Vec C‑546/09

Aurubis Bălgarija AD

proti

Načalnik na Mitnica Stolična, predtým Načalnik na Mitnica Sofija

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Vărhoven administrativen săd)

„Colný kódex – Clo – Colný dlh pri dovoze – Úroky z omeškania – Obdobie vyberania úrokov z omeškania – Kompenzačné úroky“

Abstrakt rozsudku

1.        Colná únia – Vznik a vymáhanie colného dlhu v prípade porušenia colných predpisov – Vyberanie úrokov z omeškania – Prípustnosť – Kritériá

[Nariadenie Rady č. 2913/92, články 202 až 205, 210, 211, 220 a článok 232 ods. 1 písm. b); nariadenie Komisie č. 2454/93)]

2.        Colná únia – Vznik a vymáhanie colného dlhu v prípade porušenia colných predpisov – Vyberanie kompenzačných úrokov – Neprípustnosť

(Nariadenie Rady č. 2913/92, článok 214 ods. 3; nariadenie Komisie č. 2454/93, článok 519 ods. 1)

3.        Právo Únie – Všeobecné zásady práva – Zásada zákonnosti trestov – Rozsah

1.        Článok 232 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením č. 1791/2006, treba vykladať tak, že úroky z omeškania zo sumy cla, ktorá sa má uhradiť, môžu byť podľa tohto ustanovenia vymerané len za obdobie po uplynutí lehoty splatnosti uvedenej sumy.

Článok 232 ods. 1 písm. b) colného kódexu nemá za cieľ zabrániť finančným stratám colných úradov ani kompenzovať výhody, ktoré subjektom z dôvodu ich vlastného konania plynú z oneskoreného zápisu colného dlhu do účtovnej evidencie v zmysle uvedeného kódexu, ako aj z určenia výšky alebo dlžníka tohto dlhu.

Ak totiž colný dlh vzniká na základe článkov 202 až 205, 210, 211, ako aj 220 colného kódexu, ktoré sa všetky týkajú situácií, keď príslušný subjekt porušuje colné predpisy Únie, ani colný kódex, ani nariadenie č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, nestanovujú osobitné pravidlá, ako je zvýšenie cla vo výške úrokov z omeškania za obdobie medzi vznikom colného dlhu a jeho zapísaním do účtovnej evidencie alebo medzi dátumom splatnosti pôvodne zapísaného dlhu a dodatočným zápisom tohto dlhu do účtovnej evidencie.

(pozri body 32 – 34, bod 1 výroku)

2.        V prípade neexistencie príslušných ustanovení v nariadení č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zmenenom a doplnenom nariadením č. 214/2007, sa má článok 214 ods. 3 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1791/2006, vykladať tak, že vnútroštátne orgány nesmú na základe tohto ustanovenia vymerať dlžníkovi colného dlhu kompenzačné úroky za obdobie medzi pôvodným colným vyhlásením a dodatočným zápisom tohto dlhu do účtovnej evidencie.

Kompenzačné úroky možno v súlade s článkom 519 ods. 1 nariadenia č. 2454/93 uplatniť len vtedy, ak colný dlh vzniká v súvislosti so zošľachtenými výrobkami alebo tovarom dovážaným v rámci režimu aktívneho zošľachťovacieho styku alebo dočasného dovozu.

Colné orgány preto nemôžu na základe článku 214 ods. 3 colného kódexu uplatniť kompenzačné úroky v rámci iných colných režimov.

(pozri body 37 – 39, bod 2 výroku)

3.        Všeobecné zásady práva Únie a najmä zásada zákonnosti trestných činov a trestov bránia tomu, aby vnútroštátne orgány uložili za porušenie colných predpisov sankciu, ktorá nie je výslovne stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave.

Táto zásada totiž vyžaduje, aby zákon jasne vymedzoval porušenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokiaľ právny subjekt môže zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdy, zistiť, aké konania alebo opomenutia zakladajú jeho trestnú zodpovednosť.

(pozri body 42, 43, bod 3 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 31. marca 2011 (*)

„Colný kódex – Clo – Colný dlh pri dovoze – Úroky z omeškania – Obdobie vyberania úrokov z omeškania – Kompenzačné úroky“

Vo veci C‑546/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Vărhoven administrativen săd (Bulharsko) z 20. októbra 2009 a doručený Súdnemu dvoru 23. decembra 2009, ktorý súvisí s konaním:

Aurubis Bălgarija AD

proti

Načalnik na Mitnica Stolična, predtým Načalnik na Mitnica Sofija,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda piatej komory J.‑J. Kasel, sudcovia M. Ilešič a E. Levits (spravodajca),

generálny advokát: P. Cruz Villalón,

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 19. januára 2011,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Aurubis Bălgarija AD, v zastúpení: L. Ruessmann, avocat, S. Jordanova, advokat,

–        Načalnik na Mitnica Stolična, predtým Načalnik na Mitnica Sofija, v zastúpení: T. Popgeorgieva a S. Vălkova, advokati,

–        Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a S. Petrova, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 201 ods. 1 písm. a) a článku 201 ods. 2, vykladaného v spojení s článkami 214, 222 ods. 1 písm. a) a článkom 232 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, s. 1, ďalej len „colný kódex“).

2        Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Aurubis Bălgarija AD (ďalej len „Aurubis“) a Načalnik na Mitnica Stolična, predtým Načalnik na Mitnica Sofija (riaditeľ colného úradu v Sofii, ďalej len „Načalnik“), o výške úrokov zo sumy dodatočného colného dlhu, ktorý bola uvedená spoločnosť povinná zaplatiť z dôvodu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ako aj o dátume, od ktorého sa tieto úroky počítajú.

 Právny rámec

 Právo Únie

3        Článok 201 ods. 1 písm. a) a článok 201 ods. 2 colného kódexu stanovuje:

„1.      Colný dlh pri dovoze vzniká:

a)      prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, alebo

…

2.      Colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia.“

4        Článok 214 ods. 3 colného kódexu stanovuje:

„Za okolností a podmienok stanovených predpismi prijatými v súlade s postupom výboru je možné vymerať vyrovnávací [kompenzačný – neoficiálny preklad] úrok s cieľom zamedziť, aby na základe odkladu okamihu vzniku colného dlhu alebo jeho zápisu do účtovnej evidencie vznikol finančný prospech.“

5        Článok 222 ods. 1 písm. a) prvý a druhý pododsek colného kódexu stanovuje:

„Sumy cla oznámené v súlade s článkom 221 musia dlžníci zaplatiť v nasledujúcich lehotách:

a)      ak osoba nemá žiadny nárok na niektorý zo spôsobov uľahčenia platby ustanovených v článkoch 224 až 229, platba musí byť vykonaná v stanovenej lehote.

Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 244 druhý odsek, nesmie táto lehota presiahnuť 10 dní odo dňa, keď je dlžníkovi oznámená suma dlžného cla, a v prípade súhrnného zapísania do účtovnej evidencie za podmienok stanovených v článku 218, odsek 1, druhý pododsek musí byť táto lehota stanovená tak, aby neumožnila dlžníkovi získať dlhšiu lehotu splatnosti, než ktorú by získal v prípade, ak by mu bol udelený odklad platby.“

6        Článok 232 colného kódexu stanovuje:

„1.      Ak suma cla nebola zaplatená v stanovenej lehote:

…

b)      vymeria sa k sume cla úrok z omeškania. Miera úroku z omeškania môže byť vyššia ako miera úverového úroku. Nesmie však byť nižšia ako miera úverového úroku.

2.      Colné orgány môžu upustiť od vyžadovania úroku z omeškania:

…

c)      ak je clo zaplatené do 5 dní od uplynutia lehoty stanovenej pre danú platbu.

…“

7        Článok 519 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 214/2007 z 28. februára 2007 (Ú. v. EÚ L 62, s. 6, ďalej len „vykonávacie nariadenie“) znie takto:

„Ak colný dlh vzniká v súvislosti so zošľachtenými výrobkami alebo tovarom dovážaným v rámci režimu aktívneho zošľachťovacieho styku alebo dočasného dovozu, kompenzačný úrok je splatný z čiastky dovozných ciel za príslušné obdobie.“

8        Podľa článku 2 ods. 1 písm. d) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1) podlieha dovoz tovaru DPH.

9        Pokiaľ ide o platenie DPH pri dovoze tovaru, článok 211 prvý odsek smernice 2006/112 stanovuje, že členské štáty určia spôsoby platby pri dovoze tovaru.

 Vnútroštátne právo

10      Zákon o dani z pridanej hodnoty (Zakon za danak varhu dobavenata stoynost, DV č. 63 zo 4. augusta 2006) v znení (DV č. 52 z 29. júna 2007, ďalej len „zákon o DPH“) vo svojom článku 59 ods. 2 stanovuje:

„Podľa colných predpisov vznik povinnosti zaplatiť úroky z cla vyplývajúce z colného dlhu spôsobuje tiež vznik povinnosti zaplatiť úroky z neuhradenej dane.“

11      Článok 60 zákona o DPH nazvaný „Zaplatenie dane pri dovoze“ stanovuje:

„1.      Daň vybraná colnými úradmi sa zaúčtuje do štátneho rozpočtu takým spôsobom a v takých lehotách, aké sú stanovené na zaplatenie cla.

2.      Colné ani daňové úrady nesmú daň, ktorú colné úrady vybrali pri dovoze do tuzemska, započítať na iné pohľadávky.“

 Skutkové okolnosti a prejudiciálne otázky

12      V období od 6. do 30. novembra 2007 doviezla Aurubis medený koncentrát pochádzajúci z Macedónska. Tento tovar bol „prepustený do voľného obehu“.

13      Colné vyhlásenia boli vyplnené na základe predbežnej ceny uvedenej na faktúre vystavenej predajcom a určenej podľa spôsobu určenia ceny, stanoveného v obchodnej zmluve uzavretej medzi týmto predajcom a spoločnosťou Aurubis.

14      Výsledná cena tovaru bola určená v konečnej faktúre z 18. februára 2008.

15      Dňa 20. júna 2008 Aurubis adresovala z vlastného podnetu a v súlade s článkom 78 ods. 1 colného kódexu colným orgánom list, v ktorom ich informovala, že dodávateľ vystavil konečnú faktúru za dovezený tovar a vyzvala tieto orgány, aby v prípade, ak považujú za potrebné dodatočne zmeniť colnú hodnotu tovaru, tak urobili v rámci svojich zákonných právomocí.

16      Dňa 15. júla 2008 Načalnik prijal rozhodnutie, v ktorom konštatoval dodatočnú pohľadávku voči štátu v súvislosti s DPH vo výške 113 822,82 BGN, vymáhateľnú spolu so zákonnými úrokmi počítanými od okamihu vzniku colného dlhu (ďalej len „rozhodnutie z roku 2008“). Toto rozhodnutie, ktoré stanovovalo spoločnosti Aurubis sedemdňovú lehotu splatnosti, bolo tejto spoločnosti oznámené 16. júla 2008.

17      Aurubis platobným príkazom z 23. júla 2008 zaplatila svoj dlh na DPH určený v rozhodnutí z roku 2008. Tento dlh bol zapísaný do účtovnej evidencie 24. júla 2008.

18      Pokiaľ ide o povinnosť zaplatiť úroky z omeškania uloženú v rozhodnutí z roku 2008, Aurubis podala žalobu na Administrativen sad Sofija-Grad (správny súd Sofia), ktorý rozsudkom z 19. marca 2009 potvrdil rozhodnutie z roku 2008.

19      Dňa 3. apríla 2009 podala Aurubis kasačný opravný prostriedok na Vărhoven administrativen săd (Najvyšší správny súd), ktorým spochybňovala zákonnosť uvedeného rozsudku.

20      Na základe článkov 201 a 214 colného kódexu sa Načalnik domnieva, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z colných dlhov a DPH zaplatených a posteriori vzniká od okamihu, keď bol tovar „prepustený do voľného obehu“. Naopak Aurubis sa domnieva, že úroky z omeškania sa platia až od neskoršieho okamihu, a síce od okamihu – až po zápise colného dlhu do účtovnej evidencie a jeho oznámení dlžníkovi – keď uplynie lehota na zaplatenie dlhu dodatočne zapísaného do účtovnej evidencie.

21      V tomto kontexte Vărhoven administrativen săd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.      Majú vnútroštátne súdy vykladať článok 232 ods. 1 písm. b) [nariadenia č. 2913/92] tak, že colné orgány môžu vymerať úroky z omeškania zo sumy dodatočných colných dlhov len za obdobie, ktoré nasleduje po zapísaní do účtovnej evidencie, oznámení colnému dlžníkovi a po uplynutí lehoty, ktorú colný orgán stanovil na základe článku 222 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia na zaplatenie dodatočného colného dlhu?

2.      Majú vnútroštátne súdy článok 214 ods. 3 [nariadenia č. 2913/92] pri neexistencii príslušných ustanovení [nariadenia č. 2454/93] vykladať tak, že vnútroštátne orgány nesmú vymerať kompenzačné úroky za obdobie medzi pôvodným colným vyhlásením a dodatočným zápisom do účtovnej evidencie?

3.      Majú sa ustanovenia [nariadenia č. 2913/92] a [nariadenia č. 2454/93] vykladať tak, že v prípade, ak neexistujú žiadne vnútroštátne právne predpisy, ktoré by v prípade dodatočného zápisu do účtovnej evidencie výslovne umožňovali zvýšenie cla alebo inú vnútroštátnu sankciu vo výške sumy stanovenej ako úrok z omeškania za obdobie od vzniku colného dlhu po jeho dodatočný zápis do účtovnej evidencie, právo Spoločenstva nedovoľuje vnútroštátnym súdom vykonať takéto zvýšenie ani uložiť takúto sankciu?“

 O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

22      V spore vo veci samej, ktorý sa týka vymáhateľnosti úrokov z omeškania v súvislosti s dodatočným dlhom na DPH, je potrebné najprv preskúmať prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý sa týka výkladu pravidiel Únie v oblasti ciel.

23      Uvedené pravidlá sa vlastne uplatňujú na tento spor len na základe bulharského práva a najmä článku 59 ods. 2 a článku 60 ods. 1 zákona o DPH, ktoré odkazujú na colné právo a stanovujú, že podľa colných predpisov vznik povinnosti zaplatiť úroky z cla vyplývajúce z colného dlhu spôsobuje tiež vznik povinnosti zaplatiť úroky z neuhradenej DPH a že táto daň sa zaúčtuje takým spôsobom a v takých lehotách, aké sú stanovené na zaplatenie cla.

24      V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má Súdny dvor právomoc odpovedať na otázky predložené vnútroštátnym súdom aj vtedy, keď skutkový stav vo veci samej nespadá do rozsahu pôsobnosti práva Únie, pokiaľ sa vnútroštátne právne predpisy upravujúce situácie, na ktoré sa právo Únie nevzťahuje, riadia pravidlami obsiahnutými v práve Únie. Podľa judikatúry Súdneho dvora je totiž zjavne v záujme právneho poriadku Únie, aby sa s cieľom vyhnúť sa budúcim rozdielom vo výklade každé ustanovenie práva Únie vykladalo jednotne bez ohľadu na okolnosti, za ktorých sa má uplatniť (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 17. júla 1997, Giloy, C‑130/95, Zb. s. I‑4291, body 19 až 28; z 11. októbra 2001, Adam, C‑267/99, Zb. s. I‑7467, body 23 až 29; z 15. januára 2002, Andersen og Jensen, C‑43/00, Zb. s. I‑379, body 15 až 19; zo 16. marca 2006, Poseidon Chartering, C‑3/04, Zb. s. I‑2505, body 14 až 19, ako aj z 21. októbra 2010, Eredics a Sápi, C‑205/09, Zb. s. I‑10231, bod 33).

25      Za týchto podmienok treba návrh na začatie prejudiciálneho konania vyhlásiť za prípustný.

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

26      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či sa má článok 232 ods. 1 písm. b) colného kódexu vykladať tak, že úroky z omeškania zo sumy cla, ktorá zostáva na vybratie, možno podľa tohto ustanovenia vybrať len za obdobie, ktoré nasleduje po uplynutí lehoty na zaplatenie uvedenej sumy.

27      V tejto súvislosti treba konštatovať, že podľa samotného znenia článku 232 ods. 1 písm. b) colného kódexu sa úrok z omeškania vymeria k sume cla „ak suma cla nebola zaplatená v stanovenej lehote“.

28      Vymeranie úroku z omeškania je preto podmienené nezaplatením cla v stanovenej lehote, a nemožno ich teda vymerať, ak dlžník colného dlhu zaplatil dlh v lehote, ktorá mu bola určená.

29      Úroky z omeškania majú teda za cieľ napraviť dôsledky vyplývajúce z prekročenia platobnej lehoty a najmä zabrániť tomu, aby dlžník colného dlhu získal neoprávnene prospech z toho, že sumy, ktoré je povinný z tohto dlhu zaplatiť, mu ostanú k dispozícii nad rámec lehoty stanovenej na jeho zaplatenie. Na tento účel článok 232 ods. 1 písm. b) colného kódexu stanovuje, že úroková sadzba úroku z omeškania nesmie byť nižšia ako úroková sadzba úverového úroku.

30      Tento výklad, tak doslovný, ako aj teleologický, je potvrdený štruktúrou článku 232 colného kódexu v rozsahu, v akom vo svojom odseku 2 písm. c) stanovuje, že colné orgány môžu upustiť od vyžadovania úroku z omeškania, ak je clo zaplatené do 5 dní od uplynutia lehoty stanovenej pre zaplatenie cla.

31      Keďže zaplatenie colného dlhu do 5 dní od uplynutia lehoty oprávňuje colné orgány upustiť od vyžadovania úrokov z omeškania, uvedené uplynutie lehoty musí byť nutne aj východiskovým bodom pre výpočet týchto úrokov.

32      Preto v súlade s článkom 232 ods. 1 písm. b) colného kódexu možno vymerať úroky z omeškania len za obdobie po uplynutí lehoty na zaplatenie colného dlhu, lebo uvedený článok nemá za cieľ zabrániť finančným stratám colných úradov ani kompenzovať výhody, ktoré subjektom z dôvodu ich vlastného konania plynú z oneskoreného zápisu colného dlhu do účtovnej evidencie v zmysle uvedeného kódexu, ako aj z určenia výšky alebo dlžníka tohto dlhu.

33      Ak colný dlh vzniká na základe článkov 202 až 205, 210, 211, ako aj 220 colného kódexu, ktoré sa všetky týkajú situácií, keď príslušný subjekt porušuje colné predpisy Únie, ani colný kódex, ani vykonávacie nariadenie nestanovujú osobitné pravidlá, ako je zvýšenie cla vo výške úrokov z omeškania za obdobie medzi vznikom colného dlhu a jeho zapísaním do účtovnej evidencie alebo medzi dátumom splatnosti pôvodne zapísaného dlhu a dodatočným zápisom tohto dlhu do účtovnej evidencie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2003, Hannl‑Hofstetter, C‑91/02, Zb. s. I‑12077, body 19 a 23).

34      Z tohto dôvodu vzhľadom na úvahy, ktoré sú uvedené vyššie, treba na prvú otázku odpovedať, že článok 232 ods. 1 písm. b) colného kódexu treba vykladať tak, že úroky z omeškania zo sumy cla, ktorá sa má uhradiť, môžu byť podľa tohto ustanovenia vymerané len za obdobie po uplynutí lehoty splatnosti uvedenej sumy.

 O druhej otázke

35      Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či sa má článok 214 ods. 3 colného kódexu pri neexistencii príslušných ustanovení vykonávacieho nariadenia vykladať tak, že vnútroštátne orgány nesmú vymerať dlžníkovi colného dlhu kompenzačné úroky za obdobie medzi pôvodným colným vyhlásením a dodatočným zápisom tohto dlhu do účtovnej evidencie.

36      V tejto súvislosti stačí uviesť, že článok 214 ods. 3 colného kódexu výslovne stanovuje, že okolnosti a podmienky pre uplatnenie kompenzačného úroku sú „stanovené predpismi prijatými v súlade s postupom výboru“.

37      Kompenzačné úroky možno v súlade s článkom 519 ods. 1 vykonávacieho nariadenia uplatniť len vtedy, ak colný dlh vzniká v súvislosti so zošľachtenými výrobkami alebo tovarom dovážaným v rámci režimu aktívneho zošľachťovacieho styku alebo dočasného dovozu.

38      Colné orgány preto nemôžu na základe článku 214 ods. 3 colného kódexu uplatniť kompenzačné úroky v rámci iných colných režimov.

39      Z tohto dôvodu treba odpovedať na druhú otázku, že v prípade neexistencie príslušných ustanovení vo vykonávacom nariadení sa má článok 214 ods. 3 colného kódexu vykladať tak, že vnútroštátne orgány nesmú na základe tohto ustanovenia vymerať dlžníkovi colného dlhu kompenzačné úroky za obdobie medzi pôvodným colným vyhlásením a dodatočným zápisom tohto dlhu do účtovnej evidencie.

 O tretej otázke

40      Touto otázkou sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či je v rozpore s právom Únie, ak vnútroštátne orgány uložia za porušenie colných predpisov sankciu, ktorá nie je výslovne stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave.

41      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ ide o porušenie colných predpisov, Súdny dvor spresnil, že pri neexistencii zosúladenia právnych predpisov Únie v danej oblasti majú členské štáty právomoc zvoliť si sankcie, ktoré sú podľa nich vhodné. Pri vykonávaní svojich právomocí sú však povinné dodržiavať právo Únie a jeho všeobecné zásady (pozri rozsudky zo 7. decembra 2000, de Andrade, C‑213/99, Zb. s. I‑11083, bod 20, a Hannl‑Hofstetter, už citovaný, bod 18).

42      Medzi týmito zásadami je zásada zákonnosti trestných činov a trestov (pozri rozsudok z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C‑303/05, Zb. s. I‑3633, bod 46). Táto zásada vyžaduje, aby zákon jasne vymedzoval porušenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokiaľ právny subjekt môže zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdy, zistiť, aké konania alebo opomenutia zakladajú jeho trestnú zodpovednosť (pozri rozsudky Advocaten voor de Wereld, už citovaný, bod 50, a z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia, C‑266/06 P, bod 39).

43      S ohľadom na uvedené treba na tretiu otázku odpovedať, že všeobecné zásady práva Únie a najmä zásada zákonnosti trestných činov a trestov bránia tomu, aby vnútroštátne orgány uložili za porušenie colných predpisov sankciu, ktorá nie je výslovne stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave.

 O trovách

44      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

1.      Článok 232 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra, treba vykladať tak, že úroky z omeškania zo sumy cla, ktorá sa má uhradiť, môžu byť podľa tohto ustanovenia vymerané len za obdobie po uplynutí lehoty splatnosti uvedenej sumy.

2.      V prípade neexistencie príslušných ustanovení v nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, zmenenom a doplnenom nariadením Komisie (ES) č. 214/2007 z 28. februára 2007, sa má článok 214 ods. 3 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 1791/2006, vykladať tak, že vnútroštátne orgány nesmú na základe tohto ustanovenia vymerať dlžníkovi colného dlhu kompenzačné úroky za obdobie medzi pôvodným colným vyhlásením a dodatočným zápisom tohto dlhu do účtovnej evidencie.

3.      Všeobecné zásady práva Únie a najmä zásada zákonnosti trestných činov a trestov bránia tomu, aby vnútroštátne orgány uložili za porušenie colných predpisov sankciu, ktorá nie je výslovne stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave.

Podpisy

---

* Jazyk konania: bulharčina.