Vec C‑276/02

Španielske kráľovstvo

proti

Komisii európskych spoločenstiev

„Štátna pomoc – Pojem – Neplatenie daní a poistného na sociálne zabezpečenie podnikom – Postoj vnútroštátnych orgánov po vyhlásení zastavenia platieb“

Abstrakt rozsudku

1.        Pomoc poskytnutá štátmi – Pojem – Opatrenie zmierňujúce zaťaženie podniku

(Článok 87 ods. 1 ES)

2.        Pomoc poskytnutá štátmi – Rozhodnutie Komisie – Posúdenie zákonnosti rozhodnutia na základe informácií dostupných v čase jeho prijatia

(Článok 87 ES)

1.        Článok 87 ods. 1 ES definuje štátnu pomoc, upravenú v Zmluve, ako pomoc poskytovanú členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

Pojem štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES je širší ako pojem subvencie, keďže zahŕňa nielen aktívne plnenia ako subvencia, ale aj opatrenia, ktoré rôznymi spôsobmi zmierňujú zaťaženie, ktoré obvykle zaťažuje rozpočet podniku.

(pozri bod 24)

2.        Zákonnosť rozhodnutia týkajúceho sa štátnej pomoci sa musí posudzovať na základe informácií, ktorými mohla Komisia disponovať v čase prijatia tohto rozhodnutia.

(pozri bod 31)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 14. septembra 2004 (*)

„Štátna pomoc – Pojem – Neplatenie daní a poistného na sociálne zabezpečenie podnikom – Postoj vnútroštátnych orgánov po vyhlásení zastavenia platieb“

Vo veci C‑276/02,

ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť podľa článku 230 ES,

podaná na Súdny dvor 23. júla 2002,

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: S. Ortiz Vaamonde, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobca,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a J. L. Buendía Sierra, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann, J.-P. Puissochet (spravodajca), J. N. Cunha Rodrigues a F. Macken,

generálny advokát: M. Poiares Maduro,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 1. apríla 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojou žalobou Španielske kráľovstvo navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie 2002/935/ES zo 14. mája 2002 o pomoci v prospech Grupo de Empresas Álvarez (Ú. v. ES L 329, s. 1, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

 Skutkový stav a napadnuté rozhodnutie

2        Grupo de Empresas Álvarez SA (ďalej len „GEA“), ktorý bol jedným z najväčších výrobcov a predajcov riadu a porcelánu v Španielsku, vykazoval po tom, ako bol v roku 1991 sprivatizovaný, značné straty.

3        Podnik prijal štátnu pomoc vo forme záruk a priamej subvencie, ktorá bola schválená rozhodnutím Komisie 98/364/ES z 15. júla 1997 (Ú. v. ES L 164, s. 30) pod podmienkou, že sa španielske orgány zdržia poskytovania akejkoľvek ďalšej pomoci a že budú postupovať presne podľa oznámeného reštrukturalizačného plánu.

4        Po dobu troch rokov od tohto schválenia však GEA a jej dcérska spoločnosť Vidrios Automáticos del Noreste SA (ďalej len „VANOSA“) neplnili svoje daňové povinnosti a ani neplatili poistné na sociálne zabezpečenie.

5        Po tom, ako bolo 19. novembra 1997 v súvislosti so spoločnosťou GEA a 14. novembra 1997 v súvislosti so spoločnosťou VANOSA na základe ich návrhov vyhlásené zastavenie platieb, uzavrela Agencia Estatal de Administración Tributaria (Štátny úrad pre daňovú správu, ďalej len „daňový úrad“) 14. apríla 1998 s každou z týchto dvoch spoločností osobitnú zmluvu.

6        Na základe týchto zmlúv im boli odpustené približne dve tretiny existujúceho daňového dlhu a v súvislosti so zvyšným dlhom bola predĺžená lehota splatnosti a zostavený dlhodobý splátkový kalendár, podľa ktorého sa po počiatočnom odklade splácania dlhu stanovenom na dva roky malo po dobu desiatich rokov počnúc januárom 2000 plniť v štvrťročných splátkach; podmienkou tohto odkladu však bolo, že oba podniky budú dodržiavať splátkový kalendár a včas plniť svoje daňové povinnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti. V prípade porušenia uvedených podmienok malo dôjsť k vypovedaniu daných zmlúv a k obnoveniu pôvodného dlhu v plnej výške.

7        Dňa 6. novembra 1998 uzavrela Tesorería General de la Seguridad Social (ďalej len „sociálna poisťovňa“) so spoločnosťou VANOSA osobitnú zmluvu rovnakého druhu, ako bola tá zo 14. apríla 1998, pričom podľa dohodnutého nového splátkového kalendára bola prvá mesačná splátka splatná v januári 2000. Naproti tomu úsilie GEA uzavrieť so sociálnou poisťovňou obdobnú zmluvu zostalo bezvýsledné.

8        Počas dvoch rokov od uzavretia zmlúv s daňovým úradom a so sociálnou poisťovňou však GEA rovnako ako VANOSA neplatili splatné poistné na sociálne zabezpečenie a ani dane, odhliadnuc od niekoľkých včasných platieb. Od začiatku roka 2000 už neplatili ani nedoplatky podľa podmienok stanovených v daných zmluvách.

9        Podľa tvrdenia španielskej vlády daňový úrad 7. februára 2001 vypovedal po viacnásobných neúspešných upomienkach zmluvy so spoločnosťami GEA a VANOSA zo 14. apríla 1998. Sociálna poisťovňa zase 20. decembra 2001 vypovedala zmluvu zo 6. novembra 1998 so spoločnosťou  VANOSA.

10      V zmysle tvrdení španielskej vlády pokračovali sociálna poisťovňa a daňový úrad dokonca aj po vyhlásení zastavenia platieb v nariaďovaní rôznych exekúcií, ktoré nadväzovali na predchádzajúce exekúcie, a začali vykonávať aj ďalšie exekučné opatrenia. Daňový úrad tak okrem iného exekvoval 96 sociálnych bytov (23. decembra 1999), ochranné známky skupiny GEA (22. augusta 2000), pohľadávky najvýznamnejších zákazníkov oboch podnikov (v priebehu októbra 2000 až apríla 2001) a závod VANOSA (5. júna 2002), zatiaľ čo sociálna poisťovňa vymohla určité finančné prostriedky (napríklad 42 767 950 ESP v novembri 1998) a podala návrh na exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke (v januári 2001), ako aj istej pohľadávky voči štátnemu rozpočtu (v apríli 2001). Tieto opatrenia napokon viedli k zavretiu podnikov na jar 2001, keďže prevažná časť príjmov z ich činnosti smerovala v prospech veriteľov z verejného sektora.

11      Po tom, čo boli v prvom polroku 2001 Komisii doručené dve sťažnosti, ktoré smerovali najmä proti tomu, že španielske orgány upustili od vymáhania daní a poistného od spoločností GEA a VANOSA, poslala Komisia týmto orgánom viaceré žiadosti o poskytnutie informácií. Po vzájomnej výmene viacerých listov so španielskymi orgánmi začala Komisia 19. septembra 2001 konanie v súlade s článkom 88 ods. 2 ES, pričom túto skutočnosť oznámila španielskym orgánom listom z toho istého dňa, ktorý bol následne zverejnený v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev s výzvou pre všetky oprávnené subjekty, aby predložili svoje pripomienky (Ú. v. ES 2001, C 336, s. 6).

12      Španielske orgány predložili svoje pripomienky, ktoré boli doručené Komisii 4. decembra 2001. Žiaden ďalší členský štát, ani iný oprávnený subjekt pripomienky nepredložili. Dňa 14. mája prijala Komisia napadnuté rozhodnutie.

13      V jeho odôvodnení Komisia uvádza, že systematické neplatenie poistného na sociálne zabezpečenie a daní zo strany spoločností GEA a VANOSA zodpovedá prinajmenšom v období medzi novembrom 1997, kedy bolo vyhlásené zastavenie platieb, a januárom 2001 prevodu prostriedkov štátu v prospech týchto podnikov a predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

14      Týmto prevodom boli totiž dané podniky v rámci hospodárskej súťaže zvýhodnené, keďže na rozdiel od svojich konkurentov neboli zaťažené platením poistného na sociálne zabezpečenie ani platením daní tak, ako je to obvyklé. Táto výhoda sa zakladá na skutočnosti, že neboli vykonané opatrenia, ktoré stanovuje španielska právna úprava, teda začatie oddeleného exekučného konania v súvislosti s dlhmi vzniknutými po vyhlásení zastavenia platieb, čím by sa zamedzilo tomu, aby dané podniky pokračovali v činnosti bez dodržiavania daňových povinností a povinností v oblasti sociálneho zabezpečenia.

15      Španielske orgány teda nepostupovali ako obozretný súkromný veriteľ, ktorý by sa pokúsil vymáhať aspoň malú časť dlhovaných daní a poistného. Ich nečinnosť viedla ku značnému nárastu nedoplatkov na daniach a poistnom, čo predstavovalo zjavné porušenie reštrukturalizačného plánu, na základe ktorého bolo prijaté rozhodnutie z 15. júla 1997.

16      Komisia ďalej uvádza, že na zistenú štátnu pomoc sa nemôže vzťahovať žiadna z výnimiek zakotvených v článku 87 ods. 2 a 3 ES a najmä nespĺňa predpoklady stanovené v oznámení (1999/C 288/02) o usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. ES 1999, C 288, s. 2).

17      Na záver Komisia rozhodla, že „štátna pomoc, ktorá pozostáva zo sústavného neplatenia daní a poistného na sociálne zabezpečenie [spoločnosťami GEA a VANOSA] v období od vyhlásenia zastavenia platieb 19. novembra 1997 v súvislosti so spoločnosťou GEA a 14. novembra 1997 v súvislosti so spoločnosťou VANOSA až do januára 2001, je nezlučiteľná so spoločným trhom“. Okrem toho rozhodla, že Španielske kráľovstvo je povinné prijať „všetky opatrenia potrebné na vrátenie [danej] protiprávne poskytnutej pomoci od jej príjemcu“.

 O žalobe

18      Španielska vláda najmä tvrdí, že Komisia sa pri uplatnení článku 87 ods. 1 ES dopustila nesprávneho právneho posúdenia a okrem toho dospela k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je preto opodstatnené preskúmať najskôr tieto žalobné dôvody.

 O žalobnom dôvode, ktorý sa týka nesprávneho právneho posúdenia

 Tvrdenia účastníkov konania

19      Španielska vláda uvádza, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 87 ods. 1 ES, keďže za okolností, aké sa vyskytujú aj v tejto veci, nie je preukázaná existencia štátnej pomoci v zmysle tohto ustanovenia.

20      Podľa vyjadrení španielskej vlády uzavreli príslušné orgány so spoločnosťami GEA a VANOSA len zmluvy o odpustení a novom splátkovom kalendári dlhov tak, ako im to umožňovala vnútroštátna právna úprava týkajúca sa zastavenia platieb podnikov a ako by boli postupovali aj v prípade akejkoľvek inej spoločnosti nachádzajúcej sa v obdobnej situácii. Samotné uzatvorenie takýchto zmlúv v rámci konania týkajúceho sa zastavenia platieb nemožno považovať za poskytnutie štátnej pomoci.

21      Pridŕžanie sa úvahy Komisie, podľa ktorej skutočnosť, že v prospech daných podnikov boli uzavreté zmluvy umožňujúce im pokračovať v činnosti napriek tomu, že veritelia z verejného sektora mohli dosiahnuť ich okamžitú likvidáciu, predstavuje štátnu pomoc, by predsa znamenalo, že každé konanie týkajúce sa zastavenia platieb v sebe obsahuje prvky pomoci a že samotné konania, ktoré členské štáty zaviedli na predchádzanie úpadkov, sú v rozpore s úpravou Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci.

22      Navyše Komisia v tejto veci nepreukázala a ani len netvrdila, že zmluvy, ktoré uzavreli veritelia z verejného sektora s podnikmi GEA a VANOSA, boli odlišné alebo výhodnejšie ako tie, ktoré sú obvyklé v konaniach týkajúcich sa zastavenia platieb.

23      Komisia naproti tomu zdôrazňuje, že štátna pomoc nespočíva v odpustení a novom splátkovom kalendári dlhov zo strany veriteľov z verejného sektora, ale v nečinnosti sociálnej poisťovne a daňového úradu po uzavretí zmlúv. V rozpore s tvrdeniami španielskej vlády Komisia v tejto veci nikdy netvrdila, že uvedené zmluvy predstavujú štátnu pomoc.

 Posúdenie Súdnym dvorom

24      Článok 87 ods. 1 ES definuje štátnu pomoc, upravenú v Zmluve o ES, ako pomoc poskytovanú členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Pojem štátnej pomoci v zmysle tohto ustanovenia je širší ako pojem subvencie, keďže zahŕňa nielen aktívne plnenia ako subvencia, ale aj opatrenia, ktoré rôznymi spôsobmi zmierňujú zaťaženie, ktoré obvykle zaťažuje rozpočet podniku (pozri najmä rozsudky z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 1, 39; z 15. marca 1994, Banco Exterior de España, C‑387/92, Zb. s. I‑877, bod 13; z 29. júna 1999, DM Transport, C‑256/97, Zb. s. I‑3913, bod 19, a z 12. decembra 2002, Belgicko/Komisia, C‑5/01, Zb. s. I‑11991, bod 32).

25      Komisia v napadnutom rozhodnutí nenamieta uzavretie zmlúv so spoločnosťami GEA a VANOSA o odpustení dlhov a novom splátkovom kalendári. Na rozdiel od tvrdení španielskej vlády Komisia z uzavretia daných zmlúv zo strany veriteľov z verejného sektora v rámci konania týkajúceho sa zastavenia platieb nevyvodzuje existenciu štátnej pomoci.

26      V odôvodnení, ako aj vo výroku napadnutého rozhodnutia sa Komisia totiž výslovne zaoberá len sústavným neplnením platobnej povinnosti v daňovej oblasti a v oblasti sociálneho zabezpečenia zo strany oboch podnikov. Podľa napadnutého rozhodnutia, najmä podľa bodov 44 a 47 jeho odôvodnenia, spočíva štátna pomoc vo zvýhodnení, ktoré im plynulo v dôsledku sústavného neplatenia daní a poistného prinajmenšom v období od januára 1997 do januára 2001, ktoré sčasti predchádza vyhláseniu zastavenia platieb a uzavretiu zmlúv a sčasti nasleduje po týchto udalostiach. Toto zvýhodnenie sa teda zakladá na skutočnosti, že príslušné orgány nedali podnet na začatie oddelených exekučných konaní, čím by sa zabránilo tomu, aby oba podniky – obzvlášť po uzavretí daných zmlúv – pokračovali v činnosti bez plnenia svojej daňovej povinnosti a povinností v oblasti sociálneho zabezpečenia, a najmä bez toho, aby splatili svoje dlhy, ktoré vznikli po vyhlásení zastavenia platieb a na ktoré sa nevzťahovalo ani odpustenie dlhov, ani splátkový kalendár v zmysle daných zmlúv. Bod 53 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia upresňuje, že veritelia z verejného sektora takýmto prístupom nepostupovali ako súkromní veritelia, ktorí by sa pokúsili vymáhať aspoň malú časť dlhovaných daní a poistného.

27      Keďže prvý žalobný dôvod španielskej vlády je založený na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia, je nutné ho zamietnuť.

 O žalobnom dôvode, ktorý sa týka nesprávnych skutkových zistení

 Tvrdenia účastníkov konania

28      Španielska vláda v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávnych skutkových zistení, keďže v ňom Komisia vyslovila, že po vyhlásení zastavenia platieb spoločností GEA a VANOSA v novembri 1997 zostali španielske orgány nečinné.

29      Na rozdiel od toho, čo je uvedené v napadnutom rozhodnutí, použila sociálna poisťovňa, rovnako ako aj daňový úrad, všetky im dostupné prostriedky, najmä oddelené exekučné konanie, na zabezpečenie vymáhania dlhov vzniknutých po uzavretí zmlúv o odpustení a novom splátkovom kalendári dlhov. V tomto smere poukazuje španielska vláda na opatrenia uvedené v bode 10 tohto rozsudku.

30      Komisia naopak tvrdí, že španielske orgány za okolností, keď dané podniky neplnili svoje daňové povinnosti a povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia, nepostupovali s dostatočnou starostlivosťou. Sociálna poisťovňa a daňový úrad zostali totiž po uzavretí zmlúv o odpustení a novom splátkovom kalendári dlhov roku 1998 nečinnými, čo viedlo k značnému nárastu neskorších dlhov.

 Posúdenie Súdnym dvorom

31      Zákonnosť rozhodnutia týkajúceho sa štátnej pomoci sa musí posudzovať na základe informácií, ktorými mohla Komisia disponovať v čase prijatia tohto rozhodnutia (pozri najmä rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, C‑234/84, Zb. s. 2263, bod 16, a z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, C‑241/94, Zb. s. I‑4551, bod 33).

32      Pokiaľ ide o opodstatnenosť napadnutého rozhodnutia, Komisia uvádza, že ako už bolo uvedené v bode 26 tohto rozsudku, štátna pomoc spočíva v skutočnosti, že španielske orgány nezačali oddelené exekučné konania a nepostupovali ako súkromní veritelia, ktorí by sa pokúsili vymáhať aspoň malú časť svojich pohľadávok.

33      Z korešpondencie medzi účastníkmi konania v priebehu správneho konania vyplýva, že španielske orgány poukázali na to, že v období od januára 1997 do januára 2001 sa podnikli kroky na vymáhanie časti pohľadávok verejného sektora voči spoločnostiam GEA a VANOSA ako aj na ich donútenie splniť si svoje záväzky. Hoci informácie poskytnuté Komisii v správnom konaní boli menej úplné ako tie, ktoré predložila španielska vláda v tejto žalobe, a čiastočne aj nepresné, napriek tomu neumožňovali Komisii vyvodiť z nich záver, že opatrenia stanovené španielskymi právnymi predpismi (oddelené exekučné konania), ktorými sa má zabrániť tomu, aby podniky pokračovali v činnosti bez plnenia daňovej povinnosti a povinností v oblasti sociálneho zabezpečenia, neboli vôbec vykonané, a že teda veritelia z verejného sektora nepostupovali ako súkromní veritelia, ktorí by sa pokúsili vymáhať aspoň malú časť svojich pohľadávok.

34      Španielske orgány vo svojej odpovedi na žiadosť Komisie o poskytnutie informácií, ktorá bola Komisii doručená 5. júla 2001, uviedli len exekúciu na nehnuteľnosti spoločností GEA a VANOSA vedenú sociálnou poisťovňou, bez toho, aby spomenuli ďalšie podrobnosti o tejto exekúcii a bez toho, aby poskytli údaje o prípadných opatreniach daňového úradu. Na tomto základe Komisia v liste, ktorým španielskym orgánom oznámila svoje rozhodnutie začať konanie v súlade s článkom 88 ods. 2 ES, upresnila uvedeným orgánom, že tieto nepreukázali, že by použili určité právne prostriedky, ktoré im umožňuje ich vnútroštátna právna úprava, akými sú začatie konkurzného alebo oddeleného exekučného konania, čím by ukončili neplnenie povinností v oblasti sociálneho zabezpečenia a platenia daní zo strany daných podnikov.

35      Vo svojej odpovedi doručenej Komisii 4. decembra 2001 španielske orgány uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že GEA a VANOSA nedodržiavali zmluvy zo 14. apríla 1998, daňový úrad tieto 7. februára 2001 vypovedal a vykonal viaceré exekučné opatrenia. V tejto súvislosti vymenovali exekúciu prikázaním pohľadávok voči zákazníkom, exekúciu na ochranné známky, na obchodné podiely dcérskych spoločností, ako aj na nehnuteľnosti. Okrem toho spomenuli zriadenie záložného práva prvého poradia na jednej nehnuteľnosti. Týmto informáciám je potrebné rozumieť tak, že vo vymenovaných exekučných konaniach sa pokračovalo až po uplynutí obdobia, uvedeného v napadnutom rozhodnutí a končiaceho v januári 2001. Španielske orgány ale poukázali aj na správu a dokumentáciu sociálnej poisťovne, ktoré tvorili prílohu k ich odpovedi a obsahovali najmä prehľad exekúcií na nehnuteľnosti, účty v bankách a na pohľadávky daných podnikov voči iným podnikom a voči štátnej pokladnici. Preskúmaním tohto prehľadu vyšlo najavo, že vo viacerých exekúciách, vykonaných v období medzi rokmi 1993 a 1996, sa pokračovalo od októbra 1997 do novembra 1998, ďalej, že 1. februára 2001 bola príslušnej banke oznámená exekúcia prikázaním pohľadávky z bankového účtu spoločnosti GEA, čo predpokladá prípravu tohto opatrenia počas predchádzajúcich týždňov, a napokon, že 9. apríla 2001 bola vykonaná exekúcia pohľadávky voči štátnej pokladnici.

36      So zreteľom na tieto informácie Komisia nemohla zovšeobecňujúco usúdiť, že „Španielsko nevykonalo opatrenia stanovené španielskou právnou úpravou (oddelené exekučné konania) na zabránenie tomu, aby podniky pokračovali v činnosti bez plnenia daňovej povinnosti a povinností v oblasti sociálneho zabezpečenia“ a na základe toho vysloviť záver, že „postup tohto štátu nijakým spôsobom nedovoľuje tvrdiť, že sa zachoval ako súkromný veriteľ, ktorý by sa pokúsil vymáhať aspoň malú časť dlhovaných daní a poistného na sociálne zabezpečenie“.

37      Bez toho, aby bolo rozhodnuté o otázke existencie štátnej pomoci v tejto veci, je preto potrebné konštatovať, že záver vyslovený v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého „sústavné neplatenie daní a poistného na sociálne zabezpečenie [spoločnosťami GEA a VANOSA] v období od vyhlásenia zastavenia platieb v novembri 1997 do januára 2001 [predstavuje štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom]“, spočíva na nesprávnych skutkových zisteniach. Preto je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť bez toho, aby bolo nutné skúmať ďalšie žalobné dôvody alebo tvrdenia španielskej vlády.

 O trovách

38      Podľa ustanovenia článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Španielska vláda navrhla zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a táto nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:

1)      Rozhodnutie Komisie 2002/935/ES zo 14. mája 2002 o pomoci v prospech Grupo de Empresas Álvarez sa zrušuje.

2)      Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

---

* Jazyk konania: španielčina.