Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62009CA0429

    Vec C-429/09: Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z  25. novembra 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Halle — Nemecko) — Günter Fuß/Stadt Halle (Saale) (Sociálna politika — Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov — Smernice 93/104/ES a 2003/88/ES — Organizácia pracovného času — Hasiči zamestnaní vo verejnom sektore — Článok 6 písm. b) smernice 2003/88/ES — Maximálny týždenný pracovný čas — Prekročenie — Náhrada škody spôsobenej porušením práva Únie — Podmienky existencie práva na náhradu škody — Procesné pravidlá — Povinnosť najprv podať žiadosť zamestnávateľovi — Forma a rozsah náhrady — Dodatočné náhradné voľno alebo odškodnenie — Zásady ekvivalencie a efektivity)

    Ú. v. EÚ C 30, 29.1.2011, p. 7–8 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    29.1.2011   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 30/7


    Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 25. novembra 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Halle — Nemecko) — Günter Fuß/Stadt Halle (Saale)

    (Vec C-429/09) (1)

    (Sociálna politika - Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov - Smernice 93/104/ES a 2003/88/ES - Organizácia pracovného času - Hasiči zamestnaní vo verejnom sektore - Článok 6 písm. b) smernice 2003/88/ES - Maximálny týždenný pracovný čas - Prekročenie - Náhrada škody spôsobenej porušením práva Únie - Podmienky existencie práva na náhradu škody - Procesné pravidlá - Povinnosť najprv podať žiadosť zamestnávateľovi - Forma a rozsah náhrady - Dodatočné náhradné voľno alebo odškodnenie - Zásady ekvivalencie a efektivity)

    2011/C 30/11

    Jazyk konania: nemčina

    Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

    Verwaltungsgericht Halle

    Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

    Žalobca: Günter Fuß

    Žalovaný: Stadt Halle

    Predmet veci

    Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Verwaltungsgericht Halle — Výklad smernice Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 (Ú. v. ES L 307, s. 18; Mim. vyd. 05/002, s. 197) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381) a najmä článku 6 písm. b), článku 16 písm. b) a článku 19 druhého pododseku smernice 2003/88/ES — Vnútroštátna právna úprava, ktorá porušuje uvedené smernice tým, že pre osoby pracujúce v zásahovej službe hasičského zboru stanovuje týždenný pracovný čas dlhší ako 48 hodín — Nárok úradníka, ktorý prekročil maximálny pracovný čas, na náhradu vo forme náhradného voľna alebo finančného odškodnenia

    Výrok rozsudku

    1.

    Taký pracovník, ako je G. Fuß vo veci samej, ktorý ako hasič zamestnaný v rámci zásahovej služby spadajúcej do verejného sektora odpracoval priemerný týždenný pracovný čas presahujúci priemerný týždenný pracovný čas stanovený v článku 6 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, sa môže dovolávať práva Únie na vyvodenie zodpovednosti orgánov dotknutého členského štátu s cieľom získať náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia tohto ustanovenia.

    2.

    Právo Únie bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej,

    ktorá podriaďuje, čo musí overiť vnútroštátny súd, právo pracovníka zamestnaného vo verejnom sektore na náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia právnej normy Únie, v prejednávanej veci článku 6 písm. b) smernice 2003/88, zo strany orgánov členského štátu podmienke vyplývajúcej z pojmu „zavinenie“, ktorý presahuje dostatočne závažné porušenie uvedeného práva, a

    ktorá podriaďuje právo pracovníka zamestnaného vo verejnom sektore na náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia článku 6 písm. b) smernice 2003/88 zo strany dotknutého členského štátu podmienke, aby o dodržovanie tohto ustanovenia najprv požiadal svojho zamestnávateľa.

    3.

    Náhrada škody zo strany orgánov členských štátov, ktorú tieto orgány spôsobili jednotlivcom porušením práva Únie, musí byť primeraná vzniknutej škode. V prípade neexistencie ustanovení práva Únie v danej oblasti je na vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu, aby pri rešpektovaní zásad rovnocennosti a efektivity jednak určilo, či škoda vzniknutá takému pracovníkovi, ako je G. Fuß vo veci samej, v dôsledku porušenia právnej normy Únie musí byť nahradená udelením dodatočného náhradného voľna alebo finančným odškodnením, a jednak definovalo pravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu tejto náhrady. Referenčné obdobia upravené v článkoch 16 až 19 smernice 2003/88 sú v tejto súvislosti irelevantné.

    4.

    Odpovede na otázky položené vnútroštátnym súdom sú totožné bez ohľadu na to, či sa na skutkový stav vo veci samej vzťahujú ustanovenia smernice Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/34/ES z 22. júna 2000, alebo ustanovenia smernice 2003/88.


    (1)  Ú. v. EÚ C 24, 30.1.2010.


    Top