Vec C‑283/09

Artur Weryński

proti

Mediatel 4B spółka z o.o.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Sąd Rejonowy dla Warszawy Śródmieścia)

„Súdna spolupráca v občianskych veciach – Vykonávanie dôkazov – Vypočutie svedka dožiadaným súdom na žiadosť dožadujúceho súdu – Náhrada svedkom“

Abstrakt rozsudku

1.        Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Akt prijatý na základe hlavy IV tretej časti Zmluvy o ES – Podanie návrhu zo strany súdu, ktorého rozhodnutia možno napadnúť opravným prostriedkom podľa vnútroštátneho práva – Podanie návrhu v prechodnom období, ktoré prechádzalo nadobudnutiu platnosti Lisabonskej zmluvy – Zahrnutie

(Článok 267 ZFEÚ)

2.        Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Potreba prejudiciálneho rozhodnutia na účely vydania rozhodnutia vnútroštátneho súdu – Pojem

(Článok 267 ods. 2 ZFEÚ)

3.        Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Vnútroštátny súd v zmysle článku 267 ZFEÚ – Pojem – Súd, ktorý koná v rámci spolupráce medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach

(Článok 267 ods. 2 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1206/2001)

4.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Vykonávanie dôkazov v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 1206/2001 – Pojem náklady

(Nariadenie Rady č. 1206/2001, článok 14 a článok 18 ods. 1 a 2)

1.        Vzhľadom na rozšírenie práva podať návrh na začatie prejudiciálneho konania zavedené Lisabonskou zmluvou majú v súčasnosti súdy prvého stupňa takisto toto právo, ak sú predmetom sporu akty prijaté v rámci hlavy IV Zmluvy o ES s názvom „Vízová, azylová, prisťahovalecká politika a iné politiky, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb“.

Cieľ vytvoriť efektívnu spoluprácu medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi sledovaný článkom 267 ZFEÚ, ako aj zásada hospodárnosti konania hovoria v prospech toho, aby sa návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali súdy nižšieho stupňa v priebehu prechodného obdobia krátko predtým, ako Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti, a ktoré Súdny dvor prejednával až po vstúpení tejto Zmluvy do platnosti, považovali za prípustné. Zamietnutie z dôvodu neprípustnosti by za daných podmienok totiž viedlo len k tomu, že vnútroštátny súd, ktorý medzičasom nadobudol právo podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania, by opätovne podal nový návrh na začatie prejudiciálneho konania s tou istou otázkou, čím by došlo k nárastu procesných formalít a k zbytočnému predĺženiu doby trvania konania vo veci samej. Treba teda konštatovať, že Súdny dvor má od 1. decembra 2009 právomoc rozhodovať o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý predložil súd, ktorého rozhodnutia je možné napadnúť opravným prostriedkom podľa vnútroštátneho práva, aj keď bol návrh predložený pred uvedeným dátumom.

(pozri body 28 – 31)

2.        V mnohých prípadoch, kde sa kladú otázky výkladu nariadenia č. 1206/2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, ktoré sa týkajú vykonávania dôkazov, by výklad v rámci prejudiciálneho konania nebol možný, keby sa kládli príliš vysoké požiadavky na relevantnosť prejudiciálnej otázky na rozhodnutie sporu. Väčšina týchto otázok sa totiž sporu vo veci samej, v rámci ktorého je podaná, týka len nepriamo.

Z toho vyplýva, že len široký výklad pojmu „vydanie jeho rozhodnutia“ v zmysle článku 267 ods. 2 ZFEÚ by mohol zabrániť tomu, aby sa časť procesných otázok, najmä otázok položených v súvislosti s uplatňovaním nariadenia č. 1206/2001, považovala za neprípustnú a nemohla byť predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora.

Tento pojem teda treba chápať v tom zmysle, že zahŕňa celé konanie vedúce k rozsudku vnútroštátneho súdu, aby Súdny dvor mohol uskutočniť výklad všetkých procesných ustanovení práva Únie, ktoré vnútroštátny súd musí pri vydaní svojho rozhodnutia uplatniť. Inými slovami, tento pojem zahŕňa celý proces tvorby rozhodnutia, vrátane všetkých otázok súvisiacich s náhradou trov konania.

(pozri body 39, 41, 42)

3.        Vnútroštátne súdy sú oprávnené podať návrh na Súdny dvor len vtedy, ak na nich prebieha spor a pokiaľ majú o ňom rozhodnúť v rámci konania, ktoré má byť skončené rozhodnutím s charakterom súdneho rozhodnutia.

Hoci je pravda, že spolupráca medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov nevedie nevyhnutne k súdnemu rozhodnutiu, nič to nemení na tom, že vypočutie svedka súdom, je aktom, ktorý sa vykonáva počas súdneho konania smerujúceho k vydaniu súdneho rozhodnutia. Otázka náhrady trov súvisiacich s vypočutím je teda spojená s týmto konaním. Existuje tak priama súvislosť medzi prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa uvedených trov a súdnou právomocou vnútroštátneho súdu.

(pozri body 44, 45)

4.        Články 14 a 18 nariadenia č. 1206/2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach sa majú vykladať v tom zmysle, že dožadujúci súd nie je povinný zaplatiť dožiadanému súdu preddavok na náhradu nákladov vyplatených svedkovi, alebo mu dodatočne nahradiť náklady vyplatené vypočutému svedkovi.

Ak by totiž otázka nákladov závisela od vnútroštátnej definície tohto pojmu, bolo by to v rozpore so zmyslom a cieľom nariadenia č. 1206/2001, ktorým je rýchly a jednoduchý výkon dožiadaní týkajúcich sa vykonania dokazovania. Pokiaľ ide o znenie článku 18 ods. 1 tohto nariadenia, treba pod „poplatkami“ chápať sumy, ktoré vyberá súd za svoju činnosť, zatiaľ čo pod „nákladmi“ treba rozumieť také sumy, ktoré súd vyplatí v priebehu konania tretím osobám, najmä znalcom alebo svedkom. Z toho vyplýva, že svedočné, ktoré platí dožiadaný súd vypočutému svedkovi, patrí pod pojem náklady v zmysle článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1206/2001. Pokiaľ však ide o tieto náklady, povinnosť náhrady vyplatenej dožadujúcim súdom môže existovať len v prípade, že sa uplatnia výnimky uvedené v článku 18 ods. 2 tohto nariadenia.

(pozri body 58, 59, 61, 63, 69 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 17. februára 2011 (*)

„Súdna spolupráca v občianskych veciach – Vykonávanie dôkazov – Vypočutie svedka dožiadaným súdom na žiadosť dožadujúceho súdu – Náhrada svedkom“

Vo veci C‑283/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Sąd Rejonowy dla Warszawy Śródmieścia (Poľsko) zo 17. júla 2009 a doručený Súdnemu dvoru 23. júla 2009, ktorý súvisí s konaním:

Artur Weryński

proti

Mediatel 4B spółka z o.o.,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia J.‑J. Kasel, A. Borg Barthet, M. Ilešič a M. Berger (spravodajkyňa),

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: K. Malacek, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. júla 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        poľská vláda, v zastúpení: M. Dowgielewicz, M. Arciszewski a A. Siwek, splnomocnení zástupcovia,

–        česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,

–        nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, splnomocnený zástupca,

–        Írsko, v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Noonan, barrister,

–        fínska vláda, v zastúpení: A. Guimaraes‑Purokoski, splnomocnená zástupkyňa,

–        Európska komisia, v zastúpení: A.‑M. Rouchaud‑Joët a K. Herrmann, splnomocnené zástupkyne,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 2. septembra 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Predložený návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 174, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 121).

2        Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi A. Weryńskim a jeho bývalým zamestnávateľom, spoločnosťou Mediatel 4B spółka z o.o., týkajúceho sa v podstate otázky, či írsky dožiadaný súd môže vypočutie svedka podmieniť vyplatením náhrady tomuto svedkovi zo strany dožadujúceho súdu.

 Právny rámec

 Nariadenie č. 1206/2001

3        Cieľom nariadenia č. 1206/2001 je zaviesť opatrenia v oblasti spolupráce medzi súdmi v občianskych veciach vo všetkých členských štátoch s výnimkou Dánskeho kráľovstva, ako sa uvádza v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. V tomto rozsahu nariadenie nahrádza Dohovor o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach uzatvorený v Haagu 18. marca 1970 (ďalej len „Haagsky dohovor“), na ktorý odkazuje odôvodnenie č. 6 nariadenia č. 1206/2001.

4        Podľa odôvodnenia č. 21 nariadenia č. 1206/2003 v súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Veľkej Británie a Írska s ohľadom na politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo, ako aj na justičnú spoluprácu v občianskych veciach a policajnú spoluprácu pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Írsko oznámilo svoje želanie podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

5        Odôvodnenia č. 2, 7, 8, 10, 11 a 16 nariadenia č. 1206/2001 znejú:

„(2)      Správne fungovanie vnútorného trhu vyžaduje zlepšenie spolupráce súdov pri vykonávaní dôkazov a najmä jej zjednodušenie a urýchlenie.

…

(7)      Nakoľko je často nevyhnutné na vydanie rozhodnutia v občianskej alebo obchodnej veci pred súdom členského štátu vykonať dôkaz v inom členskom štáte, činnosť spoločenstva sa nemôže obmedziť len na oblasť doručovania súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach, ktoré je predmetom úpravy nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch [Ú. v. ES L 160, s. 37; Mim. vyd. 19/001, s. 227]. Je preto potrebné pokračovať v zlepšovaní spolupráce medzi súdmi členských štátov v oblasti vykonávania dôkazov.

(8)      Efektívnosť súdneho konania v občianskych alebo obchodných veciach vyžaduje, aby sa zasielanie a vykonávanie dožiadaní o vykonanie dôkazu uskutočňovalo v priamom styku a najrýchlejším možným spôsobom medzi súdmi členských štátov.

…

(10)      Dožiadanie o vykonanie dôkazu by sa malo vybaviť urýchlene. Ak nemožno dožiadanie vybaviť do 90 dní od doručenia dožiadania dožiadanému súdu, tento súd by mal o tom informovať dožadujúci súd s uvedením dôvodov, ktoré bránia rýchlemu vybaveniu dožiadania.

(11)      Na dosiahnutie efektívnosti tohto nariadenia by sa možnosť odmietnuť vybavenie dožiadania o vykonanie dôkazu mala obmedziť len na veľmi úzko vymedzené výnimočné situácie.

…

(16)      Z výkonu dožiadania podľa článku 10 nemôže vzniknúť povinnosť náhrady poplatkov či nákladov. Ak však dožiadaný súd požaduje úhradu, nemal by tento súd znášať trovy odmien vyplatených znalcom a tlmočníkom, ani náklady, ktoré vznikli uplatnením článku 10 ods. 3 a 4. V takom prípade by mal dožadujúci súd prijať potrebné opatrenia, aby došlo k náhrade bez odkladu. Ak sa žiada o vypracovanie znaleckého posudku, dožiadaný súd môže pred vykonaním dožiadania požiadať dožadujúci súd o primeranú zálohu alebo preddavok na trovy.“

6        Článok 10 nariadenia č. 1206/2001, ktorý obsahuje všeobecné ustanovenia o vykonaní dožiadania, stanovuje:

„1.      Dožiadaný súd vykoná dožiadanie bez odkladu najneskôr do 90 dní od doručenia dožiadania.

2.      Dožiadaný súd vykoná dožiadania podľa právneho poriadku tohto členského štátu.

3      Dožiadaný súd môže na tlačive A v prílohe žiadať, aby sa dožiadanie vykonalo osobitným postupom upraveným právnym poriadkom jeho členského štátu. Dožiadaný súd nevyhovie tejto požiadavke len, ak takýto postup je nezlučiteľný s právnym poriadkom členského štátu dožiadaného súdu alebo z dôvodu závažných praktických problémov. Ak dožiadaný súd nevyhovie požiadavke z niektorého z týchto dôvodov, informuje o tom dožadujúci súd na tlačive E v prílohe.

4.      Dožadujúci súd môže žiadať, aby dožiadaný súd použil pri vykonaní dôkazu komunikačnú technológiu, najmä videokonferenciu a telekonferenciu.

Dožiadaný súd nevyhovie tejto požiadavke, len ak by bola nezlučiteľná s právnym poriadkom členského štátu dožiadaného súdu alebo z dôvodu závažných praktických problémov.

Ak dožiadaný súd nevyhovie požiadavke z niektorého z týchto dôvodov, informuje o tom dožadujúci súd na tlačive E v prílohe.

Ak dožiadaný alebo dožadujúci súd nemá prístup k technickým prostriedkom uvedeným vyššie, môžu si ich súdy po vzájomnej dohode poskytnúť.“

7        Článok 14 nariadenia č. 1206/2001 znie:

„1.      Dožiadanie o výsluch osoby sa nevykoná, ak osoba, ktorej sa týka, sa dovoláva práva odmietnuť výpoveď alebo povinnosti nevypovedať:

a)      podľa právneho poriadku členského štátu dožiadaného súdu; alebo

b)      podľa právneho poriadku členského štátu dožadujúceho súdu a ak [súdu ak – neoficiálny preklad] je takéto právo uvedené v dožiadaní, prípadne potvrdené dožadujúcim súdom na žiadosť dožiadaného súdu.

2.      Okrem dôvodov uvedených v odseku 1 výkon dožiadania možno odmietnuť, len ak

…

d)      nedošlo k zloženiu zálohy alebo preddavku, o ktoré sa požiadalo podľa článku 18 ods. 3, do 60 dní od žiadosti dožiadaného súdu o zloženie takejto zálohy alebo preddavku.

…“

8        Článok 18 nariadenia č. 1206/2001 znie takto:

„1.      Z výkonu dožiadania podľa článku 10 nevzniká povinnosť nahradiť akékoľvek poplatky alebo náklady.

2.      Ak však dožiadaný súd o to požiada, dožadujúci súd zabezpečí bez odkladu náhradu

–      odmien vyplatených znalcom a tlmočníkom, a

–      nákladov spôsobených uplatnením článku 10 ods. 3 a ods. 4.

Povinnosť účastníkov nahradiť tieto poplatky alebo náklady sa spravuje právnym poriadkom členského štátu dožadujúceho súdu.

3.      Ak sa žiada o znalecký posudok, dožiadaný súd môže pred vykonaním dožiadania požiadať dožadujúci súd o zloženie primeranej zálohy alebo preddavku na požadované náklady. Vo všetkých ostatných prípadoch nemôže byť zloženie zálohy alebo preddavku podmienkou pre vybavenie dožiadania.

Zálohu alebo preddavok zložia účastníci, ak to upravuje právny poriadok členského štátu dožadujúceho súdu.“

 Haagsky dohovor

9        Cieľom Haagskeho dohovoru je viac prehĺbiť spoluprácu medzi súdmi v občianskych alebo obchodných veciach.

10      Článok 14 Haagskeho dohovoru stanovuje:

„Z výkonu dožiadania nemôže vzniknúť povinnosť nahradiť poplatky alebo náklady bez ohľadu na ich povahu.

Dožiadaný štát môže však požadovať od dožadujúceho štátu náhradu odmien platených znalcom a tlmočníkom a nákladov spojených s použitím osobitnej formy vyžiadanej dožadujúcim štátom podľa článku 9 ods. 2.

Dožiadaný orgán, podľa právneho poriadku ktorého sú účastníci sami povinní zabezpečiť dôkazy a ktorý nemôže vykonať dožiadanie sám, môže tým poveriť osobu na to spôsobilú, ak s tým súhlasí dožadujúci orgán. Pri vyžiadaní tohto súhlasu oznámi dožiadaný orgán približnú výšku nákladov, ktorú by si taký postup vyžiadal. Ak dožadujúci orgán svoj súhlas udelí, bude povinný tieto náklady nahradiť. Pokiaľ taký súhlas neudelí, nie je dožadujúci orgán povinný tieto náklady uhrádzať.“

 Vnútroštátne právo

11      Článok 85 zákona z 28. júla 2005 o súdnych nákladoch v občianskych veciach (ustawa z dnia 28 lipca 2005 r. o kosztach sądowych w sprawach cywilnych, Dz. U z roku 2005, č. 167, položka 1398) v znení neskorších zmien a doplnení umožňuje svedkovi požadovať náhradu nákladov súvisiacich s dostavením sa na súd.

12      Článok 101 ods. 4 nariadenia ministra spravodlivosti z 23. februára 2007 o organizácii všeobecných súdov (rozporządzenie Ministra Sprawiedliwości z dnia 23 lutego 2007 r. Regulamin urzędowania Sądów powszechnych, Dz. U z roku 2007, č. 38, položka 249), ktorý stanovuje zásady vzájomného zúčtovania sa medzi dožiadaným a dožadujúcim súdom, znie takto:

„Ak dožiadaný súd osobám zúčastneným na konaní prizná náhradu alebo zaplatenie cestovných nákladov, musí ich vyplatiť z preddavku na náklady a v prípade neuhradenia preddavku ich vyplatí z rozpočtových prostriedkov štátnej pokladnice; v takomto prípade treba k dožiadaniu o vykonanie dôkazu pripojiť žiadosť o náhradu týchto nákladov zo strany dožadujúceho súdu, pričom treba dodržať podmienky týkajúce sa stanovenia nákladov zakotvené v osobitných predpisoch.“

13      Podľa článku 53 nariadenia ministra spravodlivosti z 28. januára 2002 o určitých osobitných postupoch súdov v oblasti medzinárodného občianskeho a trestného konania v rámci medzinárodných vzťahov (rozporządzenie Ministra Sprawiedliwości z dnia 28 stycznia 2002 r. w sprawie szczegółowych czynności sądów w sprawach z zakresu międzynarodowego postępowania cywilnego oraz karnego w stosunkach międzynarodowych, Dz. U z roku 2002, č. 17, položka 164), náklady súvisiace s právnou pomocou sa uvádzajú v poľských zlotých. Tieto náklady sa hradia zo štátnej pokladnice. Po vykonaní dožiadania súd požiada o náhradu nákladov v poľskej mene alebo v konvertibilnej mene zodpovedajúcej sume v poľskej mene. Podľa vnútroštátneho súdu sa náhrada týchto nákladov nepožaduje v prípade, keď medzinárodná zmluva garantuje bezplatnú právnu pomoc.

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

14      A. Weryński podal žalobu na Sąd Rejonowy dla Warszawy Śródmieścia proti spoločnosti Mediatel 4B spólka z o.o., jeho bývalému zamestnávateľovi, ktorou sa domáha náhrady škody na základe zmluvy o zákaze konkurencie.

15      V rámci tohto konania vnútroštátny súd na základe nariadenia č. 1206/2001 požiadal 6. januára 2009 Dublin Metropolitan District Court (Írsko) o vypočutie svedka. Dožiadaný súd však vypočutie svedka podmienil vyplatením náhrady vo výške 40 eur na svedočné podľa írskeho práva. Dožiadaný súd požiadal poľský súd listom z 12. januára 2009 o vyplatenie tejto sumy.

16      Vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania nesúhlasí s oprávnenosťou tejto požiadavky.

17      Obrátenie sa o pomoc na ústredné poľské a írske orgány, zriadené v súlade s článkom 3 nariadenia č. 1206/2001 a zodpovedné za hľadanie riešení pri ťažkostiach, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s dožiadaním o vykonanie dôkazu, neprinieslo nijaký výsledok.

18      Podľa dožiadaného súdu a írskeho ústredného orgánu sa zákaz požadovania akýchkoľvek poplatkov uvedený v článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1206/2001 netýka náhrad vyplácaných svedkom. Podľa írskeho práva svedkovia majú právo na náhradu nákladov. Toto právo sa vo veci samej uplatní, pretože podľa článku 10 ods. 2 tohto nariadenia sa vykonanie dôkazov uskutoční podľa práva dožiadaného súdu. Keďže článok 18 ods. 2 a 3 tohto nariadenia neobsahuje ustanovenia o náhrade vyplácanej svedkovi, dožiadaný súd môže od dožadujúceho súdu požadovať náhradu týchto nákladov. Írsky ústredný orgán sa odvoláva aj na podobnú prax v Anglicku a vo Walese.

19      Vnútroštátny súd predkladajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania sa domnieva, že stanovisko dožiadaného súdu a írskeho ústredného orgánu je nedôvodné.

20      Podľa vnútroštátneho súdu predkladajúceho návrh na začatie prejudiciálneho konania doslovná analýza článku 18 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1206/2001 umožňuje konštatovať, že sú povolené len tri výnimky zo všeobecného zákazu požadovania „náhrady poplatkov alebo nákladov“. Článok 10 ods. 2 tohto nariadenia sa ako všeobecný predpis z tohto dôvodu neuplatní na vzťahy medzi dožiadaným a dožadujúcim súdom. Vzhľadom na túto situáciu, hoci írske právo stanovuje povinnosť požadovať od dožadujúceho súdu náhradu nákladov vyplatených svedkovi, vo veci samej sa toto ustanovenie z dôvodu prednosti práva Spoločenstva neuplatní. Okrem náhrady odmien vyplatených znalcom a tlmočníkom, ako aj nákladov na vykonanie osobitného postupu na návrh dožadujúceho súdu (článok 10 ods. 3 tohto nariadenia) alebo nákladov na komunikačné technológie (článok 10 ods. 4 rovnakého nariadenia), neexistuje možnosť požadovať od dožadujúceho súdu náhradu poplatkov a nákladov.

21      Za týchto okolností Sąd Rejonowy dla Warszawy Śródmieścia rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má dožiadaný súd v zmysle [nariadenia č. 1206/2001] právo požadovať od dožadujúceho súdu preddavok na náhradu svedkovi alebo zaplatenie náhrady vyplatenej vypočutému svedkovi alebo túto náhradu musí zaplatiť z vlastných finančných prostriedkov?“

 O právomoci Súdneho dvora a prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

22      Európska komisia spochybňuje právomoc Súdneho dvora a prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

23      Komisia upriamuje pozornosť Súdneho dvora na skutočnosť, že na jednej strane rozsudky vydané vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh možno napadnúť opravným prostriedkom a že podľa článku 68 ods. 1 ES len také súdy, proti ktorých rozhodnutiu nie je podľa vnútroštátneho práva prípustný opravný prostriedok, môžu podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania s cieľom výkladu aktov prijatých orgánmi Spoločenstva na základe hlavy IV Zmluvy ES s názvom „Vízová, azylová, prisťahovalecká politika a iné politiky, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb“.

24      Na druhej strane sa domnieva, že otázka výkladu nariadenia č. 1206/2001 zrejme nie je potrebná na účely riešenia sporu vo veci samej a skôr sa týka administratívneho fungovania súdov. Z tohto dôvodu návrh nie je v súlade s požiadavkami uvedenými v judikatúre pre prípustnosť návrhov na začatie prejudiciálneho konania.

25      Keďže tieto otázky nepredstavujú skutočné výnimky, Súdny dvor považuje za vhodné preskúmať ich z úradnej povinnosti.

26      Pokiaľ ide o údajnú absenciu právomoci Súdneho dvora, treba pripomenúť, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka nariadenia č. 1206/2001, prijatého na základe článku 61 písm. c) ES a článku 67 ods. 1 ES, na ktoré sa vzťahuje hlava IV Zmluvy ES.

27      Tento návrh bol predložený 23. júla 2009, čiže pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. Podľa článku 68 ES, ktorý platil k uvedenému dátumu, teda treba určiť, či vnútroštátny súd možno vo veci samej považovať za súd poslednej inštancie.

28      Treba však uviesť, že od 1. decembra 2009 bol článok 68 ES zrušený. Lisabonskou zmluvou bolo skoršie obmedzenie práva podať návrh na začatie prejudiciálneho konania zakotvené v článku 68 ods. 1 ES zrušené a nebolo ničím nahradené. V súčasnosti sa na návrhy na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa výkladu aktov prijatých v oblasti vízovej, azylovej, prisťahovaleckej politiky a iných politík, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, uplatnia všeobecné pravidlá upravujúce návrh na začatie prejudiciálneho konania na základe článku 267 ZFEÚ. V dôsledku toho sa tento článok 267 ZFEÚ uplatní aj na návrhy týkajúce sa nariadenia č. 1206/2001.

29      Vzhľadom na rozšírenie práva podať návrh na začatie prejudiciálneho konania zavedené Lisabonskou zmluvou majú v súčasnosti súdy prvého stupňa takisto toto právo, ak sú predmetom sporu akty prijaté v rámci hlavy IV Zmluvy ES.

30      Cieľ vytvoriť efektívnu spoluprácu medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi sledovaný článkom 267 ZFEÚ, ako aj zásada hospodárnosti konania hovoria v prospech toho, aby sa návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali súdy nižšieho stupňa v priebehu prechodného obdobia krátko predtým, ako Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti, a ktoré Súdny dvor prejednával až po vstúpení tejto Zmluvy do platnosti, považovali za prípustné. Zamietnutie z dôvodu neprípustnosti by za daných podmienok totiž viedlo len k tomu, že vnútroštátny súd, ktorý medzičasom nadobudol právo podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania, by opätovne podal nový návrh na začatie prejudiciálneho konania s tou istou otázkou, čím by došlo k nárastu procesných formalít a k zbytočnému predĺženiu doby trvania konania vo veci samej.

31      Treba teda konštatovať, že Súdny dvor má od 1. decembra 2009 právomoc rozhodovať o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý predložil súd, ktorého rozhodnutia je možné napadnúť opravným prostriedkom podľa vnútroštátneho práva, aj keď bol návrh predložený pred uvedeným dátumom.

32      V dôsledku toho treba konštatovať, že aj v prípade, keď predložený návrh na začatie prejudiciálneho konania v čase jeho predloženia nespĺňal požiadavky článku 68 ods. 1 ES, následne sa v dôsledku zrušenia tohto ustanovenia a príslušného rozšírenia právomocí Súdneho dvora stal návrhom, ktorý nemá nedostatky.

33      Za týchto okolností treba uviesť, že Súdny dvor má právomoc zaoberať sa návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

34      Pokiaľ ide o prvú otázku týkajúcu sa neprípustnosti, ktorú uviedla Komisia, opierajúc sa o skutočnosť, že výklad nariadenia č. 1206/2001 zrejme nie je potrebný na účely riešenia sporu vo veci samej, treba zdôrazniť, že predpoklad relevantnosti prejudiciálnych otázok položených vnútroštátnymi súdmi môže byť vyvrátený len vo výnimočných prípadoch, najmä keď je zjavné, že požadovaný výklad ustanovení práva Únie uvedených v týchto otázkach nemá žiadnu súvislosť s predmetom konania vo veci samej (pozri najmä rozsudky zo 16. júna 2005, Pupino, C‑105/03, Zb. s. I‑5285, bod 30, a z 28. júna 2007, Dell’Orto, C‑467/05, Zb. s. I‑5557, bod 40).

35      V dôsledku toho treba preskúmať, či otázka predložená Súdnemu dvoru je nevyhnutná na to, aby umožnila vnútroštátnemu súdu „vydať rozsudok“ v zmysle článku 267 ods. 2 ZFEÚ.

36      V tejto súvislosti treba po prvé podotknúť, že v položenej otázke ide o to, či dožadujúci súd je povinný znášať určité náklady súvisiace s vypočutím svedka dožiadaným súdom.

37      Po druhé treba uviesť, že poľská vláda na pojednávaní spresnila, že svedok bol na žiadosť dožadujúceho súdu vypočutý, ale až po tom, čo uvedený súd 28. apríla 2009 zaplatil sumu 40 eur, ktorú žiadal dožiadaný súd. Zaplatenie tejto sumy okrem toho Írsko potvrdilo v písomných pripomienkach.

38      Hoci je pravda, že napriek tejto platbe a vypočutiu svedka položená otázka zostáva relevantná z hľadiska právneho základu tohto preddavku a najmä z hľadiska prípadnej refundácie tejto platby v prípade, ak sa zistí, že je neoprávnená, nič to nemení na tom, že odpoveď na túto otázku nemá priamy vplyv na výsledok sporu medzi A. Weryńskim a spoločnosťou Mediatel 4B spółka z o.o., ktorý sa týka vyplatenia náhrady škody na základe zmluvy o zákaze konkurencie.

39      Ako však už uviedla generálna advokátka v bode 36 svojich návrhov, treba podotknúť, že väčšina otázok výkladu nariadenia č. 1206/2001, ktoré sa týkajú vykonávania dôkazov, sa bude sporu vo veci samej týkať len nepriamo. Keby sa kládli príliš vysoké požiadavky na relevantnosť prejudiciálnej otázky na rozhodnutie sporu, nebol by v mnohých prípadoch výklad v rámci prejudiciálneho konania možný.

40      Z tohto hľadiska treba zohľadniť potrebu objasniť otázku, ktorá brzdí spoluprácu medzi súdmi a ktorá zostane prekážkou, ak sa nevyrieši. Vo veci samej ani dotknuté súdy členských štátov, ani ústredné poľské a írske orgány neboli schopné dospieť k riešeniu. V takejto situácii jedine rozhodnutie Súdneho dvora umožní, aby nariadenie č. 1206/2001 mohlo účinne plniť svoju úlohu spočívajúcu v zjednodušení a urýchlení súdnych konaní v občianskych a obchodných veciach.

41      Z toho vyplýva, že len široký výklad pojmu „vydanie jeho rozhodnutia“ v zmysle článku 267 ods. 2 ZFEÚ by mohol zabrániť tomu, aby sa časť procesných otázok, najmä otázok položených v súvislosti s uplatňovaním nariadenia č. 1206/2001, považovala za neprípustnú a nemohla byť predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora.

42      Tento pojem teda treba chápať v tom zmysle, že zahŕňa celé konanie vedúce k rozsudku vnútroštátneho súdu, aby Súdny dvor mohol uskutočniť výklad všetkých procesných ustanovení práva Únie, ktoré vnútroštátny súd musí pri vydaní svojho rozhodnutia uplatniť. Inými slovami, tento pojem zahŕňa celý proces tvorby rozhodnutia, vrátane všetkých otázok súvisiacich s náhradou trov konania.

43      Pokiaľ ide o druhý dôvod údajnej neprípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania, Komisia pripomína, že otázka, ktorú predložil vnútroštátny súd, sa týka jeho administratívneho fungovania, a to spolupráce medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach. Táto otázka sa teda netýka výkonu súdnej právomoci tohto súdu. Komisia zdôraznila, že v súvislosti s otázkou úhrady nákladov súvisiacich s dožiadaním o vykonanie dôkazov súdom iného členského štátu má vnútroštátny súd vo veci samej postavenie orgánu verejnej správy.

44      V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry sú vnútroštátne súdy oprávnené podať návrh na Súdny dvor len vtedy, ak na nich prebieha spor a pokiaľ majú o ňom rozhodnúť v rámci konania, ktoré má byť skončené rozhodnutím s charakterom súdneho rozhodnutia (pozri najmä uznesenie z 22. januára 2002, Holto, C‑447/00, Zb. s. I‑735, bod 17, a rozsudok z 12. augusta 2008, Santesteban Goicoechea, C‑296/08 PPU, Zb. s. I‑6307, bod 40).

45      Hoci je pravda, že spolupráca medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov nevedie nevyhnutne k súdnemu rozhodnutiu, nič to nemení na tom, že vypočutie svedka súdom, o ktoré ide vo veci samej, je aktom, ktorý sa vykonáva počas súdneho konania smerujúceho k vydaniu súdneho rozhodnutia. Otázka náhrady trov súvisiacich s vypočutím je teda spojená s týmto konaním. Existuje tak priama súvislosť medzi prejudiciálnou otázkou a súdnou právomocou vnútroštátneho súdu.

46      Nijaký prípadný dôvod neprípustnosti nebol prijatý, a preto treba konštatovať, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

 O prejudiciálnej otázke

47      Vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či bol povinný znášať náklady vzniknuté svedkovi v dôsledku vypočutia dožiadaným súdom, či už vo forme preddavku, alebo vo forme ich dodatočnej náhrady.

48      Treba uviesť, že podľa článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1206/2001 skutkový stav veci samej patrí do pôsobnosti tohto nariadenia, pretože súd jedného členského štátu žiada príslušný súd iného členského štátu o vykonanie dôkazu. Výsluch svedka je v článku 4 ods. 1 písm. e) tohto nariadenia výslovne uvedený ako predmet dožiadania.

49      Podľa článku 10 ods. 2 nariadenia č. 1206/2001 dožiadaný súd vykoná dožiadanie podľa práva tohto svojho členského štátu. Podľa írskeho práva je svedok povinný dostaviť sa na súd len vtedy, keď dostane dopredu preddavok na úhradu svojich cestovných nákladov („viaticum“). Otázka sa týka toho, či má povinnosť nahradiť tieto náklady dožiadaný súd alebo dožadujúci súd.

50      Po prvé treba objasniť otázku, či dožadujúci súd bol povinný uhradiť dožiadanému súdu preddavok na náhradu nákladov vzniknutých svedkovi, a následne, či dožiadaný súd bol oprávnený odmietať vypočuť tohto svedka až dovtedy, kým dožadujúci súd neuhradil tento preddavok.

51      Článok 14 nariadenia č. 1206/2001 uvádza dôvody odmietnutia vykonať takéto dožiadanie. Odsek 2 písm. d) tohto článku sa vzťahuje na prípad, keď dožadujúci súd nezložil zálohu alebo preddavok, požadované podľa článku 18 ods. 3 tohto nariadenia. Podľa tohto ustanovenia môže dožiadaný súd požadovať preddavok na náklady vypracovania znaleckého posudku. Tento predpis však nestanovuje možnosť požadovať preddavok na výsluch svedka.

52      Ako už uviedla generálna advokátka v bode 45 svojich návrhov, podmienenie výkonu dožiadania úhradou nákladov vzniknutých svedkom by mohol byť v súlade s článkom 14 nariadenia č. 1206/2001 len vtedy, keby výpočet dôvodov uvedený v tomto ustanovení nebol taxatívny, ale len demonštratívny.

53      Z tohto hľadiska treba uviesť, že znenie článku 14 ods. 2 nariadenia č. 1206/2001 svedčí proti takémuto výkladu. Toto ustanovenie totiž stanovuje, že okrem dôvodov uvedených v odseku 1 tohto článku výkon dožiadania týkajúci sa výsluchu osoby „možno odmietnuť… len“ v určitých prípadoch. Okrem toho odôvodnenie č. 11 nariadenia č. 1206/2001 uvádza, že na dosiahnutie efektívnosti tohto nariadenia by sa možnosť odmietnuť vybavenie dožiadania o vykonanie dôkazu mala obmedziť len na veľmi úzko vymedzené výnimočné situácie. Z toho vyplýva, že dôvodmi, na základe ktorých možno odmietnuť vykonanie takéhoto dožiadania, sú dôvody, ktoré sú taxatívne vymenované v článku 14 tohto nariadenia.

54      Dožiadaný súd teda nebol oprávnený podmieniť vypočutie svedka predchádzajúcou úhradou preddavku na náhradu nákladov vzniknutých uvedenému svedkovi. V dôsledku toho dožadujúci súd nebol povinný takýto preddavok uhradiť.

55      Po druhé treba preskúmať, či dožiadaný súd bol oprávnený požadovať, aby dožadujúci súd dodatočne nahradil náklady vzniknuté svedkom.

56      Článok 18 ods. 1 nariadenia č. 1206/2001 stanovuje, že za výkon dožiadania o vykonanie dôkazov nemožno požadovať náhradu poplatkov a nákladov. Rozhodujúce preto je, či sa v zmysle tohto ustanovenia aj náhrada nákladov vzniknutých svedkom môže považovať za poplatky alebo náklady.

57      Dožiadaný súd uviedol, že podľa írskeho práva sú svedkovia povinní vypovedať na súde len vtedy, keď vopred dostali odškodnenie za svoje náklady, pričom odškodnenie má vyplatiť účastník konania, ktorý vypočutie svedkov navrhol, a nie súd. Podľa dožiadaného súdu teda nejde o súdne náklady. Tento mechanizmus zodpovedá kontradiktórnemu charakteru írskeho občianskeho súdneho konania.

58      V tejto súvislosti však treba spresniť, že pojem náklady sa musí v rámci práva Únie definovať autonómne a nemôže závisieť od kvalifikácie poskytnutej vnútroštátnym právom. Ak by totiž otázka nákladov závisela od vnútroštátnej definície tohto pojmu, bolo by to v rozpore so zmyslom a cieľom nariadenia č. 1206/2001, ktorým je rýchly a jednoduchý výkon dožiadaní týkajúcich sa vykonania dokazovania.

59      Pokiaľ ide o znenie článku 18 ods. 1 tohto nariadenia, treba pod „poplatkami“ chápať sumy, ktoré vyberá súd za svoju činnosť, zatiaľ čo pod „nákladmi“ treba rozumieť také sumy, ktoré súd vyplatí v priebehu konania tretím osobám, najmä znalcom alebo svedkom.

60      Ako už uviedla generálna advokátka v bode 54 svojich návrhov, takýto výklad sa opiera o systematický argument. Keby sa článok 18 ods. 1 nariadenia č. 1206/2001 týkal len inštitucionálnych nákladov, tak by v tomto článku 18 ods. 2 nebolo potrebné pre náhradu odmien vyplatených znalcom stanoviť výnimku zo zákazu uvedeného v odseku 1. V rozsahu, v akom sa odmeny vyplatené znalcom nepovažujú za inštitucionálne náklady, musia byť vylúčené z uvedeného zákazu.

61      Z toho vyplýva, že svedočné, ktoré platí dožiadaný súd vypočutému svedkovi, patrí pod pojem náklady v zmysle článku 18 ods. 1 nariadenia č. 1206/2001.

62      Pokiaľ ide o povinnosť nahradiť tieto náklady, treba uviesť, že podľa odôvodnení č. 2, 7, 8, 10 a 11 je cieľom nariadenia č. 1206/2001 jednoduché, efektívne a rýchle vykonanie dôkazov v cudzine. Vykonávanie dôkazov súdom členského štátu v inom členskom štáte nemá viesť k predĺženiu vnútroštátnych konaní. Z tohto dôvodu vytvorilo nariadenie č. 1206/2001 systém záväzný pre všetky členské štáty – s výnimkou Dánskeho kráľovstva – ktorý má odstrániť prekážky, ktoré by mohli v tejto oblasti vznikať.

63      Povinnosť náhrady vyplatenej dožadujúcim súdom teda môže existovať len v prípade, že sa uplatnia výnimky uvedené v článku 18 ods. 2 nariadenia č. 1206/2001.

64      Toto ustanovenie upravuje náhradu odmien vyplatených znalcom a tlmočníkom, ako aj nákladov vyplývajúcich z uplatnenia článku 10 ods. 3 a 4 nariadenia č. 1206/2001. Článok 10 ods. 3 tohto nariadenia sa vzťahuje na prípad, keď sa dožiadanie na žiadosť dožadujúceho súdu vykoná osobitným spôsobom a článok 10 ods. 4 tohto nariadenia upravuje vykonávanie dôkazov s použitím komunikačnej technológie. Naopak náhrady vyplatené svedkom tam uvedené nie sú.

65      Okrem toho, ako už uviedla Komisia, ako aj generálna advokátka v bodoch 60 a 61 svojich návrhov, história vzniku nariadenia č. 1206/2001 hovorí tiež v prospech toho, že sa svedkom náhrady nevyplácajú. Z odôvodnenia č. 6 a z článku 21 ods. 1 tohto nariadenia vyplýva, že toto nariadenie nahrádza Haagsky dohovor. V dôsledku toho sa pri výklade tohto nariadenia možno odvolávať na relevantné ustanovenia Haagskeho dohovoru.

66      Obsah článku 18 nariadenia č. 1206/2001 zodpovedá obsahu článku 14 Haagskeho dohovoru, ktorého odsek 2 stanovuje, že dožiadaný štát môže požadovať od dožadujúceho štátu náhradu odmien vyplatených znalcom a tlmočníkom a nákladov spojených s použitím osobitnej formy vyžiadanej dožadujúcim štátom podľa článku 9 ods. 2 tohto dohovoru.

67      V tomto kontexte treba uviesť, že Haagsky dohovor zmenil znenie článku 16 Haagskeho dohovoru z 1. marca 1954 o civilnom konaní, ktorý výslovne stanovoval zásadu náhrady nákladov vyplatených svedkom. Z dôvodovej správy k Haagskemu dohovoru vyplýva, že počet prípadov, v ktorých sa náklady nahrádzajú, sa má v porovnaní s tým, čo sa uvádza v Haagskom dohovore z 1. marca 1954, zámerne znížiť. Z toho dôvodu bola náhrada nákladov vyplatených svedkom, práve z dôvodu ich zvyčajne nízkej sumy, úmyselne vynechaná.

68      Skutočnosť, že nariadenie č. 1206/2001 prevzalo znenie článku 14 Haagskeho dohovoru, svedčí teda proti zásade náhrady nákladov vyplatených svedkom. Podľa článku 18 ods. 1 tohto nariadenia nie je preto potrebné tieto náklady nahrádzať.

69      Za týchto okolností treba na predloženú otázku odpovedať, že články 14 a 18 nariadenia č. 1206/2001 sa majú vykladať v tom zmysle, že dožadujúci súd nie je povinný zaplatiť dožiadanému súdu preddavok na náhradu nákladov vyplatených svedkovi, alebo mu dodatočne nahradiť náklady vyplatené vypočutému svedkovi.

 O trovách

70      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Články 14 a 18 nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach sa majú vykladať v tom zmysle, že dožadujúci súd nie je povinný zaplatiť dožiadanému súdu preddavok na náhradu nákladov vyplatených svedkovi, alebo mu dodatočne nahradiť náklady vyplatené vypočutému svedkovi.

Podpisy

---

* Jazyk konania: poľština.