Účastníci konania
Odôvodnenie
Výrok

Účastníci konania

Vo veci T‑1/08 INTP,

ktorej predmetom je návrh na výklad rozsudku zo 17. mája 2011, Buczek Automotive/Komisia (T‑1/08, Zb., EU:T:2011:216),

Buczek Automotive sp. z o.o., so sídlom v Sosnowieci (Poľsko), v zastúpení: J. Jurczyk, advokát,

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporuje:

Poľská republika, v zastúpení: A. Jasser, splnomocnený zástupca,

vedľajší účastník konania,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: K. Herrmann, A. Stobiecka‑Kuik a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová (spravodajkyňa) a E. Buttigieg,

tajomník: E. Coulon,

vyhlásil tento

Rozsudok

Odôvodnenie

1. Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 7. augusta 2014, Poľská republika, vedľajší účastník vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 17. mája 2011, Buczek Automotive/Komisia (T‑1/08, Zb., ďalej len „rozsudok vo veci samej“, EU:T:2011:216), podala na základe článku 129 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 návrh na výklad bodu 1 výroku uvedeného rozsudku.

2. Všeobecný súd rozsudkom vo veci samej okrem iného zrušil článok rozhodnutia Komisie 2008/344/ES z 23. októbra 2007 o štátnej pomoci C 23/2006 (ex NN 35/2006) poskytnutej Poľskom výrobcovi ocele skupine Technologie Buczek (Ú. v. EÚ L 116, 2008, s. 26). Keďže odvolanie, ktoré podala Európska komisia, bolo zamietnuté rozsudkom z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive (C‑405/11 P, EU:C:2013:186), rozsudok vo veci samej sa stal právoplatným.

3. Poľská republika svojím návrhom na výklad rozsudku vo veci samej v podstate žiada, aby bolo spresnené, že článok 1 rozhodnutia 2008/344 bol zrušený s účinkom erga omnes. Tvrdí, že zo znenia bodu 1 výroku rozsudku vo veci samej, ako aj z bodu 35 tohto rozsudku vyplýva, že zrušenie, o ktorom bolo rozhodnuté, sa týka článku 1 rozhodnutia 2008/344 v celom rozsahu a má účinok erga omnes. Tento záver potvrdzuje judikatúra súdov Európskej únie.

4. Komisia vo svojich vyjadreniach doručených do kancelárie Všeobecného súdu 25. septembra 2014 tvrdí, že návrh na výklad je neprípustný. Tvrdí najmä, že cieľom Poľskej republiky je získať stanovisko Všeobecného súdu k vykonávaniu a dôsledkom rozsudku vo veci samej, pokiaľ ide o spoločnosť, ktorá nebola účastníčkou konania, a nie objasnenie bodu 1 výroku uvedeného rozsudku.

5. Subsidiárne za predpokladu, že návrh na výklad bude vyhlásený za prípustný, Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd vyložil bod 1 výroku rozsudku vo veci samej v tom zmysle, že zrušenie, o ktorom bolo rozhodnuté, má účinok len inter partes.

6. Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa návrh na výklad rozsudku musí na to, aby bol prípustný, týkať výroku predmetného rozsudku v spojení s podstatnými časťami jeho odôvodnenia a smerovať k vyriešeniu nejasnosti alebo nejednoznačnosti, ktorá môže ovplyvniť zmysel a účinky samotného rozsudku v rozsahu, v akom bolo cieľom uvedeného rozsudku vyriešiť konkrétnu vec predloženú dotknutému súdu. V súlade s tou istou judikatúrou je preto návrh na výklad rozsudku neprípustný vtedy, keď sa vzťahuje na záležitosti, o ktorých dotknutý rozsudok nerozhodoval, alebo sa usiluje získať od Súdneho dvora stanovisko k uplatňovaniu, vykonávaniu alebo dôsledkom jeho rozsudku (pozri uznesenia zo 14. júla 1993, Raiola‑Denti a i./Rada, T‑22/91 INTP, Zb., EU:T:1993:64, bod 6 a citovanú judikatúru, a z 24. júla 1997, Caballero Montoya/Komisia, T‑573/93 INTP, Zb. VS, EU:T:1997:126, bod 27 a citovanú judikatúru).

7. Okrem toho v súlade s judikatúrou musí byť vedľajší účastník konania oprávnený podať návrh na výklad, aj keď účastník konania, ktorého v konaní podporuje, tak neurobil (uznesenie z 20. apríla 1988, Diezler a i./CES, 146/85‑ITRP a 431/85‑ITRP, EU:C:1988:189, bod 4, a rozsudok z 19. januára 1999, Komisia/NTN a Koyo Seiko, C‑245/95 P‑INT, Zb., EU:C:1999:4, bod 15). Poľská republika, ako vedľajší účastník konania vo veci T‑1/08, je teda oprávnená podať návrh na výklad v tejto veci, hoci spoločnosť Buczek Automotive sp. z o.o., ako žalobkyňa vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok vo veci samej, bola medzičasom vymazaná z obchodného registra.

8. Poľská republika a Komisia sa nezhodujú, pokiaľ ide o rozsah bodu 1 výroku rozsudku vo veci samej, presnejšie o otázku, či má účinok erga omnes alebo len inter partes.

9. Náročnosť výkladu rozsahu tohto bodu môže vyplývať z okolnosti, že podľa bodu 2 výroku rozsudku vo veci samej, článok 3 ods. 1 a 3 a články 4 a 5 rozhodnutia 2008/344 boli zrušené, keďže sa týkali žalobkyne vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok vo veci samej, t. j. Buczek Automotive, kým bod 1 výroku toho istého rozsudku uvádza len to, že „článok 1 rozhodnutia 2008/344… sa zrušuje“.

10. Článok 1 rozhodnutia 2008/344 tvoril v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, neoddeliteľnú súčasť predmetu sporu vo veci samej. To vyplýva z bodu 35 rozsudku vo veci samej, v ktorej Všeobecný súd konštatoval, že Buczek Automotive mala právny záujem dosiahnuť zrušenie tohto ustanovenia v celom rozsahu. V dôsledku toho sa návrh na výklad týka otázky, ktorá bola podaná na Všeobecný súd vo veci, ktorá viedla k rozsudku vo veci samej. Okrem toho sa nezdá, že Poľská republika chce získať stanovisko Všeobecného súdu o uplatňovaní, vykladaní a dôsledkoch jeho rozsudku.

11. Z toho vyplýva, že návrh na výklad treba vyhlásiť za prípustný.

12. Pokiaľ ide o meritum veci, zo znenia výroku rozsudku vo veci samej vyplýva, že jeho bod 1 zrušuje bez výslovných obmedzení článok 1 rozhodnutia 2008/344, ktorým Komisia vyhlásila nezlučiteľnosť štátnej pomoci, ktorú Poľská republika poskytla skupine Technologie Buczek, s vnútorným trhom, zatiaľ čo jeho bod 2 zrušuje ustanovenia tohto rozhodnutia o povinnosti vymáhania predmetnej pomoci len „v rozsahu, v akom sa týkajú spoločnosti Buczek Automotive“. Z toho vyplýva, že zrušenie vyhlásené v bode 1 výroku rozsudku nepodlieha obmedzeniu vzťahujúcemu sa na bod 2 tohto výroku.

13. Tento výklad navyše potvrdzuje bod 35 rozsudku vo veci samej (pozri bod 10 vyššie).

14. Z vyššie uvedeného vyplýva, že bod 1 výroku rozsudku vo veci samej sa má vykladať v tom zmysle, že zrušil článok 1 rozhodnutia 2008/344 s účinkom erga omnes.

15. Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu každý účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Poľskej republiky.

Výrok

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Bod 1 výroku rozsudku zo 17. mája 2011, Buczek Automotive/Komisia (T‑1/08, Zb., EU:T:2011:216), sa má vykladať v tom zmysle, že článok 1 rozhodnutia Komisie 2008/344/ES z 23. októbra 2007 o štátnej pomoci C 23/2006 (ex NN 35/2006) poskytnutej Poľskom výrobcovi ocele skupine Technologie Buczek sa zrušuje s účinkom erga omnes.

2. Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

3. Originál tohto rozsudku bude prílohou originálu rozsudku, ktorý bol predmetom výkladu, pričom odkaz na tento rozsudok bude uvedený v margináliách vykladaného rozsudku.