ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 27. novembra 2008

Vec F‑35/07

Bettina Klug

proti

Európskej agentúre pre lieky (EMEA)

„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Nepredĺženie zmluvy na dobu určitú – Nepriaznivá hodnotiaca správa – Morálne obťažovanie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou B. Klug navrhuje zaviazať Európsku agentúru pre lieky na predĺženie pracovnej zmluvy uzatvorenej 7. februára 2002 s účinnosťou od 1. júla 2002 na päť rokov, na zaplatenie náhrady škody vo výške 200 000 eur za utrpenú nemajetkovú ujmu, ako aj na zrušenie jeho hodnotiacej správy za obdobie od 31. decembra 2004 do 31. decembra 2006 a na vypracovanie novej správy na základe rozhodnutia, ktoré príjme Súd pre verejnú službu

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie pripomínajúce dátum uplynutia zmluvy dočasného zamestnanca a ktoré treba vykladať ako rozhodnutie o nepredĺžení zmluvy

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

2.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie – Predĺženie zmluvy na dobu určitú – Voľná úvaha administratívy

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47)

3.      Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Rozsah – Povinnosť administratívy preskúmať sťažností v oblasti morálneho obťažovania a informovať sťažovateľa o ďalšom postupe v konaní o jeho sťažnosti

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24 a článok 90 ods. 1; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 11)

1.      Rozhodnutie administratívy, ktoré tým, že dočasnému zamestnancovi pripomína dátum, kedy končí jeho pracovná zmluva, napriek tomu, že ju možno predĺžiť, môže dotknutá osoba chápať iba ako odmietnutie predĺžiť uvedenú zmluvu, je aktom spôsobujúcim ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Takéto rozhodnutie, ktoré má za následok nezachovanie pracovného pomeru dočasného zamestnanca s inštitúciou Spoločenstva, je vo svojej podstate totiž aktom, ktorý priamo a bezprostredne zasahuje do záujmov tohto zamestnanca tým, že zásadným spôsobom mení jeho právne postavenie.

(pozri bod 43)

Odkaz:

Súd prvého stupňa, 15. októbra 2008, Potamianos/Komisia, T‑160/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑0000, II‑A‑2‑0000, bod 23

Súd pre verejnú službu, 28. júna 2007, Bianchi/ETF, F‑38/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, body 92 až 94

2.      Výpoveď zmluvy dočasného zamestnanca na dobu neurčitú v súlade s článkom 47 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov a pri dodržaní výpovednej lehoty stanovenej v zmluve, ako aj predčasná výpoveď zmluvy dočasného zamestnanca na dobu určitú podlieha širokej miere voľnej úvahy príslušného orgánu, pričom sa preskúmanie súdom Spoločenstva obmedzuje, nezávisle od kontroly splnenia povinnosti odôvodnenia, na overenie toho, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo zneužitiu právomoci. Platí to o to viac, ak nejde o predčasnú výpoveď, ale o nepredĺženie zmluvy dočasného zamestnanca uzatvorenej na dobu určitú, keďže v prípade predĺženia zmluvy ide iba o možnosť, ktorá podlieha podmienke, že predĺženie je v súlade so záujmom služby.

V tejto súvislosti je príslušný orgán pri rozhodovaní o postavení zamestnanca povinný zohľadniť všetky okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho rozhodnutie a predovšetkým záujem dotknutého zamestnanca. Uvedené totiž vyplýva z toho, že administratíva je povinná dodržiavať zásadu starostlivosti, ktorá je výsledkom rovnováhy vzájomných práv a povinností, ktorú služobný poriadok a analogicky podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov vytvorili vo vzťahoch medzi verejným orgánom a jeho zamestnancami. Zohľadnenie osobného záujmu dotknutého zamestnanca ale nemôže viesť až k zákazu príslušnému orgánu nepredĺžiť zmluvu na dobu určitú napriek námietke tohto zamestnanca, keď to vyžaduje záujem služby.

V dôsledku toho sa preskúmavanie súdom Spoločenstva musí obmedziť na overenie neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia záujmu služby, ktorý mohol odôvodniť nepredĺženie pracovnej zmluvy dočasného zamestnanca, zneužitie právomoci, ako aj porušenie povinnosti starostlivosti, ktorá prislúcha inštitúcii Spoločenstva, ak má rozhodnúť o predĺžení zmluvy, ktorú uzatvorila s jedným zo svojich zamestnancov.

(pozri body 65 – 68 a 79)

Odkaz:

Súdny dvor, 26. februára 1981, De Briey/Komisia, 25/80, Zb. s. 637, bod 7; Súdny dvor, 29. júna 1994, Klinke/Súdny dvor, C‑298/93 P, Zb. s. I‑3009, bod 38

Súd prvého stupňa, 28. januára 1992, Speybrouck/Parlament, T‑45/90, Zb. s. II‑33, body 97 a 98; 17. marca 1994, Hoyer/Komisia, T‑51/91, Zb. VS s. I‑A‑103, II‑341, bod 36; 18. apríla 1996, Kyrpitsis/HSV, T‑13/95, Zb. VS s. I‑A‑167, II‑503, bod 52; 14. júla 1997, B/Parlament, T‑123/95, Zb. VS s. I‑A‑245, II‑697, bod 70; 12. decembra 2000, Dejaiffe/ÚHVT, T‑223/99, Zb. VS s. I‑A‑277, II‑1267, body 51 a 53; 6. februára 2003, Pyres/Komisia, T‑7/01, Zb. VS s. I‑A‑37, II‑239, body 50, 51 a 64; 1. marca 2005, Mausolf/Europol, T‑258/03, Zb. VS s. I‑A‑45, II‑189, bod 49

3.      Povinnosť pomoci stanovená v článku 24 služobného poriadku, ktorá sa na základe odkazu uvedeného v článku 11 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov vzťahuje aj na dočasných zamestnancov, zahŕňa najmä povinnosť administratívy seriózne preskúmať, bezodkladne a absolútne dôverne, sťažnosti v oblasti morálneho obťažovania a informovať sťažovateľa o ďalšom postupe v konaní o jeho sťažnosti.

Na tento účel stačí, aby úradník alebo zamestnanec, ktorý žiada o ochranu svoju inštitúciu, podal žiadosť podľa článku 24 služobného poriadku, v súlade s článkom 90 ods. 1 tohto služobného poriadku obsahujúcu prinajmenšom neúplné dôkazy toho, že útoky, ktorým bol údajne vystavený, sa skutočne odohrali. V prípade, že existujú takéto skutočnosti, príslušná inštitúcia má prijať vhodné opatrenia, najmä uskutočniť vyšetrovanie na účely zistenia skutkových okolností, ktoré sú predmetom sťažnosti, v spolupráci s jej osobou, ktorá ju podala.

(pozri body 73, 74 a 76)

Odkaz:

Súdny dvor, 14. júna 1979, V./Komisia, 18/78, Zb. s. 2093, bod 15; Súdny dvor, 26. januára 1989, Koutchoumoff/Komisia, 224/87, Zb. s. 99, body 15 a 16

Súd prvého stupňa, 21. apríla 1993, Tallarico/Parlament, T‑5/92, Zb. s. II‑477, body 30 a 31