EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 7. 2026

COM(2026) 616 final

2026/0212(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2003/87/ES a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814, pokiaľ ide o podporu konkurencieschopnosti a nákladovo efektívnu dekarbonizáciu

(Text s významom pre EHP)

{COM(2026) 619 final} - {COM(2026) 620 final} - {SEC(2026) 616 final} - {SWD(2026) 616 final} - {SWD(2026) 617 final} - {SWD(2026) 618 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

·Dôvody a ciele návrhu

Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ďalej len „EU ETS“) predstavuje základ politiky EÚ v oblasti klímy, ktorý podporuje dekarbonizáciu, konkurencieschopnosť a odolnosť. V smernici 2003/87/ES (ďalej len „smernica o ETS“) sa stanovujú pravidlá obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v EÚ. Trhová stabilizačná rezerva pre systém EU ETS bola zriadená rozhodnutím (EÚ) 2015/1814 (ďalej len „rozhodnutie o trhovej stabilizačnej rezerve“) 1 s cieľom zvýšiť odolnosť systému EU ETS voči nerovnováhe medzi ponukou a dopytom. Súbor legislatívnych aktov upravujúcich systém EU ETS dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy 2 (ďalej len „nariadenie o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy“).

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (Európsky zákon o klíme) 3 sa stanovuje právne záväzný cieľ pre celé hospodárstvo, ktorým je dosiahnutie nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050. Smernica o ETS a rozhodnutie o trhovej stabilizačnej rezerve boli v roku 2023 zmenené smernicami (EÚ) 2023/958 a (EÚ) 2023/959 4 v rámci balíka „Fit for 55“, ktorého cieľom bolo pripraviť všetky odvetvia hospodárstva EÚ na splnenie strednodobého cieľa na rok 2030, ktorým je zníženie čistej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Dnešný svet vyzerá inak ako pred pár rokmi. Ruská útočná vojna proti Ukrajine a konflikt na Blízkom východe opäť vystavujú EÚ rastúcim cenám energie, čo má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Zároveň sa zintenzívňuje zmena klímy, pričom extrémne poveternostné javy v Európe sú čoraz častejšie a závažnejšie. Aby mohla EÚ čeliť týmto výzvam, musí investovať do domácej a čistej energie a pokračovať v dekarbonizácii s cieľom znížiť svoju závislosť a posilniť konkurencieschopnosť priemyslu, pričom zároveň musí podporovať spravodlivú a sociálne férovú transformáciu pre všetkých. Toto už bolo stanovené v dokumentoch Kompas konkurencieschopnosti 5 a v Dohoda o čistom priemysle 6 , ktoré boli prijaté v roku 2025. Vzhľadom na rýchlo sa meniaci geopolitický kontext je táto otázka ešte dôležitejšia.

EÚ prijala právne záväzný cieľ v oblasti klímy, ktorým je zníženie čistej bilancie emisií skleníkových plynov o 90 % na rok 2040 7 . Cieľ v oblasti klímy na rok 2040 poskytuje potrebnú predvídateľnosť a stabilitu pre investície do prechodu EÚ na čistú energiu a pre posilňovanie konkurencieschopnosti priemyslu, pričom sa v ňom plne zohľadňuje súčasná hospodárska, bezpečnostná a geopolitická situácia v súlade s Kompasom konkurencieschopnosti EÚ 8 , Dohodou o čistom priemysle 9 a plánom AccelerateEU 10 . Na dosiahnutie nového cieľa v oblasti klímy pre celé hospodárstvo na rok 2040 sa podľa článku 4 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy vyžaduje revízia a aktualizácia acquis v oblasti klímy a energetiky.

Rada vo svojich záveroch z 19. marca 2026 11 vyzvala Komisiu, aby najneskôr do júla 2026 predložila preskúmanie systému EU ETS s cieľom znížiť volatilitu ceny uhlíka a zmierniť jej vplyv na ceny elektrickej energie vrátane súvisiacich nákladov v dodávateľskom reťazci, a na presun činností, pričom sa zachová kľúčová úloha systému ETS v rámci klimatickej a energetickej transformácie prostredníctvom trhovo orientovaného signálu o cene pre emisie uhlíka, ktorý stimuluje investície a inovácie. Rada, Európsky parlament a Európska komisia podpísali v apríli 2026 plán „Jedna Európa, jeden trh“, v ktorom stanovili ako cieľový termín na dosiahnutie dohody o preskúmaní systému EU ETS prvý štvrťrok 2027 12 .

Systém EU ETS preukázal svoju účinnosť, keďže odvetvia zahrnuté do tohto systému znížili svoje emisie od roku 2005 o viac ako 50 %, pričom hospodárstvo naďalej rástlo. Systém EU ETS je kľúčovým hnacím motorom čistej elektrifikácie. Emisie z výroby elektriny a tepla klesli o 58 %, zatiaľ čo výrobná kapacita sa od roku 1990 zvýšila o 24 %, čo podnecuje zavádzanie domácich čistých zdrojov energie, ako sú obnoviteľné zdroje energie, čo prináša výhody výrobcom čistej energie a posilňuje konkurencieschopnosť a odolnosť priemyslu. Okrem toho systém ETS spolu s mechanizmom uhlíkovej kompenzácie na hraniciach prispel k tomu, že mnohé ďalšie krajiny zaviedli vlastné systémy stanovovania ceny uhlíka. Svetová banka odhaduje, že v súčasnosti sa systém stanovovania ceny uhlíka vzťahuje na približne 30 % celosvetových emisií a tento podiel sa zvyšuje.

Systém EU ETS by mal aj naďalej podporovať modernizáciu hospodárstva a dekarbonizáciu. Pri prechode ku klimatickej neutralite sa zároveň vyžaduje silná podpora európskeho priemyslu a odvetvia čistých technológií. V rámci preskúmania systému EU ETS z roku 2023 bolo zavedených niekoľko doložiek o preskúmaní, ktorých cieľom je posúdiť primeranosť potenciálnych úprav systému v oblasti leteckej a námornej dopravy a stacionárnych zariadení v roku 2026, a to na základe článkov 3gg, 28b a 30 smernice o ETS. Okrem toho sa v článku 3 rozhodnutia o trhovej stabilizačnej rezerve ukladá právna povinnosť preskúmať toto rozhodnutie, pričom ďalšie preskúmanie sa má uskutočniť v roku 2026. V tomto návrhu sa zavádzajú príslušné opatrenia vyplývajúce z posúdenia vplyvu, ktoré bolo vykonané s cieľom riešiť uvedené doložky o preskúmaní. Zachovávajú sa najsilnejšie stránky trhu s uhlíkom a jeho signál o cene ako hnacia sila investícií, pričom sa prispôsobuje jeho štruktúra a zavádzajú sa cielené zjednodušenia v záujme zníženia administratívnej záťaže a zvýšenia efektívnosti systému.

Kľúčová úloha systému EU ETS pri dosahovaní modernizácie hospodárstva a dekarbonizácie sa odzrkadľuje v dôležitosti dohôd o prepojení s blízkymi partnermi, ako je Švajčiarsko, v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2018/219 z 23. januára 2018, a so Spojeným kráľovstvom, s ktorým prebiehajú rokovania. Tieto dohody sú kľúčovými nástrojmi na zníženie emisií uhlíka a zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže.

Zabezpečenie predvídateľného trhu s uhlíkom pre odvetvia v rámci ETS

Týmto preskúmaním by sa mal zosúladiť systém EU ETS s cieľmi v oblasti klímy na roky 2040 a 2050, čím sa umožní postupnejšia trajektória dekarbonizácie. Mala by sa v ňom takisto zohľadniť dohoda obsiahnutá v zmene európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, a to vrátane začlenenia trvalého odstraňovania uhlíka, zohľadnenia zvyškových ťažko znížiteľných emisií 13 najmä v energeticky náročných priemyselných odvetviach (EII), a podpory zavádzania a dostupnosti týchto technológií v požadovanom rozsahu, čím sa naštartuje trh.

Európsky právny predpis v oblasti klímy takisto zahŕňa možnosť využiť obmedzené množstvo vysokokvalitných medzinárodných kreditov na to, aby sa od roku 2036 primerane prispelo k dosiahnutiu cieľa pre celé hospodárstvo na rok 2040. Môžu dosiahnuť až 5 % čistej bilancie emisií skleníkových plynov EÚ z roku 1990, čo zodpovedá domácemu zníženiu čistej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2040 o najmenej 85 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Je možné zvážiť pilotné obdobie na roky 2031 – 2035. Medzinárodné kredity by mali byť začlenené do budúcich právnych predpisov v oblasti klímy tak, aby sa nákladovo efektívnym spôsobom dosiahli vysoké ambície. Využívanie kreditov by malo pomôcť krajinám EÚ aj krajinám mimo EÚ dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov v súlade s Parížskou dohodou. Konkrétne využitie medzinárodných kreditov bude vychádzať z dôkladného posúdenia vplyvu a bude podmienené vypracovaním právnych predpisov Únie, v ktorých sa stanovujú prísne kritériá s vysokou mierou integrity a ďalšie záruky. V tomto návrhu sa zohľadňuje nákup uvedených medzinárodných kreditov ako doplnok k domácim opatreniam, čo sa prejaví vo forme dodatočného priestoru na emisie pre odvetvia v rámci ETS.

Cieľom pravidiel trhovej stabilizačnej rezervy v rámci EU ETS je riešiť štrukturálnu nerovnováhu medzi ponukou a dopytom medzi dostupnými kvótami na emisie CO2 a emisiami spoločností, na ktoré sa tieto pravidlá vzťahujú. Základným princípom, na ktorom je založená koncepcia systému, je predpoklad, že trh sa bude postupne zmenšovať. V dôsledku toho môže byť prínos systému EU ETS k nákladovo efektívnemu znižovaniu emisií obmedzený zvýšenou neefektívnosťou trhu. Týmto návrhom sa preto takisto komplexnejšie reviduje trhová stabilizačná rezerva a dopĺňa sa návrh Komisie z 1. apríla 2026 14 s cieľom naďalej zabezpečovať stabilitu trhu, predvídateľnosť a plynulý vývoj ceny uhlíka.

Na to je nevyhnutný predvídateľný signál o cene v rámci ETS a cielené využitie príjmov z neho. Systém EU ETS je kľúčovým mechanizmom financovania pre zelenú transformáciu. Od roku 2013 sa v rámci neho vyzbieralo viac ako 270 miliárd EUR, z čoho približne 75 % bolo pridelených členským štátom, a poskytlo sa bezodplatné prideľovania emisných kvót vo výške 255 miliárd EUR. V záujme maximalizovania vplyvu systému na klímu treba výnosy strategicky investovať do opatrení, ktorými sa urýchli dekarbonizácia a posilní sa konkurencieschopnosť priemyslu. Od júna 2023 sú členské štáty povinné vynakladať 100 % príjmov zo systému ETS na účely v oblasti klímy a energetiky a zabezpečiť viditeľnosť týchto výdavkov. Transparentnosť a efektívnosť však naďalej nie sú dostatočné. Súčasné vzorce výdavkov odhaľujú závažné nedostatky: dekarbonizácia priemyslu v odvetviach, ako je odvetvie ocele, chemikálií a hnojív, sa priamo podporuje iba malou časťou príjmov, a to približne 5 %. Tieto priemyselné odvetvia spolu zodpovedajú za približne 47 % emisií v rámci systému EU ETS. Okrem toho niektoré investície môžu ohroziť klimatickú neutralitu tým, že udržiavajú závislosť od technológií s vysokými emisiami uhlíka, ako je infraštruktúra pre fosílne palivá, čo by mohlo viesť k dlhodobým efektom odkázanosti od určitého dodávateľa. Príjmy zo systému ETS by sa mali opätovne investovať do inovácií, čistých technológií a dekarbonizácie odvetví v rámci ETS v oveľa väčšom rozsahu, a to tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni, s cieľom odmeniť lídrov tejto transformácie a motivovať priemyselnú základňu Európy. Zlepšenie výdavkov by malo byť sprevádzané väčšou viditeľnosťou pri využívaní príjmov, ktorá je v súčasnosti obmedzená.

Signál o cene uhlíka predstavuje motiváciu pre dekarbonizáciu priemyslu a spolu so systémom bezodplatného prideľovania emisných kvót a CBAM zabezpečuje ochranu pred únikom uhlíka. Okrem toho je stanovovanie ceny uhlíka úzko prepojené s regulačnými opatreniami, ako sú ciele a požiadavky týkajúce sa energetickej efektívnosti, domácich zdrojov čistej energie, ako sú obnoviteľné zdroje energie, alebo dekarbonizovanej dopravy a priemyslu. V mnohých odvetviach (napr. v oceliarskom, cementárskom alebo chemickom priemysle) však bezodplatné prideľovanie emisných kvót (spolu s regulačným rámcom) neprispelo k urýchleniu transformácie a malo by byť jasnejšie prepojené s toľko potrebnými investíciami v rámci Európy, hoci tieto investície zatiaľ ani v blízkej budúcnosti nebudú mať dostatočne životaschopný obchodný model, aby boli financovateľné. Preto bolo v rámci Dohody o čistom priemysle oznámené zriadenie banky pre dekarbonizáciu priemyslu (IDB) s finančnými prostriedkami vo výške 100 miliárd EUR, ktorá bude patriť do budúceho Fondu pre konkurencieschopnosť. Cieľom IDB je podporovať rozširovanie a zavádzanie vyspelejších projektov dekarbonizácie priemyslu, najmä v odvetviach EII vo všetkých členských štátoch, ktoré budú financované predovšetkým prostredníctvom vyčlenenia určitého podielu emisných kvót v rámci systému ETS 15 . S cieľom naštartovať takéto investície a podporiť dlhodobú konkurencieschopnosť bude nástroj na podporu investícií v rámci ETS k dispozícii už pred rokom 2030, aby sa zabezpečila včasná podpora, a bude navrhnutý tak, aby podporoval solidaritu. Vzhľadom na to, že IDB sa zameriava na rozširovanie a zavádzanie projektov a rieši komerčné riziká, s ktorými sa stretávajú projekty dekarbonizácie priemyslu, je takisto potrebné, aby Inovačný fond naďalej podporoval komercializáciu inovatívnych a priekopníckych technológií. V rámci systému EU ETS sa tak podporujú ciele Dohody o čistom priemysle tým, že sa v ňom stanovuje jasná a predvídateľná cena uhlíka, motivuje sa k investíciám do riešení zameraných na dekarbonizáciu a zároveň sa naďalej zabezpečuje ochrana pred únikom uhlíka a opätovne sa investujú príjmy, ktoré tento systém vytvára.

Príslušné mechanizmy zabezpečujú pokračujúcu solidaritu s členskými štátmi s nižšími príjmami, a to vrátane prerozdelenia 10 % príjmov z aukcií, Modernizačného fondu a zaručeného prístupu k nástroju na podporu investícií v rámci ETS. Mali by takisto naďalej pomáhať členským štátom s nižšími príjmami pri modernizácii ich energetického systému a urýchľovaní priemyselnej transformácie.

Realizácia transformácie celého hospodárstva

Aby sa podarilo zrealizovať transformáciu celého hospodárstva, všetky odvetvia musia spravodlivo prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy. To zahŕňa uplatňovanie skutočného signálu o cene uhlíka na spravodlivý podiel EÚ na emisiách z leteckej dopravy. Letecká doprava sa na celosvetových emisiách CO2 podieľa 2 – 3 % 16 a je zdrojom vplyvov na klímu, ktoré nesúvisia s CO2, a ktoré sú prinajmenšom rovnako významné ako vplyvy spôsobené CO2. Podiel leteckej dopravy na emisiách z dopravy v EÚ je v súčasnosti 14 %, čo predstavuje približne 4 % celkových emisií CO2 v EÚ. Očakáva sa, že do roku 2050 sa podiel leteckej dopravy zvýši na približne 90 % 17 . Tento rast poháňajú diaľkové lety, na ktoré by sa mala vzťahovať primeraná cena uhlíka. Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) predpokladá, že emisie z medzinárodnej leteckej dopravy budú celosvetovo naďalej rásť 18 . Cieľom systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) je kompenzovať väčšinu tohto nárastu 19 . Letecká doprava, podobne ako námorná doprava, čelí významným výzvam v oblasti dekarbonizácie, keďže ide o odvetvie, v ktorom je znižovanie emisií náročné – vyznačuje sa dlhou životnosťou majetku, vysokou kapitálovou náročnosťou a súčasným nedostatkom bezprostredných alternatív k fosílnym palivám.

Námorná doprava predstavuje približne 14 % celkových emisií z dopravy v EÚ alebo približne 4 % celkových emisií CO2 v EÚ. Táto zelená transformácia si vyžiada zapojenie celého námorného hodnotového reťazca EÚ, ako aj značné investície do zvyšovania efektívnosti plavidiel, vývoja nových udržateľných pohonných technológií a rozšírenia výroby a distribúcie udržateľných obnoviteľných a nízkouhlíkových palív, a to aj prostredníctvom modernizácie prístavnej a energetickej infraštruktúry. Medzinárodná námorná organizácia (ďalej len „IMO“) navyše pripravuje globálne opatrenie na vykonávanie stratégie IMO pre skleníkové plyny z roku 2023, ktorej cieľom je okrem iného dosiahnuť nulové čisté emisie v medzinárodnej námornej doprave do roku 2050 alebo tesne pred týmto rokom. Systém EU ETS bude možno potrebovať mechanizmus, ktorý umožní podporiť toto nové globálne opatrenie po jeho prijatí, pričom sa najmä zabráni dvojitému plateniu, zachovajú sa však signály o cene a stimuly pre lode, ktoré prichádzajú do prístavov EÚ.

V leteckej a námornej doprave doplňujúce politiky, ako sú RefuelEU Aviation a FuelEU Maritime, pôsobia v súčinnosti s viacerými stimulmi v rámci systému EU ETS, ktoré podporujú zavádzanie udržateľnejších palív 20 . V Kompase konkurencieschopnosti, Dohode o čistom priemysle a v stratégii EÚ v oblasti priemyselného riadenia uhlíka 21 je takisto stanovený cieľ dekarbonizovať hospodárstvo urýchlením prechodu k väčšej obehovosti materiálov a uhlíka, čím sa podporí hospodárska bezpečnosť, odolnosť a konkurencieschopnosť EÚ. Revízia systému EU ETS ponúka príležitosť na motiváciu a rozširovanie obehovosti uhlíka ako kľúčovej trajektórie dekarbonizácie v odvetviach náročných na znižovanie emisií, ako je cementársky, oceliarsky a chemický priemysel, a na zabezpečenie dostupnosti alternatívnych uhlíkových surovín. Postupné začleňovanie spaľovania odpadu prispieva k dosiahnutiu tohto cieľa tým, že uzatvára cyklus a zároveň posilňuje obchodnú opodstatnenosť väčšej obehovosti materiálov, znižuje emisie skleníkových plynov z likvidácie odpadu a umožňuje získavať recyklované materiály, ktoré nahrádzajú primárne suroviny s vyššou uhlíkovou náročnosťou. Okrem straty cenných zdrojov môže mať odpad aj významný negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Napríklad spaľovanie odpadu môže prispieť k znečisteniu ovzdušia, zatiaľ čo skládky môžu kontaminovať vodu a pôdu. Emisie skleníkových plynov zo spaľovania komunálneho odpadu sú značné – dosahujú približne 40 miliónov ton ekvivalentu CO2 z fosílnych palív ročne –, vo väčšine členských štátov sa však na ne v súčasnosti nevzťahujú žiadne osobitné politiky dekarbonizácie. Na podporu obehovosti v celom hospodárstve a na prispievanie k dekarbonizácii tohto odvetvia je potrebný komplexný rámec, ktorý zahŕňa zaradenie tohto odvetvia do systému EU ETS a posilnené politiky v oblasti obehového hospodárstva v rámci pripravovaného aktu o obehovom hospodárstve 22 .

Cieľom tohto preskúmania je teda: i) zabezpečiť, aby trh zostal efektívny a vytváral motiváciu investovať do dekarbonizácie v globálnom kontexte a ii) riešiť konkrétne výzvy, ktorým čelia príslušné odvetvia, s cieľom uľahčiť im zavádzanie dostupných riešení na dekarbonizáciu, pričom sa zohľadnia aj ďalšie legislatívne akty, ktorými sa podporuje prechod na čistú energiu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ.

Tento návrh preto zahŕňa ďalej uvedené opatrenia.

i) Zosúlaďuje systém s cieľom Únie, ktorým je zníženie emisií o 90 % do roku 2040, pričom od roku 2031 sa upraví trajektória znižovania emisií v rámci systému EU ETS. Táto zmena umožňuje pokračovať vo vydávaní kvót až do 40. rokov 21. storočia.

ii) Zohľadňuje možný nákup 260 miliónov medzinárodných kreditov na doplnenie domácich opatrení a ich zníženie na -85 % v porovnaní s rokom 1990, čo sa prejaví vo forme dodatočného priestoru na emisie v systéme ETS. Toto sa realizuje prostredníctvom stanovenia lineárneho redukčného koeficienta v súlade s úrovňou domácich ambícií, ktorá vyplýva z nákupu medzinárodných kreditov v prospech odvetví v rámci ETS, a vyčlenením kvót na nákup týchto medzinárodných kreditov. V prípade, že nebude k dispozícii dostatočné množstvo vysokokvalitných medzinárodných kreditov s vysokou integritou, ktoré sú nákladovo efektívne, lineárny redukčný koeficient sa zosúlaďuje s domácimi ambíciami EÚ dosiahnuť zníženie emisií o 90 % do roku 2040.

iii) Integruje domáce trvalé odstraňovanie uhlíka do systému EU ETS prostredníctvom zvýšenia stropu o množstvo kvót zodpovedajúce objemu odstráneného uhlíka, ktorý odkúpi Komisia, čím sa vytvorí zaručený dodatočný priestor na emisie pre odvetvia, v ktorých je najťažšie znížiť emisie a podporí sa rozšírenie odvetvia odstraňovania uhlíka a zároveň sa zabezpečí kontrola kvality a množstva odstraňovania.

iv) Reformuje trhovú stabilizačnú rezervu s cieľom zabezpečiť stabilný a likvidný trh a plynulý vývoj cien na pozadí zmenšujúceho sa trhu.

v) Rozširuje bezodplatné prideľovanie emisných kvót a kompenzáciu nepriamych nákladov na emisie oxidu uhličitého aj za súčasné obdobie, pričom bezodplatné prideľovanie emisných kvót je podmienené predložením plánov investícií do dekarbonizácie v EÚ, ako aj realizáciou týchto investícií do dekarbonizácie v EÚ.

vi) Zvyšuje finančnú podporu inovácií a investícií zameraných na dekarbonizáciu, najmä v priemysle, čím sa väčší podiel príjmov zo systému EU ETS vracia späť do odvetví, na ktoré sa tento systém vzťahuje. Zriaďuje sa ním IDB s cieľom poskytnúť financovanie vo výške 100 miliárd EUR na projekty dekarbonizácie priemyslu.

vii) Rozširuje sa Inovačný fond s cieľom podporiť zavádzanie nízkouhlíkových inovácií na trh a zvýšiť konkurencieschopnosť odvetví v oblasti čistých technológií.

viii) Posilňujú sa požiadavky na vynakladanie príjmov z aukcií členskými štátmi, a to okrem iného zavedením minimálnych výdavkov na prioritné odvetvia a povinnosťou viditeľnosti.

ix) Naďalej poskytuje solidaritu prostredníctvom Modernizačného fondu ako prostriedku na podporu modernizácie energetických systémov a dekarbonizácie priemyslu v členských štátoch s nižšími príjmami, pričom sa v ňom aktualizujú kritériá oprávnenosti a rozdeľovací kľúč.

x) Naďalej sa z dôvodu solidarity a s cieľom nasmerovať tieto zdroje na opatrenia v oblasti klímy pokračuje v prerozdeľovaní 10 % aukčného objemu členským štátom s nižšími príjmami.

xi) Jeho cieľom je dosiahnuť efektívne stanovenie ceny uhlíka pre spravodlivý podiel EÚ na emisiách z medzinárodnej dopravy prostredníctvom primeraného uplatňovania systému EU ETS na lety smerujúce do bezprostredného susedstva Únie. Súčasťou toho je podpora multilateralizmu prostredníctvom mechanizmu nákladov na kompenzáciu v rámci CORSIA, čím sa zabráni dvojitému stanovovaniu cien. Pokiaľ ide o Island a rozsah pôsobnosti systému ETS platného od roku 2023, Komisia by uvítala predĺženie platnosti existujúceho mechanizmu uvedeného v rozhodnutí spoločného výboru o tri roky.

xii) Zavádza sa špecializovaná priama podpora pre námornú a leteckú dopravu, ktorou sa podporuje najmä zavádzanie udržateľných leteckých a lodných palív vyrobených v EÚ, čistých technológií a vodíka.

xiii) Stanovuje sa preskúmanie systému EU ETS v prípade prijatia globálneho opatrenia IMO s cieľom predísť riziku dvojitého platenia a zároveň zachovať environmentálnu integritu systému EU ETS.

xiv) Ďalej sa v ňom rieši riziko vyhýbania sa povinnostiam v odvetví námornej dopravy prostredníctvom nových opatrení a podporujú sa rovnaké podmienky pre všetkých prostredníctvom cieleného rozšírenia pôsobnosti systému ETS na konkrétne kategórie malých plavidiel (s hrubou priestornosťou menšou ako 5 000 ton, ale nie menšou ako 400 ton).

xv) Zavádzajú sa cielené zjednodušujúce opatrenia, ktoré prinesú úžitok priemyslu aj orgánom verejnej moci prostredníctvom zníženia administratívnych nákladov na dodržiavanie predpisov a zvýšenia efektívnosti uplatňovania systému.

xvi) Do systému EU ETS sa začleňuje spaľovanie komunálneho odpadu. Bod započítavania zachytávania a využívania oxidu uhličitého (ďalej len „CCU“) sa v prípade výrobkov nachádza v nadväzujúcich odvetviach (downstream) a v prípade e-palív na úrovni distribútora paliva. To umožňuje vytvoriť cestu k dekarbonizácii pre odvetvia s ťažko znížiteľnými emisiami.

Nový systém obchodovania s emisiami, ktorý sa vzťahuje na emisie CO2 zo spaľovania palív v budovách, cestnej doprave a malých priemyselných odvetviach (ETS2), bol vytvorený v rámci revízie smernice o ETS v roku 2023. Systém ETS2 je vylúčený z pôsobnosti tohto návrhu, keďže bude plne funkčný v roku 2028; jeho uplatňovanie sa má preskúmať do roku 2029 a akékoľvek posúdenie uskutočniteľnosti integrácie odvetví v rámci systému ETS2 do systému EU ETS sa má uskutočniť do roku 2031.

·Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

K znižovaniu emisií skleníkových plynov by mali prispievať všetky odvetvia hospodárstva. Súčasné preskúmanie systému EU ETS predstavuje prvú časť rozsiahleho balíka opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby bola EÚ pripravená dosiahnuť svoju ambíciu v oblasti klímy na rok 2040 prostredníctvom revidovaného rámca v oblasti energetiky a klímy, a zároveň aby mohla plne využiť všetky prínosy zelenej transformácie a posilniť konkurencieschopnosť EÚ.

Všetky iniciatívy v rámci tohto balíka sú úzko prepojené, vychádzajú zo spoločných modelov a predpokladov a každá z nich závisí od koncepcie ostatných. Emisie sú rozdelené medzi jednotlivé politické nástroje na základe hľadísk nákladovej efektívnosti, technologickej životaschopnosti a špecifík členských štátov vrátane ich voľby domácich zdrojov čistej energie. Posúdenia vplyvu, ktoré slúžia ako podklad pre revíziu systému EU ETS a nadchádzajúce návrhy, zahŕňajú medziodvetvovú analýzu, príspevky odborníkov a zainteresovaných strán, ako aj dôsledky nedávneho geopolitického vývoja. Zohľadňujú sa v nich aj ciele a opatrenia uvedené v národných energetických a klimatických plánoch (ďalej len „NEKP“) členských štátov.

Z analýzy vyplýva, že na dosiahnutie požadovaného zníženia emisií a odstraňovania uhlíka bude potrebný vyvážený súbor politík vrátane cielených podporných opatrení, stabilného stanovovania ceny uhlíka, jasných cieľov s primeranou flexibilitou a zjednodušenej, zato účinnej regulácie. Tieto zásady tvoria základ pre tvorbu politík a podporujú investície, inovácie a konkurencieschopnosť. Tento rámec je ďalej podporovaný pevnou štruktúrou riadenia, ktorou sa integruje plánovanie, financovanie, spolupráca a monitorovanie pokroku a zároveň sa posilňuje odolnosť voči rastúcim dosahom zmeny klímy.

Vzhľadom na ambície EÚ v oblasti rozširovania sa pri navrhovaní a vykonávaní tohto rámca musí zohľadniť aj integrácia kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín. V rámci procesu pristúpenia by sa malo zvážiť, akým spôsobom by sa mali na krajiny zapojené do procesu rozširovania vzťahovať mechanizmy solidarity a fondy systému EU ETS. Celkovo je v súlade s cieľmi na rok 2040, zahŕňa všetky sektory spoločnosti a zachováva primeranú rovnováhu medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi na úrovni EÚ.

Návrh na revíziu systému EU ETS je kľúčovou súčasťou tohto rámca a nadväzuje na návrhy týkajúce sa emisných noriem CO₂ pre osobné automobily a dodávkové vozidlá, ktoré boli prijaté v decembri 2025, a na návrh na revíziu trhovej stabilizačnej rezervy, ktorá bola prijatá v apríli 2026. Systém EU ETS bude aj naďalej stimulovať znižovanie emisií a hospodársku transformáciu počas celých 30. rokov 21. storočia. Cieľom tohto preskúmania je zachovať účinnosť trhu s emisnými kvótami a zároveň vylepšiť jeho štruktúru tak, aby lepšie podporoval konkurencieschopnosť priemyslu, dekarbonizáciu, inovácie, investície a strategickú odolnosť Európy. V širšom kontexte politiky v oblasti klímy a energetiky zostáva pevná a predvídateľná cena uhlíka kľúčovým faktorom na podporu investícií do domácich nízkouhlíkových zdrojov energie, elektrifikácie a čistých technológií, pričom zároveň poskytuje investorom dlhodobú istotu.

Ďalšie legislatívne návrhy týkajúce sa národných cieľov, ako aj využívania medzinárodných kreditov, sa očakávajú neskôr v roku 2026.

·Súlad s ostatnými politikami Únie

Dohoda o čistom priemysle spája opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť do spoločnej zastrešujúcej stratégie rastu. Ide o záväzok urýchliť dekarbonizáciu, reindustrializáciu a inovácie – a to všetko súčasne – a zároveň posilniť odolnosť Európy. Jej cieľom je poskytnúť európskemu priemyslu silnejšiu ekonomickú opodstatnenosť pre rozsiahle klimaticky neutrálne investície do EII a čistých technológií. Preskúmanie systému EU ETS zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní týchto cieľov a je preto v súlade so širším súborom politík Únie, ktoré sú súčasťou Dohody o čistom priemysle.

Splnenie cieľov EÚ v oblasti klímy na rok 2040 a realizácia súvisiacich politík si v nadchádzajúcich desaťročiach vyžiada trvalé investície do modernizácie energetického systému. Spolu s iniciatívami, ako sú Dohoda o čistom priemysle, akt na urýchlenie rozvoja priemyslu 23 , Investičná stratégia pre čistú energiu 24 , balík opatrení pre európske elektrizačné sústavy 25 a akt o emisne neutrálnom priemysle 26 , je cieľom rámca do roku 2040 zabezpečiť predvídateľnosť potrebnú na urýchlenie energetickej efektívnosti, elektrifikácie a investícií do čistých technológií v oblasti budov, dopravy, priemyslu a energetických sietí. Dekarbonizácia priemyslu bude závisieť aj od zachytávania oxidu uhličitého, vodíka a ďalších inovatívnych technológií, pričom kľúčovú úlohu budú zohrávať súkromné investície.

Systém EU ETS prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov. V prvom rade je jeho cieľom vytvoriť signál o cene uhlíka, ktorým sa odmeňujú nízkouhlíkové investície. V rámci systému ETS sa stanovuje cena emisií CO₂. S rastom nákladov spojených s emisiami uhlíka sa investície do elektrifikácie a klimaticky neutrálnych výrobných procesov stávajú ekonomicky atraktívnejšími než tradičné zdroje energie založené na fosílnych palivách a výrobné metódy s vysokými emisiami.

Po druhé, jeho cieľom je generovať príjmy, z ktorých sa bude financovať dekarbonizácia. Akt na urýchlenie rozvoja priemyslu, predložený v marci 2026, poskytuje jasný rámec na podporu investícií a inovácií v odvetviach, v ktorých si Európa môže udržať alebo vybudovať globálne vedúce postavenie. Na tento účel bude nevyhnutná podpora verejnosti, aby sa podarilo zmobilizovať súkromné finančné prostriedky. Opätovné investície príjmov z ETS na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni do priemyselnej transformácie, ako sa to stanovuje v tomto návrhu, je v súlade s týmito cieľmi. Týmto návrhom sa predovšetkým zvyšuje financovanie dekarbonizácie priemyslu a udržateľných palív, čím návrh prispieva k urýchleniu elektrifikácie, podpore čistých technológií, posilneniu európskej priemyselnej základne a vytváraniu kvalitných pracovných miest.

Na základe odporúčaní z Draghiho správy navrhuje Komisia nástroj na podporu investícií v rámci ETS ako počiatočnú fázu IDB, ktorá bola oznámená v rámci Dohody o čistom priemysle. Nástrojom na podporu investícií v rámci ETS, ktorý začne fungovať po ukončení legislatívneho procesu týkajúceho sa systému ETS, sa budú prostredníctvom vopred stanovenej uhlíkovej prémie podporovať nízkouhlíkové investície do EII. Od roku 2031 sa v rámci druhej fázy IDB budú využívať konkurenčné nástroje, ako sú rozdielové zmluvy, a to ako súčasť širšieho cieľa zmobilizovať 100 miliárd EUR na dekarbonizáciu priemyslu.

Týmto návrhom sa zároveň predlžuje platnosť Inovačného fondu a Modernizačného fondu. Inovačný fond, ktorý disponuje 200 miliónmi kvót, bude podporovať inovatívne priemyselné technológie pre priemysel a výrobu v oblasti čistých technológií. Modernizačný fond bude smerovať príjmy z aukcií 2,5 % stropu stanoveného v článku 9 do členských štátov s nižšími príjmami na modernizáciu energetickej infraštruktúry, rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie, posilňovanie prenosových sietí, zvyšovanie energetickej efektívnosti a podporu technológií, ako je zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS).

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

·Právny základ

Článkami 191, 192 a 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa EÚ oprávňuje konať s cieľom zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia, chrániť ľudské zdravie a presadzovať opatrenia na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov v oblasti životného prostredia. Právnym základom tejto iniciatívy je článok 192 ods. 1, keďže táto iniciatíva predstavuje opatrenie prijaté s cieľom bojovať proti zmene klímy a prispieť k dosiahnutiu ďalších environmentálnych cieľov uvedených v článku 191. Systém ETS funguje na tomto právnom základe od roku 2003. Európsky parlament a Rada prijali všetky zmeny smernice o ETS na tomto právnom základe.

·Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Zmena klímy je cezhraničný problém a opatrenia na medzinárodnej úrovni aj na úrovni EÚ môžu účinne dopĺňať a posilňovať regionálne, vnútroštátne a miestne opatrenia. Prispôsobenie systému ETS cieľu zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2040 ovplyvní mnohé odvetvia v rámci celého hospodárstva EÚ. Koordinované opatrenia na úrovni EÚ sú preto nevyhnutné a majú oveľa lepšie predpoklady, aby viedli k potrebnej transformácii a pôsobili ako silná hnacia sila nákladovo efektívnej zmeny a konvergencie smerom nahor. Mnohé aspekty politiky posudzované v tejto iniciatíve majú okrem toho dôležitý rozmer jednotného trhu, a to najmä možnosti súvisiace s ochranou pred únikom uhlíka a mechanizmy nízkouhlíkového financovania. Opatrenia EÚ môžu takisto inšpirovať a podporovať rozvoj ďalších trhovo orientovaných opatrení.

Ako trh s uhlíkom systém ETS stimuluje znižovanie emisií dosiahnuté nákladovo efektívnymi riešeniami v prvom rade nákladovo najefektívnejšími riešeniami v rámci činností, ktorých sa týka, čím sa vďaka jeho veľkému rozsahu dosahuje vyššia efektívnosť. Zavedenie podobného opatrenia na vnútroštátnej úrovni by malo za následok menšie, rozdrobené trhy s uhlíkom, hrozilo by narušením hospodárskej súťaže a pravdepodobne by viedlo k vyšším celkovým nákladom na znižovanie emisií. Rovnaká logika platí aj pre rozšírenie stanovovania cien uhlíka na nové odvetvia.

·Proporcionalita

Z analýzy posúdenia vplyvu, ktorá je súčasťou tohto návrhu, vyplýva, že návrh je v súlade so zásadou proporcionality. Je to preto, lebo neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa nákladovo efektívnej realizácie cieľa EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2040, pričom zároveň zabezpečuje riadne fungovanie jednotného trhu a konkurencieschopnosť odvetví v rámci ETS.

Európsky parlament a Rada schválili celkové zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2040 v celom hospodárstve a na vnútroštátnej úrovni o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, s možnosťou využiť od roku 2036 obmedzené množstvo vysokokvalitných medzinárodných kreditov na dosiahnutie „primeraného príspevku“ k splneniu cieľa na rok 2040. Tento návrh sa vzťahuje na veľkú časť týchto emisií skleníkových plynov a reviduje sa ním smernica o ETS v záujme dosiahnutia tohto cieľa.

·Výber nástroja

Ciele predkladaného návrhu možno najlepšie dosiahnuť prostredníctvom smernice. Ide o najprimeranejší právny nástroj na vykonanie zmien v existujúcej smernici o ETS.

Smernicou sa členským štátom ukladá povinnosť dosiahnuť ciele a začleniť opatrenia v rámci ich vnútroštátnych hmotnoprávnych a procesnoprávnych systémov. Tento prístup dáva členským štátom pri vykonávaní opatrení EÚ väčšiu voľnosť než v prípade nariadenia, a to v tom zmysle, že členské štáty majú možnosť zvoliť si tie nástroje, ktoré sú podľa nich najvhodnejšie na vykonanie opatrení v smernici. To členským štátom umožňuje zabezpečiť, aby zmenené pravidlá boli v súlade s ich platným hmotnoprávnym a procesnoprávnym rámcom na vykonávanie EU ETS, predovšetkým s predpismi o povoľovaní zariadení, ako aj predpismi o opatreniach na presadzovanie a sankciách.

Smernica je takisto vhodným nástrojom na zmenu rozhodnutia o trhovej stabilizačnej rezerve, pretože preskúmanie tohto právneho nástroja úzko súvisí s vplyvom navrhovaných úprav systému EU ETS na stabilitu trhu.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

·Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Z hodnotenia smernice o ETS a rozhodnutia o trhovej stabilizačnej rezerve (pozri prílohu 15 k posúdeniu vplyvu) vyplynulo, že systém EU ETS je vo veľkej miere v súlade so širšou politikou EÚ v oblasti klímy, pričom odvetvia v rámci ETS prispievajú vo väčšej miere k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov na rok 2030, pretože pre tieto odvetvia to bolo ekonomicky efektívnejšie ako pre odvetvia mimo ETS. Existovali dôkazy naznačujúce, že systém EU ETS účinne prispel k celkovému trendu znižovania emisií pozorovanému v EÚ.

Počas hodnotiaceho obdobia došlo k výraznému poklesu celkových emisií zo stacionárnych zariadení, čo je v súlade s požadovanou trajektóriou potrebnou na splnenie cieľa dosiahnuť do roku 2030 zníženie o 43 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005, stanoveného v revízii smernice o ETS z roku 2018, a táto trajektória bola prekročená. Posilnený signál o cene pre CO2 v rámci fázy IV (2021 – 2030) pravdepodobne podnietil vyššiu úroveň celkového znižovania emisií, keďže boli vykonané reformy zamerané na odstránenie štrukturálnej nerovnováhy medzi dopytom a ponukou kvót, ktorá predtým oslabovala výkonnosť systému EU ETS vo fáze III (2013 – 2020). Využitie možností na znižovanie emisií bolo pravdepodobne vyššie v odvetví energetiky ako v priemyselných odvetviach. Čiastočne je to spôsobené ďalšími dodatočnými opatreniami, ktoré boli zavedené na podporu dekarbonizácie výroby elektrickej energie v celej EÚ, ako aj absenciou bezodplatného prideľovania emisných kvót, čo by zmiernilo vplyv ceny uhlíka na priemyselných producentov emisií.

Zavedením trhovej stabilizačnej rezervy sa systém EU ETS stal podstatne súdržnejším so širším politickým rámcom (t. j. vonkajšia súdržnosť). Rieši sa ním dlhodobo kritizovaný efekt vodnej postele tým, že umožňuje, aby sa ponuka kvót prispôsobovala zmenám dopytu, vrátane tých, ktoré sú spôsobené prekrývajúcimi sa politikami, ako sú politiky uvedené v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie 27 a v smernici o energetickej efektívnosti 28 . V posledných rokoch sa v rámci reforiem systému EU ETS, ako napríklad reformy bezodplatného prideľovania emisných kvót, začali riešiť problémy, ktoré boli v minulosti identifikované v súvislosti so súdržnosťou medzi rôznymi prvkami systému (t. j. vnútorná súdržnosť). Napríklad stanovenie ambicióznejších referenčných hodnôt pre bezodplatné prideľovanie emisných kvót prispieva k posilneniu vplyvu signálu o cene CO2, čím sa vytvárajú stimuly pre dekarbonizáciu a zároveň sa zachováva rovnováha pri ochrane priemyslu pred rizikom úniku uhlíka. Dôkazy z odbornej literatúry potvrdzujú tvrdenie, že vykonávanie revidovanej smernice o ETS od roku 2018 prinieslo členským štátom EÚ značnú pridanú hodnotu a pravdepodobne viedlo k nákladovo efektívnejšiemu zmierňovaniu emisií, než by bolo možné dosiahnuť, keby sa opatrenia prijímali iba na vnútroštátnej úrovni.

Celkovo sa hodnotením potvrdzuje, že systém ETS doteraz úspešne dosiahol svoje ciele a že bol kľúčovým nástrojom pri plnení cieľov EÚ v oblasti klímy. V hodnotení sa však poukazuje aj na oblasti s potenciálom na zlepšenie, ako je napríklad lepšie vyváženie potreby zabrániť úniku uhlíka so zabezpečením pokračujúcich stimulov pre investície do dekarbonizácie, zabezpečenie efektívnejšieho systému monitorovania, nahlasovania, overovania a akreditácie a posilnenie bezpečnostných opatrení pre register Únie.

Trhová stabilizačná rezerva bola prijatá v roku 2015 s cieľom znížiť nadbytočné kvóty v systéme EU ETS, ktoré sa nahromadili počas fáz II (2008 – 2012) a III (2013 – 2020), a s cieľom zmierniť vznik nových nerovnováh medzi dopytom a ponukou, čím sa má trvalo posilniť odolnosť systému EU ETS. Z hodnotenia vyplynulo, že tento nástroj bol účinný pri zmierňovaní dlhodobej nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na trhu s kvótami. Bol aj účinný pri zmierňovaní výkyvov cien spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19 a krízou v oblasti cien energie. Najdôležitejšie je, že trhová stabilizačná rezerva dôveryhodne signalizovala záväzok EÚ voči systému EU ETS, čím sa posilnila dôvera na trhu.

·Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia v rôznych fázach prípravy tohto návrhu viedla konzultácie s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi verejnej moci; zainteresovanými stranami zo súkromného sektora vrátane jednotlivých spoločností a podnikateľských združení; mimovládnymi a environmentálnymi organizáciami; akademickými a výskumnými inštitúciami; odborovými zväzmi a jednotlivcami.

Pri revízii smernice o ETS a rozhodnutia o trhovej stabilizačnej rezerve sa vychádza zo spätnej väzby získanej v rámci súbežného hodnotenia súčasného rámca a posúdenia vplyvu v súvislosti s týmto preskúmaním. Hlavným cieľom konzultácie bolo získať názory zainteresovaných strán na možné riešenia týkajúce sa úniku uhlíka, odstraňovania uhlíka, odvetvia leteckej a námornej dopravy, procesov nakladania s odpadom, dočasného CCU, prahových hodnôt tepelného príkonu, prepojenia s inými trhmi s uhlíkom a trhovej stabilizačnej rezervy. V rámci konzultácie sa ďalej posudzovalo využívanie príjmov a nízkouhlíkové podporné mechanizmy. Komisia takisto zhromaždila podnety týkajúce sa možných zjednodušujúcich opatrení.

Komisia zorganizovala verejnú online konzultáciu s dotazníkom zameraným na každú z oblastí, ktoré sú predmetom hodnotenia a preskúmania, a získala celkovo 540 odpovedí 29 a zároveň zhromaždila viac ako 400 pozičných dokumentov a pripomienok k výzve na predkladanie dôkazov od rôznych skupín zainteresovaných strán. Okrem toho sa uskutočnili cielené rozhovory a Komisia sa zúčastnila na viacerých (virtuálnych) dvojstranných a mnohostranných stretnutiach a konferenciách so zainteresovanými stranami, na ktorých sa diskutovalo o revízii systému EU ETS, a to aj so spoločnosťami a podnikateľskými združeniami z rôznych odvetví, odborovými zväzmi, mimovládnymi organizáciami a orgánmi verejnej moci členských štátov. S cieľom podporiť revíziu v súvislosti s námornými témami sa konalo spoločné zasadnutie podskupiny Európskeho fóra pre udržateľnú námornú dopravu (ďalej len „ESSF“) na tému vykonávania monitorovania, nahlasovania a overovania (ďalej len „MRV“) a systému ETS pre námornú dopravu a expertnej skupiny pre zmenu klímy (ďalej len „CCEG Maritime“). A napokon Komisia poverila aj dodávateľov 30 , aby prostredníctvom podrobných dotazníkov zhromaždili názory a podnety týkajúce sa uplatňovania pravidiel monitorovania, nahlasovania, overovania a akreditácie pre stacionárne zariadenia a prevádzkovateľov námornej dopravy.

Súčasne Komisia 29. januára 2026 zorganizovala aj cielený seminár o systéme EU ETS, na ktorom sa zúčastnilo vyše 50 zástupcov stacionárnych zariadení z celej EÚ. Zameraný bol na skúsenosti s praktickým vykonávaním a identifikáciu oblastí, v ktorých je možné zjednodušiť a zefektívniť procesy a požiadavky na dodržiavanie predpisov 31 . Nakoniec Komisia 12. mája 2026 zorganizovala aj okrúhly stôl zainteresovaných strán na vysokej úrovni venovaný revízii systému EU ETS. Okrúhly stôl doplnil verejnú konzultáciu a priniesol ďalšie podnety týkajúce sa politických priorít, ktoré budú usmerňovať nadchádzajúce preskúmanie systému EU ETS a trhovej stabilizačnej rezervy na obdobie 2031 – 2040, a doplnkových nástrojov potrebných na to, aby sa dekarbonizácia stala hnacou silou konkurencieschopnosti a odolnosti EÚ.

Výsledky konzultačných činností sa uvádzajú v posúdení vplyvu a hodnotiacej správe, ktoré sú priložené k tomuto návrhu, a v čo najväčšej miere sa zohľadňujú v súčasnom návrhu.

Vo všeobecnosti z verejných konzultácií vyplynulo, že EU ETS ako politický nástroj sa teší širokej podpore. Zainteresované strany vo všeobecnosti podporujú zabezpečenie súladu medzi systémom EU ETS a cieľom v oblasti klímy na rok 2040 stanoveným v európskom právnom predpise v oblasti klímy, aby sa aj naďalej prispievalo k znižovaniu emisií čo najúspornejším a ekonomicky najefektívnejším spôsobom pri zachovaní konkurencieschopnosti. V záujme dosiahnutia súladu s cieľom na rok 2040 považuje mnoho zainteresovaných strán úpravu lineárneho redukčného koeficientu smerom nadol za dôležitú pre udržanie cien uhlíka na prijateľnej úrovni a zlepšenie predvídateľnosti trhu. Zároveň mnohé považujú silný signál o cene za dôležitý faktor pre istotu investícií. Oba ciele sú zohľadnené v tomto návrhu.

Na riešenie rizika úniku uhlíka v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje CBAM, existuje celkovo široká podpora pre pokračovanie v bezodplatnom prideľovaní emisných kvót, a to najmä medzi zainteresovanými stranami z príslušných odvetví. Myšlienku, aby bolo pokračovanie bezodplatného prideľovania emisných kvót podmienené investíciami do dekarbonizácie, podporuje predovšetkým odvetvie energetiky a občianska spoločnosť. Návrhom sa kombinuje zachovanie bezodplatného prideľovania emisných kvót s podmienením časti tohto prideľovania investíciami do dekarbonizácie, čím sa má dosiahnuť rovnováha medzi prevenciou úniku uhlíka a posilnením stimulov na investovanie do dekarbonizačných opatrení. Okrem toho veľká väčšina zainteresovaných strán podporuje navrhované pokračovanie kompenzácie nepriamych nákladov aj po roku 2030 s cieľom zmierniť riziko úniku uhlíka v dôsledku prenesenia nákladov na uhlík do cien elektrickej energie. Proti pokračovaniu kompenzácie nepriamych nákladov sa vyslovili len niektorí respondenti z občianskej spoločnosti.

Pokiaľ ide o podporu dekarbonizácie priemyslu, veľká väčšina zainteresovaných strán zo všetkých skupín podporuje zriadenie IDB na podporu snáh o dekarbonizáciu priemyslu, a to prostredníctvom súboru finančných nástrojov, ktoré umožnia prispôsobiť podporu meniacim sa prioritám a potrebám. Toto je v návrhu riadne zohľadnené. Zainteresované strany vo všeobecnosti vítajú aj pokračovanie Inovačného fondu a Modernizačného fondu. Toto sa v návrhu zohľadňuje v pokračujúcej podpore investícií do modernizácie energetických systémov a energetickej efektívnosti v rámci Modernizačného fondu, pričom sa zároveň zlepšujú a zjednodušujú niektoré aspekty Inovačného fondu bez toho, aby došlo k zásadným zmenám v jeho fungovaní a cieľoch.

Pokiaľ ide o odstraňovanie uhlíka, v návrhu sa zohľadňuje názor vyjadrený veľkou väčšinou zainteresovaných strán, že domáce trvalé odstraňovanie uhlíka by malo byť zahrnuté do systému EU ETS, a to spolu so zárukami, ktoré zabezpečia, aby toto odstraňovanie nebránilo potrebnému znižovaniu emisií. Iba niektorí respondenti zo súkromného sektora a z občianskej spoločnosti sa vyslovili za to, aby sa do úvah zahrnulo aj dočasné odstraňovanie uhlíka, resp. za to, aby sa nezahŕňalo žiadne odstraňovanie uhlíka. Názory na konkrétne opatrenia na integráciu prostredníctvom ústredného orgánu verejnej správy EÚ boli zmiešané. Návrh zahŕňa tento prístup s cieľom poskytnúť odvetviam v rámci ETS istotu, pokiaľ ide o dostupný priestor pre hrubé emisie a zároveň predvídateľnosť dopytu po odstraňovaní uhlíka, čo prinesie prospech odvetviu odstraňovania uhlíka. To by prispelo k zvýšeniu likvidity na trhu a k širšiemu využívaniu týchto technológií, pričom by sa zároveň zabezpečila environmentálna integrita a znížilo by sa odrádzanie od zmierňovania prostredníctvom obmedzenej integrácie domáceho trvalého odstraňovania uhlíka založeného na CCS a odstraňovania certifikovaného podľa rámca CRCF (Carbon Removals and Carbon Farming – Odstraňovanie uhlíka a uhlíkové pôdohospodárstvo), pričom administratívne náklady pre odvetvia v rámci ETS, ktoré budú naďalej obchodovať výlučne s emisnými kvótami EÚ (EUA), zostanú nízke.

Všetky zainteresované skupiny sa zhodujú v tom, že trhová stabilizačná rezerva bola pri riešení prebytku na trhu všeobecne považovaná za účinnú. Väčšina zainteresovaných strán, najmä z priemyslu a odvetvia energetiky, však podporuje zmeny jej parametrov s cieľom posilniť predvídateľnosť cien a zvýšiť likviditu vzhľadom na očakávané budúce napätie na trhu, zatiaľ čo niektoré zainteresované strany z občianskej spoločnosti vo všeobecnosti uprednostňujú zachovanie súčasného prístupu. Medzi najčastejšie navrhované zmeny patrilo zrušenie pravidla o zániku platnosti a dynamické prispôsobovanie parametrov tak, aby odrážali situáciu na trhu. Tieto zmeny sú riadne zohľadnené v tomto návrhu a v cielenom návrhu na zmenu trhovej stabilizačnej rezervy z apríla 2026, ktorým sa ruší mechanizmus zániku platnosti, čím sa umožňuje, aby sa kvóty v rezerve nad hranicou 400 miliónov zachovali ako vyrovnávacia rezerva, ktorá môže prispievať k stabilite trhu.

Pokiaľ ide o leteckú dopravu, existuje široká podpora posilnenia jej príspevku k dekarbonizácii a väčšina zainteresovaných strán zo súkromného sektora aj z občianskej spoločnosti sa domnieva, že v súčasnom prístupe k medzinárodným letom mimo Európy sa emisie z týchto letov neriešia dostatočne. Návrh prispieva k riešeniu tohto problému tým, že sa v ňom zavádza skutočná cena uhlíka aj na časť spravodlivého podielu EÚ na emisiách z medzinárodnej leteckej dopravy, a to spôsobom, ktorý je v súlade s rozsahom uplatňovania iniciatívy ReFuelEU Aviation. Zainteresované strany z podnikateľského aj verejného sektora takisto označili zvýšenú podporu udržateľných leteckých palív za kľúčovú prioritu. V návrhu sa táto skutočnosť náležite zohľadňuje zvýšením podpory v rámci systému ETS pre zavádzanie udržateľných leteckých palív, pričom sa zároveň zabezpečuje, aby členské štáty naďalej dostávali príjmy z ETS na financovanie dodatočných dekarbonizačných opatrení.

V oblasti námornej dopravy sa zainteresované strany vo všeobecnosti zhodli na tom, že zaradením do systému ETS sa úspešne podporuje dekarbonizácia, pričom zároveň identifikovali príležitosti na zlepšenie súčinnosti s medzinárodnými opatreniami, posilnenie konkurencieschopnosti, zahrnutie menších plavidiel a zjednodušenie pravidiel. Návrhom sa prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov prostredníctvom opatrení zameraných na zníženie rizika vyhýbania sa povinnostiam a prostredníctvom úpravy doložky o preskúmaní, ktorou sa má riešiť najmä riziko dvojitého platenia s ohľadom na budúce globálne opatrenia IMO. V návrhu sa zároveň zavádza mechanizmus financovaný v rámci systému ETS na podporu zavádzania udržateľných palív a čistých pohonných technológií. Navrhuje sa cielené rozšírenie pôsobnosti na určité kategórie menších plavidiel, čím sa zohľadní potrebná rovnováha medzi prínosmi pre životné prostredie a nákladmi na vykonávanie. Návrh zahŕňa časovo obmedzené predĺženie výnimiek, ktoré sú nevyhnutné z dôvodov prepojenosti a zo sociálno-ekonomických dôvodov. Súčasne s tým bude predložený návrh nariadenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy, ktorého cieľom je zlepšiť a zjednodušiť zavádzanie tohto systému.

Pokiaľ ide o odvetvie odpadového hospodárstva, väčšina zainteresovaných strán podporuje zaradenie spaľovania komunálneho odpadu do systému EU ETS pri súčasnom vylúčení spaľovania nebezpečného odpadu, ako to vyplýva z tohto návrhu, s cieľom motivovať k znižovaniu emisií, rozvoju obehového hospodárstva a zavádzaniu odstraňovania uhlíka a CCU. Tento postoj vo všeobecnosti podporili zainteresované strany z priemyslu a občianskej spoločnosti, s výnimkou zainteresovaných strán z odvetvia spaľovania odpadu.

Väčšina zainteresovaných strán sa vyslovuje za stimulovanie k CCU prostredníctvom úpravy povinnosti týkajúcej sa odovzdávania kvót za emisie zachytené a využité v produktoch bez trvalého ukladania, pričom podporu získava hlavne zo strany odvetvia energetiky a spracovateľského priemyslu. Názory na úplný presun povinnosti týkajúcej sa odovzdávania kvót na nadväzujúce odvetvia (downstream) sú rozporuplnejšie, pričom niektoré zainteresované strany zdôrazňujú potrebu regulačnej konzistentnosti v oblasti e-palív. V návrhu sú zohľadnené tieto hľadiská zavedením hybridného započítania v nadväzujúcich odvetviach (downstream) a v strednom článku reťazca (midstream) s cieľom motivovať k využívaniu CCU v predchádzajúcich odvetviach (upstream) a k využívaniu uhlíka získaného na báze CCU v nadväzujúcich produktoch.

·Získavanie a využívanie expertízy

Pri tomto návrhu sa vychádza z podkladov zhromaždených v rámci posúdenia vplyvu k predchádzajúcej revízii systému ETS 32 , ktoré bolo ukončené v roku 2023, z posúdenia vplyvu sprevádzajúceho oznámenie a návrh v súvislosti s oznámením o cieli EÚ v oblasti klímy do roku 2040 33 , ako aj zo všetkých relevantných podkladov zhromaždených v rámci iných súbežných iniciatív. Nadväzuje na údaje o emisiách a skúsenosti z vykonávania systémov monitorovania, vykazovania a overovania EÚ.

V rámci tohto návrhu sa využíva súbor integrovaných modelovacích nástrojov, ktoré pokrývajú všetky emisie skleníkových plynov v hospodárstve EÚ. Tieto nástroje sa používajú na vytvorenie súboru scenárov, v ktorých sa zohľadňujú vnútorne koherentné možnosti politiky v súlade s cieľom Únie v oblasti klímy na rok 2040.

Komisia navyše využila rastúci objem recenzovaných empirických výskumov týkajúcich sa systému EU ETS spolu s viacerými zmluvami o podpore. Na hodnotení systému monitorovania, nahlasovania, overovania a akreditácie sa podieľali aj spoločnosti Viegand Maagoe a SQ Consult, ktoré vykonali ďalšie podporné práce. V prípade odvetví námornej a leteckej dopravy vypracovala spoločnosť Ricardo 34 odvetvové štúdie.

·Posúdenie vplyvu

K tomuto návrhu je pripojené posúdenie vplyvu, ktorého návrh bol 23. marca 2026 predložený výboru pre kontrolu regulácie. Výbor pre kontrolu regulácie 15. apríla 2026 uverejnil kladné stanovisko s výhradami 35 . Výbor pre kontrolu regulácie poukázal na päť hlavných nedostatkov v návrhu. Po prvé, dospel k záveru, že náklady a prínosy systému EU ETS počas hodnotiaceho obdobia, vrátane rozdelenia nákladov, vplyvov ceny uhlíka a účinkov bezodplatného prideľovania emisných kvót na znižovanie emisií a investície, neboli dostatočne kvantifikované. Po druhé, vymedzenie problému nebolo dostatočne jasné a jeho ciele neboli formulované z hľadiska SMART (konkrétne, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené). Po tretie, základný scenár nebol jasný, najmä pokiaľ ide o jeho súlad s posúdením vplyvu cieľa v oblasti klímy na rok 2040. Po štvrté, bolo potrebné dôkladnejšie odôvodniť zlúčenie opatrení do možností politiky, pričom je potrebná ďalšia analýza konkurencieschopnosti, cenovej dostupnosti a vzájomných vzťahov medzi jednotlivými návrhmi. Po piate, porovnania nákladov a prínosov jednotlivých možností politiky nie sú dostatočne podrobné, čo bráni dôkladnému posúdeniu ich účinnosti a efektívnosti. Správa o posúdení vplyvu bola upravená s cieľom zohľadniť pripomienky výboru pre kontrolu regulácie.

Hodnotenie bolo posilnené s cieľom poukázať na rôzne vývojové trendy a vplyv ceny uhlíka na priemysel a odvetvie energetiky. Boli doplnené ďalšie dôkazy o prechode na iné palivá a o úlohe systému ETS pri znižovaní spotreby uhlia, ako aj o nákladoch na znižovanie emisií v hlavných odvetviach, marginálnych nákladoch na znižovanie emisií a ich súvislosti s cenou v rámci systému ETS; takisto boli zahrnuté výsledky dodatočného prehľadu odbornej literatúry týkajúceho sa nákladov a prínosov pripisovaných systému ETS. Boli zahrnuté ďalšie informácie z odbornej literatúry a od zainteresovaných strán týkajúce sa vplyvu systému ETS na konkurencieschopnosť. Hodnotenie bolo ďalej rozpracované tak, aby zahŕňalo viac informácií o znížení emisií a prenose nákladov v jednotlivých odvetviach.

Pokiaľ ide o posúdenie vplyvu, bolo spresnené vymedzenie problému a ciele, ktoré neboli formulované z hľadiska SMART, boli preformulované tak, aby toto hľadisko spĺňali (SO1.1.2, SO2.1.2, SO1.1.3 a SO1.3.1). Príčiny problému boli tam, kde to bolo možné, kvantifikované, a tam, kde to nebolo možné, boli ďalej kvalifikované. Boli doplnené vysvetlenia týkajúce sa kľúčových rozdielov medzi základným scenárom, cieľom 85 % a návrhom na cieľ EÚ v oblasti klímy na rok 2040. Boli poskytnuté ďalšie informácie o investičných potrebách a ich vývoji, o vplyvoch jednotlivých možností stropu (CAP3 oproti CAP1) s rozlíšením medzi energeticky náročnými a ostatnými priemyselnými odvetviami, ako aj o potrebných technológiách a ich úrovni technickej pripravenosti. Identifikovali sa kľúčové kompromisy medzi jednotlivými možnosťami a najvýznamnejšie opatrenia, ktoré by ovplyvnili celkový vplyv každej z týchto troch možností politiky. Správa bola doplnená o ďalšie informácie týkajúce sa kľúčových predpokladov modelovania a o zlepšenú dostupnosť pre tvorcov politík vďaka zjednodušeniu opakujúcich sa alebo nepodložených tvrdení. Okrem toho bola priložená príloha IV k hodnoteniu obsahujúca prehľadovú tabuľku nákladov a prínosov, ktoré boli v nej identifikované. Napokon boli opravené menšie nezrovnalosti, ktoré Výbor pre kontrolu regulácie zistil v jednotlivých dokumentoch.

V oddieloch 5 až 7 priloženého posúdenia vplyvu sú vysvetlené preskúmané alternatívy politiky, sú porovnané a je v nich vysvetlené, prečo bol konečný návrh považovaný za najlepšiu voľbu politiky. V oddieloch 6 a 7 a v prílohe 3 je uvedené vysvetlenie hlavných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov uprednostňovanej možnosti, ako aj informácie o tom, koho a akým spôsobom by sa to dotklo, spolu s prípadnými kvantitatívnymi odhadmi prínosov a nákladov. Pokiaľ ide o zvolenú alternatívu pre strop systému ETS, konečný návrh politiky sa odchyľuje od možností posudzovaných v posúdení vplyvu. Tieto vplyvy sú vysvetlené v oddiele 6.2.3.1 a v prílohe 8-1 týkajúcej sa stropu.

Posúdenie vplyvu zahŕňa kontrolu súladu s článkom 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, v ktorom sa vyžaduje, aby Komisia posúdila súlad každého návrhu opatrenia alebo legislatívneho návrhu EÚ s cieľmi právneho predpisu v oblasti klímy, ako je napríklad cieľ EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu. Posúdenie vplyvu je zamerané na analýzu vplyvov opatrení na klímu. Vychádza sa pri ňom z najlepších dostupných vedeckých poznatkov, využívajú sa dva nástroje ekonomického modelovania a skúma sa nákladová efektívnosť každej z možností politiky. V rámci posúdenia sa porovnávajú vplyvy opatrení so základným scenárom a overuje sa citlivosť voči kľúčovým predpokladom. Tento legislatívny návrh je plne v súlade s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v európskom právnom predpise v oblasti klímy, keďže jeho hlavným cieľom je prispôsobenie systému ETS tomuto cieľu a priebežnému cieľu na rok 2040. Ak tieto opatrenia vyvolávajú neistotu v súvislosti s dosiahnutím čistého príspevku systému EU ETS k boju proti zmene klímy (integrácia odstraňovania uhlíka s predbežným zvýšením stropu) alebo potenciálne vytvárajú medzery v započítavaní emisií (započítanie pri uvoľnení v súvislosti s CCU), úroveň rizika sa posudzuje a odôvodňuje s ohľadom na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy v širšom kontexte a na využitie zmierňujúcich nástrojov. Pokiaľ ide o odstraňovanie, opatrenia sú odôvodnené s cieľom dosiahnuť zvýšenie objemu odstraňovania uhlíka a zabrániť úniku uhlíka, pričom riziká sa zmierňujú zabezpečením dostatočného rozpočtu na nákup odstraňovania uhlíka a doložky o preskúmaní. Pokiaľ ide o CCU, riziká sú odôvodnené s cieľom motivovať k využívaniu CCU, pričom v návrhu sa zavádzajú opatrenia na zmiernenie rizík v prípade existencie medzier v pravidlách.

·Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Od revízie smernice o ETS v roku 2018 bolo zavedených viacero zjednodušení. Do smernice o ETS bol doplnený článok 27a, ktorý členským štátom umožňuje vylúčiť zariadenia s emisiami nižšími ako 2 500 ton ekvivalentu CO2 ročne. Okrem toho sa prostredníctvom zmien nariadenia o monitorovaní a nahlasovaní (vykonávacie nariadenie Komisie 2018/2066) 36 vykonalo viacero zjednodušení a spresnení a na uľahčenie vykonávania boli vyvinuté štandardizované metodiky a nástroje. Tieto opatrenia sú podrobnejšie rozoberané v hodnotiacej správe, ktorá je súčasťou tohto posúdenia vplyvu, pričom bolo navrhnutých viacero možných opatrení na ďalšie zefektívnenie a zjednodušenie (pozri prílohu 15, oddiel 9.4.4.2).

Niektoré opatrenia v tomto návrhu, ktoré sa týkajú emisií zo stacionárnych zariadení, vo všeobecnosti neprinášajú zjednodušenie, keďže sa v nich zvažuje rozšírenie rozsahu pôsobnosti systému EU ETS. Znamenajú však zjednodušenie v širšom zmysle, keďže opatrenia v oblasti klímy na úrovni EÚ by mali zabrániť nesystematickému prístupu, pri ktorom vnútroštátne alebo regionálne opatrenia zvyšujú zložitosť jednotného trhu. Okrem toho sa v navrhovaných opatreniach na prevenciu úniku uhlíka zjednodušuje bezodplatné prideľovanie emisných kvót tým, že sa zoznam odvetví vystavených úniku uhlíka pre fázu V (2031 – 2040) nebude aktualizovať, čím sa odstráni administratívna záťaž pre prevádzkovateľov. Navrhovaná možnosť rozšírenia podmienenosti pri bezodplatnom prideľovaní emisných kvót by znamenala zvýšenie administratívnej záťaže, čo je potrebné zvážiť voči environmentálnym prínosom podmienenosti a hodnote bezodplatného prideľovania emisných kvót (pozri oddiel 6.2.1.6 posúdenia vplyvu). V posúdení vplyvu (pozri prílohu 12) sa zvažuje, či by sa mala zahrnúť diskusia o tom, či by sa malo do systému EU ETS zahrnúť viac malých zariadení prostredníctvom zníženia prahovej hodnoty tepelnej kapacity 20 MW. V súlade s posúdením vplyvu sa však v tomto návrhu takéto rozšírenie vylučuje s odôvodnením, že by nebolo primerané, keďže väčšina príslušných emisií bude zahrnutá v systéme EU ETS2.

Tento balík opatrení prináša postupné zlepšenia prostredníctvom iniciatív zameraných na zjednodušenie s cieľom zaviesť systém harmonizovaným a spoľahlivým spôsobom, minimalizovať existujúce zdvojovania a dosiahnuť zvýšenie efektívnosti v súvislosti s nariadením o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy. Uvedené je v súlade s hodnotením (pozri prílohu 15, oddiel 8.5 sprievodného posúdenia vplyvu), v ktorom sa dospelo k záveru, že navrhované postupné zlepšenia by boli vhodnejšie ako štrukturálna premena systému monitorovania, nahlasovania a overovania emisií, keďže tento systém funguje ako spoľahlivý rámec a úspešne zvládol zmeny vyplývajúce z revízie v roku 2023 bez toho, aby bola ohrozená celková kvalita alebo použiteľnosť údajov.

Opatrenie SI1 v oblasti námornej dopravy s názvom „Zjednodušenie a cielené opatrenia na zlepšenie“ obsahuje konkrétne ustanovenia na zjednodušenie systému monitorovania, nahlasovania a overovania emisií pre námornú dopravu, ktoré by umožnili lodným spoločnostiam využiť doteraz nevyužité synergie, minimalizovať neprimeranú záťaž a v konečnom dôsledku znížiť administratívne náklady spojené s dodržiavaním predpisov. Týmto opatrením by sa okrem iného zabezpečilo, aby za dodržiavanie predpisov týkajúcich sa emisií danej lode v rámci systémov ETS/systémov monitorovania, nahlasovania a overovania emisií z námornej dopravy a systémov FuelEU Maritime zodpovedal jeden subjekt a aby sa zásada pri monitorovaní a nahlasovaní „jedenkrát a dosť“ v plnej miere uplatňovala prostredníctvom spoločného cyklu dodržiavania predpisov v oblasti monitorovania, nahlasovania a overovania emisií. V priloženom posúdení vplyvu sa odhaduje, že zjednodušujúce prvky pre odvetvie námornej dopravy by pre lodné spoločnosti znamenali ročné úspory vo výške 10 % až 20 % súčasných ročných administratívnych nákladov na dodržiavanie predpisov v oblasti monitorovania, nahlasovania a overovania emisií.

Zjednodušenie sa navrhuje aj v oblasti leteckej dopravy, a to najmä pre menších prevádzkovateľov, u ktorých sa ruší vymedzenie komerčného statusu a nahrádza sa jednoduchou prahovou hodnotou emisií, ktorá sa rovnako vzťahuje na všetkých prevádzkovateľov. Prevádzkovatelia, na ktorých sa novozavedené požiadavky vzťahujú, ako aj zvýšený počet existujúcich prevádzkovateľov s nízkou aktivitou v dôsledku zvýšenia príslušnej prahovej hodnoty, môžu využívať zjednodušené monitorovanie a nahlasovanie a vzdanie sa overovania. Vylúčením prevádzkovateľov s veľmi nízkou povinnosťou týkajúcou sa odovzdávania kvót v rámci systému EU ETS sa zabezpečuje, že administratívna záťaž leteckých spoločností a správnych orgánov zostane obmedzená, bez toho, aby boli ohrozené ambície v oblasti životného prostredia.

·Základné práva

V návrhu sa rešpektujú základné práva, a najmä sa dodržiavajú zásady Charty základných práv Európskej únie. Návrh predovšetkým prispieva k cieľu vysokej úrovne ochrany životného prostredia v súlade so zásadou udržateľného rozvoja stanovenou v článku 37 charty 37 .

4.VPLYV NA ROZPOČET

Vplyv tejto iniciatívy na rozpočet a potrebné personálne a administratívne zdroje sú uvedené vo finančnom výkaze znázorňujúcom vplyv na rozpočet.

5.ĎALŠIE PRVKY

·Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia bude naďalej monitorovať a hodnotiť fungovanie systému ETS prostredníctvom svojej výročnej správy o trhu s uhlíkom, ako sa stanovuje podľa článku 10 ods. 5 smernice o ETS. V správe o trhu s uhlíkom sa budú riešiť vplyvy súčasnej revízie systému ETS. Správa sa opiera o analýzu hodnotenia pokroku v uplatňovaní smernice o ETS, ktorú upravuje článok 21 smernice o ETS, a v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisii nahlasovali otázky, ako sú prideľovanie kvót, prevádzka registrov, uplatňovanie monitorovania a nahlasovanie, overovanie a akreditácia a otázky súvisiace s dodržiavaním smernice. Ustanovenia týkajúce sa výročnej správy o trhu s uhlíkom a nahlasovania zo strany členských štátov sa vzťahujú aj na odvetvia, na ktoré bol systém ETS rozšírený. Údaje z monitorovania, nahlasovania a overovania emisií získané prostredníctvom regulácie nových odvetví budú pre Komisiu predstavovať kľúčový zdroj informácií na hodnotenie pokroku v dotknutých odvetviach.

Pokiaľ ide o námornú dopravu, Komisia sa bude opierať o údaje zhromaždené prostredníctvom systému monitorovania, nahlasovania a overovania emisií pre námornú dopravu v EÚ a o analýzu uvedenú vo výročnej správe o emisiách skleníkových plynov z námornej dopravy, ktorá obsahuje súhrnné a vysvetlené výsledky. Zároveň sa očakáva, že integrovaným procesom riadenia a monitorovania v rámci nariadenia (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy 38 sa zabezpečí, aby opatrenia súvisiace s klímou a energetikou na európskej, regionálnej, národnej a miestnej úrovni, vrátane systému ETS, prispievali k dosiahnutiu klimatickej neutrality EÚ a k cieľom energetickej únie. Niekoľko trhových analytikov pozorne sleduje rôzne aspekty trhu s emisnými kvótami a Komisia bude naďalej sledovať ich prácu.

Komisia je v pravidelnom kontakte so zainteresovanými stranami, a preto venuje pozornosť ich názorom a obavám týkajúcim sa fungovania systému ETS. Otázky súvisiace so systémom ETS sa prerokúvajú v špecializovanom fóre, ktorým je expertná skupina pre zmenu klímy (ďalej len „CCEG“), v rámci ktorej spolupracujú príslušné orgány členských štátov, priemyselné združenia, mimovládne organizácie a Komisia. CCEG vo svojich rôznych zloženiach prerokúva okrem iného zavedenie bezodplatného prideľovania emisných kvót, aukcie a otázky súvisiace s fungovaním registra Únie. Okrem toho fórum súladu so systémom ETS poskytuje príslušným orgánom všetkých krajín zapojených do systému ETS (27 členských štátov, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) platformu na výmenu informácií, poznatkov a skúseností, čo prispieva k efektívnemu vykonávaniu systému ETS. Fórum organizuje cielené podujatia, ako napríklad konferenciu „Fórum súladu“, ktorá sa koná každoročne s cieľom zdieľať skúsenosti a podporovať dialóg medzi príslušnými orgánmi členských štátov, ako aj pracovné skupiny zamerané na konkrétne témy a podujatia v oblasti odbornej prípravy. Vnútroštátne akreditačné orgány a overovatelia sú občas pozývaní na účasť na činnostiach Fóra súladu so systémom ETS. Technická pracovná skupina pre monitorovanie, nahlasovanie, overovanie a akreditáciu v rámci systému ETS navyše združuje zástupcov príslušných orgánov členských štátov s cieľom zdieľať skúsenosti a návrhy týkajúce sa efektívneho a účinného vykonávania vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 2018/2066 (nariadenie o monitorovaní a nahlasovaní) a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 2018/2067 (nariadenie o akreditácii a overovaní) 39 a diskutovať o potenciálnych aktualizáciách a vylepšeniach rámca pre monitorovanie, nahlasovanie, overovanie a akreditáciu v rámci systému ETS.

·Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Členské štáty sa zaviazali zaslať oznámenie o svojich transpozičných opatreniach spolu s jedným alebo viacerými dokumentmi, v ktorých sa v odôvodnených prípadoch vysvetľuje, aký je vzťah medzi jednotlivými časťami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V prípade tohto návrhu sa to považuje za opodstatnené, keďže bude potrebné vykonať cielené zmeny vnútroštátnych právnych predpisov a tieto zmeny bude treba identifikovať, rovnako ako ustanovenia, pri ktorých sa transpozícia nepovažovala za potrebnú.

·Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

·Strop: v záujme zosúladenia systému s cieľom Únie, ktorým je zníženie emisií o 90 % do roku 2040, sa navrhuje zmeniť článok 9 smernice o ETS, aby sa upravila trajektória systému EU ETS od roku 2031. Táto zmena by umožnila pomalší ročný pokles a pokračovanie vo vydávaní emisných kvót až do 40. rokov 21. storočia.

·Medzinárodné kredity: navrhuje sa zvážiť plánovaný nákup medzinárodných kreditov s vysokou integritou od roku 2036, čím by sa v roku 2040 znížila potreba domáceho znižovania emisií až o 5 percentuálnych bodov, pričom by sa zároveň zabezpečila nákladová efektívnosť a súlad s Parížskou dohodou. Navrhuje sa znížiť strop systému EU ETS tak, aby v ňom bola táto úprava zohľadnená, pričom znížený lineárny redukčný koeficient od roku 2036 bude v súlade s cieľom dosiahnuť do roku 2040 zníženie domácich emisií EÚ o 85 % a vyčleniť kvóty na financovanie nákupu množstva medzinárodných kreditov (260 Mt), ktoré zodpovedajú cieľu zníženia emisií v rámci systému EU ETS. Navrhuje sa záložný mechanizmus na zachovanie environmentálnej integrity návratom k trajektórii pre odvetvia v rámci ETS, ktorá je v súlade s domácim znížením emisií v EÚ o 90 % do roku 2040 v prípade, že nebudú k dispozícii vysokokvalitné a nákladovo efektívne medzinárodné kredity s vysokou integritou, a to na základe správy Komisie o rozvoji trhu s vysokokvalitnými medzinárodnými kreditmi s vysokou integritou, berúc do úvahy kritériá stanovené v nariadení 2021/1119/EÚ a príspevok týchto kreditov k ambícii odvetví v rámci ETS v oblasti klímy (pozri navrhovaný nový článok 9b).

·Odstraňovanie uhlíka: navrhuje sa zaviesť do smernice o ETS nový článok 9c, ktorým sa do systému EU ETS začlení trvalé odstraňovanie uhlíka prostredníctvom zvýšenia stropu o počet kvót zodpovedajúci jednotkám odstraňovania uhlíka v rámci CRCF predstavujúceho domáce trvalé zachytávanie biogénnych emisií s ukladaním uhlíka (BioCCS) a priame zachytávanie a ukladanie CO2 zo vzduchu (DACCS) (1:1), ktoré je Komisia poverená nakúpiť. Tieto novo vytvorené kvóty by boli vyčlenené na nákup odstraňovania uhlíka. Navrhuje sa prideliť Komisii dodatočné kvóty s cieľom vyriešiť cenový rozdiel medzi odstraňovaním a kvótami. Čistý cieľ v rámci systému EU ETS by sa vypočítal ako hrubé emisie (zodpovedajúce celkovému množstvu kvót) mínus množstvo odstraňovania, ktoré sa plánuje nakúpiť. S cieľom uľahčiť prevádzkovateľom využívanie vlastného odstraňovania sa navrhuje umožniť prevádzkovateľom, lodným spoločnostiam a prevádzkovateľom lietadiel, ak je to relevantné, kompenzovať svoje emisie z fosílnych palív pomocou odstraňovania prostredníctvom BioCCS certifikovaného v rámci CRCF, ktoré sami generujú (článok 14 ods. 1a). Tento kompenzačný mechanizmus by neprekročil hodnotu nula – nemôže generovať záporné emisie ani viesť k získaniu emisných kvót EÚ – a vyžaduje mechanizmus úpravy kvót pridelených na nákup odstraňovania uhlíka a odstraňovanie uhlíka, ktoré sa majú nakúpiť, aby sa zabránilo zvýšeniu celkového priestoru na emisie nad limit vyplývajúci z integrácie prostredníctvom nákupného programu.

·Banka pre dekarbonizáciu priemyslu: od roku 2028 sa navrhuje zriadiť banku pre dekarbonizáciu priemyslu ako subjekt na úrovni EÚ s cieľom podporiť rozšírenie a zavádzanie technológií, procesov a postupov, ktoré priamo znižujú emisie v stacionárnych zariadeniach uvedených v prílohe I a ktoré môžu ako také zároveň viesť k trvalému odstraňovaniu uhlíka. Banka začne vykonávať svoju činnosť v dvoch fázach (nový článok 10cc). Po prvé, v období 2028 – 2031 sa v rámci nástroja na podporu investícií vyhradí 400 miliónov kvót na poskytovanie pevne stanovených uhlíkových prémií na základe zásady „kto prv príde, ten prv berie“, s cieľom urýchliť investície na základe rýchlosti (nový článok 10cd). V záujme solidarity bude vyhradená osobitná časť pre členské štáty s nižším príjmom. Podpora bude podmienená dodržaním prísnych lehôt dokončenia a plnenie bude zaručené vydaním zábezpek na dokončenie. Platby budú viazané na nezávisle overené zabránenie emisiám a môžu byť poskytnuté vo forme kvót. Po druhé, od roku 2031 bude banka podporovať projekty, a to predovšetkým prostredníctvom postupov súťažného ponukového konania, v rámci ktorých sa udeľujú rozdielové zmluvy o uhlíku alebo uhlíkové prémie, čím sa zabezpečí dlhodobá stabilita príjmov a zníži sa riziko investícií (nový článok 10ce). V návrhu sa stanovujú zábezpeky na ponuku a zábezpeky na dokončenie s cieľom zabezpečiť seriózny zámer a včasné plnenie a umožňuje sa rozložiť rozpočtové záväzky na ročné splátky. Návrh obsahuje ustanovenia o splatení a príjmoch ako vonkajšie pripísané príjmy pre banku. Synergie s Európskym fondom pre konkurencieschopnosť sa posilnia možnosťou udelenia „pečate konkurencieschopnosti“ projektom, ktoré posúdila banka.

·Inovačný fond: návrhom sa aktualizuje právny základ Inovačného fondu s cieľom zabezpečiť nepretržitú a predvídateľnú podporu pri uvádzaní inovácií na trh a pri rozširovaní nízkouhlíkových a bezuhlíkových technológií, ktoré významne prispievajú k dekarbonizácii odvetví zahrnutých do systému EU ETS (článok 10cb). Návrhom sa takisto posilňujú zásady vykonávania vrátane prípravy projektov a technickej pomoci pre členské štáty s nízkou účasťou, zavádzajú sa opatrenia na odrádzanie od podávania špekulatívnych žiadostí a zvyšuje sa transparentnosť prostredníctvom každoročného verejného nahlasovania. V záujme zabezpečenia pokračujúceho uplatňovania článku 10a ods. 8 až do roku 2030 sa stanovujú prechodné pravidlá.

·Modernizačný fond: Návrhom sa upravuje Modernizačný fond (zmenený článok 10d) s cieľom lepšie ho zosúladiť s posilnenými ambíciami v oblasti klímy a spravodlivosti, a to aktualizáciou ukazovateľov oprávnenosti a rozdeľovania na základe najnovších dostupných údajov. Rozširuje sa ním okruh oprávnených investičných oblastí tak, aby zahŕňal elektrifikáciu a dekarbonizáciu priemyslu vrátane CCS/CCU, pričom naďalej sa zakazuje podpora výroby energie z fosílnych palív. Návrh takisto smeruje emisné kvóty prerozdelené na účely solidarity prostredníctvom Modernizačného fondu s cieľom maximalizovať ich vplyv a umožňuje členským štátom dobrovoľne presunúť dodatočné kvóty zo svojich aukčných objemov s cieľom zvýšiť zdroje fondu. Okrem toho je prijímajúcim členským štátom pridelená dodatočná časť stropu systému EU ETS na podporu investícií prostredníctvom banky pre dekarbonizáciu priemyslu, čím sa posilňuje dekarbonizácia priemyslu v členských štátoch s nižším príjmom.

·Príjmy z aukcií: V návrhu sa zavádzajú cielené reformy s cieľom zabezpečiť, aby sa príjmy využívali efektívnejšie, transparentnejšie a v plnom súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy (zmenený článok 10 ods. 3). Navrhuje sa vymedziť jasné prioritné oblasti výdavkov, ktoré budú odrážať zásadu, že odvetvia v rámci ETS, ktoré platia cenu za uhlík, by mali byť podporované z príjmov získaných v rámci systému ETS, a preto by sa pozornosť mala zamerať na sektory s veľkým vplyvom, v ktorých môžu príjmy z ETS priniesť najväčšie zníženie emisií a sprievodné prínosy. Medzi tieto priority patria klimatické fondy EÚ, čistá energia a energetické siete, nízkouhlíková doprava (najmä v námornej a leteckej doprave), dekarbonizácia priemyslu (vrátane elektrifikácie, CCS a čistých technológií), dekarbonizácia odpadového hospodárstva, obehové hospodárstvo a podpora výskumu a inovácií v týchto oblastiach. S cieľom zabezpečiť cielené a vysokoefektívne vynakladanie prostriedkov sa v návrhu od členských štátov vyžaduje, aby na tieto prioritné oblasti vyčlenili aspoň 50 % príjmov zo systému ETS. Toto záväzné minimum prispeje k náprave súčasnej nerovnováhy vo výdavkoch, keď kritické odvetvia dostávajú neprimerane nízke financovanie napriek svojej významnej úlohe pri dosahovaní zníženia emisií. Týmto návrhom sa zabezpečí plný súlad s cieľom klimatickej neutrality tým, že sa zakážu investície, ktoré ohrozujú dlhodobé ciele EÚ v oblasti klímy. Patria sem výdavky na opatrenia, ktoré vytvárajú alebo predlžujú závislosť od technológií s vysokými emisiami uhlíka, pričom kľúčovým príkladom takéhoto nesúladu je odkázanosť na fosílne palivá. Navrhuje sa aj sprísniť požiadavky na transparentnosť s cieľom zabezpečiť, aby verejnosť a zainteresované strany mohli jasne zistiť, ako sa využívajú príjmy zo systému ETS (zmenený článok 30m), a to tým, že členské štáty sa zaviažu verejne informovať o pôvode opatrení financovaných z ETS prostredníctvom viacerých kanálov, ako sú projektová dokumentácia a verejné oznamy. Kľúčovým nástrojom na dosiahnutie tejto viditeľnosti bude používanie štandardizovaného označenia EÚ [„(Spolu)financované zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami“]. Medzi prioritné oblasti vynakladania prostriedkov patrí doplnenie podporných mechanizmov uvedených v smernici s cieľom znížiť vplyvy na klímu z odvetví v rámci ETS. Členské štáty už teraz môžu rozhodnúť, že na určité účely nebudú obchodovať s kvótami formou aukcie, a v takýchto prípadoch by sa množstvá, ktoré neboli obchodované formou aukcie, mali použiť na výpočet výšky vlastných zdrojov založených na obchodovaní s emisiami, v súlade s návrhom Komisie o systéme vlastných zdrojov [COM(2025) 574, odôvodnenie 14]. Tieto reformy budú doplnené zmenami pripravovaného nariadenia o riadení 40 , ktorým sa od členských štátov bude vyžadovať, aby do svojich národných energetických a klimatických plánov (NEKP) zahrnuli plánované využitie príjmov z aukcií v rámci systému ETS. Táto povinnosť plánovania ex ante zabezpečí, aby boli výdavky strategicky zosúladené s národnými a celoeurópskymi cieľmi v oblasti klímy ešte pred pridelením príjmov, a zároveň prispeje k lepšiemu monitorovaniu, verejnej kontrole a transparentnosti.

·Emisie z leteckej dopravy: navrhuje sa rozšíriť pôsobnosť účinného stanovovania cien uhlíka prostredníctvom primeraného uplatňovania systému ETS na spravodlivý podiel EÚ na určitých mimoeurópskych odlietajúcich letoch (zmenený článok 28a ods. 1 a príloha I) a na obchodné lety [zmenený článok 3 písm. o), p) a am), článok 28a ods. 4 a príloha I písm. j) a k)]. S tým súvisí aj zodpovedajúce zvýšenie stropu (zmenený článok 28a ods. 1). Podpora mnohostranných opatrení pokračuje tým, že sa umožňuje zníženie povinnosti týkajúcej sa odovzdávania kvót v rámci systému ETS o náklady na emisie pokryté systémom CORSIA [zmenený článok 12 ods. 3 písm. b)]. Navrhuje sa, aby sa uplatňovanie zrušenia jednotiek systému CORSIA predĺžilo do roku 2035 (zmenený článok 12 ods. 9). Kvóty vyplývajúce z rozšíreného pokrytia sa opätovne využívajú na podporu investícií do znižovania vplyvov leteckej dopravy na klímu, a to prostredníctvom zavádzania udržateľných leteckých palív a škálovateľných riešení v oblasti dekarbonizácie, ako aj prostredníctvom nákladovo efektívneho znižovania vplyvov kondenzačných stôp na klímu pri letoch, na ktoré sa vzťahuje systém ETS (zmenený článok 3c ods. 6). Návrh obsahuje zjednodušujúce ustanovenia týkajúce sa nahlasovania (zmenený článok 28a ods. 4) a podávania žiadostí o podporu financovanú z ETS na dekarbonizáciu leteckej dopravy (zmenený článok 3c ods. 6).

·Emisie z námornej dopravy: návrhom sa zvyšuje účinnosť súčasného systému i) zavedením mechanizmu pre udržateľné alternatívne pohony v námornej doprave (SMAP) (nový článok 3gaa), ktorého cieľom je ďalšie presmerovanie príjmov zo systému EU ETS na podporu dekarbonizácie odvetvia námornej dopravy; ii) posilnením záruk proti riziku vyhýbania sa povinnostiam zo strany kontajnerových lodí a plavidiel, ktoré sa podieľajú na príbrežných operáciách alebo ich podporujú (zmenený článok 3ga ods. 1 a článok 3), a priebežným monitorovaním tohto rizika; Vzhľadom na to, že rozsiahle zavádzanie riešení v oblasti znižovania emisií týkajúcich sa plavidiel ľadovej triedy a flotíl obsluhujúcich trasy, na ktoré sa do 31. decembra 2030 vzťahujú výnimky, je naďalej obmedzené, navrhuje sa predĺžiť platnosť určitých výnimiek do 31. decembra 2035 [zmenený článok 12 ods. 3 písm. e) až b)]. Návrhom sa takisto predlžuje platnosť dočasného mechanizmu prerozdelenia ustanoveného v článku 3ga ods. 3 druhom pododseku do 31. decembra 2038. Návrhom sa posilňujú rovnaké podmienky prostredníctvom cieleného rozšírenia pôsobnosti systému EU ETS na určité kategórie malých plavidiel (s hrubou priestornosťou menšou ako 5 000 ton, ale nie menšou ako 400 ton) (zmenená príloha I). Takéto cielené rozšírenie si vyžaduje zvýšenie stropu (zmenený článok 9). Vzhľadom na to, že systém EU ETS pre námornú dopravu súvisí s globálnymi opatreniami, ktoré sa v súčasnosti vypracúvajú v rámci IMO, návrh obsahuje doložku o preskúmaní, ktorá odkazuje na možnosť prijať opatrenie na predchádzanie dvojitému plateniu (článok 3gg). V návrhu sa zároveň stanovuje, že určitý počet kvót sa vyhradí a pridelí na podporu najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových krajín (nový článok 3gab).

·„ETS ako služba“: na účely podpory globálnych opatrení v oblasti klímy a uľahčenia stanovovania cien emisií skleníkových plynov v krajinách mimo EÚ sa navrhuje zaviesť mechanizmus „ETS ako služba“, ktorý bude poskytovať podporu krajinám mimo EÚ v súvislosti s emisiami, na ktoré sa zatiaľ nevzťahujú povinnosti týkajúce sa odovzdávania kvót v rámci systému EU ETS (nový článok 25b).

·Riziko úniku uhlíka, bezodplatné prideľovanie emisných kvót a referenčné hodnoty po roku 2031: navrhuje sa predĺžiť platnosť súčasných nástrojov (bezodplatné prideľovanie emisných kvót, zoznam odvetví vystavených úniku uhlíka) aj na nasledujúce obdobie. Návrhom sa predlžuje platnosť prechodných opatrení podľa článku 10b ods. 1 s cieľom podporiť určité EII, u ktorých sa predpokladá, že sú vystavené úniku uhlíka, a to až do roku 2040. V návrhu sa takisto stanovujú pravidlá pre bezodplatné prideľovanie emisných kvót v rámci systému EU ETS pre stacionárne zariadenia na päťročné obdobia uvedené v článku 11 smernice o ETS až do roku 2040, pričom sa upravuje maximálna frekvencia aktualizácie referenčných hodnôt uvedených v článku 10a ods. 2 tak, aby sa v nich zohľadňovala skutočná trajektória dekarbonizácie priemyselných odvetví. V prípade, že dopyt po bezodplatnom prideľovaní emisných kvót vyvolá potrebu uplatniť jednotný medziodvetvový korekčný faktor pred rokom 2040, rezerva sa zvýši na 4 % celkového množstva kvót. Návrhom sa rozširuje súčasný prístup k podmienenosti pre diaľkové vykurovanie a stanovuje sa v ňom, že každé bezodplatné prideľovanie emisných kvót v rámci systému EU ETS bude podmienené počnúc päťročným obdobím bezodplatného prideľovania emisných kvót, ktoré sa začne 1. januára 2031, a to po vypracovaní plánu investícií do dekarbonizácie v EÚ (čím sa posilní domáca výroba dekarbonizovaných a nízkouhlíkových výrobkov) a realizácii investícií do dekarbonizácie vedúcich k významnému zníženiu emisií. Konkrétne, 80 % objemu bezodplatného prideľovania emisných kvót v každom päťročnom období bude prideľovaných každoročne po predložení plánu investícií do dekarbonizácie v EÚ vrátane investičného plánu a plánu znižovania emisií zameraného na zníženie celkových vplyvov na klímu, ktorý overia overovatelia systému ETS a schváli príslušný orgán. S cieľom ďalej motivovať k priemyselným investíciám v rámci Únie sú prevádzkovatelia povinní vrátiť kvóty získané podľa článku 10a ods. 3c prvého pododseku, ak prevádzkovateľ presťahuje alebo inak presunie svoje príslušné činnosti mimo Únie. Zostávajúcich 20 % objemu bezodplatného prideľovania emisných kvót na dané obdobie bude pridelených až po overení, že investície do dekarbonizácie boli úspešne realizované a že do konca päťročného obdobia bolo dosiahnuté zodpovedajúce výrazné zníženie emisií. Pokiaľ ide o odvetvia, na ktoré sa vzťahuje CBAM, navrhuje sa, aby sa od roku 2028 opätovne zaviedlo 15 % bezodplatné prideľovanie emisných kvót, ktoré boli postupne ukončené v dôsledku koeficientu CBAM, s cieľom spomaliť tempo zavádzania CBAM a zmierniť zostávajúce riziko úniku uhlíka. To sa dosiahne zodpovedajúcim znížením a odložením postupného ukončenia bezodplatného prideľovania emisných kvót až do roku 2038. Sú tu zahrnuté aj pravidlá týkajúce sa aktualizácie referenčných hodnôt pre obdobia 2031 – 2035 a 2036 – 2040, čím sa zásady súčasnej metodiky rozširujú aj na tieto obdobia.

·Nové odvetvové referenčné štandardy tepla a paliva: Návrh obsahuje ustanovenie, ktorým sa Komisii udeľuje právomoc stanoviť odvetvové referenčné štandardy tepla a paliva na základe delegovaných aktov uvedených v článku 10a ods. 1.

·Kompenzácia nepriamych nákladov: návrhom sa naďalej umožňuje členským štátom poskytovať štátnu pomoc s cieľom kompenzovať určitým energeticky náročným odvetviam časť nákladov na uhlík, ktoré sa prenášajú prostredníctvom trhu s elektrinou (článok 10 ods. 6). S cieľom znížiť administratívnu záťaž sa do návrhu začleňuje nahlasovanie kompenzácii nepriamych nákladov do širšieho rámca nahlasovania týkajúceho sa využívania príjmov z aukcií v súlade s nariadením o riadení, pričom príslušný právny základ poskytuje pripravovaná zmena nariadenia o riadení.

·Spaľovanie komunálneho odpadu: navrhuje sa rozšíriť súčasnú pôsobnosť systému EU ETS v oblasti spoluspaľovania odpadu tak, aby sa vzťahoval na všetky druhy spaľovania a spoluspaľovania odpadu, ktorý nie je nebezpečný. Na tento účel sa navrhuje doplniť do prílohy I novú, samostatnú činnosť, ktorá bude zahŕňať likvidáciu alebo zhodnocovanie v zariadeniach na spaľovanie a spoluspaľovanie odpadu určených pre odpad, ktorý nie je nebezpečný. Okrem toho obsahuje nové vymedzenia pojmov „nebezpečný odpad“ a „komunálny odpad“, a to v článku 3 písm. ak) a v článku 3 písm. al). Rozšírenie systému EU ETS sa vzťahuje na emisie zo zariadení na spaľovanie odpadu, ktorý nie je nebezpečný, s kapacitou presahujúcou 3 tony za hodinu, ako je stanovené v smernici 2010/75/EÚ. Povinnosť odovzdať kvóty v odvetví spaľovania komunálneho odpadu sa bude postupne zavádzať v rokoch 2031 až 2034, pričom spaľovne komunálneho odpadu budú od roku 2034 povinné odovzdať 100 % svojich overených emisií (článok 12a). Na základe výnimky by členské štáty, ktoré zavádzajú primerané rovnocenné opatrenia, mali mať nárok na dočasnú výnimku na vnútroštátnej úrovni. Pre zariadenia v najvzdialenejších regiónoch je stanovená voliteľná časovo obmedzená výnimka platná do 31. decembra 2035. Počet kvót pridaných k celkovému počtu kvót v rámci Únie pre dané odvetvie by mal byť úmerný postupnému zavádzaniu v rokoch 2031 až 2034 (článok 9). Naďalej budú platiť požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie, ako aj na overovanie a akreditáciu (články 14 a 15). Pravidlá monitorovania a nahlasovania stanovené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2018/2066 budú v čo najväčšej miere prehodnotené s ohľadom na ich uplatňovanie v odvetví spaľovania komunálneho odpadu. Energetické zhodnocovanie pre diaľkové vykurovanie spĺňa podmienky na bezodplatné prideľovanie emisných kvót v súlade s ustanoveniami o diaľkovom vykurovaní. Výroba elektrickej energie nie je oprávnená na bezodplatné prideľovanie emisných kvót už od roku 2013. Zoznam oprávnených spôsobov využitia príjmov z aukcií (článok 10 ods. 3) bude rozšírený s cieľom podporiť miestne orgány pri vykonávaní opatrení v súlade s vyššími stupňami hierarchie odpadového hospodárstva. Technológie, procesy a postupy, ktoré priamo znižujú emisie zo spaľovní komunálneho odpadu, najmä zachytávanie oxidu uhličitého, budú oprávnené na podporu z banky pre dekarbonizáciu priemyslu, Inovačného fondu a Modernizačného fondu s cieľom urýchliť dekarbonizáciu priemyslu. Okrem toho sa na diaľkové vykurovanie využívajúce energetické zhodnocovanie bude vzťahovať ustanovenie o bezodplatnom prideľovaní emisných kvót pre zariadenia diaľkového vykurovania, ktorých platnosť bola predĺžená aj po roku 2030. S cieľom monitorovať emisie metánu a neúmyselné vplyvy rozšírenia pôsobnosti na úplné pokrytie spaľovania odpadu a spoluspaľovania odpadu, ktorý nie je nebezpečný, by sa mali zaviesť monitorovanie a nahlasovanie, ako aj overovanie a akreditácia v oblasti skládkovania odpadu, ktorý nie je nebezpečný, do času, kým sa systém EU ETS plne rozšíri na emisie pochádzajúce zo spaľovania komunálneho odpadu. Na tento účel sa v návrhu dopĺňa likvidácia alebo zhodnocovanie odpadu, ktorý nie je nebezpečný, na skládkach ako nová činnosť do prílohy I na účely monitorovania, nahlasovania a overovania v súlade s článkami 14 a 15 smernice o ETS. Pri vypracúvaní pravidiel monitorovania a nahlasovania by sa mali zohľadniť budúce najlepšie dostupné techniky pre skládky odpadu, aby sa zabezpečila regulačná konzistentnosť a environmentálna integrita, pri ktorých by sa malo vychádzať z komplexného registra skládok, aby sa zabránilo obchádzaniu predpisov a zabezpečila sa ich účinnosť. Bude zahrnuté ustanovenie o nahlasovaní a preskúmaní (článok 30 ods. 9) s cieľom monitorovať emisie metánu zo skládok odpadu, zohľadniť príslušný vývoj z hľadiska odklonu odpadu v rozpore s hierarchiou odpadového hospodárstva a posúdiť vhodnosť rozšírenia systému EU ETS na emisie zo skládok odpadu. Napokon sa bod 5 prílohy I mení tak, že sa vypúšťa výnimka pre jednotky na spaľovanie komunálneho odpadu, ktoré by mali byť zahrnuté do povolenia zariadenia v prípade prekročenia prahovej hodnoty kapacity príslušnej činnosti. Zariadenia na spaľovanie odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a jednotky na spaľovanie odpadu, ktorý nie je nebezpečný, by mali naďalej zostať vylúčené.

·Dočasné zachytávanie a využívanie uhlíka (CCU): zahrnutie spaľovania odpadu znamená, že väčšina fáz životného cyklu produktu CCU, z ktorých sa môže uvoľniť viazaný uhlík, už podlieha stanovovaniu cien uhlíka. To umožňuje započítanie emisií v mieste ich uvoľnenia z produktov, a nie v mieste ich zachytávania, čím sa predíde riziku dvojitého započítania emisií, ako aj ich nedostatočnému započítaniu. V dôsledku toho v prípadoch, keď sa oxid uhličitý zachytáva dočasne v medziproduktoch alebo konečných produktoch, z ktorých sa predpokladá opätovné uvoľnenie uhlíka pri činnostiach, na ktoré sa už vzťahuje systém EU ETS (napr. spaľovanie plastového odpadu), sa v článku 12 ods. 3b smernice o ETS odkladá povinnosť odovzdať kvóty až do momentu, kým sa CO2 neuvoľní v procese uvedenom v prílohe I (v nadväzujúcich odvetviach – downstream) k smernici o ETS. Návrhom sa Komisia splnomocňuje na vypracovanie zoznamu produktov, pri ktorých sa predpokladá opätovné uvoľňovanie uhlíka v rámci činností, na ktoré sa už vzťahuje systém ETS. Ako výnimka platí, že bodom započítavania zachyteného uhlíka obsiahnutého v syntetických palivách je miesto, kde sa palivá distribuujú na spotrebu (stredná fáza dodávateľského reťazca), a nie miesto, kde sa palivá spaľujú v priemyselných zariadeniach alebo v odvetví dopravy. Konkrétne by novým bodom započítavania bol bod, v ktorom dochádza k distribúcii palív, pričom v prílohe I sa v tejto súvislosti dopĺňa nová činnosť. Okrem toho by sa s cieľom zabezpečiť úplné pokrytie všetkých emisií oxidu uhličitého v reťazci CCU mal rozsah systému ETS uvedený v prílohe I rozšíriť tak, aby zahŕňal zachytávanie uhlíka na účely využitia (v súčasnosti sa vzťahuje iba na zachytávanie na účely ukladania), spracovanie zachyteného uhlíka, skvapalňovanie a podobné služby, ako aj prepravu zachyteného uhlíka na účely využitia (v súčasnosti sa vzťahuje iba na prepravu na účely ukladania).

·Vyjasnenie existujúcich pravidiel týkajúcich sa rozsahu pôsobnosti, udeľovania povolení a nahlasovania: navrhuje sa zmeniť vymedzenie pojmu „nový účastník“, aby sa zabezpečila úplná zosúladenosť s vymedzením pojmu „existujúce zariadenie“ uvedeným v článku 2 ods. 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/331 41 , čím sa toto vymedzenie pojmu zosúladí s praxou a vyrieši sa problém, že počas 18 mesiacov sa neuplatňoval ani jeden z týchto dvoch vymedzení pojmu. V návrhu sa spresňuje rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmu „Výroba vodíka (H2) a syntézneho plynu s kapacitou výroby väčšou ako 5 ton denne“ podľa prílohy I k smernici o ETS. Návrh obsahuje splnomocnenie Komisie prijať vykonávacie akty, ktorými sa na úrovni EÚ stanovujú minimálne horizontálne pravidlá týkajúce sa udeľovania, odňatia a pozastavenia povolení na emisie skleníkových plynov s cieľom zlepšiť rovnaké podmienky vo všetkých členských štátoch, vyriešiť problémy s vykonávaním a zabezpečiť jasné pravidlá, pokiaľ ide o postavenie zariadení ako nových účastníkov alebo existujúcich zariadení v rámci systému EU ETS. Návrh napokon obsahuje zmeny, ktorých cieľom je vyjasniť právny základ a koordináciu medzi postupmi nahlasovania podľa článku 10 ods. 5 a článku 21 smernice o ETS.

·Financovanie riadneho fungovania a riadenia systému EU ETS: stanovenie podmienok umožňujúcich zavedenie príjmov určených na financovanie riadneho fungovania a riadenia systému EU ETS vrátane riadnej prevádzky, fungovania a bezpečnosti registra Únie (článok 19), ako aj uplatňovanie pravidiel investičnej podmienenosti pri bezodplatnom prideľovaní emisných kvót.

Hlavnými prvkami rozhodnutia o trhovej stabilizačnej rezerve, ktoré sa menia, sú:

·Okrem navrhovaného zrušenia mechanizmu zániku platnosti [COM(2026) 153 final 42 ] sa v týmto návrhom zavádza komplexný balík zmien, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa parametre trhovej stabilizačnej rezervy v priebehu času dynamicky menili. Cieľom je zohľadniť znižujúci sa strop a zabezpečiť, aby rezerva zostala dostatočne odolná na udržanie likvidity.

·Po prvé, navrhuje sa, aby sa horné a dolné prahové hodnoty a výška uvoľnenia (článok 1 ods. 5 a 6) v priebehu času menili, a to prostredníctvom pevného ročného zníženia o 4 % ročne počnúc rokom 2029. Presné hodnoty týchto číselných údajov sú zaokrúhlené na najbližší milión a uvedené v prílohe I k rozhodnutiu o trhovej stabilizačnej rezerve.

·Po druhé, v návrhu sa zavádzajú zmeny v uvoľňovaní kvót:

·Od roku 2028 sa zavádza nižšia rezerva (článok 1 ods. 5), čo odzrkadľuje logiku hornej rezervy, ktorá bola zavedená v rámci revízie z roku 2023. Súčasná dolná prahová hodnota je 400 miliónov a súčasné uvoľnené množstvo je stanovené na 100 miliónov. Z toho vyplýva dolná hodnota rezervy 300 miliónov kvót. Ak sa celkové množstvo kvót v obehu nachádza medzi dolnou prahovou hodnotou a dolnou rezervou, množstvo emisných kvót uvoľnených z trhovej stabilizačnej rezervy sa vypočíta ako „dolná prahová hodnota - celkové množstvo kvót v obehu“, a nie ako pevne stanovené množstvo 100 miliónov podľa súčasných pravidiel. Keď je celkové množstvo kvót v obehu pod dolnou rezervou, z trhovej stabilizačnej rezervy sa uvoľní 100 miliónov.

·Od roku 2029 sa navrhuje, aby sa dolná prahová hodnota 400 miliónov a dolná rezerva 300 miliónov, ako aj množstvo 100 miliónov kvót, ktoré sa majú uvoľniť z rezervy v prípade, že celkové množstvo kvót v obehu klesne pod dolnú rezervu, znižovali o pevne stanovené ročné zníženie vo výške 4 % ročne.

·Po tretie, miera príjmu rezervy sa od roku 2028 znižuje z 24 % na 12 % (článok 1 ods. 5). To znamená, že v prípade prebytku sa budúce príjmy rozložia na dlhšie časové obdobie. Vzhľadom na zmenšujúci sa strop a očakávaný nedostatok na trhu je výhodné rozložiť príjmy na dlhšie obdobie. Z toho dôvodu je potrebné hornú prahovú hodnotu rezervy upraviť smerom nadol na 947 miliónov, aby sa zohľadnila znížená miera príjmu.

·Po štvrté, navrhujú sa zmeny v spôsobe, akým sa letecká doprava zohľadňuje pri výpočte celkového množstva kvót v obehu. V súčasnosti sa v článku 1 ods. 4a stanovuje, že pri výpočte sa má zohľadniť čistý dopyt zo strany odvetvia leteckej dopravy od roku 2024. Tento článok sa mení tak, aby bol do celkového množstva kvót v obehu zahrnutý kumulatívny vplyv čistého dopytu zo strany odvetvia leteckej dopravy za obdobie 2012 – 2023. Uplatňuje sa od roku 2028 a tým, že sa pri výpočte celkového množstva kvót v obehu na rok 2027 zohľadňuje kumulatívny dopyt zo strany odvetvia leteckej dopravy od roku 2012, znižuje ho o 173 miliónov kvót. Vďaka tomu bude trhová stabilizačná rezerva pružnejšia a povedie k skoršiemu uvoľneniu kvót.

Hlavné zmeny nariadenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy a nariadenia o iniciatíve FuelEU Maritime sú tieto:

·Cieľom návrhu je zjednodušiť situáciu prevádzkovateľom, ktorí plnia povinnosti, pokiaľ ide o monitorovanie, nahlasovanie a overovanie v rámci ETS a FuelEU, a to zlúčením príslušných cyklov dodržiavania predpisov v oblasti monitorovania, nahlasovania a overovania a minimalizovaním existujúcich duplicít a oblastí, v ktorých dochádza k rozdielom. To si vyžaduje rozšírenie pôsobnosti nariadenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy (zmenený článok 2) tak, aby okrem údajov o emisiách skleníkových plynov a energetickej efektívnosti zahŕňalo aj spotrebu energie, ako aj aktualizáciu požiadaviek na monitorovanie a nahlasovanie (zmenené články 9 a 10), aby sa zabezpečilo, že všetky relevantné údaje sa budú zbierať v rámci toho istého systému monitorovania, nahlasovania a overovania.

·Navrhovanými zmenami sa zavádzajú súvisiace zmeny v obsahu plánu monitorovania a v spôsobe jeho predkladania (zmenený článok 6) a v správe o emisiách (zmenený článok 11). V dôsledku toho sú spoločnosti povinné zahrnúť a predložiť všetky potrebné informácie v jednom dokumente v rámci jednotného pracovného postupu s cieľom splniť požiadavky na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie vyplývajúce z monitorovania, nahlasovania a overovania v rámci ETS a FuelEU.

·V návrhu sa zavádzajú zmeny v pravidlách overovania s cieľom zohľadniť rozšírenie pôsobnosti nariadenia na spotrebu energie a nové súvisiace požiadavky na nahlasovanie (zmenené články 13 až 16). Oprávnenia udelené Komisii v súvislosti s pravidlami overovania a akreditácie podľa tohto nariadenia by sa mali uplatňovať s cieľom vytvoriť jednotný rámec akreditácie a overovania, ktorý bude platný v rámci monitorovania, nahlasovania a overovania, systému ETS a iniciatívy FuelEU Maritime.

·Návrh ďalej udeľuje Komisii právomoc prijímať delegované akty s cieľom zmeniť metódy a pravidlá monitorovania tak, aby zodpovedali rozšírenému rozsahu pôsobnosti nariadenia v súvislosti s pridávaním nových údajových bodov týkajúcich sa spotreby energie (zmenený článok 5).

·Navrhované zmeny nariadenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy si vyžadujú súvisiace zmeny nariadenia o iniciatíve FuelEU, najmä vzhľadom na to, že zásada jednorazového monitorovania a nahlasovania sa v plnej miere uplatňuje prostredníctvom spoločného cyklu dodržiavania predpisov v oblasti monitorovania, nahlasovania a overovania emisií.

·V návrhu sa okrem toho zavádza nový článok 4a s cieľom objasniť úlohu riadiaceho orgánu zodpovedného za povinnosti monitorovania, nahlasovania a overovania a zaviesť mechanizmus prideľovania pre každú lodnú spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje pôsobnosť nariadenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy, čím sa ďalej posilní spoľahlivosť systému monitorovania, nahlasovania a overovania.

·Cieľom návrhu je takisto posilniť rovnaké podmienky prostredníctvom cieleného rozšírenia pôsobnosti systému EU ETS na určité kategórie lodí (zmenený článok 2 nariadenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy). V rámci tohto cieleného rozšírenia sa vyžaduje, aby boli Komisii udelené delegované a vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť príslušné pravidlá monitorovania a nahlasovania (zmenené články 5, 6 a 11 nariadenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy).

·Návrh obsahuje špecifické pravidlá na posilnenie záruk proti riziku vyhýbania sa povinnostiam zo strany plavidiel, ktoré sa podieľajú na príbrežných operáciách alebo ich podporujú. Tieto prispôsobené pravidlá si vyžadujú zmeny v rozsahu pôsobnosti nariadenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy (zmenený článok 2 nariadenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy), zaradenie nových vymedzení pojmov (zmenený článok 3 nariadenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy) a vypustenie zoznamu „príbrežných lodí“ (zmenená príloha I k nariadeniu o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy). Návrhom sa Komisii udeľuje právomoc prijímať delegované akty s cieľom stanoviť príslušné pravidlá monitorovania a nahlasovania (zmenené články 5, 6 a 11 nariadenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy).

2026/0212 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2003/87/ES a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814, pokiaľ ide o podporu konkurencieschopnosti a nákladovo efektívnu dekarbonizáciu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 43 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 44 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Parížska dohoda 45 bola prijatá 12. decembra 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“) a platnosť nadobudla 4. novembra 2016. Zmluvné strany Parížskej dohody sa dohodli na plnení záväzku udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vyvíjať úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia.

(2)Potreba zachovať úsilie o dosiahnutie cieľa Parížskej dohody na úrovni 1,5 °C sa stala ešte naliehavejšou po zisteniach Medzivládneho panelu o zmene klímy v jeho šiestej hodnotiacej správe že globálne otepľovanie možno obmedziť na 1,5 °C len vtedy, ak sa v tomto desaťročí okamžite dosiahne výrazné a trvalé zníženie globálnych emisií skleníkových plynov.

(3)Únia predložila 5. novembra 2025 UNFCCC svoj vnútroštátne stanovený príspevok (ďalej len „NDC“), a to po jeho schválení Radou. V NDC sa uvádza, že po stanovení cieľa Únie v oblasti klímy na rok 2040 a v súlade s plánovanými preskúmaniami Komisia vypracuje štruktúru politiky v oblasti klímy po roku 2030 a pripraví návrhy tohto politického rámca, ktoré budú potrebné na dosiahnutie cieľa na rok 2040 spravodlivým a nákladovo efektívnym spôsobom.

(4)NDC bol vypracovaný na základe výsledkov politickej diskusie, ktorá bola iniciovaná v oznámení Komisie zo 6. februára 2024 s názvom „Zabezpečenie našej budúcnosti – Cieľ Európy v oblasti klímy do roku 2040 a cesta ku klimatickej neutralite do roku 2050 budovaním udržateľnej, spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti“ 46 , pri ktorom sa vychádzalo z rozsiahleho posúdenia vplyvu, ako aj z príspevkov zainteresovaných strán získaných prostredníctvom verejnej konzultácie. Toto posúdenie vplyvu tvorí základ pre posúdenie vplyvu, na ktorom sa zakladá táto smernica.

(5)V dokumentoch Kompas konkurencieschopnosti 47 a Dohoda o čistom priemysle 48 boli identifikované pokračujúca dekarbonizácia a urýchlené zavádzanie obehového hospodárstva ako kľúčové prvky na ďalšie zníženie závislosti Európy od fosílnych palív a posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti a odolnosti, pričom sa zároveň stanovuje smer na prispôsobenie systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) meniacemu sa geoekonomickému kontextu pri zachovaní jeho základných zásad.

(6)Rýchlo sa meniaci geopolitický kontext ešte viac zdôraznil dôležitosť naplnenia Dohody o čistom priemysle s cieľom posilniť bezpečnosť dodávok zdrojov a riešiť závislosť Európy od dovozu fosílnych palív, ktorá je hlavnou príčinou vyšších a kolísavejších cien energie. Konflikty na Ukrajine a na Blízkom východe opäť vystavujú Úniu nestabilným a rastúcim cenám energie, ktoré sú dôsledkom závislosti Európy od dovozu fosílnych palív a ktoré poškodzujú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Systém EU ETS by mal aj naďalej predstavovať spoľahlivú, predvídateľnú a na daný účel vhodnú hnaciu silu dekarbonizácie, čím by sa znížila závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív a posilnila jej odolnosť, pričom by sa zároveň podporili investície do prechodu na čistú energiu v oblasti domácich obnoviteľných zdrojov energie a iných bezuhlíkových a nízkouhlíkových zdrojov energie.

(7)Rada vo svojich záveroch z 19. marca 2026 49 vyzvala Komisiu, aby najneskôr do júla 2026 predložila preskúmanie systému EU ETS s cieľom znížiť volatilitu ceny uhlíka a zmierniť jej vplyv na ceny elektrickej energie vrátane súvisiacich nákladov v dodávateľskom reťazci, a na presun činností, pričom sa zachová kľúčová úloha systému ETS v rámci klimatickej a energetickej transformácie prostredníctvom trhovo orientovaného signálu o cene pre emisie uhlíka, ktorý stimuluje investície a inovácie. Parlament, Rada a Komisia podpísali plán „Jedna Európa, jeden trh“, v ktorom stanovili ako cieľový termín na dosiahnutie dohody o preskúmaní systému EU ETS prvý štvrťrok 2027 50 .

(8)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 51 Únia stanovila cieľ dosiahnuť najneskôr do roku 2050 celohospodársku klimatickú neutralitu a cieľ dosiahnuť následne záporné emisie. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje že Komisia sa má usilovať o zosúladenie všetkých budúcich návrhov opatrení alebo legislatívnych návrhov vrátane rozpočtových návrhov s cieľmi uvedeného nariadenia, a v prípade nezosúladenia uviesť dôvody tohto nezosúladenia ako súčasť posúdenia vplyvu pripojeného k uvedeným návrhom.

(9)V nariadení (EÚ) 2021/1119, zmenenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2026/667 52 , sa stanovuje záväzný cieľ Únie znížiť čisté emisie skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) do roku 2040 o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tento cieľ zahŕňa možnosť využiť obmedzené množstvo vysokokvalitných medzinárodných kreditov na to, aby sa od roku 2036 primerane prispelo k dosiahnutiu cieľa na rok 2040. Tento podiel môže dosiahnuť až 5 % čistej bilancie emisií skleníkových plynov EÚ z roku 1990, čo zodpovedá domácemu zníženiu čistej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2040 o najmenej 85 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V súlade s článkom 4 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) 2021/1119 možno zvážiť pilotné obdobie v rokoch 2031 – 2035.

(10)K zníženiam emisií stanoveným nariadením (EÚ) 2021/1119 musia prispieť všetky odvetvia hospodárstva. Ambícia systému EU ETS by sa mala upraviť tak, aby bola v súlade s cieľom znížiť do roku 2040 čisté emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve, s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 a s cieľom následne dosiahnuť záporné emisie, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119.

(11)NDC Únie a jej členských štátov v rámci Parížskej dohody zahŕňa emisie z leteckej dopravy, na ktoré sa vzťahuje účinné stanovovanie cien uhlíka prostredníctvom systému EU ETS, ktorý do 31. decembra 2026 zahŕňa iba lety v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), odlietajúce lety do Švajčiarska a odlietajúce lety do Spojeného kráľovstva. V NDC sa konštatuje, že akékoľvek rozšírenie pôsobnosti by vyplývalo zo zmeny smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 53 na základe tejto smernice. Očakáva sa, že pokiaľ sa nezvýši využívanie alternatívnych palív, emisie z leteckej dopravy porastú. Dodatočné emisie z leteckej dopravy, na ktoré sa od roku 2027 vzťahuje systém EU ETS, by sa zatiaľ nemali zahrnúť do NDC Únie a jej členských štátov, ani by sa nemali považovať za emisie na účely nariadenia (EÚ) 2021/1119.

(12)Systém EU ETS by mal poskytovať ďalšiu podporu pre využívanie udržateľných leteckých palív popri záväzných legislatívnych normatívoch podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2405 54 , a to aj napriek tomu, že tieto normatívy platia aj bez podpory zo strany systému EU ETS. Z tohto dôvodu by sa mala predĺžiť dostupnosť vyhradených kvót na používanie udržateľných leteckých palív a iných leteckých palív, ktoré nie sú odvodené z fosílnych palív, podľa článku 3c ods. 6 smernice 2003/87/ES až do roku 2040. Mal by sa pokryť nižší podiel cenového rozdielu, aby sa zabezpečilo dlhšie obdobie fungovania tohto mechanizmu. Zároveň by sa malo zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými formami pohonu vrátane elektrifikácie. Rozšírenie geografického rozsahu systému EU ETS na leteckú dopravu v spojení s príslušným zvýšením celkového počtu kvót, ktoré majú byť pridelené prevádzkovateľom lietadiel, umožňuje zvýšiť počet kvót na podporu alternatívnych pohonných technológií a palív.

(13)Hoci sa rozsah stanovovania cien uhlíka od januára 2029 rozšíri len čiastočne, podpora v rámci systému ETS pre alternatívne pohonné technológie a palivá by sa napriek tomu mala od tohto dátumu rozšíriť na všetky odlietajúce lety. Zabezpečuje sa tým rovnaké zaobchádzanie na všetkých trasách s odletom z ktoréhokoľvek letiska v Európskom hospodárskom priestore a podporuje sa ich rýchle zavedenie.

(14)S cieľom znížiť celkový vplyv leteckej dopravy na klímu by mal mechanizmus podpory uvedený v článku 3c ods. 6 smernice 2003/87/ES podporovať aj nákladovo efektívne prístupy. Využitie prognostických modelov kondenzačných stôp na podporu nákladovo efektívneho zmierňovania kondenzačných stôp predstavuje nákladovo nenáročný doplnok k ostatným prístupom podporovaným týmto mechanizmom. Mal by sa opierať o obmedzený podiel z počtu kvót vyhradených na účely uvedené v článku 3c ods. 6. Tento mechanizmus by mal dopĺňať rámec monitorovania, nahlasovania a overovania vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO₂, v súlade s článkom 14 ods. 5 uvedenej smernice.

(15)S cieľom odmeniť najúčinnejšie zariadenia je vhodné rozšíriť možnosť pre zariadenia, ktoré boli predtým zaradené do systému EU ETS z dôvodu prevádzky spaľovacích jednotiek s celkovým menovitým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW, ktoré zmenia svoje výrobné procesy s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a v dôsledku toho už uvedenú prahovú hodnotu nespĺňajú, zostať v systéme EU ETS až do konca dvoch nasledujúcich päťročných období bezodplatného prideľovania emisných kvót po zmene ich výrobných procesov.

(16)V prípade obchodných letov by mali byť vyčlenené kvóty k dispozícii iba pre lietadlá, ktoré na pohon využívajú elektrinu alebo vodík. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky prideľovania vyhradených kvót podľa článku 3c ods. 6 smernice 2003/87/ES by mali byť Komisii udelené vykonávacie právomoci na prijatie zoznamu lietadiel, ktoré sa považujú za obchodné lietadlá. Takéto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 55 .

(17)S cieľom zabezpečiť, aby sa na zariadenia v rámci každého z päťročných období uvedených v článku 11 smernice 2003/87/ES vždy vzťahovalo buď postavenie nového účastníka, alebo postavenie existujúceho zariadenia, je potrebné revidovať vymedzenie pojmu nový účastník podľa uvedenej smernice. Konkrétne, vo vymedzení pojmu „nový účastník“ podľa článku 3 písm. h) smernice 2003/87/ES, v spojení s vymedzením pojmu „existujúce zariadenie“ podľa článku 2 bodu 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/331 56 chýba časové obdobie v dĺžke 1,5 roka na konci každého obdobia bezodplatného prideľovania emisných kvót, ktoré začína tri mesiace pred predložením zoznamu na nasledujúce obdobie podľa článku 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES, počas ktorého sa neuplatňuje ani jedno z týchto dvoch vymedzení pojmu. Vymedzenie pojmu „nový účastník“ by sa teda malo revidovať, aby bolo v súlade so súčasnou praxou, podľa ktorej sa zariadenie považuje za existujúce len vtedy, ak je uvedené v zozname predloženom podľa článku 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES za príslušné obdobie. V dôsledku toho by sa každé zariadenie, ktorému bolo po prvýkrát udelené povolenie v období začínajúcom tri mesiace pred dátumom predloženia zoznamu podľa článku 11 ods. 1 a končiacim 31. decembra posledného roka príslušného päťročného obdobia na bezodplatné prideľovanie emisných kvót, malo na dané obdobie považovať za nového účastníka. V prípade, ak zariadenie po prvýkrát získa povolenie na emisie skleníkových plynov, ktoré mu je následne odňaté, a tomuto zariadeniu je v rámci toho istého obdobia prideľovania udelené ďalšie nové povolenie na emisie skleníkových plynov, toto zariadenie by sa malo môcť opätovne zapojiť do systému EU ETS až v nasledujúcom období prideľovania, a to na základe príslušnej kvalifikácie buď ako nový účastník, alebo ako existujúce zariadenie v súlade s príslušným vymedzením pojmov uvedeným v článku 3 písm. h) smernice 2003/87/ES a v článku 2 bode 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/331.

(18)Únia má dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 a všetky odvetvia hospodárstva, vrátane námornej dopravy, majú prispieť k dosiahnutiu zníženia emisií stanoveného nariadením (EÚ) 2021/1119 v súlade so svojím aktualizovaným NDC. Začlenením námornej dopravy do systému EU ETS od roku 2024 sa zaručuje, že toto odvetvie prispeje svojím spravodlivým podielom k plneniu cieľov Únie v oblasti klímy, ako aj k plneniu cieľov Parížskej dohody. Medzinárodná námorná organizácia (IMO) prijala v roku 2023 stratégiu na dekarbonizáciu námornej dopravy 57 „do roku 2050 alebo približne v tom období“ a dohodla sa na vypracovaní strednodobých opatrení na jej vykonávanie, pričom zohľadnila súbor navrhovaných opatrení zahŕňajúcich technické aj ekonomické prvky. Prijatie a zavedenie takéhoto globálneho opatrenia, ktorým by sa súbežne so systémom EU ETS v podstate stanovila cena za emisie skleníkových plynov z námornej dopravy, by so sebou nieslo riziko dvojitých platieb zo strany lodných spoločností. Ustanovenia smernice 2003/87/ES týkajúce sa činností námornej dopravy by sa mali preskúmať v prípade, že IMO prijme globálne trhové opatrenie znížiť emisie skleníkových plynov z námornej dopravy. Na tento účel by Komisia mala predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade do 18 mesiacov od prijatia takéhoto opatrenia a predtým, ako sa začne uplatňovať. Komisia by v tejto správe mala preskúmať uvedené globálne trhové opatrenie, pokiaľ ide o jeho ambície vzhľadom na ciele Parížskej dohody, jeho celkovú environmentálnu integritu, a to aj v porovnaní s ustanoveniami smernice 2003/87/ES, ktoré sa vzťahujú na námornú dopravu, a všetky otázky týkajúce sa súdržnosti systému EU ETS a uvedeného opatrenia vrátane zabránenia dvojitej platbe. V prípade potreby a s cieľom predísť riziku dvojitej platby a zároveň zabezpečiť, aby nedochádzalo k zhoršovaniu stavu životného prostredia, by sa v sprievodnom legislatívnom návrhu mal stanoviť odpočtový mechanizmus IMO, na základe ktorého by bolo vhodné umožniť lodným spoločnostiam odovzdať menej kvót, ako predstavujú ich overené emisie, a to v rozsahu, v akom sú tieto emisie skutočne ocenené aj v rámci opatrenia IMO. S cieľom zohľadniť potenciálnu úlohu Únie pri podpore širšieho medzinárodného úsilia zameraného na dekarbonizáciu námornej dopravy by mal sprievodný legislatívny návrh obsahovať opatrenie, na základe ktorého sa majú vyčleniť kvóty na podporu najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových krajín.

(19)Na podporu dekarbonizácie námornej dopravy budú aj naďalej potrebné významné investície vrátane investícií do modernizácie flotily a zavádzania čistých technológií. Zároveň členské štáty s mimoriadne vysokou koncentráciou lodných spoločností v pomere k počtu obyvateľov naďalej znášajú pomerne vyššie administratívne náklady spojené s vykonávaním systému EU ETS na podporu dekarbonizácie námornej dopravy vrátane podpory kapitálových investícií do odvetvia námornej dopravy, a to aj v prístavoch a lodných spoločnostiach, ako aj na využívanie udržateľných palív a pohonných technológií. Dočasné prideľovanie kvót stanovené v článku 3ga ods. 3 druhom pododseku smernice 2003/87/ES prispieva k podpore týchto cieľov prostredníctvom využitia príslušných príjmov z aukcií v súlade s touto smernicou. Preto je vhodné predĺžiť jeho uplatňovanie do 31. decembra 2038. Komisia by mala do 30. septembra 2035 posúdiť, či je opodstatnené ďalšie predĺženie.

(20)Prechod od využívania fosílnych palív spolu so zvyšovaním energetickej efektívnosti je kľúčový pre dosiahnutie dekarbonizácie odvetvia námornej dopravy. Tento prechod však brzdia výrazné cenové rozdiely medzi konvenčnými fosílnymi palivami a udržateľnými lodnými palivami, ako aj tempo zavádzania bezemisných pohonných technológií, ako je systém elektrického pohonu a systém vetrom asistovaného pohonu. Podpora priekopníkov je preto žiaduca s cieľom znížiť riziko investícií do dekarbonizácie námornej dopravy v Únii. Preto by v období od 1. januára [2028/prvý rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] do 31. decembra 2040 malo byť vyčlenených 110 miliónov kvót, ktoré sa majú prideliť lodným spoločnostiam na transparentnom, rovnakom a nediskriminačnom základe s cieľom pokryť časť cenového rozdielu medzi konvenčnými fosílnymi palivami a oprávnenými udržateľnými lodnými palivami, ako aj všetky dodatočné náklady alebo ich časť, ktoré vznikli pri zavádzaní a prevádzke oprávnených bezemisných pohonných technológií, a technológií potrebných na využívanie oprávnených udržateľných lodných palív po overení prevádzky na týchto palivách. Ak sú lodnej spoločnosti v rámci tejto rezervy pridelené kvóty, táto lodná spoločnosť by mala takéto pridelenie zohľadniť, ak má v úmysle preniesť náklady vyplývajúce z odovzdania kvót na iný subjekt v súlade s mechanizmom náhrady stanoveným v článku 3gc smernice 2003/87/ES. Napríklad v zmluvných dojednaniach sa môže stanovovať prevod pridelených kvót z lodnej spoločnosti na iný subjekt. Komisia by mala byť oprávnená prijímať delegované akty, ktorými sa dopĺňa smernica 2003/87/ES o podrobné pravidlá potrebné na uplatňovanie tejto rezervy, a prijímať vykonávacie akty na stanovenie zoznamov prístavov mimo Únie a tretích krajín, na ktoré by sa mala vzťahovať výnimka z požiadaviek na pôvod.

(21)Vzhľadom na postupný technologický a komerčný rozvoj v oblasti udržateľných lodných palív a alternatívnych pohonných technológií s nulovými emisiami by Komisia mala vykonať hodnotenie fungovania rezervy zriadenej podľa článku 3gaa.

(22)Vyhýbavé správanie lodných spoločností je problematické, najmä preto, že môže narušiť environmentálnu integritu systému EU ETS. Na zníženie rizika evazívnych (vyhýbacích) zastavení kontajnerových lodí v prístavoch Únie a premiestnenia činností prekládky kontajnerov mimo Únie sa v smernici 2003/87/ES stanovuje vylúčenie zastávok kontajnerových lodí v susednom prístave na prekládku kontajnerov uvedenom vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 3ga ods. 2 uvedenej smernice z pojmu „prístav zastavenia“. V kritériu týkajúcom sa podielu prístavu na prekládke kontajnerov sa však nemusia dostatočne zohľadňovať prístavy mimo Únie, ktoré majú vysoký potenciál prilákať činnosti prekládky z prístavov Únie a v ktorých prekládka kontajnerov predstavuje väčšinu kontajnerovej prepravy. Je preto vhodné stanoviť toto kritérium na 50 % namiesto 65 %. Okrem toho je vhodné vylúčiť z vymedzenia pojmu „prístav zastavenia“ prístavy s potrebnou infraštruktúrou na prekládku kontajnerov, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti Únie, a to v okruhu 150 námorných míľ od prístavu podliehajúcemu právomoci členského štátu. S cieľom zabezpečiť proporcionalitu opatrenia a rovnaké zaobchádzanie by sa mali vziať do úvahy opatrenia v tretích krajinách, ktoré majú rovnocenný účinok ako smernica 2003/87/ES. Patria sem prístavy v tretej krajine, s ktorou bola uzavretá dohoda o prepojení v rámci systému ETS. S cieľom lepšie zachytiť závažné narušenia na trhu námornej dopravy, ktoré môžu rýchlo zmeniť vzorce prekládky kontajnerov, by Komisia mala prehodnotiť platnosť zoznamu, v ktorom sú uvedené susedné prístavy na prekládku kontajnerov, a to raz ročne namiesto raz za dva roky. Z dôvodov administratívnej efektívnosti by však Komisia mala byť oprávnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa mení zoznam susedných prístavov na prekládku kontajnerov, iba v prípade potreby, napríklad ak prístav prestane spĺňať kritériá na to, aby bol označený za susedný prístav na prekládku kontajnerov. S cieľom ďalej znížiť riziko evazívnych (vyhýbacích) zastavení v prístavoch mimo Únie a presunu činností spojených s prekládkou kontajnerov mimo Únie je vhodné stanoviť doplňujúce opatrenie. Takéto opatrenie by malo spočívať v dočasnej výnimke z povinností týkajúcich sa odovzdávania kvót podľa smernice 2003/87/ES v súvislosti s určitými činnosťami v námornej doprave vykonávanými veľkými kontajnerovými loďami, ktoré vykonávajú diaľkové plavby medzi prístavmi mimo Únie a prístavmi v Únii.

(23)S cieľom vyhnúť sa nákladom na dodržiavanie pravidiel systému EU ETS alebo ich minimalizovať by sa lodné spoločnosti vykonávajúce alebo podporujúce príbrežné operácie mohli rozhodnúť využívať základne nachádzajúce sa mimo Únie namiesto tých, ktoré sa nachádzajú v Únii, alebo pridať evazívne (vyhýbacie) zastavenia v prístavoch mimo Únie. Na účely zníženia rizika obchádzania a zabezpečenia rovnakých podmienok by sa malo zmeniť vymedzenie pojmu „prístav zastavenia“ tak, aby zahŕňal aj oblasti príbrežných operácií, kde lodné spoločnosti vykonávajú alebo podporujú príbrežné operácie, vrátane činností vedeckého výskumu týkajúcich sa zdrojov morského dna a jeho podložia, ako aj činností súvisiacich s projektovaním, plánovaním, výstavbou, prevádzkou, údržbou zariadení na mori a infraštruktúry a ich vyraďovaním z prevádzky.

(24)Emisie z lodí s hrubou priestornosťou menšou ako 5 000 ton, ale nie nižšou ako 400 ton, predstavujú približne 15 % emisií z lodí, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, emisie z lodí v tomto rozmedzí však pochádzajú z veľkého počtu lodí. Zahrnutie emisií z určitých kategórií lodí s hrubou priestornosťou menšou ako 5 000 ton, ale nie nižšou ako 400 ton, prispieva k zlepšeniu účinnosti systému EU ETS a k vytvoreniu rovnakých podmienok v porovnaní s loďami s hrubou priestornosťou 5 000 a viac ton, a preto by tieto lode mali byť zahrnuté do pôsobnosti tejto smernice. Komisia by mala najneskôr do 31. decembra 2031 predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej preskúma uskutočniteľnosť a hospodárske, environmentálne a sociálne vplyvy začlenenia emisií z lodí ro-pax a osobných lodí s hrubou priestornosťou menšou ako 5 000 ton do smernice 2003/87/ES.

(25)Platnosť súčasných výnimiek stanovených v smernici 2003/87/ES z povinnosti odovzdať kvóty pre lode ľadovej triedy, pre plavby do najvzdialenejších regiónov a na malé ostrovy bez pevného spojenia so pevninou, ako aj pre určité služby osobnej dopravy prevádzkované v rámci povinností verejnej služby alebo zmlúv o verejnej službe, sa má skončiť 31. decembra 2030. Hoci dekarbonizácia lodí ľadovej triedy a flotíl obsluhujúcich tieto trasy a služby postupuje a inovatívne technológie, ako je batériový elektrický pohon a vetrom asistovaný pohon, sa stávajú čoraz viac realizovateľnými, rozsiahle zavádzanie riešení na znižovanie emisií na tých plavidlách, ktoré sú dôležité z hľadiska prepojenosti, je naďalej obmedzované, a to najmä potrebami v oblasti infraštruktúry a investícií. S cieľom poskytnúť dostatok času na tento prechod 58 a vzhľadom na potrebu zabezpečiť územnú kontinuitu, prepojenosť a cenovú dostupnosť základných námorných služieb by sa mala platnosť týchto výnimiek predĺžiť na obmedzené obdobie. Vzhľadom na osobitné technické a prevádzkové výzvy spojené s dekarbonizáciou lodí ľadovej triedy by Komisia mala pred uplynutím platnosti výnimky uplatniteľnej na tieto lode preskúmať pokrok dosiahnutý pri zavádzaní vhodných nízkouhlíkových a bezuhlíkových technológií a posúdiť, či je vhodné predĺžiť platnosť tejto výnimky aj po 31. decembri 2035.

(26)S cieľom podporiť globálne opatrenia v oblasti klímy a uľahčiť stanovovanie cien emisií skleníkových plynov v tretích krajinách by sa mala tretím krajinám poskytnúť podpora v súvislosti s emisiami, na ktoré sa zatiaľ nevzťahujú povinnosti týkajúce sa odovzdávania kvót podľa smernice 2003/87/ES. Komisia by mala byť oprávnená prijímať delegované akty s cieľom v prípade potreby zmeniť geografickú pôsobnosť stanovenú v článku 3ga ods. 1 smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o emisie z námornej dopravy vznikajúce počas plavieb medzi Úniou a treťou krajinou, ktorej sa poskytuje podpora. S cieľom doplniť smernicu 2003/87/ES by Komisia mala byť takisto oprávnená prijímať delegované akty, ktorými sa stanovujú pravidlá týkajúce sa poskytovania tejto podpory tretím krajinám. Zároveň by sa tým uľahčilo vykonávanie dohody o prepojení v rámci systému ETS, ktorá sa v súčasnosti pripravuje so Spojeným kráľovstvom.

(27)V záujme vyriešenia nejasností pri vykonávaní a rozdielov v postupoch členských štátov, ako aj poskytnutia prostriedkov na riešenie pretrvávajúceho nesúladu so smernicou 2003/87/ES, je potrebné objasniť existujúce pravidlá týkajúce sa udeľovania, pozastavenia a odňatia povolení na emisie skleníkových plynov príslušnými orgánmi a ďalej ich rozvíjať s cieľom posilniť harmonizáciu. S cieľom zabezpečiť harmonizované podmienky na vykonávanie článku 6 smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o udeľovanie, pozastavenie a odňatie povolení na emisie skleníkových plynov príslušnými orgánmi, by mala byť Komisia splnomocnená prijímať vykonávacie akty. Takéto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(28)Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/959 59 , ktorou sa zmenila smernica 2003/87/ES rozšírením činnosti uvedenej v prílohe I k smernici 2003/87/ES týkajúcej sa prepravy skleníkových plynov potrubím na účely skladovania na všetky druhy dopravy. Vývoj v tejto oblasti poukázal na zložitosť určovania riadiaceho orgánu pre prípady cezhraničnej prepravy, čo si vyžaduje objasnenie, ktorý členský štát by mal udeľovať povolenia prevádzkovateľovi prepravnej infraštruktúry CO2. S cieľom uprednostniť prehľadnosť a tým urýchliť udeľovanie povolení by sa malo stanoviť jasné pravidlo platné vo všetkých prípadoch, podľa ktorého by príslušným orgánom mal byť orgán členského štátu, v ktorom sa CO2 hromadí, teda tam, kde dochádza k jeho zachytávaniu. Príslušný orgán by mal niesť zodpovednosť za túto prepravu CO2 až do momentu, kým CO2 neprevezme prevádzkovateľ v inom členskom štáte. Členské štáty, cez ktoré CO2 iba prechádza, by sa nemali podieľať na udeľovaní povolení na prepravu CO2.

(29)Na dosiahnutie cieľa Únie znížiť emisie do roku 2040 o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 je potrebné od roku 2031 upraviť tempo znižovania emisií v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS. Lineárny redukčný koeficient stanovený v článku 9 smernice 2003/87/ES by sa preto mal upraviť.

(30)Pri stanovovaní miery zníženia by sa mali zohľadniť aj ustanovenia európskeho právneho predpisu v oblasti klímy týkajúce sa využívania vysokokvalitných medzinárodných kreditov ako primeraného príspevku k dosiahnutiu cieľa EÚ v oblasti klímy na rok 2040, a to počnúc rokom 2036. Medzinárodné kredity by mali byť začlenené do budúcich právnych predpisov v oblasti klímy s využitím vysokokvalitných kreditov s vysokou integritou. Využívanie kreditov by malo pomôcť tak EÚ, ako aj tretím krajinám dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov v súlade s Parížskou dohodou. Treba zabezpečiť vysokú integritu kreditov a v prípade potreby možno doplniť pravidlá vypracované podľa článku 6 ods. 4 Parížskej dohody. Konkrétna úloha a využívanie medzinárodných kreditov bude vychádzať z posúdenia vplyvu a bude podmienená vypracovaním právnych predpisov Únie, v ktorých sa stanovia prísne kritériá s vysokou mierou integrity a ďalšie záruky. Vzhľadom na zavedenie mechanizmu na nákup medzinárodných kreditov, ktorého cieľom je znížiť celkovú potrebu vnútroštátnych opatrení až o 5 percentuálnych bodov, by malo byť cieľové zníženie emisií v rámci systému EU ETS v súlade s celkovým cieľom EÚ na úrovni -90 % do roku 2035 a -85 % v rokoch 2036 až 2040. Malo by sa to prejaviť v nižšom lineárnom redukčnom koeficiente systému EU ETS od roku 2036 a mali by sa vyčleniť kvóty na nákup medzinárodných kreditov v objeme, ktorý zodpovedá zníženiu ambícií v rámci systému EU ETS. Komisia by mala podávať správy Európskemu parlamentu a Rade o rozvoji trhu s vysokokvalitnými medzinárodnými kreditmi s vysokou integritou, pričom by mala zohľadňovať kritériá stanovené v nariadení 2021/1119/EÚ, ako aj príspevok týchto kreditov k plneniu ambícií v oblasti klímy v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe. V súlade s touto správou by sa lineárny redukčný koeficient od roku 2036 mal v prípade, že vysokokvalitné, nákladovo efektívne medzinárodné kredity s vysokou integritou nebudú k dispozícii, vrátiť na trajektóriu pre odvetvia v rámci ETS, ktorá je v súlade s vnútorným cieľom EÚ dosiahnuť zníženie emisií o 90 % do roku 2040.

(31)Odstraňovanie uhlíka je v európskom právnom predpise v oblasti klímy zavedené ako flexibilný mechanizmus, ktorý má EÚ umožniť dosiahnuť jej cieľ v oblasti klímy na rok 2040 nákladovo efektívnejším spôsobom, keďže kompenzácia niektorých emisií prostredníctvom ich odstraňovania bude nákladovo efektívnejšia ako ich znižovanie. Môže najmä prispieť ku kompenzácii zostávajúcich emisií skleníkových plynov, ktorých znižovanie je náročné, v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS. V tejto súvislosti by systém EU ETS mal prispieť k ich zavádzaniu a financovaniu, a to aj preto, že ich možno vygenerovať prostredníctvom činností, na ktoré sa systém EU ETS už vzťahuje. Vzdanie sa flexibility, ktorú poskytuje trvalé odstraňovanie uhlíka, by sa v strednodobom až dlhodobom horizonte odrazilo na konkurencieschopnosti EÚ a na životnom prostredí. Spolu s ďalšími úpravami systému, ako sú napríklad úprava celkového emisného stropu a trhovej stabilizačnej rezervy, môže začlenenie trvalého odstraňovania uhlíka prispieť k obmedzeniu nákladov a zlepšeniu likvidity v systéme EU ETS v súvislosti s postupným znižovaním jeho stropu. Zahrnutie trvalého odstraňovania uhlíka môže takisto poskytnúť spôsob, ako motivovať vývoj a zavádzanie nových technológií na dosahovanie záporných emisií. Po roku 2040 bude pravdepodobne potrebné vyvinúť alternatívne alebo doplnkové mechanizmy na dosiahnutie trvalého odstraňovania, aby sa v roku 2050 dosiahla nulová bilancia emisií a v nasledujúcich rokoch čisté záporné emisie. Pri všetkých úpravách stropu stanovených v článku 9 by sa mali zohľadňovať emisie z EHP a Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA), ako aj integrácia domáceho trvalého odstraňovania uhlíka.

(32)Začlenenie do systému EU ETS vychádza zo základnej zásady, že zrušenie jednotky odstraňovania nahrádza odovzdanie emisnej kvóty, čo predstavuje zaplatenie ceny za emisiu jednej tony CO2. V dôsledku toho je možné do systému EU ETS zahrnúť iba trvalé odstránenie. Okrem toho sa uprednostňuje zahrnúť len to odstránenie, pri ktorom spätné uvoľnenie podlieha monitorovaniu a odovzdaniu kvót v rámci systému EU ETS.

(33)Súčasný cenový rozdiel medzi trvalým odstraňovaním uhlíka a kvótami znamená, že trvalé odstraňovanie uhlíka bude potrebné podporovať predvídateľným spôsobom, aby sa zabezpečilo, že jeho realizácia bude v súlade s dodatočným priestorom na emisie, ktorý sa v systéme ETS vytvára prostredníctvom vydávania kvót. Navyše, keďže ide o nové nástroje, ich začlenenie musí chrániť systém EU ETS pred neistotou a musí zaručiť environmentálnu integritu jednotiek, ktoré sa používajú na kompenzáciu emisií v rámci systému EU ETS. Komisia by preto mala toto odstraňovanie zahrnúť do systému EU ETS. Na tento účel by sa celkový počet kvót v systéme EU ETS mal zvýšiť o počet kvót, ktoré by mali byť pridelené Komisii na nákup rovnocenného množstva trvalého odstraňovania uhlíka s cieľom kompenzovať takto novovytvorené kvóty. Na tento objem kvót by sa nemal uplatňovať lineárny redukčný koeficient, keďže zodpovedá množstvu odstraňovania, ktoré by sa malo zakúpiť. Okrem týchto novovytvorených kvót by mali byť Komisii pridelené ďalšie kvóty, aby mohla prostredníctvom ich aukcie generovať príjmy na nákup trvalého odstraňovania uhlíka, a to s ohľadom na očakávaný rozdiel v nákladoch medzi kvótami a odstraňovaním uhlíka. Ak sa na financovanie odstraňovania uhlíka vyžaduje menej kvót, než sa očakávalo, nevyužité kvóty by sa mali opäť zahrnúť do množstva kvót pre celú Úniu uvedeného v článku 9 smernice 2003/87/ES. Čistým cieľom systému EU ETS je ekvivalent hrubých emisií mínus trvalé odstraňovanie uhlíka, ktoré podlieha integrácii.

(34)S cieľom uľahčiť využívanie trvalého odstraňovania uhlíka prevádzkovateľmi, lodnými spoločnosťami a prevádzkovateľmi lietadiel by sa im malo umožniť kompenzovať svoje vlastné emisie z fosílnych palív emisiami biogénneho CO2, ktoré zachytili a trvalo uskladnili a ktoré sú certifikované ako jednotky trvalého odstraňovania uhlíka v súlade s metodikami certifikácie domáceho zachytávania biogénnych emisií s ukladaním uhlíka (BioCCS) stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3012 60 . Aby sa zabránilo dvojitému započítavaniu, jednotky odstraňovania uhlíka použité na kompenzáciu vlastných emisií by mali byť zrušené z registra Únie ustanoveného v článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3012 61 . Tento kompenzačný mechanizmus nesmie zahŕňať vytváranie záporných emisií ani získavanie kvót. Malo by to viesť k úprave kvót pridelených na nákup odstraňovania uhlíka a k odstraňovaniu uhlíka, ktoré sa má zakúpiť, aby sa zabránilo tomu, že celkový priestor na emisie presiahne limit vyplývajúci z integrácie prostredníctvom nákupného programu.

(35)Vo všetkých úpravách stropu stanovených v článku 9, ako aj v množstve domáceho trvalého odstraňovania uhlíka, ktoré sa má zahrnúť, by sa mali zohľadňovať emisie EHP a Európskeho združenia voľného obchodu.

(36)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3012 sa stanovuje rámec pre certifikáciu odstraňovania uhlíka, ukladania uhlíka v produktoch a uhlíkového pôdohospodárstva v Únii. V nariadení o odstraňovaní uhlíka a uhlíkovom pôdohospodárstve sa stanovuje vysoká miera transparentnosti, pokiaľ ide o trvanie ukladania uhlíka, pretože uhlík sa považuje za uložený len dovtedy, kým je daná činnosť monitorovaná a podlieha primeraným pravidlám zodpovednosti. Aby bolo možné považovať ukladanie uhlíka prostredníctvom riešení blízkych prírode za trvalé, bude potrebné zabezpečiť dostatočne dlhodobé monitorovanie činností v oblasti uhlíkového pôdohospodárstva a primerane prevziať zodpovednosť za prípadné budúce spätné uvoľnenie prostredníctvom vynútiteľných finančných, inštitucionálnych a zmluvných mechanizmov, ako je napríklad fond na zabezpečenie trvalého uloženia uhlíka. Komisia by preto mala v rámci preskúmania tejto smernice preskúmať možný príspevok riešení blízkych prírode a uhlíkového pôdohospodárstva k trvalému odstraňovaniu uhlíka.

(37)Systém EU ETS je dôležitým nástrojom na financovanie opatrení v oblasti klímy. Od roku 2013 generuje značné príjmy, z ktorých väčšina je prideľovaná členským štátom, a zároveň prideľuje bezodplatné emisné kvóty rovnako značnej hodnoty. Aby sa naplno využil jeho potenciál, je potrebné príjmy zo systému ETS strategicky využiť na urýchlenie dekarbonizácie a tým posilniť konkurencieschopnosť priemyslu. Hoci sa od členských štátov od júna 2023 vyžaduje, aby všetky príjmy zo systému ETS vyčleňovali na účely v oblasti klímy a energetiky a aby zabezpečili transparentnosť, súčasné vzorce výdavkov poukazujú na nedostatky. Kľúčové oblasti, ako je dekarbonizácia priemyslu – ktorá predstavuje významný podiel na emisiách EÚ – dostávajú neprimerane nízke finančné prostriedky, rovnako ako aj iné oblasti, ktoré sú pre dekarbonizáciu nevyhnutné. Okrem toho niektoré investície môžu ohroziť klimatickú neutralitu tým, že udržiavajú závislosť od technológií s vysokými emisiami uhlíka, čím vytvárajú dlhodobé efekty odkázanosti od určitého dodávateľa.

(38)Dekarbonizácia priemyslu si vyžiada priamu alebo nepriamu elektrifikáciu procesov, v ktorých sa v súčasnosti využívajú fosílne palivá, vrátane súvisiacich investičných potrieb energetického systému. Akčný plán elektrifikácie 62 obsahuje konkrétne opatrenia, ktoré majú umožniť a urýchliť cenovo dostupnú elektrifikáciu priemyslu. Naliehavou prioritou je príprava energetického systému na dodatočný dopyt vyplývajúci z projektov dekarbonizácie priemyslu, najmä v okolí priemyselných klastrov. Využitie príjmov z ETS na vnútroštátnej úrovni na podporu investícií do posilnenia sústavy, do skladovania elektrickej energie a do ďalších riešení, ktoré zvyšujú flexibilitu energetického systému, ako aj do urýchlenia plánovania a schvaľovania na miestnej a regionálnej úrovni, poskytne priemyslu cenovo dostupné a spoľahlivé možnosti využitia elektrifikácie na účely dekarbonizácie.

(39)S cieľom riešiť tieto aspekty by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby minimálny podiel svojich príjmov vynakladali na prioritné účely zamerané na dekarbonizáciu odvetví zahrnutých do systému ETS vrátane súvisiacich investičných potrieb energetického systému. To by malo zahŕňať investície do dekarbonizácie priemyslu (napríklad v odvetví ocele, chemikálií a hnojív – ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti) – prostredníctvom elektrifikácie, zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého a ďalších čistých technológií; zdrojov čistej energie a infraštruktúry elektrickej siete; nízkouhlíkovej dopravy (najmä v námornej a leteckej doprave); opatrení v oblasti dekarbonizácie a obehovosti odpadového hospodárstva zamerané na dekarbonizáciu odvetví zahrnutých do systému ETS; rozvoja kľúčových trhov s nízkouhlíkovými produktmi a produktmi obehového hospodárstva (ako sú biologické hnojivá, chemikálie na biologickej báze a oceľ s nízkymi emisiami uhlíka), z ktorých majú prospech aj koneční používatelia, napríklad poľnohospodári, a do výskumu a inovácií v týchto oblastiach. Prioritou by mala byť elektrifikácia tepla z priemyselných procesov, kde je to technicky možné, čím sa zvýši energetická bezpečnosť. Pokiaľ ide o hnojivá, investície by mali najmä podporovať konečných používateľov pri zavádzaní biologických hnojív, organických hnojív a hnojív v rámci obehového hospodárstva, a to v súlade s Akčným plánom pre hnojivá 63 . Pokiaľ ide o riešenia blízke prírode, ktorými sa prispieva k dekarbonizácii, členské štáty by mali zohľadniť priority, opatrenia a potreby financovania stanovené v národných plánoch obnovy vypracovaných v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1991. Okrem toho by mali byť investície možné len vtedy, ak sú v súlade s dlhodobými cieľmi Únie v oblasti klímy, pričom by mali byť vylúčené tie, ktoré predlžujú závislosť od fosílnych palív pri výrobe elektrickej energie. Členské štáty by mali mať takisto možnosť využiť tieto príjmy na doplnenie finančných mechanizmov systému ETS.

(40)Transparentnosť a prehľadnosť v súvislosti s využívaním príjmov z aukcií sú kľúčové pre zabezpečenie prijateľnosti a dôveryhodnosti politík Únie v oblasti klímy. Členské štáty by mali byť povinné verejne informovať o pôvode opatrení financovaných v rámci systému ETS prostredníctvom viacerých kanálov, ako sú projektová dokumentácia a verejné oznamy. Kľúčovým nástrojom na dosiahnutie tejto viditeľnosti bude používanie štandardizovaného označenia EÚ. Tieto reformy týkajúce sa využívania príjmov z aukcií by mali byť doplnené zmenami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 64 , ktorými sa od členských štátov bude vyžadovať, aby svoje plánované využitie príjmov z aukcií v rámci systému ETS zahrnuli do svojich národných energetických a klimatických plánov (NEKP). Táto povinnosť plánovania ex ante zabezpečí strategické zosúladenie s národnými a celoeurópskymi cieľmi v oblasti klímy, uľahčí väčšiu účasť zainteresovaných strán a zlepší monitorovanie, verejnú kontrolu a viditeľnosť.

(41)Členské štáty podávajú Komisii každoročne správu o vykonávaní smernice 2003/87/ES v súlade s jej článkom 21. Na základe toho Komisia zverejňuje správu o fungovaní európskeho trhu s uhlíkom. Takéto použitie vykazovaných údajov by sa preto malo objasniť doplnením odkazu na článok 21 ods. 1 do článku 10 ods. 5 uvedenej smernice. V záujme zosúladenia s doterajšou praxou by sa mala stanoviť lehota na podávanie výročných správ na 30. jún. Komisia by mala zverejniť správu o fungovaní európskeho trhu s uhlíkom do šiestich mesiacov od prijatia príslušných informácií a správ od členských štátov. Okrem zverejnenia tejto správy by sa mala zrušiť samostatná povinnosť Komisie podávať správy podľa článku 21, aby sa znížila administratívna záťaž. Výmena informácií, ktorú organizuje Komisia podľa článku 21 ods. 5, by sa už nemala týkať využívania jednotiek zníženia emisií zo spoločného plnenia a certifikovaného zníženia emisií z mechanizmu čistého rozvoja v rámci systému EU ETS, keďže mechanizmy čistého rozvoja a spoločného plnenia boli nahradené novým trhovým mechanizmom zavedeným na základe Parížskej dohody.

(42)S cieľom zmierniť riziko úniku uhlíka a podporiť konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví by členské štáty mali zachovať možnosť poskytovať štátnu pomoc na kompenzáciu nepriamych nákladov na emisie prenášaných prostredníctvom cien elektrickej energie, a to v súlade s pravidlami Únie v oblasti štátnej pomoci. V súvislosti s usmernením o štátnej pomoci po roku 2030 Komisia posúdi, ako motivovať k ekonomicky životaschopnej dekarbonizácii bez toho, aby sa tým oslabil cieľ podpory, ktorým je zabránenie úniku uhlíka. V emisných faktoroch používaných na výpočet kompenzácie by sa mala odrážať intenzita emisií príslušného energetického mixu v danej geografickej oblasti s cieľom zohľadniť, pokiaľ je to možné, úlohu fosílnych a nefosílnych zdrojov pri stanovovaní cien elektrickej energie. S cieľom zefektívniť administratívne procesy by sa nahlasovanie kompenzácii nepriamych nákladov malo začleniť do širších povinností týkajúcich sa nahlasovania využívania príjmov z aukcií podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999.

(43)Smernicou (EÚ) 2023/959 sa revidoval legislatívny rámec systému EU ETS tým, že sa zaviedli podmienky pre bezodplatné prideľovanie emisných kvót, ktoré sú viazané na vykonávanie odporúčaní v oblasti energetickej efektívnosti vyplývajúcich z energetických auditov, ako aj povinnosť vypracovať plány klimatickej neutrality pre systémy diaľkového vykurovania a pre 20 % najmenej účinných zariadení v rámci každého referenčného produktu podľa ETS. Vychádzajúc zo skúseností so stanovením podmienok týkajúcich sa diaľkového vykurovania a s ohľadom na zosúladenie s ambíciou EÚ v oblasti klimatickej neutrality by malo byť bezodplatné prideľovanie emisných kvót v rámci systému EU ETS, počnúc päťročným obdobím bezodplatného prideľovania emisných kvót, ktoré začína 1. januára 2031, v zásade podmienené vypracovaním plánu investícií do dekarbonizácie v EÚ („plán investícií do dekarbonizácie v EÚ“) a realizáciou investícií do dekarbonizácie, ktoré povedú k zvýšeniu domácej výroby dekarbonizovaných a nízkouhlíkových produktov, ako aj k významnému zníženiu celkových vplyvov na klímu vrátane zníženia emisií. Preto je vhodné nahradiť ostatné špecifické režimy podmienenosti týkajúce sa bezodplatného prideľovania emisných kvót od roku 2031 podmienenosťou týkajúcou sa investícií do dekarbonizácie v EÚ, ktorá sa zavádza pre bezodplatné prideľovanie emisných kvót.

(44)Plán investícií do dekarbonizácie v EÚ by mal byť jednoduchý a mal by poskytovať štruktúrovanú a transparentnú cestu spolu s priebežnými cieľmi, aby sa zariadenia mohli prispôsobiť cieľu dosiahnutia klimatickej neutrality v celej Únii do roku 2050, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119, a mal by sa v ňom zohľadňovať vplyv opatrení a investícií, ktoré obsahuje, na dosiahnutie významného zníženia emisií. Plán investícií do dekarbonizácie v EÚ a jeho obsah by mali byť overené v súlade s platnými a osvedčenými pravidlami podľa článku 15 a mali by byť zverejnené. Okrem toho, s cieľom zabezpečiť, aby k zníženiu emisií a vplyvov dochádzalo v EÚ, by prevádzkovatelia zariadení, ktorí žiadajú o bezodplatné prideľovanie emisných kvót, mali byť povinní investovať v EÚ sumu zodpovedajúcu finančnej hodnote 100 % ich bezodplatného prideľovania emisných kvót v príslušnom päťročnom období do dekarbonizácie svojich činností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, čo v tom istom období efektívne povedie k významnému overenému zníženiu emisií. Komisia by mala prostredníctvom delegovaných aktov na vedeckom základe a v súlade s cieľom klimatickej neutrality stanoveným v nariadení (EÚ) 2021/1192 vymedziť, čo sa rozumie pod pojmom „významné zníženie emisií“. V dôsledku toho sa bezodplatne pridelené emisné kvóty v EÚ stávajú kvótami určenými na investície do dekarbonizácie.

(45)S cieľom minimalizovať administratívnu záťaž a zabezpečiť súlad s postupmi vedúcimi k stanoveniu bezodplatného prideľovania emisných kvót zariadeniam je vhodné v plnej miere využiť synergie s týmto osvedčeným, vysokoefektívnym a vyspelým procesom. Plán investícií do dekarbonizácie v EÚ sa preto ako jednorazový postup na obdobie piatich alebo viac rokov má predložiť spolu s údajmi obsiahnutými vo vnútroštátnych vykonávacích opatreniach podľa článku 11 smernice 2003/87/ES týkajúcich sa existujúcich zariadení a spolu so žiadosťou o bezodplatné prideľovanie emisných kvót pre nových účastníkov. S cieľom zabezpečiť, aby obsah opatrení a investícií zahrnutých v pláne investícií do dekarbonizácie v EÚ odrážal skutočnú stratégiu znižovania emisií, je vhodné umožniť ich predloženie v neskoršej fáze spolu so správami o zmenách na úrovni činností uvedenými vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2019/1842 65 . V prípade potreby by Komisia mala prostredníctvom delegovaných aktov spresniť podrobný harmonogram predkladania plánov investícií do dekarbonizácie v EÚ.

(46)80 % množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót na príslušné päťročné obdobie, na ktoré sa podáva žiadosť o bezodplatné prideľovanie emisných kvót, by sa malo prideľovať v ročných tranžiach s pravidelným prevodom bezodplatného prideľovania emisných kvót, po schválení plánu investícií do dekarbonizácie v EÚ. Zostávajúcich 20 % množstva kvót, ktoré sa majú v danom päťročnom období prideliť bezodplatne, by sa malo zariadeniu prideliť až po overení, že investície do dekarbonizácie, ktoré môžu zahŕňať kapitálové výdavky („CAPEX“) aj prevádzkové výdavky („OPEX“), zodpovedajúce ekonomickej hodnote 100 % množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót na dané obdobie, boli realizované a že na základe príslušných existujúcich a overených výročných správ o emisiách viedli tieto investície do konca päťročného obdobia k významnému zníženiu emisií. S cieľom ďalej motivovať k dlhodobým investíciám v Únii by sa od prevádzkovateľov malo vyžadovať, aby vrátili kvóty získané podľa článku 10a ods. 3c prvého pododseku, ak prevádzkovateľ presťahuje alebo inak presunie svoje príslušné činnosti mimo Únie. S cieľom ďalej navrhovať procesy tak, aby boli čo najjednoduchšie a najefektívnejšie a odrážali osvedčené priemyselné postupy, a zároveň zaručiť strategické investície do modernizácie európskych priemyselných odvetví, je vhodné, aby Komisia ďalej konkretizovala tieto pravidlá tým, že prostredníctvom delegovaných aktov a v úzkej a transparentnej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami jasne stanoví zoznam požiadaviek a oprávnených nákladov na to, aby investície spĺňali podmienky investícií do dekarbonizácie, ako aj metodiku na stanovenie ekonomickej hodnoty množstva získaného bezodplatného prideľovania emisných kvót. S cieľom ďalej znížiť administratívnu záťaž, maximalizovať synergie s existujúcimi postupmi v priemysle a plne zohľadniť špecifické okolnosti priemyselných odvetví, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, by sa tieto delegované akty mali vypracovať v úzkej spolupráci s priemyslom.

(47)V záujme minimalizácie administratívnej záťaže a zabezpečenia dôsledného dodržiavania predpisov by sa malo overiť uskutočňovanie investícií do dekarbonizácie v EÚ a dosiahnutie významného zníženia emisií, a to najneskôr dva roky po uplynutí príslušného päťročného obdobia na základe už požadovaných výročných správ o emisiách a úrovni činnosti, ktoré sa predkladajú v rámci existujúcich dôkladných procesov monitorovania, nahlasovania a overovania. Akékoľvek nepridelené alebo vrátené kvóty z množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót v rámci príslušného päťročného obdobia by sa mali využiť v kontexte bezodplatného prideľovania emisných kvót v nasledujúcom období.

(48)V záujme zabezpečenia synergií s novým nástrojom na podporu investícií, bankou pre dekarbonizáciu priemyslu („IDB“) a Inovačným fondom by sa na zariadenia vybrané na podporu v rámci týchto fondov mali uplatňovať výnimky z novostanovených pravidiel investičnej podmienenosti týkajúcich sa bezodplatného prideľovania emisných kvót. S cieľom zjednodušiť postupy a zabrániť dodatočnej administratívnej záťaži je vhodné oslobodiť prevádzkovateľov zariadení od povinnosti vypracovať plán investícií do dekarbonizácie v EÚ, ak sa v ich zariadení realizuje projekt, ktorý bol vybraný na poskytnutie podpory v rámci IDB alebo Inovačného fondu počas príslušného päťročného obdobia na bezodplatné prideľovanie emisných kvót. Prvých 80 % množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót na príslušné päťročné obdobie by malo byť pridelené zariadeniu po prijatí rozhodnutia o poskytnutí podpory projektu v rámci týchto fondov. Okrem toho by sa v prípade týchto zariadení mali požiadavky na investície a zníženie emisií, ktoré podmieňujú zostatkových 20 % bezplatného prideľovania emisných kvót na dané obdobie, považovať za splnené za dvojitej podmienky, že sa začne vyplácať podpora z Inovačného fondu alebo sa začne fyzická výstavba týkajúca sa projektov podporovaných IDB alebo nástrojom na podporu investícií, a že sa overilo, že boli investované oprávnené náklady v objeme, ktorý zodpovedá aspoň ekonomickej hodnote 100 % množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót v príslušnom päťročnom období. Vzhľadom na počet prevádzkovateľov, ktorí by mali mať prospech z podpory poskytnutej v rámci Inovačného fondu, IDB a nástroja na podporu investícií, to automaticky povedie k tomu, že títo prevádzkovatelia budú oslobodení od podmienenosti, čím sa ešte viac zjednoduší ich prístup k bezodplatnému prideľovaniu emisných kvót,

(49)S cieľom oceniť ich úsilie a znížiť administratívnu záťaž a záťaž spojenú s dodržiavaním predpisov pre 10 % najúčinnejších zariadení, pre ktoré sa v súlade s článkom 10a ods. 2 tretím pododsekom smernice 2003/87/ES stanovujú revidované referenčné hodnoty v odvetví alebo pododvetví, je pre zariadenia s nulovými a nízkymi emisiami a pre malé zariadenia, ktoré dobrovoľne zostávajú v systéme ETS, vhodné oslobodiť ich od pravidiel podmienenosti investícií pre bezodplatné prideľovanie emisných kvót.

(50)Zariadenia, na ktoré sa vzťahuje výnimka, by mali mať nárok na plné množstvo bezodplatného prideľovania emisných kvót v rámci päťročného obdobia, v ktorom podávajú žiadosť o bezodplatné prideľovanie emisných kvót, a to bez toho, aby boli povinné vypracovať plán investícií do dekarbonizácie v EÚ alebo realizovať investície v EÚ vedúce k významnému zníženiu emisií. Pri stanovovaní požiadaviek na zariadenia, ktoré sa majú považovať za zariadenia s nulovými emisiami alebo s nízkymi emisiami uhlíka, by mala Komisia prostredníctvom delegovaných aktov zohľadniť odhadované zníženie emisií v jednotlivých odvetviach, cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu stanovený v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119, ako aj dostupné nízkouhlíkové technológie a ďalšie možnosti znižovania emisií dostupné pre každé odvetvie vrátane emisne neutrálnych technológií uvedených v článku 4 nariadenia (EÚ) 2024/1735 66 .

(51)S cieľom zohľadniť kapacity jednotlivých odvetví a vyrovnať sa jednak s nerovnomerným prístupom jednotlivých zariadení k riešeniam v oblasti dekarbonizácie, vrátane prístupu k infraštruktúre, ako sú elektrizačné sústavy s dostatočnou kapacitou, infraštruktúra na prepravu zeleného vodíka a oxidu uhličitého, a jednak s geografickými rozdielmi, malo by byť možné využiť spoločné úsilie zamerané na dekarbonizáciu výrobných procesov medzi rôznymi zariadeniami vrátane zariadení nachádzajúcich sa vo viacerých členských štátoch. Je preto vhodné umožniť, aby sa požiadavka podmienenosti týkajúca sa investícií do významného zníženia emisií v EÚ splnila prostredníctvom združovania investícií na základe spoločnej dohody o investíciách do dekarbonizácie uzavretej medzi viacerými zariadeniami zahrnutými do systému ETS. To by malo poskytnúť flexibilitu jednému alebo viacerým prevádzkovateľom, aby mohli splniť investičné požiadavky v oblasti dekarbonizácie v mene ostatných prevádzkovateľov, ktorí sú zmluvnými stranami dohody. Aby sa zohľadnili emisie a kapacity takéhoto zoskupenia, je vhodné stanoviť, že v takomto prípade musí objem investícií zodpovedať najmenej 100 % množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót prideleného všetkým zariadeniam v zoskupení počas päťročného obdobia. S cieľom obmedziť administratívnu záťaž a zabezpečiť integráciu v rámci procesu vedúceho k stanoveniu bezodplatného prideľovania emisných kvót zariadeniam v EÚ by sa takáto dohoda mala uplatňovať aspoň počas päťročného obdobia uvedeného v článku 11 smernice 2003/87/ES, na ktoré zariadenia žiadajú o bezodplatné prideľovanie emisných kvót, a mala by byť uzavretá skôr, ako ktorékoľvek zo zariadení zo zoskupenia podá žiadosť o bezodplatné prideľovanie emisných kvót. Pre zariadenie alebo zariadenia, ktoré budú realizovať investíciu v mene zoskupenia, by mala byť stanovená vyššia úroveň zníženia emisií. Komisia by mala prostredníctvom vykonávacích a delegovaných aktov ďalej konkretizovať podrobnosti postupu podávania žiadosti o vytvorenie zoskupenia vrátane minimálneho obsahu a podrobných podmienok žiadosti o vytvorenie zoskupenia, podrobného harmonogramu jej predloženia príslušnému orgánu, ako aj podrobnosti o rozdelení zodpovednosti a povinnosti medzi prevádzkovateľmi, ktorí tvoria zoskupenie. Toto ustanovenie o združovaní takisto výrazne zníži administratívnu záťaž prevádzkovateľov, ktorí sa združujú, pretože akékoľvek povinnosti v oblasti monitorovania a nahlasovania súvisiace s podmienenosťou bude plniť iba určené zariadenie alebo zariadenia v rámci zoskupenia.

(52)Je potrebné stanoviť pravidlá upravujúce aktualizáciu referenčných hodnôt pre obdobia prideľovania v rokoch 2031 až 2040. Tak, ako to bolo uplatňované už v predchádzajúcich obdobiach, aktualizované referenčné hodnoty by sa mali stanoviť na základe údajov z rokov 2007 a 2008, ktoré sa majú aktualizovať v súlade so zaznamenaným zlepšením prostredníctvom uplatnenia koeficientu, ktorý najlepšie odráža pokrok vo všetkých odvetviach počas daného obdobia, a so zohľadnením priemernej výkonnosti 10 % najúčinnejších zariadení v príslušných rokoch. Ako referencia pre stanovenie priemernej výkonnosti 10 % najúčinnejších zariadení by sa mali použiť spoľahlivé, objektívne a overené údaje zo zariadení, predložené v súlade s článkom 11 tejto smernice tak, aby sa v referenčných hodnotách zohľadňovalo skutočné tempo zlepšovania. Môžu sa zohľadniť aj informácie, ktoré tretia krajina predložila v súvislosti so zariadeniami na svojom území v súlade s dohodou uzavretou podľa článku 25. S cieľom zabezpečiť primeranú ochranu pred rizikom úniku uhlíka a zabezpečiť dostatočné úrovne bezodplatného prideľovania emisných kvót, ktoré budú lepšie odrážať skutočnú trajektóriu dekarbonizácie priemyselných odvetví v období od roku 2031 do roku 2040, by sa mali uplatňovať rovnaké minimálne percentuálne miery aktualizácie ako v prebiehajúcom období od roku 2026 do roku 2030, pričom maximálne percentuálne miery aktualizácie pre to isté obdobie by sa mali aktualizovať tak, aby sa v nich zohľadnila táto potreba. Preto by sa referenčné hodnoty mali prispôsobiť pre každý rok v období od roku 2008 do polovice príslušných období od roku 2031 do roku 2035 a od roku 2036 do roku 2040, a to v rozmedzí medzi minimálnou mierou aktualizácie 0,3 % a maximálnou mierou aktualizácie 2 %, čo v období od roku 2031 do roku 2035 povedie k zlepšeniu o 7,5 %, resp. 50 % v porovnaní s hodnotou platnou v období od roku 2013 do roku 2020.

(53)Aby sa lepšie zohľadnili dostupné kapacity na znižovanie emisií v rôznych priemyselných odvetviach, je vhodné stanoviť odvetvové referenčné štandardy tepla a paliva („záložné referenčné úrovne“). Na tento účel je potrebné doplniť existujúce splnomocňujúce ustanovenie a umožniť Komisii, aby v rámci celoúnijných ex ante referenčných hodnôt uvedených v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2019/331 stanovila takéto odvetvové záložné referenčné úrovne, ich systémové hranice a referenčné hodnoty na určenie ročnej miery aktualizácie.

(54)V prípade, že dopyt po bezodplatnom prideľovaní emisných kvót vyvolá pred rokom 2040 potrebu uplatniť jednotný medziodvetvový korekčný faktor, podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie by sa mal počas obdobia 10 rokov začínajúceho 1. januára 2031 znížiť až o 4 % z celkového množstva kvót.

(55)Zvyšné kvóty z rezervy na bezodplatné prideľovanie emisných kvót zriadenej podľa článku 10a ods. 5a smernice 2003/87/ES by sa mali použiť na podporu Inovačného fondu a na podporu rozšírenia a zavádzania vyspelejších technológií v energeticky náročných odvetviach prostredníctvom nástroja na podporu investícií a druhej fázy banky pre dekarbonizáciu priemyslu. Ak dostupné kvóty nestačia na pridelenie 400 miliónov kvót do nástroja na podporu investícií, mali by sa čerpať zo zvyšných kvót z rezervy pre nových účastníkov stanovenej v článku 10a ods. 7 smernice 2003/87/ES. Aby sa zabezpečilo, že veľkosť rezervy pre nových účastníkov bude dostatočná pre nadchádzajúcu fázu systému EU ETS, mali by sa do nej prideliť kvóty pochádzajúce z postupného ukončenia bezodplatného prideľovania emisných kvót v dôsledku postupného zavádzania mechanizmom uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) a tieto kvóty by sa nemali vrátiť do trhovej stabilizačnej rezervy.

(56)Aby sa zabránilo znevýhodňovaniu nových účastníkov a tým obmedzeniu možných investícií do dekarbonizácie, je vhodné zrušiť uplatňovanie lineárneho redukčného koeficientu na prideľovanie kvót novým účastníkom podľa článku 10a ods. 7 smernice 2003/87/ES.

(57)S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa prideľovania kvót a rovnakého zaobchádzania s prevádzkovateľmi, ako aj s cieľom zabrániť vzniku neočakávaných ziskov, malo by sa spresniť, že príslušné orgány sú povinné vyžadovať od prevádzkovateľa vrátenie akýchkoľvek nadbytočných kvót a nariadiť vnútroštátnemu správcovi, aby vrátené nadbytočné kvóty previedla na Účet EÚ pre prideľovanie.

(58)V súlade so záväzkom stanoveným v článku 4 ods. 5 písm. m) nariadenia (EÚ) 2021/1119, a vzhľadom na pomalší harmonogram postupného rušenia bezodplatného prideľovania emisných kvót od roku 2028 s cieľom podporiť dekarbonizáciu, investície a zamestnanosť v Únii a zároveň minimalizovať riziko úniku uhlíka, by sa pre odvetvia, na ktoré sa vzťahuje CBAM, malo zabezpečiť dodatočné podmienené bezodplatné prideľovanie emisných kvót. Aby sa uvedené zabezpečilo spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami medzinárodného obchodu a zohľadňuje dekarbonizáciu zariadení v Únii, a aby sa zároveň minimalizovala dodatočná administratívna záťaž, je vhodné spomaliť postupné rušenie bezodplatného prideľovania emisných kvót v týchto odvetviach, pričom bezodplatné prideľovanie emisných kvót sa úplne zruší do konca roka 2037. S cieľom zabezpečiť dosiahnuteľné postupné zavádzanie koeficientu CBAM pri bezodplatnom prideľovaní emisných kvót pre tovary podliehajúce CBAM, ktoré budú novozahrnuté v dôsledku budúcich revízií nariadenia (EÚ) 2021/1119, je vhodné stanoviť osobitné miery postupného ukončovania pre tieto nové tovary podliehajúce CBAM, ktoré sa budú uplatňovať počas päťročného obdobia bezodplatného prideľovania emisných kvót, ktoré začína po ich zaradení do rozsahu pôsobnosti prílohy I k uvedenému nariadeniu. V súlade s touto smernicou, ktorou sa zavádzajú pravidlá podmienenosti investícií pre bezodplatné prideľovanie emisných kvót v rámci systému EU ETS od roku 2031, by sa tieto pravidlá podmienenosti mali od roku 2031 uplatňovať aj na bezodplatné prideľovanie emisných kvót zariadeniam, na ktoré sa vzťahuje koeficient CBAM.

(59)S cieľom zachovať primeranú ochranu pred rizikom úniku uhlíka by sa mali prechodné opatrenia na podporu niektorých energeticky náročných odvetví v prípade úniku uhlíka naďalej uplatňovať do 31. decembra 2040, s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahujú osobitné ustanovenia o postupnom ukončovaní. Bezodplatné prideľovanie emisných kvót pre diaľkové vykurovanie by sa malo od roku 2030 postupne ukončovať v rovnakých množstvách s cieľom dosiahnuť nulové bezodplatné prideľovanie emisných kvót v roku 2040.

(60)Dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti klímy na rok 2040 si vyžaduje naliehavé a výrazné zníženie emisií v priemysle, najmä v energeticky náročných odvetviach, kde sa doterajší pokrok opieral prevažne o zvýšenie energetickej efektívnosti, a nie o transformačnú dekarbonizáciu. Zároveň sú na podporu priemyselnej transformácie potrebné značné investície. Súčasný signál o cene uhlíka sa však, aj v kombinácii s regulačnými opatreniami v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, ukázal ako nedostatočný na motivovanie investícií do dekarbonizácie priemyslu, čo odôvodňuje pridelenie kvót do špecializovaného finančného nástroja na úrovni EÚ, banky pre dekarbonizáciu priemyslu, ktorej cieľom je preklenúť túto medzeru a urýchliť dekarbonizáciu priemyslu, a to aj prostredníctvom elektrifikácie, a posilniť konkurencieschopnosť Európy. Členským štátom by malo byť umožnené a mali by byť podporované v tom, aby banke poskytovali dodatočné príspevky z prideľovania kvót v rámci systému ETS a súvisiacich príjmov s cieľom ďalej urýchliť dekarbonizáciu priemyslu v súlade s národnými prioritami.

(61)Inovačný fond by mal naďalej podporovať inovatívne nízkouhlíkové technológie vo všetkých oprávnených odvetviach vrátane tých, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus CBAM, s cieľom zabezpečiť, aby sa prelomové riešenia dostali do komerčného meradla a preklenuli tak v rámci transformácie priepasť medzi demonštračnou fázou a pripravenosťou na trh. Mal by sa preto naďalej zameriavať na inovácie a podporu technológií v počiatočnej fáze vývoja s vysokým rizikom, zatiaľ čo banka pre dekarbonizáciu priemyslu (IDB) by mala podporovať rozširovanie a zavádzanie vyspelejších technológií v energeticky náročných odvetviach, pričom by mala budovať odolné hodnotové reťazce a prispievať k integrácii energetických systémov. Elektrifikácia bude hlavnou trajektóriou dekarbonizácie, ako sa uvádza v Akčnom pláne elektrifikácie. Mal by sa zabezpečiť súlad s požiadavkami aktu o emisne neutrálnom priemysle a aktu na urýchlenie rozvoja priemyslu, a to aj pokiaľ ide o obsah EÚ, ako aj zásady obehového hospodárstva. Vďaka svojmu komplexnému prístupu od znižovania emisií až po transformáciu a svojej užšie zameranej odvetvovej pôsobnosti by mala banka pre dekarbonizáciu priemyslu podporovať nielen dekarbonizáciu existujúcich zariadení, ale aj zavádzanie nových nízkouhlíkových výrobných kapacít alebo výrobných kapacít s nulovými emisiami vrátane procesov, ktoré nahrádzajú priemyselnú výrobu alebo metódy s vysokou uhlíkovou náročnosťou, a to aj biologickými materiálmi, produktmi a metódami, a ktoré tak môžu viesť aj k trvalému odstraňovaniu uhlíka. V tejto súvislosti by mali mať nárok na podporu aj zariadenia na spaľovanie s výkonom nižším ako 20 MW. S cieľom zachovať schopnosť Únie podporovať vývoj, rozširovanie a zavádzanie inovatívnych nízkouhlíkových technológií je potrebné zabezpečiť, aby celkové finančné prostriedky určené pre Inovačný fond zostali k dispozícii. Na prispievanie k financovaniu Inovačného fondu sa počítalo s 50 miliónmi kvót z rezervy na bezodplatné prideľovanie emisných kvót do roku 2030, čím sa vytvoril základný predpoklad v rámci plánovania pre včasnú prípravu a realizáciu projektov na konci tohto desaťročia. Do roku 2028 by mal Inovačný fond vyčerpať takmer všetky svoje dostupné zdroje a pokračovanie podpory takýchto projektov si vyžaduje včasné doplnenie prostriedkov z aukčného objemu členských štátov a predvídateľný základ financovania, a to najmä v prípadoch, keď v dôsledku uplatňovania pravidiel o bezodplatnom prideľovaní emisných kvót časť kvót pôvodne určených z rezervy na bezodplatné prideľovanie emisných kvót, ktorá je k dispozícii pre Inovačný fond, už nebude na tento účel k dispozícii.

(62)Prvou fázou banky pre dekarbonizáciu priemyslu by mal byť nástroj na podporu investícií v rámci ETS, financovaný 400 miliónmi kvót. S cieľom urýchliť investície do dekarbonizácie prostredníctvom rýchleho postupu by mal nástroj na podporu investícií v rámci ETS, fungujúci na zásade „kto prv príde, ten prv berie“, poskytovať pevne stanovené uhlíkové prémie za každú tonu CO2, ktorej sa podarilo zabrániť, a tie by mali byť vyplácané vo forme emisných kvót v rámci systému ETS. To by malo takisto zabezpečiť solidaritu prostredníctvom vyčlenenia kvót pre členské štáty, ktoré čelia väčším investičným výzvam v dôsledku nižších príjmov alebo väčších potrieb v oblasti znižovania emisií. Administratívne vymedzené pevne stanovené uhlíkové prémie by mali zabezpečiť ekonomicky atraktívnu návratnosť, kompenzovať komerčné riziká a zabezpečiť dodatočné súkromné financovanie, pričom by sa nimi mali vyžadovať prísne lehoty a záruky dokončenia, čím by sa vopred zvýšila podnikateľská istota a umožnila rýchlejšia realizácia. S cieľom zabezpečiť čo najlepší pomer medzi kvalitou a cenou by mala Komisia vypracovať zmluvné podmienky pre diferencované trajektórie dekarbonizácie, v ktorých okrem iného stanoví pevnú sadzbu uhlíkovej prémie za tonu CO2, ktorej sa predišlo, a to na základe analýzy medzery vo financovaní s využitím najlepších dostupných poznatkov o konkrétnom type a nákladoch podporovaných technológií, ako aj so zreteľom na potrebu zabezpečiť proporcionalitu podpory. Komisia by mala tieto zmluvné podmienky pravidelne prehodnocovať na základe získaných skúseností a vývoja na trhu.

(63)Po nástroji na podporu investícií by mala nasledovať druhá fáza, v rámci ktorej by banka pre dekarbonizáciu priemyslu naďalej podporovala rozširovanie a zavádzanie vyspelých technológií na dekarbonizáciu pre energeticky náročné odvetvia, a to aj prostredníctvom zaručenia určitej úrovne ceny uhlíka, čím by sa znížilo riziko investícií a zabezpečila dlhodobá stabilita príjmov pre snahy v oblasti dekarbonizácie prostredníctvom mechanizmov, ako sú rozdielové zmluvy v oblasti uhlíka alebo pevné stanovené uhlíkové prémie, vyplácané po overenom znížení emisií skleníkových plynov, a urýchlila by sa dekarbonizácia priemyslu. Pri realizácii 2. fázy banky pre dekarbonizáciu priemyslu by sa Komisia mala snažiť zabezpečiť efektívne a na kvalite založené geografické pokrytie v celej Únii. Aby sa urýchlila dekarbonizácia európskeho priemyslu a aby sa každé euro čo najskôr premenilo na investíciu, musí banka pre dekarbonizáciu priemyslu konať rýchlo. Po tom, ako sa v rámci nástroja na podporu investícií využijú jeho kvóty v plnej miere, banka pre dekarbonizáciu priemyslu by mala spustiť 2. fázu, čím sa zabezpečí dostatočná finančná kapacita na dekarbonizáciu priemyslu v dostatočnom predstihu pred rokom 2031.

(64)S cieľom zabezpečiť ucelenú a posilnenú podporu dekarbonizácie priemyslu, čím sa posilnia ciele v oblasti klímy aj konkurencieschopnosti, by Komisia mala maximalizovať synergie medzi bankou pre dekarbonizáciu priemyslu (IDB) a Európskym fondom pre konkurencieschopnosť (ECF). Na tento účel by sa navrhovaná „pečať konkurencieschopnosti“ mala udeľovať projektom, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na podporu v rámci banky pre dekarbonizáciu priemyslu, čím by sa zjednodušil prístup k doplnkovému financovaniu.

(65)Modernizačný fond zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní spravodlivosti a solidarity tým, že podporuje členské štáty s nižšími príjmami pri ich prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Na zvýšenie jeho účinnosti a zosúladenie s rámcom Únie pre rok 2040 sú potrebné cielené úpravy. S podielom 2,0 % z celkového stropu systému ETS sa ním zabezpečí vyvážené rozdelenie zdrojov, pričom sa optimalizuje podpora tam, kde je to najviac potrebné, a zároveň sa zohľadnia meniace sa ekonomické kapacity členských štátov. V záujme urýchlenia dekarbonizácie priemyslu, ktorá je nevyhnutná na splnenie cieľa v oblasti klímy na rok 2040, by sa malo prijímajúcim členským štátom prideliť prostredníctvom banky pre dekarbonizáciu priemyslu o 0,5 % viac zo stropu systému ETS. V spojení s rozšíreným rozsahom to umožní poskytovať finančnú podporu širšej škále inovatívnych a škálovateľných riešení, ktoré sú kľúčové pre zníženie emisií v energeticky náročných odvetviach a pri výrobe elektrickej energie vrátane CCS a CCU a elektrifikácie, pričom sa zároveň zabezpečí efektívne využitie príjmov z aukcií. Okrem toho by sa prostredníctvom Modernizačného fondu mali prerozdeľovať kvóty, ktoré sú príjemcom Modernizačného fondu k dispozícii prostredníctvom 10 % prerozdelenia z dôvodov solidarity, aby sa maximalizoval ich vplyv. Z toho istého dôvodu by ostatné členské štáty, ktoré majú prospech z 10-percentného solidárneho prerozdelenia, mali tieto kvóty využiť na prioritné oblasti vynakladania príjmov z aukcií. Členským štátom by malo byť ďalej umožnené dobrovoľne presunúť dodatočné kvóty zo svojich aukčných objemov do Modernizačného fondu, čím by sa zvýšila ich flexibilita pri smerovaní zdrojov na účinné opatrenia v oblasti dekarbonizácie. Kritériá oprávnenosti a rozdeľovací kľúč by sa mali aktualizovať na základe najnovších dostupných údajov (2022 – 2024) vrátane prahovej hodnoty 75 % HDP na obyvateľa a intenzity emisií. Zohľadnia sa tým aktuálne údaje o hospodárstve a emisiách, čím sa zabezpečí, že členské štáty s najväčšími potrebami v oblasti transformácie budú naďalej využívať prínosy. Rozsah pôsobnosti Modernizačného fondu by sa mal rozšíriť s cieľom ďalej uľahčiť dekarbonizáciu priemyslu, a to vrátane prípadnej podpory investícií do CCS, CCU, elektrifikácie a výroby cenovo dostupných nízkouhlíkových hnojív. S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by sa podpora z Modernizačného fondu mala poskytovať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2020/2092 67 .

(66)Táto smernica by mala obsahovať prísne záruky týkajúce sa zásad právneho štátu, ako sú stanovené v článku 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092, s cieľom chrániť zdroje Modernizačného fondu. V prípade porušenia týchto zásad by sa mali prijať primerané opatrenia v súlade s postupom stanoveným v článku 6 nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092.

(67)V súlade s článkom 28b ods. 3 smernice 2003/87/ES by mala byť súčasťou rozšírenia geografického rozsahu pôsobnosti systému EU ETS v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy možnosť, aby si mohli prevádzkovatelia lietadiel odpočítať od povinnosti týkajúcej sa odovzdávania kvót v rámci systému EU ETS náklady vzniknuté v súvislosti s kompenzáciou v rámci systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) na mimoeurópskych trasách, aby sa zabránilo dvojitému spoplatňovaniu. Na takéto odpočty by sa mali vzťahovať harmonizované pravidlá, a preto by sa na výpočet odpočtu mali použiť hodnoty kreditov a kvót uverejnené v správe o trhu s uhlíkom prijatej podľa článku 10 ods. 5 smernice 2003/87/ES. Hodnota kreditov, ktoré spĺňajú podmienky podľa článku 11a, by sa mala zakladať na najlepších dostupných indexoch cien.

(68)Geologické ukladanie CO₂ v bezpečných, trvalo monitorovaných lokalitách je nevyhnutné na to, aby bolo možné dosiahnuť rozsiahle zníženie emisií v priemysle. Blízkosť a dostupnosť úložísk v tretích krajinách k priemyselným centrám EÚ by mohla znížiť náklady na prepravu, minimalizovať riziko úniku a urýchliť zavádzanie CCS v porovnaní so vzdialenejšími alebo menej rozvinutými možnosťami ukladania, čím by sa uľahčila táto trajektória dekarbonizácie pre priemysel EÚ. Ukladanie v tretích krajinách by sa však malo uznať len vtedy, ak existujú dostatočné záruky týkajúce sa monitorovania, nahlasovania a overovania a v súlade s pravidlami stanovenými v smernici 2009/31/ES; so systémom prepojeným so systémom EU ETS podľa článku 25 na recipročnom základe od roku 2031, a to za predpokladu, že dané lokality sa nepoužívajú na zvýšenú ťažbu ropy alebo zemného plynu.

(69)V rámci súčasného systému EU ETS sa emisie CO2 vykazujú v mieste zachytávania (v predchádzajúcich odvetviach – upstream), čo znamená, že zariadenia zachytávajúce CO₂ musia odovzdať kvóty na celý objem vyprodukovaných emisií, s výnimkou prípadov, keď je CO₂ trvalo uložený geologicky alebo vo výrobkoch. To neprispieva k dosiahnutiu cieľov stratégie EÚ v oblasti priemyselného riadenia uhlíka, ktorej cieľom je rozšíriť využívanie CCU ako kľúčovej trajektórie dekarbonizácie odvetví, v ktorých je zníženie emisií náročné, ako sú cementársky, oceliarsky a chemický priemysel, a zabezpečiť dostupnosť alternatívnych uhlíkových surovín. Zahrnutie spaľovania odpadu znamená, že väčšina fáz životného cyklu výrobku, v ktorých sa využíva zachytený uhlík, podlieha stanovovaniu cien uhlíka, čo umožňuje presunúť vykazovanie emisií v čase ich uvoľnenia z výrobkov do atmosféry bez vysokého rizika ich nedostatočného započítania. V dôsledku toho by sa v prípadoch, keď sa oxid uhličitý zachytáva a využíva v medziproduktoch alebo konečných produktoch, z ktorých sa očakáva opätovné uvoľnenie uhlíka pri činnostiach, na ktoré sa už vzťahuje systém EU ETS, ako sú syntetické palivá, chemikálie alebo iné priemyselné suroviny, by sa povinnosť odovzdať kvóty mala odložiť – a nie zrušiť – až do momentu, kým sa CO2 neuvoľní v procese uvedenom v prílohe I (v nadväzujúcich odvetviach – downstream). Naopak, ak sa CO₂ používa priamo bez chemického viazania jeho uhlíka vo výrobku, malo by sa naďalej vykazovať v predchádzajúcich odvetviach (upstream) v čase zachytávania, keďže ku konečnému uvoľneniu tohto CO2 dôjde mimo systému EU ETS, a to v agropotravinárskom priemysle, vo farmaceutickom priemysle, v hasiacich prístrojoch alebo v iných podobných aplikáciách. Bod započítavania zachyteného uhlíka obsiahnutého v syntetických palivách by sa mal uskutočňovať v momente ich distribúcie (v strednej časti dodávateľského reťazca), a nie v momente ich spaľovania v priemyselných zariadeniach alebo v odvetví dopravy. S cieľom zabezpečiť úplné pokrytie všetkých emisií oxidu uhličitého v rámci reťazca zachytávania a využívania uhlíka by sa mal rozsah pôsobnosti systému ETS rozšíriť na zachytávanie uhlíka na účely využitia, spracovanie zachyteného uhlíka, skvapalňovanie a podobné služby, ako aj na prepravu zachyteného uhlíka na účely využitia, s výnimkou CO₂ určeného na priame využitie. Komisia by mala byť splnomocnená na vypracovanie zoznamu tých aplikácií CCU, pri ktorých sa očakáva, že uhlík bude opätovne uvoľnený v rámci činností, na ktoré sa už vzťahuje ETS. Okrem toho by sa malo zohľadniť aj trvalé zachytávanie oxidu uhličitého vo fyzických objektoch, ktoré nie sú výrobkami. Vzhľadom na neistotu týkajúcu sa nakladania s odpadom po skončení životnosti pri každom type využitia by Komisia mala byť tiež oprávnená stanoviť prahové hodnoty de minimis pre riziko opätovného uvoľnenia emisií mimo systému EU ETS a mohla by zaviesť opatrenia, ako napríklad požiadavky týkajúce sa čiastočného odovzdávania kvót, s cieľom riešiť prípady, keď dôjde k prekročeniu takmer prahovej hodnoty.

(70)Emisie zo spaľovní komunálneho odpadu sú značné a od roku 2024 podliehajú povinnosti monitorovania, nahlasovania a overovania, pričom do 31. júla 2026 sa má posúdiť realizovateľnosť ich úplného zaradenia do systému EU ETS. Na základe tohto posúdenia sa považuje za vhodné a realizovateľné zmeniť smernicu 2003/87/ES tak, aby sa do systému EU ETS zahrnuli emisie zo spaľovní komunálneho odpadu. Rozšírenie systému EU ETS na spaľovanie komunálneho odpadu, ako súčasť komplexného prístupu s posilnenými politikami v oblasti obehového hospodárstva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […./..] – akt o obehovom hospodárstve 68 a doplnené o podporné podmienky, stimuluje dekarbonizáciu v celom hospodárstve, obehovosť materiálov a uhlíka a rovnaké podmienky v rámci jednotlivých odvetví aj medzi nimi. Zaradenie spaľovania komunálneho odpadu do systému EU ETS ako také prispieva k ambíciám stanoveným v Kompase konkurencieschopnosti a v Dohode o čistom priemysle, ktorých cieľom je dekarbonizácia hospodárstva, urýchlenie prechodu k väčšej obehovosti a vytvorenie jasnej súvislosti medzi stimulmi pre dekarbonizáciu a obehovosťou, čím sa zvýši hospodárska bezpečnosť, odolnosť a konkurencieschopnosť EÚ. Signál o cene uhlíka dopĺňa politiky v oblasti obehového hospodárstva tým, že finančne motivuje a podporuje ekonomickú opodstatnenosť zachytávania uhlíka ako hlavnej cesty dekarbonizácie tohto odvetvia smerom k cieľu dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu v celom hospodárstve, pričom znižuje emisie z fosílnych palív vznikajúce pri spaľovaní a zároveň podporuje trvalé odstraňovanie uhlíka z biogénnych emisií, čím prispieva k dekarbonizácii celého hospodárstva. Signál o cene uhlíka v súvislosti so spaľovaním odpadu ešte viac posilňuje ekonomickú opodstatnenosť väčšej obehovosti materiálov, znižovania emisií skleníkových plynov pri likvidácii odpadu a výroby recyklovaných materiálov, ktoré nahrádzajú materiály z prvotnej výroby s vyššou uhlíkovou náročnosťou. Rozšírenie systému EU ETS navyše vytvára rovnaké podmienky pre priemyselné zariadenia a výrobu čistej energie tým, že zosúlaďuje signál o cene uhlíka so spoluspaľovaním, výrobou elektrickej energie a výrobou tepla pre diaľkové vykurovanie, na ktoré sa už vzťahuje systém EU ETS.

(71)Signál o cene uhlíka a politiky v oblasti obehového hospodárstva sa navzájom posilňujú. V rámci hierarchických zásad odpadového hospodárstva, stanovených v rámcovej smernici EÚ 2008/98/ES o odpade 69 , sa uprednostňuje prevencia, opätovné použitie, recyklácia a zhodnocovanie pred likvidáciou, vrátane spaľovania, a zdôrazňuje sa potreba znižovať vplyv odpadu na životné prostredie v každej fáze jeho životného cyklu. Cena uhlíka bude dopĺňať regulačné a fiškálne politiky prostredníctvom zosúladených stimulačných opatrení a podpory v oblasti odpadového hospodárstva v súlade s vyššími stupňami hierarchie odpadového hospodárstva, a to prostredníctvom lepšej prevencie vzniku odpadu, prípravy na opätovné použitie, triedeného zberu, triedenia a recyklácie. Väčšia obehovosť zase vedie k zníženiu emisií skleníkových plynov v rámci odpadového hospodárstva a nahrádza materiály z prvotnej výroby s vyššou uhlíkovou náročnosťou. Emisie uhlíka vznikajúce pri spaľovaní odpadu však nie sú podmienené výlučne samotným procesom spaľovania a predúpravou, ktorú vykonávajú prevádzkovatelia. Na tieto emisie majú vplyv aj činnosti v predchádzajúcich odvetviach (upstream) vrátane dostupnosti a využívania infraštruktúry na recykláciu, opätovné použitie a kompostovanie; účinnosť systémov triedeného zberu recyklovateľných a využiteľných materiálov; rozsah triedenia odpadu pri zdroji zo strany domácností, podnikateľských subjektov a orgánov verejnej moci; vzory spotreby výrobkov a materiálov a návrh a životnosť tovaru. Preto doplnkové politiky v oblasti odpadového hospodárstva podľa nariadenia (EÚ) […./..] [akt o obehovom hospodárstve] prispejú k zabezpečeniu komplexného prístupu tým, že podnietia jednotný trh a dopyt po sekundárnych surovinách a výrobkoch obehového hospodárstva, podporia investície do recyklačných kapacít, znížia skládkovanie a spaľovanie použitých surovín a zavedú politiky zamerané na výrobcov v predchádzajúcich odvetviach (upstream), ako sú požiadavky na ekodizajn a posilnená rozšírená zodpovednosť výrobcu.

(72)V prílohe I by sa mala zaviesť nová činnosť v oblasti spaľovania a spoluspaľovania odpadu. Zariadenia, na ktoré sa vzťahuje táto činnosť, by mali byť vymedzené v súlade s vymedzením pojmov „spaľovňa odpadov“ a „zariadenie na spoluspaľovanie odpadov“ uvedeným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ, a to v prípade iného ako nebezpečného odpadu. Táto nová činnosť zahŕňa emisie zo spoluspaľovania, ktoré už boli zahrnuté v smernici 2003/87/ES ako súčasť činnosti „Spaľovanie palív“ 70 , takže spaľovanie a spoluspaľovanie odpadu môžu tvoriť súčasť jednej činnosti. Okrem toho by mali byť jednotky na spaľovanie komunálneho odpadu zahrnuté do povolení na emisie skleníkových plynov v rámci činnosti systému EU ETS. Na tento účel by sa mala v bode 5 prílohy I k smernici 2003/87/ES zrušiť súčasná výnimka pre takéto jednotky. Zhodnocovanie odpadu prostredníctvom chemických recyklačných činností vrátane procesov tepelného spracovania, ako je pyrolýza alebo splyňovanie, nie je zahrnuté v rozšírení pôsobnosti systému EU ETS, pokiaľ látky vzniknuté v dôsledku tohto spracovania nie sú následne spálené. S cieľom zabezpečiť regulačnú konzistentnosť, zohľadniť osobitné vlastnosti odpadu ako suroviny a podporiť environmentálnu integritu prostredníctvom dôkladného a komplexného pokrytia, čím sa zabráni efektom prahových hodnôt vyplývajúcim z presmerovania do menších, menej efektívnych zariadení, by sa mala prahová hodnota kapacity pre túto činnosť zosúladiť s prílohou I bodom 5.2.písm. a) smernice 2010/75/EÚ, a to v prípade zariadení s kapacitou presahujúcou 3 tony za hodinu. Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/2066 by sa malo preskúmať a primerane aktualizovať, pokiaľ ide o pravidlá monitorovania a nahlasovania o emisiách zo spaľovní komunálneho odpadu.

(73)Spaľovanie nebezpečného odpadu, t. j. spaľovne alebo spoluspaľovne, ktoré spracúvajú prevažne nebezpečný odpad, by malo naďalej zostať vylúčené zo systému EU ETS, keďže sa neočakáva, že signál o cene uhlíka bude motivovať k nákladovo efektívnej dekarbonizácii. Prísne regulačné, technické a prevádzkové požiadavky obmedzujú alternatívne možnosti spracovania nebezpečných materiálov, ktoré nie je možné bezpečne recyklovať, zhodnotiť ani spracovať inými spôsobmi. Okrem toho prevádzkovatelia nemajú významné možnosti na trvalé odstraňovanie uhlíka vzhľadom na obmedzený podiel biogénneho uhlíka v tokoch nebezpečného odpadu. Riziko presmerovania komunálneho odpadu do zariadení na spaľovanie nebezpečného odpadu je obmedzené platným regulačným rámcom, technickými a prevádzkovými rozdielmi v procese spaľovania a s tým súvisiacimi vysokými nákladmi na spaľovanie nebezpečného odpadu.

(74)S cieľom zabezpečiť plynulý prechod tohto odvetvia do systému EU ETS by sa odovzdávanie kvót zo spaľovní komunálneho odpadu, ktoré budú do tohto systému zaradené od roku 2031, malo zavádzať postupne na základe overených emisií nahlásených za obdobie 2031 až 2034. Táto postupná integrácia by sa nemala vzťahovať na spaľovne, ktoré sú v súčasnosti už zahrnuté do systému EU ETS. Existuje viacero dôvodov, ktoré hovoria v prospech postupnej integrácie povinnosti týkajúcej sa zabezpečenia súladu namiesto jej okamžitého úplného zavedenia. Začiatok od roku 2031 umožňuje technickú a administratívnu prípravu, najmä vypracovanie pravidiel monitorovania a nahlasovania, ktoré budú lepšie prispôsobené spaľovaniu komunálneho odpadu, vrátane rozlišovania emisií z biomasy a fosílnych palív. Začiatok od roku 2031 v kombinácii s postupným zavádzaním umožňuje prevádzkovateľom a miestnym orgánom predvídateľnosť v oblasti plánovania a investícií, a to aj pokiaľ ide o úpravu zmluvných dojednaní medzi miestnymi orgánmi a spaľovňami. Umožňuje takisto predbežnú investičnú podporu, a to aj prostredníctvom využitia príjmov zo systému ETS, na opatrenia zamerané na znižovanie emisií pre spaľovne a miestne orgány. Postupné zavádzanie povinností týkajúcich sa odovzdávania kvót v prípade spaľovania komunálneho odpadu prispieva aj k priblíženiu sa k cieľu v oblasti skládkovania stanovenému v článku 5 ods. 5 smernice 1999/31/ES 71 a zároveň umožňuje posilniť doplnkové politiky v oblasti obehového hospodárstva na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a miestnej úrovni s cieľom podporiť predchádzanie vzniku odpadu, znižovanie jeho množstva, zber, triedenie a recykláciu odpadu a riešiť skládkovanie, pričom sa zabráni akýmkoľvek neúmyselným dôsledkom v súvislosti s odklonom odpadu v rozpore s hierarchiou odpadového hospodárstva. S cieľom zachovať environmentálnu integritu systému by mal byť počet kvót pridaných k stropu pre dané odvetvie úmerný postupne sa zvyšujúcej povinnosti týkajúcej sa odovzdávania kvót za dané roky. Pri údajoch týkajúcich sa zahrnutia spaľovania komunálneho odpadu by sa malo vychádzať z údajov, ktoré sa v rámci tohto odvetvia monitorujú a nahlasujú podľa smernice 2003/87/ES za rok 2024 v Únii a v štátoch EHP a EZVO, upravené v období od roku 2024 do roku 2031 na základe prognóz odhadovaných nahlasovaných údajov a vývoja kapacít. Počet kvót pridaných k celkovému celoúnijnému množstvu kvót pre dané odvetvie by mal byť úmerný postupnej trajektórii v rokoch 2031 až 2034, a to vo výške 25 % tohto celkového počtu v roku 2031, vo výške 50 % tohto celkového počtu upraveného lineárnym redukčným koeficientom v roku 2032, vo výške 75 % tohto celkového počtu upraveného lineárnym redukčným koeficientom v roku 2033 a vo výške 100 % tohto celkového počtu upraveného lineárnym redukčným koeficientom od roku 2034. Od roku 2035 by spaľovne komunálneho odpadu mali odovzdať počet kvót zodpovedajúci všetkým ich overeným emisiám nahláseným v predchádzajúcom roku.

(75)S cieľom ďalej zabezpečiť plynulý prechod by sa v prípade, že členský štát má zavedené rovnocenné opatrenia, ktorými sa dosahujú ciele týkajúce sa zahrnutia spaľovania komunálneho odpadu do smernice 2003/87/ES, mala zaviesť možnosť dočasného vyňatia až do konca roka 2035. Aby sa zabezpečila zlučiteľnosť s dekarbonizáciou, obehovosťou v oblasti materiálov a uhlíka a rovnakými podmienkami by možnosť uplatniť túto výnimku mala byť k dispozícii len vtedy, ak členský štát preukáže, že spĺňa aspoň dve z týchto troch podmienok: má zavedenú rovnocennú vnútroštátnu uhlíkovú daň so sadzbou vyššou ako priemerná aukčná cena za príslušný rok; je na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti recyklácie komunálneho odpadu podľa článku 11 ods. 2 písm. d) a e) smernice 2008/98/ES a je na dobrej ceste k splneniu cieľa týkajúceho sa skládok komunálneho odpadu podľa článku 5 ods. 5 smernice 1999/31/ES. S cieľom zabezpečiť stabilitu a transparentnosť systému by mala byť žiadosť, vrátane príslušných informácií preukazujúcich splnenie aspoň dvoch z troch podmienok, oznámená Komisii do 31. júla 2029. Dočasný charakter tejto výnimky je dôležitý na zabezpečenie zlučiteľnosti s presunom vykazovania emisií v prípadoch, keď sa oxid uhličitý zachytáva a využíva v medziproduktoch alebo konečných produktoch (CCU), do času ich uvoľnenia z produktov do atmosféry, pričom sa zároveň zabráni vysokému riziku nedostatočného započítania.

(76)Vzhľadom na osobitné charakteristiky a trvalé obmedzenia najvzdialenejších regiónov Únie, ako sú uznané v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a vzhľadom na ich obmedzenia pri zavádzaní komplexného ekosystému odpadového hospodárstva vo veľkom meradle a vzhľadom na vzdialenosť od trhov v oblasti recyklácie sa členským štátom poskytuje možnosť dočasne oslobodiť zariadenia nachádzajúce sa v najvzdialenejších regiónoch od povinnosti týkajúcej sa odovzdávania kvót zo spaľovania a spoluspaľovania odpadu podľa smernice 2003/87/ES.

(77)Aby sa podnietila zásadná zmena správania vo všetkých fázach hodnotového reťazca odpadu a aby sa zabezpečila účinnosť ceny uhlíka pri podporovaní obehového hospodárstva a dekarbonizácie, je dôležité, aby sa signál o cene odzrkadlil v mechanizmoch stanovovania cien a aby bol smerovaný prostredníctvom cielených opatrení a politík s pozitívnym riadiacim účinkom, ktoré domácnostiam a nebytovým subjektom ponúkajú nielen motiváciu, ale aj možnosť voľby, ako sa vyhnúť nákladom na likvidáciu zmesi odpadu prostredníctvom predchádzania vzniku odpadu, jeho znižovania a triedenia. Medzi takéto opatrenia s preukázaným pozitívnym vplyvom na znižovanie množstva odpadu, jeho triedenie a recykláciu patria napríklad diferencované poplatky za skládkovanie, schéma typu „plať za to, čo vyhodíš“, systémy zberu odpadu založené na hmotnosti a inteligentných kontajneroch, systémy vrátenia zálohy alebo povinné systémy triedeného zberu pre konkrétne druhy odpadu. Tieto opatrenia by mali byť doplnené dôraznejším uplatňovaním zásady „znečisťovateľ platí“ v predchádzajúcich odvetviach (upstream) prostredníctvom opatrení, ako sú posilnené harmonizované systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu a požiadavky na ekodizajn. Členské štáty by mali využiť príjmy z obchodovania s emisiami na podporu príslušných orgánov, najmä miestnych orgánov, ktoré sa podieľajú na zbere a likvidácii komunálneho odpadu, pri vykonávaní týchto opatrení v oblasti obehového hospodárstva, s cieľom usmerniť likvidáciu odpadu v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, riadiť vplyvy na domácnosti, a zabezpečiť bezproblémový prechod pre odvetvie odpadového hospodárstva, pričom by sa mali vyvážiť environmentálne prínosy a obehovosť s nákladmi na nakladanie s odpadom ako verejnú službu.

(78)Rozšírenie ceny uhlíka na spaľovanie komunálneho odpadu by malo byť sprevádzané účinnými opatreniami zameranými na ďalšie znižovanie skládkovania a na predchádzanie nežiaducim dôsledkom v súvislosti s presmerovaním odpadu, ktoré by bolo v rozpore s hierarchiou odpadového hospodárstva. Toto riziko zmierňuje skutočnosť, že emisie zo spaľovania udržateľnej biomasy sú oslobodené od dane, čo obmedzuje motiváciu na presmerovanie organického odpadu na skládky – kde predstavuje hlavný zdroj metánu – s cieľom vyhnúť sa povinnosti platiť cenu uhlíka. Riziko presmerovania materiálov na báze fosílnych palív však pretrváva tam, kde neexistujú účinné regulačné alebo daňové opatrenia týkajúce sa skládok odpadu. Preto je nevyhnutné efektívne a dôraznejšie zavádzať a presadzovať politiky a opatrenia zamerané na obmedzenie podielu komunálneho odpadu ukladaného na skládky na 10 % alebo menej do roku 2035, ako sa to stanovuje v smernici 1999/31/ES. Okrem toho by sa v budúcnosti malo rozvinúť monitorovanie a nahlasovanie, ako aj overovanie a akreditácia emisií vznikajúcich pri skládkovaní komunálneho odpadu, aby bolo možné sledovať vývoj emisií metánu po úplnom rozšírení systému EU ETS na emisie vznikajúce pri spaľovaní komunálneho odpadu. Neistota pri kvantifikácii emisií zo skládok odpadu je naďalej vysoká. Na zabezpečenie vysokej miery integrity systému by sa preto mali najskôr zaviesť harmonizované rámce monitorovania a nahlasovania na zber štandardizovaných, spoľahlivých a overených údajov o emisiách. Vytvorenie presných pravidiel monitorovania a nahlasovania závisí od vypracovania budúcich najlepších dostupných techník pre skládky odpadu, ktorými sa má zabezpečiť environmentálna integrita, regulačná konzistentnosť a využívanie pokročilých nástrojov monitorovania vrátane metód merania a modelovania, a takisto od vytvorenia komplexného registra alebo registrov skládok odpadu, ktoré majú zabrániť obchádzaniu predpisov a zabezpečiť ich účinnosť. Na tento účel by Komisia mala do 31. júla 2029 predložiť správu o tom, či boli splnené tieto podmienky potrebné na vypracovanie systému monitorovania, nahlasovania a overovania do roku 2031, a to v čase začatia postupného zavádzania spaľovania komunálneho odpadu. V prípade, že niektorá z týchto podmienok nebude splnená, malo by sa rozšírenie systému EU ETS na skládky odpadu na účely monitorovania, nahlasovania a overovania odložiť z roku 2031 na rok 2034, a to až do úplnej integrácie spaľovania komunálneho odpadu, aby bol k dispozícii dodatočný čas na splnenie týchto podmienok. Komisia by mala do 31. decembra 2034 prehodnotiť smernicu 2003/87/ES s ohľadom na tento vývoj a prípadné nezamýšľané dôsledky.

(79)Uhlík je možné zachytávať na účely uskladňovania a využitia v zariadeniach, ktorých emisie pochádzajú zo zmesi fosílnych zdrojov a zdrojov s nulovými emisiami, napríklad zo spaľovania udržateľnej biomasy, ktorá má v systéme EU ETS nulové emisie. Keďže sa s CO2 pochádzajúcim zo zdrojov s nulovými emisiami a z fosílnych zdrojov zaobchádza odlišne na účely stanovenia povinností v rámci systému EU ETS, vytvárania odstraňovania alebo pri výrobe syntetických palív, je potrebné stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa poradia, v akom sa jednotlivé druhy CO2 považujú za zachytené, a spôsobu vykazovania ich emisií v rámci reťazca zachytávania, prepravy, využívania alebo ukladania uhlíka.

(80)S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie a riadenie systému EU ETS je vhodné prideliť Komisii až 5 miliónov kvót z celoúnijného množstva kvót. Vzhľadom na rastúci počet používateľov a rozšírenie pôsobnosti systému EU ETS, rastúcu hodnotu kvót vedených v registri Únie a rastúce bezpečnostné výzvy by sa tieto príjmy mali využiť najmä na zabezpečenie riadneho fungovania, správy a bezpečnosti registra Únie. V súlade s rozšírením pôsobnosti systému EU ETS a so zmenami zavedenými touto smernicou je vhodné zabezpečiť, aby sa tieto príjmy mohli použiť na ďalšie aspekty zabezpečenia riadneho fungovania a riadenia systému EU ETS vrátane vykonávania pravidiel týkajúcich sa podmienenosti investícií pre bezodplatné prideľovanie emisných kvót a prevádzky nástroja na nákup vysokokvalitných medzinárodných kreditov s vysokou integritou. Podmienky, spôsoby a postupy týkajúce sa využívania týchto príjmov by mala Komisia podrobne stanoviť v delegovaných aktoch.

(81)V záujme zosúladenia so spôsobom zaobchádzania s emisiami z biomasy, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti a kritériá úspory emisií skleníkových plynov pri využívaní biomasy stanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 72 , ako aj s ostatnými emisiami s nulovým emisným faktorom v systéme EU ETS, by mal oxid uhličitý zachytený z atmosféry alebo zo zdrojov s nulovým emisným faktorom mať takisto nulový emisný faktor, ak sa uvoľňuje pri činnosti v rámci systému EU ETS. V záujme zosúladenia so spôsobom zaobchádzania s emisiami z biomasy, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti a kritériá úspory emisií skleníkových plynov pri využívaní biomasy stanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 73 , ako aj s ostatnými emisiami s nulovým emisným faktorom v systéme EU ETS, by mal oxid uhličitý zachytený z atmosféry alebo zo zdrojov s nulovým emisným faktorom mať takisto nulový emisný faktor, ak sa uvoľňuje pri činnosti v rámci systému EU ETS. Ako výnimka by sa na ten istý CO2 mala vzťahovať povinnosť týkajúca sa odovzdávania kvót, ak dôjde k úniku, vypúšťaniu alebo inému uvoľneniu CO2 z trvalého geologického úložiska, pretože tento CO2 bude odmenený ako záporná emisia podľa nariadenia (EÚ) 2024/3012, ktoré sa v otázke zodpovednosti za spätné uvoľnenie opiera o systém EU ETS.

(82)V súlade s článkom 28b ods. 2 smernice 2003/87/ES Komisia posúdila environmentálnu integritu globálneho trhovo orientovaného opatrenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO). Z tejto správy vyplýva, že systém CORSIA nebol posilnený a že štáty uvedené vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 25a ods. 3 smernice o ETS predstavujú menej ako 70 % emisií z medzinárodnej leteckej dopravy. Preto by sa v súlade s článkom 28b ods. 3 smernice 2003/87/ES mal rozsah pôsobnosti systému EU ETS nediskriminačným spôsobom rozšíriť tak, aby zahŕňal všetky lety odlietajúce z letiska nachádzajúceho sa v EHP a pristávajúce na letiskách v tretích krajinách, ktoré sú vzdialené najviac 5 000 kilometrov od najväčšieho letiska v geografickom strede Únie. So všetkými leteckými spoločnosťami na týchto trasách by sa malo zaobchádzať rovnako. Okrem toho by podpora v rámci systému EU ETS pre alternatívne palivá a pre opatrenia týkajúce sa kondenzačných stôp mala byť k dispozícii všetkým leteckým spoločnostiam na týchto trasách. Tento rozsah pôsobnosti predstavuje približne polovicu maximálnej vzdialenosti letov od stredu Európy, pričom sa zohľadňuje analýza, v ktorej sa naznačuje, že práve takéto trasy sú najviac náchylné na potenciálny únik z uzlov. Toto pokrytie by sa malo uplatňovať od roku 2029 namiesto roku 2027, a to na obdobie štyroch rokov, pričom by malo závisieť od preskúmania v roku 2032.

(83)Smernica 2003/87/ES by mala byť zmenená tak, aby sa systém CORSIA organizácie ICAO zaviedol do práva EÚ v období od roku 2026 do roku 2035 a aby sa zabezpečilo, že letecká doprava ako celok prispeje svojím spravodlivým podielom k riešeniu zmeny klímy v súlade s cieľmi Parížskej dohody. Emisie z medzinárodnej leteckej dopravy mimo Európy mali byť od januára 2021 zastropované prostredníctvom globálnych trhovo orientovaných opatrení, pričom Európsky parlament a Rada stanovili podmienky na posúdenie, či tento systém predstavuje dostatočné opatrenie na boj proti zmene klímy, alebo či by mal byť doplnený. V roku 2032, keď budú zrejmé výsledky fungovania systému CORSIA z hľadiska kompenzácie emisií, by sa malo uskutočniť preskúmanie s cieľom posúdiť vykonávanie systému CORSIA hlavnými krajinami v odvetví leteckej dopravy, pre ktoré je to povinné v súlade s pravidlami systému CORSIA stanovenými organizáciou ICAO. V prípade, že sa systém CORSIA ukáže ako ambiciózny, efektívny a úspešný, rozsah účinného stanovovania cien uhlíka v rámci systému EU ETS by sa mal obmedziť na lety v rámci EHP a lety smerujúce do Spojeného kráľovstva, Švajčiarska, do a z Gibraltáru a do ostatných krajín, ktoré využívajú systém ETS ako službu.

(84)S cieľom obmedziť dodatočnú prísnosť súvisiacu s geografickým rozšírením pôsobnosti systému EU ETS v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy a so zreteľom na skutočnosť, že emisie pochádzajúce z činností leteckej dopravy vykazujú rastúci trend, je vhodné zvýšiť celkový počet kvót dostupných pre činnosti leteckej dopravy úmerne k emisiám, ktoré boli novo zahrnuté do pôsobnosti systému, pričom sa zohľadnia najnovšie dostupné informácie o emisiách, a z týchto kvót vyčleniť prostriedky na dodatočnú podporu znižovania vplyvov leteckej dopravy na klímu prostredníctvom udržateľných leteckých palív, elektrifikácie a nákladovo efektívneho znižovania emisií z kondenzačných stôp. Celkový počet kvót dostupných v súvislosti s činnosťami leteckej dopravy by sa však mal znížiť o množstvo rovnajúce sa emisiám, ktoré prevádzkovatelia lietadiel odpočítali od povinnosti týkajúcej sa odovzdávania kvót s cieľom zohľadniť náklady vzniknuté kompenzáciou v rámci systému CORSIA, pretože tieto emisie už nie sú zahrnuté v systéme EU ETS.

(85)Výsledkom zníženia prahovej hodnoty uplatniteľnej na vylúčenie prevádzkovateľov lietadiel, ako je stanovené v prílohe I k smernici 2003/87/ES, je dodatočné zaradenie viacerých menších prevádzkovateľov lietadiel. S ohľadom na obmedzené administratívne kapacity týchto malých prevádzkovateľov lietadiel je vhodné zvýšiť prahovú hodnotu, ktorá umožňuje využívanie zjednodušených nástrojov nahlasovania. Nástroj nahlasovania, ktorý poskytuje Eurocontrol, dosiahol počas niekoľkých rokov používania a neustáleho zdokonaľovania od svojho zavedenia vysokú úroveň presnosti, a preto je schopný poskytovať údaje o emisiách pre všetkých príslušných prevádzkovateľov lietadiel.

(86)Rozsah a vymedzenie činnosti „Výroba vodíka (H₂) a syntézneho plynu s kapacitou výroby väčšou ako 5 ton denne“ podľa prílohy I k smernici 2003/87/ES by sa mali zmeniť s cieľom vyriešiť opakujúce sa otázky týkajúce sa vykonávania a objasniť, že činnosť výroby vodíka, a to aj v prípade, ak sa vyrába výlučne ako vedľajší produkt, patrí do pôsobnosti smernice vždy, keď sa prekročí prahová hodnota kapacity výroby väčšej ako 5 ton denne.

(87)Emisie z letov prevádzkovaných prevádzkovateľmi lietadiel, ktorí prevádzkujú obchodné lietadlá, boli vo veľkej miere vyňaté zo systému EU ETS, pretože títo prevádzkovatelia zvyčajne vykonávajú menej letov alebo ich emisie sú nižšie ako prahové hodnoty pre vyňatie stanovené v prílohe I k smernici 2003/87/ES. Prevádzkovatelia lietadiel, ktorých ročné emisie z medzinárodných letov nepresahujú 10 000 ton CO2, nepodliehajú systému CORSIA organizácie ICAO a mali by preto prispievať prostredníctvom systému EU ETS. S cieľom zabezpečiť, aby všetci prevádzkovatelia lietadiel prispievali k opatreniam v oblasti klímy, je preto vhodné, aby počet letov už nebol kritériom pre výnimku zo systému EU ETS a aby sa prahová hodnota emisií znížila a zjednodušila zavedením jedinej prahovej hodnoty pre všetky typy prevádzkovateľov lietadiel. Aby sa však zabezpečilo, že dodatočná administratívna záťaž pre príslušné orgány zostane v primeranej miere, je vhodné oslobodiť prevádzkovateľov lietadiel s veľmi nízkou úrovňou emisií od povinnosti týkajúcej sa odovzdávania kvót v rámci systému EU ETS, a to aj s ohľadom na obmedzený kumulatívny prínos pre životné prostredie, ktorý by ich zaradenie do systému prinieslo.

(88)Z analýzy vykonanej v rámci preskúmania rezervy Komisiou vyplýva, že postupnejšie uvoľňovanie kvót z rezervy na trh v prípade zmenšujúceho sa trhu zmierni riziko vzniku cenových skokov na trhu v situácii, keď sa počet kvót v obehu priblíži k dolnej prahovej hodnote. Od roku 2028 by sa mal zaviesť nižší parameter rezervy na proporcionálne uvoľňovanie kvót, keď celkové množstvo kvót v obehu dosahuje od 400 do 300 miliónov kvót.

(89)S cieľom zohľadniť zmenšujúcu sa trajektóriu emisií a zabezpečiť, aby rezerva zostala v priebehu času odolná voči vonkajším šokom, by sa referenčné parametre trhovej stabilizačnej rezervy mali aktualizovať, pokiaľ ide o príjem a uvoľňovanie z rezervy, aby boli úmerné vývoju na trhu. Na tento účel by sa mali horná a dolná prahová hodnota, príslušné rezervy a uvoľnené množstvo každoročne upravovať a znižovať o 4 %, aby sa zachoval súlad s vývojom zmenšujúceho sa trhu.

(90)Z analýzy vykonanej v rámci preskúmania rezervy Komisiou a očakávaného vývoja týkajúceho sa trhu s uhlíkom vyplýva, že miera príjmu vo výške 24 % splnila svoj účel a vzhľadom na nedávny a budúci vývoj trhu by sa táto miera príjmu mala vrátiť na úroveň 12 %. Na tento účel by sa mala zodpovedajúcim spôsobom upraviť horná prahová hodnota rezervy.

(91)Pri výpočte celkového množstva kvót v obehu sa zohľadňujú iba údaje týkajúce sa stacionárnych zariadení do 31. decembra 2023. S cieľom zohľadniť historický dopyt letectva po kvótach v období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2023 by sa mal ročný výpočet celkového počtu kvót upraviť tak, aby odrážal kumulatívny dopyt odvetvia leteckej dopravy počas tohto obdobia. 

(92)Keďže ciele tejto smernice, konkrétne podporovať znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym a ekonomicky účinný spôsobom v súlade s cieľom celohospodárskeho zníženia čistých emisií skleníkových plynov do roku 2040 prostredníctvom rozšíreného a zmeneného trhového mechanizmu pre celú Úniu, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(93)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie článkov 4 až 7 smernice 2003/87/ES týkajúcich sa udeľovania, pozastavenia a odňatia povolení na emisie skleníkových plynov príslušnými orgánmi, článku 10a ods. 3b až 3d smernice 2003/87/ES o pravidlách podmienenosti investícií do dekarbonizácie v EÚ v súvislosti s bezodplatným prideľovaním emisných kvót, ktoré sa týkajú formátu a obsahu plánov investícií do dekarbonizácie v EÚ, by mali byť Komisii zverené vykonávacie právomoci. Okrem toho by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na uplatňovanie mechanizmu rezervácie a prideľovania podľa článku 3gaa smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o prístavy mimo Únie a tretie krajiny, na ktoré by sa mala vzťahovať výnimka z požiadaviek na pôvod. Vykonávacie právomoci udelené Komisii podľa článku 14 smernice 2003/87/ES by sa mali rozšíriť s cieľom stanoviť postup vykazovania emisií zachyteného CO2 pochádzajúceho zo zmesi zdrojov s nulovými emisiami a zdrojov, ktoré sa nevyznačujú nulovými emisiami, ako aj na vykazovanie emisií zo syntetických palív, s cieľom zabezpečiť, aby boli emisie vykazované a aby sa zabránilo ich dvojitému započítavaniu. Okrem toho by sa mali rozšíriť vykonávacie právomoci udelené Komisii podľa článku 3ga ods. 2, aby sa zohľadnili zmeny opatrenia, ktorého cieľom je ďalej obmedziť riziko evazívnych (vyhýbacích) zastavení v prístavoch a presunu činností spojených s prekládkou kontajnerov. Tieto vykonávacie právomoci sa majú vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(94)S cieľom prijať nelegislatívne akty všeobecnej platnosti, ktorými sa doplnia alebo zmenia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu, by mala byť Komisii delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o doplnenie pravidiel podmienenosti investícií do dekarbonizácie v EÚ v súvislosti s bezodplatným prideľovaním emisných kvót v článku 10a ods. 3b) až 3d) smernice 2003/87/ES, a to pokiaľ ide o podrobné podmienky na vytvorenie pravidiel pre zoskupenie týkajúce sa združovania podľa článku 10a ods. 3d) a rozdelenie zodpovednosti medzi prevádzkovateľmi v danom prípade, podrobné podmienky pre výnimky uvedené v článku 10a ods. 3c piatom a šiestom pododseku, podrobný harmonogram predkladania plánov investícií do dekarbonizácie v EÚ, kvalifikáciu ako investície do dekarbonizácie, kvalifikáciu ako významného zníženia emisií a stanovenie ekonomickej hodnoty množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót. Okrem toho by mala byť Komisii delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) s cieľom doplniť článok 9c smernice 2003/87/ES o podmienkach nákupu odstraňovania uhlíka a obchodovaní s príslušnými kvótami formou aukcie, ako aj na doplnenie článkov 10cb, 10cc, 10cd a 10ce smernice 2003/87/ES o fungovaní Inovačného fondu a banky pre dekarbonizáciu priemyslu. Okrem toho by mala byť Komisii delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť článok 19 smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o podmienky, spôsoby a postupy, podľa ktorých ústredný správca využíva príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie na pokrytie výdavkov spojených s fungovaním a riadením systému EU ETS. Právomoc prijímať takéto akty by mala byť delegovaná aj na Komisiu s cieľom doplniť článok 12 ods. 3b, pokiaľ ide o požiadavky na zohľadnenie skleníkových plynov ako trvalo chemicky viazaných alebo chemicky viazaných, a určiť opatrenia na riešenie rizika medzier v pravidlách. Komisii by mala byť delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť článok 3gaa smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o podrobné pravidlá potrebné na uplatňovanie rezervácie a prideľovania kvót na používanie udržateľných lodných palív a bezemisných pohonných technológií, ako aj článok 3gab. Okrem toho by mala byť Komisii delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom doplniť článok 25b smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa prevádzky systému ETS ako služby, a zmeniť článok 3ga ods. 1 uvedenej smernice, pokiaľ ide o zahrnutie zostávajúcich emisií uvoľnených počas plavby medzi prístavom zastavenia podliehajúcim právomoci členského štátu a prístavom zastavenia podliehajúcim právomoci tretej krajiny, ktorej sa poskytuje systém ETS ako služba. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 74 . Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(95)Ustanovenia týkajúce sa zmeny článku 3 písm. h) a zavedenia článku 6 ods. 4 a článku 10a ods. 3 písm. f) smernice 2003/87/ES by sa mali uplatňovať od 1. januára 2028, aby sa čo najskôr vyjasnili pravidlá udeľovania povolení a opravy v prípade nadmerného bezodplatného prideľovania emisných kvót. Členské štáty by preto mali transponovať ustanovenia týkajúce sa týchto článkov do 31. decembra 2027. Lehota na transpozíciu zostávajúcich ustanovení tejto smernice by mala byť stanovená na 31. december 2028, aby bol k dispozícii dostatok času na riadne vykonanie. V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch 75 sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(96)S cieľom zabezpečiť zrozumiteľnosť už v priebehu súčasného obdobia by členské štáty mali do 1. januára 2028 transponovať ustanovenia, ktorými sa spresňujú existujúce pravidlá v súlade s ich vykonávaním a zaužívanou praxou. Ide o ustanovenia týkajúce sa objasnenia a zosúladenia pravidiel s praxou, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu nový účastník v článku 3 písm. h), článku 6 ods. 4, v ktorých sa objasňuje postup v prípade zariadení, ktorým bolo povolenie na emisie skleníkových plynov postupne udelené po prvýkrát, odňaté a nové povolenie udelené počas toho istého päťročného obdobia na bezodplatné prideľovanie emisných kvót a po predložení zoznamu uvedeného v článku 11 ods. 1 za dané obdobie, a článku 10a ods. 4 písm. d) smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o vrátenie nadbytočných kvót.

(97)S cieľom zabezpečiť včasnú dostupnosť príslušných finančných prostriedkov by sa ustanovenia, ktorými sa menia články 10a ods. 5b a 10a ods. 7 a ktorými sa vkladá nový článok 19 ods. 1a, mali začať uplatňovať 30. septembra 2027. Tieto ustanovenia sa týkajú použitia akéhokoľvek zostávajúceho množstva kvót z dodatočného množstva do výšky 3 % z celkového množstva kvót uvedeného v článku 10a ods. 5a, kvót, ktoré by sa mali vyčleniť pre nových účastníkov, a ustanovenia, ktoré umožňuje Komisii použiť kvóty z celoúnijného množstva kvót na pokrytie výdavkov spojených s fungovaním a riadením systému EU ETS. S cieľom zabezpečiť včasnú úpravu by sa ustanovenie, ktorým sa mení článok 10a ods. 1a smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o koeficient CBAM, malo takisto uplatňovať od 30. septembra 2027.

(98)Smernica 2003/87/ES a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 76 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2003/87/ES

Smernica 2003/87/ES sa mení takto:

1.V článku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Táto smernica sa vzťahuje na činnosti uvedené v prílohách I a III a na skleníkové plyny uvedené v prílohe II. Ak zariadenie, ktoré je zahrnuté do rozsahu pôsobnosti systému EU ETS z dôvodu prevádzky spaľovacích jednotiek s celkovým menovitým tepelným príkonom vyšším ako 20 MW, zmení svoje výrobné procesy s cieľom znížiť svoje emisie skleníkových plynov a už nespĺňa uvedenú prahovú hodnotu, členský štát, v ktorom sa uvedené zariadenie nachádza, poskytne prevádzkovateľovi možnosti, aby po zmene svojich výrobných procesov zostal v rozsahu pôsobnosti systému EU ETS do konca súčasného a dvoch nasledujúcich päťročných období uvedených v článku 11 ods. 1 druhom pododseku. Prevádzkovateľ tohto zariadenia môže rozhodnúť, že zariadenie zostane v rozsahu pôsobnosti systému EU ETS len do konca súčasného päťročného obdobia, len do konca nasledujúceho päťročného obdobia po zmene jeho výrobných procesov alebo do konca nasledujúcich dvoch päťročných období po zmene jeho výrobných procesov. Dotknutý členský štát oznámi Komisii zmeny v porovnaní so zoznamom predloženým Komisii podľa článku 11 ods. 1.“

2.Článok 3 sa mení takto:

a)Písmeno e) sa nahrádza takto:

„e) „zariadenie“ je jedno z týchto:

i) stacionárna technická jednotka, kde sa uskutočňuje jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a akákoľvek iná priamo súvisiaca činnosť, ktorá má technické spojenie s vykonávanými činnosťami a ktorá by mohla mať vplyv na emisie a znečisťovanie;

ii) prepravná infraštruktúra CO2, ako je vymedzená v článku 3 ods. 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735*, ktorá vykonáva činnosť prepravy oxidu uhličitého uvedenú v prílohe I;

___________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (Ú. v. EÚ L, 2024/1735, 28.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1735/oj ).“;

b)Písmeno h) sa nahrádza takto:

„h) „nový účastník“ je akékoľvek zariadenie, ktoré vykonáva jednu alebo viacero činností uvedených v prílohe I alebo činnosť zahrnutú do systému EU ETS v súlade s článkom 24, ktoré získalo povolenie na emisie skleníkových plynov po prvýkrát v období, ktoré začína tri mesiace pred lehotou na predloženie zoznamu podľa článku 11 ods. 1 a končí 31. decembra posledného roka v príslušnom päťročnom období pre bezodplatné prideľovanie emisných kvót uvedenom v článku 11 ods. 1;“;

c)Písmeno o) sa nahrádza takto:

„o) „prevádzkovateľ lietadla“ je osoba, ktorá prevádzkuje lietadlo v čase, keď vykonáva činnosť leteckej dopravy uvedenú v prílohe I, alebo, ak túto osobu nie je možné identifikovať, subjekt, ktorému sa účtujú poplatky za letecké navigačné služby podľa článku 32 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2803*, alebo v konečnom dôsledku vlastník lietadla;

___________

*    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2803 z 23. októbra 2024 o implementácii jednotného európskeho neba (Ú. v. EÚ L, 2024/2803, 11.11.2024, ELI:     http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2803/oj ).“;

d)Písmeno p) sa vypúšťa;

e)Písmeno z) sa nahrádza takto:

„z) „prístav zastavenia“ je jedna z týchto možností:

i) v prípade lodí prepravujúcich náklad alebo cestujúcich na komerčné účely – prístav, v ktorom sa loď zastaví na nakládku alebo vykládku nákladu alebo na nalodenie alebo vylodenie cestujúcich; zastávky výhradne na účely doplnenia paliva, zásob, odpočinku posádky lode, zastávky v suchom doku alebo na opravy lode, jej vybavenia alebo na opravy lode aj vybavenia, zastávky v prístave, ak loď potrebuje pomoc alebo je v núdzovej situácii, prekládky z lode na loď vykonávané mimo prístavov, zastávky s výlučným cieľom nájsť útočisko pred nepriaznivým počasím alebo zastávky potrebné v rámci pátracích a záchranných akcií a zastávky kontajnerových lodí v susednom prístave na prekládku kontajnerov uvedených v zozname vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 3ga ods. 2 sú z toho vylúčené;

ii) v prípade lodí, ktoré vykonávajú alebo podporujú príbrežné operácie v súvislosti s oblasťou príbrežných operácií, prístav, v ktorom loď zastavuje na naloženie alebo vyloženie nákladu alebo na nalodenie či vylodenie cestujúcich, alebo oblasť príbrežných operácií, kde loď vykonáva alebo podporuje príbrežné operácie; zastávky výhradne na účely doplnenia paliva, zásob, odpočinku posádky lode, zastávky v suchom doku alebo na opravy lode, jej vybavenia alebo na opravy lode aj vybavenia, zastávky v prístave, ak loď potrebuje pomoc alebo je v núdzovej situácii, prekládky z lode na loď vykonávané mimo prístavov, zastávky s výlučným cieľom nájsť útočisko pred nepriaznivým počasím alebo zastávky potrebné v rámci pátracích a záchranných akcií a zastávky kontajnerových lodí v susednom prístave na prekládku kontajnerov uvedených v zozname vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 3ga ods. 2 sú z toho vylúčené;“

f)V písmene ag) sa vypúšťajú slová „na účely kapitoly IVa tejto smernice“;

g)Dopĺňajú sa tieto body:

„aj) „nebezpečný odpad“ je nebezpečný odpad v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (*)

ak) „komunálny odpad“ je komunálny odpad v zmysle článku 3 bodu 2b smernice 2008/98/ES;

al) ‚syntetické palivá‘ sú palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu podľa vymedzenia v článku 2 bode 36 smernice (EÚ) 2018/2001 a nízkouhlíkové palivá podľa vymedzenia v článku 2 bode 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1788*;

am) „príbrežné operácie“ sú činnosti súvisiace s prieskumom, hodnotením alebo ťažbou prírodných zdrojov morského dna a podložia, alebo činnosti súvisiace so zariadeniami na mori alebo infraštruktúrou na mori, s výnimkou činností v oblasti námornej dopravy ropy a plynu;

an) ‚„oblasť príbrežných operácií“‘ je geografická oblasť, na ktorú sa vzťahuje povolenie vydané príslušným orgánom na vykonávanie príbrežných operácií;

ao) „obchodný let“ je let vykonávaný obchodným lietadlom, ktoré je uvedené v zozname prijatom Komisiou podľa článku 3c ods. 6.“.

___________

*    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. V. EÚ L 312, 22.11.2008, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2008/98/oj ).

*    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1788 z 13. júna 2024 o spoločných pravidlách pre vnútorné trhy s obnoviteľným plynom, so zemným plynom a s vodíkom, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2023/1791 a zrušuje smernica 2009/73/ES (prepracované znenie) (Ú. V. EÚ L, 2024/1788, 15.7.2024, ELI:     http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1788/oj ).“

3.Článok 3c sa mení takto:

a)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2030 sa maximálne 20 miliónov z celkového množstva kvót uvedených v odseku 5 vyhradí prevádzkovateľom lietadiel na transparentnom, rovnakom a nediskriminačnom základe na používanie udržateľných leteckých palív a iných leteckých palív, ktoré nepochádzajú z fosílnych palív, uvedených v článku 4 ods. 1 druhom pododseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2405* a na používanie elektrickej energie pre podzvukové lety, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať v súlade s článkom 12 ods. 3 tejto smernice a v prípade ktorých sa splnenie tejto povinnosti nepovažuje za splnené podľa článku 28a ods. 1 tejto smernice. V prípade obchodných letov je vyčlenená suma určená výlučne na pokrytie nákladov na elektrickú energiu. Ak nie je možné oprávnené letecké palivo fyzicky priradiť ku konkrétnemu letu, kvóty vyhradené podľa tohto pododseku budú k dispozícii na oprávnené letecké palivá natankované v EHP úmerne emisiám z letov, s výnimkou obchodných letov prevádzkovateľa lietadla, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať v súlade s článkom 12 ods. 3 tejto smernice a splnenie tejto povinnosti sa nepovažuje za splnené podľa článku 28a ods. 1 tejto smernice. Rovnaká zásada sa uplatňuje aj pri určovaní objemu palív, na ktoré sa vzťahuje nulový emisný faktor.

Kvóty vyhradené podľa prvého pododseku tohto odseku prideľujú členské štáty na pokrytie časti alebo celého cenového rozdielu medzi používaním fosílneho petroleja a používaním príslušných oprávnených leteckých palív, pričom zohľadnia stimuly vyplývajúce z ceny uhlíka a harmonizovaných minimálnych úrovní zdaňovania fosílnych palív. Pri výpočte tohto cenového rozdielu Komisia zohľadní technickú správu uverejnenú Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva podľa článku 13 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2023/2405. Členské štáty zabezpečia viditeľnosť financovania podľa tohto odseku spôsobom, ktorý zodpovedá požiadavkám uvedeným v článku 30m ods. 1 písm. a) a b) tejto smernice.

Kvóty pridelené podľa tohto odseku sa vzťahujú na:

a)50 % zostávajúceho cenového rozdielu medzi používaním fosílneho petroleja a pokročilých biopalív vymedzených v článku 2 druhom odseku bode 34 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001**, v prípade ktorých je emisný faktor nula podľa prílohy IV k tejto smernici alebo podľa vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 14 tejto smernice;

b)60 % zostávajúceho cenového rozdielu medzi používaním fosílneho petroleja a vodíka z obnoviteľných zdrojov energie a fosílneho petroleja a priamo využiteľných palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v súlade s článkom 25 smernice (EÚ) 2018/2001 používaných v leteckej doprave, v prípade ktorých je emisný faktor nula podľa prílohy IV k tejto smernici alebo podľa vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 14 tejto smernice;

c)100 % zostávajúceho cenového rozdielu medzi používaním fosílneho petroleja a akéhokoľvek oprávneného leteckého paliva, ktoré nie je získané z fosílnych palív uvedených v prvom pododseku tohto odseku, na letiskách, ktoré sa nachádzajú na ostrovoch s rozlohou menšou ako 10 000 km2 a bez cestného alebo železničného spojenia s pevninou, a na letiskách nachádzajúcich sa v najvzdialenejšom regióne, kde došlo k fyzickému dodaniu oprávneného leteckého paliva mimo systému hmotnostnej bilancie;

d)do 31. decembra 2029 v iných prípadoch ako sú uvedené v písmenách a), b) a c) na 30 % zostávajúceho cenového rozdielu medzi používaním fosílneho petroleja a akýmkoľvek oprávneným leteckým palivom, ktoré nepochádza z fosílnych palív uvedených v prvom pododseku tohto odseku;

e)od 1. januára 2027, rovnaký počet kvót na megajoule (MJ) spotrebovanej elektrickej energie, na ktorý majú prevádzkovatelia lietadiel nárok podľa písmena b) za používanie priamo využiteľných palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, v prípade elektrických alebo hybridných lietadiel vykonávajúcich lety, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať v súlade s článkom 12 ods. 3.

Palivá sú oprávnené na podporu uvedenú v tomto odseku len vtedy, ak sú vyrobené v EHP, v tretej krajine, ktorá má systém obchodovania s emisiami prepojený so systémom EU ETS, alebo v tretej krajine, ktorej Únia poskytuje podporu podľa článku 25b. Palivá uvedené v treťom pododseku písmenách a), b) a d) sú oprávnené na zvýšenie pokrytia o 10 percentuálnych bodov, ak sú vyrobené zo surovín pochádzajúcich z Únie, z tretej krajiny, ktorá má systém obchodovania s emisiami prepojený so systémom EU ETS, alebo z tretej krajiny, ktorej Únia poskytuje podporu podľa článku 25b.

Pri prideľovaní kvót podľa tohto odseku sa môže zohľadniť možná podpora z iných systémov na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie alebo na medzinárodnej úrovni.

Prevádzkovatelia lietadiel môžu každoročne požiadať o pridelenie kvót na základe množstva každého oprávneného leteckého paliva uvedeného v tomto odseku, ktoré sa spotrebovalo pri podzvukových letoch, s výnimkou obchodných letov, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať v súlade s článkom 12 ods. 3 v období od 1. januára 2024 do 31. decembra 2040, s výnimkou letov, pri ktorých sa táto požiadavka považuje za splnenú podľa článku 28a ods. 1. Prevádzkovatelia lietadiel môžu každoročne požiadať o pridelenie kvót v prípade elektrických alebo hybridných lietadiel využívajúcich elektrinu alebo vodík na vykonávanie akéhokoľvek letu, v prípade ktorého sa musia kvóty odovzdať v súlade s článkom 12 ods. 3, a to až do 31. decembra 2035.

Ak prevádzkovateľ lietadla uspokojivo preukáže Komisii existenciu záväznej dlhodobej zmluvy o dodávke palív uvedených v treťom pododseku písmenách a), b) a e), ktorá zaväzuje dodávateľa paliva aj prevádzkovateľa lietadla a je platná najmenej tri roky, kvóty pokrývajúce cenový rozdiel za každý rok trvania zmluvy, najviac však za päť rokov, sa vyhradia pre daného prevádzkovateľa lietadla. Ročné prideľovanie kvót na využívanie oprávnených palív dodávaných na základe týchto zmlúv sa uskutoční rovnakým spôsobom, ako je uvedené v druhom až štvrtom pododseku. Počet kvót vyhradený v rámci tohto pododseku nesmie presiahnuť 10 miliónov.

Ak je v danom roku dopyt po kvótach podľa tohto odseku vyšší ako ich dostupnosť, množstvo kvót sa zníži jednotným spôsobom pre všetkých prevádzkovateľov lietadiel, ktorých sa prideľovanie na daný rok týka.

Významné zníženie vplyvov kondenzačných stôp na klímu v rozsahu miliónov ton CO2 možno stimulovať prostredníctvom ročného využitia najviac 420 000 kvót. Z množstva vyhradeného podľa prvého pododseku sa celkovo až 3 milióny kvót, ktoré budú k dispozícii do 31. decembra 2033, vyčlenia na nákladovo efektívne znižovanie vplyvov kondenzačných stôp na klímu. Členské štáty pridelia na žiadosť prevádzkovateľa lietadla, ktorý do svojich nástrojov na plánovanie letov integroval prognostické modely kondenzačných stôp, kvóty vo výške 0,1 percenta overených emisií tohto prevádzkovateľa. Aby boli prevádzkovatelia lietadiel oprávnení na toto prideľovanie, musia poskytnúť prognózy kondenzačných stôp svojmu stredisku riadenia prevádzky alebo rovnocennému orgánu, ktorý má za úlohu posúdiť ich prevádzkovú životaschopnosť a, ak je to možné, zohľadniť ich pri podávaní letových plánov príslušných letov. Pre prevádzkovateľov lietadiel uvedených v prvej vete tohto pododseku sa pridelí dodatočné množstvo vo výške 0,02 percenta overených emisií na lety, pri ktorých prevádzkovateľ lietadla používa trajektórie letu a prietok paliva ako údaje namerané počas letu na účely nahlasovania vplyvov leteckej dopravy za daný rok, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, podľa článku 14 ods. 5. Prognostické modely kondenzačných stôp prevádzkovateľov lietadiel uvedené v prvej vete tohto pododseku musia vychádzať z toho istého spoločného referenčného numerického modelu predpovede počasia a z tých istých meteorologických údajov, aké sa používajú v nástrojoch na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie poskytnutých Komisiou, ktoré sú uvedené v článku 14 ods. 5.

Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie podrobnosti o priemernom rozdiele nákladov medzi fosílnym petrolejom, pričom zohľadní stimuly vyplývajúce z ceny uhlíka a z harmonizovaných minimálnych úrovní zdaňovania fosílnych palív, a príslušnými oprávnenými leteckými palivami, a to každoročne za predchádzajúci rok.

Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením podrobných pravidiel ročného výpočtu rozdielu v nákladoch uvedeného v šiestom pododseku tohto odseku, prideľovania kvót na používanie palív uvedených v prvom pododseku tohto odseku nahlásených podľa vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 14 ods. 1 a stanovením opatrení na zohľadnenie stimulov vyplývajúcich z ceny uhlíka a z harmonizovaných minimálnych úrovní zdaňovania fosílnych palív. V týchto delegovaných aktoch sa môžu takisto stanoviť ďalšie pravidlá a postupy na validáciu prognostických modelov kondenzačných stôp a ich začlenenie do nástrojov na plánovanie letov.

Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých bude uvedený zoznam obchodných lietadiel, pričom lety vykonávané týmito lietadlami sa považujú za obchodné lety. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

Komisia do 1. júla 2032 vykoná posúdenie uplatňovania tohto odseku a výsledky predloží Európskemu parlamentu a Rade v správe. K správe sa môže podľa potreby pripojiť legislatívny návrh na revíziu množstva vyhradeného podľa tohto odseku do 31. decembra 2040, berúc do úvahy zmeny geografického rozsahu letov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť týkajúca sa odovzdávania kvót stanovená v článku 12 ods. 3, s cieľom naďalej stimulovať používanie palív uvedených v prvom pododseku tohto odseku, najmä používanie palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v súlade s článkom 25 smernice (EÚ) 2018/2001 používaných v leteckej doprave, v prípade ktorých je emisný faktor nula podľa prílohy IV alebo podľa vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 14 tejto smernice.

Od 1. januára 2028 Komisia vyhodnotí uplatňovanie tohto odseku vo výročnej správe, ktorú musí predložiť podľa článku 10 ods. 5

___________

*    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2405 z 18. októbra 2023 o zaistení rovnakých podmienok pre udržateľnú leteckú dopravu (iniciatíva ReFuelEU Aviation) (Ú. v. EÚ L, 2023/2405, 31.10.2023, ELI:     http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2405/oj ).

**    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82, ELI:     http://data.europa.eu/eli/dir/2018/2001/oj) .“;

b)Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. Odchylne od článku 12 ods. 3, článku 14 ods. 3 a článku 16 členské štáty považujú požiadavky stanovené v uvedených ustanoveniach za splnené a neprijmú žiadne opatrenia proti prevádzkovateľom lietadiel, pokiaľ ide o emisie uvoľnené do 31. decembra 2035 z letov medzi letiskom nachádzajúcim sa v najvzdialenejšom regióne členského štátu a letiskom nachádzajúcim sa v tom istom členskom štáte vrátane iného letiska nachádzajúceho sa v tom istom najvzdialenejšom regióne alebo v inom najvzdialenejšom regióne toho istého členského štátu.“

4.Článok 3ga sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípade lodí prepravujúcich náklad alebo cestujúcich na komerčné účely sa prideľovanie kvót a uplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa ich odovzdávania v súvislosti s činnosťami námornej dopravy vzťahuje na päťdesiat percent (50 %) emisií z lodí vykonávajúcich plavby, ktoré odchádzajú z prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu a prichádzajú do prístavu zastavenia mimo právomoci členského štátu, na päťdesiat percent (50 %) emisií z lodí vykonávajúcich plavby, ktoré odchádzajú z prístavu zastavenia mimo právomoci členského štátu a prichádzajú do prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu, sto percent (100 %) emisií z lodí vykonávajúcich plavby, ktoré odchádzajú z prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu a prichádzajú do prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu, a sto percent (100 %) emisií z lodí v prístave zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu.

V prípade lodí, ktoré vykonávajú alebo podporujú príbrežné operácie v súvislosti s oblasťou príbrežných operácií, sa prideľovanie kvót a uplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa odovzdávania kvót vzťahujú na:

i) polovicu emisií z danej lode, ktoré vznikli počas plavieb medzi prístavom zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu a prístavom zastavenia mimo právomoci členského štátu na účely vykonávania alebo podpory príbrežných operácií v súvislosti s oblasťou príbrežných operácií nachádzajúcou sa v teritoriálnych vodách, výhradnej hospodárskej zóne, kontinentálnom šelfe alebo v šelfovom mori členského štátu;

ii) všetky emisie z danej lode uvoľnené počas plavieb na účely vykonávania alebo podpory príbrežných operácií v súvislosti s oblasťou príbrežných operácií nachádzajúcou sa v teritoriálnych vodách, výhradnej hospodárskej zóne, kontinentálnom šelfe alebo v šelfovom mori členského štátu, ktoré vyplávajú z prístavu zastavenia podliehajúcemu právomoci členského štátu a prichádzajú do prístavu zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu;

iii) všetky emisie z danej lode v prístave zastavenia podliehajúceho právomoci členského štátu, ak sú tieto emisie úzko spojené s vykonávaním alebo podporou príbrežných operácií v súvislosti s oblasťou príbrežných operácií nachádzajúcou sa v teritoriálnych vodách, výhradnej hospodárskej zóne, kontinentálnom šelfe alebo v šelfovom mori členského štátu.

Prideľovanie kvót a uplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa odovzdávania kvót sa však nevzťahujú na emisie uvoľnené počas plavieb na účely vykonávania alebo podpory príbrežných operácií v súvislosti s oblasťou príbrežných operácií nachádzajúcou sa mimo teritoriálnych vôd, výhradnej hospodárskej zóny, kontinentálneho šelfu alebo šelfového mora členského štátu, ani na emisie uvoľnené v prístave zastavenia podliehajúcom právomoci členského štátu, ak sú tieto emisie úzko spojené s vykonávaním alebo podporou príbrežných operácií v súvislosti s oblasťou príbrežných operácií nachádzajúcou sa mimo teritoriálnych vôd, výhradnej hospodárskej zóny, kontinentálneho šelfu alebo šelfového mora členského štátu.“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví zoznam susedných prístavov na prekládku kontajnerov a v prípade potreby tento zoznam aktualizuje každý rok do 31. decembra.

V týchto vykonávacích aktoch sa prístav zaradí medzi susedné prístavy na prekládku kontajnerov buď v prípade, že sa tento prístav nachádza mimo Únie, ale vo vzdialenosti menej ako 150 námorných míľ od prístavu podliehajúcemu právomoci členského štátu, pričom ponor a dĺžka kotviska tohto prístavu presahujú 11 metrov, resp. 250 metrov, a ak sú k dispozícii pobrežné žeriavy vhodné na operácie prekládky kontajnerov, alebo ak podiel prekládky kontajnerov, meraný v dvadsaťstopových ekvivalentných jednotkách, presahuje 50 % celkovej kontajnerovej prepravy v danom prístave počas posledných dvanástich mesiacov, za ktoré sú k dispozícii príslušné údaje, a ak sa tento prístav nachádza mimo Únie, ale vo vzdialenosti menej ako 300 námorných míľ od prístavu podliehajúcemu právomoci členského štátu. Na účely tohto odseku sa kontajnery považujú za prekladané, ak sa vykladajú z lode do prístavu výlučne na účely naloženia na inú loď. Zoznam stanovený Komisiou podľa prvého pododseku nezahŕňa prístavy nachádzajúce sa v tretej krajine, v prípade ktorých táto tretia krajina účinne uplatňuje opatrenia rovnocenné s touto smernicou. Patria sem aj prístavy v tretích krajinách, s ktorými bola uzavretá dohoda o prepojení v rámci systému ETS.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.“;

c)Odsek 3 sa mení takto:  

i) Dátum „31. december 2030“ sa nahrádza dátumom „31. december 2038“. 

ii) Predposledná veta sa nahrádza takto:

„Príjmy získané z obchodovania s týmto podielom kvót formou aukcie sa použijú na prioritné účely uvedené v článku 10 ods. 3 prvom pododseku písmenách a) a d) a na účel uvedený v písmene g) z účelov uvedených v článku 10 ods. 3 druhom pododseku.“;

d)Dopĺňa sa tento nový odsek:

„4. V období do roku 2040 Komisia využije najviac 0,5 milióna kvót z celoúnijného množstva kvót uvedeného v článku 9 na pokrytie financovania vykonávania systému v súvislosti s činnosťami námornej dopravy.

S týmito kvótami sa bude obchodovať formou aukcie v súlade s článkom 10 ods. 4 tejto smernice, pričom výnosy predstavujú vonkajšie pripísané príjmy podľa článku 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.“

5.Vkladá sa tento článok 3gaa:

„Článok 3gaa

Vyhradenie a prideľovanie kvót na používanie udržateľných lodných palív a bezemisných pohonných technológií

1.Bez ohľadu na článok 10 ods. 1 sa na obdobie od 1. januára [2028/prvý rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] do 31. decembra 2040 vyhradí maximálne 110 miliónov kvót v rámci celoúnijného množstva kvót uvedeného v článku 9 na používanie udržateľných lodných palív alebo na zavádzanie a prevádzku bezemisných pohonných technológií vrátane systému elektrického pohonu a systému vetrom asistovaného pohonu, a to za predpokladu, že sa tieto palivá a technológie používajú v súlade s pravidlami stanovenými v tomto článku.

2.Na účely tohto článku sa pod pojmom „udržateľné lodné palivá“ rozumie:

a)bioplyn a pokročilé biopalivá v zmysle článku 2 druhého odseku bodov 28 a 34 smernice (EÚ) 2018/2001, v prípade ktorých je emisný faktor nula podľa prílohy IV k tejto smernici alebo podľa vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 14 tejto smernice;

b)palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v súlade s článkom 25 smernice (EÚ) 2018/2001, v prípade ktorých je emisný faktor nula podľa prílohy IV alebo podľa vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 14 tejto smernice;

c)nízkouhlíkový vodík a nízkouhlíkové palivá vymedzené v článku 2 bodoch 11 a 13 smernice (EÚ) 2024/1788, v prípade ktorých je emisný faktor nula podľa prílohy IV alebo podľa vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 14 tejto smernice.

3.Kvóty uvedené v odseku 1 tohto článku sa vyhradia pre lodné spoločnosti na transparentnom, rovnakom a nediskriminačnom základe na účely využívania udržateľných lodných palív a bezemisných pohonných technológií na plavbách, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať v súlade s článkom 12 ods. 3.

Kvóty môžu podporovať používanie udržateľných lodných palív alebo bezemisných pohonných technológií plavidlami s hrubou priestornosťou menšou ako 5 000 ton, ale nie menšou ako 400 ton, na plavbách z ich posledného prístavu zastavenia do prístavu zastavenia podliehajúcemu právomoci členského štátu a z prístavu zastavenia podliehajúcemu právomoci členského štátu do ich nasledujúceho prístavu zastavenia, ako aj v rámci prístavov zastavenia podliehajúcich právomoci členského štátu.

4.Členské štáty pridelia kvóty vyhradené podľa odseku 1 tohto článku na úplné alebo čiastočné pokrytie:

a) zostávajúceho cenového rozdielu medzi využívaním udržateľných lodných palív a využívaním fosílnych lodných palív;

b)nákladov vzniknutých pri zavádzaní a prevádzke bezemisných pohonných technológií v porovnaní s konvenčnými pohonnými systémami, a to v pomere k množstvu zníženia emisií dosiahnutého využitím týchto bezemisných pohonných technológií.

5.Komisia stanoví cenový rozdiel medzi využívaním fosílnych lodných palív a udržateľných lodných palív na základe objektívnych a overiteľných informácií vrátane skutočných transakčných cien, ak sú k dispozícii. Ak neexistuje reprezentatívna trhová cena za udržateľné lodné palivá, Komisia stanoví referenčné ceny na základe objektívnych a overiteľných faktorov. V prípade fosílnych lodných palív Komisia vypočíta váženú priemernú cenu, v ktorej sa zohľadňuje skutočný mix fosílnych lodných palív, nahlásený podľa nariadenia (EÚ) 2015/757.

Náklady vzniknuté pri zavádzaní a prevádzke bezemisných pohonných technológií v porovnaní s konvenčnými pohonnými systémami vypočítajú lodné spoločnosti na základe priemerných nákladov na zníženie emisií, ktoré určí Komisia s prihliadnutím na objektívne a overiteľné informácie.

6.Pri prideľovaní kvót v súlade s týmto článkom členské štáty zabezpečia, aby boli splnené tieto požiadavky na pôvod:

a) šarže udržateľných lodných palív sa musia vyrábať v Únii, alebo v tretej krajine, ktorá má systém obchodovania s emisiami prepojený so systémom obchodovania s emisiami zriadeným v súlade s touto smernicou, alebo v tretej krajine, ktorej Únia poskytuje podporu podľa článku 25b na účely účinného uplatňovania stanovovania cien emisií skleníkových plynov s absolútnym stropom emisií;

a) bezemisné pohonné technológie sa musia vyrábať v Únii, alebo v tretej krajine, ktorá má systém obchodovania s emisiami prepojený so systémom obchodovania s emisiami zriadeným v súlade s touto smernicou, alebo v tretej krajine, ktorej Únia poskytuje podporu podľa článku 25b na účely účinného uplatňovania stanovovania cien emisií skleníkových plynov s absolútnym stropom emisií.

7.Odchylne od odseku 6 členské štáty neuplatňujú požiadavky na pôvod v súvislosti s udržateľnými lodnými palivami používanými na oprávnených plavbách medzi prístavom zastavenia podliehajúcemu právomoci členského štátu, a prístavom mimo právomoci členského štátu, ktorý je uvedený vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 8 prvého pododseku.

8.Komisia je oprávnená prijať vykonávacie akty, v ktorých sa uvedú prístavy mimo právomoci členského štátu, ktoré sú v súlade s hlavnými zásadami podpory prístavných projektov v tretích krajinách stanovenými v Stratégii EÚ pre prístavy* a ktoré sa spolu s inými prístavmi podliehajúcimi právomoci členského štátu podieľajú na koridoroch ekologickej lodnej dopravy. Komisia je v prípade potreby oprávnená prijať aj vykonávacie akty na aktualizáciu tohto zoznamu. Takéto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

9.Kvóty pridelené v súvislosti s využívaním udržateľných lodných palív a bezemisných pohonných technológií zahŕňajú:

a)55 % zostávajúceho cenového rozdielu medzi používaním fosílnych lodných palív, na jednej strane a bioplynu a pokročilých biopalív vymedzených v článku 2 bodoch 28 a 34 smernice (EÚ) 2018/2001, v prípade ktorých je emisný faktor nula podľa prílohy IV alebo podľa vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 14 tejto smernice;

b)90 % zostávajúceho cenového rozdielu medzi používaním fosílnych lodných palív a palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v súlade s článkom 25 smernice (EÚ) 2018/2001, v prípade ktorých je emisný faktor nula podľa prílohy IV k tejto smernici alebo podľa vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 14 tejto smernice;

c)80 % zostávajúceho cenového rozdielu medzi používaním fosílnych lodných palív a nízkouhlíkovým vodíkom a nízkouhlíkovými palivami vymedzené v článku 2 bodoch 11 a 13 smernice (EÚ) 2024/1788, v prípade ktorých je emisný faktor nula podľa prílohy IV alebo podľa vykonávacieho aktu prijatého podľa článku 14 tejto smernice;

d)90 % dodatočných nákladov, ktoré vznikajú pri zavádzaní a prevádzke bezemisných pohonných technológií v porovnaní s konvenčnými pohonnými systémami.

Ak sa na plavbe medzi prístavom podliehajúcim právomoci členského štátu a prístavom podliehajúcim právomoci členského štátu nachádzajúcim sa na ostrove používajú udržateľné lodné palivá alebo bezemisné pohonné technológie, v prípade ktorých sa musia kvóty odovzdať v súlade s článkom 12 ods. 3, percentuálne podiely stanovené v prvom pododseku písmenách a) až d) sa zvýšia o 5 percentuálnych bodov.

V prípadoch, keď sa majú prideliť kvóty v súvislosti s udržateľnými lodnými palivami vyrobenými zo surovín pochádzajúcich z Únie alebo z tretej krajiny, ktorá má systém obchodovania s emisiami prepojený so systémom obchodovania s emisiami zriadeným v súlade s touto smernicou, alebo v tretej krajine, ktorej Únia poskytuje podporu podľa článku 25b na účely účinného uplatňovania stanovovania cien emisií skleníkových plynov s absolútnym stropom emisií, percentuálne podiely stanovené v prvom pododseku písmenách a) až c) sa zvýšia o 10 percentuálnych bodov.

V prípadoch, keď sa majú prideliť kvóty v súvislosti so zavádzaním a prevádzkou bezemisných pohonných technológií, ktoré boli namontované na lodiach v lodeniciach Únie, percentuálny podiel stanovený v prvom pododseku písm. d) sa zvýši o 5 percentuálnych bodov.

Ak sa na plavbe medzi prístavom zastavenia podliehajúcim právomoci členského štátu a prístavom zastavenia mimo právomoci členského štátu používajú udržateľné lodné palivá alebo sa zavádzajú či prevádzkujú bezemisné pohonné technológie, množstvo kvót, ktoré sa má prideliť v súlade s týmto článkom, sa vynásobí 50 %, v súlade s geografickou pôsobnosťou uvedenou v článku 3ga tejto smernice.

10.Lodné spoločnosti môžu každý rok požiadať o prideľovanie kvót na základe množstva spotrebovaných udržateľných lodných palív a zníženia emisií dosiahnutého vďaka bezemisným pohonným technológiám počas predchádzajúceho kalendárneho roka.

11.Ak v danom roku dopyt po kvótach presiahne množstvo dostupných kvót, množstvo kvót sa zníži jednotným spôsobom pre všetky lodné spoločnosti, ktorých sa prideľovanie na daný rok týka.

12.Pri prideľovaní kvót podľa tohto článku sa môže zohľadniť možná podpora z iných systémov na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie alebo na medzinárodnej úrovni.

13.Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie tieto informácie:

a)priemerný cenový rozdiel medzi fosílnymi lodnými palivami a udržateľnými lodnými palivami používanými v námornej doprave za predchádzajúci rok;

b)priemerné náklady na zníženie emisií vyplývajúce zo zavádzania a prevádzky bezemisných pohonných technológií každé tri roky za predchádzajúce tri roky.

14.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením podrobných pravidiel, ktoré sa týkajú:

a)výpočtu cenových rozdielov vrátane stanovenia referenčných cien v prípadoch, keď nie sú k dispozícii reprezentatívne trhové ceny;

b)určenia objektívnych kritérií uplatniteľných na oprávnené bezemisné pohonné technológie, pokiaľ ide o ich príspevok k znižovaniu emisií skleníkových plynov;

c)určenia zníženia emisií vyplývajúceho zo zavádzania a prevádzky bezemisných pohonných technológií;

d)postupov uplatňovania, prideľovania, monitorovania, nahlasovania a overovania v súvislosti s prideľovaním kvót v súlade s týmto článkom;

e)záruk na predchádzanie nadmernej kompenzácii, a to aj v súvislosti s vnútroštátnymi systémami, systémami Únie alebo medzinárodnými systémami;

f)stanovenia záruk a postupov na zabezpečenie spravodlivého a primeraného rozdelenia kvót medzi lodné spoločnosti, pričom sa zohľadní potreba zachovať účinnú hospodársku súťaž a prístup pre malé a stredné lodné spoločnosti.

15.Členské štáty zabezpečia viditeľnosť financovania podľa tohto článku spôsobom, ktorý zodpovedá požiadavkám vymedzeným v článku 30m ods. 1 písm. a) a b).

16.Komisia od 1. januára 2032 vyhodnotí uplatňovanie tohto článku vo výročnej správe, ktorú musí predložiť podľa článku 10 ods. 5

___________

*    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Stratégia EÚ pre prístavy“ COM(2026) 112 final, príloha 1, „B) Hlavné zásady podpory prístavných projektov v tretích krajinách.“

6.Za článok 3gaa sa vkladá tento článok 3gab:

„Článok 3gab

Vyhradenie a prideľovanie kvót na dekarbonizáciu odvetvia námornej dopravy v niektorých najmenej rozvinutých krajinách a malých ostrovných rozvojových štátoch

Z celoúnijného množstva kvót uvedeného v článku 9 sa vyhradí množstvo vo výške 0,9 milióna na dekarbonizáciu odvetvia námornej dopravy v najmenej rozvinutých krajinách a malých ostrovných rozvojových štátoch podľa vymedzenia Organizácie Spojených národov, s výnimkou tých štátov, ktorých HDP na obyvateľa sa rovná priemeru Únie alebo ho presahuje. Táto suma sa bude každoročne vyhradzovať až do roku 2035.

Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť túto smernicu stanovením pravidiel na využívanie vyhradených kvót uvedených v prvom pododseku tohto odseku a postupu na sprístupnenie týchto kvót.“

7.Článok 3gg sa mení a dopĺňa takto:

a)V odseku 1 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) akúkoľvek otázku týkajúcu sa súladu medzi systémom EU ETS a týmto opatrením vrátane dvojitej platby.

b)V odseku 1 sa tretí odsek nahrádza takto:

V prípade potreby môže Komisia k správe uvedenej v druhom pododseku tohto odseku pripojiť legislatívny návrh na zmenu tejto smernice spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy do roku a s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanovenú v nariadení (EÚ) 2021/1119, a s cieľom zachovať environmentálnu integritu a účinnosť opatrení Únie v oblasti klímy, aby sa zabezpečil súlad medzi vykonávaním globálneho trhového opatrenia a systémom EU ETS a zároveň sa zabránilo dvojitej platbe a akémukoľvek výraznému dvojitému zaťaženiu.“;

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„Komisia najneskôr do 30. septembra 2035 posúdi vykonávanie článku 3ga ods. 3 druhého pododseku vrátane jeho prínosu k dekarbonizácii námornej dopravy a administratívnych nákladov, ktoré vznikli dotknutým členským štátom, ako aj vhodnosť predĺženia jeho uplatňovania po 31. decembri 2038, a v prípade potreby predloží príslušný legislatívny návrh“.

d)V odseku 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

 Komisia najneskôr do 31. decembra 2031 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej preskúma uskutočniteľnosť a hospodárske, environmentálne a sociálne vplyvy začlenenia emisií z lodí s hrubou priestornosťou menšou ako 5 000 ton, ale nie menšou ako 400 ton, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1 písm. e) a f) nariadenia (EÚ) 2015/757“, do tejto smernice“;

e)Dopĺňajú sa tieto odseky 6 a 7:

„6. Komisia do 1. januára 2032 uskutoční hodnotenie uplatňovania článku 3gaa a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade.“;

7. Najneskôr do 30. septembra 2033 Komisia posúdi vykonávanie výnimky stanovenej v článku 12 ods. 3 písm. e) s ohľadom na technologický vývoj, dostupnosť a zavádzanie pohonných technológií s nízkymi emisiami a bezemisných pohonných technológií a udržateľných palív vhodných pre lode ľadovej triedy, vplyv výnimky na dekarbonizáciu námornej dopravy a vhodnosť predĺženia jej uplatňovania po 31. decembri 2035 a v prípade potreby predloží príslušný legislatívny návrh.“

8.V článku 4 sa výraz „článku 27“ nahrádza výrazom „článku 27 a 27a“.

9.V článku 6 sa dopĺňajú tieto odseky:

„3. Komisia je oprávnená prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovujú pravidlá pre udeľovanie, pozastavenie a odňatie povolení na emisie skleníkových plynov príslušným orgánom. Takéto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.

4. Ak v priebehu obdobia uvedeného v článku 3 písm. h) príslušný orgán postupne po prvýkrát udelí povolenie na emisie skleníkových plynov, potom toto povolenie zruší a následne udelí nové, zariadenie sa opätovne zaradí do systému EU ETS na účely bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 11 ods. 1 až v nasledujúcom päťročnom období, a to v príslušnom štatúte ako existujúce zariadenie alebo nový účastník, podľa toho, čo sa uplatňuje. Toto zariadenie zostane mimo pôsobnosti systému EU ETS po zvyšok päťročného obdobia bezodplatného prideľovania emisných kvót uvedeného v článku 11 ods. 1, počas ktorého bolo povolenie postupne po prvýkrát udelené a následne odňaté.“

10.V názve kapitoly III sa vypúšťa slovo „stacionárne“.

11.Vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

Príslušný orgán v oblasti prepravnej infraštruktúry CO2

1.Príslušným orgánom v oblasti prepravnej infraštruktúry CO2 je príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa zachytáva prepravovaný CO2. Ak sa CO2 zachytáva mimo EHP, príslušným orgánom je príslušný orgán prvého členského štátu, cez ktorý prechádza CO2.

2.Príslušné orgány podľa odseku 1 a príslušné orgány tranzitných alebo prijímajúcich členských štátov si vymieňajú všetky relevantné informácie potrebné na schválenie plánov monitorovania a overovanie správ o emisiách prepravných infraštruktúr CO2.“

12.Článok 9 sa mení takto:

a)Štvrtý pododsek sa nahrádza takto:

„Od 1. januára 2026 a 1. januára 2027 sa množstvo kvót zvýši, aby sa zohľadnilo pokrytie iných emisií skleníkových plynov než emisií CO2 z činností námornej dopravy a pokrytie emisií z príbrežných plavidiel na základe ich emisií za posledný rok, za ktorý sú k dispozícii údaje. Bez ohľadu na článok 10 ods. 1 sa kvóty vyplývajúce z tohto zvýšenia sprístupnia na účely podpory inovácií v súlade s článkom 3gaa od roku 2030.“;

b)V článku 9 sa dopĺňajú tieto odseky:

„V roku [2031/dva roky po zaradení ďalších malých lodí do systému monitorovania, nahlasovania a overovania] sa celoúnijné množstvo kvót zvýši s cieľom zohľadniť pokrytie emisií kategórií lodí s hrubou priestornosťou menšou ako 5 000 ton, ale nie menšou ako 400 ton, uvedených v prílohe I, na základe ich emisií za posledný rok, za ktorý sú k dispozícii údaje. Kvóty vyplývajúce z tohto zvýšenia budú započítané do množstva uvedeného v článku 3gaa.

Celoúnijné množstvo kvót sa v súvislosti so spaľovaním komunálneho odpadu zvýši o nasledujúce množstvá, a to s ohľadom na požiadavky na postupné zavádzanie ustanovené v článku 12a:

–10,2 milióna kvót v roku 2031,

–19,5 milióna kvót v roku 2032,

–28,1 milióna kvót v roku 2033 a

–36 miliónov kvót v roku 2034, na ktoré sa následne bude uplatňovať lineárny redukčný koeficient.

Lineárny koeficient predstavuje 3,7 % od roku 2031 do roku 2035 a 1,7 % od roku 2036.

Komisia zverejní celoúnijné množstvo kvót do septembra 2028.“

13.Vkladajú sa tieto články:

„Článok 9b

Financovanie medzinárodných kreditov

1.Z celoúnijného množstva kvót uvedeného v článku 9 sa zariadeniu poskytne až 260 miliónov kvót na nákup až 260 Mt vysokokvalitných medzinárodných kreditov s vysokou integritou, a to z medzinárodných kreditov stanovených v nariadení (EÚ) 2021/1119, s cieľom prispieť k plneniu ambícií v oblasti klímy v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe I v rokoch 2036 až 2040. Všetky nákupy musia spĺňať kritériá stanovené v nariadení (EÚ) 2021/1119.

2.Výnosy z obchodovania s kvótami formou aukcie uvedenými v ods. 1 predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046. Komisia zabezpečí, aby sa obchodovanie s kvótami formou aukcie pre dané zariadenie uskutočnilo v súlade so zásadami a postupmi uvedenými v článku 10 ods. 4, a to včas pred začatím nákupov.

3.Do 31. januára 2033 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi vývoj trhu s vysokokvalitnými medzinárodnými kreditmi s vysokou integritou, pričom zohľadní všetky kritériá stanovené v nariadení 2021/1119/EÚ, a ich dostupnosť s cieľom prispieť k plneniu ambícií v oblasti klímy v súvislosti s činnosťami uvedenými v prílohe I vrátane:

a)požiadaviek na environmentálnu integritu, spoľahlivosť vykazovania a overovanie, ktoré by bolo potrebné splniť, aby takéto kredity prispievali k ambícií týchto odvetví, s ohľadom na vývoj v rámci Parížskej dohody a právnych predpisov EÚ;

b)rozvoja trhu s medzinárodnými kreditmi z hľadiska ponuky a dopytu;

c)možných dôsledkov takéhoto využívania na fungovanie a integritu systému EU ETS;

d)konkrétnych dôsledkov pre odvetvia zahrnuté do systému EU ETS, vrátane rizika úniku uhlíka, vplyvov na konkurencieschopnosť, rizika odrádzania od zmierňovania a súladu s cieľom Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu v celom hospodárstve.

4.S výhradou správy uvedenej v odseku 3 a odchylne od článku 9, ak nebudú k dispozícii vysokokvalitné, nákladovo efektívne medzinárodné kredity s vysokou integritou uvedené v odseku 1, lineárny faktor sa od roku 2036 vráti na úroveň 2,7 %.

5.Kvóty vyčlenené podľa odseku 1 sa pridelia banke pre dekarbonizáciu priemyslu na projekty dekarbonizácie priemyslu v súlade s článkom 10ce, ak nebudú pridelené na účely stanovené v odseku 1.

Článok 9c

Domáce trvalé odstraňovanie uhlíka

1.Celoúnijné množstvo kvót uvedené v článku 9 sa zvýši o 250 miliónov kvót. Tieto kvóty sa sprístupnia Komisii, aby ich mohla v rokoch 2031 až 2040 ponúknuť v aukcii s cieľom získať príjmy na nákup rovnocenného množstva jednotiek domáceho trvalého odstraňovania uhlíka vytvorených v rámci činností BioCCS a DACCS podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3012*. Komisia bude nakupovať tieto jednotky na zníženie emisií, pričom uprednostní portfólio nákladovo efektívnych projektov s vysokou integritou a platba sa uskutoční po dodaní certifikovaných jednotiek.

2.Komisii sa v rokoch 2031 až 2040 sprístupní ďalších 10 miliónov kvót z celoúnijného množstva kvót uvedeného v článku 9, aby s nimi mohla obchodovať formou aukcie s cieľom získať príjmy na nákup týchto jednotiek trvalého odstraňovania uhlíka, v prípade, že príjmy z kvót podľa odseku 1 nebudú postačovať na nákup celkového množstva domácich jednotiek trvalého odstraňovania uhlíka.

3.Výnosy z obchodovania s kvótami formou aukcie uvedenými v odseku 1 a v odseku 2 tohto článku predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509**. Obchodovanie s kvótami formou aukcie na účely nákupu jednotiek domáceho trvalého odstraňovania uhlíka uvedenými v odseku 1 tohto článku, sa uskutoční v súlade so zásadami a postupmi uvedenými v článku 10 ods. 4 tejto smernice. Kvóty vyčlenené podľa odsekov 1 a 2 tohto článku sa vrátia do celoúnijného množstva kvót uvedeného v článku 9 tejto smernice v prípade, že sa s nimi nebude pred rokom 2041 obchodovať formou aukcie na účely uvedené v odseku 1 tohto článku.

4.Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o podrobné podmienky nákupu jednotiek domáceho trvalého odstraňovania uhlíka uvedených v odseku 1 vrátane harmonogramu obchodovania s kvótami uvedenými v odsekoch 1 a 2 formou aukcie; formy podpory, výberové konanie a kritériá, kritériá oprávnenosti a technologické požiadavky pre jednotlivé typy podpory a mechanizmy vyplácania, pričom sa v prípade možnosti využíva verejná súťaž a výsledky týchto postupov sa transparentne nahlasujú; ako aj finančné pravidlá na zabezpečenie riadneho uskutočnenia nákupu. Týmito delegovanými aktmi sa zabezpečí, aby sa prípadné skoršie obchodovanie s kvótami uvedenými v odsekoch 1 a 2 formou aukcie vyvážilo obchodovaním s kvótami formou aukcie podľa článku 10, s cieľom dosiahnuť rovnocenný účinok postupného začleňovania odstraňovania uhlíka do obchodovania so 48 miliónmi kvót uvedenými v odsekoch 1 a 2 formou aukcie v roku 2040. V týchto delegovaných aktoch sa stanovujú podrobné podmienky nákupu domáceho trvalého odstraňovania uhlíka, pričom sa uprednostňuje portfólio nákladovo efektívnych projektov s vysokou integritou s platbou po dodaní certifikovaných jednotiek a s cieľom obmedziť finančnú expozíciu.

5.Množstvo domáceho trvalého odstraňovania uhlíka, ktoré sa má nakúpiť, sa zníži o množstvo domáceho odstraňovania uhlíka v rámci systému BioCCS, ktoré prevádzkovatelia, prevádzkovatelia lietadiel a lodné spoločnosti využijú v súlade s článkom 14 ods. 1a, a zodpovedajúce množstvo kvót sa zruší z 250 miliónov kvót uvedených v odseku 1.

6.Všetky certifikované jednotky trvalého odstraňovania uhlíka vytvorené v rámci činností BioCCS a DACCS podľa nariadenia (EÚ) 2024/3012 a zakúpené Komisiou v súlade s týmto článkom sa zrušia a už sa nebudú môcť započítavať ako záporné emisie podľa článku 14 ods. 1a tejto smernice.

7.Lineárny redukčný koeficient stanovený v článku 9 sa nevzťahuje na zvýšenie kvót stanovené v odseku 1.

8.Do 31. decembra 2034 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi pokrok v oblasti nákupu jednotiek domáceho trvalého odstraňovania uhlíka podľa odseku 1, pričom zohľadní dostupnú ponuku a cenu jednotiek domáceho trvalého odstraňovania uhlíka v porovnaní s prideleným rozpočtom. V správe sa bude skúmať aj možný príspevok odstraňovania uhlíka prírodnými spôsobmi a sekvestračných jednotiek uhlíkového pôdohospodárstva certifikovaných podľa nariadenia (EÚ) 2024/3012 k trvalému odstraňovaniu uhlíka a posúdi sa uskutočniteľnosť postupného prechodu od integrácie riadenej Komisiou k priamej integrácii jednotiek domáceho trvalého odstraňovania uhlíka do systému EU ETS prevádzkovateľmi, a to nad rámec vlastného využívania

_________

*    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3012 z 27. novembra 2024, ktorým sa zriaďuje certifikačný rámec Únie pre trvalé odstraňovanie uhlíka, uhlíkové pôdohospodárstvo a ukladanie uhlíka v produktoch (Ú. v. EÚ L, 2024/3012, 6.12.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/3012/oj) .

**    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj ).“

14.Článok 10 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

„1. Najmenej 57 % kvót z množstva kvót uvedeného v článku 9 tejto smernice, ktoré nie sú pridelené v súlade s článkami 9, 3gaa, 3gab, 9c, 10cc a 19 tejto smernice, bude predmetom obchodovania formou aukcie zo strany členských štátov, a to bez toho, aby bolo dotknuté možné zníženie podľa článku 10a ods. 5a tejto smernice, umiestnenie kvót do trhovej stabilizačnej rezervy zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814*, alebo zrušenie kvót v súlade s článkom 12 ods. 4 tejto smernice. Podiel kvót, s ktorým majú členské štáty obchodovať formou aukcie, sa zvýši v dôsledku uplatnenia koeficientu CBAM v súlade s článkom 10a ods. 1a tejto smernice. Množstvo kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie, sa rozdelí podľa odseku 2 tohto článku.

_____

* Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1).“;

b)V odseku 2 sa do písm. b) dopĺňa táto veta:

„Španielsko, Cyprus, Malta a Slovinsko použijú svoje dodatočné kvóty na prioritné účely uvedené v článku 10 ods. 3 prvom pododseku.“;

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Členské štáty určia, ako sa použijú príjmy pochádzajúce z obchodovania s kvótami formou aukcie uvedenými v odseku 2 tohto článku, s výnimkou príjmov stanovených ako vlastné zdroje v súlade s článkom 311 tretím odsekom ZFEÚ a zahrnutých do rozpočtu Únie. Členské štáty použijú najmenej 50 % týchto príjmov s výnimkou príjmov použitých na kompenzáciu nepriamych nákladov na uhlík, ktoré sa uvádzajú v článku 10a ods. 6 tejto smernice, alebo ekvivalent vo finančnej hodnote uvedených príjmov, na podporu dekarbonizácie odvetví zahrnutých do ETS na jeden alebo viacero z týchto prioritných účelov:

a)doplnenie podporných mechanizmov uvedených v tejto smernici s cieľom znížiť vplyvy na klímu v odvetviach zahrnutých do ETS;

b)rozvoj čistej energie, skladovania elektrickej energie a sústav na prenos a distribúciu elektrickej energie, najmä v okolí priemyselných klastrov, vzhľadom na zvýšený dopyt po elektrickej energii vyplývajúci z projektov dekarbonizácie priemyslu, ako aj s cieľom splniť záväzky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a prepojení stanovené v národných energetických a klimatických plánoch;

c)financovanie investícií do dekarbonizácie priemyslu a podporných opatrení na túto dekarbonizáciu vrátane investícií do elektrifikácie priemyslu, technológií čistej priemyselnej výroby, zachytávania, využívania a ukladania CO2 a rozvoja prepravnej siete CO2;

d)opatrenia na dekarbonizáciu odvetvia námornej dopravy vrátane zvyšovania energetickej efektívnosti lodí a prístavov, inovatívnych technológií a infraštruktúry, elektrifikácie a udržateľných alternatívnych palív, ako sú vodík a amoniak vyrábané z obnoviteľných zdrojov energie, a bezemisných pohonných technológií;

e)opatrenia na investície do inovatívnych technológií na dekarbonizáciu leteckej dopravy vrátane podpory elektrifikácie, opatrenia na zníženie celkových vplyvov leteckej dopravy na klímu a zvýšenie výroby palív s nízkymi a nulovými emisiami uhlíka, ako aj opatrenia na podporu dekarbonizácie letísk;

f)opatrenia na podporu prechodu na dekarbonizované formy dopravy;

g)podpora príslušných orgánov zapojených do zberu a nakladania s komunálnym odpadom pri vykonávaní opatrení, ktoré sú v súlade s vyššími stupňami hierarchie odpadového hospodárstva podľa vymedzenia v článku 4 smernice 2008/98/ES, a to konkrétne predchádzanie vzniku odpadu, príprava na opätovné použitie, triedený zber, triedenie a recyklácia;

h)opatrenia v oblasti obehovosti s cieľom znížiť emisie v odvetviach zahrnutých do ETS;

i)podpora rozvoja kľúčových trhov s nízkouhlíkovými produktmi a produktmi obehového hospodárstva, ako sú biologické hnojivá, chemikálie na biologickej báze alebo oceľ s nízkymi emisiami uhlíka;

j)financovanie výskumu a vývoja potrebných na ktorýkoľvek z účelov uvedených v písmenách a) až h).“;

Bez ohľadu na prvý pododsek môžu členské štáty použiť zostatok týchto príjmov, o ktorých využití rozhodujú, na tieto účely:

a)metódy trvalého odstraňovania uhlíka, ako je napríklad priame zachytávanie vo vzduchu a ukladanie;

b)opatrenia na zabránenie odlesňovaniu a podporu ochrany a obnovy rašelinísk, lesov a iných suchozemských alebo morských ekosystémov vrátane opatrení, ktoré prispievajú k ich ochrane, obnove a lepšiemu riadeniu, najmä pokiaľ ide o chránené morské oblasti, a na zvyšovanie zalesňovania a obnovy lesov šetrných k biodiverzite, a to aj v rozvojových krajinách, ktoré ratifikovali Parížsku dohodu;

c)sekvestrácia prostredníctvom lesníctva a pôdy;

d)investície na zníženie emisií v poľnohospodárstve súvisiacich s efektívnejším využívaním hnojív v Únii alebo s inými skleníkovými plynmi ako CO2, ako aj na podporu konečných užívateľov pri zavádzaní biologických hnojív, organických hnojív a hnojív v rámci obehového hospodárstva v súlade s Akčným plánom pre hnojivá;

e)opatrenia, ktorých cieľom je znížiť emisie v budovách, a to zlepšením energetickej efektívnosti, systémov diaľkového vykurovania a izolácie, podporiť účinné a obnoviteľné systémy vykurovania a chladenia alebo podporiť hĺbkovú a postupnú hĺbkovú obnovu budov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2024/1275*, počnúc obnovou budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou;

f)poskytnutie finančnej podpory na riešenie sociálnych aspektov súvisiacich so zmenou klímy v domácnostiach s nízkymi a strednými príjmami;

g)pokrytie administratívnych výdavkov na riadenie systému EU ETS;

h)adaptácia na vplyvy zmeny klímy;

i)financovanie opatrení v oblasti klímy v zraniteľných tretích krajinách vrátane opatrení na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy a opatrení na prenos technológií;

j)podpora budovania zručností a prerozdelenia pracovnej sily s cieľom prispieť k spravodlivému prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo, najmä v regiónoch, ktorých sa najviac dotkne zmena pracovných miest, a to v úzkej koordinácii so sociálnymi partnermi, a investície do zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie pracovníkov potenciálne zasiahnutých transformáciou vrátane pracovníkov v námornej doprave;

k)riešenie akéhokoľvek zostávajúceho rizika úniku uhlíka v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956**, pričom sa bude podporovať transformácia a presadzovať ich dekarbonizácia v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

Použitím príjmov podľa prvého a druhého pododseku sa nesmie predĺžiť závislosť od fosílnych palív pri výrobe elektrickej energie a toto použitie musí byť v súlade s prechodom na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo, s cieľmi rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2040 a s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v nariadení (EÚ) 2021/1119.

Členské štáty informujú Komisiu o použití príjmov a opatreniach prijatých podľa ods. 3 tohto článku vo svojich správach predložených podľa článku 19 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999***, pričom v relevantných a vhodných prípadoch uvedú, ktoré príjmy sa používajú a aké opatrenia sa prijímajú na vykonávanie ich integrovaných národných energetických a klimatických plánov predložených v súlade s uvedeným nariadením a ich plány spravodlivej transformácie územia vypracované v súlade s článkom 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056****. Členské štáty musia vyplatiť svoje príjmy najneskôr do tretieho roka nasledujúceho po roku, v ktorom vznikli.

Podávanie správ musí byť dostatočne podrobné, aby Komisia mohla posúdiť dodržiavanie ustanovení ods. 3 tohto článku a článku 30m členským štátmi.

___________

*    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 z 24. apríla 2024 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 1275 8.5.2024, s. 1).

**    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (Ú. V. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 52).

***    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. V. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

****    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Fond na spravodlivú transformáciu (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 1).“;

a)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Komisia monitoruje fungovanie európskeho trhu s uhlíkom. Každoročne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní trhu s uhlíkom, ktorá obsahuje aj informácie o priebehu aukcií, likvidite a obchodovaných objemoch a súhrn informácií poskytnutých Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) v súlade s odsekom 6 a informácií poskytnutých členskými štátmi o finančných opatreniach uvedených v článku 10a ods. 6. Členské štáty predkladajú všetky relevantné informácie a každoročne do 30. júna podávajú správu na základe dotazníka alebo osnovy, ktoré Komisia prijala vo forme vykonávacích aktov podľa článku 21 ods. 1. Komisia zverejní správu o fungovaní európskeho trhu s uhlíkom do šiestich mesiacov od prijatia príslušných informácií a správ od členských štátov.“;

b)Dopĺňa sa tento odsek:

„7. Ak sa členský štát rozhodne doplniť mechanizmy systému ETS, ktoré využívajú kvóty, môže tento prístup zachovať tým, že sa zdrží obchodovania formou aukcie, a tak poskytnúť podporu rovnakým spôsobom.“

15.Článok 10a sa mení takto:

a)V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o plne harmonizované pravidlá platné v celej Únii týkajúce sa prideľovania kvót uvedených v odsekoch 3b až 3d, 5, 7 a 19 tohto článku.“;

b)Odsek 1a sa mení takto:

i)Druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Odchylne od prvého pododseku tohto odseku sa počas prvých rokov uplatňovania nariadenia (EÚ) 2023/956 na výrobu tovaru uvedeného v prílohe I k danému nariadeniu vzťahujú bezodplatné kvóty prideľované v znížených množstvách v súlade s odsekmi 3a až 3d. Uplatňuje sa koeficient, ktorým sa znižuje množstvo bezodplatne pridelených kvót na výrobu daného tovaru (ďalej len „koeficient CBAM“). V období, ktoré trvá od nadobudnutia účinnosti daného nariadenia po koniec roka 2025, a za predpokladu, že sa uplatnia ustanovenia uvedené v článku 36 ods. 2 písm. b) daného nariadenia, sa koeficient CBAM rovná 100 %, v roku 2026 predstavuje 97,5 %, v roku 2027 95 %, v roku 2028 91,5 %, v roku 2029 81 %, v roku 2030 59 %, v roku 2031 48 %, v roku 2032 37,5 % a v roku 2033 27 %, v rokoch 2034 až 2037 15 %. Od roku 2038 sa uplatňuje koeficient CBAM 0 %.“;

ii)Za druhý pododsek sa dopĺňa tento pododsek:

„Bez ohľadu na druhý pododsek, ak sa do zoznamu v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956 pridá ďalší tovar, pri ktorého výrobe sa využíva bezodplatné prideľovanie emisných kvót, koeficient CBAM pre tento ďalší tovar sa v prvom roku rovná 97,9 % a v druhom roku nasledujúceho päťročného obdobia uvedeného v článku 11 tejto smernice po jeho zaradení do uvedenej prílohy 95,8 % a v každom nasledujúcom roku sa bude znižovať o rovnaký koeficient CBAM stanovený v druhom pododseku, počnúc koeficientom CBAM z roku 2028. Koeficient CBAM sa rovná 100 % v období od začiatku jeho zaradenia do prílohy do prvého roka nasledujúceho päťročného obdobia uvedeného v článku 11 tejto smernice.“;

iii)Štvrtý pododsek sa nahrádza takto:

„S výnimkou kvót vyhradených pre články 10cb a 10ce podľa článku 10cc a kvót vyhradených pre nových účastníkov podľa odseku 7 prvého pododseku tohto článku sa kvóty vyplývajúce zo zníženia bezodplatného prideľovania emisných kvót obchodujú formou aukcie v súlade s článkom 10 ods. 1.“;

c)Odsek 2 sa mení takto:

i)Za druhý pododsek sa vkladá tento pododsek:

   „Komisia doplní túto smernicu tým, že v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 1 prvého pododseku stanoví vymedzenia pojmov špecifické pre jednotlivé odvetvia v súvislosti s referenčnými štandardmi tepla a paliva špecifickými pre jednotlivé odvetvia spolu s príslušnými systémovými hranicami a východiskovými hodnotami na určenie ročnej miery zníženia pre aktualizáciu referenčných hodnôt vo vykonávacích aktoch uvedených v treťom pododseku.“;

ii)V treťom pododseku sa za písm. e) dopĺňajú tieto písmená:

„f)    Na obdobie rokov 2031 až 2035 sa referenčné úrovne stanovujú rovnakým spôsobom, ako sa uvádza v písmenách a) a g) tohto pododseku, a to na základe informácií predložených podľa článku 11 za roky 2026 a 2027 a na základe uplatnenia ročnej miery zníženia v súvislosti s každým rokom v období rokov 2008 až 2033. Môžu sa zohľadniť aj informácie, ktoré tretia krajina predložila v súvislosti so zariadeniami na svojom území v súlade s dohodou uzavretou podľa článku 25.

g)    Ak ročná miera zníženia presahuje 2 % alebo je nižšia ako 0,3 %, referenčnými úrovňami na obdobie rokov 2031 až 2035 sú referenčné úrovne uplatniteľné v období rokov 2013 až 2020, ktoré sa znížia podľa jednej z dvoch uvedených percentuálnych mier, a to podľa toho, ktorá je relevantná, za každý rok od roku 2008 do roku 2033.

h)    Na obdobie rokov 2036 až 2040 sa referenčné úrovne stanovujú rovnakým spôsobom, ako sa uvádza v písmenách a) a g) tohto pododseku, a to na základe informácií predložených podľa článku 11 za roky 2031 a 2032 a na základe uplatnenia ročnej miery zníženia v súvislosti s každým rokom v období rokov 2008 až 2038. Môžu sa zohľadniť aj informácie, ktoré tretia krajina predložila v súvislosti so zariadeniami na svojom území v súlade s dohodou uzavretou podľa článku 25.

i)    Ak ročná miera zníženia presahuje 2 % alebo je nižšia ako 0,3 %, referenčnými úrovňami na obdobie rokov 2036 až 2040 sú referenčné úrovne uplatniteľné v období rokov 2013 až 2020, ktoré sa znížia podľa jednej z dvoch uvedených percentuálnych mier, a to podľa toho, ktorá je relevantná, za každý rok od roku 2008 do roku 2038.“;

d)Za odsek 2 sa vkladajú tieto odseky:

„3a. Od roku 2031 sa tretí až šiesty pododsek odseku 1 tohto článku a druhý až piaty pododsek článku 10b ods. 4 neuplatňujú.

3b. Prevádzkovatelia zariadení, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I, vypracujú, zverejnia a predložia plán investícií do dekarbonizácie v EÚ („plán investícií do dekarbonizácie v EÚ“) pre zariadenia, pre ktoré žiadajú o bezodplatné prideľovanie emisných kvót.

Prevádzkovatelia existujúcich zariadení predložia príslušnému orgánu plán investícií do dekarbonizácie v EÚ spolu s informáciami, ktoré musia predložiť do 30. septembra 2029 a následne každých päť rokov v súlade s článkom 11 ods. 1 druhým pododsekom. Prevádzkovatelia nových účastníkov predložia príslušnému orgánu plán investícií do dekarbonizácie v EÚ spolu so žiadosťou o bezodplatné prideľovanie emisných kvót v súlade s postupmi stanovenými v delegovaných aktoch prijatých podľa odseku 1 prvého pododseku tohto článku.

Odchylne od druhého pododseku tohto odseku možno plán investícií do dekarbonizácie v EÚ predložiť neskôr spolu so správami o zmenách na úrovni činností, ktoré sa predkladajú v súlade s vykonávacími aktmi prijatými podľa odseku 21.

Plán uvedený v prvom pododseku tohto odseku musí byť v súlade cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119 a musí obsahovať všetky tieto prvky:

a)opatrenia a investície zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 na úrovni zariadenia, s ohľadom na úlohu opatrení v oblasti obehovosti, a to bez použitia kreditov za kompenzáciu uhlíka („opatrenia a investície zamerané na dekarbonizáciu“);

b)predbežné ciele na meranie pokroku pri dosahovaní klimatickej neutrality prostredníctvom opatrení a investícií, ako sa stanovuje v písmene a), a to do 31. decembra 2035 a následne do 31. decembra každého piateho roku.

V každom päťročnom období bezodplatného prideľovania emisných kvót uvedenom v článku 11 musia investície do dekarbonizácie uvedené v písmene a) zodpovedať objemu, ktorý je aspoň rovnocenný ekonomickej hodnote 100 % množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót v príslušnom päťročnom období. Tieto investície do dekarbonizácie sa považujú za oprávnené náklady, musia byť realizované v EÚ a musia viesť k významnému zníženiu emisií na úrovni zariadenia v príslušnom päťročnom období, na ktoré dané zariadenie žiada o bezodplatné prideľovanie emisných kvót, v súlade so zoznamom a kritériami stanovenými podľa odseku 3e tohto článku.

3c. Po predložení plánu investícií do dekarbonizácie v EÚ, ktorý bol overený v súlade s článkom 15 a schválený príslušným orgánom, sa zariadeniu každoročne pridelí 80 % množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót, na ktoré má nárok v príslušnom päťročnom období.

Ak zariadenie získalo kvóty v súlade s prvým pododsekom počas daného päťročného obdobia začínajúceho v roku 2031, ale následne presťahovalo alebo inak, priamo či nepriamo, celkom alebo čiastočne, presunulo svoju príslušnú výrobnú kapacitu alebo súvisiacu hospodársku činnosť mimo Únie, členský štát si vyžiada od prevádzkovateľa vrátenie prijatých kvót za príslušné obdobie prideľovania Ak nedôjde k vráteniu, členský štát odpočíta bezodplatné prideľovanie emisných kvót v nasledujúcich rokoch.

Zostávajúcich 20 % množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót na dané päťročné obdobie sa zariadeniu pridelí až po tom, ako príslušný orgán v členskom štáte, kde sa realizujú investície do dekarbonizácie, najneskôr dva roky po uplynutí príslušného päťročného obdobia potvrdí, že sú splnené tieto podmienky:

a)investície do dekarbonizácie boli do tej doby realizované a boli realizované v EÚ;

b)boli investované oprávnené náklady zodpovedajúce objemu, ktorý je aspoň rovnocenný ekonomickej hodnote 100 % množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót v príslušnom päťročnom období;

c)z existujúcich výročných správ uvedených v článku 15 vyplýva, že v príslušnom päťročnom období sa na úrovni zariadenia dosiahlo výrazné zníženie emisií.

Kvóty, ktoré neboli pridelené v súlade s prvým a tretím pododsekom, alebo ktoré boli vrátené v súlade s druhým pododsekom, sa sprístupnia na bezodplatné prideľovanie emisných kvót v nasledujúcom päťročnom období.

Odchylne od prvého pododseku, ak sa v zariadení počas päťročného obdobia, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o bezodplatné prideľovanie emisných kvót, realizuje projekt, ktorý bol vybraný na udelenie podpory v rámci banky pre dekarbonizáciu priemyslu a nástroja na podporu investícií zriadených podľa článkov 10cc, 10cd a 10ce alebo z Inovačného fondu uvedeného v článku 10cb, prevádzkovateľ daného zariadenia je oslobodený od povinnosti vypracovať plán v súlade s odsekom 3b a bez ďalšieho overovania mu bude pridelených 80 % množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót uvedeného v prvom pododseku. Odchylne od tretieho pododseku zostávajúcich 20 % množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót na príslušné päťročné obdobie sa pridelí výlučne tomu istému zariadeniu až po začatí vyplácania podpory na projekt v rámci Inovačného fondu alebo po začatí výstavby v prípade projektov, ktorým bola udelená podpora v rámci banky pre dekarbonizáciu priemyslu alebo nástroja na podporu investícií, a po tom, ako príslušný orgán v súlade s tretím pododsekom potvrdí, že v EÚ boli investované oprávnené náklady v objeme, ktorý zodpovedá aspoň ekonomickej hodnote 100 % množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót v príslušnom päťročnom období.

Požiadavky uvedené v odseku 3b a v prvom a treťom pododseku tohto odseku sa nevzťahujú na 10 % najúčinnejších zariadení v odvetví alebo pododvetví v Únii uvedených v článku 10a ods. 2 prvom pododseku a pokiaľ ide o roky použité na určenie revidovaných referenčných hodnôt podľa tretieho pododseku uvedeného článku pre príslušné päťročné obdobie bezodplatného prideľovania emisných kvót, na zariadenia s nulovými emisiami alebo s nízkymi emisiami uhlíka, ako aj na zariadenia, v prípade ktorých prevádzkovatelia po zmene svojich výrobných procesov v súlade s článkom 2 ods. 1 rozhodli, že zostanú v pôsobnosti systému EU ETS.

3d. Prevádzkovatelia zariadení, ktorí žiadajú o bezodplatné prideľovanie emisných kvót v súlade s týmto článkom, môžu na účely spoločného splnenia investičných požiadaviek podľa odseku 3b piateho pododseku požiadať o vytvorenie zoskupenia zariadení.

Prevádzkovatelia, ktorí majú záujem vytvoriť zoskupenie, podajú žiadosť príslušnému orgánu a predložia dohodu, ktorú uzavreli s cieľom spoločne splniť investičné požiadavky („spoločná dohoda o investíciách do dekarbonizácie“), v ktorej uvedú zariadenia a obdobie, na ktoré chcú zoskupenie vytvoriť. Spoločná dohoda o investíciách do dekarbonizácie sa môže vzťahovať na päť alebo viac kalendárnych rokov, a to za predpokladu, že minimálne obdobie trvania každej dohody v plnom rozsahu pokrýva päťročné obdobie uvedené v článku 11, na ktoré zariadenia žiadajú o bezodplatné prideľovanie emisných kvót.

Spoločná dohoda o investíciách do dekarbonizácie sa uzavrie pred podaním žiadosti o bezodplatné prideľovanie emisných kvót a predloží sa príslušnému orgánu spolu s informáciami predloženými podľa článku 11 ods. 1 druhého pododseku. Po predložení spoločnej dohody o investíciách do dekarbonizácie príslušnému orgánu môžu byť do tejto dohody zaradení ďalší prevádzkovatelia iba v rámci nasledujúceho päťročného obdobia bezodplatného prideľovania emisných kvót uvedeného v článku 11.

Ak sa uzavrie spoločná dohoda o investíciách do dekarbonizácie, investície do dekarbonizácie uvedené v odseku 3b piatom pododseku musia dosahovať objem, ktorý zodpovedá aspoň ekonomickej hodnote 100 % množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót prideleného všetkým zariadeniam, ktoré sú súčasťou zoskupenia v príslušnom päťročnom období.

3e. Komisia doplní túto smernicu tak, že v úzkej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami stanoví v delegovanom akte prijatom podľa odseku 1 prvého pododseku doplňujúce podrobnosti týkajúce sa vykonávania ustanovení o bezodplatnom prideľovaní emisných kvót uvedených v odsekoch 3b až 3d tohto článku, a to vrátane:

a)zoznamu požiadaviek a oprávnených nákladov potrebných na to, aby investície spĺňali podmienky investícií do dekarbonizácie;

b)pravidiel týkajúcich sa kvalifikácie, či ide o významné zníženie emisií;

c)metodiky na určenie, či opatrenia a investície uvedené v pláne investícií do dekarbonizácie v EÚ vedú k významnému zníženiu emisií;

d)podrobného harmonogramu predkladania plánov investícií do dekarbonizácie v EÚ;

e)metodiky na určenie ekonomickej hodnoty získaného množstva bezodplatného prideľovania emisných kvót;

f)pravidiel týkajúcich sa náhrady príspevkov podľa odseku 3c druhého pododseku;

g)požiadaviek na zariadenia, aby mohli byť klasifikované ako zariadenia s nulovými emisiami alebo s nízkymi emisiami uhlíka podľa odseku 3c šiesteho pododseku;

h)podrobných podmienok, ktoré sa uplatňujú na výnimky podľa odseku 3c piateho a šiesteho pododseku;

i)podrobností o postupe podávania žiadostí o vytvorenie zoskupenia vrátane minimálneho obsahu a podrobných podmienok pre podanie žiadosti o vytvorenie zoskupenia podľa odseku 3d (vrátane zariadení nachádzajúcich sa vo viacerých členských štátoch) a podrobného harmonogramu jej predloženia príslušnému orgánu;

j)rozdelenia zodpovednosti za splnenie investičných požiadaviek uvedených v odseku 3b piatom pododseku, ak sa prevádzkovatelia rozhodnú vytvoriť zoskupenie.

Pri stanovovaní požiadaviek, ktoré musia zariadenia spĺňať, aby boli považované za zariadenia s nulovými emisiami alebo s nízkymi emisiami uhlíka, Komisia zohľadní odhadované zníženia emisií v jednotlivých odvetviach, ktoré sú potrebné do rokov 2040 a 2050 na to, aby boli v súlade s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119, ako aj dostupné nízkouhlíkové technológie a ďalšie možnosti znižovania emisií dostupné pre každé odvetvie, pričom zohľadní emisne neutrálne technológie uvedené v článku 4 nariadenia (EÚ) 2024/1735.

Komisia je oprávnená prijať vykonávacie akty, v ktorých sa spresňujú tieto skutočnosti:

i) obsah informácií uvedených v odseku 3b štvrtom pododseku písm. a) a b);

ii) formát plánov investícií do dekarbonizácie v EÚ.

Pri určovaní formátu a obsahu plánov investícií do dekarbonizácie v EÚ sa Komisia bude snažiť o dosiahnutie synergií s podobnými plánmi, ako sa stanovuje v práve Únie, a bude sa usilovať o vytvorenie jednoduchého formátu pre plány investícií do dekarbonizácie v EÚ.

Takéto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.“;

e)Za odsek 3e sa dopĺňa tento odsek:

„3f. Ak zariadenie získalo viac kvót, než je množstvo, ktoré má byť pridelené v súlade s pravidlami bezodplatného prideľovania emisných kvót stanovenými v tomto článku, príslušný orgán nariadi zariadeniu, aby tieto nadbytočné kvóty vrátilo, a poverí vnútroštátneho správcu, aby previedol vrátené nadbytočné emisné kvóty.“;

f)Odsek 5a sa nahrádza takto:

„5a. Odchylne od odseku 5 tohto článku sa z celkového množstva kvót, s ktorými majú členské štáty v rokoch 2031 až 2040 obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 1, použije množstvo zodpovedajúce 4 % celoúnijného množstva kvót uvedeného v článku 9 na obdobie rokov 2031 až 2040 v potrebnom rozsahu na zvýšenie maximálneho množstva dostupného podľa odseku 5 tohto článku.“;

g)Odsek 5b sa nahrádza takto:

„5b. Do konca roka 2030, ak je na zvýšenie maximálneho množstva dostupného podľa odseku 5 tohto článku potrebných menej ako 3 % celkového množstva kvót, a v rokoch 2031 až 2040, ak je na zvýšenie maximálneho množstva dostupného podľa odseku 5 tohto článku potrebných menej ako 4 % celkového množstva kvót, platí, že:

a)maximálne 50 miliónov kvót sa použije na zvýšenie množstva kvót, ktoré sú k dispozícii na podporu inovácie v súlade s Inovačným fondom zriadeným podľa článku 10a ods. 8 alebo článku 10cb;

b)akékoľvek zostávajúce kvóty sa použijú v súlade s článkom 10cc.“;

h)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Členské štáty by mali prijať finančné opatrenia v súlade s druhým a štvrtým pododsekom tohto odseku v prospech odvetví alebo pododvetví vystavených skutočnému riziku úniku uhlíka v dôsledku značných nepriamych nákladov, ktoré v skutočnosti vznikajú premietnutím nákladov na emisie skleníkových plynov do cien elektrickej energie, a to za predpokladu, že takéto finančné opatrenia sú v súlade s pravidlami štátnej pomoci, a predovšetkým za predpokladu, že nespôsobujú nenáležité narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Prijaté finančné opatrenia by nemali kompenzovať nepriame náklady, na ktoré sa vzťahuje bezodplatné prideľovanie kvót v súlade s referenčnými hodnotami stanovenými podľa odseku 1.

Členské štáty sa tiež snažia využívať najviac 25 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie na finančné opatrenia uvedené v prvom pododseku.

Členské štáty, ktoré zaviedli finančné opatrenia uvedené v prvom pododseku, informujú Komisiu o celkovej výške poskytnutej kompenzácie podľa jednotlivých odvetví a pododvetví, ktoré z nej majú prospech, vo svojich správach predkladaných podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999, ako aj informácie o vykonávaní týchto opatrení a ich príspevku k dekarbonizácii. Okrem toho v každom roku, v ktorom členský štát na tieto účely použije viac ako 25 % svojich príjmov z obchodovania s emisnými kvótami formou aukcie, uvedie dôvody prekročenia tohto množstva a zahrnie príslušné informácie o cenách elektrickej energie pre veľkých priemyselných odberateľov, ktorí majú prospech z týchto finančných opatrení, a to bez toho, aby boli dotknuté požiadavky týkajúce sa ochrany dôverných informácií, ako aj informácie o tom, či sa náležite zohľadnili iné opatrenia na udržateľné zníženie nepriamych nákladov na uhlík v strednodobom až dlhodobom horizonte.

Komisia zahrnie do správy stanovenej v článku 10 ods. 5 okrem iného aj posúdenie účinkov takýchto finančných opatrení na vnútorný trh a v prípade potreby odporučí opatrenia, ktoré môžu byť podľa tohto posúdenia potrebné.

Uvedené opatrenia musia byť také, aby sa zabezpečila primeraná ochrana proti riziku úniku uhlíka na základe referenčných úrovní ex ante pre nepriame emisie CO2 na jednotku produkcie. Uvedené referenčné úrovne ex ante sa vypočítavajú pre dané odvetvie alebo pododvetvie ako súčin spotreby elektrickej energie na jednotku produkcie, ktorá zodpovedá najúčinnejším dostupným technológiám, a emisií CO2 spojených s výrobou elektrickej energie v rámci priemerného európskeho energetického mixu.“;

i)Odsek 7 sa mení takto:

i)Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Kvóty z maximálneho množstva uvedeného v odseku 5 tohto článku, ktoré sa do roku 2020 nepridelili bezodplatne, sa vyčlenia pre nových účastníkov spolu s 200 miliónmi kvót umiestnenými do trhovej stabilizačnej rezervy podľa článku 1 ods. 3 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 a 50 miliónmi kvót z množstva kvót vyplývajúcich zo zníženia bezodplatného prideľovania emisných kvót uvedeného v odseku 1a tohto článku.“;

ii)Tretí pododsek sa vypúšťa;

j)Odseky 8 a 8a sa vypúšťajú.

16.Článok 10b sa mení takto:

a)V odseku 1 v druhej vete, sa rok „2030“ nahrádza rokom „2040“;

b)V odseku 4 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„4. Pri iných odvetviach a pododvetviach sa vychádza z predpokladu, že sú schopné premietnuť väčšiu časť ceny kvót do cien produktov, a kvóty sa im prideľujú bezodplatne v rozsahu 30 % množstva stanoveného podľa článku 10a. Pokiaľ sa nerozhodne inak v rámci preskúmania podľa článku 30, bezodplatné prideľovanie kvót iným odvetviam a pododvetviam s výnimkou diaľkového vykurovania sa po roku 2026 znižuje o rovnaké množstvá tak, aby sa v roku 2030 žiadne kvóty neprideľovali bezodplatne. Bezodplatné prideľovanie emisných kvót pre systémy diaľkového vykurovania sa po roku 2030 bude znižovať rovnakými množstvami tak, aby sa v roku 2040 dosiahla úroveň, pri ktorej už nebude poskytované žiadne bezodplatné prideľovanie emisných kvót.“

17.Vkladajú sa tieto články:

„Článok 10cb

Inovačný fond

1.Týmto sa zriaďuje fond (ďalej len „Inovačný fond“) na podporu uvádzania inovácií na trh a rozširovania výrobkov, procesov a technológií s nízkymi emisiami uhlíka, s nulovými emisiami uhlíka a s negatívnou uhlíkovou bilanciou, ktoré významne prispievajú k dekarbonizácii odvetví, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

2.Inovačný fond sa bude financovať z obchodovania s 200 miliónmi kvót formou aukcie, ktoré vznikli v dôsledku zníženia bezodplatného prideľovania emisných kvót v súlade s článkom 10a ods. 1a. Ak po zvýšení maximálneho množstva podľa článku 10a ods. 5 v súlade s článkom 10a ods. 5b zostane k dispozícii menej ako 50 miliónov kvót, tento rozdiel sa poskytne Inovačnému fondu z množstva, s ktorým by sa inak mohlo v roku 2028 obchodovať formou aukcie podľa článku 10.

S kvótami určenými pre Inovačný fond sa bude obchodovať formou aukcie v súlade s článkom 10 ods. 4, pričom výnosy predstavujú vonkajšie pripísané príjmy podľa článku 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509. Komisia zabezpečí, aby boli k dispozícii primerané zdroje na ročné opatrenia v rámci Inovačného fondu. Na tento účel je možné rozčleniť rozpočtové záväzky na ročné splátky a prostriedky prednostne vyčleniť, pričom sa zabezpečí vyvážené rozdelenie pridelených prostriedkov v čase.

Členské štáty môžu podporiť projekty, ktoré spĺňajú všetky kritériá výberu, ale nemôžu byť financované z rozpočtov príslušných výziev, a to poskytnutím dodatočných finančných prostriedkov. Na tento účel musia Komisii oznámiť svoj zámer tak urobiť ešte pred ukončením príslušnej výzvy na predkladanie návrhov.

3.Inovačný fond bude podporovať projekty na území všetkých členských štátov v odvetviach uvedených v prílohách I a III vrátane výrobkov, technológií a procesov, ktoré nahrádzajú tie s uhlíkovou náročnosťou; inovatívnych technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a ukladania energie vrátane výroby čistých technológií; elektrifikácie; environmentálne bezpečného zachytávania a ukladania uhlíka (CCU), ktoré podstatne prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy, environmentálne bezpečného zachytávania, prepravy a geologického ukladania (CCS) CO2, najmä v prípade priemyselných emisií, ktorých znižovanie je náročné; priameho zachytávania CO2 z atmosféry s bezpečným, udržateľným a trvalým ukladaním (DACCS) a prelomových inovatívnych technológií a infraštruktúry vrátane elektrifikácie a výroby palív s nízkymi alebo nulovými emisiami uhlíka, s cieľom dekarbonizovať námornú a leteckú dopravu. V odvetviach leteckej a námornej dopravy môže Inovačný fond podporovať aj opatrenia zamerané na zníženie celkového vplyvu na klímu vrátane vplyvov, ktoré nesúvisia s emisiami CO2.

4.Inovačný fond bude uprednostňovať inovatívne technológie s vysokou úrovňou technologickej pripravenosti, ktoré zatiaľ nie sú komerčne životaschopné, a to v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a energetiky, ako aj s cieľmi obehovosti.

5.Komisia vykonáva Inovačný fond v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509 v rámci priameho riadenia alebo v rámci nepriameho riadenia prostredníctvom subjektov uvedených v článku 62 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.

Inovačný fond sa vykonáva v synergii s inými programami Únie. .Na akciu, ktorá už získala príspevok Únie z iného programu, môže byť poskytnutý aj príspevok z Inovačného fondu. Na príslušný príspevok sa vzťahujú pravidlá príslušného programu Únie a ak je tento príspevok založený na oprávnených nákladoch, súhrnná podpora z Inovačného fondu a z daného iného programu Únie nesmie presiahnuť celkové oprávnené náklady opatrenia a môže sa vypočítať pomerným podielom.

Podpora z Inovačného fondu môže mať akúkoľvek formu stanovenú v nariadení (EÚ, Euratom) 2024/2509, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľa tejto smernice. Odchylne od článku 212 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 sa všetky príjmy a splátky z nástrojov zavedených podľa tohto článku, ktoré boli vrátené Komisii, použijú pre Inovačný fond ako vonkajšie pripísané príjmy podľa článku 21 ods. 5 nariadenia 2024/2509.

V súlade s článkom 196 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 môžu finančné príspevky, ak je to potrebné na realizáciu projektov považovaných za kľúčové pre bezpečnosť a hospodársku odolnosť, pokryť opatrenia, ktoré začali pred dátumom predloženia návrhu na tieto opatrenia.

Ak sa Komisia rozhodne poskytnúť podporu z Inovačného fondu prostredníctvom príspevkov do nástroja ECF InvestEU, táto podpora sa bude realizovať v súlade s pravidlami platnými pre nástroj ECF InvestEU. Oprávnenosť projektov sa však posudzuje v súlade s týmto článkom.

V prípade grantov sa projekty vyberajú prostredníctvom otvorených výziev na predkladanie návrhov transparentným spôsobom. Pri príprave výziev na predkladanie návrhov sa Komisia bude snažiť zabezpečiť, aby boli riadne pokryté všetky odvetvia a aby výberový proces zostal jednoduchý a prístupný. Komisia prijme opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa výzvy oznamovali v čo najširšom rozsahu, a najmä malým a stredným podnikom. Grantové prostriedky sa budú vyplácať na základe vopred stanovených míľnikov v súlade s pokrokom projektu.

Komisia môže projekty vyberať aj prostredníctvom súťažného ponukového konania. S cieľom zabrániť podávaniu špekulatívnych žiadostí v rámci výziev na predkladanie návrhov alebo súťažného ponukového konania môže Komisia od žiadateľov vyžadovať, aby ako záruku vážneho zámeru predložili zábezpeku na ponuku vo výške percentuálneho podielu z odhadovanej celkovej hodnoty zákazky, vystavenú finančnou inštitúciou oprávnenou v EÚ. Komisia môže požadovať aj zábezpeku na dokončenie vydanú finančnou inštitúciou oprávnenou v EÚ, ktorej výška zodpovedá percentuálnemu podielu z celkovej maximálnej požadovanej podpory. Komisia si vyhradzuje právo uplatniť zábezpeku na ponuku alebo zábezpeku na dokončenie v prípade nesplnenia povinností a záväzkov uvedených v dohode o poskytnutí grantu alebo v ponuke. Akákoľvek suma prepadnutá v súlade s týmto odsekom sa použije pre Inovačný fond ako vonkajší pripísaný príjem podľa článku 21 ods. 5 nariadenia 2024/2509.

6.Pri realizácii Inovačného fondu sa Komisia bude snažiť zabezpečiť efektívne a na kvalite založené geografické pokrytie v celej Únii, zabezpečiť primeranú účasť malých a stredných podnikov, najmä startupov a scaleupov, a vytvoriť synergie s ďalšími zdrojmi financovania dostupnými na úrovni EÚ, najmä s programom Horizont Európa a Európskym fondom pre konkurencieschopnosť. V tejto súvislosti môže Komisia poskytovať členským štátom s nízkou účinnou účasťou na Inovačnom fonde pomoc pri príprave projektov a na požiadanie aj technickú pomoc s cieľom riešiť konkrétne problémy súvisiace s projektmi v týchto krajinách a zlepšiť geografické pokrytie.

Pečať konkurencieschopnosti uvedená v článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […]/[…]* sa môže udeliť projektom, ktoré boli posúdené pri postupe zadávania zákazky v rámci Inovačného fondu a spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu stanovené v tomto postupe zadávania zákazky. V dokumentoch týkajúcich sa postupu zadávania zákazky môžu byť stanovené ďalšie podmienky.

7.Od projektov financovaných podľa tohto článku sa vyžaduje, aby sa v rámci nich vymieňali poznatky s inými relevantnými projektmi a s výskumnými pracovníkmi so sídlom v Únii, ktorí majú oprávnený záujem.

8.Komisia každoročne podáva správu Výboru pre zmenu klímy, Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní Inovačného fondu, pričom poskytuje analýzu financovaných projektov podľa odvetví a členských štátov a posúdenie ich očakávaného príspevku k dosiahnutiu klimatickej neutrality Únie podľa nariadenia (EÚ) 2021/1119. Uvedené správy sa zverejnia.

9.Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť tento článok o pravidlá týkajúce sa fungovania Inovačného fondu vrátane riadenia, oprávnenosti, foriem podpory a súvisiacich podmienok, výberového postupu, kritérií výberu, ako aj procesných, organizačných a finančných pravidiel na zabezpečenie riadneho vykonávania Inovačného fondu v súlade s týmto článkom.

___________

*    [Odkaz na Ú. v. EÚ po prijatí nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) […]/[…] o zriadení Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF) vrátane osobitného programu pre výskumné a inovačné činnosti v oblasti obrany.]

Článok 10cc

Banka pre dekarbonizáciu priemyslu

1.Od roku 2028 sa zriaďuje nástroj na podporu rozširovania a zavádzania technológií, procesov a postupov na dekarbonizáciu priemyselných odvetví (tzv. banka pre dekarbonizáciu priemyslu). Urýchli dekarbonizáciu priemyslu, vrátane elektrifikácie, v rámci Únie prostredníctvom podpory kapitálových investícií vrátane nákladov na pripojenie do sústavy, skladovanie a flexibilitu, ktoré vznikajú v súvislosti s projektmi, ako aj prevádzkových výdavkov na znižovanie alebo odstraňovanie emisií v stacionárnych zariadeniach, ktoré vykonávajú alebo nahrádzajú priemyselné výrobné procesy uvedené v prílohe I k tejto smernici, vrátane zariadení na spaľovanie odpadu. V období od roku 2028 do roku 2030 sa 400 miliónov kvót z množstva kvót dostupných podľa článku 10a ods. 5b druhej zarážky vyhradí na podporu projektov dekarbonizácie priemyslu na základe zásady „kto prv príde, ten prv berie“ v súlade s článkom 10cd.

Ak je počet kvót dostupných podľa článku 10a ods. 5b druhej zarážky menší ako 400 miliónov kvót uvedených v predchádzajúcej vete, tento rozdiel sa pokryje kvótami vyčlenenými podľa článku 10a ods. 7.

Kvóty budú k dispozícii pre projekty vo všetkých členských štátoch. V prvých 18 mesiacoch prevádzky sa vyhradí podiel kvót pre projekty v skupine členských štátov, ktorých HDP na obyvateľa v trhových cenách v období rokov 2022 až 2024 nedosahuje 75 % priemeru Únie, a to v objeme 100 miliónov kvót. Po uplynutí 18 mesiacov sa toto rezervné množstvo zníži na 60 miliónov.

2.V roku 2031 sa všetky zostávajúce kvóty z počtu 60 miliónov kvót vyhradených pre projekty v členských štátoch, ktorých HDP na obyvateľa v trhových cenách v období rokov 2022 až 2024 nedosahuje 75 % priemeru Únie, použijú v súlade s článkom 10d. Akékoľvek ďalšie zostávajúce kvóty sa využijú v súlade s článkom 10ce.

V období od roku 2031 do roku 2040 sa 400 miliónov kvót z celoúnijného množstva kvót uvedeného v článku 9 vyhradí na podporu projektov dekarbonizácie priemyslu v súlade s článkom 10ce. S týmito kvótami sa bude obchodovať formou aukcie v súlade s článkom 10 ods. 4, pričom výnosy predstavujú vonkajšie pripísané príjmy podľa článku 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.

Ak sa množstvo kvót uvedené v odseku 1 v plnej miere využije v súlade s článkom 10cd, Komisia poskytne podporu projektom v súlade s článkom 10ce skôr ako v roku 2031. Množstvo kvót, s ktorým členské štáty obchodujú formou aukcie podľa článku 9, sa v prípade potreby zníži, aby bolo možné tento skorší začiatok realizovať. Kvóty zodpovedajúce príjmom získaným z tohto množstva sa vrátia členským štátom od roku 2031 z kvót vyhradených v súlade s druhým pododsekom tohto odseku.

3.Členské štáty môžu podporovať projekty, ktoré spĺňajú všetky príslušné kritériá, ale nemôžu byť financované z rozpočtu príslušného postupu zadávania zákazky v rámci banky pre dekarbonizáciu priemyslu podľa článku 10ce, a to poskytnutím dodatočných finančných prostriedkov. Na tento účel musia Komisii oznámiť svoj zámer tak urobiť ešte pred ukončením príslušného postupu zadávania zákazky.

4.Akékoľvek príjmy vyplývajúce z činností podľa článkov 10cd a 10ce predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 určené pre banku pre dekarbonizáciu priemyslu.

5.S cieľom zabezpečiť efektívne využívanie zdrojov Únie Komisia zabezpečí synergie medzi bankou pre dekarbonizáciu priemyslu a Európskym fondom pre konkurencieschopnosť, najmä v rámci jeho zložky „Prechod na čistú energiu a dekarbonizácia priemyslu“. Pečať konkurencieschopnosti uvedená v článku 8 nariadenia […]/[…] sa môže udeliť projektom, ktoré boli posúdené v rámci postupov banky pre dekarbonizáciu priemyslu, a to za predpokladu, že spĺňajú všetky požiadavky na kvalitu stanovené v dokumentoch týkajúcich sa daného postupu.

6.Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť túto smernicu o pravidlá týkajúce sa fungovania banky pre dekarbonizáciu priemyslu vrátane procesných, organizačných a finančných pravidiel na zabezpečenie riadneho fungovania banky pre dekarbonizáciu priemyslu.

Článok 10cd

Nástroj na podporu investícií

1.Do roku 2030 bude Komisia v súlade s článkom 10cc ods. 1 v rámci banky pre dekarbonizáciu priemyslu podporovať projekty prostredníctvom prideľovania kvót na základe pevne stanovenej uhlíkovej prémie oprávneným projektom v rámci Únie. Komisia zverejní otvorené výzvy na predkladanie žiadostí, na základe ktorých vykoná predbežný výber projektov. Kvóty sa následne prideľujú predbežne vybraným projektom v chronologickom poradí podľa dátumu a času predloženia zábezpeky na dokončenie, a to až do pridelenia množstva uvedeného v článku 10cc alebo do momentu, kým Komisia neukončí výzvu na predkladanie žiadostí.

2.Na účely prideľovania kvót vrátane predbežného výberu projektov uvedených v prvom odseku Komisia zverejní zmluvné podmienky vypracované po konzultácii so zainteresovanými stranami. V týchto zmluvných podmienkach sa stanovuje najmä pevná sadzba prémie za tonu emisií CO2, ktorým by sa zabránilo, kritériá oprávnenosti, minimálne požiadavky týkajúce sa zníženia emisií, povinná dokumentácia, veľkosť zábezpeky na dokončenie a požiadavky na monitorovanie a overovanie. Zmluvné podmienky môžu obsahovať aj mechanizmy na rozdelenie prípadných ziskov a na zabezpečenie najlepšieho pomeru medzi kvalitou a cenou, ako napríklad prehodnotenie pevnej sadzby prémie v prípade, ak by sa ukázalo, že táto sadzba už nie je primeraná vzhľadom na vývoj na trhu a/alebo odlišné zmluvné podmienky.

3.Zábezpeku na dokončenie uvedenú v odseku 1 vydáva finančná inštitúcia oprávnená v EÚ a jej výška zodpovedá percentuálnemu podielu z celkovej maximálnej požadovanej podpory. Bude slúžiť ako zábezpeka na plnenie, ktorou sa zabezpečí včasná realizácia projektu. Uvoľnená bude v dvoch splátkach, pričom 50 % bude uvoľnených pri začatí fyzickej výstavby a 50 % pri začatí prevádzky.

4.Po formálnom schválení prideľovania podľa tohto článku sa musí fyzická výstavba projektov začať v lehote najviac 30 mesiacov stanovenej v príslušných zmluvných podmienkach. Za začiatok fyzickej výstavby v zmysle tohto článku sa považuje začiatok stavebných alebo montážnych prác na stavenisku projektu, s výnimkou prípravných prác, ako je získavanie povolení, vypracovanie technického návrhu projektu (FEED) a iných štúdií alebo vyčistenie staveniska. Po začatí fyzickej výstavby v lehote stanovenej v prvej vete tohto odseku Komisia uvoľní polovicu zábezpeky na dokončenie. V prípade, že sa v rámci projektu nezačala fyzická výstavba v lehote stanovenej v prvej vete tohto odseku, Komisia uplatní zábezpeku na dokončenie v plnej výške. Okrem toho sa podpora zruší a všetky nároky príjemcu podpory zaniknú.

5.Po začatí prevádzky projektu bude príjemca podpory pravidelne získavať kvóty na základe nezávislého overenia zabránenia emisiám, a to najviac počas 10 rokov. Komisia uvoľní zostávajúcu polovicu zábezpeky na dokončenie. V prípade, že sa v rámci projektu začne fyzická výstavba, ale nedôjde k spusteniu prevádzky, Komisia si vyžiada vyplatenie zostávajúcej polovice zábezpeky na dokončenie. Okrem toho sa podpora zruší a všetky nároky príjemcu podpory zaniknú.

6.Prideľovanie kvót uvedené v predchádzajúcom odseku bude zodpovedať overenému množstvu ton emisií CO₂, ktorým by sa zabránilo, vynásobených pevnou sadzbou prémie a vydelených priemernou cenou kvót v aukciách, ktoré sa uskutočnili v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa článku 10 ods. 4 tejto smernice za posledných šesť mesiacov predchádzajúcich rozhodnutiu o prideľovaní. Pri prideľovaní kvót podľa tohto odseku sa môže zohľadniť prípadná iná verejná podpora získaná pre projekt.

Komisia zabezpečí riadne zaúčtovanie počtu dostupných kvót predtým, ako prijme rozhodnutie o prideľovaní kvót podľa tohto článku. Predovšetkým overí, či zostávajúci počet kvót vyhradený podľa článku 10cc je dostatočný na pokrytie odhadovaného dopytu po prideľovaní kvót. Ak je na splnenie prijatých záväzkov potrebné prideliť väčší počet kvót, Komisia môže tieto dodatočné kvóty čerpať z množstva dostupného podľa článku 10ce ods. 1.

7.Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť túto smernicu o pravidlá týkajúce sa fungovania banky pre dekarbonizáciu priemyslu, pokiaľ ide o nástroj na podporu investícií, vrátane pravidiel oprávnenosti, postupu a kritérií predbežného výberu, prideľovania kvót, ako aj zábezpeky na dokončenie.

Článok 10ce

Druhá fáza banky pre dekarbonizáciu priemyslu

1.Od roku 2031 bude Komisia využívať príjmy z počtu kvót vyhradených v súlade s článkom 10cc, v rámci ktorého sa vyhradí 400 miliónov kvót na podporu projektov dekarbonizácie priemyslu v rámci Únie prostredníctvom súťažných ponukových konaní na udelenie rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka alebo uhlíkových prémií, a to bez toho, aby bolo dotknuté využívanie iných foriem podpory, ak je to vhodné.

2.Pred začatím súťažného ponukového konania Komisia zverejní zmluvné podmienky vypracované v konzultácii so zainteresovanými stranami, v ktorých sa uvedú najmä: kritériá oprávnenosti, povinná dokumentácia, výška zábezpeky na ponuku a zábezpeky na dokončenie, ako aj požiadavky na monitorovanie a overovanie, čím sa zabezpečí transparentnosť.

3.V rámci rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka sa majú podporovať projekty dekarbonizácie priemyslu tým, že budú kompenzovať rozdiel medzi realizačnou cenou stanovenou prostredníctvom súťažného ponukového konania a prevládajúcou cenou uhlíka na spoločnej aukčnej platforme, a to počas obdobia až 10 rokov. Nástroj bude fungovať na základe platieb podmienených overeným znížením emisií v súlade s príslušnými zmluvnými podmienkami. Komisia môže od príjemcov podpory požadovať vrátenie nadmernej podpory, ak cena uhlíka prekročí realizačnú cenu o viac ako vopred stanovené percento, čím sa zabezpečí nákladová efektívnosť. Akákoľvek takáto vrátená suma sa použije v rámci banky pre dekarbonizáciu priemyslu ako vonkajší pripísaný príjem podľa článku 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.

4.Komisia môže v rámci postupu súťažného ponukového konania požadovať, aby uchádzači ako záruku vážneho zámeru predložili zábezpeku na ponuku vo výške percentuálneho podielu z odhadovanej celkovej hodnoty zákazky, vystavenú finančnou inštitúciou oprávnenou v EÚ. Ak projekt nebude vybraný, zábezpeka na ponuku sa bezodkladne uvoľní. Komisia uplatní zábezpeku na ponuku v prípade nesplnenia povinností a záväzkov uvedených v ponuke. Akákoľvek suma prepadnutá v súlade s týmto odsekom sa použije pre banku pre dekarbonizáciu priemyslu ako vonkajší pripísaný príjem podľa článku 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.

5.Komisia môže v zmluvných podmienkach takisto stanoviť maximálnu lehotu, v rámci ktorej sa má začať fyzická výstavba projektu, a môže od príjemcov podpory vyžadovať, aby pred nadobudnutím právoplatnosti rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka alebo uhlíkovej prémie predložili zábezpeku na dokončenie projektu vydanú finančnou inštitúciou oprávnenou v EÚ, ktorej výška zodpovedá percentuálnemu podielu z celkovej maximálnej požadovanej podpory. Za začiatok fyzickej výstavby v zmysle tohto odseku sa považuje začiatok stavebných alebo montážnych prác na stavenisku projektu, s výnimkou prípravných prác, ako je získavanie povolení, vypracovanie technického návrhu projektu (FEED) a iných štúdií alebo vyčistenie staveniska. V prípade, že sa v rámci projektu nezačala fyzická výstavba v maximálnej lehote stanovenej v zmluvných podmienkach, Komisia uplatní zábezpeku na dokončenie. Okrem toho sa podpora zruší a všetky nároky príjemcu podpory zaniknú.

6.V súlade s článkom 196 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 môžu finančné príspevky, ak je to potrebné na realizáciu projektov považovaných za kľúčové pre bezpečnosť a hospodársku odolnosť, pokryť opatrenia, ktoré začali pred dátumom predloženia návrhu na tieto opatrenia.

7.V prípade rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka alebo uhlíkových prémií udelených na základe výsledku postupu súťažného ponukového konania podľa tohto článku nesmú finančné záväzky presiahnuť výnosy z obchodovania s celkovým množstvom kvót formou aukcie, ktoré má banka pre dekarbonizáciu priemyslu k dispozícii. Pred začatím postupu súťažného ponukového konania Komisia prijme rozhodnutie o financovaní, v ktorom stanoví maximálne množstvo dostupné na podpísanie rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka alebo uhlíkových prémií na základe odhadu výnosov a platobnej expozície, pričom použije reálny rozsah scenárov vývoja ceny uhlíka. S cieľom zabezpečiť, aby nevznikli žiadne záväzky presahujúce rozpočet banky pre dekarbonizáciu priemyslu, môže Komisia v príslušných zmluvných podmienkach stanoviť aj pravidlá, ktoré účinne obmedzia finančnú zodpovednosť vyplývajúcu zo zmlúv.

8.Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 tejto smernice s cieľom doplniť túto smernicu a stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka vrátane postupu súťažného ponukového konania, podmienok oprávnenosti, výpočtu podpory, rozpočtového ustanovenia, zmluvných záväzkov a postupov monitorovania a overovania.

9.Okrem zmlúv rozdielových zmlúv v oblasti uhlíka uzatvorených prostredníctvom postupu súťažného ponukového konania môže Komisia rozhodnúť o poskytnutí podpory podľa tohto článku akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme stanovenej v nariadení (EÚ, Euratom) 2024/2509, a to aj prostredníctvom príspevkov na operácie kombinovaného financovania v rámci nástroja Únie na podporu investícií. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 tejto smernice s cieľom doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o podrobné pravidlá a podmienky na zavedenie takýchto iných foriem podpory do praxe.

10.Akékoľvek príjmy alebo splátky vyplývajúce z nástrojov zavedených podľa tohto článku a článku 10cd sa v rámci banky pre dekarbonizáciu priemyslu použijú ako vonkajší pripísaný príjem podľa článku 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.“

18.Článok 10d sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Na obdobie rokov 2031 až 2040 sa zriaďuje fond na podporu investícií navrhnutých členskými štátmi, ktorých HDP na obyvateľa v trhových cenách je nižší ako 75 % priemeru Únie v období rokov 2022 až 2024 (ďalej len „prijímajúce členské štáty“) vrátane financovania malých investičných projektov na modernizáciu energetických systémov, zlepšenie energetickej efektívnosti, posilnenie dekarbonizácie priemyslu a elektrifikáciu (ďalej len „Modernizačný fond“). Modernizačný fond sa bude financovať prostredníctvom obchodovania formou aukcie s nasledujúcimi množstvami kvót z celkového množstva kvót, s ktorým majú členské štáty obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 1 v rokoch 2031 až 2040:

– s množstvom zodpovedajúcim 2 % celoúnijného množstva kvót uvedeného v článku 9 na obdobie rokov 2031 a 2040 sa obchoduje formou aukcie v prospech prijímajúcich členských štátov a použije sa spôsobom stanoveným v článku 10d,

– s množstvom zodpovedajúcim 0,5 % celoúnijného množstva kvót uvedeného v článku 9 na obdobie rokov 2031 a 2040 sa obchoduje formou aukcie v prospech tých istých členských štátov a použije sa na podporu investícií na základe článku 10ce.“

Finančné prostriedky zodpovedajúce uvedeným množstvám kvót sa rozdelia v súlade s prílohou IIb.

Podporované investície musia byť v súlade s cieľmi tejto smernice, ako aj s cieľmi uvedenými v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 o Európskom ekologickom dohovore a v nariadení (EÚ) 2021/1119 a s dlhodobými cieľmi vyjadrenými v Parížskej dohode. Pri výbere investícií na podporu z Modernizačného fondu podľa tohto článku uplatňujú prijímajúce členské štáty kritériá a postupy, ktoré sú nediskriminačné a transparentné. Na tento účel budú priebežne poskytovať informácie o prebiehajúcich a nadchádzajúcich výzvach na vyjadrenie záujmu, výzvach na predkladanie návrhov a výzvach na predkladanie ponúk financovaných z Modernizačného fondu. Prijímajúce členské štáty zavedú účinné a efektívne systémy riadenia a kontroly svojich investícií a zabezpečia ich riadne fungovanie v súlade so zásadou správneho finančného riadenia. Prijímajúce členské štáty môžu vo vhodných prípadoch využívať zdroje z Modernizačného fondu na financovanie investícií zahŕňajúcich susediace pohraničné regióny v rámci Únie. Zariadeniam na výrobu energie, v ktorých sa využívajú fosílne palivá, alebo zariadeniam, ktoré prepravujú fosílne palivá, sa z Modernizačného fondu neposkytuje žiadna podpora.“;

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Najmenej 95 % príjmov z kvót uvedených v článku 10 ods. 1 treťom pododseku a z kvót, na ktoré sa vzťahuje oznámenie podľa odseku 4 tohto článku, sa použije na podporu investícií do týchto oblastí:

a)výroba a využívanie obnoviteľných zdrojov energie vrátane bioplynu a biometánu;

b)zníženie celkovej spotreby energie prostredníctvom energetickej efektívnosti najmenej o 20 % v priemysle, doprave a budovách, pričom sa zabráni akémukoľvek riziku odkázanosti na fosílne palivá a podporí sa obehovosť, a zhodnocovanie odpadového tepla zo spaľovní na diaľkové vykurovanie;

c)elektrifikácia odvetví na strane spotreby vrátane priemyslu, budov a dopravy;

d)modernizácia a rozširovanie infraštruktúry pre elektrinu, vodík, diaľkové vykurovanie a CO2 vrátane skladovania energie;

e)dekarbonizácia priemyslu vrátane CCS a CCU a elektrifikácie;

f)podpora pre domácnosti s nízkymi príjmami, a to aj vo vidieckych a odľahlých oblastiach, určená na riešenie problému energetickej chudoby a na účely modernizácie ich vykurovacích systémov;

g)spravodlivá transformácia v regiónoch s vysokými emisiami uhlíka v prijímajúcich členských štátoch s cieľom podporiť prerozdelenie, rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov, vzdelávanie, iniciatívy zamerané na hľadanie zamestnania a startupy urýchľujúce prechod na čistú energiu;

h)„výroba cenovo dostupných nízkouhlíkových hnojív a biologických hnojív.“;

b)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Všetky prijímajúce členské štáty použijú množstvo kvót pridelených na účely solidarity, rastu a prepojení v rámci Únie uvedené v článku 10 ods. 2 písm. b) v súlade s článkom 10d na podporu investícií v rámci Modernizačného fondu, čím zvýšia zdroje, ktoré majú v rámci tohto fondu k dispozícii. Každý dotknutý členský štát môže takisto využiť množstvo kvót, s ktorými má tento členský štát obchodovať formou aukcie v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. a), alebo časť tohto množstva v súlade s článkom 10d. Ak má členský štát v úmysle využiť kvóty uvedené v článku 10 ods. 2 písm. a) podľa článku 10d, informuje Komisiu o príslušnom množstve najneskôr do 30. septembra predchádzajúceho kalendárneho roka.“;

c)V odseku 6 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Ak investícia v súlade s cieľmi Modernizačného fondu, ktorá sa má podľa návrhu financovať z Modernizačného fondu, nepatrí do oblastí uvedených v odseku 2, investičný výbor posúdi technickú a finančnú životaschopnosť takejto investície vrátane zníženia emisií, ktoré sa ňou dosiahne, a vydá odporúčanie na financovanie investície z Modernizačného fondu. Investičný výbor zabezpečí, aby každá investícia financovaná z Modernizačného fondu viedla k podstatnému zlepšeniu v oblasti znižovania emisií a, ak je to relevantné, v oblasti energetickej efektívnosti. Súčasťou tohto odporúčania môžu byť návrhy týkajúce sa vhodných nástrojov financovania. Zo zdrojov z Modernizačného fondu možno podporiť najviac 50 % príslušných nákladov na investíciu, ktorá nepatrí do oblastí uvedených v odseku 2, za predpokladu, že zvyšné náklady financujú súkromné právnické osoby.“;

d)Na začiatok odseku 10 sa dopĺňa táto veta:

„Prijímajúce členské štáty zverejnia informácie o príjemcoch a ďalšie informácie uvedené v článku 38 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509, ak je to relevantné v súvislosti s podporou z Modernizačného fondu.“;

e)V odseku 11 sa rok „2024“ nahrádza rokom „2036“.“

19.Vkladá sa tento článok:

„Článok 10da

Právny štát

1.Prijímajúce členské štáty zabezpečia dodržiavanie zásad právneho štátu, ako sa stanovuje v článku 2 písm. a) a článku 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092, počas celej implementácie Modernizačného fondu.

2.Príslušné opatrenia uvedené v odseku 3 možno prijať v prípade, ak sa preukáže, že porušenia zásad právneho štátu uvedených v článku 4 ods. 2 nariadenia 2020/2092 v prijímajúcom členskom štáte ovplyvňujú alebo vážne ohrozujú správne finančné riadenie Modernizačného fondu dostatočne priamym spôsobom.

3.Za predpokladu, že je splnená podmienka uvedená v odseku 2, možno v súlade s postupom stanoveným v článku 10db prijať jedno alebo viacero z týchto vhodných opatrení.

a)pozastavenie prijatia rozhodnutia o vyplatení uvedeného v článku 10d ods. 3;

b)pozastavenie vyplácania na základe už prijatých rozhodnutí o vyplatení;

Prijaté opatrenia musia v primeranom rozsahu spĺňať podmienky stanovené v článku 5 ods. 2 až 5 nariadenia 2020/2092.

4.Tieto opatrenia sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 6 nariadenia 2020/2092. Komisia pri začatí postupu overí, či neexistujú iné prostriedky na účinnejšiu ochranu príjmov spravovaných v rámci Modernizačného fondu.

5.Opatrenia sa zrušia v súlade s postupom stanoveným v článku 7 nariadenia 2020/2092.“

20.Článok 10f sa nahrádza takto:

„Článok 10f

Zásada „výrazne nenarušiť“

Príjmy získané z obchodovania s kvótami formou aukcie určenými pre Modernizačný fond podľa článku 10d, pre Inovačný fond podľa článku 10cb a pre banku pre dekarbonizáciu priemyslu podľa článku 10cc tejto smernice sa použijú v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“ uvedenou v článku 33 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 2024/2509.“

21.V názve kapitoly IV sa vypúšťa slovo „stacionárne“;

22.Článok 12 sa mení takto:

a) Odsek 3 sa mení takto:

i) Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) každý prevádzkovateľ lietadla odovzdal množstvo kvót, ktoré sa rovná jeho celkovým emisiám počas predchádzajúceho kalendárneho roka, ktoré sa overili v súlade s článkom 15, zníženým podľa odseku 3-f s cieľom odpočítať náklady vzniknuté v súvislosti s kompenzáciou v rámci systému CORSIA, čím sa zabráni dvojitému spoplatňovaniu.“;

ii) Za odsek 3 sa vkladajú tieto odseky:

„3-g.“ Odchylne od odseku 3 prvého pododseku písmena c) môžu lodné spoločnosti odovzdať menej kvót, ako sú ich overené emisie, pokiaľ ide o emisie uvoľnené do 31. decembra 2035 pri plavbách z prístavu zastavenia mimo právomoci členského štátu do prístavu zastavenia podliehajúcemu právomoci členského štátu, ak ich vykonávajú kontajnerové lode s kapacitou 10 000 TEU a viac, ak vzdialenosť plavby presahuje 300 námorných míľ.

Ak lodné spoločnosti využívajú výnimku uvedenú v prvom pododseku, môžu v súvislosti s emisiami uvoľnenými pri činnostiach v prístave v rámci plavieb uvedených v prvom pododseku odovzdať menej kvót, ako sú ich overené emisie.

Množstvo kvót, ktoré sa má odovzdať v súvislosti s kontajnerovou loďou uvedenou v prvom pododseku, ktorá doplávala do prístavu zastavenia podliehajúcemu právomoci členského štátu, sa zníži na základe podielu kontajnerov, meraných v dvadsaťstopových ekvivalentných jednotkách, vyložených v prístave zastavenia podliehajúcemu právomoci členského štátu výlučne na účely naloženia na inú loď, ktorá vykonáva plavbu medzi tým istým prístavom zastavenia a prístavom zastavenia mimo právomoci členského štátu, v porovnaní s celkovým počtom kontajnerov, ktoré vyložila kontajnerová loď.

Ak sa v porovnaní s overenými emisiami odovzdá menej kvót, po stanovení rozdielu medzi overenými emisiami a odovzdanými kvótami za každý rok sa množstvo kvót zodpovedajúce tomuto rozdielu zruší namiesto obchodovania formou aukcie podľa článku 10.

3-f. Na trasách, na ktoré sa vzťahuje kompenzačná požiadavka vypočítaná podľa odseku 6 tohto článku, zodpovedá zníženie povinnosti týkajúcej sa odovzdávania kvót kompenzačnej požiadavke prevádzkovateľa lietadla, vypočítanej podľa odseku 6 tohto článku, v pomere k rozsahu, v akom sa na danú trasu vzťahuje povinnosť týkajúca sa odovzdávania kvót, vynásobenému pomerom medzi priemernou cenou kvót a priemernou cenou kreditov oprávnených podľa článku 11a. Tento pomer sa vypočíta pomocou najlepších dostupných indexov cien pre kredity, ktoré sú uverejnené v správe o trhu s uhlíkom zverejnenej podľa článku 10 ods. 5.

Ak k zrušeniu jednotiek podľa odseku 9 nedôjde v priebehu určitého obdobia uvedeného v tomto odseku, kvóty sa musia odovzdať za odpočty, ktoré už boli vykonané za roky v tomto období, a to najneskôr do 30. septembra roka nasledujúceho po dátume oznámenia konečnej kompenzačnej povinnosti.

V prípade, že konečná kompenzačná povinnosť podľa odseku 6 nebude oznámená prevádzkovateľom lietadiel a k zrušeniu jednotiek podľa odseku 9 nedôjde v priebehu určitého obdobia uvedeného v tomto odseku, kvóty sa musia odovzdať za odpočty, ktoré už boli vykonané za roky v tomto období, a to najneskôr do 30. septembra roka nasledujúceho po dátume oznámenia konečnej kompenzačnej povinnosti.“;

b)V odsekoch 3-e, 3-d, 3-c a 3-b sa dátum „31. december 2030“ nahrádza dátumom „31. december 2035“;

c)Odsek 3a sa nahrádza takto:

„3a. Povinnosť odovzdať kvóty nevzniká v súvislosti s emisiami, u ktorých bolo overené, že boli zachytené a prepravené na trvalé uskladnenie do zariadenia, ktoré má platné povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES*, alebo na recipročnom základe od roku 2031 do zariadenia s platným povolením na geologické ukladanie v tretej krajine, ktorá má systém obchodovania s emisiami skleníkových plynov prepojený so systémom EU ETS podľa článku 25 tejto smernice a v súvislosti s ktorou Komisia prijme vykonávacie rozhodnutie potvrdzujúce dostatočné záruky, pokiaľ ide o zavedenie pravidiel stanovených v smernici 2009/31/ES, a za predpokladu, že toto zariadenie sa nepoužíva na zvýšenú ťažbu ropy alebo plynu.

_______

*    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114).“;

d)Odsek 3b sa nahrádza takto:

„3b. Povinnosť odovzdať kvóty nevzniká v súvislosti s emisiami oxidu uhličitého, o ktorých sa predpokladá, že boli zachytené a využité takým spôsobom, že sa stali:

a)trvalo chemicky viazané tak, aby sa pri bežnom používaní, vrátane akejkoľvek bežnej činnosti, ku ktorej dochádza po skončení životnosti výrobku, neuvoľňovali i do atmosféry, alebo

b)chemicky viazané tak, že sa budú uvoľňovať predovšetkým pri činnostiach uvedených v prílohe I a podliehajú povinnosti týkajúcej sa odovzdávania kvót podľa článku 12 ods. 3.

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť túto smernicu, pokiaľ ide o požiadavky na to, aby sa skleníkové plyny považovali za trvalo chemicky viazané alebo chemicky viazané v zmysle prvého pododseku tohto odseku, a uvedie zoznam spôsobov využitia, pri ktorých sa má za to, že tieto požiadavky spĺňajú, resp. nespĺňajú. V týchto delegovaných aktoch sa môžu určiť prahové hodnoty de minimis pre riziko nesplnenia týchto požiadaviek a môžu sa v nich zaviesť opatrenia, ako napríklad požiadavky týkajúce sa čiastočného odovzdávania kvót, s cieľom riešiť riziká úniku uhlíka v prípade prekročenia týchto prahových hodnôt.“;

e)Odsek 9 sa nahrádza takto:

„9. Prevádzkovatelia lietadiel, ktorí sú držiteľmi osvedčenia leteckého prevádzkovateľa vydaného členským štátom alebo sú registrovaní v členskom štáte vrátane najvzdialenejších regiónov, závislých území a oblastí tohto členského štátu, zrušia jednotky uvedené v článku 11a len v súvislosti s množstvom, ktoré tento členský štát oznámil v súlade s odsekom 6 za príslušné obdobie plnenia podmienok systému CORSIA. Zrušenie sa uskutoční do 31. januára 2025 v prípade emisií za obdobie 2021 až 2023, do 31. januára 2028 v prípade emisií za obdobie 2024 až 2026, do 31. januára 2031 v prípade emisií za obdobie 2027 až 2029, do 31. januára 2034 v prípade emisií za obdobie 2030 až 2032 a do 31. januára 2037 v prípade emisií za obdobie 2033 až 2035.“

23.Vkladajú sa tieto články:

„Článok 12a

Postupné zavádzanie požiadaviek na spaľovanie odpadu a spoluspaľovanie odpadu

Zariadenia na spaľovanie odpadu a na spoluspaľovanie odpadu, ktoré  od roku 2031 podliehajú tomuto systému, sú povinné odovzdať kvóty podľa tohto harmonogramu: 

a)25 % overených emisií nahlásených za rok 2031, na ktoré by sa vzťahovali požiadavky týkajúce sa odovzdávania kvót v súlade s článkom 12; 

b)50 % overených emisií nahlásených za rok 2032, na ktoré by sa vzťahovali požiadavky týkajúce sa odovzdávania kvót v súlade s článkom 12;

c)75 % overených emisií nahlásených za rok 2033, na ktoré by sa vzťahovali požiadavky týkajúce sa odovzdávania kvót v súlade s článkom 12;

d)100 % overených emisií nahlásených za rok 2034 a každý ďalší rok v súlade s článkom 12.

Na rozdiel od odseku 1 tohto článku môžu členské štáty oslobodiť zariadenia na spaľovanie odpadu a spoluspaľovanie odpadu, ktoré sa nachádzajú v najvzdialenejších regiónoch v zmysle článku 349 ZFEÚ, od povinnosti týkajúcej sa odovzdávania kvót do 31. decembra 2035.

Článok 12b

Výnimka pre spaľovanie a spoluspaľovanie odpadu

1.Na základe výnimky z článkov 12 a 12a môže príslušný orgán členského štátu oslobodiť zariadenia patriace do činnosti „Spaľovanie odpadu a spoluspaľovanie odpadu“ uvedenej v prílohe I od povinnosti odovzdať kvóty za emisie v danom referenčnom roku až do roku 2035, ak členský štát preukáže, že sú splnené aspoň dve z týchto troch podmienok:

a)V príslušnom členskom štáte platí vnútroštátna uhlíková daň na emisie za roky 2031 až 2035, ktorá sa vzťahuje na činnosť uvedenú v prílohe I; vnútroštátny zákon, ktorým sa stanovujú daňové sadzby platné na roky 2031 až 2035, nadobudol platnosť do dátumu oznámenia, t. j. do 31. júla 2029; vnútroštátna uhlíková daň dotknutého členského štátu, ktorú za referenčný rok skutočne zaplatilo zariadenie, je vyššia ako priemerná aukčná zúčtovacia cena systému obchodovania s emisiami zriadeného podľa tejto kapitoly, upravená o postupné zavádzanie v danom odvetví v súlade s článkom 12a; príslušný členský štát oznámi Komisii akúkoľvek následnú zmenu vnútroštátnej uhlíkovej dane;

b)Príslušný členský štát má zavedené opatrenia na dosiahnutie cieľov podľa článku 11 ods. 2 písm. d) a e) smernice 2008/98/ES a je na dobrej ceste k splneniu týchto cieľov;

c)Príslušný členský štát má zavedené opatrenia na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 5 ods. 5 smernice 1999/31/ES a je na dobrej ceste k splneniu tohto cieľa.

2.Príslušný členský štát zruší množstvo kvót z celkového množstva kvót, s ktorým má obchodovať formou aukcie podľa článku 10, za každý referenčný rok, ktoré sa rovná overeným emisiám príslušných zariadení za daný referenčný rok. Kvóty sa zrušia v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa článku 10 ods. 4.

3.Do 31. júla 2029 príslušný členský štát oznámi Komisii svoju žiadosť o výnimku, pričom preukáže splnenie aspoň dvoch z troch podmienok uvedených v odseku 1 a uvedie príslušný počet kvót, ktoré sa majú zrušiť v súlade s odsekom 2.

4.Výnimka nadobudne platnosť, ak Komisia do troch mesiacov od oznámenia podľa tohto článku nevznesie námietku proti uplatneniu výnimky z dôvodu, že oznámené opatrenie nie je v súlade s podmienkami stanovenými v tomto článku.

5.Množstvo kvót, ktoré sa má zrušiť podľa odseku 2, nemá vplyv na vlastné zdroje rozpočtu Únie podľa rozhodnutia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2053, pokiaľ boli tieto zdroje stanovené podľa článku 311 tretieho odseku ZFEÚ na základe príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie v súlade s článkom 10 tejto smernice.

6.Príslušné zariadenia budú naďalej v plnej miere plniť povinnosti vyplývajúce z článku 14 o monitorovaní a nahlasovaní svojich emisií a z článku 15 o overovaní a akreditácii.“

24.Článok 14 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Komisia je oprávnená prijímať delegované akty týkajúce sa podrobných postupov na monitorovanie a nahlasovanie emisií a v príslušných prípadoch aj údajov o činnostiach uvedených v prílohe I k tejto smernici a vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, na trasách, v prípade ktorých sa emisie nahlasujú v rámci tejto smernice, pričom uvedené vykonávacie akty vychádzajú zo zásad monitorovania a nahlasovania stanovených v prílohe IV k tejto smernici a požiadaviek stanovených v odsekoch 2 a 5 tohto článku. V uvedených vykonávacích aktoch sa v požiadavkách na monitorovanie a nahlasovanie emisií a ich vplyvoch vrátane vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, stanoví aj potenciál globálneho otepľovania jednotlivých skleníkových plynov a zohľadnia sa aktuálne vedecké poznatky o vplyvoch emisií z leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2. V takýchto vykonávacích aktoch sa stanoví uplatňovanie kritérií týkajúcich sa udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov v záujme využívania biomasy, ktoré sú stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001, a to s akýmikoľvek úpravami potrebnými na ich uplatňovanie podľa tejto smernice, s cieľom dosiahnuť v prípade takejto biomasy nulové emisie. Musí sa v nich uviesť poradie zachytávania a spôsob zohľadnenia emisií zachyteného CO₂ pochádzajúcich zo zmesi zdrojov s nulovými emisiami a zdrojov, ktoré sa nevyznačujú nulovými emisiami. Takisto sa v nich spresňuje spôsob, ako treba započítavať emisie zo syntetických palív, pričom sa zabezpečí, aby sa takéto emisie započítavali a aby sa zabránilo ich dvojitému započítaniu. Uhlík chemicky viazaný v syntetických palivách sa považuje za emisiu vyplývajúcu z činnosti distribúcie syntetických palív uvedenej v prílohe I.“;

b)Vkladá sa tento odsek:

„1a. Právne akty uvedené v odseku 1 musia prevádzkovateľom, prevádzkovateľom lietadiel a lodným spoločnostiam umožniť kompenzovať svoje emisie z fosílnych palív prostredníctvom jednotiek domáceho trvalého odstraňovania uhlíka, ktoré vznikajú ukladaním ich biogénnych emisií v rámci pôsobnosti tejto smernice a sú certifikované podľa nariadenia (EÚ) 2024/3012, pričom sa zabráni dvojitému započítavaniu týchto záporných emisií.“;

25.Článok 19 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa vypúšťa druhý pododsek;

b)Za odsek 1 sa vkladá tento odsek:

„1a. V období do roku 2040 Komisia využije najviac 5 miliónov kvót z celoúnijného množstva kvót uvedeného v článku 9 na pokrytie výdavkov spojených s fungovaním a riadením systému EU ETS vrátane financovania prevádzky registra Únie.

S týmito kvótami sa bude obchodovať formou aukcie v súlade s článkom 10 ods. 4 tejto smernice, pričom výnosy predstavujú vonkajšie pripísané príjmy podľa článku 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.

V prípade, že s kvótami vyčlenenými podľa prvého pododseku tohto odseku sa nebude pred rokom 2041 obchodovať formou aukcie na účely stanovené v prvom pododseku tohto odseku, použijú sa na zvýšenie množstva kvót dostupných pre nových účastníkov v súlade s článkom 10a ods. 7.

V právnych aktoch uvedených v odseku 3 tohto článku sa stanovia podmienky, spôsoby a postupy, podľa ktorých ústredný správca určený Komisiou podľa článku 20 ods. 1 využije príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie podľa tohto odseku.“

26.Článok 20 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Komisia určí ústredného správcu, ktorý vedie register Únie, do ktorého sa zaznamenáva vydanie, prenos a zrušenie kvót.“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Ústredný správca vykonáva automatizované kontroly každej transakcie v registri Únie, aby sa zabezpečilo, že nedochádza ku žiadnym nezrovnalostiam pri vydávaní, prenose a zrušení kvót.“;

c)Odsek 3 sa vypúšťa.

27.Článok 21 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty podávajú Komisii každý rok správu o uplatňovaní tejto smernice. Táto správa venuje osobitnú pozornosť opatreniam na prideľovanie kvót, prevádzke registrov, uplatňovaniu vykonávacích opatrení na monitorovanie a nahlasovanie, overovaniu a akreditácii a otázkam súvisiacim s dodržiavaním tejto smernice a v prípade potreby fiškálnej úprave kvót. Táto správa sa pošle Komisii do 30. júna za každý rok nahlasovania. Správa sa vypracuje na základe dotazníka alebo osnovy prijatých Komisiou vo forme vykonávacích aktov. Takéto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2. Dotazník alebo osnova sa členským štátom sprístupnia najmenej šesť mesiacov pred uplynutím lehoty na predloženie prvej správy a čo najskôr pred uplynutím lehoty na predloženie každej nasledujúcej výročnej správy, a to po konzultáciách s členskými štátmi o revidovanom dotazníku, ak je to vhodné.“;

b)Odsek 2 sa vypúšťa;

c)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Komisia zorganizuje výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov o vývoji týkajúcom sa otázok prideľovania, prevádzkovania registrov, monitorovania, nahlasovania, overovania, akreditácie, informačných technológií a dodržiavania súladu s touto smernicou.“;

d)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Každé tri roky v správe uvedenej v odseku 1 sa zároveň venuje osobitná pozornosť rovnocenným opatreniam prijatým pre malé zariadenia vylúčené zo systému EU ETS. Vydanie rovnocenných opatrení prijatých pre malé zariadenia sa takisto zváži v rámci výmeny informácií uvedenej v odseku 2.“

28.Článok 23 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 3c ods. 6, článku 3d ods. 3, článku 3gaa, článku 3gab, článku 9c, článku 10 ods. 4, článku 10a ods. 1, 8 a 8a, článku 10a ods. 3e, článku 10b ods. 5, článku 10cb ods. 9, článku 10cc ods. 6, článku 10cd ods. 7, článku 10ce ods. 9, článku 12 ods. 3b, článku 19 ods. 3, článku 22, článku 24 ods. 3, článku 24a ods. 1, článku 25a ods. 1, článku 25b ods. 6, článku 25b ods. 7, článku 28c a článku 30j ods. 1 sa Komisii udeľuje na neurčitý čas od 8. apríla 2018.“;

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Delegovanie právomoci uvedené v odseku 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“;

c)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Delegovaný akt prijatý podľa článkov uvedených v ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

29.Článok 25a sa mení takto:

a)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Pokiaľ ide o emisie uvoľnené do 31. decembra 2035 z letov do štátov alebo zo štátov uvedených vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 3 tohto článku, od prevádzkovateľov lietadiel sa nevyžaduje, aby v súvislosti s uvedenými emisiami odovzdávali kvóty v súlade s článkom 12 ods. 3.“;

b)Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. Ak prevádzkovatelia lietadiel, ktorí sú držitelia osvedčenia leteckého prevádzkovateľa vydaného členským štátom alebo sú registrovaní v členskom štáte vrátane najvzdialenejších regiónov, závislých území a oblastí tohto členského štátu, prevádzkujú lety medzi členským štátom a štátom uvedeným v zozname vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 3 tohto článku alebo let medzi dvoma rôznymi štátmi uvedenými v tomto vykonávacom akte vrátane letov, ktoré sa uskutočňujú medzi Švajčiarskom, Spojeným kráľovstvom a štátmi uvedenými v zozname vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 3 tohto článku, a ak tieto štáty umožňujú prevádzkovateľom lietadiel používať iné jednotky než tie, ktoré sú uvedené v zozname prijatom podľa článku 11a ods. 8 a ktoré by mohli viesť k výraznému narušeniu hospodárskej súťaže, Komisia je splnomocnená prijať vykonávacie akty, ktorými sa týmto prevádzkovateľom lietadiel umožní používať typy jednotiek nad rámec tých, ktoré sú uvedené v danom zozname, alebo sa títo prevádzkovatelia oslobodia od podmienok článku 11a ods. 2 a 3 týkajúcich sa emisií z takýchto letov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.“

30.Vkladá sa tento článok 25b:

„Článok 25b

ETS ako služba

1.Tretím krajinám môže byť poskytovaná administratívna a technická podpora a koordinácia s cieľom uľahčiť stanovenie cien emisií skleníkových plynov („ETS ako služba“), a to najmä pokiaľ ide o emisie vznikajúce pri týchto činnostiach:

a)letecká doprava v zmysle prílohy I, pokiaľ ide o emisie z letov medzi EHP a treťou krajinou;

b)námorná doprava uvedená v prílohe I, pokiaľ ide o zostávajúcich päťdesiat percent (50 %) emisií uvoľnených počas plavieb medzi prístavom zastavenia podliehajúcim právomoci členského štátu a prístavom zastavenia podliehajúcim právomoci tretej krajiny, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku 3ga.

Takáto podpora sa poskytuje v súvislosti s emisiami z leteckej dopravy najskôr od vykazovacieho roka 2027 a v súvislosti s emisiami z námornej dopravy najskôr od roka nahlasovania 2029.

2.Ak sa cena emisií z leteckej alebo námornej dopravy stanovuje podľa odseku 1 tohto článku a je stanovený absolútny strop emisií, tretia krajina využije príjmy na boj proti zmene klímy takto:

a)v prípade leteckej dopravy na päťdesiat percent (50 %) činnosti leteckej dopravy medzi EHP a treťou krajinou;

b)v prípade námornej dopravy na zostávajúcich päťdesiat percent (50 %) emisií uvoľnených počas plavieb medzi prístavom zastavenia podliehajúcim právomoci členského štátu a prístavom zastavenia podliehajúcim právomoci tretej krajiny, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti stanoveného v článku 3ga.

Ak sa na vnútroštátnej úrovni neuskutočňuje obchodovanie s kvótami formou aukcie, s týmito kvótami bude obchodovať formou aukcie Únia na spoločnej aukčnej platforme určenej na základe delegovaného aktu prijatého v súlade s článkom 10 ods. 4 tejto smernice a v súlade so zásadami a postupmi uvedenými v článku 10 ods. 4 tejto smernice, pričom výnosy predstavujú vonkajšie pripísané príjmy podľa článku 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509. Príslušné príjmy získané z obchodovania s týmito kvótami formou aukcie sa prevedú do tretej krajiny.

3.Ak Únia obchoduje s kvótami formou aukcie v súlade s odsekom 2 tohto článku, celoúnijné množstvo kvót uvedené v článku 9 sa zvýši s cieľom zohľadniť zahrnutie emisií z činností leteckej a námornej dopravy uvedených v prvom odseku tohto článku, a to na základe ich emisií za posledný rok, za ktorý sú k dispozícii údaje. Na tieto kvóty sa takisto vzťahuje lineárny redukčný koeficient.

4.Predtým, ako sa v príslušných tretích krajinách zavedú vnútroštátne administratívne postupy, členské štáty, ktoré spravujú príslušných prevádzkovateľov lietadiel a lodné spoločnosti, vykonajú v ich súvislosti administratívne funkcie. Je potrebné zabezpečiť optimálnu spoluprácu pri správe prevádzkovateľov lietadiel a lodných spoločností, ako aj pri zabezpečovaní účinného presadzovania predpisov.

5.Komisia sa s podporou agentúry EMSA bude snažiť sprístupniť nástroje a usmernenia uvedené v článku 18b ods. 2.

6.Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom zmeniť článok 3ga ods. 1, ktorý sa týka zahrnutia zostávajúcich emisií uvoľnených počas plavieb medzi prístavmi zastavenia podliehajúcimi právomoci členského štátu a prístavmi zastavenia tretej krajiny, ktorej sa poskytuje podpora v súlade s týmto článkom.

7.Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť tento článok o pravidlá týkajúce sa prevádzky systému ETS ako služby, aby sa zabezpečilo zavedenie systému ETS ako služby v súlade s týmto článkom.“

31.Článok 28a sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

I)Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) všetky emisie z letov odlietajúcich z letiska nachádzajúceho sa v najvzdialenejšom regióne členského štátu alebo v závislých územiach a oblastiach do štátov mimo EHP, s výnimkou letov na letiská nachádzajúce sa v Spojenom kráľovstve alebo vo Švajčiarsku a letov do a z Gibraltáru, v každom kalendárnom roku od 1. januára 2029 do 31. decembra 2032, s výhradou preskúmania uvedeného v článku 28b, s výnimkou prevádzkovateľov lietadiel, ktorí prevádzkujú lety medzi dvoma rôznymi štátmi s celkovými ročnými emisiami nižšími ako 10 000 ton ročne vypočítanými v súlade s prílohou I;“;

II)Za písmeno b) sa dopĺňajú tieto písmená:

„c) všetky emisie z letov do najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov a z nich podľa vymedzenia Organizácie Spojených národov uvedené vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 25a ods. 3, s výnimkou tých štátov, ktorých HDP na obyvateľa sa rovná priemeru Únie alebo ho presahuje;

d) všetky emisie z letov do letísk nachádzajúcich sa v štátoch mimo EHP a z nich, s výnimkou letov do letísk nachádzajúcich sa v Spojenom kráľovstve alebo vo Švajčiarsku a do a z Gibraltáru, v každom kalendárnom roku od 1. januára 2027 do 31. decembra 2028, s výnimkou prevádzkovateľov lietadiel, ktorí prevádzkujú lety medzi dvoma rôznymi štátmi s celkovými ročnými emisiami nižšími ako 10 000 ton vypočítanými v súlade s prílohou I, v prípade ktorých v každom kalendárnom roku od 1. januára 2027 do 31. decembra [2027/rok pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice];

e) všetky emisie z letov na letiská, ktoré sú vzdialené viac ako 5 000 km od letiska vo Frankfurte a nachádzajú sa v štátoch mimo EHP, a to v každom kalendárnom roku od 1. januára 2029 do 31. decembra 2032, s výnimkou prevádzkovateľov lietadiel, ktorí prevádzkujú lety medzi dvoma rôznymi štátmi s celkovými ročnými emisiami nižšími ako 10 000 ton vypočítanými v súlade s prílohou I. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na letiská, ktoré sú vzdialené menej ako 5 000 km od letiska vo Frankfurte, nachádzajú sa v štátoch mimo EHP a ich ročné emisie z letov z EHP na tieto letiská sú nižšie ako 15 000 ton.“;

III)Vkladá sa tento pododsek:

„Od 1. januára 2027 vždy, keď dôjde k rozšíreniu pokrytia letov podliehajúcich požiadavkám podľa článku 12 ods. 3 sa celkové množstvo kvót, ktoré sa má prideliť prevádzkovateľom lietadiel podľa článku 3c ods. 5, každoročne zvýši o počet kvót rovnajúci sa emisiám z týchto letov dva roky pred nadobudnutím účinnosti takéhoto rozšírenia, a od nasledujúceho roka sa naň uplatňuje lineárny koeficient uvedený v článku 9. Toto množstvo sa zníži o množstvo rovnajúce sa celkovému zníženiu povinností týkajúcich sa odovzdávania kvót podľa článku 12 ods. 3 písm. b), ktoré vyplýva z kompenzačnej povinnosti podľa článku 12 ods. 6.“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Odchylne od článku 3d ods. 3 sa množstvo kvót, s ktorým má každý členský štát obchodovať formou aukcie v období od 1. januára 2027 do 31. decembra 2032, znižuje tak, aby bolo v súlade s jeho podielom započítaných emisií z leteckej dopravy z letov, ktoré nepodliehajú odchýlkam stanoveným v článku 3c ods. 8 a v ods. 1 písm. a) až e) tohto článku.“;

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Odchylne od článkov 3g, 12, 15 a 18a tejto smernice, pokiaľ sú celkové ročné emisie prevádzkovateľ lietadla nižšie ako 25 000 ton CO2, vypočítané v súlade s časťou „Letecká doprava“ bodom j) prílohy I k tejto smernici, alebo pokiaľ sú celkové ročné emisie prevádzkovateľ lietadla nižšie ako 10 000 ton CO2, na ktoré sa vzťahuje povinnosť týkajúca sa odovzdávania kvót podľa článku 12 ods. 3 písm. b) tejto smernice, bez zohľadnenia emisií, pri ktorých sa povinnosť týkajúca sa odovzdávania kvót považuje za splnenú podľa článku 3c ods. 8 alebo článku 28a ods. 1 tejto smernice, jeho emisie sa považujú za overené emisie, ak sú stanovené pomocou nástroja pre malých producentov emisií v letectve, ktorý bol schválený podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 606/2010* a ktorý organizácia Eurocontrol naplnila údajmi zo svojho podporného nástroja ETS. Členské štáty môžu v prípade prevádzkovateľov lietadiel zaviesť zjednodušené postupy, pokiaľ takéto postupy neposkytujú nižšiu presnosť, než akú poskytuje nástroj pre malých producentov emisií v letectve.

_____________

* Nariadenie Komisie (EÚ) č. 606/2010 z 9. júla 2010 o schválení zjednodušeného nástroja na odhadovanie spotreby paliva prevádzkovateľov lietadiel s nízkym množstvom emisií, ktorý vytvorila Európska organizácia pre bezpečnosť letovej prevádzky (Eurocontrol) (Ú. v. EÚ L 175, 10.7.2010, s. 25 ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2010/606/oj .)“;

d)Dopĺňa sa tento odsek:

„6. Okrem množstva vyhradeného na používanie oprávnených leteckých palív a elektrickej energie podľa článku 3c ods. 6, s prihliadnutím na dočasné obmedzenie geografického rozsahu podľa článku 28a ods. 1 písm. d), sa na účely stanovené v článku 3c ods. 6 do 31. decembra 2040 vyhradí ďalších maximálne 110 miliónov kvót z kvót uvedených v odseku 1 treťom pododseku.

Od 1. januára 2029 bude toto množstvo k dispozícii pre všetky lety odlietajúce z letiska nachádzajúceho sa v EHP, s obmedzeniami pre obchodné lety podľa článku 3c ods. 6. Od tohto dátumu sa posledné dve vety článku 3c ods. 6 prvého pododseku neuplatňujú na prideľovanie kvót podľa uvedeného článku.“

32.V článku 28b sa dopĺňa tento odsek:

„4. Do 1. júla 2032 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi environmentálnu integritu globálneho trhového opatrenia ICAO vrátane jeho všeobecnej ambície vo vzťahu k cieľom v rámci Parížskej dohody, miery účasti na kompenzácii v rámci systému CORSIA, jeho vynútiteľnosti, transparentnosti, sankcií za nedodržiavanie pravidiel, postupov pre účasť verejnosti, kvality kompenzačných kreditov, monitorovania, nahlasovania a overovania emisií, registrov, vyvodenia zodpovednosti, ako aj pravidiel používania biopalív, s osobitným zreteľom na vývoj od roku 2027. Komisia túto správu takisto zverejní do 1. júla 2032.

K správe Komisie sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tejto smernice spôsobom, ktorý je v súlade s teplotným cieľom Parížskej dohody, so záväzkom Únie znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2040 a s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050, aby sa zachovala environmentálna integrita a účinnosť opatrení Únie v oblasti klímy. Sprievodným návrhom by sa malo podľa potreby obmedziť uplatňovanie systému EU ETS na lety medzi dvoma letiskami nachádzajúcimi sa v štátoch EHP, na letiská nachádzajúce sa vo Švajčiarsku a v Spojenom kráľovstve, ako aj na lety do a z Gibraltáru, ak zo správy vyplýva, že:

a)systém CORSIA sa posilnil v súlade s dosiahnutím jeho dlhodobého globálneho ambiciózneho cieľa, aby sa splnili ciele Parížskej dohody a

b)štáty uvedené vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 25a ods. 3 predstavujú viac ako 70 % emisií z medzinárodnej leteckej dopravy na základe najnovších dostupných údajov.“

33.Článok 30 sa mení takto:

a)V odseku 7 prvom pododseku sa vypúšťa jediná poznámka pod čiarou;

b)Dopĺňa sa tento odsek:

„9. Do 31. decembra 2034 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi, či je vhodné zahrnúť emisie zo skládok odpadu do systému EU ETS. V tejto súvislosti Komisia zohľadní všetky potenciálne dôkazy o odklone odpadu na jeho zneškodnenie skládkovaním. Komisia môže v prípade potreby k tejto správe pripojiť legislatívny návrh na zahrnutie skládok do systému EU ETS.“

34.V článku 30m sa odsek 3 nahrádza takto:

„Členské štáty zabezpečia viditeľnosť zdroja financovania činností alebo projektov financovaných z príjmov z aukcií v rámci systému EU ETS, o ktorých použití rozhodnú v súlade s článkom 3d ods. 4, článkom 10 ods. 3 a článkom 30d ods. 6, v súlade s tým, čo je uvedené v ods. 1 písm. a) a b) tohto článku.“

35.Prílohy I až V sa menia tak, ako je to stanovené v prílohách k tejto smernici.

Článok 2

Zmeny rozhodnutia (EÚ) 2015/1814

Článok 1 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 sa mení takto:

1.V odseku 4a sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Od roku 2024 sa do výpočtu celkového množstva kvót v obehu v ktoromkoľvek danom roku zahŕňa kumulatívne množstvo kvót vydaných v súvislosti s leteckou dopravou a kumulatívne tony overených emisií z leteckej dopravy v rámci systému EU ETS, pričom sa vylučujú emisie z letov na trasách, na ktoré sa vzťahuje kompenzácia vypočítaná podľa článku 12 ods. 6 smernice 2003/87/ES, a to od 1. januára 2024 do 31. decembra toho istého daného roku. Tento výpočet sa vzťahuje aj na kumulatívne množstvo kvót vydaných v súvislosti s leteckou dopravou a na kumulatívne množstvo ton overených emisií z leteckej dopravy v rámci systému EU ETS, pričom sa vylučujú emisie z letov na trasách, na ktoré sa vzťahuje kompenzácia vypočítaná podľa článku 12 ods. 6 smernice 2003/87/ES, a to v období od 1. januára 2012 do 31. decembra 2023.“

2.V odseku 5 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Ak v ktoromkoľvek danom roku celkové množstvo kvót v obehu predstavuje 833 až 947 miliónov kvót, od objemu kvót, s ktorými majú obchodovať členské štáty formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 smernice 2003/87/ES, sa odpočíta množstvo kvót, ktoré sa rovná rozdielu medzi celkovým množstvom kvót v obehu stanoveným v najnovšom zverejnení podľa odseku 4 tohto článku a množstvom predstavujúcim 833 miliónov kvót, pričom sa toto množstvo umiestni do rezervy na obdobie 12 mesiacov, ktoré sa začína 1. septembra daného roka. Ak je celkové množstvo kvót v obehu vyššie ako 947 miliónov kvót, množstvo kvót, ktoré sa má odpočítať od objemu kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 smernice 2003/87/ES a ktoré sa má umiestniť do rezervy na obdobie 12 mesiacov, ktoré sa začína 1. septembra daného roka, sa rovná 12 % celkového množstva kvót v obehu. Od roku 2029 sa prahové hodnoty 833 a 947 miliónov uvedené v tomto odseku budú každoročne znižovať o 4 %, zaokrúhlené na najbližší milión, ako je uvedené v prílohe.“

3.Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Ak je v ktoromkoľvek roku celkové množstvo kvót v obehu v rozmedzí od 300 miliónov do 400 miliónov, z rezervy sa uvoľní množstvo kvót rovnajúce sa rozdielu medzi 400 miliónmi a celkovým množstvom kvót v obehu. Ak je celkové množstvo kvót v obehu nižšie ako 300 miliónov, z rezervy sa uvoľní množstvo 100 miliónov kvót.

Od roku 2029 sa prahové hodnoty 400 miliónov a 300 miliónov, ako aj množstvo 100 miliónov kvót, ktoré sa majú uvoľniť z rezervy, uvedené v predchádzajúcom pododseku, budú každoročne znižovať o 4 %, zaokrúhlené na najbližší milión, ako je uvedené v prílohe.

Ak je v rezerve menej kvót, ako je potrebné uvoľniť v súlade s týmto odsekom, uvoľnenie sa rovná množstvu kvót, ktoré zostávajú v rezerve.

Množstvo kvót uvoľnených z rezervy podľa tohto odseku sa pripočíta k objemu kvót, s ktorým majú členské štáty obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 smernice 2003/87/ES.“

Článok 3

Transpozícia

1.Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr 31. decembra 2028 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2029.

Členské štáty však uplatnia tie ustanovenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu s nasledujúcimi ustanoveniami, a to od týchto dátumov

a)od 1. januára 2031:

I)článok 1 bod 5 [pokiaľ ide o nový druhý odsek článku 3ga ods. 1 smernice 2003/87/ES] [Poznámka: dátum začatia uplatňovania bude možno potrebné zmeniť tak, aby sa zabezpečilo, že začne plynúť 2 roky po začatí uplatňovania nariadenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií z námornej dopravy v roku 2029];

II)príloha I bod 1 písm. c) body iii) až v) týkajúce sa zmien činností v oblasti zachytávania oxidu uhličitého, prepravy oxidu uhličitého, využívania oxidu uhličitého, spracovania oxidu uhličitého a distribúcie syntetických palív v riadkoch dvadsaťšesť, dvadsaťsedem a v riadkoch vložených za riadok dvadsaťosem v prílohe I k smernici 2003/87/ES;

a)od 1. januára 2029: Príloha I bod 1 písm. c) bod vi), pokiaľ ide o položku „Námorná doprava“ v tabuľke v prílohe I k smernici 2003/87/ES;

b)od 30. septembra 2029: článok 1 bod 17 písm. d) týkajúci sa článku 10a ods. 3b, článku 10a ods. 3c a článku 10a ods. 3d smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o päťročné obdobie bezodplatného prideľovania emisných kvót začínajúce v roku 2031.

c)od [dátum začatia uplatňovania ustanovení nariadenia EÚ o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy v súvislosti s príbrežnými oblasťami]: článok 1 bod 3 písm. e) v súvislosti s článkom 3 písm. z) „prístav zastavenia“ smernice 2003/87/ES.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Odchylne od odseku 1 členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2027 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 bodom 2 písm. b), bodom 9 a bodom 15 písm. e) tejto smernice, pokiaľ ide o zmenu článku 3 písm. h) a zavedenie článku 6 ods. 4 a článku 10a ods. 3f smernice 2003/87/ES. Tieto opatrenia uplatňujú od 1. januára 2028.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Prechodné ustanovenia

Zoznam uvedený v prílohe k delegovanému rozhodnutiu (EÚ) 2019/708 sa bude naďalej uplatňovať do 31. decembra 2040.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.Tieto články sa uplatňujú od 30. septembra 2027:

a)článok 1 ods. 15 písm. b) body i) a ii) týkajúce sa zmien článku 10a ods. 1a smernice 2003/87/ES;

b)článok 1 ods. 15 písm. g) a i) týkajúci sa zmien článku 10a ods. 5b a 10a ods. 7 smernice 2003/87/ES;

c)článok 1 ods. 17 týkajúci sa zavedenia článkov 10cc, 10cd a 10ce smernice 2003/87/ES;

d)článok 1 ods. 25 písm. b) týkajúci sa zmien, ktorými sa do článku 19 smernice 2003/87/ES vkladá odsek 1a;

e)článok 1 ods. 15 písm. c) bod i) týkajúci sa zmeny, ktorou sa za článok 10a ods. 2 druhý pododsek vkladá nový pododsek.

3.Tieto články sa uplatňujú od 1. januára 2029:

a)článok 1 ods. 14 písm. c) týkajúci sa zmien článku 10 ods. 3;

b)článok 1 ods. 15 písm. c) bod ii) týkajúci sa zavedenia písmen f) až i) do článku 10a ods. 2 tretieho pododseku smernice 2003/87/ES.

4.Článok 1 ods. 15 písm. b) bod iii) týkajúci sa využitia kvót vyplývajúcich zo zníženia bezodplatného prideľovania emisných kvót, článok 1 ods. 15 písm. f) týkajúci sa nahradenia článku 10a ods. 5a, článok 1 ods. 15 písm. j) týkajúci sa vypustenia článku 10a ods. 8 a článku 10a ods. 8a smernice 2003/87/ES, článok 1 ods. 17 týkajúci sa vloženia článku 10cb smernice 2003/87/ES, článok 1 ods. 18 týkajúci sa zmien článku 10d smernice 2003/87/ES, článok 1 ods. 20 týkajúci sa zmien článku 10f smernice 2003/87/ES a článok 1 ods. 35 týkajúci sa zmien prílohy IIb k smernici 2003/87/ES sa uplatňujú od 1. januára 2031.

Komisia zabezpečí, aby:

c)prebiehajúce projekty, ktoré boli schválené alebo vybrané na financovanie podľa článku 10a ods. 8 pred 1. januárom 2031, boli naďalej oprávnené na vyplatenie v súlade s pravidlami platnými v čase schválenia;

d)nepridelené finančné prostriedky k 31. decembru 2030 sa presúvajú do článku 10cc.

Článok 6

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY3

1.1.Názov návrhu/iniciatívy3

1.2.Príslušné oblasti politiky3

1.3.Ciele3

1.3.1.Všeobecné ciele3

1.3.2.Špecifické ciele3

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv3

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti3

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:4

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy4

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy4

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.4

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti4

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi5

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia5

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy6

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu6

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA8

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ8

2.2.Systémy riadenia a kontroly8

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly8

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie8

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)8

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam9

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY10

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov10

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky12

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky12

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu12

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov17

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov22

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24

3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24

3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov25

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu25

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov26

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov26

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami28

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom28

3.2.7.Príspevky od tretích strán28

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy29

4.Digitálne rozmery29

4.1.Požiadavky digitálneho významu30

4.2.Údaje30

4.3.Digitálne riešenia31

4.4.Posúdenie interoperability31

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania32

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky 

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

1.3.2.Špecifické ciele

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka: 

 novej akcie 

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 77  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–    finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR

 neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,

– subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ 

2.2.Systémy riadenia a kontroly 

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí) 

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 

Odhadovaný vplyv na výdavky a personál na rok 2027 a ďalšie roky sa pridáva len na ilustračné účely a nemá vplyv na budúci viacročný finančný rámec. Zdroj financovania a rozsah finančného záväzku Únie v období po roku 2027 naďalej závisia od výsledku medziinštitucionálnych rokovaní o VFR na roky 2028 – 2034 a následne sa určia prostredníctvom ročného rozpočtového postupu. Všetky rozpočtové prostriedky a počty alokovaných zamestnancov sú orientačné.

Pokiaľ ide o zvýšenie počtu zamestnancov, pokiaľ sa v rámci postupu prideľovania zamestnancov nerozhodne inak, očakáva sa, že nové úlohy budú pokryté presunom zamestnancov v rámci vedúceho generálneho riaditeľstva.

V prípade akýchkoľvek nezrovnalostí má legislatívny návrh na zmeny smernice 2003/87/ES, rozhodnutia (EÚ) 2015/1814, nariadenia (EÚ) 2015/757 a nariadenia (EÚ) 2023/1805 prednosť pred informáciami uvedenými v tomto oddiele.

Tematický prehľad finančných vplyvov

Príjmy

Vlastné zdroje

V období od roku 2013 do konca roku 2025 priniesli aukcie v rámci systému EU ETS príjmy vo výške viac ako 258 miliárd EUR, pričom väčšina týchto prostriedkov bola priamo pridelená členským štátom a zvyšok bol rozdelený prostredníctvom fondov na úrovni EÚ.

Podľa návrhu Komisie týkajúceho sa budúceho viacročného finančného rámca bude systém EU ETS po prvýkrát prispievať do vlastných zdrojov EÚ 78 , pričom sa požaduje, aby 30 % príjmov členských štátov z aukcií bolo prevedených do rozpočtu Únie.

Vonkajšie pripísané príjmy spolu

Poplatky: príspevok z prepojenia z tretej krajiny: po predbežnom uzavretí dohody o prepojení systémov obchodovania s emisiami EÚ a Spojeného kráľovstva sa predpokladá, že Spojené kráľovstvo bude prispievať k fungovaniu systému EU ETS.

Obchodovanie s kvótami formou aukcie: návrh obsahuje zmeny týkajúce sa obchodovania s kvótami formou aukcie v rámci systému ETS a využitia výnosov ako vonkajších pripísaných príjmov na tieto účely:

•    Financovanie registra Únie: návrh obsahuje ustanovenie, ktoré umožňuje ústrednému správcovi (zodpovednému za vedenie registra Únie) financovať prevádzku registra, ako aj nástroj na nákup medzinárodných kreditov, ktorý je stanovený v článku 9b tohto legislatívneho návrhu.

•    Nákup certifikovaného trvalého odstraňovania uhlíka s ohľadom na očakávaný rozdiel v nákladoch medzi kvótami v rámci systému ETS a odstraňovaním.

•    Financovanie činností banky pre dekarbonizáciu priemyslu, Inovačného fondu a Modernizačného fondu 79 vrátane nástroja na podporu investícií.

•    Financovanie činností zameraných na uľahčenie stanovovania cien emisií skleníkových plynov v odvetví leteckej a námornej dopravy v tretích krajinách.

Okrem vyššie uvedených zdrojov bude návrh naďalej generovať príjmy z aukcií, ktoré budú môcť členské štáty využívať, a niektoré kvóty sa budú aj naďalej prideľovať zariadeniam bezodplatne s cieľom zmierniť riziko úniku uhlíka.

Ďalšie podrobnosti o príjmoch sú uvedené v oddiele 3.3 tohto vyhlásenia

Potreby v oblasti zdrojov

Potreby v oblasti zdrojov súvisiace s realizáciou tohto návrhu sú zhrnuté ďalej podľa tematických okruhov. Ďalšie podrobnosti sú uvedené v tabuľkách v oddieloch 3.1 a 3.2 tohto vyhlásenia.

Komisia plánuje na vykonávanie tohto návrhu využiť výkonné agentúry. Prvky, pri ktorých sa s tým počíta, sú v tabuľkách v oddiele 3.1 označené skratkou p.m. (pro memoria) v súlade s rozpočtovými pravidlami Komisie.

•    Register Únie:

o    Činnosť správy registra je v súčasnosti financovaná z rozpočtu EÚ. Cieľom tohto návrhu je zvýšiť výšku vonkajších pripísaných príjmov na financovanie tejto činnosti, ktorá je nevyhnutná pre fungovanie systému EU ETS, a to najmä v súvislosti s rastúcim počtom užívateľov a rozšíreným rozsahom pôsobnosti systému EU ETS, rastúcou hodnotou kvót vedených v registri Únie a rastúcimi bezpečnostnými výzvami. Očakáva sa, že vo vylepšenom prevádzkovom modeli registra Únie bude zamestnaných 100 zamestnancov (ekvivalent plného pracovného času) (vrátane niektorých úloh, ktoré sú v súčasnosti financované z rozpočtu EÚ).

o    V budúcich delegovaných aktoch sa budú podrobne upravovať podmienky, spôsoby a postupy týkajúce sa využívania vonkajších pripísaných príjmov získaných z obchodovania s kvótami formou aukcie určeného na financovanie registra Únie.

•    Trvalé odstraňovanie uhlíka

o    Príprava a zavedenie postupu na nákup odstraňovania uhlíka, posúdenie možného rozšírenia na nové typy odstraňovania uhlíka, integrácia odstraňovania uhlíka do príslušných systémov vrátane spoločnej aukčnej platformy, registra Únie a registra v rámci certifikačného rámca pre odstraňovanie uhlíka. Pri administratívnych procesoch sa môže vychádzať zo skúseností z Inovačného fondu, bude ich však menej vzhľadom na obmedzenejší počet technológií.

o    Príprava oznámenia na rok 2034 o pokroku v súvislosti s nákupom domáceho odstraňovania.

•    Banka pre dekarbonizáciu priemyslu (fáza 1 – nástroj na podporu investícií, 2027 – 2030, aj fáza 2 IDB, 2031 – 2040)

o    Zriadenie banky pre dekarbonizáciu priemyslu a realizácia jej činností uvedených v tomto návrhu. Predpokladá sa, že potreby na prevádzkové a administratívne výdavky budú porovnateľné s existujúcim Inovačným fondom, vzhľadom na veľkosť fondu by však mali byť vyššie, a to aj po zohľadnení potenciálu synergií s existujúcimi činnosťami.

•    Inovačný fond

o    Rozšírenie Inovačného fondu a zavedenie vylepšení uvedených v tomto návrhu.

•    Modernizačný fond

o    Rozšírenie Modernizačného fondu a zavedenie vylepšení a zjednodušení obsiahnutých v tomto návrhu (úprava kritérií oprávnenosti a rozdeľovacieho kľúča, rozšírenie oprávnených investičných oblastí).

•    Letecká doprava

o    Uplatňovanie zmien v rozsahu pôsobnosti a pokrytia leteckej dopravy stanovených v tomto návrhu (rozšírenie pôsobnosti na obchodné lietadlá, podpora zavádzania udržateľných leteckých palív, elektrifikácia a znižovanie celkových vplyvov na klímu, podpora stanovovania cien emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy v tretích krajinách).

•    Námorná doprava

o    Uplatňovanie zmien v rozsahu pôsobnosti a pokrytia námornej dopravy stanovených v tomto návrhu [prvky zjednodušenia a zdokonalenia monitorovania, nahlasovania a overovania emisií, rozšírený rozsah pôsobnosti, rozšírené monitorovanie rizika vyhýbania sa povinnostiam, úpravy IMO, opatrenia na zvýšenie využívania udržateľných alternatívnych pohonov v námornej doprave (SMAP), podpora stanovovania cien emisií skleníkových plynov z námornej dopravy v tretích krajinách].

•    Stacionárne zariadenia: riešenie rizika úniku uhlíka

o    Realizácia opatrení po roku 2030 zameraných na riešenie rizika úniku uhlíka (stanovenie nových referenčných hodnôt, prípadne so zohľadnením referenčných hodnôt v prepojených systémoch, vykonávanie pravidiel, postupov, dohľadu a budovanie kapacít v súvislosti s podmieneným bezodplatným prideľovaním emisných kvót).

•    Stacionárne zariadenia: monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií

o    Realizácia opatrení po roku 2030 zameraných na ďalší rozvoj právneho rámca pre monitorovanie a nahlasovanie emisií, a to v súvislosti s pravidlami pre zachytávanie a využívanie uhlíka (CCU), pravidlami pre vykazovanie cezhraničného zachytávania a ukladania uhlíka a pravidlami pre emisie zo skládok odpadu. Podobné úpravy sú potrebné aj v rámci systému overovania správ o emisiách a akreditácie overovateľov.

•    Stacionárne zariadenia: odpad a CCU

o    Realizácia navrhovaného zaradenia spaľovania odpadu do systému EU ETS, posúdenie zaradenia skládok odpadu (na účely preskúmania v roku 2034).

o    Realizácia navrhovaného začlenenia dočasného CCU, vypracovanie sekundárnych právnych predpisov a rámca monitorovania.

•    Prepojenie so systémami obchodovania s emisiami v tretích krajinách

o    Realizácia úprav systému EU ETS v dôsledku dohôd o prepojení s tretími krajinami (vrátane Spojeného kráľovstva).

•    Vytvorenie jednotného trhu s CO2 (trh v oblasti CCS)

o    Vypracovanie právnych predpisov, záruk a systémov na ich vykonávanie, ktoré sú potrebné na umožnenie vyňatia systému ETS v prípade zachyteného, prepravovaného a trvalo uskladneného CO2, a to aj v tretích krajinách s prepojeným systémom ETS, ako sa navrhuje v právnom texte.

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky 

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)