Vec C‑44/06

Gerlach und Co. mbH

proti

Hauptzollamt Frankfurt (Oder)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný

Finanzgericht des Landes Brandenburg)

„Colná únia – Tranzit Spoločenstva – Dôkaz o zákonnosti tranzitnej operácie alebo mieste priestupku – Lehota troch mesiacov – Poskytnutie lehoty po rozhodnutí o vybratí dovozného cla“

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 8. marca 2007 

Abstrakt rozsudku

Voľný pohyb tovaru – Tranzit Spoločenstva – Vonkajší tranzit Spoločenstva

(Nariadenie Komisie č. 1062/87, článok 11a ods. 2)

Článok 11a ods. 2 nariadenia č. 1062/87 o vykonávacích ustanoveniach a opatreniach na zjednodušenie tranzitného režimu Spoločenstva [neoficiálny preklad], zmeneného a doplneného nariadením č. 1429/90, sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorému patrí výstupný colný úrad, nemôže poskytnúť hlavnému zodpovednému trojmesačnú lehotu na predloženie dôkazu o zákonnosti tranzitnej operácie alebo o mieste, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti, po prijatí rozhodnutia o začatí vyberania dovozného cla, počas konania o sťažnosti podanej proti tomuto rozhodnutiu.

Takéto oneskorené oznámenie uvedenej lehoty je totiž v rozpore so znením tohto článku 11a ods. 2 a porušuje právo hlavného zodpovedného, ktoré vyplýva z tohto ustanovenia, riadne vyjadriť stanovisko k zákonnosti tranzitnej operácie pred prijatím rozhodnutia o vybratí cla, ktoré mu je určené a ktoré závažne zasahuje do jeho záujmov.

(pozri body 37, 39 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 8. marca 2007 (*)

„Colná únia – Tranzit Spoločenstva – Dôkaz o zákonnosti tranzitnej operácie alebo mieste priestupku – Lehota troch mesiacov – Poskytnutie lehoty po rozhodnutí o vybratí dovozného cla“

Vo veci C‑44/06,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Finanzgericht des Landes Brandenburg (Nemecko) z 12. októbra 2005 a doručený Súdnemu dvoru 30. januára 2006, ktorý súvisí s konaním:

Gerlach und Co. mbH

proti

Hauptzollamt Frankfurt (Oder),

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda piatej komory R. Schintgen, sudcovia A. Tizzano (spravodajca) a A. Borg Barthet,

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–       Gerlach und Co. mbH, v zastúpení: G. Schemmann, Steuerberater, za právnej pomoci T. Krüger, Rechtsanwalt,

–       Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. Hottiaux, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci B. Wägenbaur, advokát,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 11a ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 1062/87 z 27. marca 1987 o vykonávacích ustanoveniach a opatreniach na zjednodušenie tranzitného režimu Spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 107, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EHS) č. 1429/90 z 29. mája 1990 (Ú. v. ES L 137, s. 21, ďalej len „nariadenie č. 1062/87“).

2       Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Gerlach & Co. mbH (ďalej len „spoločnosť Gerlach“) a Hauptzollamt Frankfurt (Oder) (colný úrad, ďalej len „Hauptzollamt“) vo veci vyberania dovozného cla.

 Právna úprava Spoločenstva

3       V čase skutkových okolností veci samej bol režim tranzitu Spoločenstva upravený jednak nariadením Rady (EHS) č. 222/77 z 13. decembra 1976 o tranzite Spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 38, 1977, s. 1), zmeneným a doplneným nariadením Rady (EHS) č. 474/90 z 22. februára 1990 (Ú. v. ES L 51, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 222/77“), a jednak nariadením č. 1062/87.

4       Článok 36 ods. 1 nariadenia č. 222/77 stanovuje:

„Ak sa v priebehu alebo v súvislosti s režimom tranzitu Spoločenstva zistí, že v určitom členskom štáte došlo k priestupku, vybranie cla a prípadne ostatných poplatkov uskutoční tento členský štát v súlade s jeho zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami bez toho, aby tým bol dotknutý inštitút trestného konania.“ [neoficiálny preklad]

5       V prípade, že nie je možné zistiť miesto priestupku alebo nezrovnalosti, odseky 2 a 3 tohto článku stanovujú niekoľko domnienok, ktoré majú predchádzať konfliktom o príslušnosť.

6       Článok 36 ods. 3 nariadenia č. 222/77 podrobnejšie stanovuje:

„Ak zásielka nebola predložená colnému úradu určenia a nie je možné zistiť miesto priestupku alebo nezrovnalosti, predpokladá sa, že k takémuto priestupku alebo nezrovnalosti došlo:

–       v členskom štáte, ktorému patrí výstupný colný úrad,

alebo

–       v členskom štáte, ktorému patrí tranzitný colný úrad v mieste vstupu do Spoločenstva, ktorému bolo odovzdané oznámenie o preprave cez hranice,

ak v stanovenej lehote nie je príslušným orgánom predložený uspokojivý dôkaz o zákonnosti tranzitnej operácie alebo o mieste, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti.

Ak žiadny takýto dôkaz nie je poskytnutý, predpokladá sa pri uvedenom priestupku alebo nezrovnalosti, že k nemu došlo v členskom štáte výstupu alebo v členskom štáte vstupu, tak ako je uvedené v prvom odseku v druhej zarážke, clá a ostatné poplatky súvisiace s príslušným tovarom vyberie tento členský štát v súlade s jeho zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami.

…“ [neoficiálny preklad]

7       Článok 11a nariadenia č. 1062/87 stanovuje:

„1. Ak zásielka nebola predložená colnému úradu určenia a nie je možné určiť miesto, kde došlo k priestupku alebo nezrovnalosti, výstupný úrad oznámi túto skutočnosť hlavnému zodpovednému, v každom prípade však najneskôr pred skončením 11. mesiaca nasledujúceho po dátume registrácie tranzitného colného vyhlásenia Spoločenstva.

2. V oznámení uvedenom v odseku 1 musí byť uvedená predovšetkým lehota, v ktorej musí byť výstupnému úradu a pre spokojnosť príslušných orgánov poskytnutý dôkaz o zákonnosti tranzitnej operácie alebo o mieste, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti.

Táto lehota je tri mesiace odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 1. Ak uvedený dôkaz nie je predložený do konca tejto lehoty, príslušný členský štát vykoná kroky na vybratie príslušného cla a ostatných poplatkov. V prípade, že tento členský štát nie je štátom, v ktorom sa nachádza výstupný úrad, okamžite o tom informuje uvedený členský štát.“ [neoficiálny preklad]

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

8       Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že 6. a 13. júla 1990 Hauptzollamt prepustil na žiadosť spoločnosti Gerlach do režimu tranzitu Spoločenstva dve zásielky živých teliat z Poľska s colným úradom učenia v Barcelone (Španielsko).

9       Keď Hauptzollamt dostal potvrdenia o dodaní opečiatkované colnými orgánmi v La Jonquera (Španielsko) a v Barcelone, ktoré potvrdzovali predloženie uvedených zásielok colnému úradu určenia, ukončil režim tranzitu Spoločenstva.

10     Následné kontroly vykonané Komisiou Európskych spoločenstiev a kontrolnými colnými orgánmi v Postupime a v Hanoveri však odhalili, že španielske pečiatky dané na týchto potvrdeniach o dodaní boli falošné a že počas prepravy dobytka došlo k nezrovnalostiam. Presné miesto, kde došlo k týmto nezrovnalostiam, sa nepodarilo zistiť.

11     Hauptzollamt teda zaslal spoločnosti Gerlach ako hlavnému zodpovednému za tranzitnú operáciu dve rozhodnutia o vymeraní cla smerujúce k dodatočnému vybratiu dovozného cla za obe sporné zásielky.

12     Spoločnosť Gerlach podala proti týmto rozhodnutiam sťažnosť a súčasne požiadala aj o odklad výkonu rozhodnutí.

13     Listom z 2. apríla 1992 Hauptzollamt informoval spoločnosť Gerlach, že odoslaný tovar nebol predložený colnému úradu určenia, a oznámil jej, že môže do 7. júla 1992 predložiť dôkaz o riadnom ukončení tranzitnej operácie alebo o mieste, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti. Výkon rozhodnutí o vymeraní cla bol odložený až do uplynutia tejto lehoty.

14     Keďže do uplynutia tejto lehoty spoločnosť Gerlach nepredložila požadované dôkazy, Hauptzollamt rozhodnutím z 28. júla 1998 sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

15     Spoločnosť Gerlach následne podala žalobu na Finanzgericht des Landes Brandenburg, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutí o vymeraní cla a rozhodnutia o sťažnosti.

16     Vo svojej žalobe spoločnosť Gerlach vytýkala Hauptzollamt, že jej poskytol trojmesačnú lehotu stanovenú v článku 11a ods. 2 nariadenia č. 1062/87 až po tom, čo rozhodol o začatí vyberania dovozného cla. V tejto súvislosti sa odvolávala na rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 1999, Lensing & Brockhausen (C‑233/98, Zb. s. I‑7349), z ktorého vyplýva, že v prípade neukončenia tranzitnej operácie členský štát výstupu je oprávnený vyberať clo od hlavného zodpovedného len v prípade, že tento štát mu vopred oznámil, že môže v lehote troch mesiacov predložiť dôkaz o mieste, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti.

17     Hauptzollamt nesúhlasí s tvrdením spoločnosti Gerlach a uvádza, že sporná trojmesačná lehota jej bola v každom prípade poskytnutá v rámci konania o sťažnosti. Eventuálna procesná chyba týkajúca sa stanovenia tejto lehoty teda bola odstránená.

18     Za týchto podmienok Finanzgericht des Landes Brandenburg rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má vnútroštátna colná správa právo zapísať do účtovnej evidencie clo pred poskytnutím lehoty na predloženie dôkazu o mieste, kde došlo k priestupku alebo nezrovnalosti, stanovenej v článku 11a ods. 2 [nariadenia č. 1062/87] a túto lehotu po prvý raz právoplatne stanoviť v konaní o opravnom prostriedku?“

19     Vnútroštátny súd sa prikláňa ku kladnej odpovedi na položenú otázku. Tvrdí, že členský štát, ktorému patrí výstupný úrad, môže zaúčtovať clo pred poskytnutím trojmesačnej lehoty stanovenej v článku 11a ods. 2 nariadenia č. 1062/87, pokiaľ takúto lehotu poskytne hlavnému zodpovednému v rámci konania o sťažnosti.

20     Podľa Finanzgericht by obvykle colná správa mala najskôr hlavnému zodpovednému poskytnúť spornú lehotu a až po uplynutí tejto lehoty začať s vyberaním cla. Nie je však zakázané zmeniť poradie týchto konaní. Podľa vnútroštátneho súdu je totiž podstatné, že trojmesačná lehota je skutočne poskytnutá hlavnému zodpovednému a že hlavný zodpovedný teda má reálnu možnosť predložiť potrebné dôkazy pred ukončením konania zameraného na vybratie cla. Rozhodnutie o vymeraní cla, ktoré je predmetom sťažnosti, teda ešte nie je právoplatné. Ak teda vnútroštátny orgán poskytol spornú lehotu počas konania o sťažnosti, mal hlavný zodpovedný ešte možnosť predložiť potrebné dôkazy a dosiahnuť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Dokonca aj v tomto prípade by práva hlavného zodpovedného zostali zachované.

21     Hoci Finanzgericht uznáva, že Súdny dvor v rozsudkoch Lensing & Brockhausen, už citovanom, ako aj z 20. januára 2005, Honeywell Aerospace (C‑300/03, Zb. s. I‑689), uviedol, že členský štát výstupu môže začať s vyberaním cla len vtedy, keď hlavnému zodpovednému oznámil, že má k dispozícii spornú trojmesačnú lehotu, avšak vnútroštátny súd tvrdí, že riešenie prijaté v týchto rozsudkoch nie je použiteľné na tento prípad.

22     Vnútroštátny súd na jednej strane uvádza, že vo veciach prejednávaných v týchto rozsudkoch nebola hlavným zodpovedným poskytnutá žiadna lehota, zatiaľ čo vo veci samej bola stanovená lehota po prijatí rozhodnutia o vymeraní cla, ale ešte pred nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia. Na druhej strane v rozsudku Honeywell Aerospace, už citovanom, Súdny dvor nevykladal článok 11a ods. 2 nariadenia č. 1062/87, o ktorý ide vo veci samej, ale vykladal ustanovenie, ktorého ho nahradilo, t. j. článok 379 ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3).

 O prejudiciálnej otázke

23     Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 11a ods. 2 nariadenia č. 1062/87 sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorému patrí výstupný úrad, môže poskytnúť hlavnému zodpovednému trojmesačnú lehotu na predloženie dôkazu o zákonnosti tranzitnej operácie alebo o mieste, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti, po prijatí rozhodnutia o začatí vyberania dovozného cla, počas konania o sťažnosti podanej proti tomuto rozhodnutiu.

 Argumentácie účastníkov konania

24     Spoločnosť Gerlach a Komisia tvrdia, že členský štát výstupu môže vymerať a vybrať dovozné clo len v prípade, že hlavný zodpovedný do uplynutia spornej trojmesačnej lehoty nepredložil dôkaz o zákonnosti operácie alebo dôkazy, ktoré predložil, nie sú dostačujúce.

25     Tento výklad sa opiera o už citované rozsudky Lensing & Brockhausen a Honeywell Aerospace, v ktorých sa už Súdny dvor zaoberal otázkou, ktorú položil Finanzgericht v uvedenej veci samej. Jednoznačne znenie týchto rozsudkov a ich výroky sa môžu v plnej miere použiť per analogiam na prípad prejednávaný vo veci samej.

26     Navyše podľa spoločnosti Gerlach a Komisie takýto výklad vyplýva zo samotného znenia článku 11a ods. 2 nariadenia č. 1062/87, ktorý vyžaduje najprv stanoviť trojmesačnú lehotu, o ktorú ide v konaní vo veci samej, a až keď uvedené dôkazy nie sú v tejto lehote predložené, následne začať s vyberaním cla a ostatných poplatkov.

27     Komisia dodáva, že uvedený výklad potvrdzuje aj záverečná časť tohto ustanovenia, ktorá má zabezpečiť rýchle vyberanie cla a podnecuje hlavného zodpovedného aktívne spolupracovať na objasnení situácie. Poskytnutie lehoty, o ktorú ide vo veci samej, členským štátom výstupu po vybratí cla je teda v rozpore s týmto cieľom.

28     Ak sa totiž po prijatí rozhodnutia o začatí vyberania dovozného cla podarí hlavnému zodpovednému preukázať v stanovenej lehote, že k nezrovnalostiam došlo v inom členskom štáte, ktorý sa teda stane príslušným na vybratie cla, musí členský štát výstupu už vydané rozhodnutie vziať späť a postúpiť spis príslušnému členskému štátu. Takýto výklad by viedol k spomaleniu konania, čo by nebolo v súlade s potrebným účinkom stanovenia tejto lehoty.

29     Komisia na záver tvrdí, že navrhované riešenie je v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva. Je totiž nesporné, že ak správne konanie priznáva dotknutej osobe právo vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam, potom právny akt, ktorým sa takéto konanie ukončuje, nemôže byť prijatý predtým, než sa dotknutá osoba k všetkým skutočnostiam vyjadrí.

 Odpoveď Súdneho dvora

30     Podľa článku 36 ods. 3 nariadenia č. 222/77, ak v prípade, o ktorý ide vo veci samej, zásielka nebola predložená colnému úradu určenia a nie je možné zistiť miesto priestupku alebo nezrovnalosti, predpokladá sa, že k takémuto priestupku alebo nezrovnalosti došlo v členskom štáte, ktorému patrí výstupný colný úrad, ak v stanovenej lehote nie je predložený uspokojivý dôkaz o zákonnosti tranzitnej operácie alebo o mieste, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti.

31     Článok 11a ods. 1 nariadenia č. 1062/87 ďalej upresňuje, že ak zásielka nebola predložená úradu určenia a nie je možné určiť miesto, kde došlo k priestupku alebo nezrovnalosti, výstupný colný úrad oznámi túto skutočnosť hlavnému zodpovednému, v každom prípade však najneskôr pred skončením 11. mesiaca nasledujúceho po dátume registrácie tranzitného colného vyhlásenia Spoločenstva.

32     Podľa odseku 2 toho istého článku musí byť v tomto oznámení uvedená predovšetkým lehota, v ktorej musí byť výstupnému úradu a pre spokojnosť príslušných orgánov poskytnutý dôkaz o zákonnosti tranzitnej operácie alebo o mieste, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti. Táto lehota je tri mesiace odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 1. Ak nie je po uplynutí tejto lehoty predložený dôkaz, príslušný členský štát vykoná kroky na vybratie príslušného cla a ostatných poplatkov.

33     Súdny dvor už rozhodol, že zo znenia článku11a ods. 2 nariadenia č. 1062/87, ako aj z podobných ustanovení, ktoré ho neskôr nahradili, konkrétne z článku 49 ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 1214/92 z 21. apríla 1992 o vykonávacích ustanoveniach, ako aj opatreniach na zjednodušenie tranzitného režimu v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 132, s. 1) [neoficiálny preklad] a článku 379 ods. 2 nariadenia č. 2454/93 vyplýva, že výstupný colný úrad má povinnosť informovať hlavného zodpovedného o lehote, v rámci ktorej môže predložiť požadované dôkazy, a že informovanie musí predchádzať vybratiu colného dlhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. apríla 2005, Komisia/Holandsko, C‑460/01, Zb. s. I‑2613, body 62 a 80).

34     Súdny dvor okrem iného tvrdí, že cieľom tejto lehoty je chrániť záujmy hlavného zodpovedného, ktorému je poskytnutá trojmesačná lehota na predloženie prípadného dôkazu o zákonnosti tranzitnej operácie alebo o mieste, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti (pozri rozsudky zo 14. novembra 2002, SPKR, C‑112/01, Zb. s. I‑10655, bod 38, a Honeywell Aerospace, už citovaný, bod 24).

35     Z toho vyplýva, že členský štát, ktorému patrí výstupný colný úrad, môže začať s vyberaním dovozného cla len v prípade, ak vopred informoval hlavného zodpovedného, že má k dispozícii trojmesačnú lehotu na predloženie požadovaných dôkazov, a ten ich v uvedenej lehote nepredložil (pozri v tomto zmysle rozsudky Lensing & Brockhausen, už citovaný, bod 29, ako aj Honeywell Aerospace, už citovaný, bod 23).

36     Za týchto okolností nemožno poskytnúť túto lehotu po prvý raz až po rozhodnutí príslušných orgánov o začatí vyberania dovozného cla, v čase konania o sťažnosti podanej proti uvedenému rozhodnutiu. O to dôležitejšie je to práve v prípade, o ktorý ide vo veci samej, keď takéto rozhodnutie je okamžite vykonateľné.

37     Takéto oneskorené oznámenie uvedenej lehoty je totiž v rozpore s ustanoveniami článku 11a ods. 2 nariadenia č. 1062/87 a porušuje právo hlavného zodpovedného, ktoré vyplýva z tohto ustanovenia, riadne vyjadriť stanovisko k zákonnosti tranzitnej operácie pred prijatím rozhodnutia o vybratí cla, ktoré mu je určené a ktoré závažne zasahuje do jeho záujmov.

38     Dodržiavanie tohto práva teda predstavuje základnú zásadu právneho poriadku Spoločenstva, ktorá musí byť zabezpečená v každom konaní vedenom proti osobe, ktoré môže viesť k aktu spôsobujúcemu ujmu, vrátane takého konania, akým je tranzit Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a i., C‑32/95 P, Zb. s. I‑5373, body 21 a 30; z 21. septembra 2000, Mediocurso/Komisia, C‑462/98 P, Zb. s. I‑7183, bod 36, a z 9. júna 2005, Španielsko/Komisia, C‑287/02, Zb. s. I‑5093, bod 37).

39     Na položenú otázku treba odpovedať tak, že článok 11a ods. 2 nariadenia č. 1062/87 sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorému patrí výstupný colný úrad, nemôže poskytnúť hlavnému zodpovednému trojmesačnú lehotu na predloženie dôkazu o zákonnosti tranzitnej operácie alebo o mieste, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti, po prijatí rozhodnutia o začatí vyberania dovozného cla, počas konania o sťažnosti podanej proti tomuto rozhodnutiu.

 O trovách

40     Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 11a ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 1062/87 z 27. marca 1987 o vykonávacích ustanoveniach a opatreniach na zjednodušenie tranzitného režimu Spoločenstva [neoficiálny preklad], zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EHS) č. 1429/90 z 29. mája 1990, sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorému patrí výstupný colný úrad, nemôže poskytnúť hlavnému zodpovednému trojmesačnú lehotu na predloženie dôkazu o zákonnosti tranzitnej operácie alebo o mieste, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti, po prijatí rozhodnutia o začatí vyberania dovozného cla, počas konania o sťažnosti podanej proti tomuto rozhodnutiu.

Podpisy

---

* Jazyk konania: nemčina.