EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli29. 1. 2026

COM(2026) 43 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o stratégii EÚ v oblasti vízovej politiky

I.Stratégia EÚ v oblasti vízovej politiky: Prepojená, bezpečná a silná Európa

Vízová politika EÚ odráža záujmy a hodnoty Únie. Je to oveľa viac než len súbor pravidiel a administratívnych postupov: je to most, ktorý spája Európu s globálnymi príležitosťami. V dobe, ktorú charakterizuje rastúca mobilita, regionálna nestabilita a geopolitická súťaž, je spôsob, akým riadime prístup do Európy, strategickou voľbou. Vízová politika EÚ musí odrážať Európu, akú chceme: pevne zaviazanú k bezpečnosti našich občanov a celistvosti našich vonkajších hraníc, ale zároveň otvorenú a prispievajúcu k našej prosperite.

Dôveryhodná vízová politika je nevyhnutná na zachovanie bezpečnosti Európy 1 . Integrita schengenského priestoru, ktorý je jedným z našich najhmatateľnejších úspechov, závisí od spoľahlivého riadenia hraníc a jednotného uplatňovania spoločných pravidiel. Vízový systém je prvou líniou bezpečnostného vyšetrovania v Európe, ktorá pomáha predchádzať neoprávnenej migrácii, organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Vďaka novým technológiám, výmene informácií a interoperabilite medzi databázami EÚ bude náš vízový systém inteligentnejší a odolnejší. Bezpečnosť však závisí aj od udržiavania dôveryhodných vzťahov s partnerskými krajinami a od dodržiavania a zosúlaďovania európskych pravidiel. Bezpečná vízová politika musí posilniť túto dôveru a zabezpečiť slobodu pohybu, ktorá je pre Úniu kľúčová.

Vízová politika musí takisto byť hnacou silou hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti Európy. Talenty, inovatívne nápady a investície v súčasnosti priťahujú regióny s dobre rozvinutými, spoľahlivými a účinnými vízovými systémami. Európa musí zostať vybranou destináciou pre: turistov a obchodníkov, študentov a výskumníkov, umelcov a kultúrnych pracovníkov, športovcov, podnikateľov a kvalifikovaných odborníkov, ktorí prispievajú k rozvoju našich hospodárstiev a spoločností. Vďaka digitálnym konaniam o udelení víza, rýchlejšiemu rozhodovaniu a efektívnejším vízovým procesom môže byť cestovanie do Európy rovnako bezproblémové ako bezpečné. Modernizácia vízového systému je strategickou investíciou do hospodárskej sily a globálnej príťažlivosti Európy.

Európska vízová politika je takisto projekciou partnerstva a vplyvu. To, ako otvoríme alebo obmedzíme prístup, vysiela svetu jasný signál o hodnotách a strategických záujmoch Európy. V čoraz konkurenčnejšom a nestabilnejšom svete poskytuje jasná vízová politika Európe skutočný vplyv. Je to účinný nástroj na posilňovanie nášho postavenia vo svete a presadzovanie našich záujmov v zahraničí.

Touto vôbec prvou stratégiou EÚ v oblasti vízovej politiky sa stanovuje rámec pre vízovú politiku, ktorá podporuje dlhodobé záujmy Európy. Je to politika, ktorá posilňuje bezpečnosť v celom schengenskom priestore, podporuje prosperitu a konkurencieschopnosť EÚ a podporuje postavenie a odolnosť Európy na svetovej scéne. Táto stratégia preto potvrdzuje dvojakú povahu európskej vízovej politiky, a to chrániť bezpečnosť a integritu Únie a umožniť cestovanie bona fide, ktoré prináša EÚ úžitok. Cieľom stratégie je dosiahnuť väčšiu súdržnosť a jednotnosť vízovej politiky založenej na spoločnom európskom rámci spoločných pravidiel a noriem, interoperabilných systémov a koordinovaných reakcií. Cieľom stratégie je takisto dosiahnuť, aby vízová politika EÚ bola inteligentnejšia, digitálnejšia a lepšie využívala technologické inovácie. Prostredníctvom modernizácie riadenia vstupu do Únie presvedčivo a cieľavedome formujeme spôsob, akým sa Európa spája so svetom.

II.Vízová politika, ktorá posilňuje našu bezpečnosť

1.Moderný systém udeľovania oslobodenia od vízovej povinnosti

Bezvízový styk EÚ je účinným nástrojom na presadzovanie strategických záujmov Únie a posilňovanie nášho bezpečnostného rámca. Tým, že EÚ ponúka možnosť oslobodenia od vízovej povinnosti za určitých podmienok, využíva silný geopolitický vplyv vo vzťahoch s tretími krajinami, pričom ich ukotvuje v spoločnom priestore pohybu a poskytuje im privilegovaný prístup na naše trhy. Na získanie štatútu bezvízového styku musia partnerské krajiny splniť požiadavky v rôznych oblastiach, od dodržiavania zásad právneho štátu až po spoluprácu v oblasti bezpečnosti a riadenia migrácie 2 .

Súčasný systém EÚ na udeľovanie oslobodenia od vízovej povinnosti je založený na širokom súbore kritérií 3 . Absencia zreteľných prahových hodnôt ponecháva EÚ aj tretím krajinám značný priestor na výklad, čo môže vytvárať dojem neprehľadnosti rozhodovacieho procesu. Toto vnímanie sa niekedy stáva skôr zdrojom nespokojnosti tretích krajín než účinným posilňovačom európskych strategických cieľov.

Komisia preto vytvorí moderný systém navrhovania oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorý bude pre tretie krajiny jasnejší a transparentnejší a bude účinnejšie a dôslednejšie slúžiť strategickým záujmom EÚ.

Kľúčovým prvkom tohto systému bude nový rámec na posudzovanie krajín, ktoré v súčasnosti podliehajú vízovej povinnosti, ako potenciálnych kandidátov na oslobodenie od vízovej povinnosti. Na podporu tohto rámca Komisia po konzultácii s členskými štátmi vypracuje cielenejší súbor kritérií v rámci súčasného právneho rámca. Popri už existujúcich kvalitatívnych hľadiskách sa pre štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny zvážia aj ďalšie referenčné kritériá, ktoré by mohli zahŕňať: mieru zamietnutia udelenia víza, neopodstatnené žiadostí o azyl, mieru návratu a posúdenie praktickej spolupráce krajiny v oblasti návratu a readmisie. Mali by sa zvážiť aj ďalšie kritériá, najmä tie, ktoré súvisia s bezpečnosťou vrátane kybernetickej bezpečnosti (ako je spolupráca v oblasti boja proti terorizmu, prevádzačstvu a organizovanej trestnej činnosti). V novom rámci sa bude naďalej zohľadňovať celkový stav vzťahov s príslušnou treťou krajinou a presadzovanie strategických záujmov Únie. Tieto orientačné kritériá sa dohodnú s členskými štátmi v roku 2026 a budú sa používať na posúdenie, či krajiny s vízovou povinnosťou môžu mať nárok na oslobodenie.

Po tom, ako bude krajina označená za kandidáta na bezvízový styk pre jej občanov, bude tento proces doplnený štruktúrovaným dialógom o liberalizácii vízového režimu, ktorý bude založený na dohodnutých referenčných kritériách a preukázanej spolupráci v oblastiach strategického významu pre EÚ vrátane bezpečnosti, migrácie a riadenia hraníc. Výsledok týchto dialógov bude formalizovaný prostredníctvom dohody o zrušení vízovej povinnosti, čím sa zabezpečí reciprocita a dlhodobá udržateľnosť bezvízového styku.

Komisia zároveň po konzultácii s členskými štátmi posúdi, či je potrebná revízia nariadenia o vízach s cieľom zosúladiť nedávno zavedené nové dôvody pozastavenia s podmienkami, ktoré treba splniť pri posudzovaní udelenia oslobodenia od vízovej povinnosti.

2.Prísnejšie monitorovanie bezvízových stykov

Zoznam krajín, ktorých občania môžu cestovať do EÚ bez víz, sa neustále rozširuje a v súčasnosti zahŕňa 64 krajín a území, čo je viac ako v prípade akýchkoľvek iných podobných destinácií 4 . Keď však krajiny získajú pre svojich občanov štatút bezvízového styku, nemusí to vždy znamenať, že naďalej spĺňajú všetky podmienky pre oslobodenie od vízovej povinnosti.

Monitorovaním bezvízových režimov Európskou komisiou sa odhaľujú významné problémy v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a migrácie v EÚ, ktoré sú spôsobené rôznymi formami zneužívania oslobodenia od vízovej povinnosti. Môže medzi ne patriť zneužívanie azylových konaní, pričom takmer štvrtina žiadostí o azyl v EÚ v roku 2024 pochádza od cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti a značná časť týchto žiadostí je neopodstatnená 5 . Ďalším problémom je prekračovanie dĺžky oprávneného pobytu štátnymi príslušníkmi oslobodenými od vízovej povinnosti a ich nelegálny pobyt v EÚ. Bezpečnostné riziká navyše zvyšuje prax niektorých krajín, ktoré sú oslobodené od vízovej povinnosti a ktoré prevádzkujú systémy udeľovania občianstva investorom, pričom udeľujú občianstvo bez riadneho bezpečnostného vyšetrovania. Okrem toho pretrvávajúci nesúlad vízovej politiky niektorých partnerov oslobodených od vízovej povinnosti s vízovou politikou EÚ môže vytvoriť alebo uľahčiť trasy neoprávnenej migrácie do EÚ. V prípade kandidátskych krajín EÚ a potenciálnych kandidátskych krajín je zosúladenie vízovej politiky základnou požiadavkou a prispieva k bezpečnosti a ochrane schengenského priestoru.

Revidovaný mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorý teraz zahŕňa širšie a silnejšie spúšťacie mechanizmy 6 na pozastavenie bezvízového styku, poskytuje Únii spoľahlivý nástroj na rýchlu a primeranú reakciu na zneužívanie a obavy o bezpečnosť. Plné a koordinované využívanie revidovaného mechanizmu bude kľúčom k zabezpečeniu toho, aby bezvízový styk zostal bezpečný, dôveryhodný a podmienený vzájomnou dôverou. Udržiavanie dialógu s dotknutými krajinami bude mať zásadný význam pre podporu účinnej spolupráce v tejto oblasti.

Správa o mechanizme pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti sa bude naďalej zameriavať na krajiny alebo regióny, ktoré čelia osobitným výzvam, ktoré by mohli viesť k možnému pozastaveniu ich oslobodenia od vízovej povinnosti. Okrem toho bude správa obsahovať prehľad o tom, ako krajiny oslobodené od vízovej povinnosti dodržiavajú podmienky pre oslobodenie od vízovej povinnosti v súlade s novým rámcom na posudzovanie a jeho dodatočnými referenčnými kritériami. Prispeje to k zabezpečeniu trvalého plnenia kritérií partnerskými krajinami a ochráni integritu bezvízového styku s EÚ. V prípadoch, keď bolo oslobodenie od vízovej povinnosti pre niektorých držiteľov cestovných pasov pozastavené, bude Komisia monitorovať a podporovať členské štáty pri účinnom uplatňovaní takéhoto pozastavenia.

3. Väčší vplyv na podporu spolupráce zo strany tretích krajín

V právnych predpisoch EÚ, konkrétne v článku 25a vízového kódexu 7 , sa už spája vízová politika so spoluprácou tretích krajín pri návrate a readmisii ich vlastných štátnych príslušníkov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú v EÚ. Ak je spolupráca nedostatočná, EÚ môže na základe posúdenia a návrhu Komisie zaviesť prísnejšie uplatňovanie niektorých ustanovení vízového kódexu: pozastavenie udeľovania víz na viac vstupov, predĺženie času spracovania alebo zvýšenie vízových poplatkov. Tieto opatrenia sa môžu uplatňovať na určité kategórie žiadateľov (napr. držiteľov diplomatických alebo služobných pasov) alebo na všetky kategórie žiadateľov. Tento mechanizmus je účinným nástrojom na ovplyvňovanie spolupráce tretích krajín v oblasti readmisie prostredníctvom spoločného európskeho prístupu. Tento mechanizmus sa ukázal ako najúčinnejší, ak sa uplatňuje dobre koordinovaným spôsobom na úrovni EÚ a ak ho sprevádzajú dôsledné signály tretím krajinám o dôsledkoch nedostatočnej spolupráce.

Existuje potenciál na súdržnejšie využívanie tohto mechanizmu a posilnenie jeho úlohy pri presadzovaní hodnôt a záujmov EÚ. V rámci plánovanej legislatívnej revízie vízového kódexu Komisia navrhne strategickejší a pružnejší mechanizmus vykonávania článku 25a.

Cieľom navrhovanej revízie bude zabezpečiť, aby bol mechanizmus už v štádiu posudzovania lepšie zosúladený s cieľom Únie chrániť a presadzovať záujmy EÚ, a povedie k väčšiemu dôrazu na politické priority Únie.

Takouto revíziou by sa mala zabezpečiť väčšia flexibilita vo fáze návrhu Komisie a následného výberu reštriktívnych vízových opatrení. Dva existujúce kroky mechanizmu sa upravia a zamerajú sa na opatrenia, ktoré sa v praxi ukázali ako najúčinnejšie, konkrétne na pozastavenie zrýchleného spracovania žiadostí o víza a víza na viac vstupov pre určité (napr. diplomatické alebo služobné) alebo všetky kategórie pasov. V obzvlášť závažných situáciách by mal mechanizmus umožniť aj pozastavenie udeľovania víz pre určité (napr. diplomatické alebo služobné) alebo všetky kategórie pasov. Okrem toho by mal mechanizmus umožniť rýchlu reakciu na závažné a náhle zhoršenie spolupráce v oblasti návratu a readmisie zo strany tretej krajiny, a to prostredníctvom priameho spustenia reštriktívnych opatrení, ak napríklad tretia krajina zavedie moratórium na nútený návrat.

Aby sa zabezpečilo strategickejšie využívanie mechanizmu a spoločný európsky prístup, musí sa dôsledne uplatňovať v celej EÚ. Cieľom revízie bude preto aj posilnenie súdržnosti v rámci celej EÚ a zabezpečenie toho, aby vízové opatrenia uložené tretej krajine na základe mechanizmu podľa článku 25a neboli ovplyvnené výnimkami pre určité kategórie pasov (napr. diplomatické alebo služobné) udeľovanými bilaterálne členskými štátmi, ktoré by inak oslabili účinnosť opatrení.

Komisia posúdi možnosť rozšíriť logiku mechanizmu podľa článku 25a na ďalšie oblasti politiky, čo umožní vypracovať pružné a cielené ad hoc opatrenia podľa vízového kódexu v reakcii na nedostatočnú spoluprácu tretích krajín v oblasti bezpečnosti a riadenia hraníc vrátane boja proti neoprávnenej migrácii a prevádzačstvu. Mohlo by to pomôcť vytvoriť komplexnejší a integrovanejší prístup k riešeniu základných príčin, ktoré oslabujú účinnú vízovú politiku.

Komisia okrem legislatívnych zmien zavedie praktické opatrenia na plné využitie potenciálu mechanizmu, ako napríklad: zavedenie minimálneho počiatočného trvania prijatých vízových opatrení, počas ktorého by dotknutá tretia krajina mala dosiahnuť udržateľný pokrok v spolupráci v oblasti readmisie, čo posilní ich účinnosť a zabezpečí jasnejšiu komunikáciu a predvídateľnosť vo vzťahu k tretím krajinám; podporu systematickejšieho využívania oznámenia podľa článku 25a ods. 3 vízového kódexu, keď členské štáty čelia podstatným a pretrvávajúcim praktickým problémom pri spolupráci; a pokračovanie v systematickom prístupe k pravidelnému preskúmavaniu relevantnosti návrhov Komisie, ktoré Rada neprijala, a k zrušeniu opatrení prijatých Radou.

Aby bol mechanizmus podľa článku 25a účinnejší pri zlepšovaní spolupráce tretích krajín v oblasti návratu a readmisie, musí EÚ rozšíriť svoj súbor nástrojov o nástroje v iných oblastiach, ako je medzinárodná spolupráca a obchod, pričom musí zohľadniť strategické záujmy EÚ. Komisia preto zabezpečí súčinnosť s nariadením o programe Globálna Európa (článok 12 ods. 3) navrhovaným v rámci nového viacročného finančného rámca na programové obdobie rokov 2028 – 2034 s cieľom podnietiť spoluprácu tretích krajín v oblasti readmisie. Revidovaný všeobecný systém preferencií (ďalej len „VSP“), ktorý poskytuje preferenčný obchodný prístup na jednotný trh EÚ, by mal podporovať aj spoluprácu v oblasti readmisie. Integrovanejší prístup by dodal vízovému mechanizmu výraznejší vplyv a podporil by súdržnejší strategický prístup vo vzťahoch EÚ s dotknutými tretími krajinami.

4. Zavedenie cielených reštriktívnych vízových opatrení

V čoraz nestabilnejšom geopolitickom prostredí musí byť Európska únia schopná rýchlo a primerane reagovať na nepriateľské konanie tretích krajín. Vízová politika EÚ je jedným z najviditeľnejších a najpriamejších styčných bodov Únie s vonkajším svetom a mala by obsahovať účinné nástroje, ktoré by slúžili ako odstrašujúci prostriedok a zároveň ako mechanizmus reakcie v prípade vážneho zhoršenia politickej alebo bezpečnostnej situácie.

Únia v posledných rokoch čelí rastúcemu nepriateľstvu zo strany viacerých tretích krajín vrátane hybridných útokov, manipulácie s informáciami a zasahovania, politicky motivovanej inštrumentalizácie migrantov, účelového zneužívania migrácie a otvorených aktov agresie. Za takýchto okolností by sa ďalšie udeľovanie víz (najmä na účely ciest, ktoré nie sú nevyhnutné, ako je cestovný ruch, voľný čas alebo neoficiálne návštevy) už nemuselo považovať za vhodné, pretože by mohlo predstavovať hmatateľné riziko pre bezpečnosť Únie, verejný poriadok alebo medzinárodné vzťahy.

S cieľom riešiť tieto riziká a podporiť spoločný európsky prístup v oblasti vízovej politiky v takýchto súvislostiach Komisia zváži, či v rámci budúceho legislatívneho návrhu na revíziu vízového kódexu navrhne zavedenie novej kategórie cielených reštriktívnych vízových opatrení v rámci vízovej politiky EÚ. Táto nová kategória opatrení by mohla zahŕňať možnosť Komisie prijímať po konzultácii s členskými štátmi záväzné opatrenia, ktoré sú v záujme EÚ a ktoré by umožnili pozastaviť, zamietnuť alebo obmedziť žiadosti o víza podané štátnymi príslušníkmi takýchto tretích krajín. Tieto opatrenia by sa mohli zamerať na konkrétne kategórie cestujúcich, ako napríklad: držiteľov diplomatických a služobných alebo úradných pasov, identifikovaných bývalých a súčasných bojovníkov agresorského štátu, alebo žiadateľov, ktorých účel cesty nie je nevyhnutný. V tejto súvislosti sa dôkladne zvážia celkové záujmy EÚ a vzťahy EÚ s danou krajinou. V záujme zabezpečenia transparentnosti, proporcionality a právnej istoty by sa každá aktivácia takýchto opatrení mala riadiť jasným procesným rámcom vrátane predchádzajúcej konzultácie s členskými štátmi a vopred určeného obdobia preskúmania. Mali by sa zaviesť záruky, ktoré by poskytovali dostatočnú flexibilitu na vydávanie víz pre obhajcov ľudských práv, disidentov, nezávislých novinárov, členov organizácií občianskej spoločnosti a iné humanitárne a výnimočné prípady.

Tieto opatrenia by dopĺňali existujúce mechanizmy, ako je článok 25a vízového kódexu a mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, tým, že by umožnili prijať rýchle, primerané a zvrátiteľné obmedzenia v prípadoch vážneho zhoršenia vzťahov s konkrétnymi tretími krajinami.

Zavedením takéhoto nástroja by sa zvýšila strategická autonómia a súdržnosť Únie, čím by sa vízová politika lepšie zosúladila s cieľmi spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Zároveň by to bol jasný politický signál, že udelenie prístupu do schengenského priestoru je výsadou Únie a jej členských štátov, ktorá je spojená s dodržiavaním medzinárodného práva, mierovým správaním a konštruktívnou spoluprácou s EÚ. Vízová politika EÚ by sa tak stala dôveryhodným a strategickým nástrojom v súbore nástrojov pre vonkajšiu činnosť Únie.

5.Posilnenie bezpečnosti cestovných dokladov

Vízová politika závisí od používania bezpečných a spoľahlivých cestovných dokladov, ktoré obsahujú ochranné prvky, ktoré pomáhajú predchádzať falšovaniu a pozmeňovaniu dokladov. Napriek úsiliu o dosiahnutie harmonizovaného prístupu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o cestovné doklady tretích krajín, ktoré možno použiť na vstup a pobyt v EÚ, sa pozície prijaté na vnútroštátnej úrovni výrazne líšia. Komisia s cieľom riešiť tento problém po konzultáciách s členskými štátmi zváži návrh nového mechanizmu na vypracovanie zoznamu akceptovaných cestovných dokladov tretích krajín na vstup do schengenského priestoru. Spoločným prístupom k akceptovaniu takýchto dokladov, a to tak pri žiadostiach o víza, ako aj pri prekračovaní hraníc, by sa posilnila súdržnosť vízovej a hraničnej politiky EÚ a znížila by sa prevádzková a právna neistota. Po ďalších konzultáciách s členskými štátmi Komisia predloží možnosti politiky na zosúladenie pozícií členských štátov v súvislosti s týmto problémom.

Okrem toho sa vyskytli prípady, keď štátni príslušníci tretích krajín podvodne použili pasy z EÚ alebo povolenia na pobyt v EÚ, aby získali prístup do schengenského priestoru. Hoci je biometrické overovanie kľúčové pre bezpečné riadenie vstupu, prevádzkové a technické obmedzenia bránia cezhraničnému prístupu k údajom o odtlačkoch prstov uloženým v cestovných dokladoch EÚ. Preto je nevyhnutné zlepšiť kapacitu orgánov členských štátov na overovanie odtlačkov prstov uložených v cestovných dokladoch EÚ. Komisia preto posúdi uskutočniteľnosť vytvorenia centrálneho kontaktného miesta na úrovni EÚ, prostredníctvom ktorého by si členské štáty mohli bezpečne vymieňať certifikáty na overovanie odtlačkov prstov a ktoré by nahradilo súčasných 992 dvojstranných spojení 8 (v rámci ktorých sú každý členský štát a Komisia navzájom prepojené), a všetky legislatívne zmeny potrebné na dosiahnutie tohto cieľa. Zvýšenie interoperability týchto spojení by výrazne prispelo k zjednodušeniu a úspore nákladov.

Podvody s dokladmi umožňujú závažnú trestnú činnosť a neoprávnenú migráciu, ale v súčasnosti neexistujú spoločné definície EÚ ani minimálne trestné alebo správne sankcie za používanie falošných dokladov. Neexistencia spoločných definícií, pravidiel a sankcií za podvody s dokladmi vytvára roztrieštenosť a možnosti zneužívania vrátane tzv. visa shoppingu 9 . Komisia posúdi súčasný stav v členských štátoch a predloží možnosti politiky pre súdržnejší prístup k sankciám za používanie falošných dokladov. Takéto možnosti by mohli zahŕňať legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa harmonizovaných definícií, minimálnych trestných sankcií a cielených zmien existujúceho acquis s cieľom vypracovať spoločné správne sankcie, vrátane zákazov vstupu, ktoré by zabezpečili súdržnejší prístup k sankciám, zvýšili odstrašujúci účinok, uľahčili vyšetrovanie a stíhanie a umožnili sankcie aj v prípade, že páchatelia majú bydlisko mimo jurisdikcie členských štátov. Týmito opatreniami by sa zlepšilo monitorovanie, podporila by sa operačná spolupráca a posilnila celková integrita vízovej, hraničnej a migračnej politiky EÚ.

6.Strategickejší prístup k miestnym úpravám vízových pravidiel

Pri udeľovaní krátkodobých víz sa koordinácia medzi členskými štátmi uskutočňuje prostredníctvom miestnej schengenskej spolupráce, ako aj prostredníctvom postupov predbežných alebo následných konzultácií 10 . Komisia pravidelne prijíma vykonávacie akty týkajúce sa miestnych úprav s cieľom upraviť pravidlá stanovené vo vízovom kódexe, napríklad pokiaľ ide o sprievodné doklady alebo udeľovanie víz na viac vstupov, a to tak, aby boli buď viac, alebo menej priaznivé v závislosti od konkrétnych regionálnych podmienok.

Hoci sa tieto úpravy ukázali ako užitočné, ich potenciál presadzovať strategické záujmy EÚ prostredníctvom spoločného európskeho prístupu by sa mal ďalej posilniť prostredníctvom účasti Komisie na riadení prípravy takýchto rozhodnutí, aby sa členským štátom poskytla podpora a usmernenia, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie takýchto miestnych úprav medzi krajinami s vízovou povinnosťou a aby sa zabezpečil súlad so širšími geopolitickými cieľmi.

Komisia okrem toho v súvislosti s návrhom na revíziu vízového kódexu zváži, či by sa mali pridať nové kritériá, ktorými by sa riadili miestne úpravy. Pri posudzovaní migračných a bezpečnostných rizík by tieto nové kritériá mohli zahŕňať napríklad situácie, keď dochádza k prudkému a nekontrolovanému nárastu príchodov štátnych príslušníkov tretích krajín s vízovou povinnosťou, ktorý nie je kompenzovaný zodpovedajúcim počtom návratov, alebo úroveň spolupráce krajiny v oblasti readmisie.

7.Vízová politika, ktorá chráni najzraniteľnejšie osoby

Spoločná vízová politika posilňuje bezpečnosť EÚ a zároveň umožňuje členským štátom dostatočnú flexibilitu, aby mohli v jednotlivých prípadoch vyhovieť zraniteľným žiadateľom, ako sú obhajcovia ľudských práv, disidenti, nezávislí novinári a členovia organizácií občianskej spoločnosti. Členské štáty môžu vo výnimočných a odôvodnených prípadoch udeliť krátkodobé víza z humanitárnych dôvodov, aj keď nie sú splnené určité podmienky 11 . S cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi výnimkami v jednotlivých prípadoch a harmonizovaným uplatňovaním spoločných pravidiel Komisia nedávno aktualizovala príručku k vízovému kódexu, v ktorej členským štátom poskytla ďalšie usmernenia pre využívanie existujúcich ustanovení o flexibilite právneho rámca v takýchto situáciách, a bude o tejto záležitosti naďalej diskutovať s členskými štátmi. Okrem toho sa digitalizáciou vízových postupov zníži administratívna záťaž pre všetkých žiadateľov vrátane zraniteľných skupín. Členské štáty si navyše ponechávajú možnosť udeliť dlhodobé víza z humanitárnych dôvodov.

Kľúčové ďalšie kroky:

·V roku 2026 vypracovať nový rámec na posudzovanie v prípade navrhovania oslobodení od vízovej povinnosti.

·Navrhnúť revíziu vízového kódexu v roku 2026, a to vrátane:

Øzvýšenia strategického rozmeru a pružnosti mechanizmu podľa článku 25a s cieľom účinnejšie reagovať na nedostatočnú spoluprácu v oblasti readmisie; so zameraním sa na pozastavenie zrýchleného spracovania žiadostí o víza a víza na viac vstupov, ako aj umožnením pozastavenia udeľovania víz pre určité (napr. diplomatické alebo služobné) alebo všetky kategórie pasov.

Øvypracovania ad hoc opatrení podľa vízového kódexu v reakcii na nedostatočnú spoluprácu tretích krajín v oblasti bezpečnosti a riadenia hraníc vrátane boja proti neoprávnenej migrácii a prevádzačstvu;

Øzavedenia cielených reštriktívnych vízových opatrení v prípade vážneho zhoršenia politickej alebo bezpečnostnej situácie v tretej krajine;

Øzavedenia nových kritérií pre miestne úpravy vízových pravidiel.

·Plné a koordinované využívanie revidovaného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti.

III.Vízová politika, ktorá podporuje naše hospodárstvo a konkurencieschopnosť

1.Uľahčenie cestovania na účely cestovného ruchu a podnikania

Schengenský priestor je najnavštevovanejšou destináciou na svete, pričom celosvetovo 40 % medzinárodných ciest sa uskutočňuje na jeho vonkajších hraniciach 12 . Okrem osôb z krajín oslobodených od vízovej povinnosti boli medzi týmito cestujúcimi aj osoby prichádzajúce na základe viac ako 10 miliónov víz udelených minulý rok členskými štátmi 13 . Cestovný ruch tvorí približne 10 % HDP EÚ a podporuje približne 23 miliónov pracovných miest v rôznych odvetviach 14 . Posilňuje celosvetové postavenie EÚ tým, že prezentuje naše hodnoty a dedičstvo, pričom kultúrny cestovný ruch predstavuje 40 % celého cestovného ruchu EÚ a má významný hospodársky vplyv na ostatné odvetvia 15 . Zahraniční turisti minuli v EÚ v roku 2024 515 miliárd EUR, pričom najvyššie výdavky na jednu cestu sú pri služobných cestách 16 . Vytvára sa tak kľúčový zdroj príjmov pre miestne, regionálne a národné hospodárstva.

Moderná vízová politika musí uľahčovať legitímne cestovanie a robiť ho predvídateľnejším. Turisti a obchodníci očakávajú bezproblémové cestovanie s rýchlejšími, bezpapierovými a bezpečnými vízovými postupmi. Zjednodušením prístupu pre takýchto cestujúcich EÚ posilní svoju pozíciu globálneho centra cestovného ruchu a obchodu, avšak bez toho, aby sa znížili jej prísne bezpečnostné normy.

EÚ v nadchádzajúcich rokoch zavedie rozsiahlu reformu svojich vízových pravidiel, ktorou sa zásadne zmení spôsob zhromažďovania a vybavovania žiadostí o víza a udeľovania víz a uľahčí sa cestovanie cestujúcim, ktorí potrebujú víza na vstup do EÚ. Kľúčovým prvkom tejto reformy bude digitalizácia vízových postupov. Žiadatelia budú môcť celý proces podávania žiadostí o víza dokončiť online a tradičné vízové nálepky sa nahradia bezpečnými digitálnymi vízami 17 . Vďaka tejto reforme bude cestovanie do Európy bezpečnejšie a pohodlnejšie a členské štáty budú mať k dispozícii moderné a harmonizované nástroje na efektívne a bezpečné spracovanie žiadostí.

Víza na viac vstupov s dlhšou dobou platnosti sú nástrojom, ktorý odmeňuje spoľahlivých cestujúcich, znižuje administratívnu záťaž a stimuluje hospodársku činnosť 18 . S cieľom ďalej využívať tento nástroj Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi zváži možnosti udeľovania víz na viac vstupov na účely cestovného ruchu a podnikania s platnosťou dlhšou ako päť rokov pre žiadateľov bona fide s legálnou vízovou históriou, ktorí nepredstavujú migračné ani bezpečnostné riziko, pričom zohľadní lehoty uchovávania biometrických údajov uchovávaných v informačných systémoch EÚ na riadenie hraníc. V rámci budúcej revízie vízového kódexu Komisia zváži možné varianty, ako napríklad predĺženie platnosti existujúcich päťročných víz na viac vstupov po novom posúdení, ich opätovné potvrdenie na ďalší počet rokov alebo vytvorenie novej kategórie víz na viac vstupov platných dlhšie obdobie.

Žiadatelia o víza, ktorí cestujú na služobné cesty v mene dôveryhodných spoločností, vo všeobecnosti predstavujú nízke riziko a sú spoľahliví. Neexistuje však spoločný prístup k riadeniu takýchto dôveryhodných cestujúcich a firemných sponzorov, pričom každý členský štát má v rámci vízového procesu samostatné systémy a uľahčenia. Niektoré z týchto systémov sa zameriavajú na konkrétne odvetvia, ako napríklad lodnú dopravu alebo cestnú dopravu. Vedie to k fragmentácii podnikov, ktoré pôsobia v celej EÚ. Komisia bude spolu s členskými štátmi konzultovať s členskými štátmi vytvorenie možného spoločného zoznamu overených spoločností, vrátane startupov a scaleupov, ktorých zamestnanci by boli vybavovaní zrýchleným postupom, čo by uľahčilo postupy pre dôveryhodné obchodné cesty a prinieslo hospodárske výhody pre celý jednotný trh EÚ.

Pre cestujúcich, ktorí na vstup do EÚ nepotrebujú víza, spustí EÚ v roku 2026 Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ďalej len „ETIAS“). Systém ETIAS, v ktorom sa od cestujúcich vyžaduje, aby pred odchodom predložili osobné údaje a cestovné informácie prostredníctvom online žiadosti, urýchli a zefektívni hraničné kontroly a zároveň umožní orgánom vykonať zvýšenú bezpečnostnú kontrolu pred tým, ako cestujúci dosiahnu európske hranice. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „Frontex“) zriadi centrum pomoci ETIAS s nepretržitou prevádzkou, ktoré bude poskytovať podporu cestujúcim (napríklad im pomôže vyplniť formulár žiadosti), ako aj dopravcom (napríklad im pomôže s technickými problémami) 19 .

2.Prilákanie talentov v oblasti inovácií a konkurencieschopnosti

V dnešnom čoraz konkurenčnejšom globálnom prostredí by vízová politika EÚ mala podporovať program konkurencieschopnosti EÚ, a to prostredníctvom pružnejšieho rámca na prilákanie globálnych talentov, podporu prenosu vedomostí a medzinárodnej spolupráce, ako aj jasných výhod pre malé a stredné podniky, startupy a veľké podniky, ktoré hľadajú rôznorodú, vysokokvalifikovanú a kvalifikovanú pracovnú silu v odvetviach, ktoré sú najdôležitejšie pre dvojakú transformáciu.

Zahraniční študenti a výskumní pracovníci prispievajú k hospodárstvu EÚ tým, že dopĺňajú chýbajúce zručnosti, sú hnacou silou výskumu, inovácií a prispievajú k vyššej kvalifikácii pracovnej sily prostredníctvom svojho následného zamestnania alebo podnikania. Vysokokvalifikovaní a kompetentní pracovníci a podnikatelia, vrátane digitálne zručných, prinášajú nápady, podporujú investície a pomáhajú podnikom rásť. Akademickí pracovníci, umelci a odborníci v oblasti kultúry takisto zohrávajú úlohu pri zvyšovaní globálnej konkurencieschopnosti EÚ podporou medzinárodnej spolupráce.

Ak chce EÚ zostať svetovým lídrom v oblasti inovácií, musí sa stať preferovanou destináciou pre tých najkvalifikovanejších a najkreatívnejších ľudí na svete. Únia zručností 20 , Stratégia pre startupy a scaleupy 21 , Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie 22 a stratégia Vyberte si Európu pre vedy o živej prírode 23 zdôrazňujú potrebu uľahčiť príchod zahraničných študentov, výskumných pracovníkov, vysokokvalifikovaných a kompetentných pracovníkov, zakladateľov startupov a inovatívnych podnikateľov. Vlajkové iniciatívy, ako sú program Erasmus Mundus, aliancia európskych univerzít, budúca značka Európsky diplom, pripravovaná európska stratégia pre odborné vzdelávanie a prípravu a Pakt pre Stredozemie 24 , by takisto mali prispieť k prilákaniu medzinárodných talentov a posilniť význam mobility talentov pri budovaní komplexných partnerstiev. Pripravovaný 28. režim umožní podnikom bezproblémovú registráciu a pôsobenie v členských štátoch, čo pomôže spoločnostiam v EÚ rásť a prilákať investície z celého sveta.

V súčasnosti však zdĺhavé a nejednotné postupy udeľovania dlhodobých víz odrádzajú od príchodu do EÚ ľudí, ktorých Európa najviac potrebuje.

EÚ má zavedený rámec na prilákanie zahraničných študentov a výskumných pracovníkov, ako aj vysokokvalifikovaných a kompetentných pracovníkov, konkrétne smernicu o študentoch a výskumných pracovníkoch 25 a smernicu o modrej karte 26 . Avšak nedostatky a neefektívnosť vo vykonávaní tohto rámca spôsobujú, že EÚ je pre tieto kategórie osôb menej atraktívna. Žiadatelia, európske univerzity a zamestnávatelia často vyjadrujú obavy z oneskoreného spracovania žiadostí o dlhodobé víza na konzulátoch, z ťažkostí pri rezervácii termínov, z nedostatku jasných a dostupných informácií o požadovaných dokumentoch, ako aj zo zložitých a nejednotných vízových postupov.

Malo by sa vyvinúť úsilie, aby existujúci rámec na prilákanie talentov fungoval lepšie. Komisia preto spolu s touto stratégiou predkladá aj odporúčanie o prilákaní talentov v oblasti inovácií, v ktorom členské štáty vyzýva, aby zjednodušili a urýchlili postupy, združili a koordinovali konzulárne zdroje, zabezpečili jednotné práva a záruky a zlepšili prístup k informáciám a koordináciu medzi vnútroštátnymi orgánmi, vzdelávacími inštitúciami a inovačnými ekosystémami. V pripravovanom akte o európskom výskumnom priestore sa zvážia doplnkové opatrenia pre špičkových výskumných pracovníkov, napríklad na uľahčenie mobility výskumných pracovníkov do Európy v rámci programov financovaných EÚ.

Finančné prostriedky EÚ doplnia toto úsilie tým, že podporia konzuláty členských štátov pri spracovaní žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín so špecializovanými zručnosťami a silným inovačným a výskumným potenciálom, najmä účastníkov programov EÚ, ako sú Erasmus+ a akcie Marie Curie-Skłodowskej, a takisto so zameraním na krajiny partnerstva zameraného na talenty 27 . Prvý pilotný projekt európskej kancelárie pre legálne možnosti bude spustený v Indii a začne sa v sektore IKT. Na základe skúseností získaných z tohto pilotného projektu bude Komisia pracovať na rozšírení európskej kancelárie pre legálne možnosti na ďalšie odvetvia a partnerské krajiny, ako sú krajiny partnerstva zameraného na talenty, a to aj s cieľom podporiť štátnych príslušníkov tretích krajín a zamestnávateľov z tretích krajín pri riešení problémov spojených s vízovým procesom. Po uvedení do prevádzky bude okruh talentov EÚ 28  uľahčovať párovanie pracovných ponúk s uchádzačmi pri nábore talentov z krajín mimo EÚ na všetkých úrovniach kvalifikácie, a to aj poskytovaním informácií o pravidlách náboru a migrácie, ako aj o postupoch uznávania 29 . Vykonávaním týchto iniciatív sa bude musieť minimalizovať negatívny vplyv a maximalizovať pozitívny vplyv na partnerské krajiny, aby sa únik mozgov zmenil na ich prílev. Okrem toho bude dôležité poskytnúť záruky na zaistenie bezpečnosti výskumu a zmierniť riziká spojené s medzinárodnou spoluprácou v oblasti výskumu a inovácií 30 .

Komisia zároveň v roku 2026 zhodnotí vykonávanie odporúčania a posúdi, či sú potrebné cielené legislatívne úpravy s cieľom zjednodušiť postupy udeľovania dlhodobých víz a lepšie reagovať na ambície EÚ v oblasti konkurencieschopnosti a inovácií, najmä pokiaľ ide o ľudí pracujúcich, vykonávajúcich výskum alebo študujúcich v oblastiach súvisiacich so STEM (vedou, technológiou, inžinierstvom a matematikou). Komisia predovšetkým preskúma možnosť vypracovania súhrnného balíka opatrení v oblasti cielených zmien existujúcich pravidiel EÚ o študentoch a výskumných pracovníkoch a vysokokvalifikovaných a kompetentných pracovníkoch s cieľom prispôsobiť ich inovačným a výskumným ekosystémom, ako aj cieleného právneho rámca EÚ pre zakladateľov startupov a inovatívnych podnikateľov.

Tieto opatrenia spoločne pomôžu premeniť Európu na skutočný magnet pre talenty – kontinent, ktorý víta vedomosti, kreativitu a podnikanie ako hnacie sily svojej budúcej prosperity.

3.Zjednodušenie

V práve EÚ sa v súčasnosti povoľuje pobyt v schengenskom priestore v dĺžke až 90 dní počas obdobia 180 dní pre cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti a s vízovou povinnosťou. Na pobyt dlhší ako 90 dní je potrebné dlhodobé vízum alebo povolenie na pobyt vydané členským štátom. Niektorí odborníci z tretích krajín, ktorí sa vo veľkej miere spoliehajú na mobilitu medzi členskými štátmi, ako napríklad umelci na turné, športovci na športových podujatiach, odborníci pracujúci na cezhraničných projektoch, pracovná sila podporujúca priemysel a služby v EÚ alebo vodiči nákladných vozidiel obsluhujúci podniky v EÚ, však môžu potrebovať prístup do rôznych členských štátov na viac ako 90 dní počas obdobia 180 dní bez toho, aby potrebovali dlhodobé vízum alebo dlhodobý pobyt v EÚ.

Tým sa vytvára zložitý systém, ktorý ešte viac komplikuje existencia dvojstranných dohôd uzavretých niektorými členskými štátmi pred nadobudnutím platnosti schengenského acquis, ktoré umožňujú štátnym príslušníkom určitých tretích krajín pobyt dlhší ako 90 dní, ale len na území dotknutého členského štátu, čím sa narúša jednotné uplatňovanie schengenského acquis.

Komisia bude úzko spolupracovať s členskými štátmi na hľadaní pragmatických riešení, ktoré by umožnili predĺžené krátkodobé pobyty v prípade vybraných kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín, čím sa zabezpečí bezpečnostný a hospodársky prínos pre Úniu, ako aj právna zrozumiteľnosť pre cestujúcich. V rámci týchto úvah sa bude skúmať aj zavedenie nových právnych predpisov s osobitným súborom pravidiel rozšíreného krátkodobého pobytu na úrovni EÚ. Komisia v tejto súvislosti preskúma vplyv existujúcich dvojstranných dohôd, ktoré umožňujú predĺžené pobyty, s cieľom postupne ich zrušiť 31 .

Kľúčové ďalšie kroky:

·Urýchlene zaviesť digitalizáciu vízových postupov.

·Spustiť európsky systém pre cestovné informácie a povolenia v roku 2026.

·Identifikovať možnosti víz na viac vstupov s dlhšou platnosťou.

·Vykonávať odporúčanie Komisie o prilákaní talentov v oblasti inovácií.

·Preskúmať možnosti prispôsobenia rámca EÚ pre dlhodobé víza inovačným a výskumným ekosystémom.

·Preskúmať nové pravidlá pre predĺžené krátkodobé pobyty vybraných kategórií odborníkov z tretích krajín, ako sú umelci na turné, súťažiaci športovci alebo vodiči kamiónov.

IV.Podpora členských štátov prostredníctvom moderných vízových nástrojov

1.Inteligentné IT systémy na zlepšenie výmeny informácií a predchádzanie zneužívaniu víz

EÚ zavádza jeden z najpokročilejších digitálnych systémov riadenia hraníc na svete.

Systém vstup/výstup – automatizovaný IT systém, v ktorom sa registrujú cestujúci z tretích krajín na krátkodobý pobyt vždy, keď prekročia vonkajšie hranice ktorejkoľvek z 29 schengenských krajín – začal úspešne fungovať v októbri 2025. Umožňuje cestujúcim kedykoľvek si overiť zostávajúce obdobie povoleného pobytu a automaticky upozorňuje členské štáty, ak sa zistí, že jednotlivci prekročili povolenú dĺžku pobytu. Systém vstup/výstup, ktorý od svojho spustenia zaznamenal viac ako 20 miliónov vstupov a výstupov, už dokázal, že mení pravidlá hry pri riadení hraníc, predchádzaní neoprávnenej migrácii, odhaľovaní podvodov s dokladmi a identifikáciou a v konečnom dôsledku zvyšuje bezpečnosť EÚ. Po postupnom spustení bude systém vstup/výstup plne funkčný na všetkých hraničných priechodoch v schengenskom priestore od apríla 2026.

Okrem toho sa v júni 2026 začne používať nový systém Eurodac na registráciu žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Výrazne sa zlepší schopnosť Únie riešiť zneužívanie víz štátnymi príslušníkmi tretích krajín s vízovou povinnosťou. Bude obsahovať podrobnejšie informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín. prepoja sa ním všetky súbory údajov zodpovedajúce tej istej osobe a budú sa v ňom uchovávať údaje o držiteľoch víz, ktorí požiadali o medzinárodnú ochranu.

Systém ETIAS zvýši vnútornú bezpečnosť tým, že cestujúcich pred odchodom predbežne preverí z hľadiska potenciálnej bezpečnosti, neoprávnenej migrácie a vysokého epidemického rizika. Vďaka automatizácii týchto kontrol v rôznych databázach EÚ sa v systéme ETIAS urýchli a zefektívni prekračovanie hraníc v prípade cestujúcich, ktorí nepredstavujú riziko.

Vízový informačný systém (ďalej len „VIS“) už teraz obsahuje údaje o žiadostiach o krátkodobé víza v prípade cudzincov z krajín s vízovou povinnosťou. Jeho cieľom je uľahčiť najmä proces udeľovania víz legitímnym cestujúcim a zároveň pomôcť orgánom predchádzať podvodom a tzv. visa shoppingu. Pomáha aj pri kontrolách na hraničných priechodoch na vonkajších hraniciach pri uisťovaní sa, že osoba prichádzajúca na hranice je oprávneným držiteľom víza. Revidovaný VIS bude okrem informácií o krátkodobých vízach obsahovať aj údaje o dlhodobých vízach a povoleniach na pobyt. Takisto sa automatizuje vyhľadávanie vo všetkých príslušných databázach EÚ, čím sa zlepší kvalita a jednotnosť rozhodnutí o žiadostiach o víza.

Po úplnom zavedení rámca interoperability informačných systémov EÚ v roku 2028 bude možné vyhľadávať vo viacerých databázach naraz prostredníctvom jediného centrálneho vyhľadávania. Rámec interoperability poskytne komplexný obraz o statuse osoby tým, že na jednej obrazovke zhromaždí príslušné údaje. Znamená to, že orgány budú môcť automaticky odhaliť viacnásobné alebo podvodné totožnosti alebo zistiť, či osoba nedodržala pravidlá svojho pobytu. Bude takisto vytvárať medzisystémové štatistiky, ktoré poskytnú cenné informácie o cestovných zvyklostiach, rizikách a možných zneužitiach, čím podporia vízovú politiku založenú na dôkazoch.

V budúcnosti by sa IT systémy EÚ na podporu spracovania žiadostí o víza mali zamerať na využívanie technologického pokroku, najmä riešení na báze umelej inteligencie. Nové technológie zároveň ponúknu ďalšie možnosti, ako zvýšiť bezpečnosť vízových procesov a zjednodušiť a uľahčiť cestovanie cestujúcim bona fide.

2.Podpora členských štátov pri spracovaní žiadostí o víza

Moderná vízová politika si vyžaduje aj efektívne spracovanie žiadostí o víza. Zvládnutie veľkého počtu žiadostí a zabezpečenie včasných termínov na konzulátoch predstavuje výzvu, najmä v období najväčšej návštevnosti. Tento tlak sa ďalej zvyšuje v dôsledku nevyhnutných procedurálnych krokov, ako je vykonávanie dôkladných bezpečnostných kontrol, spoľahlivá identifikácia žiadateľov a riešenie rizík súvisiacich s podvodmi s dokladmi. Rozdiely vo vnútroštátnych postupoch a rozdielna úroveň digitalizácie v jednotlivých členských štátoch môžu mať za následok aj menej zjednodušené a menej transparentné postupy pre žiadateľov. Tieto problémy môžu narušiť účinnosť systému, znížiť dôveru medzi členskými štátmi a znížiť dôveru verejnosti v spravodlivosť vízových postupov EÚ.

Zavedenie uvedených IT nástrojov na riadenie hraníc bude mať zásadný význam pre posilnenie bezpečnosti a integrity vízového procesu EÚ. Musí však byť doplnené praktickou podporou pri vykonávaní vízovej politiky na konzulárnej aj centrálnej úrovni. Takouto podporou sa: zabezpečí harmonizovanejšie uplatňovanie vízových pravidiel, zvýši kvalita, efektívnosť a konzistentnosť rozhodovania v členských štátoch, uľahčí zavedenie digitalizácie vízového konania a prispeje k zníženiu tzv. visa shoppingu.

Hoci vízová politika je základnou zložkou politiky EÚ v oblasti riadenia hraníc a predstavuje prvú úroveň ochrany Únie pri ochrane schengenského priestoru, je to jediná politika v oblasti vnútorných záležitostí, ktorá nemá štruktúrovanú podporu agentúry EÚ. Na tento účel sa v rámci nadchádzajúcej revízie mandátu agentúry Frontex preskúmajú možnosti zriadenia Podporného úradu EÚ pre víza v rámci agentúry Frontex, ktorý by poskytoval operačnú podporu v poradnej funkcii. Medzi jej úlohy by mohli patriť: vypracovanie a poskytovanie odbornej prípravy pre konzulárnych úradníkov s cieľom zabezpečiť trvalo vysoké štandardy pri rozhodovaní o vízach, podpora konzulátov pri overovaní dokladov a odhaľovaní podvodov s dokladmi prostredníctvom špecializovaných odborných znalostí, nástrojov a najlepších postupov, a vykonávanie posúdenia rizík a analýz jednotlivých krajín s cieľom podporiť jednotné, na dôkazoch založené rozhodovanie o vízach v celej Únii.

Okrem toho si rastúca závislosť členských štátov od externých poskytovateľov služieb pri vybavovaní častí vízového procesu vyžaduje lepšiu kontrolu a monitorovanie kvality. Komisia preto začne komplexnú štúdiu o postupoch outsourcingu a financovaní externých poskytovateľov služieb, ktorí sú poverení zberom žiadostí o víza, s cieľom vypracovať možnosti, ako zabrániť zneužívaniu systému.

3.Strategické využívanie finančných prostriedkov EÚ na vykonávanie vízovej politiky

Členské štáty by mali naďalej strategicky využívať dostupné finančné prostriedky EÚ na podporu účinného vykonávania vízovej politiky. Prioritou by malo byť financovanie vývoja vnútroštátnych zložiek a potrebných úprav pre revidovaný VIS a digitalizáciu vízových postupov. Financovanie by malo takisto posilniť kapacity na spracovanie žiadostí (personál a vybavenie) v miestach, kde sa žiadatelia stretávajú s dlhými čakacími lehotami na schengenské víza. Cieľom Komisie je poskytovať finančnú podporu členským štátom pri vykonávaní priorít vízovej politiky s cieľom riešiť kľúčové potreby vízovej politiky. Cieľom Komisie je takisto poskytovať cielené usmernenia, tematické semináre a výmeny najlepších postupov s cieľom poukázať na úspešné iniciatívy a uľahčiť praktické vykonávanie činností súvisiacich s vízami. Pri pohľade do budúceho programového obdobia rokov 2028 – 2034 sa Komisia snaží vyvodiť dôsledky zo súčasného vykonávania s cieľom zabezpečiť, že priority súvisiace s vízami budú výraznejšie začlenené do budúcich rámcov financovania. Zachovaním silného zamerania na inovácie, interoperabilitu a prevádzkovú efektívnosť chce Komisia zabezpečiť, aby sa financovaním EÚ ďalej podporovala moderná, bezpečná a účinná vízová politika EÚ. Komisia spolu s členskými štátmi preskúma možnosť zvýšenia vízových poplatkov za schengenské víza harmonizovaných na úrovni Únie a využitie príjmov z takéhoto zvýšenia na podporu ďalšieho rozvoja spoločnej vízovej politiky EÚ.

Kľúčové ďalšie kroky:

·Zabezpečiť zavedenie inteligentných informačných systémov na riadenie hraníc a rámca interoperability.

·Navrhnúť zriadenie Podporného úradu EÚ pre víza ako súčasť návrhu na revíziu mandátu agentúry Frontex v roku 2026.

·Vypracovať komplexnú štúdiu o využívaní externých poskytovateľov služieb vo vízovom procese.

V.Záver

Aby mohla Únia čeliť súčasným a budúcim globálnym výzvam, musí sa prispôsobiť. Vízová politika EÚ je ústredným prvkom tejto transformácie, pretože je priesečníkom konkurencieschopnosti, bezpečnosti a zahraničnej politiky Únie.

S cieľom zabezpečiť úspešné vykonávanie tejto stratégie bude Komisia spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou Európskej únie a vyzve obe inštitúcie, aby podporili prácu na ohlásených budúcich iniciatívach. Vzhľadom na ich vplyv na vonkajšie vzťahy EÚ sa opatrenia navrhované v tejto stratégii budú vykonávať v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť v rámci plnenia jej úloh.

Moderná, na budúcnosť orientovaná vízová politika bude kľúčovým faktorom, ktorý prispeje k celosvetovej príťažlivosti EÚ, udrží inovačnú kapacitu, rast a konkurencieschopnosť Európy. Otvorenosť však musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. Dôveryhodná vízová politika preto musí zabrániť zneužívaniu, zabrániť neoprávnenej migrácii a chrániť integritu schengenského priestoru. Dosiahnutie správnej rovnováhy medzi bezpečnosťou a uľahčením je nevyhnutné na udržanie dôvery občanov a zabezpečenie odolnosti vonkajších hraníc Európy a jej vnútornej bezpečnosti.

Vízová politika je zároveň silným nástrojom vonkajšej a zahraničnej politiky Únie. Môže sa ňou podporovať spolupráca s partnerskými krajinami v oblastiach strategického významu pre EÚ. Navrhovanými reformami sa zabezpečí, že bezvízový styk nebude trvalým oprávnením, ale výsadou, ktorej udržanie si vyžaduje sústavné úsilie.

Naplnenie tejto vízie si vyžaduje moderné nástroje a efektívne vykonávanie. Digitalizáciou vízových postupov a zjednodušením systémov podávania žiadostí sa európska vízová politika stane účinnejšou, bezpečnejšou a používateľsky ústretovejšou, čo prinesie výhody cestujúcim aj členským štátom. Na to, aby sa tieto reformy pretavili do konkrétnych výsledkov, bude rozhodujúce ich dôsledné vykonávanie v celej Únii.

Vízová politika ako základný pilier schengenského acquis musí napokon slúžiť ako strategický most medzi otvorenosťou a ochranou. Občania sa na jej základe musia ubezpečiť, že európske hranice sú riadené efektívne, a zároveň sa ňou musí dať svetu najavo, že Európska únia je asertívnym, konkurencieschopným a strategicky zmýšľajúcim globálnym aktérom, ktorý je pripravený formovať mobilitu v čoraz viac prepojenom svete podľa vlastných podmienok.

(1)

V súlade s dokumentom COM/2025/148/final .

(2)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 zo 14. novembra 2018, uvádzajúcom zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (kodifikované znenie), Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 39 – 58 (ďalej len „nariadenie o vízach“), sa uvádzajú tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci majú vízovú povinnosť pri cestovaní do schengenského priestoru, a krajiny, ktoré sú oslobodené od vízovej povinnosti.

(3)

V článku 1 nariadenia o vízach sa stanovuje, že oslobodenie od vízovej povinnosti sa zakladá na posúdení vypracovanom zvlášť pre každý jednotlivý prípad zameranom na rôzne kritériá súvisiace okrem iného s nelegálnym prisťahovalectvom, verejným poriadkom a bezpečnosťou štátu, hospodárskymi výhodami, najmä z hľadiska cestovného ruchu a zahraničného obchodu, a s vonkajšími vzťahmi Únie s príslušnými tretími krajinami, najmä vrátane rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ako aj dôsledkov regionálnej súdržnosti a reciprocity. Zoznam kritérií nie je vyčerpávajúci.

(4)

  Dohody EÚ o vízach s krajinami mimo EÚ , online stav k 6. januáru 2026.

(5)

  Najnovšie trendy v oblasti azylu – ročná analýza | Agentúra Európskej únie pre azyl , online stav k 6. januáru 2026. V interaktívnom stĺpcovom grafe (v časti „miera uznaných žiadostí“ a „hlavné štátne príslušnosti“) sa zobrazuje miera uznaných žiadostí podľa štátnej príslušnosti v rokoch 2015 až 2024, z čoho vyplýva, že miera uznaných žiadostí je veľmi nízka v prípade žiadostí podaných štátnymi príslušníkmi krajín oslobodených od vízovej povinnosti.

(6)

Znížili sa prahové hodnoty na základe miery odopretia vstupu alebo miery prekročenia dĺžky oprávneného pobytu a podstatného zvýšenia počtu žiadostí o azyl. Pridali sa nové dôvody na pozastavenie: prevádzkovanie systémov udeľovania občianstva investorom, nesúlad s vízovou politikou EÚ, nedodržiavanie záväzkov prijatých počas dialógov o liberalizácii vízového režimu a zhoršenie vonkajších vzťahov medzi EÚ a dotknutou treťou krajinou.

(7)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva, Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1 – 58 (ďalej len „vízový kódex“).

(8)

Cestovné doklady vydané členskými štátmi EÚ obsahujú odtlačky prstov držiteľa. V súčasnosti si overenie toho, či biometrické údaje uložené v takomto cestovnom doklade zodpovedajú držiteľovi, vyžaduje dvojstrannú výmenu certifikátov medzi určenými kontaktnými miestami jednotlivých členských štátov (v praxi 992 technických spojení). Technické rozdiely medzi systémami môžu ovplyvniť rýchlosť takýchto overovaní.

(9)

Visa shopping je konanie, ktoré spočíva v tom, že žiadatelia nepodávajú svoje žiadosti o víza na konzuláte členského štátu, ktorý najviac zodpovedá skutočnému hlavnému cieľu alebo účelu cesty žiadateľa, ale na konzuláte členského štátu, o ktorom sa predpokladá, že ponúka priaznivejšie podmienky, ako je nižšia miera zamietnutia udelenia víza, rýchlejší čas spracovania alebo ľahšia dostupnosť termínov, alebo že žiadateľ podáva žiadosť v rôznych členských štátoch po predchádzajúcom zamietnutí.

(10)

Predbežné konzultácie poskytujú členským štátom právo vzniesť námietky voči vízovým rozhodnutiam ostatných členských štátov; následné konzultácie umožňujú členským štátom získať informácie o rozhodnutiach ostatných členských štátov.

(11)

V súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora členské štáty nie sú podľa práva EÚ povinné udeliť humanitárne víza osobám, ktoré chcú vstúpiť na ich územie s cieľom požiadať o azyl, ale majú naďalej možnosť tak urobiť na základe svojho vnútroštátneho práva (rozsudok C-638/16 PPU X a X proti belgickému štátu).

(12)

  COM/2025/185 final .

(13)

  GR pre migráciu a vnútorné záležitosti, Život, práca a cestovanie v EÚ , online stav k 6. januáru 2026.

(14)

Prehľad politiky EÚ v oblasti cestovného ruchu – Mobilita a doprava, online stav k 6. januáru 2026.

(15)

  COM/2025/785 final .

(16)

  Štatistiky cestovného ruchu , online stav k 6. januáru 2026. Cestovný ruch v EÚ v roku 2024: Kľúčové aktualizácie a nové trendy , online stav k 6. januáru 2026.

(17)

  Digitalizácia schengenských víz , online stav k 6. januáru 2026.

(18)

Kanada, Spojené kráľovstvo, USA.

(19)

  ETIAS , online stav k 6. januáru 2026.

(20)

  COM(2025) 90 final .

(21)

  COM(2025) 270 final .

(22)

  COM(2025) 165 final .

(23)

  Vyberte si Európu:   napredujte vo výskumnej kariére v EÚ , online stav k 6. januáru 2026.

(24)

  JOIN(2025) 26 final .

(25)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21 – 25).

(26)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 382, 28.10.2021, s. 1 – 38).

(27)

 Cieľom partnerstiev zameraných na talenty je podporovať štruktúrované rámce spolupráce s partnerskými krajinami. Komisia spolu s členskými štátmi EÚ v súčasnosti spustila partnerstvá zamerané na talenty s Tuniskom, Marokom, Egyptom, Bangladéšom a Pakistanom.

(28)

  COM/2023/716 .

(29)

V kontexte okruhu talentov by pracovníci s nízkou a strednou kvalifikáciou, ktorí by mohli prispieť k riešeniu nedostatku pracovnej sily, mohli potenciálne využívať zjednodušené postupy pri podávaní žiadostí o víza.

(30)

Odporúčanie Rady z 23. mája 2024 o posilnení bezpečnosti výskumu (Ú. v. EÚ C, C/2024/3510, 30.5.2024).

(31)

Ako sa predpokladá v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2226 z 30. novembra 2017, ktorým sa zriaďuje systém vstup/výstup na zaznamenávanie údajov o vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov a o odopretí ich vstupu a stanovujú podmienky prístupu do systému vstup/výstup na účely presadzovania práva, a ktorým sa mení Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a nariadenia (ES) č. 767/2008 a (EÚ) č. 1077/2011 (Ú. v. EÚ L 327, 9.12.2017, s. 20 – 82).