20 tohto rozsudku, počas obdobia pred 29. júnom 2007 neplatných, v skutočnosti prispieva k odôvodneniu trestného odsúdenia pre skutky spáchané počas tohto obdobia, aj keď v rámci neho neexistovalo.

61      Za týchto podmienok je úlohou vnútroštátneho súdu v kontexte konania vo veci samej ponechať ako neuplatnené ustanovenia uvedené v bode 20 tohto rozsudku, ktoré v dôsledku toho nemôžu prispieť k odôvodneniu trestného stíhania proti obžalovaným, pokiaľ ide o obdobie pred 29. júnom 2007.

62      Vzhľadom na uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že zápis DHKP–C do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 je neplatný a v dôsledku toho nemôže prispieť k odôvodneniu trestného odsúdenia súvisiaceho s údajným porušením tohto nariadenia, pokiaľ ide o obdobie pred 29. júnom 2007.

 O druhej a tretej otázke

63      Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 2 a 3 nariadenia č. 2580/2001 vykladať v tom zmysle, že sa týkajú prevodu prostriedkov, iných finančných aktív alebo ekonomických zdrojov vyzbieraných alebo získaných od tretích osôb na právnickú osobu, skupinu alebo subjekt uvedené v zozname upravenom v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia, a to členom tejto právnickej osoby, skupiny alebo subjektu.

64      Vzhľadom na informácie uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania tieto dve otázky smerujú k zisteniu, či akty, ako sú tie, ktorými obžalovaní vo svojom postavení členov DHKP–C previedli prostriedky získané od tretích osôb v rámci každoročných zbierok, manifestácií a predajov publikácií na túto organizáciu, presnejšie na jej najvyššie vedenie, znamenajú, že uvedené prostriedky boli sprístupnené tejto organizácii v zmysle nariadenia č. 2580/2001.

65      V tejto súvislosti treba najskôr podľa vzoru francúzskej vlády uviesť, že nijaké ustanovenie v článkoch 2 a 3 tohto nariadenia neumožňuje predpokladať, že tieto ustanovenia sa neuplatňujú na akty takejto povahy.

66      Naopak, zákaz stanovený v článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2580/2001 má osobitne rozsiahle znenie (pozri analogicky rozsudok z 11. októbra 2007, Möllendorf a Möllendorf‑Niehuus, C‑117/06, Zb. s. I‑8361, bod 50).

67      Výraz „sprístupnené“ má široký význam pokrývajúci každý akt, ktorého vykonanie je potrebné na to, aby osoba, skupina alebo subjekt zaradené do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001 mohli účinne získať úplné dispozičné právo k dotknutým prostriedkom, iným finančným aktívam alebo ekonomickým zdrojom (pozri analogicky rozsudok Möllendorf a Möllendorf‑Niehuus, už citovaný, bod 51).

68      Rovnaký význam závisí od existencie či neexistencie vzťahov medzi autorom a prijímateľom dotknutého aktu sprístupnenia. Ako uviedol Generalbundesanwalt, a v rozpore s postojom, ktorý zastáva F, nariadenie č. 2580/2001 vo svojich rôznych jazykových verziách neobsahuje nijakú skutočnosť, ktorá by z tohto významu vylučovala prevod prostriedkov členom organizácie zaradenej do tohto zoznamu na takúto organizáciu.

69      Pojem „prostriedky, iné finančné aktíva a ekonomické zdroje“ v zmysle nariadenia č. 2580/2001 má v zmysle definície, ktorá mu je daná v článku 1 bode 1 uvedeného nariadenia, rovnako široký význam, ktorý pokrýva aktíva akejkoľvek povahy bez ohľadu na to, akými prostriedkami boli nadobudnuté. V tomto ohľade je bezvýznamné, či ide o vlastné prostriedky, alebo o prostriedky vyzbierané alebo získané od tretích osôb.

70      Ešte je dôležité uviesť, že na účely výkladu nariadenia č. 2580/2001 treba zohľadniť aj znenie a predmet spoločnej pozície 2001/931, ktorú má toto nariadenie podľa jeho odôvodnenia č. 5 vykonať.

71      Zákaz uvedený v článku 3 tejto spoločnej pozície je pritom formulovaný rovnako všeobecnými termínmi, ako sú tie, ktoré sú použité v článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2580/2001. Okrem toho článok 1 ods. 3 tejto spoločnej pozície, na ktorý odkazuje článok 1 bod 4 tohto nariadenia, priznáva široký význam pojmu „teroristický čin“, ktorý podľa bodu iii) písm. k) zahŕňa „financovanie“ činností teroristickej skupiny „akýmkoľvek spôsobom“.

72      Ako uviedla Európska komisia, na účely výkladu nariadenia č. 2580/2001 je takisto potrebné zohľadniť text a predmet rezolúcie č. 1373(2001), na ktorú odkazuje odôvodnenie č. 3 tohto nariadenia (pozri analogicky rozsudok Möllendorf a Möllendorf‑Niehuus, už citovaný, bod 54, ako aj z 29. apríla 2010, M a i., C‑340/08, Zb. s. I‑3913, bod 45).

73      Bod 1 tejto rezolúcie uvádza v písm. d) všeobecný zákaz sprístupniť prostriedky najmä osobám alebo subjektom zapojeným do páchania alebo pokusov páchania teroristických činov. Bod 1 písm. b) tej istej rezolúcie okrem toho stanovuje, že členské štáty „trestne stíhajú poskytovanie alebo úmyselné zhromažďovanie svojimi príslušníkmi alebo na ich území akýmikoľvek prostriedkami, priamo alebo nepriamo, prostriedkov, ktoré sa majú použiť alebo o ktorých sa vie, že sa použijú na spáchanie teroristických činov“.

74      Široké a jednoznačné znenie ustanovení dotknutých v bodoch 71 a 73 tohto rozsudku potvrdzuje, že článok 2 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2580/2001 zahŕňa také akty, ako sú tie, ktorých sa týka druhá a tretia otázka.

75      Ako uviedla Komisia, predchádzajúcu analýzu nespochybňuje tvrdenie obžalovaných, že len čo boli dotknuté prostriedky v ich držbe, DHKP–C k nim už nepriamo mala prístup, takže ich neskorší prevod vedeniu tejto organizácie nepredstavoval ich sprístupnenie v jej prospech v zmysle nariadenia č. 2580/2001.

76      Najmä vzhľadom na štruktúru DHKP–C, ktorá je, ako na pojednávaní vysvetlil Generalbundesanwalt, zložená z centrálnych orgánov riadenia a zo štyroch hlavných jednotiek, ktoré sú zložené z národných, regionálnych a miestnych nižších jednotiek, skutočnosť, že členovia tejto organizácie majú v držbe prostriedky prijaté od cudzích osôb, neumožňuje dospieť k záveru, že vedenie, ktoré stelesňuje túto organizáciu, samu osebe zaradenú do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 2580/2001, týmito prostriedkami samo disponuje. V predmetnej veci bol prevod týchto prostriedkov na toto vedenie nevyhnutný na to, aby DHKP–C skutočne nadobudla právo úplne s nimi disponovať na účely uskutočnenia svojich cieľov, teda právo, ktoré doposiaľ nemala.

77      Pokiaľ ide o okolnosť, ktorú uvádzajú obžalovaní, že sa nepreukázalo, že prostriedky, ktoré previedli, boli zo strany DHKP–C skutočne použité na financovanie teroristickej činnosti, treba zdôrazniť, že tak definícia uvedená v článku 1 bode 1 nariadenia č. 2580/2001, ako aj znenie jeho článku 2 ods. 1 písm. b) ju zbavujú relevantnosti. Prostriedky sprístupnené organizácii zaradenej do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia predstavujú samy osebe nebezpečenstvo zneužitia na podporu takýchto činností (pozri analogicky rozsudok M a i., už citovaný, bod 57). Na toto sprístupnenie sa preto vzťahuje zákaz uvedený v tomto článku 2 ods. 1 písm. b) a jeho porušenie sa postihuje trestnými sankciami upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, nezávisle od toho, či sa preukáže, že tieto prostriedky boli skutočne použité dotknutou organizáciou na činnosti takejto povahy.

78      Vo svojich pripomienkach predložených Súdnemu dvoru ďalej F tvrdí, že skutočnosť, že na rozdiel od rezolúcie 1373(2001) sa ani spoločná pozícia 2001/931, ani nariadenie č. 2580/2001 netýkajú vyberania prostriedkov v prospech osoby, skupiny alebo subjektu zaradených do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia, predstavuje úmysel normotvorcu Únie vylúčiť tento druh konania z pôsobnosti uvedeného nariadenia.

79      Ako však vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a ako to na pojednávaní potvrdil Generalbundesanwalt, obžaloba sa netýka činnosti vyberania prostriedkov samej osebe, ale prevodu príjmov z tejto činnosti na organizáciu, ktorej sú obžalovaní členmi.

80      Vzhľadom na uvedené úvahy treba na druhú a tretiu otázku odpovedať, že článok 2 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2580/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na prevod prostriedkov, iných finančných aktív alebo ekonomických zdrojov vyzbieraných alebo získaných od tretích osôb na právnickú osobu, skupinu alebo subjekt zaradený do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia členom tejto právnickej osoby, skupiny alebo subjektu.

 O trovách

81      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1.      Zápis Devrimci Halk Kurtulus Partisi-Cephesi (DHKP–C) do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu je neplatný a v dôsledku toho nemôže prispieť k odôvodneniu trestného odsúdenia súvisiaceho s údajným porušením tohto nariadenia, pokiaľ ide o obdobie pred 29. júnom 2007.

2.      Článok 2 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2580/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na prevod prostriedkov, iných finančných aktív alebo ekonomických zdrojov vyzbieraných alebo získaných od tretích osôb na právnickú osobu, skupinu alebo subjekt zaradené do zoznamu upraveného v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia členom tejto právnickej osoby, skupiny alebo subjektu.

Podpisy

---

* Jazyk konania: nemčina.