1.

Návrh High Court of Justice (England and Wales) ( 2 ) na začatie prejudiciálneho konania poskytuje Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev príležitosť spresniť svoju judikatúru vzťahujúcu sa na žaloby neúspešných uchádzačov o verejné zákazky.

2.

Je prípustné, aby členské štáty pre tento druh žalôb stanovili primerané prekluzívne lehoty. Predsa však treba najmä spresniť, v ktorom okamihu v rámci konania môžu tieto lehoty začať plynúť: v okamihu, keď bolo spáchané vytýkané porušenie pravidiel verejného obstarávania, alebo v okamihu, keď sa neúspešný uchádzač dozvedel alebo mal dozvedieť o tomto porušení. Tento problém, ktorého konkrétne účinky nemožno podceňovať, vyvstáva v kontexte anglického právneho predpisu, podľa ktorého lehota na podanie žaloby začína plynúť nezávisle od vedomosti neúspešného uchádzača o porušení pravidiel verejného obstarávania a ktorý umožňuje konajúcemu vnútroštátnemu súdu, aby lehotu prípadne podľa vlastného uváženia predĺžil.

3.

Z hľadiska nastolených právnych otázok je toto konanie analogické s vecou Komisia/Írsko (C-456/08), v ktorej dnes tiež prednášam svoje návrhy.

4.

Rámec práva Spoločenstva v tejto veci vymedzuje smernica 89/665/EHS ( 3 ), v znení zmenenom a doplnenom ( 4 ) smernicou 92/50/EHS ( 5 ).

5.

Článok 1 smernice 89/665 uvádza:

„1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že v oblasti postupov verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahujú smernice 71/305/EHS, 77/62/ES a 92/50/EHS…, môžu byť rozhodnutia obstarávateľov účinne a predovšetkým tak rýchlo, ako je to možné, preskúmané v súlade s podmienkami stanovenými v nasledujúcich článkoch, najmä v článku 2 ods. 7, ak tieto rozhodnutia porušili právo spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, alebo vnútroštátne právne predpisy prijaté na jeho vykonanie.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby neexistovala žiadna diskriminácia medzi podnikmi, ktoré sa domnievajú, že boli poškodené v súvislosti s postupom verejného obstarávania, čo vyplýva z rozlišovania medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré vykonávajú právo spoločenstva, a ostatnými vnútroštátnymi právnymi predpismi v tejto smernici.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby aspoň každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o uzavretie zmluvy na základe verejného obstarávania dodávky tovaru alebo prác, mohla uplatniť postupy preskúmavania na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu členské štáty stanoviť, ktorá bola alebo je poškodená údajným porušením. Členské štáty môžu najmä požadovať, aby osoba ktorá sa snaží o preskúmanie, musela vopred informovať obstarávateľa o údajnom porušení a o svojom úmysle požiadať o preskúmanie.“ ( 6 )

6.

Navyše článok 2 ods. 1 smernice 89/665 obsahuje toto pravidlo:

„Členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia týkajúce sa postupov preskúmavania uvedených v článku 1 zahŕňali právomoc:

…

7.

Pokiaľ ide o Anglicko, Wales a Severné Írsko, smernica 89/665 bola prebratá do hlavy 9 Public Contracts Regulations 2006 ( 7 ) (ďalej len „PCR 2006“), pričom pre túto vec relevantné časti jej článku 47 znejú takto:

„1.   Povinnosť:

…

je povinnosťou voči hospodárskemu subjektu.

…

6.   Ktorýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý v dôsledku porušenia povinnosti uloženej v súlade s odsekom 1 alebo 2 utrpí alebo mu hrozí, že utrpí stratu alebo škodu, môže podať z dôvodu porušenia povinností žalobu na High Court.

7.   Žaloba na základe tohto článku môže byť podaná iba vtedy, ak:

…

9.   V konaní na základe tohto článku súd nemá právomoc uložiť akýkoľvek iný prostriedok nápravy ako priznanie nároku na náhradu škody, pokiaľ ide o porušenie povinnosti uloženej v súlade s odsekom 1 alebo 2, ak bola uzatvorená zmluva, vo vzťahu ku ktorej došlo k porušeniu.“

8.

Uniplex (UK) Ltd ( 8 ), kapitálová spoločnosť so sídlom v Spojenom kráľovstve, je hospodárskym subjektom v zmysle smernice 2004/18 a PCR 2006. Je výlučným distribútorom hemostatík vyrábaných holandskou spoločnosťou Gelita Medical BV v Spojenom kráľovstve.

9.

NHS Business Services Authority ( 9 ) je súčasťou National Health Service (služby verejného zdravotníctva v Spojenom kráľovstve) ovládanej a prevádzkovanej štátom. Je obstarávateľom v zmysle smernice 2004/18 a PCR 2006.

10.

Dňa 26. marca 2007 vyhlásila NHS verejné obstarávanie vo forme užšej súťaže týkajúce sa uzatvorenia rámcovej dohody na dodávku hemostatík inštitúciám NHS ( 10 ). Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie .

11.

Listom z 13. júna 2007 NHS zaslala výzvu na predkladanie ponúk piatim z dodávateľov, ktorí prejavili záujem o zmluvu, medzi nimi aj spoločnosti Uniplex. Lehota na predloženie ponúk bola určená do . Uniplex predložila svoju ponuku .

12.

Dňa 22. novembra 2007 NHS písomne informovala Uniplex, že napokon uspeli traja uchádzači a že Uniplex nebude účastníkom rámcovej dohody. Tento list tiež uvádzal kritériá uplatňované na určenie úspešných uchádzačov, mená hodnotených uchádzačov, výsledok, ktorý v hodnotení získala Uniplex, a rozdiely medzi hodnoteniami, ktoré získali hodnotení uchádzači. Podľa kritérií uplatňovaných NHS získala Uniplex spomedzi hodnotených piatich uchádzačov, ktorí boli pozvaní na predloženie ponúk a ktorí ich predložili, najslabší výsledok. V tom istom liste bola Uniplex informovaná o svojom práve napadnúť rozhodnutie a získať doplňujúce informácie.

13.

Na osobitnú žiadosť spoločnosti Uniplex z 23. novembra 2007 NHS podrobne vysvetlila svoju metódu hodnotenia, pokiaľ ide o kritériá, ktoré definovala na účely vyhodnotenia záujemcov ako úspešných, a uviedla tiež charakteristiky a výhody týkajúce sa ponúk úspešných uchádzačov vo vzťahu k ponuke Uniplex.

14.

Dňa 28. januára 2008 Uniplex zaslal NHS predžalobnú výzvu poukazujúcu na rozličné porušenia pravidiel verejného obstarávania.

15.

Listom z 11. februára 2008 NHS informovala Uniplex o uskutočnených zmenách. Zistilo sa, že ponuka spoločnosti Assut (UK) Ltd nespĺňa podmienky a že spoločnosť B. Braun (UK) Ltd, ktorá dosiahla štvrté miesto v hodnotení ponúk, bola namiesto nej zaradená medzi účastníkov rámcovej dohody.

16.

Po novej výmene korešpondencie medzi Uniplex a NHS, najmä v súvislosti s okamihom začatia plynutia prípadnej lehoty na podanie žaloby, 12. marca 2008 podala Uniplex žalobu na High Court of Justice, vnútroštátny súd predkladajúci prejudiciálnu otázku. Navrhuje najmä, aby súd konštatoval údajné porušenia pravidiel verejného obstarávania, aby uložil NHS povinnosť nahradiť škodu z dôvodu týchto porušení a aby v prípade, že je súd oprávnený na uloženie tejto povinnosti, uložil NHS povinnosť zaradiť Uniplex medzi účastníkov rámcovej dohody.

17.

Vnútroštátny súd sa pýta, či spoločnosť Uniplex podala žalobu včas a či v takomto prípade musí tento súd využiť svoje oprávnenie predĺžiť lehotu na podanie žaloby podľa článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006.

18.

Rozhodnutím z 30. júla 2008 doručeným kancelárii Súdneho dvora prerušil High Court konanie a položil Súdnemu dvoru nasledovné otázky:

Pokiaľ hospodársky subjekt napáda vo vnútroštátnom konaní uzatvorenie rámcovej dohody obstarávateľom na základe verejného obstarávania, v ktorom bol tento subjekt uchádzačom a ktoré malo byť uskutočnené v súlade so smernicou 2004/18/ES (a vnútroštátnymi ustanoveniami na prebratie tejto smernice), a domáha sa v tomto konaní určenia, že došlo k porušeniu ustanovení uplatňujúcich sa na verejné obstarávania v súvislosti s týmto verejným obstarávaním a uzatvorením dohody, a náhrady škody za toto porušenie:

19.

V konaní pred Súdnym dvorom písomné a ústne pripomienky ( 11 ) predniesli Uniplex a NHS, vlády Spojeného kráľovstva a Írska, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev. Na pojednávaní sa okrem toho zúčastnila aj nemecká vláda.

20.

Svojimi dvoma prejudiciálnymi otázkami sa High Court v zásade snaží získať usmernenia, ktoré vyplývajú z práva Spoločenstva pre výklad a uplatnenie prekluzívnych lehôt v postupe preskúmavania upravenom na základe pravidiel verejného obstarávania.

21.

Smernica 89/665 výslovne nedefinuje lehoty uplatniteľné na postup preskúmavania predpokladaný v jej článku 1 ( 12 ). V ustálenej judikatúre však Súdny dvor uznáva, že procesná autonómia členských štátov im umožňuje zaviesť prekluzívne lehoty, ktoré vyhovujú obmedzeniam daným zásadami ekvivalencie a efektivity ( 13 ). Tieto dve zásady sú tiež vyjadrené v článku 1 smernice 89/665: zásada ekvivalencie v odseku 2 a zásada efektivity v odseku 1 ( 14 ).

22.

V tomto prípade ma v prvom rade zaujíma zásada efektivity. Je nesporné, že Spojené kráľovstvo môže na žaloby proti rozhodnutiam obstarávateľa uplatniť prekluzívne lehoty ( 15 ). Účastníci sa v názoroch rozchádzajú, iba pokiaľ ide o určité aspekty výkladu a uplatňovania vnútroštátneho režimu lehôt. Nezhodujú sa v otázke, či taký režim lehôt, ako je režim anglického práva objavujúci sa v článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, dostatočne zohľadňuje právo Spoločenstva. V tomto ohľade vnútroštátny súd požaduje spresnenia, aby sa dozvedel:

23.

V závislosti od odpovede na tieto otázky bude vnútroštátny súd musieť rozhodnúť, či spoločnosť Uniplex podala alebo nepodala svoju žalobu v lehote v zmysle článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006.

24.

Nižšie sa budem najskôr zaoberať prvou otázkou (časť A) a druhou časťou druhej otázky (časť B), ktoré spolu úzko súvisia, a potom sa budem venovať prvej časti druhej otázky (časť C).

25.

Na rozdiel od toho, čo uviedli NHS, Spojené kráľovstvo a Írsko vo svojich ústnych pripomienkach, skutočnosť, že také pravidlo, ako je článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, môže mať dlhú tradíciu, nemôže mať rozhodujúci vplyv na odpoveď na tieto otázky.

26.

Niet pochýb o tom, že pri výklade právnych predpisov Spoločenstva nikdy nemožno strácať zo zreteľa skutočnosť, či je možné ich čo najšetrnejšie začleniť do vnútroštátneho právneho poriadku. Najvyšším poslaním Súdneho dvora je napriek tomu zabezpečiť dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní práva Spoločenstva (článok 220 prvý odsek ES) a v spolupráci s vnútroštátnymi súdmi prispievať k účinnému uplatňovaniu práv jednotlivcov.

27.

Svojou prvou otázkou chce vnútroštátny súd v podstate zistiť, či môže za začiatok plynutia prekluzívnej lehoty pri postupe preskúmavania predpokladanom pravidlami verejného obstarávania považovať okamih, v ktorom došlo k porušeniu pravidiel verejného obstarávania, alebo či má brať do úvahy okamih, keď sa žalobca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o porušení.

28.

Účastníci konania sa v tomto ohľade rozchádzajú: Uniplex, nemecká vláda a Komisia sa domnievajú, prinajmenšom pokiaľ ide o žaloby, ktoré neovplyvňujú platnosť zmlúv, že žiadna prekluzívna lehota nemôže začať plynúť predtým, ako sa žalobca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania. Naopak NHS, vláda Spojeného kráľovstva a írska vláda rozhodne tvrdia, že vedomosť, ktorú žalobca mal alebo mal mať o porušení pravidiel verejného obstarávania, by nemala mať rozhodujúci vplyv na plynutie lehoty; podľa nich stačí poskytnúť vnútroštátnemu súdu oprávnenie lehotu podľa vlastného uváženia predĺžiť.

29.

Práve posledné uvedené poňatie sa odzrkadľuje v judikatúre anglických ( 16 ) a takisto írskych ( 17 )súdov. Podľa tejto judikatúry lehota na podanie žaloby proti rozhodnutiu o uzatvorení zmluvy vo verejnom obstarávaní začína plynúť v súlade s článkom 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 ( 18 ) nezávisle od toho, či dotknutý uchádzač alebo záujemca mal alebo mal mať vedomosť o uvádzanom porušení pravidiel verejného obstarávania. Neexistencia vedomosti žalobcu o uvádzanom porušení pravidiel verejného obstarávania však môže mať rozhodujúci vplyv na predĺženie lehoty a je v tomto rozsahu jedným z prvkov, ktoré vnútroštátny súd zohľadňuje pri výkone svojej diskrečnej právomoci ( 19 ).

30.

Práve v kontexte tejto prevažujúcej judikatúry anglických súdov ( 20 ) treba teraz preskúmať, či je v súlade s požiadavkami práva Spoločenstva, aby taká lehota, ako je lehota uvedená v článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, začala plynúť nezávisle od toho, či žalobca mal alebo mal mať vedomosť o predmetnom porušení pravidiel verejného obstarávania.

31.

Článok 1 ods. 1 smernice 89/665 vyžaduje, aby rozhodnutia obstarávateľov mohli byť predmetom „účinného a čo najskoršieho“ preskúmania, či porušujú pravidlá verejného obstarávania. Nachádzame tu tak zásadu efektivity („účinne“), ako aj požiadavku rýchlosti („čo najskôr“). Žiadny z týchto dvoch cieľov nemožno uskutočňovať na úkor toho druhého ( 21 ). Oba tieto ciele skôr musia byť udržiavané v správnej rovnováhe, ktorú treba posúdiť vzhľadom na povahu a právne následky príslušného opravného prostriedku, ako aj na predmetné práva a záujmy všetkých dotknutých osôb.

32.

V návrhoch, ktoré som predniesla vo veci Pressetext Nachrichtenagentur, som už v tejto súvislosti naznačila riešenie založené na rozlišovaní medzi ochranou poskytovanou na základe primárneho práva a ochranou poskytovanou na základe sekundárneho práva ( 22 ).

33.

Ak je cieľom žaloby vyhlásenie zmluvy už uzatvorenej s uchádzačom, ktorý bol vo verejnom obstarávaní úspešný, za neplatnú (ochrana poskytovaná na základe primárneho práva), je vhodné stanoviť relatívne krátku pevnú prekluzívnu lehotu. Osobitne vážne právne následky neplatnosti už uzavretej zmluvy totiž odôvodňujú stanovenie lehoty, ktorá plynie nezávisle od toho, či žalobca vedel o tom, že verejná zmluva bola uzavretá v rozpore s právom verejného obstarávania, alebo či o tom prinajmenšom vedieť mal. Tak verejný obstarávateľ, ako aj jeho zmluvný partner majú jasnú potrebu právnej istoty hodnú ochrany, pokiaľ ide o platnosť uzavretej zmluvy ( 23 ). Požiadavka „čo najskoršieho“ podania žaloby v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 89/665 tak má z hľadiska ochrany poskytovanej na základe primárneho práva osobitný význam.

34.

Inak je to v prípade, keď je cieľom žaloby výlučne konštatovanie porušenia pravidiel verejného obstarávania a prípadne získanie náhrady škody (ochrana poskytovaná na základe sekundárneho práva). Taká žaloba v skutočnosti neovplyvňuje existenciu už uzatvorenej zmluvy s uchádzačom, ktorý uspel vo verejnom obstarávaní. Neohrozuje potrebu istoty zmluvných strán pri ich činnosti ani ich záujem na rýchlom priebehu verejného obstarávania. Neexistuje teda nijaký dôvod, aby požiadavky ochrany poskytovanej na základe sekundárneho práva podliehali takým prísnym prekluzívnym lehotám ako požiadavky ochrany poskytovanej na základe primárneho práva. Naopak, cieľ spočívajúci v účinnosti opravných prostriedkov, ktorý článok 1 ods. 1 smernice 89/665 ukladá členským štátom, podnecuje k tomu, aby prevážila súdna ochrana neúspešného uchádzača alebo záujemcu, a teda aby stanovili veľkorysejšie lehoty, ktoré začínajú plynúť až vtedy, keď sa dotknutá osoba dozvedela alebo sa mala dozvedieť o uvádzanom porušení pravidiel verejného obstarávania ( 24 ).

35.

Na rozdiel od predstavy NHS a vlády Spojeného kráľovstva nevytvára toto rozlíšenie medzi primárnou a sekundárnou právnou ochranou „netransparentnosť“ a „právnu neistotu“. Jeho uplatnenie sa však neobmedzuje výlučne na také veci, ako je vec Pressetext Nachrichtenagentur, v ktorej obstarávateľ uskutočnil „priame zadanie“ bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

36.

Rozlíšenie medzi ochranou poskytovanou na základe primárneho práva a ochranou poskytovanou na základe sekundárneho práva má skôr všeobecný účinok. Umožňuje nájsť správnu rovnováhu medzi „účinným opravným prostriedkom“ a „čo najskorším opravným prostriedkom“ a zodpovedá koncepcii samotnej smernice 89/665. Už v pôvodnom znení tejto smernice článok 2 ods. 1 písm. b) a c) rozlišoval medzi zrušením nezákonných rozhodnutí na jednej strane a priznaním náhrady škody na strane druhej. Pre budúcnosť články 2d, 2e a 2f smernice 89/665, v znení smernice 2007/66, ešte jasnejšie zdôrazňujú toto rozlíšenie medzi ochranou poskytovanou na základe primárneho práva a ochranou poskytovanou na základe sekundárneho práva, a to práve v súvislosti s prekluzívnymi lehotami ( 25 ).

37.

Táto vec sa netýka ochrany poskytovanej na základe primárneho práva, ale iba ochrany poskytovanej na základe sekundárneho práva. Jasne to ukazuje letmý pohľad na druhý vetný člen vety uvádzajúcej prejudiciálne otázky položené High Court. Hovorí sa tam výlučne o návrhu na určenie toho, že došlo k porušeniu pravidiel verejného obstarávania, a o návrhu na náhradu škody. Prejudiciálne otázky sú vymedzené týmto kontextom ( 26 ).

38.

Neexistuje preto nijaký dôvod, aby návrhy, ktoré Uniplex predniesla v spore vo veci samej, podliehali takým prísnym prekluzívnym lehotám, ako sú lehoty, ktoré by možno platili v prípade návrhov na zrušenie zmluvy alebo dokonca na určenie povinnosti obstarávateľa uzatvoriť zmluvu.

39.

Zásada efektivity, tak ako je vyjadrená v článku 1 ods. 1 smernice 89/665, ukladá, aby prekluzívna lehota na podanie návrhov na priznanie náhrady škody a návrhov na určenie, že došlo k porušeniu pravidiel verejného obstarávania, začala plynúť až po tom, ako sa žalobca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o porušení pravidiel verejného obstarávania ( 27 ).

40.

Súdny dvor sa v tomto zmysle vyjadril v rozsudku Universale-Bau a i. ( 28 ): Zmysel a účel prekluzívnych lehôt vidí v tom, aby boli nezákonné rozhodnutia obstarávateľov, hneď, ako sa stanú známe účastníkom ( 29 ), odhalené a čo najskôr napravené ( 30 ).

41.

Celkom zjavne prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil, od ktorého okamihu účastník mal alebo mal mať vedomosť o porušení pravidiel verejného obstarávania ( 31 ). Súdny dvor však v duchu spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom s cieľom dať užitočnú odpoveď môže vnútroštátnemu súdu poskytnúť všetky informácie, ktoré považuje za nevyhnutné ( 32 ).

42.

Keď sa uchádzač alebo záujemca dozvie, že jeho ponuka bola neúspešná, ešte ho to neinformuje o možnom porušení pravidiel verejného obstarávania. Z toho vyplýva, že skutočnosť, že sa dozvie o neúspechu svojej ponuky, nemôže sama osebe spôsobiť začatie plynutia lehôt na podanie žaloby týkajúcej sa žalobných návrhov podaných v rámci ochrany poskytovanej na základe sekundárneho práva. Ako to totiž správne poznamenala spoločnosť Uniplex, neúspešný uchádzač alebo záujemca by tak nemohol založiť žalobu na jednoduchej skutočnosti, že jeho ponuka neuspela.

43.

Až keď bol neúspešný uchádzač alebo záujemca informovaný o podstatných dôvodoch svojho neúspechu v procese verejného obstarávania, možno v zásade dospieť k záveru, že vedel alebo v každom prípade mal vedieť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania ( 33 ). Až od tohto okamihu môže užitočne pripravovať prípadnú žalobu a zhodnotiť jej nádej na úspech ( 34 ). Naopak, dotknutá osoba vo všeobecnosti nemôže účinne vykonávať svoje právo na podanie opravného prostriedku predtým, než bola informovaná o týchto dôvodoch ( 35 ).

44.

V súčasnosti smernica 2004/18 ukladá logicky vo svojom článku 41 ods. 1 a 2 obstarávateľovi povinnosť informovať neúspešných uchádzačov a záujemcov o dôvodoch zamietnutia ich ponuky. V tom istom zmysle článok 2c smernice 89/665, vložený smernicou 2007/66, do budúcnosti predpokladá, že rozhodnutie obstarávateľa bude oznámené uchádzačovi alebo záujemcovi spolu so zhrnutím príslušných dôvodov a že prípadné prekluzívne lehoty pre právo podať žalobu môžu uplynúť až po určitom počte kalendárnych dní uplynutých po tomto oznámení.

45.

Iba pre úplnosť uvediem, že začiatok lehoty, v ktorej musí byť podaná žaloba na náhradu škody, by nemal závisieť od vedomosti o škode, ktorú žalobca mal alebo mal mať ( 36 ). Stáva sa totiž, že škoda vyplývajúca z porušenia povinnosti sa stane zjavnou až po určitom čase. Čakanie na to, aby sa škoda stala známou, by teda narazilo na požiadavku „čo najskoršej“ žaloby v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 89/665. Naproti tomu treba tiež umožniť dotknutému uchádzačovi alebo záujemcovi v prípade potreby podať najskôr návrh na určenie toho, že došlo k porušeniu pravidiel verejného obstarávania, a umožniť mu vyčísliť a uplatniť svoju škodu až v neskoršom konaní o náhradu škody.

46.

NHS, Spojené kráľovstvo a Írsko tvrdia, že účinná súdna ochrana napriek tomu nevyhnutne nevyžaduje, aby prekluzívne lehoty na podanie žaloby začínali plynúť až od okamihu, keď sa neúspešný uchádzač alebo záujemca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania. Také pravidlo, ako je článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, podľa nich zaručuje účinnú súdnu ochranu tým, že ponecháva vnútroštátnemu súdu diskrečnú právomoc posúdiť, či má byť lehota na podanie žaloby v danom prípade predĺžená.

47.

Toto tvrdenie nepovažujem za presvedčivé.

48.

Článok 1 ods. 1 smernice 89/665 v spojení s jeho odsekom 3 zaručuje subjektívne právo na podanie žaloby proti rozhodnutiam obstarávateľa každej osobe, ktorá má alebo mala záujem o uzavretie zmluvy na základe verejného obstarávania a ktorá bola poškodená údajným porušením alebo jej škoda hrozí ( 37 ). Ako to tiež vysvetľujem v súbežne rozhodovanej veci Komisia/Írsko, práve účinné vykonávanie tohto práva nemôže závisieť od dobrej vôle vnútroštátneho orgánu, dokonca ani nezávislého sudcu ( 38 ).

49.

Článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 neposkytuje vnútroštátnemu sudcovi žiadne právne kritérium pre výkon svojej diskrečnej právomoci pri prípadnom predlžovaní lehoty. V priebehu pojednávania pred Súdnym dvorom všetci účastníci okrem iného zhodne uviedli, že neexistencia vedomosti žalobcu o porušení pravidiel verejného obstarávania je iba jedným z mnohých prvkov, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie sudcu. Neexistencia vedomosti tak môže viesť k predĺženiu lehoty, ale nie nevyhnutne. Okrem toho vnútroštátny sudca, ako to zdôrazňuje Írsko, môže obmedziť prípadné predĺženie lehoty na určité žalobné návrhy a zamietnuť ho pre iné, takže sa môže stať, že žalobe neúspešného uchádzača alebo záujemcu bude vyhovené iba sčasti.

50.

Pre dotknutú osobu sa tak v konkrétnom prípade stáva nemožným zhodnotiť, či mu stojí za námahu podať žalobu. Taká situácia môže odradiť neúspešných uchádzačov alebo záujemcov, najmä tých, ktorí pochádzajú z iných členských štátov, od výkonu svojho práva na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiam obstarávateľov. Cieľ účinného preskúmania vymedzený článkom 1 ods. 1 smernice 89/665 nemôže byť za takých okolností s určitosťou dosiahnutý.

51.

NHS a Spojené kráľovstvo navyše tvrdia, že ak by mala prekluzívna lehota začať plynúť až odo dňa, keď sa neúspešný uchádzač alebo záujemca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajných porušeniach pravidiel verejného obstarávania, narazilo by sa na vážne praktické problémy. Nie je podľa nich napríklad jednoduché posúdiť konkrétny účinok tejto vedomosti a v ktorom okamihu bola získaná alebo od ktorého okamihu treba zastávať názor, že bola získaná.

52.

V tomto ohľade stačí uviesť, že tie isté praktické problémy nastávajú tiež vtedy, keď má sudca na prípadné predĺženie lehoty pri výkone svojej diskrečnej právomoci overiť, odkedy žalobca vedel alebo mal vedieť o porušení pravidiel verejného obstarávania, na ktoré sa sťažuje. Také pravidlo, ako je článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, nemôže nijako zabrániť tomuto druhu praktických problémov, len ich posudzuje z iného uhla.

53.

Írsko ďalej tvrdí, že príliš liberálne uplatňovanie lehôt na podávanie žalôb o náhradu škody by mohlo mať veľmi odradzujúci účinok na obstarávateľov („chilling effect“) a značne spomaliť proces verejného obstarávania. NHS a Spojené kráľovstvo sa k tomuto tvrdeniu pridali v priebehu pojednávania.

54.

Ani táto myšlienka však nie je presvedčivá.

55.

Je nesporné, že žaloby o náhradu škody neúspešných uchádzačov alebo záujemcov, ktorým sa vyhovie, môžu spôsobiť obstarávateľom ťažké finančné bremeno. Toto riziko je však cenou, ktorú musí obstarávateľ nevyhnutne prijať na to, aby mohol zaručiť účinnú súdnu ochranu pri zadávaní verejných zákaziek. Akákoľvek snaha obmedziť finančné riziko, ktoré obstarávatelia z podstaty veci znášajú, by bola nevyhnutne na úkor účinnej súdnej ochrany.

56.

Napokon príliš obmedzujúce uplatňovanie podmienok na využitie ochrany poskytovanej na základe sekundárneho práva by tiež ohrozilo uskutočňovanie cieľov postupu preskúmavania. Tieto ciele totiž nezahŕňajú iba záruku súdnej ochrany v prospech dotknutých uchádzačov a záujemcov. Postup preskúmavania má mať aj disciplinárny účinok na obstarávateľov tým, že zaručí dodržiavanie právnej úpravy Spoločenstva v oblasti verejných zákaziek, najmä požiadavku transparentnosti a zásadu zákazu diskriminácie, a potrestá prípadné porušenia.

57.

Len na dôvažok uvediem, že dokonca aj taký režim lehôt, ako je článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, nie je spôsobilý úplne vylúčiť uvedený odradzujúci účinok. Ako už bolo uvedené, toto ustanovenie totiž prípadné predĺženie lehôt v prospech neúspešných uchádzačov alebo záujemcov ponecháva na diskrečnej právomoci vnútroštátneho sudcu, a to najmä vtedy, keď títo nemali žiadnu vedomosť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania. Oprávnenie predĺžiť lehoty tak môže viesť k tomu, že obstarávateľ bude vystavený riziku nárokov na náhradu škody dlho po uzatvorení zmluvy s uchádzačom alebo záujemcom, ktorý uspel vo verejnom obstarávaní. Keďže nemožno predvídať, ako sudca svoju diskrečnú právomoc využije, je zjavne ťažšie odhadnúť toto riziko, ktorému obstarávateľ čelí na základe článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, ako riziko na základe režimu, pri ktorom prekluzívna lehota začína plynúť od momentu, keď sa účastník dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania.

58.

Druhá časť druhej prejudiciálnej otázky je úzko spojená s prvou prejudiciálnou otázkou. Vnútroštátny súd si v zásade želá zistiť, aký prístup má zaujať voči neúspešnému uchádzačovi alebo záujemcovi, ktorý spočiatku nevedel o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania a nemusel o ňom vedieť, takže nemohol podať žalobu v lehote troch mesiacov podľa článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006.

59.

Podľa ustálenej judikatúry sú vnútroštátne súdy povinné vykladať a uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva v súlade so smernicou ( 39 ). Čo sa týka najmä postupov preskúmavania uvedených v právnej úprave verejných zákaziek, vnútroštátne pravidlá upravujúce prekluzívnu lehotu musia byť v čo najväčšej miere vykladané v takom zmysle, ktorý zaručuje dodržiavanie zásady efektivity vyplývajúcej zo smernice 89/665 ( 40 ).

60.

Ako som to už vysvetlila pri prvej prejudiciálnej otázke ( 41 ), prekluzívne lehoty pri určovacích žalobách a žalobách o náhradu škody spojených s verejnými zákazkami môžu začať plynúť až po tom, ako sa žalobca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania. Vnútroštátny súd teda musí vykonať všetko, čo je v jeho právomoci, aby k tomuto výsledku dospel ( 42 ).

61.

Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd je povinný predovšetkým uplatňovať lehotu podľa článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 spôsobom, ktorý je v súlade so smernicou, aby v prípade určovacích žalôb alebo žalôb o náhradu škody lehota nezačala plynúť od okamihu porušenia pravidiel verejného obstarávania, ale od okamihu, keď sa žalobca dozvedel alebo sa mal dozvedieť o tomto porušení.

62.

Ak by sa článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 nedal vykladať v tomto zmysle, vnútroštátny súd by musel subsidiárne na základe svojej diskrečnej právomoci pri predlžovaní lehôt hľadať riešenie, ktoré je v súlade so smernicou. Cieľ účinného preskúmania sledovaný článkom 1 ods. 1 smernice 89/665 by teda viedol k takpovediac úplnému obmedzeniu diskrečnej právomoci vnútroštátneho sudcu. Tento sudca by teda bol povinný priznať takému žalobcovi, ako je Uniplex, predĺženie lehoty.

63.

Rozsah tohto predĺženia lehoty by sa mal vypočítať prinajmenšom tak, aby žalobca od okamihu, keď sa dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajnom porušení pravidiel verejného obstarávania, mal k dispozícii tri mesiace uvedené v článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 na prípravu a podanie svojej žaloby. Vnútroštátny sudca navyše môže na základe svojej diskrečnej právomoci, pričom zoberie do úvahy okolnosti daného prípadu, priznať rozsiahlejšie predĺženie, ak ho považuje za nevyhnutné na dosiahnutie spravodlivého riešenia.

64.

Prvou časťou svojej druhej prejudiciálnej otázky sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či môže zamietnuť žalobu ako neprípustnú, ak nebola podaná bez zbytočného odkladu (v angličtine „promptly“).

65.

V režime lehôt podľa článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 je žaloba prípustná iba vtedy, ak bola podaná „bez zbytočného odkladu a v každom prípade do troch mesiacov odo dňa, keď prvýkrát nastali dôvody na podanie žaloby“. Zdá sa, že táto podmienka požadujúca podanie žaloby bez zbytočného odkladu umožňuje anglickému sudcovi zamietnutie žalôb z dôvodu neprípustnosti na základe svojej diskrečnej právomoci dlho pred uplynutím lehoty troch mesiacov. V priebehu pojednávania pred Súdnym dvorom sa účastníci konania vo veci samej a vláda Spojeného kráľovstva ( 43 ) zhodli na tom, že anglické súdy skutočne toto oprávnenie pri svojom rozhodovaní využívajú, keď zamietajú žaloby, „ktoré neboli podané bez zbytočného odkladu“ („lack of promptness“) ( 44 ).

66.

Práve uplatnenie prekluzívnej lehoty však nemôže viesť k tomu, aby zbavilo konkrétnej účinnosti výkon práva na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiam o výsledku verejného obstarávania ( 45 ).

67.

Článok 1 ods. 1 smernice 89/665 vyžaduje, aby mohli byť rozhodnutia obstarávateľov predmetom „účinnej a čo najskoršej“ žaloby vytýkajúcej porušenie právnej úpravy Spoločenstva v oblasti verejných zákaziek. Ako som už podrobnejšie vysvetlila v návrhoch prednesených vo veci Komisia/Írsko (C-456/08) ( 46 ), na dosiahnutie tohto cieľa smernice prináleží členským štátom zaviesť v dotknutej oblasti presný právny rámec. Sú povinné vytvoriť dostatočne presný, jasný a predvídateľný nástroj, ktorý by jednotlivcom umožnil poznať svoje práva a povinnosti.

68.

Jasnosť, presnosť a predvídateľná povaha sú vyžadované s o to väčšou prísnosťou v prípade takého režimu lehôt, ako je režim podľa článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006. Nejasný režim lehôt totiž môže v značnom rozsahu vyvolať nepriaznivé následky pre jednotlivcov a podniky.

69.

Taká prekluzívna lehota, ako je lehota uvedená v článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, ktorej trvanie je ponechané na diskrečnú právomoc príslušného sudcu z dôvodu výberu pojmu „bez zbytočného odkladu“ ako kritéria, nie je vo svojich účinkoch predvídateľná. Dotknutí uchádzači a záujemcovia nevedia, aký čas majú na primeranú prípravu svojich žalôb, a nádej na úspech takých žalôb možno sotva zhodnotiť. Zlyháva tak cieľ účinného preskúmania rozhodnutí obstarávateľov, ktorý si kladie článok 1 ods. 1 smernice 89/665 ( 47 ).

70.

Z toho vyplýva, že vnútroštátne súdy nemôžu zhodnotiť ako neprípustnú žalobu podanú v lehote troch mesiacov podľa článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 z dôvodu, že „nebola podaná bez zbytočného odkladu“. Sú povinné vykladať a uplatňovať ustanovenia vnútroštátneho práva v súlade so smernicou ( 48 ). Ako už bolo uvedené, osobitne pokiaľ ide o postupy preskúmavania upravené v právnej úprave verejných zákaziek, vnútroštátne súdy musia vykladať vnútroštátne pravidlá upravujúce prekluzívnu lehotu čo najviac v tom zmysle, ktorý zaručuje dodržiavanie požiadavky účinnosti vyplývajúcej zo smernice 89/665 ( 49 ).

71.

Dovolím si v tejto súvislosti poznamenať, že kritérium bezodkladnosti sa nemusí nevyhnutne chápať v zmysle autonómnej prekluzívnej lehoty. Keď pravidlo viaže dobu trvania vyjadrenú v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch na slovo „bezodkladne“ alebo na výraz tohto druhu, tento doplnok možno tiež vysvetľovať v tom zmysle, že vyjadruje požiadavku rýchlosti a pripomína navrhovateľovi alebo žalobcovi naliehavú nevyhnutnosť, aby vo svojom vlastnom záujme čo najskôr splnil potrebné formálne požiadavky na účely čo najlepšej ochrany svojich práv ( 50 ).

72.

Za týchto podmienok bude vnútroštátny súd musieť preskúmať, či pojem „bez zbytočného odkladu“, ktorý slúži ako kritérium v článku 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006, možno vykladať v tom zmysle, že nekladie prekážku samotnej prípustnosti, ale obsahuje jednoducho signál poukazujúci na požiadavku rýchlosti.

73.

Ak by článok 47 ods. 7 písm. b) PCR 2006 neumožňoval výklad v súlade so smernicou v uvedenom zmysle, vnútroštátny súd je povinný v celosti uplatniť právo Spoločenstva a chrániť práva, ktoré právo Spoločenstva priznáva jednotlivcom, a v prípade potreby vylúčiť uplatnenie každého vnútroštátneho ustanovenia v rozsahu, v akom by jeho uplatnenie v prípade okolností danej veci viedlo k výsledku v rozpore s právom Spoločenstva ( 51 ).

74.

Tieto úvahy ma vedú k tomu, aby som Súdnemu dvoru navrhla, aby na prejudiciálne otázky High Court of Justice odpovedal takto: