Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62001CJ0108

    Rozsudok Súdneho dvora z 20. mája 2003.
    Consorzio del Prosciutto di Parma a Salumificio S. Rita SpA proti Asda Stores Ltd a Hygrade Foods Ltd.
    Návrh na začatie prejudiciálneho konania House of Lords - Spojené kráľovstvo.
    Vec C-108/01.

    ECLI identifier: ECLI:EU:C:2003:296

    ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

    z 20. mája 2003 (*)

    „Chránené označenie pôvodu – Nariadenie (EHS) č. 2081/92 – Nariadenie (ES) č. 1107/96 – ‚Prosciutto di Parma‘ – Špecifikácia – Podmienka rezania a balenia šunky vo výrobnej oblasti – Články 29 ES a 30 ES – Opodstatnenie – Účinnosť podmienky voči tretím osobám – Právna istota – Uverejnenie“

    Vo veci C‑108/01,

    ktorej predmetom je návrh podaný podľa článku 234 ES, ktorým House of Lords (Spojené kráľovstvo) navrhuje, aby Súdny dvor v súvislosti s konaním pred týmto vnútroštátnym súdom medzi

    Consorzio del Prosciutto di Parma,

    Salumificio S. Rita SpA

    a

    Asda Stores Ltd,

    Hygrade Foods Ltd

    rozhodol v prejudiciálom konaní o výklade nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 208, s. 1; Mim. vyd. 3/013 s. 4), ktoré bolo zmenené a doplnené aktom o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a o úpravách zmlúv zakladajúcich Európsku úniu (Ú. v. ES C 241, s. 21, a Ú. v. ES L 1, s. 1), a nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96 z 12. júna 1996 o zápise zemepisných označení a označení pôvodu podľa postupu stanoveného v článku 17 nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 (Ú. v. ES L 148, s. 1; Mim. vyd. 3/019, s. 176),

    SÚDNY DVOR,

    v zložení: predseda G. C. Rodríguez Iglesias, predsedovia komôr J. P. Puissochet, M. Wathelet, R. Schintgen a C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann (spravodajca), D. A. O. Edward, P. Jann a V. Skouris, F. Macken a N. Colneric, S. von Bahr a J. N. Cunha Rodrigues,

    generálny advokát: S. Alber,

    tajomník: M.‑F. Contet, hlavná referentka,

    so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:

    –        Consorzio del Prosciutto di Parma a Salumificio S. Rita SpA, v zastúpení: F. Capelli, avvocato, a A. Barone, solicitor,

    –        Asda Stores Ltd a Hygrade Foods Ltd, v zastúpení: N. Green, QC, a M. Hoskins, barrister, ktorých splnomocnili Eversheds, solicitors, a Clarke Willmott a Clarke, solicitors,

    –        vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: G. Amodeo, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci C. Lewis, barrister,

    –        španielska vláda, v zastúpení: M. López Monís Gallego, splnomocnená zástupkyňa,

    –        francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a L. Bernheim, splnomocnení zástupcovia,

    –        talianska vláda, v zastúpení: U. Leanza, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci O. Fiumara, avvocato dello Stato,

    –        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: J. L. Iglesias Buhigues, C. O’Reilly a A. M. Rouchaud, splnomocnení zástupcovia,

    so zreteľom na správu pre pojednávanie,

    po vypočutí ústnych pripomienok, ktoré predniesli Consorzio del Prosciutto di Parma a Salumificio S. Rita SpA, Asda Stores Ltd, Hygrade Foods Ltd, francúzska vláda, talianska vláda a Komisia na pojednávaní 19. februára 2002,

    po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. apríla 2002,

    vyhlásil tento

    Rozsudok

    1        Uznesením z 8. februára 2001 doručeným Súdnemu dvoru 7. marca 2001 House of Lords v súvislosti s uplatňovaním ustanovenia článku 234 ES položil prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 208, s. 1; Mim. vyd. 3/013 s. 4), ktoré bolo zmenené a doplnené aktom o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a o úpravách zmlúv zakladajúcich Európsku úniu (Ú. v. ES C 241, s. 21, a Ú. v. ES L 1, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 2081/92“), a výkladu nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96 z 12. júna 1996 o zápise zemepisných označení a označení pôvodu podľa postupu stanoveného v článku 17 nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 (Ú. v. ES L 148, s. 1; Mim. vyd. 3/019, s. 176).

    2        Táto otázka bola položená v rámci sporu medzi na jednej strane podnikateľským subjektom Consorzio del Prosciutto di Parma (ďalej len „Consorzio“) – združením výrobcov Parmskej šunky so sídlom v Taliansku a Salumificio S. Rita SpA (ďalej len „Salumificio“) – obchodnou spoločnosťou so sídlom v Taliansku, ktorá je výrobcom Parmskej šunky a členom Consorzio, a na druhej strane Asda Stores Ltd (ďalej len „Asda“), ktorá je obchodnou spoločnosť so sídlom vo Veľkej Británii a ktorá je prevádzkovateľom veľkoobchodov, ako aj Hygrade Foods Ltd. (ďalej len „Hygrade“) tiež so sídlom vo Veľkej Británii, ktorá je dovozcom Parmskej šunky, vo veci obchodovania vo Veľkej Británii s Parmskou šunkou narezanou a balenou v uvedenom členskom štáte pod chráneným označením pôvodu „Prosciutto di Parma“ (ďalej len „CHOP ‚Parmská šunka‘“).

     Právny rámec

     Vnútroštátna právna úprava

    3        Článok 1 legge nº 26, tutela della denominazione di origine „Prosciutto di Parma“ (zákona č. 26 o ochrane označenia pôvodu „Parmská šunka“) z 13. februára 1990 (GURI č. 42 z 20 februára 1990, s. 3, ďalej len „zákon z 13. februára 1990“), výlučne vyhradzuje označenie „Parmská šunka“ pre šunku, ktorej odlišujúci znak umožní jej okamžité rozpoznanie a ktorá je vyrobená z čerstvého bravčového stehna z ošípanej, chovanej a porazenej v kontinentálnom Taliansku a ktorá je vyrobená v súlade so zákonnými ustanoveniami tak, že sa nechá dozrieť na v charakteristickej výrobnej oblasti počas minimálnej doby určenej zákonom.

    4        Článok 2 zákona z 13. februára 1990 určuje, že charakteristická výrobná oblasť je relevantnou súčasťou provincie Parma. Článok 3 vymenúva osobitné charakteristické vlastnosti Parmskej šunky, najmä jej váhu, farbu, vôňu a chuť.

    5        Článok 6 tohto zákona stanovuje, že:

    –        po tom, ako bola pripojená etiketa môže byť Parmská šunka predávaná vykostená a v kusoch o rôznej váhe a forme alebo narezaná a zabalená správnym spôsobom,

    –        ak nie je možné etiketu upevniť na výrobok, potom výrobok musí byť opatrený odtlačkom pečiatky značky a to tak, že ho nemožno zmazať z obalu, pričom pripojenie odtlačku pečiatky na výrobok sa musí vykonať pod dohľadom príslušného orgánu a v súlade s postupmi určenými vykonávajúcim nariadením,

    –        v posledne uvedenom prípade postupy spojené s balením tovaru musia byť vykonané v charakteristickej výrobnej oblasti uvedenej v článku 2.

    6        Článok 11 stanovuje, že príslušným ministrom môže poskytnúť pomoc konzorcium výrobcov s cieľom dohľadu a kontroly.

    7        Podľa článku 25 decreto n° 253 regolamento di esecuzione della legge 13 febbraio 1990, nº 26 (dekrét č. 253 upravujúci vykonanie zákona č. 26 z 13. februára 1990), z 15. februára 1993 (GURI nº 173, z 26. júla 1993, s. 4, ďalej len „dekrét z 15. februára 1993“), rezanie Parmskej šunky a jej balenie musí byť vykonávané v zariadeniach, ktoré sú umiestnené v charakteristickej výrobnej oblasti a tieto zariadenia musia byť schválené konzorciom.

    8        Článok 26 tohto dekrétu stanovuje povinnosť, že pri krájaní a balení výrobku musia byť prítomní zástupcovia konzorcia.

    9        Dekrét z 15. februára 1993 obsahuje tiež ustanovenia týkajúce sa balenia a označovania etiketou.

    10      Na základe dekrétu z 12. apríla 1994 je Konzorcium poverené kontrolou uplatňovania ustanovení o označení pôvodu „Parmská šunka“.

     Právo Spoločenstva

    11      Článok 29 ES stanovuje:

    „Množstevné obmedzenia vývozu a všetky opatrenia s rovnakým účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.“

    12      Podľa článku 30 ES článok 29 ES nevylučuje zákazy alebo obmedzenia vývozu, ak sú odôvodnené najmä ochranou priemyselného alebo obchodného vlastníctva.

    13      Článok 2 nariadenia č. 2081/92 stanovuje:

    „1.      Označenia pôvodu a zemepisné označenia poľnohospodárskych výrobkov a potravín budú v spoločenstve chránené v súlade s týmto nariadením.

    2.      Na účely tohto nariadenia:

    a)      označenie pôvodu: predstavuje názov oblasti, určitého miesta alebo vo výnimočných prípadoch krajiny, používaný na označenie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorá:

    –        pochádza z tejto oblasti, určitého miesta alebo krajiny a

    –        má kvalitu alebo vlastnosti, za ktoré podstatne alebo výlučne vďačí daným zemepisným podmienkam vrátane prírodných a ľudských faktorov a ktorá sa vyrába, spracováva a pripravuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti,…“

    14      Článok 4 toho istého nariadenia upresňuje:

    „1.      Poľnohospodársky výrobok alebo potravina musia spĺňať určitú špecifikáciu, aby mohli mať chránené označenie pôvodu (CHOP)…

    2.      Špecifikácia výrobku musí prinajmenšom obsahovať:

    a)      názov poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny s označením pôvodu…

    b)      popis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny zahŕňajúci suroviny, ak je to potrebné, a základné fyzikálne, chemické, mikrobiologické a/alebo organoleptické vlastnosti výrobku alebo potraviny;

    c)      vymedzenie zemepisnej oblasti…

    d)      dôkazy, že poľnohospodársky výrobok alebo potravina pochádzajú z danej zemepisnej oblasti v zmysle článku 2 (2) a)…

    e)      popis metódy získavania poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny a ak je to potrebné, pôvodné a nemeniace sa miestne metódy,

    f)      detaily, ktoré dokladujú spojenie so zemepisným životným prostredím alebo zemepisným pôvodom v zmysle článku 2 (2) a)…

    g)      podrobnosti o zložení inšpekčných orgánov, ktoré predpokladá článok 10;

    h)      špecifické podrobnosti označenia na etikete vzťahujúce sa na uvedenie CHOP… alebo rovnocenného tradičného vnútroštátneho označenia;

    i)      akékoľvek požiadavky stanovené spoločenstvom a/alebo vnútroštátnymi predpismi.“

    15      Články 5 až 7 upravujú vzorové konanie o zápise CHOP. Toto konanie pozostáva z podania žiadosti Komisii prostredníctvom členského štátu (článok 5 ods. 4 a 5). K tejto žiadosti treba priložiť špecifikáciu v súlade s článkom 4 (článok 5 ods. 3). Komisia preskúma, či žiadosť obsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 4 (článok 6 ods. 1). Ak dospeje k pozitívnemu záveru, uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev najmä meno výrobku, hlavné prvky žiadosti a odkazy na ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré upravujú jeho spracovanie, produkciu alebo výrobu (článok 6 ods. 2). Každý členský štát alebo každá fyzická alebo právnická osoba, ktoré sú oprávnene dotknuté, môžu namietať zápis, pričom námietka bude preskúmaná v stanovenom konaní (článok 7). V prípade, že nebude podaná námietka, Komisia zapíše označenie a uverejní ho v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (článok 6 ods. 3 a 4).

    16      Článok 8 stanovuje:

    „Označenia ‚CHOP‘… alebo rovnocenné tradičné vnútroštátne označenia sa môžu objaviť len na poľnohospodárskych výrobkoch a potravinách, ktoré sú v súlade s týmto nariadením.“

    17      Článok 10 ods. 1 stanovuje:

    „Členské štáty zabezpečia, aby najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia začali pracovať inšpekčné orgány, ktoré zabezpečia, aby poľnohospodárske výrobky a potraviny, ktoré budú mať chránené označenie, zodpovedali požiadavkám stanoveným v špecifikáciách…“

    18      Článok 13 ods. 1 písm. a) určuje, že registrované označenia sú chránené proti: akémukoľvek priamemu alebo nepriamemu komerčnému využívaniu registrovaného označenia v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa registrácia nevzťahuje, pokiaľ sú takéto výrobky porovnateľné s výrobkami registrovanými pod chráneným označením alebo ak používanie označenia ťaží z reputácie chráneného označenia.

    19      Článok 17 upravuje zjednodušené konanie o zápise označení, ktoré sú už v súlade s právom chránené:

    „1.      Členské štáty budú informovať Komisiu v lehote do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia o svojich právne chránených označeniach… ktoré chcú registrovať v súlade týmto nariadením.

    2.      V súlade s postupom ustanoveným v článku 15 [pomoc výboru zloženého zo zástupcov členských štátov a prípadne zásah zo strany Rady] Komisia zaregistruje označenia uvedené v odseku 1, ktoré spĺňajú podmienky článku 2 a 4. Článok 7 [týkajúci sa práva uplatniť námietku] sa nebude uplatňovať…

    3.      Členské štáty si môžu ponechať vnútroštátnu ochranu oznámených označení v súlade s odsekom 1 dovtedy, kým nebude prijaté rozhodnutie o registrácii.“

    20      Nariadenie č. 1107/96, ktoré nadobudlo účinnosť 21. júna 1996, zaraďuje zápis, najmä CHOP „Parmská šunka“, do kategórie „Mäsové výrobky“.

    21      Dňa 26. októbra 1996 Komisia uverejnila v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev správu o kontrolných orgánoch, ktoré boli oznámené členskými štátmi v súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia č. 2081/92 (Ú. v. ES C 317, s. 3). Účelom tejto správy je oznámiť kontrolne orgány pre každé zemepisné označenie alebo pre každé označenie pôvodu, ktoré je zapísané v súlade s nariadením č. 2081/92. Čo sa týka CHOP „Parmská šunka“, táto správa oznamuje, že takýmto kontrolným orgánom je Consorzio, a uvádza jeho presnú adresu.

     O veci samej

    22      Asda prevádzkuje sieť supermarketov vo Veľkej Británii. V rámci nich predáva aj šunku, ktorá nesie označenie „Parmská šunka“, ktorú kupuje vopred narezanú od podnikateľa Hygrade, ktorý zas kupuje vykostenú, ale nenarezanú šunku od talianskeho výrobcu člena Consorzio. Šunka je narezaná na plátky a vzduchotesne zabalená podnikateľom Hygrade v balíčkoch, ktorý každý obsahuje päť plátkov.

    23      Balíky sú označené nasledovne: „ASDA A taste of Italy PARMA HAM Genuine Italian Parma Ham“ („ASDA chuť z Talianska PARMSKÁ ŠUNKA Originálna šunka z talianskej Parmy“).

    24      Na zadnej strane balíčka je uvedené nasledujúce: „PARMA HAM All authentic Asda continental meats are made by traditional methods to guarantee their authentic flavour and quality“ („PARMSKÁ ŠUNKA Akékoľvek pôvodné kontinentálne mäso od Asda je pripravované podľa tradičných postupov preto, aby bola zaručená jeho chuť a originálna kvalita“) a „Produced in Italy, packed in the UK for Asda Stores Limited“ („Vyrobené v Taliansku, balené vo Veľkej Británii pre Asda Stores Limited“).

    25      Dňa 14. novembra 1997 vo Veľkej Británii Consorzio podalo návrh na začatie súdneho konania proti Asda a Hygrade, aby im súd uložil rôzne povinnosti, v podstate zdržať sa výkonu uvedených činnosti, a to z toho dôvodu, že ich výkon je v rozpore s nariadeniami upravujúcimi Parmskú šunku.

    26      Dňa 17. novembra 1997 podal žalobca návrh na súd na nariadenie predbežného opatrenia proti týmto spoločnostiam a navrhol, aby im súd uložil povinnosti, ktoré uviedol v petite svojej žaloby vo veci samej a vo vyjadrení uplatnených nárokov.

    27      Asda a Hygrade navrhli zamietnuť ako žalobu, tak aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodniac svoje vyjadrenie najmä tak, že z nariadenia č. 2081/92 a/alebo z nariadenia č. 1107/96 nevyplývajú Consorzio tie práva, ktorých ochrany sa domáha.

    28      Súd zamietol návrhy.

    29      Consorzio napadlo rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním na Court of Appeal (England & Wales) (Spojené kráľovstvo). Do tohto konania vstúpil ako vedľajší účastník konania Salumificio. Dňa 1. decembra 1998 odvolací súd zamietol odvolanie.

    30      Consorzio a Salumificio potom napadli opravným prostriedkom uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu na House of Lords.

    31      Vzhľadom na tú skutočnosť, že House of Lord sa domnieval, že riešenie sporu závisí od výkladu nariadení č. 2081/92 a 1107/96, tento súdny orgán rozhodol o prerušení konania a a položil Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

    „V práve ES na základe nariadenia (EHS) č. 2081/92 Rady v spojení s nariadením (ES) č. 1107//96 Komisie a na základe špecifikácií chráneného označenia pôvodu (CHOP) ‚Prosciutto di Parma‘, vzniká platné právo spoločenstva, ktorého ochrany sa možno domáhať priamo na súde členského štátu tak, že z tohto práva vyplýva zákaz malopredaja šunky pod názvom ‚Parmská šunka‘, pričom ide o narezanú a balenú šunku, preukázateľne vyvezenú z Parmy v súlade s podmienkami CHOP, avšak následne postupy narezania, balenia a označenia etiketou neboli vykonané v súlade so špecifikáciou?“

     O prejudiciálnej otázke

    32      Úvodom treba skonštatovať, že špecifikácia na základe ktorej bolo CHOP „Parmská šunka“ zapísané nariadením č. 1107/96, výslovne uvádza požiadavku rezania a balenia výrobku vo výrobnej oblasti pre prípad šunky, ktorá je predávaná vo forme plátkov, a táto špecifikácia sa podľa článku 4 ods. 2 písm. i) nariadenia č. 2081/92 zameriava na zákon z 13. februára 1990 a tiež dekrét z 15. februára 1993, ako na požiadavky, ktoré treba dodržiavať v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho právneho poriadku.

    33      Úvodom tiež treba poznamenať, že vo veci samej sú sporné postupy rezania a balenia vykonané v inom štádiu ako maloobchodný a reštauračný predaj, keď nie je sporné, že podmienka pre vykonávanie uvedených postupov vo výrobnej oblasti nemusí byť dodržaná.

    34      Preto, ak sa ďalej vo svojom rozhodnutí Súdny dvor bude odvolávať na podmienku rezania a balenia vo výrobnej oblasti, potom pod týmto pojmom treba chápať postupy rezania a balenia vykonané v inom štádiu, ako je maloobchodný a reštauračný predaj.

    35      So zreteľom na tieto pripomienky prejudiciálna otázka v podstate spočíva na štyroch prvkoch.

    36      Prvý prvok sa týka otázky, či nariadenie č. 2081/92 treba vykladať v tom zmysle, že je v rozpore s týmto právnym predpisom, aby sa používanie CHOP viazalo na splnenie podmienky, ktorou je vykonávanie postupov, ako je rezanie a balenie výrobku, vo výrobnej oblasti.

    37      Druhý prvok sa týka otázky, či skutočnosť, že používanie CHOP „Parmská šunka“ pre obchodovanie s narezanou šunkou sa viaže na splnenie takejto podmienky, predstavuje opatrenie s rovnocenným účinkom, ako má množstevné obmedzenie vývozu v zmysle článku 29 Zmluvy o ES.

    38      Tretí prvok sa vzťahuje na otázku, či v prípade kladnej odpovede predmetná podmienka môže byť považovaná za dôvodnú, a preto zlučiteľnú s týmto ustanovením.

    39      Nakoniec štvrtý prvok súvisí s otázkou, či táto podmienka má účinky voči podnikateľským subjektom, hoci s ňou neboli oboznámení.

     O možnosti viazať používanie CHOP na splnenie podmienky výkonu postupov ako je rezanie a balenie výrobku vo výrobnej oblasti

    40      Consorzio, Salumificio, vlády Španielska, Francúzska a Talianska a tiež Komisia zastávajú v samotnej podstate názor, že nariadenie č. 2081/92 v zásade umožňuje výrobcom vyžadovať, aby používanie CHOP bolo viazané na splnenie podmienky výkonu postupov, ako je rezanie a balenie výrobku vo výrobnej oblasti.

    41      Asda a Hygrade vyjadrujú pochybnosť, či takáto podmienka môže byť akokoľvek súčasťou právnej úpravy Spoločenstva. Vláda Veľkej Británie sa domnieva, že z nariadenia č. 2081/92 nevyplýva výrobcom právo domáhať sa zákazu predaja výrobku pod označením CHOP, ak bol tento výrobok narezaný a zabalený mimo výrobnej oblasti.

    42      V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že vyplýva tak z textu nariadenia č. 2018/92, ako z jeho štruktúry, že špecifikácia je tým nástrojom, čo určuje rozsah jednotnej ochrany, ktorú toto nariadenie zavádza v Spoločenstve.

    43      Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 2081/92 totiž viaže oprávnené používanie CHOP na splnenie tej podmienky, že výrobok zodpovedá špecifikácii. Článok 8 tohto nariadenia viaže pripojenie značky „CHOP“ na výrobok na splnenie tej podmienky, že uvedený výrobok zodpovedá nariadeniu, a teda aj samotnej špecifikácii, článok 13 potom určuje obsah jednotnej ochrany, ktorá súvisí so zapísaným označením. Článok 10 ods. 1 upresňuje, že poslaním kontrolných orgánov zriadených v každom členskom štáte je zabezpečiť, aby výrobky, ktoré nesú CHOP, zodpovedali špecifikácii.

    44      V súlade s článkom 4 ods. 2 nariadenia č. 2081/92 špecifikácia obsahuje aspoň náležitosti vymenované demonštratívnym spôsobom v tomto ustanovení.

    45      Špecifikácia obsahuje najmä náležitosti, ktoré sú uvedené v písmenách c), d), e), h) a i) tohto ustanovenia, teda:

    –        popis poľnohospodárskeho výrobku, jeho základné fyzikálne, chemické, mikrobiologické a/alebo organoleptické vlastnosti,

    –        dôkazy, že výrobok pochádza z danej zemepisnej oblasti,

    –        popis metódy získavania výrobku a, ak je to potrebné, pôvodné a nemeniace sa miestne metódy,

    –        špecifické podrobnosti označenia etiketou vzťahujúce sa k uvedeniu „CHOP“,

    –        akékoľvek požiadavky stanovené Spoločenstvom a/alebo vnútroštátnymi predpismi.

    46      Špecifikácia obsahuje takto podrobné určenie chráneného výrobku, ktoré je stanovené dotknutými výrobcami pod dohľadom členského štátu, ktorý túto skutočnosť oznámi. Na základe tohto oznámenia Komisia zapíše CHOP a to buď v rámci riadneho konania upraveného v článkoch 5 až 7, alebo v rámci zjednodušeného konania upraveného v článku 17 nariadenia č. 2081.

    47      Určenie chráneného výrobku vymedzuje súčasne ako rozsah povinností, ktoré treba dodržiavať v súvislosti s používaním CHOP, a ich dôsledky, tak aj rozsah práva, ktoré je chránené vzhľadom na tretím osobám v dôsledku zápisu CHOP, ktorý sa stáva platným a legitímnym v Spoločenstve v súvislosti s aplikáciou právnych noriem uvedených v špecifikácii, alebo na ktoré sa táto špecifikácia odvoláva.

    48      V tejto súvislosti treba konštatovať, že znenie článku 4 nariadenia č. 2081/90 vôbec nevylučuje, aby boli určené osobitné technické pravidlá upravujúce postupy, ktorých výsledkom by boli rôzne formy uvedenia výrobku na trh, a to preto, aby tento výrobok na jednej strane zodpovedal vo všetkých svojich formách uvedenia na trh kritériu kvality, ktoré majú spotrebitelia, v zmysle tretieho odôvodnenia nariadenia, tendenciu uprednostňovať niekoľko rokov, a na druhej strane poskytovať záruku určitej územnej jedinečnosti, ktorá je čím ďalej, tým viac vyhľadávaná v zmysle toho istého dôvodu.

    49      Berúc do úvahy obidva uvedené ciele, osobitné technické normy môžu byť preto stanovené pre postupy, akými sú rezanie a balenie výrobku.

    50      Teda je potrebné vyvodiť záver, že nariadenie č. 2081/92 sa musí vykladať v tom zmysle, že nie je v rozpore s týmto právnym predpisom, aby používanie CHOP bolo viazané na splnenie tej podmienky, že vo výrobnej oblasti sa vykonajú postupy ako je rezanie a balenie výrobku, a to vtedy, ak táto podmienka je zakotvená v špecifikácii.

     O charaktere opatrenia, ktorý ma rovnocenný účinok ako množstevné obmedzenie vývozu a ktorý spočíva vo viazaní používania CHOP „Parmská šunka“ na splnenie tej podmienky, že rezanie a balenie výrobku bolo uskutočnené vo výrobnej oblasti

    51      Asda a Hygrade zastávajú názor, že podmienky upravujúce balenie výrobku môžu predstavovať obmedzenia v zmysle článku 28 ES a článku 29 ES. Osobitne vo Veľkej Británii uplatňovanie pravidla, na základe ktorého Parmská šunka predávaná vo forme plátkov môže niesť označenie CHOP len za tej podmienky, ak bola narezaná a zabalená vo výrobnej oblasti, môže zjavne či už priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne, obmedziť obchod vo vnútri Spoločenstva.

    52      Vláda Veľkej Británie usudzuje, že podmienka prednesená v konaní o veci samej predstavuje množstevné obmedzenie vývozu.

    53      V tejto súvislosti je potrebné si pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry zákaz množstevných obmedzení, ako aj opatrení s rovnocenným účinkom platí nielen pre opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni, ale rovnako pre opatrenia, ktoré prijali inštitúcie Spoločenstva (pozri najmä rozsudok z 25. júna 1997, Kieffer a Thill, C‑114/96, Zb. s. I‑3629, bod 27, a rozsudok z 13. septembra 2001, Schwarzkopf, C‑169/99, Zb. s. I‑5901, bod 37).

    54      Článok 29 ES zakazuje každé obmedzenie, ktorého cieľom alebo účinkom je obmedzenie špeciálne toku vývozu a vytvorenie rozdielu v zaobchádzaní medzi vnútorným obchodom členského štátu a jeho zahraničným obchodom, a to tak, že toto opatrenie zabezpečí zvláštnu výhodu vnútroštátnemu výrobcovi alebo vnútornému trhu dotknutého štátu (pozri najmä pokiaľ ide o vnútroštátne opatrenia rozsudok z 23. mája 2000, Sydhavnens Sten & Grus, C‑209/98, Zb. s. I‑3743, bod 34).

    55      Tak ako bolo konštatované v bode 32 tohto rozsudku, špecifikácia, ktorú nesie CHOP „Parmská šunka“, obsahuje výslovne požiadavku rezania a balenia výrobku vo výrobnej oblasti, a to pokiaľ sa týka šunky, ktorá je predávaná vo forme plátkov a odvoláva sa na zákon z 13. februára 1990, ako aj na dekrét z 15. februára 1993. Špecifikácia sa odvoláva na uvedené právne predpisy z toho dôvodu, že sa musia dodržiavať požiadavky zakotvené vo vnútroštátnej právnej úprave v zmysle článku 4 ods. 2 písm. i) nariadenia č. 2081/92. Nariadenie č. 1107/96, ktorým je zapísaná CHOP „Parmská šunka“, stanovuje rezanie a balenie vo výrobnej oblasti ako podmienku pre to, aby šunka predávaná vo forme plátkov mohla niesť CHOP „Parmská šunka“.

    56      V dôsledku tejto podmienky šunka vyrobená vo výrobnej oblasti, ktorá spĺňa ďalšie podmienky vyžadované pre to, aby mohla niesť označenie CHOP „Parmská šunka“, nemôže byť narezaná na plátky mimo uvedenej oblasti, a to pod hrozbou straty tohoto označenia.

    57      Naopak Parmská šunka, ktorá je prepravovaná vo vnútri výrobnej oblasti, si zachováva právo niesť CHOP, ak je rezaná a zabalená v súlade s pravidlami uvedenými v špecifikácii.

    58      Teda účinkom týchto pravidiel je špeciálne obmedzenie toku vývozu šunky, ktorá môže niesť CHOP „Parmská šunka“, a vytvorenie rozdielu v zaobchádzaní medzi vnútorným a zahraničným obchodom členského štátu. V dôsledku toho tieto pravidlá zapríčiňujú množstevné obmedzenie vývozu v zmysle článku 29 (pozri v rovnakom zmysle rozsudok zo 16. mája 2000, Belgicko/Španielsko, C‑388/95, Zb. s. I‑3123, body 38 a 40 až 42).

    59      Treba teda vyvodiť záver, že viazať používanie CHOP „Parmská šunka“ v prípade šunky, ktorá je predávaná vo forme narezanej na plátky, na splnenie podmienky, že postupy rezania a balenia sú vykonané vo výrobnej oblasti, predstavuje opatrenie s rovnocenným účinkom, ako má množstevné obmedzenie vývozu v zmysle článku 29 ES.

     O tom, či podmienky rezania a balenia výrobku vo výrobnej oblasti je v súlade s právom

    60      Consorzio, Salumificio, vlády Španielska a Talianska, ako aj Komisia zastávajú názor, že v už citovanom rozsudku Belgicko/Španielsko Súdny dvor rozhodol tak, že opatrenie, ktorého účinok je rovnocenný množstevnému obmedzeniu vývozu a ktoré vyplýva z povinnosti naplniť fľaše vo výrobnej oblasti vínom, pre ktoré bolo zapísané označenie pôvodu preto, aby bolo možné používať označenie pôvodu, tak takéto opatrenie bolo v súlade s právom preto, že účelom tohto opatrenia je ochrana dobrej povesti označenia a to tým spôsobom, že zaručuje okrem pravosti výrobku aj jeho kvalitu a charakteristické vlastnosti. Ďalej sa domnievajú, že právny princíp vyplývajúci z tohto rozsudku môže byť aplikovaný aj na podmienku rezania a balenia Parmskej šunky vo výrobnej oblasti vzhľadom na tú skutočnosť, že táto podmienka je odôvodnená zárukou pravosti a kvality výrobku. Francúzska vláda zdôrazňuje, že táto podmienka je zárukou toho, že výrobok pochádza z výrobnej oblasti.

    61      Podľa názoru Asda, Hygrade a vlády Veľkej Británie postupy rezania a balenia neovplyvňujú kvalitu Parmskej šunky a neškodia ani jej pravosti. Vychádzajúc z tejto úvahy vláda Veľkej Británie sa domnieva, že právna metóda použitá v už citovanom rozsudku Belgicko/Španielsko, ktorá by sa mala použiť aj v tomto prípade, musí viesť k opačnému riešenie ako to, ktoré je vyjadrené v uvedenom rozsudku.

    62      Úvodom Súd poznamenáva, že v súlade s článkom 30 ES článok 29 ES nebráni tomu, aby existovali zákazy alebo obmedzenia vývozu, ktorých dôvodom je najmä ochrana priemyselného a obchodného vlastníctva.

    63      Ďalej je potrebné poukázať na to, že legislatíva ES má všeobecný sklon prisudzovať vysokú hodnotu kvalite výrobkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a to na účel podpory dobrej povesti uvedených výrobkov, najmä vďaka používaniu označenia pôvodu, ktorý je predmetom osobitnej ochrany (pozri už citovaný rozsudok Belgicko/Španielsko, bod 53). Táto tendencia sa prejavuje v oblasti kvalitných vín prijatím nariadenia (EHS) č. 823/87 Rady zo 16. marca 1987, ktoré určuje osobitné ustanovenia o kvalitných vínach vyrobených v stanovených oblastiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 84, s. 59) zrušený a nahradený nariadením Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (Ú. v. ES L 179, s. 1; Mim. vyd. 3/026 s. 25). Táto tendencia sa tiež prejavuje, čo sa týka ďalších poľnohospodárskych výrobkov, prijatím nariadenia č. 2081/92, ktoré v zmysle svojich odôvodnení má za cieľ najmä uspokojiť očakávania spotrebiteľov v oblasti kvalitných výrobkov a ich očakávania súvisiace s určitou územnou oblasťou, a tiež je cieľom to, aby výrobcovia v podmienkach rovnej hospodárskej súťaži dosahovali vyššie príjmy ako protihodnotu nimi vynaloženého skutočného kvalitného úsilia.

    64      Označenia pôvodu patria do oblasti práv priemyselného a obchodného vlastníctva. Uplatniteľné právne predpisy chránia nositeľov týchto práv proti protiprávnemu používaniu uvedených označení tretími osobami s cieľom získať prospech z dobrej povesti, ktorú označenia nadobudli. Cieľom označení pôvodu je zaručiť to, že výrobok, ktorý je ich nositeľom, pochádza z určenej územnej oblasti a že sa vyznačuje určitými osobitnými vlastnosťami. Označenia pôvodu môžu mať veľmi dobrú povesť u spotrebiteľov a môžu byť pre výrobcov spĺňajúcich podmienky pre ich používanie zásadným nástrojom pre získavanie zákazníkov. Dobrá povesť označení pôvodov je obrazom toho, aký majú spotrebitelia vzťah k označeniam pôvodu. Samotný obraz v podstate závisí od osobitných vlastností a všeobecnejšie od kvality výrobku. Napokon je to kvalita výrobku, ktorá určuje povesť výrobku (pozri už citovaný rozsudok Belgicko/Španielsko, body 54 až 56). Čo sa týka toho, ako to vníma spotrebiteľ, vzťah medzi dobrou povesťou výrobkov a kvalitou výrobkov závisí okrem iného od jeho presvedčenia, že výrobky predávané pod označením pôvodu sú pravé.

    65      Špecifikácia výrobku nesúceho chránené označenie pôvodu „Parmská šunka“, z ktorej vyplýva povinnosť vykonať rezanie a balenie výrobku vo výrobnej oblasti, má za cieľ umožniť tým, ktorí môžu používať CHOP, zachovať kontrolu nad spôsobom, akým je výrobok uvádzaný na trhu. Podmienka, ktorú chránené označenie pôvodu určuje, má za cieľ lepšie chrániť kvalitu a pravosť výrobku a tiež v dôsledku toho dobrú povesť CHOP-u, za ktorú nesú jeho nositelia spoločne a v plnej miere zodpovednosť.

    66      V tejto súvislosti podmienka, ako v tomto prípade, musí byť považovaná za súladnú s právom ES napriek jej účinkom obmedzujúcim obchody, ak je preukázané, že predstavuje nevyhnutný a primeraný nástroj, ktorý môže chrániť dobrú povesť CHOP-u „Parmská šunka“ (pozri v rovnakom zmysle už citovaný rozsudok Belgicko/Španielsko, body 58 a 59).

    67      V tejto súvislosti treba skonštatovať, že Parmská šunka je hlavne spotrebovávaná vo forme plátkov a že všetky postupy, ktoré k tejto forme uvedenia na trh vedú, sú vypracované na účely dosiahnutia chuti, farby a štruktúry, ktoré budú oceňované spotrebiteľom.

    68      Rezanie a balenie šunky predstavujú teda dôležité postupy, ktoré môžu poškodiť kvalitu a následne na to dobrú povesť CHOP-u, ak by boli vykonávané v podmienkach, ktoré by viedli k tomu, že výrobok nebude zodpovedať organoleptickým vlastnostiam. Tieto postupy tiež môžu ohroziť záruku pravosti výrobku a to v dôsledku toho, že nevyhnutne majú za následok odstránenie pôvodného označenia uvedeného na celých bravčových stehnách.

    69      Špecifikácia CHOP „Parmská šunka“ stanovuje prostredníctvom noriem, ktoré určuje a požiadaviek, ktoré treba dodržiavať a ktoré vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov, na ktoré sa uvedená špecifikácia odvoláva, súhrn postupov, ktoré podrobne a prísne upravujú tri etapy tak, že na trh je uvedená narezaná a balená šunka. Prvá etapa spočíva vo vykostení šunky, v jej porciovaní na kusy, chladení a mrazení s cieľom jej následného rezania na plátky. Druhá etapa spočíva v narezaní šunky na plátky. Treťou etapou je balenie narezanej šunky či už vo forme vákuového balenia alebo balenia v ochrannej atmosfére.

    70      Počas výrobného postupu sa musia dodržiavať tri základné pravidlá.

    71      Po prvé po kontrole pravosti bravčových stehien sa vykoná z nich výber. Takto môžu byť narezané na pláty a zabalené iba stehná zodpovedajúce stanoveným dodatočným prísnym podmienkam týkajúcim sa najmä váhy, dĺžky zretia, obsahu vody, úrovne vnútornej vlhkosti, bez prítomnosti zjavných vád. Výber sa uskutočňuje v rôznych štádiách, keď sa objavia odchýlky u výrobku ako napr. škvrny zapríčinené mikrokrvácaním, biele zóny vo svale alebo tiež nadmerná prítomnosť vnútrosvalového tuku, ktoré nemôžu byť odhalené pred vykostením a narezaním na plátky.

    72      Po druhé všetky postupy vo výrobnej oblasti, ktorých cieľom je rezanie a balenie Parmskej šunky, musia byť schválené kontrolnými orgánmi, ktoré tiež schvaľujú dodávateľov baliaceho materiálu.

    73      Po tretie reprezentanti kontrolných orgánov musia byť prítomní pri každej z troch výrobných etáp. Neustále dozerajú na dodržiavanie predpisov vyplývajúcich zo špecifikácie vrátane označenia výrobku počas každej etapy. Na konci každej etapy potvrdia počet zabalených výrobkov.

    74      Rôzne etapy sú predmetom technických zásahov a veľmi presných kontrol zameraných na pravosť, kvalitu, hygienu a označenia etiketou. Niektoré etapy si vyžadujú zvláštne hodnotenia najmä počas ochladzovania a zmrazovania naporciovaných kusov bravčového stehna.

    75      Za týchto okolností treba súhlasiť s tým, že kontroly vykonávané mimo výrobnej oblasti sú menšou zárukou, čo sa týka kvality a pravosti výrobku, ako tie kontroly, ktoré sú vykonávané vo výrobnej oblasti v súlade s postupom uvedeným v špecifikácii výrobku (pozri v rovnakom zmysle už citovaný rozsudok Belgicko/Španielsko, bod 67) V skutočnosti na jednej strane kontroly vykonávané v súlade s uvedeným postupom majú hĺbkový a systematický charakter a sú vykonávané odborníkmi s odbornými znalosťami charakteristických vlastností Parmskej šunky. Na druhej strane je ťažké si predstaviť, že zástupcovia tých subjektov, ktoré sú oprávnené používať CHOP, by mohli účinne vykonávať takéto kontroly v ďalších členských štátoch.

    76      Riziko, ktorému sú vystavené kvalita a pravosť konečného výrobku ponúkaného na spotrebu, je v dôsledku toho vyššie, ak bol výrobok narezaný a balený mimo výrobnej oblasti, ako keď tak bolo vykonané vo výrobnej oblasti (pozri v rovnakom zmysle už citovaný rozsudok Belgicko/Španielsko, bod 74).

    77      Toto konštatovanie nie je spochybnené tou okolnosťou, na ktorú bolo poukázané v tejto veci, a to síce, že rezanie šunky môže byť vykonané aspoň za určitých podmienok malopredajcami alebo prevádzkovateľmi reštauračných zariadení mimo výrobnej oblasti. V zásade tieto postupy musia byť vykonávané pred spotrebiteľom alebo prinajmenšom spotrebiteľ môže vyžadovať, aby tomu tak bolo najmä preto, aby overil prítomnosť označenia pôvodu na bravčovom stehne. Najmä postupy rezania a balenia vykonané predtým, ako sa výrobok ocitne v malopredaji alebo v reštauračnom zariadení, predstavujú vzhľadom na množstvo dotknutého výrobku výrazne vyššie riziko pre dobrú povesť CHOP-u v prípade nedostatočnej kontroly pravosti výrobku a jeho kvality ako postupy vykonané malopredajcami alebo prevádzkovateľmi reštauračných zariadení.

    78      Potom podmienka rezania a balenia vo výrobnej oblasti, ktorá má za cieľ chrániť dobrú povesť Parmskej šunky prostredníctvom posilnenia kontroly jej osobitných charakteristických vlastností a jej kvality, môže byť považovaná za dôvodnú ako opatrenie chrániace CHOP, z ktorého má výhody spoločenstvo dotknutých podnikateľských subjektov a ktoré je pre nich rozhodujúco dôležité.

    79      Obmedzenie, ktoré z toho vyplýva, môže byť považované ako nevyhnutné pre splnenie vytýčených cieľov a to v tom zmysle, že neexistujú náhradné opatrenia, ktoré by boli menej obmedzujúce a pritom umožňovali dosiahnuť stanovený cieľ.

    80      V tejto súvislosti CHOP „Parmská šunka“ by nebolo chránené porovnateľným spôsobom, ak by podnikateľské subjekty usadené mimo výrobnej oblasti boli povinné informovať spotrebiteľov prostredníctvom vhodného označenia etiketou, že rezanie a balenie sa vykonalo mimo výrobnej oblasti. Zásah do kvality alebo pravosti šunky, narezanej alebo zabalenej mimo výrobnej oblasti, ktorý vyplýva z toho, že sa riziká súvisiace s rezaním a balením stali reálnymi, totiž môže poškodiť dobrú povesť všetkých šunkových výrobkov predávaných pod CHOP „Parmská šunka“ vrátane tých, ktoré boli narezané a zabalené vo výrobnej oblasti pod kontrolou spoločenstva oprávnených nositeľov CHOP (pozri v rovnakom zmysle už citovaný rozsudok Španielsko/Belgicko, bod 76 a 77).

    81      Teda treba vyvodiť záver, že viazať používanie CHOP „Parmská šunka“ v prípade šunky, ktorá je predávaná vo forme plátkov, na splnenie podmienky spočívajúcej v tom, že postupy rezania a balenia sú vykonávané vo výrobnej oblasti, môže byť považované za dôvodné a preto zlučiteľné s článkom 29 Zmluvy o ES.

     O tom či podmienka rezania a balenia vo výrobnej oblasti má účinky voči podnikateľským subjektom

     Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

    82      Consorzio a Salumificio zastávajú názor, že sa možno úspešne dovolávať v konaní pred vnútroštátnymi súdmi uplatňovania podmienky rezania a balenia vo výrobnej oblasti, ktorá je zakotvená v špecifikácii CHOP „Parmská šunka“. Podľa ich názoru podnikateľský subjekt môže úspešne uplatňovať námietku neznalosti tejto podmienky, vyplývajúcej z aktov a právnych ustanovení, ku ktorým nemal prístup, len za predpokladu, že by sa navrhovalo, aby mu bola uložená sankcia. Ďalej sa Consorzio a Salumificio rovnako ako talianska vláda domnievajú, že naopak podnikateľský subjekt nemôže úspešne uplatňovať námietku neznalosti tejto podmienky, keď, ako vo veci samej, je navrhnuté, aby od momentu právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia skončil s predajom Parmskej šunky narezanej a balenej mimo výrobnej oblasti. Títo účastníci konania ďalej dodávajú, že v každom prípade Asda a Hygrade v konaní vo veci samej bez akýchkoľvek ťažkostí, slobodne a v súlade s právom získali a používali všetky nevyhnutné informácie a dokumenty, najmä anglickú jazykovú verziu špecifikácie, ktorá je prístupná verejnosti od roku 1997.

    83      Francúzska vláda tvrdí, že podľa ustanovenie článku 249 ES sa môže každá osoba dovolávať priamo pred vnútroštátnym súdom nariadenia ES a to v rámci občianskeho súdneho konania.

    84      Komisia tvrdí, že neuverejnenie špecifikácie vyplýva zo systému nariadenia č. 2081/92 a z osobitného konania o zápise, ktoré sa má prebehnúť. Podľa jej názoru položená prejudiciálna otázka sa týka v samotnej podstate nariadenia a spochybňuje celé konanie o zápise, ktoré sa spravuje nariadením č. 2081/92. Neuverejňovanie špecifikácie vyplýva z premysleného rozhodnutia zákonodarcu Spoločenstva v rámci zjednodušeného konania. V rámci tohto konania sa zhromaždí súbor označení, ktoré sú už chránené vnútroštátnymi právnymi normami. Ako Komisia ďalej dodáva, označenia, ktoré sú zapísané v konaní, ktoré sa spravuje týmto nariadením, už boli predtým dobre známe nielen verejnosti, ale pravdepodobne tiež podnikateľským subjektom či už dovozcom, distribútorom alebo malopredajcom. Podľa názoru Komisie je tiež opodstatnené predpokladať, že uvedené podnikateľské subjekty obchodovali s dotknutými výrobkami predtým, ako CHOP bolo zapísané. Úmyslom zákonodarcu Spoločenstva bolo jedine poskytnúť označeniam chráneným na vnútroštátnej úrovni výhodu ochrany poskytovanej Spoločenstvom po tom, čo Komisia preskúma ich súlad s ustanoveniami článkov 2 a 4 nariadenia č. 2081/92.

    85      Asda a Hygrade tvrdia, že opatrenie, ktoré nie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, nemôže byť účinné voči osobe, keď, ako vo veci samej, táto osoba nemá žiadne zákonné právo získať kópiu tohto opatrenia či už v jeho materinskom jazyku alebo v inom jazyku. Napriek princípu priameho účinku nariadení uvedenom v článku 249 ES, opatrenie prijaté Spoločenstvom môže založiť individuálne právo, len ak je dostatočne jasné, presné a nepodmienené. Rozsah a účinok nariadenia Spoločenstva musí byť jasný a predvídateľný pre každý subjekt práva, v opačnom prípade by boli porušené princípy právnej istoty a jasnosti. Nariadené právne normy musia, podľa právneho názoru Asda a Hygrade, umožniť dotknutým osobám spoznať presne rozsah povinnosti, ktoré im z nich vyplývajú. Neuverejnenie aktu je prekážkou tomu, aby záväzky z neho vyplývajúce zaväzovali osobu. Okrem toho záväzok vyplývajúci z práva Spoločenstva musí byť ľahko prístupný v úradnom jazyku toho členského štátu, kde má byť použitý. Ak neexistuje úradný preklad, potom opatrenie Spoločenstva nemôže brániť výkonu práva osoby, a to ako v rámci civilných, tak aj trestných konaní. Ak by z konania pred vnútroštátnym súdom vyplývalo právo účastníka konania Consorzio na to, aby bola dodržiavaná špecifikácia, ktorá nebola uverejnená, potom princípy právnej istoty a jasnosti by boli porušené. V dôsledku toho ustanovenia vyplývajúce zo špecifikácie nemajú priamy účinok.

    86      Vláda Veľkej Británie uvádza, že nariadenie č. 1107/96 sa zmieňuje len o tom, že označenie „Parmská šunka“ je CHOP. Nič z tohto CHOP nenaznačuje, že podnikateľský subjekt, ktorý kúpil Parmskú šunku, ju nemôže narezať a zabaliť s cieľom jej predaja spotrebiteľovi. Nič, čo sa týka charakteru postupov, neobracia pozornosť podnikateľských subjektov na to, že CHOP „Parmskej šunky“ nemôže byť používané v prípade plátkov šunky, ktoré boli vyrobené narezaním šunkového mäsa nesúceho v súlade s právom CHOP, a to mimo výrobnej oblasti. Akýkoľvek zákaz používania CHOP „Parmská šunka“ musí byť jasný a ľahko prístupný. Princíp jasnosti a prístupnosti je dodržaný len vtedy, ak obmedzenie môže byť ľahko určiteľné na základe úradných uverejnení Spoločenstva.

     Odpoveď Súdneho dvora

    87      Je potrebné uviesť, že podľa článku 249 druhého odseku ES nariadenie, ktoré má všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    88      Z tohto dôvodu z nariadenia vyplývajú nielen práva, ale aj povinnosti pre osoby, ktorých splnenia sa možno domáhať pred vnútroštátnymi súdmi.

    89      Predsa však princíp právnej istoty si vyžaduje, aby nariadenie Spoločenstva umožňovalo subjektom, ktorých práva a povinnosti sú ním dotknuté, poznať presne rozsah povinnosti, ktoré im z neho vyplývajú (pozri rozsudok z 1. októbra 1998, vo veci Veľká Británia/Komisia, C‑209/96, Zb. s. I‑5655, bod 35).

    90      Nariadenie č. 2081/92 uvádza vo svojom dvanástom dôvode, že pre to, aby bolo možné požívať ochranu v členskom štáte, označenia pôvodu musia byť zapísané v Spoločenstve, pričom zápis do registra umožňuje rovnako zabezpečiť informovanie podnikateľov a spotrebiteľov.

    91      V rámci zjednodušeného konania však nie je upravené uverejnenie špecifikácie alebo jeho prvkov.

    92      Nariadenie č. 1107/96 sa obmedzuje na úpravu toho, že označenie „Parmská šunka“ je zaregistrované ako CHOP v súlade s článkom 17 nariadenia č. 2081/92.

    93      V dôsledku stanovenia tohto zápisu sa v Spoločenstve stávajú platnými a legitímnymi podmienky uvedené v špecifikácii výrobku, alebo na ktoré sa špecifikácia výrobku odvoláva, a platnou a legitímnou sa stáva najmä tá podmienka, z ktorej vyplýva povinnosť vykonať postupy rezania a balenia vo výrobnej oblasti. Z tejto podmienky teda vyplýva pre tretie osoby záväzok nevykonávať tieto operácie a splnenie tohto záväzku je vynutiteľné pod hrozbou občiansko-právnych a trestno‑právnych sankcií.

    94      Všetky osoby zúčastnené na konaní, ktoré sa vyjadrili k tejto otázke však pripustili v priebehu konania, že predmetom ochrany, ktorá vyplýva z CHOP, zvyčajne nie sú také postupy ako rezanie a balenie výrobku. Výkon týchto postupov je zakázaný mimo výrobnej oblasti, len ak takáto podmienka je výslovne uvedená v špecifikácii.

    95      Za týchto okolností si princíp právnej istoty vyžadoval, aby s uvedenou podmienkou boli oboznámené tretie osoby, a to jej náležitým uverejnením v rámci právnej úpravy Spoločenstva, uverejnením, ktoré sa mohlo vykonať uvedením tejto podmienky v nariadení č. 1107/96.

    96      V dôsledku toho, že s touto podmienkou neboli oboznámené tretie osoby, použitia uvedenej podmienky sa nemožno úspešne domáhať v konaní pred vnútroštátnym súdom, ktorý rozhoduje o uložení trestnej sankcie alebo v rámci občianskeho súdneho konania.

    97      Nemožno úspešne tvrdiť, že uverejnenie podmienok obsiahnutých v špecifikácii nebolo nevyhnutné v rámci zjednodušeného konania podľa článku 17 nariadenia č. 2081/92, keď zapísané označenia boli už dobre známe verejnosti a podnikateľským subjektom, a že zámerom, ktorý sledoval zákonodarca Spoločenstva, bolo výhradne rozšíriť ochranu, ktorá už existovala na vnútroštátnej úrovni na úroveň Spoločenstva.

    98      Pred tým, než vstúpilo do účinnosti nariadenie č. 2081/92, označenia pôvodu boli chránené vnútroštátnymi právnymi predpismi uverejnenými a uplatniteľnými v zásade na štátnom území členského štátu, ktorý ich prijal, a to s výhradou medzinárodných zmlúv, ktoré na základe spoločného súhlasného prejavu účastníkov zmluvy rozširujú ochranu na územie ďalších členských štátov. V súvislosti s touto výhradou však nemožno predpokladať, že v dôsledku takej situácie podmienky vzťahujúce sa na uvedené označenia pôvodu boli nutne známe verejnosti a podnikateľským subjektom v celom Spoločenstve, a to vrátane toho, aký bol presný rozsah ochrany stanovenej špecifikáciou a vnútroštátnymi právnymi predpismi technickej povahy spísanými v úradnom jazyku skúmaného členského štátu.

    99      Je preto potrebné vyvodiť právny záver, podľa ktorého podmienka rezania a balenia výrobku vo výrobnej oblasti nemá účinky voči podnikateľským subjektom, keďže s ňou neboli oboznámení tak, že by bola náležite uverejnená v právnych predpisov ES.

     O trovách konania

    100    Španielska, francúzska, talianska vláda a vláda Veľkej Británie ako aj Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré predložili Súdnemu dvoru. So zreteľom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

    Z týchto dôvodov

    SÚDNY DVOR

    o otázke, ktorú mu položil House of Lords uznesením z 8. februára 2001, rozhodol takto:

    1.      Nariadenie Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktoré bolo zmenené a doplnené aktom o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a o úpravách zmlúv zakladajúcich Európsku úniu, sa musí vykladať v tom zmysle, že nie je v rozpore s týmto právnym predpisom, aby používanie chráneného označenia pôvodu bolo viazané na splnenie tej podmienky, že vo výrobnej oblasti sa vykonajú postupy ako je rezanie a balenie výrobku, a to vtedy, ak táto podmienka je zakotvená v špecifikácii.

    2.      Viazať používanie chráneného označenia pôvodu „Parmská šunka“ v prípade šunky, ktorá je predávaná vo forme narezanej na plátky, na splnenie podmienky, že postupy rezania a balenia sú vykonané vo výrobnej oblasti, predstavuje opatrenie s rovnocenným účinkom, ako má množstevné obmedzenie vývozu v zmysle článku 29 ES, ale môže byť považované za dôvodné a teda zlučiteľné s týmto ustanovením.

    3.      Sporná podmienka však nemá účinky voči podnikateľským subjektom, keďže s ňou neboli oboznámení tak, že by bola náležite uverejnená v právnych predpisov Spoločenstva.

    Rodríguez Iglesias

    Puissochet

    Wathelet

    Schintgen

    Timmermans

    Gulmann

    Edward

    Jann

    Skouris

    Macken

     

          Colneric

    von Bahr

     

          Cunha Rodrigues

    Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. mája 2003.

    Tajomník

     

          Predseda

    R. Grass

     

          G. C. Rodríguez Iglesias


    * Jazyk konania: angličtina.

    Top