Odvolanie podané 15. septembra 2008 (Fax z 12. septembra 2008): Komisia Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretej rozšírenej komory) z 1. júla 2008 vo veci T-266/02, Deutsche Post AG, podporovaná Spolkovou republikou Nemecko/Komisia Európskych spoločenstiev, podporovaná Bundesverband Internationaler Express- und Kurierdienste eV (BIEK) a UPS Europe NV/SA

(Vec C-399/08 P)

(2008/C 301/33)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: V. Kreuschitz, J. Flett, B. Martenczuk, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Bundesverband Internationaler Express- und Kurierdienste eV, UPS Europe NV/SA, Deutsche Post AG, Spolková republika Nemecko

Návrhy odvolateľky

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odporkyňou v odvolacom konaní je Deutsche Post AG (ďalej len „DPAG“), veľkopodnik medzinárodne činný v oblasti poštových služieb, ktorý získal značné vyrovnávacie platby zo štátnych prostriedkov. V osobitnom rozhodnutí podľa článku 82 ES z roku 2002, ktoré nebolo napadnuté, Komisia stanovila, že DPAG cenami na trhu s prepravou balíkov, ktoré nepokrývali náklady, zneužila svoje postavenie na trhu. Pretože DPAG v dotknutom časovom období vykazovala všade straty, táto agresívna cenová politika mohla byť financovaná iba z prostriedkov, ktoré podnik získal ako finančné vyrovnanie.

Pri tomto odvolaní ide hlavne o otázku, ktoré analytické metódy smela Komisia, pri existencii zvláštnych okolností daného prípadu, použiť na zistenie nezákonnej pomoci pre DPAG.

Podľa metódy, ktorú uprednostnil Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, mali byť preskúmané všetky náklady a príjmy podniku spojené so všeobecnými hospodárskymi povinnosťami podniku v dotknutom časovom období z toho hľadiska, či podnik získal od štátu neprimerané finančné vyrovnanie. Ak došlo k takémuto neprimeranému vyrovnaniu, možno z toho usudzovať, že tieto prostriedky sa použili aj na financovanie nekalej cenovej politiky na príbuznom trhu s prepravou balíkov z domu do domu.

Podľa metódy, ktorá bola použitá v rozhodnutí, by boli zistené schodky, ktoré vznikli nekalou cenovou politikou na príbuznom trhu a stanovilo by sa, či tieto schodky boli vyrovnané štátnymi prostriedkami, alebo nie. Pokiaľ by bolo konštatované takéto vyrovnanie a neexistoval by žiadny iný zdroj financovania (vo forme vlastných prostriedkov podniku), z toho by vyplývalo, že na financovanie nekalej cenovej politiky na príbuznom trhu s prepravou balíkov z domu do domu boli použité štátne prostriedky.

Komisia považuje metódu použitú vo svojom rozhodnutí za správnu. S jej pomocou možno na základe logického reťazca argumentácie, ktorý zahŕňa aj predpoklad, že peniaze nakoniec museli odniekiaľ pochádzať, usúdiť, že existuje nezákonná štátna pomoc. Ani reťazec argumentácie, ani skutočnosti, ktoré sa na ňom zakladajú, neboli v napadnutom rozhodnutí popreté. Súd prvého stupňa vychádzal v napadnutom rozsudku napriek tomu bez ďalšieho vysvetlenia z toho názoru, že do úvahy prichádza len prvá metóda.

Komisia uvádza tieto odvolacie dôvody: Došlo k porušeniu článku 87 ods. 1 a článku 86 ods. 2 ES tým, že tieto ustanovenia boli v napadnutom rozsudku nesprávne vyložené v tom zmysle, že vylúčili metódu, proti ktorej napadnutý rozsudok inak nemá námietky a ktorá umožňuje na základe logickej, presvedčivej argumentácie konštatovať existenciu štátnej pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom. Ďalej sa Komisia odvoláva na nedostatok právomoci Súdu prvého stupňa a na porušenie článku 230 ES tým, že Súd prvého stupňa prekročil svoju právomoc a išiel nad rámec kontrolnej právomoci stanovenej článkom 230 ES, ako aj na porušenie článku 36 Štatútu Súdneho dvora, keďže Súd prvého stupňa neodôvodnil nesprávnosť metódy použitej v rozhodnutí.