1

Vo svojom odvolaní Belgické kráľovstvo najmä navrhuje, aby Súdny dvor:

2

Nariadenie Rady (EHS) č. 729/70 z 21. apríla 1970 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 94, s. 13), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1287/95 z 22. mája 1995 (Ú. v. ES L 125, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 729/70“), zakotvuje všeobecné pravidlá, ktoré upravujú financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nariadenie Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 160, s. 103; Mim. vyd. 3/025, s. 414) nahrádza nariadenie č. 729/70, pokiaľ ide o výdavky vynaložené od 1. januára 2000.

3

Z článku 1 ods. 2 písm. b) a z článku 3 ods. 1 nariadenia č. 729/70 vyplýva, že intervencie zamerané na stabilizáciu poľnohospodárskych trhov vykonávané podľa pravidiel Spoločenstva financuje v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov záručná sekcia Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF).

4

Článok 5 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 729/70 určuje, že Komisia rozhodne o vylúčení výdavkov z financovania prostriedkami Spoločenstva, ak zistí, že platba týchto výdavkov nebola uskutočnená v súlade s pravidlami Spoločenstva.

5

Článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/1999 je sformulovaný rovnako ako článok 5 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 729/70.

6

Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 729/70 stanovuje:

„Členské štáty v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami stanovenými zákonmi, nariadeniami alebo administratívnymi opatreniami vykonajú opatrenia potrebné na:

…“ [neoficiálny preklad]

7

Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1258/1999 je sformulovaný rovnako ako článok 8 ods. 1 nariadenia č. 729/70.

8

Dňa 23. decembra 1997 Komisia prijala „Usmernenia na výpočet finančných dôsledkov pri príprave rozhodnutia o zúčtovaní výdavkov z EPUZF-u — záručná sekcia“ [neoficiálny preklad] (dokument Komisie č. VI/5330/97, ďalej len „usmernenia“). Tie určujú, že paušálna oprava vo výške 2 %, 5 %, 10 % a 25 %, dokonca vo väčšej výške, v závislosti od závažnosti porušení zistených pri vykonaných kontrolách, môže byť použitá na výdavky, ktoré uvádza členský štát, keď informácie, ktoré má Komisia k dispozícii, neumožňujú stanoviť výšku strát, ktoré vznikli Európskemu spoločenstvu v dôsledku uvedených porušení.

9

Nariadenie Rady (EHS) č. 3508/92 z 27. novembra 1992, ktorým sa stanovuje integrovaný systém spravovania a kontroly určitých schém poskytovania pomoci v spoločenstve (Ú. v. ES L 355, s. 1; Mim. vyd. 3/013, s. 223), v článkoch 1 a 2 stanovuje, že každý členský štát si vytvorí integrovaný systém, ktorý obsahuje najmä počítačovú databázu, identifikačný systém poľnohospodárskych parciel a integrovaný systém kontroly.

10

Článok 4 nariadenia č. 3508/92 vo svojom pôvodnom znení uvádza, že identifikačný systém parciel sa vytvorí na základe katastrálnych máp a dokumentov, iných kartografických referencií alebo leteckých fotografií, alebo satelitných záberov. V znení zmenenom a doplnenom nariadením Rady (ES) č. 1593/2000 zo 17. júla 2000 (Ú. v. ES L 182, s. 4; Mim. vyd. 3/030, s. 94) uvedený článok ustanovuje, že použité techniky sa opierajú o informatizovaný geografický informačný systém (ďalej len „GIS“), ktorý prednostne obsahuje pokrytie leteckou alebo družicovou ortometriou.

11

Článok 8 nariadenia č. 3508/92 určuje:

„1.   Členský štát vykoná správne kontroly žiadostí o pomoc.

2.   Správne kontroly budú doplnené kontrolou na mieste týkajúcom sa vzorky poľnohospodárskych majetkov. Na všetky uvedené kontroly vypracuje členský štát vzorový plán.

…

4.   Národné inštitúcie môžu podľa presne stanovených podmienok používať diaľkové snímanie na určenie plochy poľnohospodárskych parciel, na identifikáciu plodín a overenie ich stavu.

…“

12

Článok 6 nariadenia Komisie (EHS) č. 3887/92 z 23. decembra 1992, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania integrovaného správneho a kontrolného systému pre určité programy pomoci spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 391, s. 36), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1678/98 z 29. júla 1998 (Ú. v. ES L 212, s. 23, ďalej len „nariadenie č. 3887/92“), stanovuje:

„1.   Správne kontroly a kontroly na mieste sa vykonajú tak, aby sa zabezpečilo účinné overenie dodržania podmienok pre poskytnutie pomoci a prémií.

2.   Správna kontrola… uvedená v článku 8 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 3508/92 obsahuje najmä:

…

3.   Predmetom kontrol na mieste je aspoň významná vzorka žiadostí. Táto vzorka musí obsahovať aspoň:

…

Ak kontroly na mieste preukážu značné nezrovnalosti v nejakom regióne alebo časti regiónu, vykonajú príslušné orgány v danom roku dodatočné kontroly a zvýšia percentuálny pomer žiadostí, ktoré sa preskúmajú v danom regióne alebo časti regiónu v nasledujúcom roku.

4.   Žiadosti, ktoré sú predmetom kontrol na mieste, určuje príslušný orgán najmä na základe analýzy rizík, ako aj reprezentatívnosti predložených žiadostí o podporu.

Analýza rizík zohľadní:

…

7.   Plocha poľnohospodárskych parciel sa určí na základe akéhokoľvek primeraného prostriedku, ktorý vymedzí príslušný orgán a ktorý zaručí presnosť merania prinajmenšom porovnateľnú s presnosťou, ktorá sa vyžaduje pre oficiálne merania v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami. Tento orgán určí hranicu odchýlky, so zreteľom najmä na techniku použitého merania, na presnosť dostupných oficiálnych dokumentov, na miestnu situáciu (napríklad sklon alebo forma parcely) a ustanovenia nasledujúceho odseku.

…

8.   Skutočnosť, či poľnohospodárske pozemky spĺňajú podmienky, sa overí akýmkoľvek primeraným prostriedkom. Za týmto účelom sa vyžiada, pokiaľ je to nutné, o predloženie dodatočných dôkazov.

…“ [neoficiálny preklad]

13

Podľa článku 9 nariadenia č. 3887/92:

„1.   Ak sa zistí, že skutočne zistená plocha je väčšia než plocha deklarovaná v žiadosti o pomoc ‚na plochu‘, táto deklarovaná plocha sa zohľadní ako základ na výpočet výšky pomoci.

2.   Ak sa zistí, že plocha deklarovaná v žiadosti o pomoc ‚na plochu‘ presahuje zistenú plochu, základom na výpočet výšky pomoci bude plocha skutočne zistená v rámci kontroly. …

…“ [neoficiálny preklad]

14

Nariadenie Komisie (ES) č. 2419/2001 z 11. decembra 2001 stanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania integrovaného správneho a kontrolného systému pre určité programy pomoci spoločenstva, zriadeného nariadením Rady (EHS) č. 3508/92 (Ú. v. ES L 327, s. 11; Mim. vyd. 3/034 s. 308), stanovuje:

„2.   … ak deklarovaná plocha v žiadosti o pomoc na plochu presahuje plochu určenú pre túto skupinu plodín ako výsledok administratívnej kontroly alebo kontroly na mieste, pomoc je vypočítaná na základe plochy stanovenej pre túto skupinu plodín.“

15

Belgické orgány zaviedli od roku 1996 identifikačný systém poľnohospodárskych parciel vypracovaný na základe leteckých fotografií na báze GIS-u, ako ho upravuje článok 4 nariadenia č. 3508/92. Parcely sa na leteckých fotografiách identifikovali prostredníctvom manuálneho vyznačenia pestovateľmi na týchto leteckých fotografiách a následne správne úrady graficky zakótovali tieto údaje do GIS-u.

16

V súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia č. 729/70 a v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia č. 1258/1999 služby Komisie poverené zúčtovaním výdavkov EPUZF-u vykonali v Belgicku previerky od 15. do 17. mája 2001, ktoré sa týkali odvetvia plodín pestovaných na ornej pôde na účely zúčtovania výdavkov za rozpočtové obdobia 1999, 2000 a 2001. Tieto služby dospeli k záveru, že existujú nezrovnalosti v kontrolách, ktoré vykonali belgické úrady.

17

Po výmene korešpondencie, po dvojstrannej schôdzke medzi dotknutým členským štátom a Komisiou, ako ju upravuje článok 8 ods. 1 druhý pododsek nariadenia Komisie (ES) č. 1663/95 zo 7. júla 1995 stanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 729/70 týkajúceho sa postupu pri zúčtovaní výkazov záručnej sekcie EPUZF-u (Ú. v. ES L 158, s. 6, Mim. vyd. 3/018 s. 31) a po pokuse o zmierenie v súlade s rozhodnutím Komisie 94/442/ES z 1. júla 1994, ktorým sa ustanovuje zmierovací postup v rámci zaúčtovania výdavkov záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (Ú. v. ES L 182, s. 45; Mim. vyd. 03/016, s. 268) Komisia prijala 30. septembra 2003 súhrnnú správu (ďalej len „súhrnná správa“).

18

Z tejto správy vyplýva, že Komisia sa domnievala na jednej strane, že Belgické kráľovstvo porušilo tak článok 8 nariadenia č. 3508/92, ako aj články 6 a 9 nariadenia č. 3887/92 z dôvodu omeškania grafického zakótovania poľnohospodárskych parciel do GIS-u, čím zabránilo zohľadneniu určitých spisových materiálov pri analýze rizík. Na druhej strane Komisia zistila porušenie uvedených ustanovení v dôsledku toho, že nebola znížená plocha pozemkov deklarovaných v žiadostiach o pomoc (ďalej len „deklarovaná plocha“), a/alebo v dôsledku toho, že neboli vykonané kontroly na mieste v prípadoch, v ktorých správne kontroly uvádzali, že deklarovaná plocha presahovala plochu tých istých parciel zakótovaných do GIS-u (ďalej len „plocha GIS-u“).

19

V tejto súvislosti sa v bode B.7.1.1. uvedenej správy píše:

„Služby Komisie prešetrovali nezrovnalosti, ktoré sa zistili prostredníctvom systému belgickej správnej kontroly za obdobie rokov zberu úrody 1999 až 2001. Vyšlo najavo, že belgický geografický informačný systém (GIS) bol užitočným nástrojom na určenie odchýlok alebo prípadných nedodržaní pravidiel. Aj keď však tieto rozdiely medzi údajmi obsiahnutými v GIS-e a plochami, ktoré deklarovali poľnohospodári, boli oznámené, neboli prijaté primerané opatrenia. Následné kontroly vykonané na mieste sa týkali iba obmedzeného množstva prípadov, keď odchýlka bola vyššia ako 5 % na úrovni skupiny plodín. Niektoré žiadosti o pomoc, keď zjavné rozdiely presiahli 5 %, neboli predmetom dodatočného prešetrovania a pomoci boli vyplatené na základe deklarovanej plochy. Keď bol rozdiel nižší ako 5 %, žiadosti neboli vôbec považované za postihnuté nezrovnalosťami a pomoci boli vyplatené bez dodatočného prešetrenia na základe deklarovanej plochy.

Ďalej vo všetkých prípadoch, keď sa nevykonala kontrola na mieste, plocha, ktorú deklaroval poľnohospodár, bola prijatá systémom a bola uvedená v tlačive žiadosti, ktoré bolo zaslané poľnohospodárovi na budúci rok. …

Belgické úrady vysvetlili, že podľa ich názoru iba plochy skutočne zmerané na mieste mohli byť použité na výpočet/prepočet sumy pomoci.

Služby Komisie nesúhlasia s tvrdením, podľa ktorého rozdiely zistené počas správnej kontroly vďaka GIS-u nemôžu byť použité na právne odôvodnenie zníženia výšky pomoci; naopak sa domnievajú, že vyvodenie dôsledkov z odchýlok zistených na základe správnej kontroly nebolo zabezpečené s nevyhnutnou dôslednosťou. Skutočnosť, že belgické úrady neznížili výšku pomoci a/alebo neuplatnili sankcie, je bezpochyby zdrojom straty pre Fond.“

20

V bode B.7.1.3 súhrnnej správy sa píše:

„Na záver, Belgicko nevykonalo niektoré doplňujúce kontroly náležitým spôsobom alebo v súlade s platnou právnou úpravou. Keďže Belgicko neznížilo deklarované plochy a/alebo nevykonalo kontroly na mieste, keď správna kontrola poukázala na nezrovnalosti v deklaráciách, je zodpovedné za nadmerné výdavky Fondu.“

21

Dňa 4. februára 2004 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorým rozhodla, že pokiaľ ide o plodiny pestované na ornej pôde, výdavky vynaložené platobnou agentúrou alebo platobnými agentúrami akreditovanými Belgickým kráľovstvom deklarované v rámci záručnej sekcie EPUZF-u na rozpočtové roky 2000 — 2002 sa paušálne znižujú o 2 %, teda vo výške 9322809 eur, a to z dôvodu nedostatkov doplňujúcich kontrol.

22

Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 13. apríla 2004 Belgické kráľovstvo podalo žalobu o zrušenie sporného rozhodnutia. Uznesením z 8. júna 2004 Súdny dvor postúpil vec Súdu prvého stupňa, ktorý ju zaregistroval pod číslom T-221/04.

23

Na podporu svojej žaloby Belgické kráľovstvo uviedlo tri dôvody založené po prvé na neporušení článku 8 nariadenia č. 3508/92, ako aj článkov 6 a 9 nariadenia č. 3887/92, po druhé na tom, že Komisia nesplnila podmienky, ktoré stanovujú usmernenia, a to pokiaľ ide o pojmy významný nedostatok pri uplatňovaní pravidiel Spoločenstva a skutočné riziko straty pre EPUZF, a nakoniec po tretie na porušení zásady proporcionality pri určení výšky finančnej opravy.

24

Navrhlo, aby Súd prvého stupňa čiastočne zrušil sporné rozhodnutie v časti, v ktorej stanovuje pre Belgické kráľovstvo paušálnu opravu vo výške 2 %, alebo subsidiárne na základe svojej neobmedzenej právomoci znížil výšku výdavku vylúčeného z financovania na sumu 1079814 eur a nakoniec zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

25

Komisia navrhla, aby Súd prvého stupňa zamietol žalobu a zaviazal Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

26

V napadnutom rozsudku Súd prvého stupňa najskôr rozhodol, že žalobný návrh týkajúci sa zníženia finančnej opravy je neprípustný z dôvodu, že v oblasti EPUZF-u žiadne ustanovenie nepriznáva súdnym orgánom Spoločenstva neobmedzenú právomoc v súlade s článkom 229 ES.

27

Následne, rozhodujúc o veci samej, Súd prvého stupňa pripomenul judikatúru v oblasti EPUZF-u:

28

V bode 34 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že vzhľadom na tieto úvahy treba skúmať argumentáciu belgickej vlády voči dôvodom, na ktorých Komisia založila sporné rozhodnutie.

29

V rámci spoločného skúmania prvého dôvodu a prvej časti druhého dôvodu sa Súd prvého stupňa v bodoch 47 až 50 napadnutého rozsudku pod názvom „O význame odchýlok, ktoré zistila Komisia“, domnieval, že odchýlky medzi deklarovanou plochou a plochou GIS-u zistené v štádiu správnej kontroly boli odchýlkami, ktoré poukazovali na prípadné nezrovnalosti žiadostí o pomoc, z ktorých vyplýva riziko straty pre EPUZF.

30

V bode 49 uvedeného rozsudku Súd prvého stupňa uviedol, že právne predpisy účinné v čase skutkových okolností nezaväzovali členské štáty používať GIS. Rozhodol však, že tým, že belgické úrady zaobstarali GIS vopred, predtým, než sa stal povinným alebo zastaraným v dôsledku zovšeobecnenia kontroly satelitným diaľkovým snímaním, získali nástroj kontroly schopný poskytnúť relevantné údaje nad rámec povinností výslovne vyplývajúcich z článku 6 ods. 2 nariadenia č. 3887/92. Podľa Súdu prvého stupňa Komisia nemohla nezohľadniť túto skutočnosť, ktorá zakladala vážnu a opodstatnenú pochybnosť a jasne naznačovala riziko straty pre EPUZF len preto, lebo systém, ktorý odhalil odchýlky, nebol povinný alebo nebol zriadený na tento účel.

31

Následne Súd prvého stupňa v bode 52 napadnutého rozsudku pripustil, že právna úprava účinná v čase skutkových okolností neukladala členským štátom výslovne povinnosť uplatňovať kontrolné postupy, ktoré stanovila Komisia vo svojej súhrnnej správe. Podľa právnej úvahy Súdu prvého stupňa, ktorá vychádza z judikatúry založenej rozsudkami Súdneho dvora z 12. júna 1990, Nemecko/Komisia (C-8/88, Zb. s. I-2321, bod 16), a zo 14. apríla 2005, Španielsko/Komisia (C-468/02, bod 35), však tieto povinnosti reagovať na odchýlky, ktoré zistil GIS, vyplývali prípadne implicitne z účinnej právnej úpravy, podľa ktorej je úlohou členských štátov vytvoriť systém kontroly a dohľadu.

32

V bodoch 53 a 54 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa spresnil, že z tejto právnej úpravy vyplynulo, že členské štáty sú povinné vykonávať hĺbkové administratívne kontroly a kontroly na mieste, ktoré umožnia zabezpečiť riadne dodržiavanie hmotnoprávnych a procesných podmienok na poskytovanie pomoci. Ďalej Súd prvého stupňa uviedol, že z judikatúry tiež vyplýva, že správna kontrola, ktorá predchádza kontrolám na mieste, musí byť vykonávaná takým spôsobom, aby z nej vnútroštátne orgány mohli vyvodiť všetky možné závery, či už isté alebo neisté, o dodržiavaní podmienok na poskytovanie pomoci (pozri najmä rozsudky z 3. októbra 1996, Nemecko/Komisia, C-41/94, Zb. s. I-4733, bod 17, a zo 14. apríla 2005, Španielsko/Komisia, už citovaný, bod 40).

33

V bode 55 napadnutého rozsudku sa teda Súd prvého stupňa domnieval, že voči riziku straty pre EPUZF, ktoré bolo jednoznačne zistené počas správnej kontroly, nečinnosť belgických orgánov sa jasne rovnala neprijatiu implicitných opatrení nevyhnutných na dodržiavanie výslovných pravidiel účinných v čase skutkových okolností.

34

V bode 57 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa vyvodil záver, že belgické úrady boli povinné reagovať na odchýlky, ktoré odhalil GIS.

35

Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré prijalo Belgické kráľovstvo, Súd prvého stupňa sa však v bode 62 napadnutého rozsudku domnieval, že za týchto podmienok a vzhľadom na skutočnosti, ktoré sa zistili počas previerok vykonaných v priebehu mája 2001, Komisia mohla zotrvať v závažných pochybnostiach o presnosti deklarovaných plôch a o účinnosti vykonaných kontrol.

36

Následne v bodoch 65 až 70 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupňa stotožnil s tvrdením Komisie, podľa ktorého z dôvodu omeškania kótovania údajov do GIS-u niektoré spisové materiály mohli uniknúť kontrole na mieste. Súd prvého stupňa sa najmä domnieval:

37

Súd prvého stupňa v bodoch 71 a 72 tohto rozsudku teda dospel k záveru, že členský štát žalobca neuviedol dostatočné skutočnosti, ktoré by umožnili vyvrátiť vážne a opodstatnené pochybnosti Komisie o spoľahlivosti kontrol, ktoré vyplynuli z nedostatočného zohľadnenia odchýlok, ktoré odhalil GIS, a z nevykonania kontroly. Domnieval sa, že preto bola Komisia oprávnená uplatniť finančnú opravu. Za týchto podmienok prvý dôvod, ako aj prvá časť druhého dôvodu sa zamietli.

38

Pokiaľ ide o druhú časť druhého dôvodu založenú na neexistencii skutočného rizika straty pre EPUZF a tretí dôvod založený na neprimeranom charaktere paušálnej opravy so zreteľom na stratu, ktorá skutočne vznikla EPUZF-u, ktorými sa Súd prvého stupňa rozhodol zaoberať spoločne, tento súd sa nestotožnil s metódou výpočtu, ktorú uviedlo Belgické kráľovstvo, aby preukázalo údajne neprimeranú povahu uplatnených finančných opráv. V bodoch 88 a 90 napadnutého rozsudku najmä zdôraznil, že extrapolácie, ktoré uviedla belgická vláda a ktoré majú preukázať maximálnu stratu, ktorá vznikla EPUZF-u, nezohľadňovali vrátenie nenáležitých platieb a že bolo nemožné vedieť, či obsahovali spisové materiály, ktoré boli s omeškaním zakótované.

39

Zo skutočnosti, že tento členský štát nemohol preukázať maximálnu stratu, ktorá vznikla EPUZF-u, Súd prvého stupňa v bodoch 92 a 93 napadnutého rozsudku vyvodil záver, že Komisia mohla v súlade s právom uložiť paušálnu opravu, a keďže tá bola stanovená na najnižšej úrovni určenej usmerneniami, čiže vo výške 2 %, a keďže tieto usmernenia Belgické kráľovstvo nenapadlo, potom táto oprava v nijakom prípade nemohla porušiť zásadu proporcionality.

40

Preto Súd prvého stupňa zamietol druhú časť druhého dôvodu, ako aj tretí dôvod.

41

Za týchto podmienok Súd prvého stupňa žalobu zamietol a Belgické kráľovstvo zaviazal na náhradu trov konania.

42

V tomto odvolaní Belgické kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:

43

Komisia vo svojom vyjadrení navrhuje zamietnuť odvolanie a zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

44

Na podporu svojho odvolania Belgické kráľovstvo uvádza v podstate päť odvolacích dôvodov na zrušenie napadnutého rozsudku, ktoré sú založené na:

45

Belgické kráľovstvo tvrdí, že Súd prvého stupňa skreslil skutkové okolnosti, keď v bode 47 napadnutého rozsudku konštatoval najmä, že „ak z GIS-u pri správnej kontrole vyplynie, že plocha deklarovaná v žiadosti o pomoc presahuje plochu GIS-u, takýto rozdiel predstavuje odchýlku, ktorá naznačuje prípadné nezrovnalosti tejto žiadosti“, lebo „ak plocha GIS-u zodpovedá viac skutočnej ploche než ploche deklarovanej v žiadosti o pomoc, potom vyplatenie pomoci na plochu na základe deklarovanej plochy predstavuje neoprávnené vyplatenie pomoci v prospech žiadateľa, a teda stratu pre EPUZF“.

46

Takéto tvrdenie vyjadruje nesprávne pochopenie fungovania GIS-u zriadeného Belgickým kráľovstvom. Podľa jeho názoru predstavuje skreslenie skutkových okolností, pokiaľ Súd prvého stupňa považuje GIS za nástroj merania, ktorý sa približuje skôr skutočným údajom o ploche ako údajom, ktoré deklarovali poľnohospodári, a že preto tento systém umožňuje zistiť odchýlky a zistiť nepochybne riziká strát pre EPUZF. Podľa názoru tohto členského štátu však GIS slúži len na identifikáciu poľnohospodárskych parciel a určenie prekrytia parciel a odhalenie dvojitých deklarácií bez toho, aby umožňoval určiť skutočné plochy parciel, najmä z toho dôvodu, že niektoré použité fotografie sú staré.

47

Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa v bode 47 napadnutého rozsudku sa nedomnieval, že GIS bol nástrojom na meranie, ale že neprimeranosť medzi deklarovanou plochou a plochou GIS-u umožňovala zotrvať v závažných pochybnostiach o skutočnom stave plochy, ktorú deklaroval poľnohospodár. Okrem toho cieľ, ktorý spája Belgické kráľovstvo s GIS-om, je nedostatočný vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z článku 6 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 3887/92, ktoré stanovuje, že správna kontrola žiadostí o pomoc spočíva najmä v krížových kontrolách. Použitie príslovky „najmä“ má nevyhnutne za následok to, že správna kontrola obsahuje iné opatrenia ako iba tieto krížové kontroly.

48

Treba konštatovať, že v bode 47 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa vychádzal z konštatovania, že keď plocha deklarovaná v žiadosti o pomoc presahovala plochu GIS-u, potom ide o odchýlku, ktorá poukazuje na prípadnú nezrovnalosť. V tomto prípade a za predpokladu, že plocha GIS-u zodpovedá viac skutočnej ploche než ploche uvedenej v žiadosti o pomoc, Súd prvého stupňa totiž chcel len konštatovať, že za týchto okolností vyplatenie pomoci na plochu v závislosti od deklarovanej plochy mohlo mať za následok neoprávnené vyplatenie pomoci v prospech žiadateľa, a teda stratu pre EPUZF.

49

Súd prvého stupňa však vôbec netvrdil, že GIS bol spoľahlivým nástrojom merania, ako sa mu snaží vytýkať Belgické kráľovstvo. V odpovedi na tvrdenia tohto členského štátu, pokiaľ ide o nepresnosti údajov GIS-u, v bode 48 napadnutého rozsudku zdôraznil, že nepresnosti týchto údajov nespôsobovali ich bezvýznamnosť, ale naopak spôsobovali, že nebol vylúčený vznik rizika straty pre EPUZF. Súd prvého stupňa takto uznal nepresnosť údajov GIS-u. No konštatovaním, že takáto nepresnosť bránila zisteniu toho, či takáto strata bola skutočnou, z uvedeného vyvodil záver, že takto jasne preukázané odchýlky poukazovali na riziko straty pre EPUZF.

50

Súd prvého stupňa úvahou najmä v bode 49 napadnutého rozsudku v skutočnosti smeroval k tomu, že GIS nie je nástrojom na meranie, ale nástrojom kontroly, prostredníctvom ktorého možno pochopiť deklarované plochy. Takto nemal v úmysle priznať viac spoľahlivosti údajom o plochách GIS-u než údajom vyplývajúcim zo žiadostí o pomoc.

51

Pokiaľ ide o schopnosť GIS-u odhaliť odchýlky, treba konštatovať, že tak deklarované plochy, ako aj plochy GIS-u vyplývali in fine z deklarácií poľnohospodárov, pričom deklarované plochy zodpovedali plochám, ktoré uviedli poľnohospodári v tlačivách žiadosti o pomoc, zatiaľ čo druhé vyplynuli z ich manuálneho vyznačenia poľnohospodármi na leteckých fotografiách.

52

Keďže však neexistuje kontrola na mieste ani akékoľvek ďalšie dodatočné preverenie, potom ani deklarované rozlohy, ani plochy vyplývajúce z GIS-u nemožno potvrdiť ako presné. Preto rozpor medzi týmito dvoma zdrojmi informácií mohol byť odchýlkou (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 19. septembra 2002, Nemecko/Komisia, C-377/99, Zb. s. I-7421, bod 48, ako aj z 12. januára 2006, Nemecko/Komisia, C-183/03, body 61 a 62).

53

Preto Súd prvého stupňa v bode 47 napadnutého rozsudku správne vyjadril právny názor, že keď GIS poukáže počas správnej kontroly na to, že deklarovaná plocha presahuje plochu GIS-u, potom uvedený rozdiel predstavuje odchýlku naznačujúcu prípadnú nezrovnalosť tejto žiadosti.

54

Prvý odvolací dôvod sa ako nedôvodný zamieta.

55

Tento dôvod sa skladá v podstate zo štyroch častí, ktoré treba skúmať oddelene.

56

Belgické kráľovstvo sa domnieva, že Súd prvého stupňa porušil článok 6 ods. 7 nariadenia č. 3887/92, keď sa domnieval, že členský štát tým, že vytvoril GIS, mal k dispozícii relevantný nástroj na meranie plochy poľnohospodárskych parciel, hoci na jednej strane výber nástrojov na meranie je v právomoci iba členských štátov a na druhej strane tento členský štát si na účely oficiálneho merania vybral geometriu alebo fotometrickú interpretáciu satelitných snímok.

57

Takto Súd prvého stupňa mohol v bode 49 napadnutého rozsudku iba konštatovať, že belgické úrady mali na základe GIS-u k dispozícii nástroj kontroly schopný poskytnúť relevantné údaje nad rámec povinností, ktoré výslovne vyplývajú z článku 6 ods. 2 uvedeného nariadenia.

58

Komisia pripomína, že belgické úrady si z vlastnej iniciatívy zvolili možnosť použitia leteckých fotografií, aby vykonali správne kontroly vyžadované nariadením č. 3508/92. Preto mali v prípade rozdielov medzi deklarovanou plochou a plochou GIS-u vyvodiť všetky dôsledky, čo však neurobili. Okrem toho odkaz na článok 6 ods. 7 nariadenia 3887/92 nie je relevantný, keďže toto ustanovenie o technických meraniach sa uplatňuje na určenie plochy poľnohospodárskych parciel v rámci kontroly na mieste.

59

Treba pripomenúť, ako sa konštatuje v bode 49 tohto rozsudku, že Súd prvého stupňa nepriznal belgickému GIS-u kvalitu nástroja na meranie. Okolnosť, že sa v bode 49 napadnutého rozsudku domnieval, že GIS bol nástrojom kontroly schopným poskytnúť relevantné údaje nad rámec povinností, ktoré výslovne vyplývajú z článku 6 ods. 2 uvedeného nariadenia, nemôže spochybniť toto konštatovanie.

60

Súdu prvého stupňa preto nemožno vytýkať, že vymedzil namiesto Belgického kráľovstva nástroj na meranie, ktorý mal v úmysle použiť v súlade s článkom 6 ods. 7 tohto nariadenia na účely určenia plochy poľnohospodárskych parciel.

61

Preto nemožno uznať prvú časť druhého žalobného dôvodu.

62

Belgické kráľovstvo vytýka Súdu prvého stupňa, že retroaktívne stanovil členským štátom spôsoby kontroly, ktoré Komisia upravila v jej súhrnnej správe, ktorá slúžila ako základ sporného rozhodnutia, hoci právna úprava účinná v čase skutkových okolností neukladala povinnosť uplatňovať ich. V prípade, že deklarovaná plocha bola väčšia ako plocha GIS-u, boli členské štáty povinné buď vykonať kontrolu na mieste, alebo znížiť plochu, na ktorú sa poskytne pomoc.

63

Podľa názoru Belgického kráľovstva takéto povinnosti sú v rozpore so znením článku 6 ods. 3 nariadenia č. 3887/92, na základe ktorého predmetom kontrol na mieste musí byť len významná vzorka, ktorá obsahuje aspoň 5 % žiadostí o pomoc.

64

Ďalej účinná právna úprava neurčovala v rámci správnych kontrol zníženie plochy, na ktorú sa poskytne pomoc, iba na základe údajov GIS-u. Takéto zníženie v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia 3887/92 bolo stanovené len v prípade, že deklarovaná plocha bola väčšia ako plocha určená v skutočnosti. Takéto určenie však mohlo byť v súlade so zákonom možné podľa práva uplatniteľného ratione temporis iba v rámci kontroly na mieste v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora z 28. novembra 2002, Agrargenossenschaft Pretzsch (C-417/00, Zb. s. I-11053, bod 48). Takúto povinnosť zníženia v štádiu správnej kontroly určite zaviedol článok 31 nariadenia č. 2419/2001, ale bola uplatniteľná len od roku zberu úrody 2002.

65

Okrem toho uloženie takýchto implicitných povinností nebolo nevyhnutné, pokiaľ členský štát žalobca zohľadnil spomenuté odchýlky v rámci analýzy rizík.

66

Nakoniec tieto implicitné povinnosti porušujú na jednej strane zásadu právnej istoty, keďže ukladajú sankcie poľnohospodárom v štádiu správnej kontroly, hoci takúto sankciu stanovovala právna úprava účinná ratione temporis, len pre nedostatky zistené v rámci kontroly na mieste. Na druhej strane porušujú zásadu zákazu diskriminácie, pretože trestajú iba členský štát, ktorý zaviedol presný a účinný systém založený na leteckých fotografiách, čím išiel nad rámec povinností, ktoré ho zaväzovali v štádiu správnej kontroly.

67

Najskôr Komisia pripomína, že predmetom správnej kontroly musí byť súbor žiadostí o pomoc. Aby bol zabezpečený potrebný účinok tejto správnej kontroly, malo teda Belgické kráľovstvo vzhľadom na odhalené rozdiely medzi deklarovanou plochou a plochou GIS-u reagovať. Teda je v súlade s právom, že Súd prvého stupňa rozhodol tak, že nečinnosť belgických úradov bola porovnateľná s neprijatím kontrolných opatrení, ktoré sú implicitne nevyhnutné na dodržiavanie jedného z výslovných pravidiel účinných v čase skutkových okolností. Nejde teda o vytvorenie implicitných povinností, ale o zistenie povinností, ktoré súvisia s dodržiavaním existujúcich výslovných povinností.

68

Pokiaľ ide o implicitnú povinnosť znížiť plochu, ktorá sa má zohľadniť pri výpočte pomoci, keď deklarovaná plocha je väčšia ako plocha GIS-u, Komisia tvrdí, že judikatúra Súdneho dvora zakotvuje túto povinnosť počas všetkých druhov kontrol a že v každom prípade belgické úrady mohli vykonať kontrolu na mieste na účely tohto zníženia. Ďalej článok 31 ods. 2 nariadenia č. 2419/2001, ktorý stanovuje takéto zníženie v štádiu správnej kontroly, je len objasnením článku 9 ods. 2 nariadenia č. 3887/92, ktorý je uplatniteľný ratione temporis.

69

Podľa názoru Komisie tvrdenie, ktoré sa týka právnej istoty, je neopodstatnené, keď, ako pripomenul Súd prvého stupňa v bode 56 napadnutého rozsudku, belgické úrady môžu vykonať kontrolu na mieste. Ďalej zásada zákazu diskriminácie, na ktorú poukázalo Belgické kráľovstvo, sa neuplatňuje v situáciách, keď členské štáty majú na základe právnych predpisov Spoločenstva na výber medzi viacerými technickými možnosťami. Len čo si zvolilo metódu identifikácie, pričom treba spresniť, že si ju zvolili aj ďalšie členské štáty, Belgické kráľovstvo bolo povinné používať údaje vyplývajúce z tohto nástroja, aby vykonalo kontroly v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia č. 3887/92.

70

Na úvod treba konštatovať, ako pripomenul Súd prvého stupňa v bode 52 napadnutého rozsudku, že aj keď právna úprava týkajúca sa poskytovania pomoci a prémií neukladá členským štátom výslovne povinnosť prijať opatrenia dozoru a spôsoby kontroly, ako ich uviedla Komisia počas zúčtovania výdavkov EPUZF-u, takáto povinnosť môže členským štátom vyplynúť prípadne implicitne zo skutočnosti, že na základe predmetnej právnej úpravy sú členské štáty povinné vytvoriť účinný systém dohľadu a kontroly (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júna 1990, Nemecko/Komisia, už citovaný, bod 16, a zo 14. apríla 2005, Španielsko/Komisia, už citovaný, bod 35).

71

Preto vzniká otázka, či povinnosti, na ktoré odkazuje Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, implicitne vyplývajú z povinnosti, ktorá zaväzuje členské štáty povinnosťou vytvoriť účinný systém kontroly a dohľadu, prípadne či sú v rozpore s niektorými ustanoveniami práva Spoločenstva.

72

V tejto súvislosti treba zdôrazniť na jednej strane, že správna kontrola a kontrola na mieste boli zákonodarcom Spoločenstva koncipované ako dva nástroje preverenia, ktoré, hoci sú oddelené, sa navzájom dopĺňajú (pozri rozsudky z 3. októbra 1996, Nemecko/Komisia, už citovaný, bod 43, a zo 14. apríla 2005, Španielsko/Komisia, už citovaný, bod 39). Na druhej strane správna kontrola, ktorá predchádza kontrolám na mieste, sa musí vykonať takým spôsobom, aby z nej vnútroštátne orgány mohli vyvodiť všetky možné závery, či už isté alebo neisté, o dodržiavaní podmienok na poskytnutie pomoci a prémií (pozri rozsudky z 3. októbra 1996, Nemecko/Komisia, už citovaný, bod 17, a zo 14. apríla 2005, Španielsko/Komisia, už citovaný, bod 40).

73

Ako sa však konštatuje v bode 52 tohto rozsudku, ak neexistuje kontrola na mieste alebo ďalšie akékoľvek dodatočné preverenie, potom ani deklarované plochy, ani plochy vyplývajúce z GIS-u nemohli byť potvrdené ako presné. Preto rozpor medzi týmito dvoma zdrojmi informácií mohol byť odchýlkou, ktorá poukazuje na riziko straty pre EPUZF.

74

V prípade takýchto odchýlok mali teda vnútroštátne úrady vyvodiť všetky možné závery, či už isté alebo neisté, o dodržiavaní podmienok na poskytnutie pomoci.

75

Z uvedeného vyplýva, že takéto odchýlky povzbudzovali predmetný členský štát, aby prijal kontrolné opatrenia, či už ide o kontroly na mieste alebo akékoľvek ďalšie dodatočné preverenie, a že v tejto súvislosti jednoduché zohľadnenie v analýze rizík uvedených odchýlok sa ukázalo nedostatočné na účely odstránenia pochybností, ktoré sa týkajú nepresnosti deklarovaných plôch.

76

Preto argumentácia Belgického kráľovstva, ktorá smeruje k spochybneniu existencie v prejednávanej veci implicitných povinností vykonať kontrolu na mieste alebo ďalšie administratívne kontroly, musí byť zamietnutá ako neopodstatnená.

77

Rovnako treba konštatovať, že v bode 71 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa mohol správne vyvodiť záver, že odchýlky odhalené GIS-om boli nedostatočne zohľadnené, a to napriek tomu, že boli zohľadnené v analýze rizík.

78

Pokiaľ ide o povinnosť zníženia uvedenú v bode 51 napadnutého rozsudku, ak sa aj Súd prvého stupňa v nasledujúcom bode tohto rozsudku nepochybne domnieval, že táto povinnosť implicitne vyplývala z povinnosti, ktorá zaväzuje členské štáty vytvoriť účinný systém kontroly a dohľadu, napriek tomu nevysvetlil rozsah tejto povinnosti explicitne. Preto slabosti v sekundárnych kontrolách, ktoré vyplývajú z neexistencie kontroly na mieste a/alebo zníženia deklarovaných plôch, ktoré boli predmetom diskusie pred Súdom prvého stupňa, sa môžu chápať len vzhľadom na súhrnnú správu, v ktorej boli tieto dôvody pôvodne vyjadrené a rozvinuté.

79

Ako je však vysvetlené v bodoch 19 a 20 tohto rozsudku, Komisia v podstate vytýka tomuto členskému štátu v bode B.7.1.1 uvedenej správy, že nezabezpečil s nevyhnutnou dôslednosťou vyvodenie dôsledkov z odchýlok zistených na základe správnej kontroly, a v bode B.7.1.3, že neznížil deklarované plochy a/alebo nevykonal kontroly na mieste, keď správna kontrola odhalila odchýlky. Komisia bezpochyby uviedla, že rozdiely medzi deklarovanými plochami a plochami GIS-u zistené v štádiu správnej kontroly mohli právne odôvodniť zníženie výšky pomoci, nevyjadrila sa však ku konkrétnym spôsobom, ktoré by mohli viesť k takémuto zníženiu.

80

Z toho vyplýva, že Komisia nevyžadovala od Belgického kráľovstva zníženie plôch, na ktoré sa poskytne subvencia iba na základe údajov GIS-u, ako to tvrdí tento členský štát.

81

Okrem toho tento členský štát nemôže vytýkať Súdu prvého stupňa, že v bodoch 51 a 52 napadnutého rozsudku vyžadoval, aby boli deklarované plochy znížené iba na základe údajov o plochách GIS-u. Podobná požiadavka totiž vôbec nie je uvedená v napadnutom rozsudku.

82

Preto odvolacie dôvody o údajnej povinnosti znížiť deklarované plochy na základe plôch GIS-u sa musia zamietnuť ako nedôvodné.

83

Predovšetkým, aj za predpokladu, že v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia č. 3887/92 uplatniteľným ratione temporis akékoľvek zníženie subvencie mohlo byť urobené len na základe plôch zistených v súlade so zákonom, a to po vykonaní kontroly na mieste, je nutné konštatovať, že v každom prípade členský štát žalobca mohol vykonať takúto kontrolu na účely zníženia plochy, na ktorú sa má poskytnúť subvencia.

84

Preto nemožno Súdu prvého stupňa vytýkať, že porušil článok 9 ods. 2 nariadenia č. 3887/92 a judikatúru vyplývajúcu z už citovaného rozsudku Agrargenossenschaft Pretzsch, keď sformuloval právny názor, že belgické úrady boli povinné reagovať primerane na odchýlky odhalené ich GIS-om v štádiu správnej kontroly.

85

V každom prípade treba zdôrazniť, že cieľmi nariadenia č. 3887/92 v súlade so siedmym a s deviatym odôvodnením je účinným spôsobom kontrolovať dodržiavanie ustanovení v oblasti pomoci Spoločenstva a prijať ustanovenia, ktoré majú predchádzať a účinne sankcionovať nezrovnalosti a podvody (pozri v tomto zmysle rozsudok Agrargenossenschaft Pretzsch, už citovaný, bod 33).

86

Takto v prípade existencie odchýlok, pokiaľ ide o presnosť deklarovaných plôch, povinnosť vykonať kontroly na mieste a/alebo znížiť deklarované plochy po určení predmetných plôch, čo nie je vôbec v rozpore s uplatniteľnou právnou úpravou, v skutočnosti smeruje k naplneniu cieľov tejto právnej úpravy, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

87

Následne je nutné konštatovať, že implicitné povinnosti, ktoré vyvodil Súd prvého stupňa, vôbec neporušujú ustanovenia článku 6 ods. 3 nariadenia č. 3887/92, na základe ktorých predmetom kontrol na mieste mala byť len významná vzorka, ktorá obsahuje aspoň 5 % žiadostí o podporu.

88

Na jednej strane totiž toto ustanovenie ustanovuje kontrolu členským štátom aspoň 5 % žiadostí o pomoc, čo nevylučuje, aby predmetom kontrol mohol byť ich väčší pomer, a na druhej strane, ako konštatoval Súd prvého stupňa v bode 56 napadnutého rozsudku, spisové materiály, ktoré vykazujú odchýlky, predstavovali len 2,1 % až 4 % spisových materiálov žiadostí o pomoc.

89

Pokiaľ ide o uvádzané porušenie zásady právnej istoty, treba zdôrazniť, že počas správnej kontroly v prípade odchýlky, ktorá poukazuje na prípadné precenenie deklarovanej plochy, suma pomoci mohla byť opravená na základe plochy skutočne určenej počas kontroly na mieste.

90

Preto Belgické kráľovstvo nemohlo uviesť v prospech poľnohospodárov zásadu právnej istoty, ktorá bráni zníženiu plochy, na ktorú sa má poskytnúť subvencia, v štádiu správnej kontroly.

91

Pokiaľ ide o uvádzané porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, najskôr treba zdôrazniť, že každý prípad musí byť v zásade posudzovaný oddelene, aby sa zistilo, či predmetný členský štát počas uskutočnenia finančných operácií EPUZF-om splnil požiadavky, ktoré vyplývajú z práva Spoločenstva, a pokiaľ ich nesplnil, tak do akej miery (rozsudky z 18. mája 2000, Belgicko/Komisia, C-242/97, Zb. s. I-3421, bod 129, a z 20. septembra 2001, Belgicko/Komisia, C-263/98, Zb. s. I-6063, bod 132).

92

To neznamená, že členský štát nie je oprávnený dovolávať sa porušenia zásady rovnosti zaobchádzania. Môže tak však urobiť len vtedy, ak sú uvádzané prípady prinajmenšom porovnateľné vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré ich charakterizujú, ku ktorým patrí najmä obdobie, počas ktorého boli výdavky vynaložené, predmetné odvetvia a charakter vytýkaných nezrovnalostí (pozri rozsudky z 18 mája 2000, Belgicko/Komisia, už citovaný, bod 130, a z 20. septembra 2001, Belgicko/Komisia, už citovaný, bod 133).

93

Následne treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry môže existovať zakázaná diskriminácia v prípade, že sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rôzne, ibaže je takéto zaobchádzanie objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. mája 1994, Codorniu/Rada, C-309/89, Zb. s. I-1853, bod 26, a z 13. septembra 2001, Španielsko/Komisia, C-375/99, Zb. s. I-5983, bod 28).

94

Keďže však Belgické kráľovstvo malo vďaka dobrovoľne zriadenému systému k dispozícii relevantné informácie, ktoré ďalšie členské štáty v prípade nepoužitia takého nepovinného systému v čase skutkových okolností nemali, situácia Belgického kráľovstva a situácia ostatných členských štátov nebola porovnateľná (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 2001, Belgicko/Komisia, už citovaný, body 135 a 136, ako aj z 13. septembra 2001, Španielsko/Komisia, už citovaný, bod 29).

95

Z toho vyplýva, že keďže situácie neboli porovnateľné, zásada rovnosti zaobchádzania nebola porušená.

96

Preto tým, že Súd prvého stupňa v bode 49 napadnutého rozsudku zaujal stanovisko, že Komisia nemohla prehliadnuť predmetné odchýlky z jednoduchého dôvodu, že systém, ktorý ich odhalil, nebol povinný alebo nebol určený na tento účel, nedospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

97

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy nemožno druhú časť druhého dôvodu uznať.

98

Touto časťou Belgické kráľovstvo vytýka Súdu prvého stupňa, že porušil ustanovenia článku 8 nariadenia č. 3508/92, ako aj článkov 6 a 9 nariadenia č. 3887/92, pretože sa nesprávne domnieval, že systém belgickej kontroly nebol účinný v dôsledku neexistencie vyvodenia dôsledkov z údajov pochádzajúcich z GIS-u. Súd prvého stupňa odôvodnil odmietnutie argumentácie belgickej vlády len jediným dôvodom, z právnej stránky nesprávnym, to znamená, že žiadna hranica odchýlky nemohla byť uplatniteľná v štádiu správnych kontrol.

99

Komisia tvrdí, že hranica odchýlky, ktorú uvádzajú belgické úrady, sa týka len fyzických kontrol a neistôt, ktoré súvisia s týmto typom kontrol. To nemôže odôvodniť hranicu odchýlky v správnych kontrolách, keď plocha referenčných parciel musí byť vopred stanovená v každej žiadosti a v rámci akejkoľvek formy kontroly vrátane správnych kontrol.

100

Komisia uznala, že hranica odchýlky je prípustná počas pôvodnej tvorby referenčných parciel uskutočnenej na základe článku 4 nariadenia č. 3508/92, ale takúto hranicu nemožno používať opakovane a trvalo podľa vzoru praxe belgických úradov, ak bol už systém vytvorený.

101

Treba zdôrazniť, že Súd prvého stupňa sa v bode 60 napadnutého rozsudku bezpochyby domnieval, že hranicu odchýlky nemožno v štádiu správnej kontroly pripustiť. V bode 61 napadnutého rozsudku však konštatoval, že kontroly, ktoré vykonali belgické úrady, mohli zabrániť len tomu, aby boli pomoci vyplatené bez dodatočných vyšetrovaní, pokiaľ ide o niektoré spisové materiály vykazujúce odchýlky v rozsahu menšom ako 5 %.

102

Preto nezávisle od otázky uplatniteľnosti hranice odchýlky 5 % v štádiu správnej kontroly Súd prvého stupňa v každom prípade konštatoval nedostatky vo vykonaných kontrolách v prípade spisových materiálov vykazujúcich odchýlku väčšiu ako 5 % medzi deklarovanou plochou a plochou vyplývajúcou z GIS-u.

103

Preto je tretia časť druhého dôvodu neuplatniteľná.

104

Touto časťou sa Belgické kráľovstvo snaží preukázať, že Súd prvého stupňa porušil článok 8 nariadenia č. 3508/92, ako aj články 6 a 9 nariadenia č. 3887/92, keďže sa nesprávne domnieval, že kontrolný systém, ktorý zaviedli belgické úrady, nie je účinný z dôvodu omeškaného kótovania grafických údajov do GIS-u.

105

Tento členský štát tiež vytýka Súdu prvého stupňa, že si nesplnil povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o body 65 až 70 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa najmä neodôvodnil, ako boli grafické kótovanie a analýza rizík urobené po 31. auguste omeškaním, keď nariadenie neobsahovalo odkaz na takýto deň. Rovnako neodpovedal na argumentáciu belgickej vlády, podľa ktorej kontroly na mieste uskutočnené po 31. auguste boli rovnako účinné ako kontroly vykonané pred týmto dňom, keďže vo vzťahu k niektorým plodinám pokosené pozemky nie sú ešte obrobené v septembri a v októbri, zatiaľ čo v prípade iných plodín zbery úrod sa uskutočnili len na konci októbra, alebo dokonca na začiatku novembra.

106

Komisia sa domnieva, že dôvod prediskutovaný pred Súdom prvého stupňa sa netýkal omeškania kontrol na mieste, ako sa zdá, že to chápe Belgické kráľovstvo, ale omeškaného zavedenia grafických údajov do GIS-u. Toto omeškané kótovanie údajov do GIS-u neumožnilo vykonať správne kontroly v potrebnom čase, v dôsledku čoho zabránilo vykonaniu neskorších kontrol na mieste alebo spôsobilo ich omeškanie. Belgické úrady ďalej uznali, že omeškané zavedenie grafických údajov do GIS-u malo vplyv na výber žiadosti o pomoc v rámci analýz rizík.

107

Na úvod treba zdôrazniť, ako uviedla Komisia, že v bodoch 65 až 70 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa neposudzoval účinnosť kontrol na mieste vykonávaných po 31. auguste, ale omeškanie kótovania údajov o ploche do GIS-u, čo následne neumožnilo vykonať v potrebnom čase správne kontroly, a teda zabránilo kontrolám na mieste.

108

Pokiaľ ide o nedostatok odôvodnenia, tvrdenia uvedené v tejto súvislosti belgickou vládou sú nedôvodné. V bode 70 napadnutého rozsudku totiž Súd prvého stupňa vysvetlil, prečo sa domnieval, že omeškané kótovanie mohlo vzbudiť pochybnosti o spoľahlivosti následných kontrol. Rozhodol tiež tak, že tento záver nespochybnila skutočnosť, že žiaden text týkajúci sa EPUZF-u nestanovoval grafické kótovanie každoročne pred 31. augustom.

109

Pokiaľ ide o dôvodnosť týchto záverov Súdu prvého stupňa, Súdny dvor už mal príležitosť konštatovať, že v súlade s cieľom a so štruktúrou nariadenia č. 3887/92 je potrebné článok 6 ods. 3 druhý pododsek tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že tak úvodné, ako aj dodatočné kontroly sa musia vykonávať dovtedy, kým existujú dôkazy o plodinách na ornej pôde alebo úhorení pôdy na plochách, ktoré boli predmetom platieb, a v každom prípade v bežnom roku (pozri rozsudok zo 7. októbra 2004, Španielsko/Komisia, C-153/01, Zb. s. I-9009, bod 152).

110

Súdny dvor pokračoval, pričom zdôraznil, že v záujme efektivity treba kontroly na plochách určených na plodiny na ornej pôde vykonávať pred žatvou a na plochách určených na úhorenie predtým, ako sa táto povinnosť skončí, t. j. 31. augusta bežného roka. V každom prípade, čím viac kontroly meškajú, tým viac je pravdepodobné, že Komisia dospeje k logickému záveru, že uvedené kontroly neposkytujú požadovanú úroveň záruk zákonnosti žiadostí a že riziko strát pre EPUZF bude značné (rozsudok zo 7. októbra 2004, Španielsko/Komisia, už citovaný, bod 153).

111

Takto z judikatúry jasne vyplýva, že časové hľadisko, ktoré je relevantné na účely posúdenia omeškania kontrol vykonaných členským štátom, ktoré sa týkajú plodín na ornej pôde, zodpovedá obdobiu zberu úrody. V tejto súvislosti, ako uznalo samotné Belgické kráľovstvo najmä v bode 104 svojho odvolania, zber úrody niektorých plodín nastal pred 31. augustom.

112

Kótovanie údajov o ploche do GIS-u však bolo vopred nevyhnutné pre výber, najmä na základe analýzy rizík, spisových materiálov žiadostí o pomoc, ktoré mali byť predmetom kontroly na mieste.

113

Z toho vyplýva, že Komisia mohla použiť tento dátum, ako je vysvetlené v bode 65 napadnutého rozsudku, na účely posúdenia percentuálneho zastúpenia údajov zakótovaných do GIS-u k tomuto dňu a následne posúdiť spoľahlivosť kontrolného systému zriadeného týmto členským štátom.

114

Preto sa Súd prvého stupňa správne domnieval, že kótovanie údajov do GIS-u vykonané po 31. auguste mohlo mať charakter určitého omeškania. Rovnako sa mohol oprávnene domnievať, že za týchto podmienok Komisia, ako sa konštatuje v bode 67 napadnutého rozsudku, mohla dôvodne tvrdiť, že toto kótovanie neumožnilo vykonať správne kontroly v potrebnom čase, teda zabránilo kontrolám na mieste, a že ako sa uvádza v bode 69 uvedeného rozsudku, v dôsledku tejto skutočnosti určitý počet spisových materiálov unikol tejto kontrole.

115

Štvrtú časť druhého dôvodu nemožno preto uznať.

116

Keďže prvé tri časti druhého dôvodu boli tiež zamietnuté, tento dôvod sa musí zamietnuť.

117

Belgické kráľovstvo tvrdí, že odôvodnenie uvedené v bodoch 29 až 71 napadnutého rozsudku je zjavne nedostatočné a/alebo rozporné.

118

Po prvé v bode 33 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa bez akéhokoľvek rozboru potvrdil tvrdenie Komisie, podľa ktorého podmienka stanovená usmerneniami, ktorá určuje, že paušálna finančná oprava predpokladá existenciu významného nedostatku pri uplatňovaní výslovných pravidiel Spoločenstva, mala byť vykladaná so zreteľom na podmienku uvedenú v predchádzajúcom odseku týchto usmernení, podľa ktorej o paušálnych opravách sa musí uvažovať, keď Komisia zistí, že kontrolné opatrenie, ktoré výslovne vyžaduje nariadenie alebo ktoré je implicitne nevyhnutné na dodržanie explicitného pravidla, nebolo vykonané primeraným spôsobom. Podobné tvrdenie je však v rozpore so samotným znením týchto usmernení, keď táto podmienka významného nedostatku v uplatňovaní výslovných pravidiel Spoločenstva sa viaže na povahu kontrolného konania a na jeho charakter, ktorý možno alebo nemožno zdokonaliť.

119

Po druhé Súd prvého stupňa neodpovedal na tvrdenie belgickej vlády, podľa ktorého povinnosti, ktoré Komisia odporúča v súhrnnej správe, to znamená v prípade odchýlok vykonať buď kontrolu na mieste, alebo zníženie plochy, na ktorú sa má poskytnúť subvencia, boli v rozpore s uplatniteľnou právnou úpravou a s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá vyplýva z už citovaného rozsudku Agrargenossenschaft Pretzsch.

120

Po tretie Súd prvého stupňa sa v bode 52 napadnutého rozsudku domnieval, že Komisia v súlade s právom stanovila spôsoby kontroly, ktoré upravuje súhrnná správa. V predchádzajúcom bode napadnutého rozsudku však Súd prvého stupňa bez opodstatnenia tvrdil, že Komisia uložila povinnosť uvedeným úradom vykonať buď kontrolu na mieste, alebo znížiť plochu, na ktorú sa má poskytnúť subvencia, alebo vykonať iné správne kontroly, aj keď uvedená správa vôbec neodkazuje na tieto ďalšie správne kontroly.

121

Po štvrté tvrdenia Súdu prvého stupňa obsiahnuté v bodoch 60 až 70 napadnutého rozsudku sú protirečivé. Podľa názoru Belgického kráľovstva totiž analýza rizík je buď ako celok neúčinná z dôvodu uplatňovania hranice odchýlky, alebo je účinná, ale len v prípade žiadostí o pomoc, ktoré boli kótované pred 31. augustom.

122

Podľa názoru Komisie Súd prvého stupňa si splnil povinnosť odôvodnenia najmä tým, že v bodoch 52 a 57 napadnutého rozsudku pripomenul, že je úlohou členských štátov vytvoriť účinný systém kontroly a dohľadu a že belgické úrady boli povinné reagovať na odchýlky odhalené GIS-om.

123

Ďalej sa Komisia domnieva, že body 60 a 70 napadnutého rozsudku neskrývajú v sebe nijaké protirečenia, keďže Súd prvého stupňa rozobral v týchto dvoch bodoch uvedeného rozsudku dva rôzne druhy nezrovnalostí.

124

Pokiaľ ide o údajné protirečenie a/alebo nedostatočné odôvodnenie, ktoré sa vzťahujú na bod 33 napadnutého rozsudku, najskôr treba zdôrazniť, že skutočnosť, že konanie sa môže zdokonaliť, sama osebe neodôvodňuje finančnú opravu. Musí existovať významný nedostatok pri uplatňovaní výslovných pravidiel Spoločenstva a takýto nedostatok musí vystaviť EPZUF reálnemu nebezpečenstvu straty alebo nesúladu s pravidlami (pozri rozsudok z 24. februára 2005, Holandsko/Komisia, už citovaný, bod 34, a rozsudok zo 7. júla 2005, Grécko/Komisia, C-5/03, Zb. s. I-5925, bod 51).

125

Podľa názoru Belgického kráľovstva Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo vyššie uvedené pravidlo, ktoré Komisia prebrala do svojich usmernení, malo byť vykladané vzhľadom na pravidlo, ktoré obsahuje uvedené usmernenia, podľa ktorého o paušálnych opravách sa musí uvažovať, keď Komisia zistí, že kontrolné opatrenie, ktoré explicitne vyžaduje nariadenie alebo ktoré je implicitne nevyhnutné na účely dodržovania výslovného pravidla, sa nevykonalo.

126

V tejto súvislosti treba konštatovať, že Súd prvého stupňa odôvodnil spojený výklad ustanovení usmernení, pričom vychádzal najmä z pravidiel o dôkaznom bremene v sporoch týkajúcich sa zúčtovania výdavkov EPUZF-u. Takéto odôvodnenie sa však zdá dostatočné. Napriek rozsahu záväznosti pravidla prima facie vysvetleného v bode 124 tohto rozsudku totiž paušálna oprava môže byť uplatnená, aj keď sa zistí nečinnosť pri uplatňovaní implicitných pravidiel, pokiaľ je dodržiavanie týchto implicitných pravidiel nevyhnutné na dodržiavanie explicitného pravidla (pozri, pokiaľ ide o paušálnu opravu súvisiacu s porušením implicitných povinností, rozsudok z 9. januára 2003, Grécko/Komisia, už citovaný, body 28 a 37).

127

Následne, pokiaľ ide o údajnú nezlučiteľnosť predmetných implicitných povinností s judikatúrou Spoločenstva, zdá sa, že so zreteľom na to, čo je zdôraznené v bode 84 tohto rozsudku, nebolo treba, aby Súd prvého stupňa analyzoval uvádzané protirečenie.

128

Pokiaľ ide o bod 51 napadnutého rozsudku, treba pripomenúť, že ten spočíva vo vysvetlení právneho stanoviska Belgického kráľovstva, ktoré tvrdilo, že Komisia mu v prípade odchýlok uložila povinnosť buď vykonať kontrolu na mieste, alebo znížiť plochu, na ktorú sa má poskytnúť subvencia, alebo vykonať ďalšie administratívne kontroly.

129

Pokiaľ však ide o „ďalšie administratívne kontroly“, treba konštatovať, že v bode B.7.1. súhrnnej správy Komisia už vytýkala tomuto členskému štátu nevykonanie dodatočných vyšetrovaní vrátane administratívnych, pokiaľ ide o žiadosti o pomoc, v prípade ktorých odchýlky plôch presiahli 5 %. Z toho vyplýva, že Súd prvého stupňa nešiel nad rámec výhrad, ktoré sú uvedené v spornom rozhodnutí, teda nemusel v tejto súvislosti vyjadriť osobitné odôvodnenie.

130

Pokiaľ ide nakoniec o body 60 a 70 napadnutého rozsudku, je nutné konštatovať, že obe odlišné konštatovania Súdu prvého stupňa nie sú rozporné.

131

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba tretí dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

132

Na základe tohto dôvodu Belgické kráľovstvo vytýka Súdu prvého stupňa, že nesprávne uplatnil zásadu proporcionality, keď sa domnieval, že Komisia mu dôvodne uložila finančnú opravu vo výške 9322809 eur. Podľa metódy extrapolácie, ktorú v konaní pred Súdom prvého stupňa uviedol tento členský štát, skutočná škoda, ktorá vznikla EPUZF-u v dôsledku nezrovnalostí, dosiahla výšku 1079814 eur alebo najviac 1491085 eur.

133

Okrem toho belgická vláda tvrdí, že jej vyčíslenie škody, ktorá skutočne vznikla EPUZF-u, Súd prvého stupňa nesprávne zamietol iba preto, lebo nezohľadňovalo vrátenie nenáležitých platieb a spisové materiály, ktoré boli s omeškaním kótované. Aj keby neexistovali tieto dve skutočnosti, tento členský štát uvádza, že jeho extrapolácie v každom prípade preukázali neprimeraný charakter paušálnej finančnej opravy, ktorú použila Komisia.

134

Komisia zotrváva na stanovisku, že belgické úrady mali vo svojej pôvodnej extrapolácii zohľadniť vrátenie nenáležitých platieb, čo však neurobili. V skutočnosti sa snažili predstaviť novú extrapoláciu tým, že v štádiu odvolacieho konania tvrdili, že maximálna potenciálna škoda EPUZF-u dosiahla výšku 3500000 eur.

135

Podľa ustálenej judikatúry prináleží Komisii uniesť dôkazné bremeno o porušení pravidiel Spoločenstva, a len čo je toto porušenie dokázané, prináleží členskému štátu, aby prípadne uniesol dôkazné bremeno o tom, že Komisia sa dopustila omylu, pokiaľ ide o finančné dôsledky z toho vyplývajúce (rozsudok zo 7. júla 2005, Grécko/Komisia, už citovaný, bod 38 a citovaná judikatúra).

136

Pokiaľ ide o druh použitej opravy, treba pripomenúť, že vo svetle usmernení, ak nie je možné presne vyčísliť škodu, ktorá vznikla Spoločenstvu, potom Komisia môže uvažovať o paušálnej oprave (pozri rozsudok z 18. septembra 2003, Spojené kráľovstvo/Komisia, C-346/00, Zb. s. I-9293, bod 53).

137

V prejednávanej veci to bol presne tento prípad, a pokiaľ ide o sadzbu opravy 2 %, ktorú použila Komisia v spornom rozhodnutí, ide o najnižšiu z uplatniteľných sadzieb (pozri v tomto zmysle rozsudok Spojené kráľovstvo/Komisia, už citovaný, bod 56).

138

V tejto súvislosti, keď sa Komisia namiesto toho, aby zamietla výdavky, na ktoré sa vzťahuje protiprávne konanie, v celom rozsahu, snažila vytvoriť pravidlá, ktoré sa zameriavajú na diferencované zaobchádzanie s prípadmi nezrovnalostí podľa úrovne nedostatkov spočívajúcich v nečinnostiach súvisiacich s kontrolami a podľa stupňa nebezpečenstva, ktorému je vystavený EPUZF, potom členský štát musí preukázať, že tieto kritériá sú svojvoľné a nespravodlivé (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. októbra 1998, Taliansko/Komisia, C-242/96, Zb. s. I-5863, bod 75, ako aj z 22. apríla 1999, Holandsko/Komisia, C-28/94, Zb. s. I-1973, bod 56, a z 21. marca 2002, Španielsko/Komisia, C-130/99, Zb. s. I-3005, bod 44).

139

Pokiaľ ide o paušálnu opravu vo výške 2 % použitú v spornom rozhodnutí, Belgické kráľovstvo uviedlo extrapoláciu, na základe ktorej sa snažilo preukázať, že maximálna škoda, ktorá vznikla EPUZF-u, bola nižšia ako suma, ktorá vyplýva z paušálnej opravy, ktorú použila Komisia.

140

Treba však konštatovať, že v prípade nedostatkov v kontrolách, vyčíslenie škody, ktorá mohla vniknúť EPUZF-u v dôsledku nich, musí zohľadniť najmä vrátenie od poľnohospodárov nenáležitých pomocí vyplatených na plochu.

141

Preto sa Súd prvého stupňa správne domnieval, že Belgické kráľovstvo nepreukázalo, že maximálna škoda, ktorá vznikla EPUZF-u, nemohla byť vyššia ako 1491085 eur. V tejto súvislosti v rozpore s tým, čo tvrdí tento členský štát, v prípade, že sa nezohľadnilo vrátenie nenáležitých pomocí, predložená extrapolácia nemohla mať dôkazný charakter na účely preukázania toho, že predmetná paušálna finančná oprava mala neprimeraný charakter.

142

Ďalej Belgické kráľovstvo tým, že uvádza najmä v štádiu odvolacieho konania druhotnú extrapoláciu maximálnej škody, ktorá mohla vzniknúť EPUZF-u v dôsledku nedostatkov v činnosti jeho úradov v oblasti kontrol, potvrdzuje určitý druh dôkazného charakteru jeho prvých extrapolácií, ktoré Súd prvého stupňa zamietol.

143

V tejto súvislosti z toho vyplýva, že Súdu prvého stupňa nemožno vytýkať, že porušil zásadu proporcionality.

144

V bode 122 svojho odvolania Belgické kráľovstvo bezpochyby odkázalo na bod 93 napadnutého rozsudku, v ktorom sa Súd prvého stupňa domnieval, že keď sa paušálna oprava stanovila v najnižšej výške, ktorú určujú usmernenia, čiže 2 %, a keď tieto usmernenia neboli spochybnené, uvedená oprava nemohla v tomto prípade porušiť zásadu proporcionality. Tento členský štát však v danej súvislosti neuviedol osobitnú argumentáciu, ktorou by sa snažil spochybniť toto konštatovanie Súdu prvého stupňa.

145

Podľa ustálenej judikatúry však z článku 225 ES, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musí byť presne uvedené, ktoré časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne argumenty, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú (pozri rozsudky z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, C-131/03 P, Zb. s. I-7795, bod 49, ako aj z 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada, C-227/04 P, Zb. s. I-6767, bod 45).

146

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba štvrtý odvolací dôvod zamietnuť.

147

Belgické kráľovstvo sa domnieva, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol ako neprípustný jeho návrh na zníženie výšky finančnej opravy, ktorú stanovila Komisia, na základe jeho neobmedzenej právomoci.

148

V tejto súvislosti uvedený členský štát tvrdí, že článok 229 ES, ktorý stanovuje, že nariadenia prijaté spoločne Európskym parlamentom a Radou, ako aj Radou môžu Súdnemu dvoru priznať neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podľa týchto nariadení, sa neuplatní. Predmetné finančné sankcie totiž neupravuje nariadenie, ale upravujú ho usmernenia Komisie.

149

Belgická vláda, opierajúc sa o rozsudok z 2. októbra 2001, EIB/Hautem (C-449/99 P, Zb. s. I-6733), zaujíma stanovisko, že neobmedzenú právomoc možno uznať ex nihilo súdnym orgánom Spoločenstva.

150

Komisia pripomína zásadu, že EPUZF môže financovať len výdavky vynaložené v súlade s pravidlami Spoločenstva. Potom teda bola povinná odmietnuť financovanie každého výdavku, ktorý je postihnutý nezrovnalosťou, a keďže je nemožné určiť presnú sumu výdavkov postihnutých nezrovnalosťou, potom môže odmietnuť financovať výdavky aj v celom rozsahu.

151

V tomto poslednom prípade a so zreteľom na proporcionalitu systém paušálnych opráv umožňuje diferencovať prípady nezrovnalostí na základe uplatnenia finančných opráv určených v závislosti od nebezpečenstva straty, ktorým ohrozila rozpočet skutočnosť, že členský štát nedodržal pravidlá Spoločenstva. Uvedené teda vylučuje, aby sa tento systém považoval za systém peňažných sankcií, ktorý je v rozpore s pravidlami.

152

Pokiaľ ide o už citovaný rozsudok EIB/Hautem, Komisia zastáva názor, že Súdny dvor uznal existenciu svojej neobmedzenej právomoci v tejto právnej veci len z dôvodu osobitnej povahy predmetného sporu a pre ktorý sudca rozhodujúci o zmluve požíva vo všeobecnosti neobmedzenú právomoc. Zúčtovanie výdavkov EPUZF-om však neobsahuje sankcie, spory, ktoré s tým súvisia, nemajú osobitnú povahu, ktorá by odôvodňovala takéto priznanie.

153

Treba konštatovať, že v oblasti EPUZF-u, ako správne uviedol Súd prvého stupňa, žiadne ustanovenie nepriznáva súdnym orgánom Spoločenstva neobmedzenú právomoc, ako ju zakotvuje článok 229 ES.

154

Pokiaľ ide o tvrdenie založené na údajnej donucovacej povahe finančných opráv, ktoré stanovila Komisia v súlade s usmerneniami a ktoré prijala v danej oblasti, treba pripomenúť, že takáto finančná oprava má zabrániť výdavkom na ťarchu EPUZF-u, ktoré by neslúžili na financovanie cieľa, ktorý sleduje uvedená právna úprava Spoločenstva, a preto nepredstavuje sankciu (pozri rozsudky z 11. januára 2001, Grécko/Komisia, C-247/98, Zb. s. I-1, body 13 a 14, ako aj z 9. septembra 2004, Grécko/Komisia, C-332/01, Zb. s. I-7699, bod 63).

155

Za týchto podmienok argumentácia belgickej vlády, ktorá smeruje k tomu, aby sa súdnym orgánom Spoločenstva priznala neobmedzená právomoc o výške finančnej opravy, ktorú stanovila Komisia v rámci zúčtovania výdavkov EPUZF-u, nemá oporu v údajnej sankčnej povahe finančnej opravy.

156

Preto treba piaty dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

157

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné odvolanie zamietnuť.

158

Podľa článku 69 ods. 3 prvého pododseku rokovacieho poriadku, ktorý je uplatniteľný na odvolacie konanie na základe článku 118 tohto rokovacieho poriadku, Súdny dvor môže rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania. V prejednávanej veci je opodstatnené rozhodnúť tak, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: