EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 12. 2025

COM(2025) 943 final

2025/0383(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014, (EÚ) 2015/2365, (EÚ) 2019/1156, (EÚ) 2021/23, (EÚ) 2022/858, (EÚ) 2023/1114, (ES) č. 1060/2009, (EÚ) 2016/1011, (EÚ) 2017/2402, (EÚ) 2023/2631 a (EÚ) 2024/3005, pokiaľ ide o ďalší rozvoj integrácie kapitálových trhov a dohľadu v Únii

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2025) 943 final} - {SWD(2025) 943 final} - {SWD(2025) 944 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Všeobecným cieľom tejto iniciatívy je integrovať kapitálové trhy EÚ a zlepšiť fungovanie jednotného trhu EÚ s finančnými službami v prospech investorov, podnikov a celkového hospodárstva EÚ. To prispieva k hlavnému cieľu únie úspor a investícií, ktorým je umožniť investorom a podnikom prístup k širšiemu okruhu finančných príležitostí a mobilizovať úspory na produktívne investície.

Iniciatíva prispeje k dosiahnutiu všeobecného cieľa prostredníctvom týchto špecifických cieľov.

Preskúmanie konkrétnych legislatívnych spisov predstavuje príležitosť na zjednodušenie prostredníctvom zníženia administratívnej záťaže. Cieľom balíka je zefektívniť regulačné požiadavky a zvýšiť nákladovú efektívnosť cezhraničných činností. Zjednodušenie sa dosahuje viacerými spôsobmi: presunutím určitých ustanovení zo smerníc do nariadení; zúžením priestoru pre opatrenia tzv. gold-platingu zavedené na vnútroštátnej úrovni; spresnením právomocí úrovne 2; zefektívnením prekrývajúcich sa, nákladných a neefektívnych mechanizmov dohľadu a všeobecnejšie odstránením prekážok v rámcoch EÚ a vo vnútroštátnych rámcoch pre organizátorov trhu a investorov.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade iných ako výlučných právomocí Únie)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V oblasti inovácií existujú dve hlavné prekážky súvisiace so zavádzaním riešení založených na technológii DLT v Európe. Po prvé, nariadenie o pilotnom režime DLT kladie na malé podniky a startupy veľké regulačné zaťaženie, najmä z dôvodu využívania rozsiahlych požiadaviek v nariadení o centrálnych depozitároch cenných papierov a smernici o trhoch s finančnými nástrojmi, ktoré nemusia byť dobre prispôsobené postupnému rozširovaniu činností a špecifickým vlastnostiam technológie distribuovanej databázy transakcií. Nariadením o pilotnom režime DLT sa takisto ukladajú prísne obmedzenia rozsahu a pôsobnosti činností účastníkov pilotného režimu. Dosahuje sa to napríklad zavedením súhrnných obmedzení pre činnosť infraštruktúry pôsobiacej podľa nariadenia a obmedzením druhu a veľkosti emisie aktív, ktoré možno podľa nariadenia sprostredkovať. Účastníci trhu navyše nemajú jasno v dlhodobých vyhliadkach pilotného režimu DLT vzhľadom na jeho experimentálnu povahu a časové obmedzenia stanovené v nariadení. Po druhé, okrem nedostatkov európskeho individualizovaného rámca pre technológie distribuovanej databázy transakcií, štandardné regulačné rámce (mimo pilotného režimu DLT), najmä právne predpisy v oblasti poobchodných činností, v súčasnosti neposkytujú právnu istotu pre tých, ktorí chcú používať technológiu distribuovanej databázy transakcií mimo pilotného režimu DLT. Tieto neistoty zvyšujú riziká nedodržania súladu s predpismi a náklady na ich dodržiavanie pre účastníkov trhu, ktorí chcú preskúmať inovatívne obchodné modely.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

·    Európska komisia, Výzva na predkladanie podkladov: Únia úspor a investícií: Podpora integrácie, rozsahu a efektívneho dohľadu na kapitálových trhoch EÚ, od 8. mája do 5. júna 2025,

·    cielené konzultácie Európskej komisie o integrácii kapitálových trhov EÚ, ktoré prebiehali od 15. apríla do 10. júna 2025.

Všetky skupiny zainteresovaných strán sa zhodli na potrebe integrovanejších kapitálových trhov a väčšej konvergencie dohľadu. To sprevádzala spoločná výzva na zjednodušenie, proporcionalitu a právnu istotu. Zainteresované strany všeobecne uznali, že integrovanejší a efektívnejší finančný ekosystém by zvýšil konkurencieschopnosť Európy, zlepšil by prístup k financiám a rozšíril investičné príležitosti. Napriek tomu zdôraznili, že reformy musia zostať vyvážené, transparentné a inkluzívne a musia preukázať hmatateľné prínosy pre občanov a reálnu ekonomiku. Úroveň podpory centralizácie dohľadu na úrovni EÚ sa medzi zainteresovanými stranami výrazne líšila. Podnikateľské združenia a spoločnosti uprednostňovali postupný pokrok v rámci súčasnej inštitucionálnej štruktúry, kým mimovládne organizácie a časť verejnosti uprednostňovali silnejší dohľad na úrovni EÚ, aby sa zabezpečila konzistentnosť a zodpovednosť.

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

·nariadenie (EÚ) č. 1095/2010 (nariadenie o ESMA; článok 1),

·nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (nariadenie o infraštruktúre európskych trhov, EMIR; článok 2),

·nariadenie (EÚ) č. 600/2014 (nariadenie o trhoch s finančnými nástrojmi, MiFIR; článok 3),

·nariadenie (EÚ) č. 909/2014 (nariadenie o centrálnych depozitároch cenných papierov, CSDR; článok 4),

·nariadenie (EÚ) 2015/2365 (nariadenie o transakciách financovania prostredníctvom cenných papierov, SFTR; článok 5),

·nariadenie (EÚ) 2019/1156 (nariadenie o cezhraničnej distribúcii, CBDR; článok 6),

·nariadenie (EÚ) 2021/23 (nariadenie o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán, CCPRRR; článok 7),

·nariadenie (EÚ) 2022/858 (nariadenie o pilotnom režime DLT, DLT PR; článok 8),

·nariadenie (EÚ) 2023/1114 (nariadenie o trhoch s kryptoaktívami, MiCA; článok 9),

·nariadenie (ES) č. 1060/2009 (nariadenie o ratingových agentúrach; článok 10),

·nariadenie (EÚ) 2016/1011 (nariadenie o referenčných hodnotách; článok 11),

·nariadenie (EÚ) 2017/2402 (nariadenie o sekuritizácii; článok 12),

·nariadenie (EÚ) 2023/2631 (nariadenie o európskych zelených dlhopisoch; článok 13), a

·nariadenie (EÚ) 2024/3005 (nariadenie o ratingoch ESG; článok 14).

Článok 1 – Zmeny nariadenia o ESMA

Cieľom navrhovaných zmien nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 (ďalej len „nariadenie o ESMA“) je posilniť mandát, riadenie a financovanie orgánu ESMA s cieľom zabezpečiť konzistentnejší, transparentnejší a zodpovednejší dohľad v celej EÚ. Vytvoria sa tak lepšie podmienky pre integráciu trhu, zvýši sa efektívnosť a dôvera investorov v jednotný trh.

Pokiaľ ide o úlohy a právomoci, v navrhovaných zmenách sa uplatňuje dvojaký prístup: i) návrh na presun právomocí v oblasti dohľadu nad významnými subjektmi trhovej infraštruktúry a na poskytovateľmi služieb kryptoaktív na orgán ESMA a ii) zmeny s cieľom zvýšiť využívanie a účinnosť nástrojov konvergencie dohľadu. Tieto zmeny sa opierajú o revíziu mechanizmov správy a riadenia a financovania orgánu ESMA s cieľom zabezpečiť, aby rozhodovanie na úrovni EÚ bolo jednoduché, nezávislé a efektívne a aby boli k dispozícii primerané zdroje na realizáciu nových cieľov.

Všeobecné úlohy a právomoci

Cieľom zmien článkov 1, 4 a 8 je objasniť rozsah pôsobnosti nariadenia a poskytnúť aktualizované vymedzenie pojmov s cieľom zohľadniť nové povinnosti priameho dohľadu. Zmenami sa takisto zosúlaďuje mandát orgánu ESMA s cieľmi podpory inovácií, dohľadu založeného na údajoch a účinného presadzovania práva.

V novom článku 8a o povinnosti spolupráce sa zdôrazňuje význam spolupráce medzi ESMA a orgánmi. Cieľom je podporiť väčšiu spoluprácu, výmenu informácií a vzájomnú podporu a vytvoriť rámec pre štruktúrovanú, ale flexibilnú spoluprácu medzi orgánom ESMA a ostatnými príslušnými alebo relevantnými orgánmi. Predovšetkým by sa tým zabezpečilo, aby orgán ESMA mohol bez problémov, účinne a primerane vykonávať svoje úlohy priameho dohľadu a aby sa zároveň ochránila jeho nezávislosť. Navrhuje sa, že orgán ESMA zavedie flexibilné praktické dohody o spolupráci, ktoré budú prispôsobené konkrétnym odvetviam a úlohám a budú sa riadiť zásadami efektívnosti, proporcionality a vzájomnej dôvery. Tieto opatrenia môžu zahŕňať spoločné dohliadacie tímy, spoločné inšpekcie alebo operatívnu koordináciu. Mali by umožňovať postupné úpravy v priebehu času. V dohodách o spolupráci by sa mal uprednostňovať účinný dohľad efektívne využívajúci zdroje, kontinuita a konzistentnosť výsledkov dohľadu a rešpektovanie zákonných povinností a zdrojov iných orgánov. Nový článok 8a umožní orgánu ESMA a iným orgánom účinnejšie spolupracovať a využívať svoje spoločné odborné znalosti a zdroje na riešenie zložitých výziev, ktorým čelí finančný systém EÚ. To zasa prispeje k integrovanejšiemu, stabilnejšiemu a prosperujúcemu európskemu finančnému trhu.

V záujme účinného dohľadu sa zmenami článku 9a rozširuje rozsah právomoci orgánu ESMA vydávať „listy o nekonaní“ s cieľom zohľadniť osobitné okolnosti, keď uplatňovanie legislatívneho aktu vyvoláva závažné problémy pre účastníkov trhu. Cieľom je poskytnúť účastníkom trhu objasnenie a usmernenie a znížiť riziko nejednotného uplatňovania práva EÚ.

Zmeny článkov 10 a 15 dávajú Komisii právomoc prijať pozmeňujúci delegovaný alebo vykonávací akt, aj keď orgán ESMA nepredloží návrh. Tým sa riešia súčasné nedostatky v procesnom rámci na prijímanie technických noriem. Navrhovanými zmenami sa stanovuje aj postup dočasného pozastavenia regulačných alebo vykonávacích noriem (alebo ich častí) za určitých podmienok. Cieľom týchto postupov je zvýšiť flexibilitu a prispôsobivosť regulačných právomocí orgánu ESMA a mali by Komisii umožniť zlepšiť tvorbu pravidiel a zvýšiť schopnosť reagovať na nový vývoj na trhu, čím sa zabezpečí plynulé fungovanie finančných trhov.

V zmenách článku 8 ods. 2, článku 17 a článku 19 ods. 4 sa objasňuje, že v súlade s rozsudkom vo veci Corneliová 13 orgán ESMA musí uplatňovať právo Únie, čo zahŕňa aj vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa vykonávajú smernice EÚ a ktoré by sa mali vykladať v súlade s týmito smernicami.

Článkom 17aa sa orgánu ESMA udeľuje nová právomoc v oblasti konvergencie dohľadu, a to požadovať od príslušného orgánu, aby si vyžiadal jeho stanovisko v prípadoch, keď sa pri partnerskom preskúmaní alebo vyšetrovaní zistia závažné zlyhania dohľadu. Orgán ESMA bude okrem toho mať právomoc požadovať prijatie rýchlych a účinných nápravných opatrení na odstránenie nedostatkov v oblasti dohľadu. Cieľom tohto nového ochranného opatrenia je umožniť orgánu ESMA konať v prípadoch, keď by sa produktom alebo subjektom udelil prístup na trh EÚ bez primeraného dohľadu alebo keď by regulačná arbitráž narušila systém pasov.

Článkom 19a sa zavádzajú platformy spolupráce medzi príslušnými orgánmi, ktoré posilnia spoluprácu a dohľad nad cezhraničnými činnosťami. Vychádza sa pritom z úspešných skúseností s podobnými platformami v rámci smernice Solventnosť II. Tieto platformy uľahčia výmenu informácií, navrhnú riešenia a podporia kultúru spolupráce. Orgán ESMA bude mať právomoc riešiť prípadné spory.

V článkoch 28a a 28b sa stanovuje zriadenie mechanizmu vzájomného uznávania správnych pokút a pomoci pri ich vymáhaní v cezhraničnom kontexte. Cieľom je uľahčiť presadzovanie pravidiel na jednotnom trhu na rozdiel od súčasnej situácie, keď je vymáhanie pokút v inej jurisdikcii veľmi zložité či dokonca nemožné.

Právomoci v oblasti dohľadu

S cieľom zabezpečiť účinný a konzistentný dohľad nad všetkými sektormi sa navrhuje vložiť novú kapitolu IIa, ktorou sa konsolidujú procesné právomoci orgánu ESMA, ako sú v súčasnosti stanovené v odvetvových právnych predpisoch, do jednotného medzisektorového rámca. Týmto rámcom sa zjednodušujú pravidlá týkajúce sa žiadostí o informácie, vyšetrovaní, kontrol na mieste, opatrení dohľadu a sankcií a zároveň sa zabezpečuje právo na obhajobu, povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť a súdna ochrana. Nariadenie tým, že sa v ňom stanovuje konzistentný a jednotný súbor procesných právomocí, zvyšuje právnu istotu, podporuje konvergenciu a efektívnosť dohľadu a pomáha orgánu ESMA zodpovedne vykonávať jeho povinnosti priameho dohľadu. Týmito právomocami nie sú dotknuté žiadne konkrétnejšie alebo odlišné právomoci stanovené v iných aktoch EÚ.

Financovanie

S cieľom zabezpečiť spravodlivé a transparentné financovanie činností dohľadu orgánu ESMA sa v nariadení navrhuje harmonizovať zásady, ktorými sa riadia poplatky účtované účastníkom finančného trhu podliehajúcim dohľadu orgánu ESMA (článok 39n). V nariadení sa konsolidujú zásady, ktoré sú v súčasnosti rozptýlené v odvetvových právnych predpisoch, s cieľom vytvoriť jednotný rámec pre výpočet poplatkov, rozsah pôsobnosti a transparentnosť. Navrhované zmeny podporujú právnu istotu a transparentnosť pre existujúce aj nové subjekty, čím im umožňujú lepšie predvídať a plánovať poplatky za dohľad. Navrhované zmeny v konečnom dôsledku pomáhajú orgánu ESMA účinne vykonávať dohľad nad finančným sektorom a jeho reguláciu.

V nariadení (EÚ) 2015/2365 bola vykonaná aj zmena s cieľom zosúladiť ho so zmenami poplatkov, ktoré účastníkom finančného trhu účtuje orgán ESMA.

Riadenie

Týmto návrhom sa stanovuje účinnejšia štruktúra riadenia orgánu ESMA. Na základe návrhu súčasnú riadiacu radu nahrádza výkonná rada s nezávislými členmi na plný úväzok (články 44a a 46a) a upravuje sa zloženie rady orgánov dohľadu (článok 40). Týmto návrhom sa objasňujú príslušné úlohy týchto dvoch rád (články 43 a 46a). Výkonná rada bude zložená z predsedu a piatich členov na plný úväzok, ktorí majú rôzne skúsenosti v oblasti dohľadu a spoločne primerane rozumejú sektorom, nad ktorými orgán ESMA vykonáva dohľad. Členovia sa vymenujú v rámci procesu, na ktorom sa bude podieľať Komisia, Európsky parlament a Rada. Budú podliehať prísnym pravidlám týkajúcim sa konfliktu záujmov a ich mandát bude obmedzený na päť rokov s možnosťou predĺženia o dva roky. V článku 46a sa stanovujú úlohy výkonnej rady, ktorá bude zodpovedná najmä za rozhodnutia týkajúce sa priameho dohľadu nad účastníkmi finančného trhu. Výkonná rada bude mať aj celý rad rozhodovacích právomocí vrátane právomocí nad jednotlivými príslušnými orgánmi v určitých záležitostiach inej ako regulačnej povahy, ako je napríklad urovnávanie sporov, záležitosti týkajúce sa porušenia práva EÚ a nezávislé preskúmania. To prispeje k účinnejšiemu rozhodovaniu, ktorým sa zabezpečí dobrá rovnováha medzi národnými špecifikami a spoločnými záujmami EÚ. Výkonná rada prevezme povinnosti riadiacej rady týkajúce sa prípravy pracovných programov a rozpočtu orgánu ESMA a činnosť riadiacej rady sa ukončí. Všetky existujúce odkazy na riadiacu radu sa nahradia odkazmi na výkonnú radu. Každý člen výkonnej rady vrátane predsedu bude mať jeden hlas a predseda bude mať rozhodujúci hlas.

Rada orgánov dohľadu zostáva hlavným útvarom orgánu ESMA, ktorý je zodpovedný za celkové usmerňovanie a rozhodovanie o regulačných otázkach a o konvergencii dohľadu. Navrhovanými zmenami článku 40 sa mení zloženie rady orgánov dohľadu tak, aby zahŕňala členov výkonnej rady na plný úväzok. Rada orgánov dohľadu bude môcť vzniesť námietky proti významným rozhodnutiam v oblasti dohľadu prijatým výkonnou radou do 10 dní alebo v naliehavých prípadoch do 48 hodín. Výkonná rada môže požiadať radu orgánov dohľadu o stanoviská v otázkach dohľadu a dvakrát ročne musí rade orgánov dohľadu podávať správy o svojich činnostiach dohľadu. Členovia výkonnej rady vo funkcii členov rady orgánov dohľadu s hlasovacím právom budú rade orgánov dohľadu poskytovať svoje odborné znalosti a hlasovať o všeobecných otázkach týkajúcich sa konvergencie dohľadu.

Článok 2 – Zmeny nariadenia o infraštruktúre európskych trhov

Dohľad nad významnými centrálnymi protistranami

Zavádzajú sa nové články 22a až 22c s cieľom udeliť orgánu ESMA priamy dohľad nad významnými centrálnymi protistranami, spresniť všetky podrobnosti týkajúce sa postupov, na základe ktorých má orgán ESMA určiť, že centrálna protistrana je významná, spresniť právomoci udelené orgánu ESMA v súvislosti s významnými centrálnymi protistranami a zaviesť ustanovenie týkajúce sa poplatkov za dohľad, ktoré ESMA účtuje centrálnym protistranám, nad ktorými vykonáva dohľad. Článok 12 sa mení s cieľom udeliť orgánu ESMA právomoc ukladať sankcie. Zavádza sa aj nová príloha V, ktorá obsahuje zoznam porušení, za ktoré môže orgán ESMA uložiť pokutu. Článok 2 sa mení s cieľom prispôsobiť vymedzenie pojmu „príslušný orgán“ a zaviesť nové vymedzenie pojmov „významná centrálna protistrana“, „príslušný orgán centrálnej protistrany“ a „príslušný vnútroštátny orgán“. Okrem toho sa mení článok 22 s cieľom poskytnúť členským štátom možnosť vymenovať orgán ESMA za príslušný orgán centrálnej protistrany aj v prípade ich menej významných centrálnych protistrán. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť týchto vymedzení pojmov vo všetkých súvisiacich nariadeniach a zohľadniť právomoc ESMA vykonávať dohľad nad významnými centrálnymi protistranami boli zavedené aj zmeny nariadenia (EÚ) 2021/23.

Upravujú sa články 14, 17, 18 a 20 s cieľom zrušiť kolégiá pre významné centrálne protistrany a upraviť rôzne postupy s cieľom zohľadniť novú úlohu orgánu ESMA, napríklad tým, že sa odstráni potreba stanovísk orgánu ESMA, pokiaľ ide o významné centrálne protistrany, a zaistí sa zrušenie výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami.

Okrem toho sa mení článok 23, v ktorom sa dopĺňajú ustanovenia o spolupráci orgánu ESMA s „relevantnými orgánmi pre významné centrálne protistrany“. Túto zmenu sprevádza zavedenie nového vymedzenia pojmu „relevantné orgány pre významné centrálne protistrany“ v článku 2 a nového článku 22d, v ktorom sa uvádza podrobný zoznam relevantných orgánov pre takéto centrálne protistrany. Okrem toho sa menia články 17c, 20, 23 a 24 s cieľom zohľadniť tento nový pojem v súvisiacich postupoch a informačných tokoch.

Článok 89 sa mení s cieľom zosúladiť prechodné ustanovenia pre centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie už pred nadobudnutím účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia.

Dohľad nad menej významnými centrálnymi protistranami

Článok 2 sa mení s cieľom zaviesť vymedzenie pojmu „menej významná centrálna protistrana“. Článok 18 sa mení s cieľom stanoviť, že orgán ESMA bude jediným predsedom kolégií pre menej významné centrálne protistrany. Okrem toho sa menia články 24a, 24d a 25c a vypúšťajú sa články 24e a 90 s cieľom zohľadniť zmeny vo vnútornom riadení orgánu ESMA, najmä zavedenie novej výkonnej rady orgánu ESMA a zrušenie výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami.

Procesy otvoreného prístupu a interoperability

Články 7, 8 a 54 sa menia s cieľom udeliť orgánu ESMA právo rozhodovať o žiadostiach o prístup k centrálnej protistrane a o žiadostiach o prístup k obchodnému miestu a schvaľovať žiadosti o dohody o interoperabilite.

Článok 3 – Zmeny nariadenia o trhoch s finančnou infraštruktúrou

Dohľad nad obchodnými miestami sa v súčasnosti vykonáva na vnútroštátnej úrovni. Kľúčovým pilierom tohto návrhu je presun právomocí v oblasti dohľadu nad významnými obchodnými miestami a celoeurópskymi organizátormi trhu alebo PEMO (a obchodnými miestami prevádzkovanými celoeurópskymi organizátormi trhu) na orgán ESMA. Obchodné miesto sa považuje za významné, ak je dôležité pre hospodárstvo EÚ alebo ak má okrem významnej veľkosti aj významný cezhraničný rozmer. Návrhom sa orgánu ESMA udeľujú právomoci potrebné na plnenie jeho úloh dohľadu, hoci určité právomoci v oblasti dohľadu nad trhom zostávajú na vnútroštátnej úrovni a sú zverené vnútroštátnym orgánom dohľadu.

Vzhľadom na dôležitosť blízkosti k miestnym trhovým ekosystémom by si vnútroštátne orgány dohľadu ponechali zodpovednosť na miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť trhovú integritu významných obchodných miest alebo obchodných miest prevádzkovaných celoeurópskym organizátorom trhu. Táto zodpovednosť by sa však zúžila na dohľad nad riadnym obchodovaním a na monitorovanie zneužívania trhu a nevzťahovala by sa na povinnosti uložené priamo obchodným miestam.

Harmonizácia pravidiel platných pre obchodné miesta

V smernici 2014/65/EÚ (smernica o trhoch s finančnými nástrojmi II) sa stanovujú pravidlá udeľovania povolení obchodným miestam a výkonu ich činností. Skutočnosť, že tieto pravidlá boli stanovené v smernici, však viedla k tomu, že právo EÚ sa transponovalo a vykladalo rozlične. Táto skutočnosť viedla aj k tomu, že mnohé členské štáty prijali dodatočné opatrenia v oblastiach, ktoré nie sú prísne harmonizované podľa smernice, ako sú napríklad prudenciálne požiadavky na regulované trhy. Vytvorenie skutočne „jednotného súboru pravidiel“ pre obchodné miesta je predpokladom účinného dohľadu na úrovni EÚ. Návrhom sa preto do nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (nariadenie o trhoch s finančnými nástrojmi) vkladá nová hlava Ia s cieľom ďalej harmonizovať pravidlá pre obchodné miesta a odstrániť vnútroštátne pravidlá, ktoré bránia fungovaniu jednotného trhu. Značný počet opatrení bol priamo prenesený zo smernice o trhoch s finančnými nástrojmi II, no v novej hlave Ia sa zároveň bližšie špecifikuje uplatniteľný rámec v oblastiach, ktoré boli predtým ponechané vo vnútroštátnej právomoci.

Okrem toho sa v navrhovanej novej hlave Ia objasňujú druhy cezhraničných činností, ktoré môže regulovaný trh vykonávať na základe svojej individuálnej licencie. Preto sa v ňom takisto objasňuje, že regulované trhy by mali byť schopné nielen poskytovať opatrenia umožňujúce prístup na ich obchodné miesto z iných členských štátov (prostredníctvom „obchodných terminálov“), ako sa stanovuje už v smernici o trhoch s finančnými nástrojmi II, ale mali by byť schopné poskytovať aj služby spojené s: i) prijatím cenných papierov na obchodovanie na ich obchodnom mieste a ii) prijatím nových členov z iných členských štátov. Zároveň sa v nej objasňuje, že regulované trhy to môžu dosiahnuť buď zriadením pobočky, alebo bez pobočky prostredníctvom slobody poskytovať služby na celom jednotnom trhu EÚ. Multilaterálne obchodné systémy a organizované obchodné systémy majú rovnaké práva.

A napokon, cieľom návrhu je uľahčiť prideľovanie zdrojov a funkcií v rámci skupiny. V hlave Ia sa preto objasňuje, že pridelenie zdrojov subjektu v rámci tej istej skupiny alebo spoliehanie sa na takýto subjekt pri vykonávaní určitých funkcií by sa nemalo považovať za externé zabezpečovanie činností na účely nariadenia o trhoch s finančnými nástrojmi. Takisto sa v nej objasňuje, že geografická poloha subjektu, ktorému sú pridelené zdroje alebo od ktorého sa očakáva plnenie určitých funkcií, by nemala byť relevantná pre posúdenie súladu obchodného miesta s jeho organizačnými požiadavkami zo strany, ktoré vypracúva príslušný orgán.

Vytvorenie štatútu „celoeurópskeho organizátora trhu“

Návrhom sa vytvára nový štatút „celoeurópskeho organizátora trhu“ (PEMO), ktorý umožňuje prevádzku viacerých obchodných miest vo viac ako jednom členskom štáte na základe jednej licencie. V návrhu sa stanovuje, že v prípade, ak PEMO prevezme existujúce obchodné miesto, jednotlivé povolenia, na základe ktorých tieto miesta vykonávali svoje činnosti, sa po vydaní nového povolenia pre celoeurópskeho organizátora trhu považujú za neplatné. V novej hlave Ia sa podrobne stanovuje postup udeľovania povolení a požiadavky vzťahujúce sa na celoeurópskych organizátorov trhu. V návrhu sa takisto objasňuje, že celoeurópsky organizátor trhu by mal zodpovedať za zabezpečenie toho, aby obchodné miesta, ktoré prevádzkuje, spĺňali požiadavky platné, podľa potreby, pre regulované trhy, multilaterálne obchodné systémy alebo organizované obchodné systémy. A napokon, v prípade oblastí práva, ktoré ešte nie sú harmonizované (napr. daňové právo) alebo ešte nie sú úplne harmonizované (napr. pravidlá transparentnosti) podľa práva EÚ, sa v návrhu objasňuje, že PEMO by mal pre každé obchodné miesto uplatňovať právo členského štátu, ktorý sa považuje za štát, v ktorom sa toto obchodné miesto považuje za umiestnené alebo prevádzkované, a že relevantným vnútroštátnym orgánom dohľadu by mal byť orgán členského štátu, ktorý sa považuje za štát, v ktorom sa miesto prevádzkované celoeurópskym organizátorom trhu považuje za umiestnené alebo prevádzkované. Okrem toho sa v návrhu objasňuje, že v prípade, ak celoeurópsky organizátor trhu prevezme prevádzku obchodného miesta, ktorému už bolo udelené povolenie, toto obchodné miesto by sa malo považovať za umiestnené alebo prevádzkované v členskom štáte, v ktorom mu bolo povolenie prvotne udelené.

Otvorený prístup

Podľa tohto návrhu by sa pravidlá, na základe ktorých má obchodné miesto prístup k službám centrálnej protistrany (článok 35 nariadenia o trhoch s finančnými nástrojmi) a na základe ktorých má centrálna protistrana prístup k údajom o obchodoch obchodného miesta (článok 36 nariadenia o trhoch s finančnými nástrojmi), zefektívnili, aby sa zabezpečilo, že takýto prístup nebude bezdôvodne oneskorený a že prístup sa odmietne len v prípade, ak existujú významné systémové riziká alebo riziká pre riadne fungovanie trhov. Okrem toho by sa zakázala trhová prax známa ako „prednostné zúčtovanie“, pri ktorej sa dve strany rozhodnú zúčtovávať v rôznych centrálnych protistranách, ktorým už bol udelený prístup k danému obchodnému miestu a ktoré už zaviedli dohody o interoperabilite.

Zlepšenie konsolidovaného informačného systému

Podľa súčasného nariadenia o trhoch s finančnými nástrojmi konsolidovaný informačný systém pre akcie a fondy obchodované na burze neposkytuje informácie o identite obchodného miesta, ktoré ponúka najlepšiu nákupnú a predajnú cenu, ani o hĺbke obchodnej knihy. Vzhľadom na dôležitosť týchto informácií pre používateľov konsolidovaného informačného systému sa uvedené informácie týmto návrhom pridávajú do konsolidovaného informačného systému. Návrhom sa takisto zvyšuje transparentnosť kotácií systematických internalizátorov pre pokyny pochádzajúce od retailových klientov.

Článok 4 – Zmeny nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov

Modernizácia regulačného rámca pre služby centrálnych depozitárov

Článok 2 nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov sa mení s cieľom umožniť poskytovanie služieb centrálnych depozitárov s využitím technológie distribuovanej databázy transakcií. Konkrétne sa mení existujúce vymedzenie pojmov „zaknihovanie“, „peňažné prostriedky“ a „účty cenných papierov“ a vymedzenie pojmov „technológia distribuovanej databázy transakcií“ a „token elektronických peňazí“. Podobne sa mení článok 30 týkajúci sa externého zabezpečovania činností tak, aby sa vzťahoval na poskytovanie služieb centrálnych depozitárov s využitím technológie distribuovanej databázy transakcií, a zavádza sa nový článok (článok 45a) o rizikách spojených s využívaním technológie distribuovanej databázy transakcií mimo dohody o externom zabezpečovaní činností. A napokon, mení sa rámec stanovený v hlave IV pre vyrovnanie peňažnej časti transakcie s cennými papiermi, aby za určitých podmienok bolo možné vyrovnanie s určitými tokenmi elektronických peňazí povolenými podľa nariadenia o trhoch s kryptoaktívami.

Dohľad nad významnými centrálnymi depozitármi

Článok 11 nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov sa mení s cieľom udeliť orgánu ESMA právomoc priameho dohľadu nad významnými centrálnymi depozitármi a dopĺňa sa nový článok 11a, v ktorom sa stanovujú podmienky a postupy na určenie, ktoré centrálne depozitáre EÚ sú „významné“. Keďže orgán ESMA sa stane orgánom priameho dohľadu nad významnými centrálnymi depozitármi, mení sa článok 2 s cieľom upraviť vymedzenie pojmu „príslušný orgán“ a dopĺňa sa nové vymedzenie pojmu „príslušný vnútroštátny orgán“. Článok 10 sa mení s cieľom zohľadniť novú úlohu orgánu ESMA ako orgánu dohľadu. Mení sa aj hlava V o sankciách s cieľom zohľadniť novú úlohu orgánu ESMA a v novej prílohe II sa uvádza zoznam porušení, za ktoré orgán ESMA môže uložiť sankcie.

Článok 24a sa mení s cieľom zrušiť kolégiá pre významné centrálne depozitáre a články 15, 16, 17, 19, 20, 21, 21a, 22b, 27b, 60 a 62 sa menia s cieľom prispôsobiť rôzne postupy novej úlohe orgánu ESMA. To zahŕňa napríklad odstránenie potreby stanoviska orgánu ESMA v prípade, že ide o významné centrálne depozitáre. V článku 10 sa takisto uvádzajú ďalšie podrobnosti o právomociach orgánu ESMA v oblasti dozoru a dohľadu nad významnými centrálnymi depozitármi.

Vzhľadom na nové právomoci orgánu ESMA týkajúcimi sa významných centrálnych depozitárov v novom článku 25a sa stanovuje rámec pre poplatky za dohľad, ktoré orgán ESMA môže účtovať.

Integrácia služieb centrálnych depozitárov

Článok 14 sa mení s cieľom poskytnúť podrobnejšie ustanovenia o spolupráci medzi orgánom ESMA, relevantnými orgánmi a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Článok 2 sa mení s cieľom zaviesť vymedzenie pojmu „ústredný centrálny depozitár“ a v novom článku 48a sa stanovuje postup, podľa ktorého má orgán ESMA určiť, ktoré centrálne depozitáre EÚ sa považujú za ústredné centrálne depozitáre. S cieľom uľahčiť prístup k všetkým finančným nástrojom emitovaným v centrálnom depozitári EÚ sa v článku 48a zavádza požiadavka, aby ústredné centrálne depozitáre vytvorili vzájomné prepojenia s inými ústrednými centrálnymi depozitármi a aby centrálne depozitáre, ktoré nie sú ústredné, vytvorili vzájomné prepojenia s ústredným centrálnym depozitárom.

V záujme ďalšej integrácie centrálnych depozitárov EÚ sa mení článok 40 tak, že sa od centrálnych depozitárov EÚ, ktoré vyrovnávajú peňažnú časť svojich transakcií v mene dostupnej na integrovanej platforme EÚ, bude vyžadovať, aby sa priamo pripojili k tejto platforme a umožnili svojim účastníkom vyrovnať peňažnú časť na účtoch otvorených na tejto platforme.

Článok 54 sa mení s cieľom uvoľniť požiadavky, ktoré sa uplatňujú v prípade, keď centrálny depozitár chce určiť úverovú inštitúciu na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, najmä ak sa peňažná časť vyrovnáva v iných menách, ako sú meny členských štátov EÚ.

Dopĺňa sa článok 19a s cieľom zaviesť zjednodušený postup externého zabezpečovania hlavných služieb v rámci skupiny centrálnych depozitárov.

Zlepšenie režimu pasportizácie pre centrálnych depozitárov

S cieľom odstrániť zvyšné prekážky brániace pasportizácii pre služby centrálnych depozitárov v EÚ sa mení článok 23 tak, že sa v ňom vyžaduje len následné oznámenie, ak centrálny depozitár EÚ začne ponúkať svoje služby emitentom usadeným v inom členskom štáte, ako je členský štát, pre ktorý má centrálny depozitár povolenie.

Týmto návrhom sa mení aj pilotný režim DLT [nariadenie (EÚ) 2022/858] s cieľom zvýšiť flexibilitu a proporcionalitu režimu, ako aj jeho rozsah a pôsobnosť a riešiť obavy týkajúce sa trvania režimu zrušením časových obmedzení povolení udelených v rámci pilotného režimu.

Rozšírenie a zvýšenie flexibility pôsobnosti oprávnených nástrojov a rozsahu činností

Článok 2 sa mení s cieľom zaviesť nové pojmy. Okrem iného, obchodná infraštruktúra v rámci pilotného režimu sa teraz označuje ako obchodné miesto DLT (DLT TV), aby sa zohľadnilo, že v rámci pilotného režimu by bolo možné prevádzkovať multilaterálny obchodný systém a organizovaný obchodný systém. Článok 3 sa mení s cieľom zabezpečiť flexibilnejšie aktuálne obmedzenia pilotného režimu, pokiaľ ide o typ finančných nástrojov, ktoré sú oprávnené, ako aj rozsah činností, ktoré sa môžu v rámci týchto nástrojov vykonávať. Pokiaľ ide o rozsah činností, návrhom by sa zachovala celková maximálna súhrnná trhová hodnota všetkých DLT finančných nástrojov, ktoré môžu byť prijaté na obchodovanie alebo zaznamenané v trhovej infraštruktúre DLT, ale zvýšila by sa na 100 miliárd EUR. A napokon by sa odstránili prahové hodnoty pre jednotlivé produkty.

Vytvorenie zjednodušeného režimu pre menšie trhové infraštruktúry DLT

Článok 3 sa ďalej mení a dopĺňa sa nový článok 7a, ktorým sa zavádza zjednodušený režim pre prevádzkovateľov menších infraštruktúr DLT poskytujúcich služby centrálnych depozitárov, pokiaľ ich celková trhová hodnota zaznamenaných DLT finančných nástrojov nepresiahne 10 miliárd EUR. Zjednodušený režim by obsahoval pravidlá prispôsobené rozsahu činností, ktoré vykonávajú menší prevádzkovatelia. V závislosti od činností, ktoré plánujú vykonávať, by žiadatelia o zjednodušený režim museli mať základné povolenie, aby boli oprávnení, ako napríklad licencia poskytovateľa služieb kryptoaktív, centrálneho depozitára alebo investičnej spoločnosti. Subjekty pôsobiace v zjednodušenom režime by podliehali stanovenej podskupine ustanovení nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktoré vedú k primeranejšiemu a na zásadách založenému prístupu k regulácii poskytovania služieb centrálnych depozitárov v malom rozsahu.

Rozšírenie rozsahu oprávnených subjektov

Článok 4 sa mení s cieľom rozšíriť rozsah subjektov, ktoré môžu prevádzkovať obchodné miesto DLT a DLT systém obchodovania a vyrovnania (DLT TSS), aby zahŕňal okrem investičných spoločností a centrálnych depozitárov aj poskytovateľov služieb kryptoaktív (CASP) s udeleným povolením na prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva. Na poskytovateľov služieb kryptoaktív s povolením prevádzkovať trhovú infraštruktúru DLT by sa začali vzťahovať požiadavky stanovené v pravidlách EÚ týkajúcich sa obchodovania a poobchodných činností [nariadenie (EÚ) č. 600/2014, smernica 2014/65/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 909/2014], pričom by mohli využívať cielené a odôvodnené výnimky ako ostatní prevádzkovatelia trhových infraštruktúr DLT.

Dodatočné výnimky týkajúce sa žiadateľov prevádzkujúcich obchodné miesto DLT a DLT systémy vyrovnania (DLT SS)

Zavádzajú sa nové články 4a a 5a, ktoré prevádzkovateľom trhových infraštruktúr DLT ponúkajú možnosť získať za určitých prísnych podmienok výnimky zo širokého okruhu ustanovení smernice 2014/65/EÚ, nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ak sa zistí, že sú tieto ustanovenia nezlučiteľné s používaním technológie distribuovanej databázy transakcií alebo že sú veľmi neprimerané používaniu tejto technológie. Príslušné orgány musia pred udelením výnimiek z osobitných ustanovení požiadať orgán ESMA o nezáväzné stanovisko.

Osobitné pravidlá pre prevádzkovateľov DLT SS, ktorí vyrovnávajú platby pomocou peňazí komerčných bánk a tokenov elektronických peňazí

Článok 5 sa mení s cieľom umožniť prevádzkovateľom DLT SS určiť úverové inštitúcie na vyrovnanie platieb v peniazoch komerčných bánk, ktoré spĺňajú prudenciálne a kapitálové požiadavky nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ale ktoré budú môcť vykonávať aj iné činnosti okrem poskytovania vedľajších služieb bankového typu na účely vyrovnania. Pokiaľ ide o vyrovnanie platieb v tokenoch elektronických peňazí, objasňuje sa, že väčšinu vedľajších služieb bankového typu zahŕňajúcich tokeny elektronických peňazí by mali poskytovať rovnaké typy úverových inštitúcií ako tie, ktoré môžu vyrovnávať platby v peniazoch komerčných bánk.

Poskytovanie individuálnych služieb centrálnych depozitárov, schémy vyrovnania a interoperabilita medzi trhovými infraštruktúrami DLT

Zavádzajú sa nové články 10a až 10f, ktoré po prvé umožňujú reguláciu dvoch hlavných služieb centrálnych depozitárov, evidenčných služieb a služieb centrálneho vedenia účtov, a po druhé sa nimi zavádza nový model vyrovnania, ktorý sa opiera o správcov účtov DLT s prístupom k peniazom centrálnej banky. Týmito článkami sa zabezpečuje aj komplexný dohľad nad týmito novými spôsobmi poskytovania hlavných služieb centrálnych depozitárov. Evidenčné služby DLT aj služby centrálneho vedenia účtov DLT môže poskytovať investičná spoločnosť, regulovaný trh, úverová inštitúcia, centrálny depozitár cenných papierov alebo poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý získa osobitné povolenie na poskytovanie týchto služieb po preukázaní súladu s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Následne bude možné emitovať a zaznamenávať DLT finančné nástroje mimo centrálneho depozitára, tieto nástroje sa však budú musieť vyrovnávať prostredníctvom regulovanej trhovej infraštruktúry. Okrem toho bude možné vyrovnanie DLT finančných nástrojov medzi správcami účtov DLT, ktorí majú prístup k účtom v peniazoch centrálnej banky. Títo správcovia účtov DLT budú musieť byť súčasťou schémy vyrovnania, ktorá predstavuje súbor pravidiel a postupov dohodnutých medzi účastníkmi na vyrovnanie DLT finančných nástrojov a ktorú musí vopred posúdiť a schváliť orgán ESMA. Schéma vyrovnania a zúčastnení správcovia účtov DLT budú musieť spĺňať viaceré požiadavky na zabezpečenie spoľahlivých výsledkov vyrovnania a pravidelne podávať správy orgánu ESMA.

A napokon, novým článkom 10g sa vyžaduje, aby subjekty pôsobiace v poobchodnom hodnotovom reťazci v rámci pilotného režimu a mimo neho stanovili technické predpisy, ktoré podporujú interoperabilitu medzi trhovými infraštruktúrami DLT, pričom sú povinné podávať orgánu ESMA správy o svojich činnostiach. Vzhľadom na úsilie odvetvia sa od orgánu ESMA vyžaduje, aby Komisii poskytoval technické poradenstvo o podpore interoperability medzi trhovými infraštruktúrami DLT.

2025/0383 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014, (EÚ) 2015/2365, (EÚ) 2019/1156, (EÚ) 2021/23, (EÚ) 2022/858, (EÚ) 2023/1114, (ES) č. 1060/2009, (EÚ) 2016/1011, (EÚ) 2017/2402, (EÚ) 2023/2631 a (EÚ) 2024/3005, pokiaľ ide o ďalší rozvoj integrácie kapitálových trhov a dohľadu v Únii

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 14 ,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky,

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Stratégia únie úspor a investícií je súčasťou stratégie Komisie, ktorej cieľom je poskytnúť víziu Únie ako hospodárskej veľmoci. Na tento účel je potrebné vytvoriť jednotný trh s finančnými službami riešením neefektívnosti trhu vyplývajúcej z jeho roztrieštenosti a vytvoriť skutočne integrované európske kapitálové trhy, ktoré budú prístupné všetkým občanom a podnikom v celej Únii. Je tiež dôležité, aby sa uvoľnil potenciál Únie týkajúci sa finančných trhov poskytnutím prístupu k efektívnejšiemu financovaniu prostredníctvom kapitálového trhu a uľahčením cezhraničných kapitálových tokov, čo by následne malo podporiť hospodárstvo Únie, stimulovať vytváranie pracovných miest a zvýšiť konkurencieschopnosť.

(2)Je potrebné podporiť plynulo prepojený kapitálový trh v celej EÚ posilnením rámca dohľadu a riešením regulačnej fragmentácie, čím sa zabezpečí lepšia integrácia kapitálových trhov v celej Únii. Konkrétne, hoci by integrácia kapitálových trhov v Únii mala byť v konečnom dôsledku trhovo podmieneným procesom, určité prekážky vyplývajúce najmä z legislatívneho rámca Únie môžu brániť pokroku. Únia by sa preto mala zamerať na odstránenie prekážok v odvetviach obchodovania, poobchodných činností a správy aktív a prekážok brániacich zavádzaniu nových technológií. S prehlbujúcou sa integráciou trhu je nevyhnutné, aby sa v súlade s ňou vyvíjal aj rámec dohľadu Únie.

(3)V súvislosti s politickým cieľom zjednodušiť právne predpisy v oblasti finančných služieb a zabezpečiť účinnejšie a efektívnejšie vykonávanie politík Únie Komisia po konzultácii s európskymi orgánmi dohľadu, Úradom pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AMLA), Radou a Európskym parlamentom zaslala 1. októbra 2025 list, v ktorom znížila prioritu splnomocnení, ktoré nie sú nevyhnutné pre účinné fungovanie právnych predpisov úrovne 1. V prípade tých splnomocnení so zníženou prioritou, pri ktorých by Komisia bola právne povinná konať („musí + dátum“), by sa právna zrozumiteľnosť pre zainteresované strany zvýšila, ak by sa zmenil aj základný akt.

(4)Rozvoj hlbšieho a integrovanejšieho kapitálového trhu Únie, ako sa predpokladá v oznámení o únii úspor a investícií, si vyžaduje konzistentný a účinný dohľad vo všetkých členských štátoch. Rozdielne vnútroštátne postupy dohľadu vytvárajú právnu neistotu, zvyšujú náklady na cezhraničnú činnosť a fragmentujú jednotný trh s finančnými službami, čím bránia integrácii trhu a efektívnemu prideľovaniu kapitálu. Na riešenie týchto výziev je potrebné posilniť konvergenciu dohľadu a v prípade potreby poveriť Európsky orgán pre cenné papiere a trhy („ESMA“) ďalšími úlohami a právomocami s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie práva Únie a účinný dohľad nad subjektmi so značným cezhraničným významom.

(5)Na tento účel by sa orgánu ESMA mali udeliť ďalšie právomoci a mal by sa posilniť jeho rámec riadenia a financovania s cieľom podporiť transparentné, zodpovedné a efektívne rozhodovanie na úrovni Únie a zabezpečiť, aby orgán ESMA mal dostatočné zdroje na plnenie svojich rozšírených povinností. Prenesenie právomocí priameho dohľadu na orgán ESMA vo vzťahu k významným subjektom v oblasti trhovej infraštruktúry a k poskytovateľom služieb kryptoaktív spolu s posilnenými nástrojmi konvergencie dohľadu by malo prispieť k integrovanejšiemu, konkurencieschopnejšiemu a odolnejšiemu kapitálovému trhu, ktorý prináša lepšie výsledky pre investorov, podniky a širšie hospodárstvo.

(6)Podľa článku 1 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 ( 15 ) má orgán ESMA konať v rámci právomocí, ktoré mu boli zverené na základe celého radu legislatívnych aktov Únie vrátane niekoľkých smerníc a nariadení, ktoré sú v ňom uvedené. S cieľom zabezpečiť úplné uplatňovanie finančných právnych predpisov Únie by orgán ESMA mal vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa transponujú smernice, uplatňovať spôsobom, ktorý je v súlade s právom Únie a rešpektuje prednosť práva Únie.

(7)Okrem toho sa v článku 1 ods. 2 uvedeného nariadenia ďalej stanovuje, že orgán ESMA má konať v rámci právomocí, ktoré mu boli zverené iným právne záväzným aktom Únie, ktorý mu ukladá úlohy. Je potrebné zabezpečiť, aby sa rozsah povinností a úloh orgánu ESMA automaticky premietol aj vo všetkých následných právnych predpisoch Únie, ktorými sa orgánu ESMA zverujú právomoci alebo funkcie.

(8)S cieľom zohľadniť postupné rozširovanie povinností orgánu ESMA v oblasti priameho dohľadu, vyšetrovania, presadzovania práva a iných povinností v rôznych sektoroch finančného systému je potrebné zaviesť vymedzenie pojmu účastníci finančného trhu, ktorí podliehajú dohľadu orgánu ESMA. Toto vymedzenie pojmu by malo zahŕňať všetkých účastníkov finančného trhu, vo vzťahu ku ktorým boli orgánu ESMA zverené právomoci. Týmto vymedzením by sa mala zabezpečiť konzistentnosť a jasnosť pri uplatňovaní právomocí orgánu ESMA v oblasti dohľadu bez ohľadu na právny nástroj, z ktorého tieto právomoci vyplývajú, a uľahčiť vytvorenie spoločných procesných a organizačných opatrení pre dohľad a presadzovanie práva.

(9)S cieľom zabezpečiť účinný výkon svojich povinností priameho dohľadu by mal orgán ESMA uzavrieť štruktúrované a zároveň flexibilné dohody o spolupráci s inými orgánmi. Takáto spolupráca by mala zahŕňať celý rad situácií, ktoré zodpovedajú vyvíjajúcej sa úlohe orgánu ESMA. Takéto dohody by sa mali týkať predovšetkým prípadov, keď sú príslušné vnútroštátne orgány naďalej zodpovedné za určité subjekty alebo činnosti, ale po prevzatí právomocí priameho dohľadu orgánom ESMA prestanú byť zodpovedné za dohľad nad určitými subjektmi, čo si vyžaduje prechodné riešenia na zabezpečenie kontinuity a riadneho prenosu zodpovedností. Po druhé, tieto dohody o spolupráci by sa mali vzťahovať na prípady, keď popri právomociach priameho dohľadu orgánu ESMA iné orgány Únie alebo vnútroštátne orgány, hoci nekonajú alebo nekonali ako príslušné orgány, majú príslušné odborné znalosti alebo práva na konzultáciu podľa práva Únie, ako napríklad Európska centrálna banka v súvislosti s centrálnymi protistranami. Po tretie, tieto dohody o spolupráci by sa mali vzťahovať na prípady, keď sa úlohy neprenášajú na orgán ESMA, ako napríklad dohľad nad trhom v prípade obchodných miest. Na riešenie týchto rôznych situácií, a najmä na zabezpečenie plynulého prechodu, by orgán ESMA mal mať možnosť flexibilne vytvárať dohody o spolupráci prispôsobené dotknutému sektoru, povahe úloh a miere požadovanej účasti. Takéto dohody môžu siahať od úzkej štrukturálnej spolupráce vrátane vytvorenia spoločných dohliadacích tímov alebo vykonávania spoločných inšpekcií až po voľnejšie formy operatívnej koordinácie a postupne až po samostatnejší dohľad zo strany orgánu ESMA, ako sa budú rozvíjať jeho kapacity. Tieto dohody o spolupráci by mali umožniť aj ich postupné prispôsobovanie v čase a v prípade potreby aj zriadenie miestnych zastúpení orgánu ESMA v členských štátoch. Tieto dohody o spolupráci by takisto mali podporovať účinný dohľad efektívne využívajúci zdroje, zabezpečovať kontinuitu a konzistentnosť výsledkov dohľadu a náležite zohľadňovať zákonné povinnosti a zdroje iných orgánov. Spolupráca by sa mala riadiť zásadami efektívnosti, proporcionality, vzájomnej dôvery a dobromyseľnosti a mala by podporovať efektívne využívanie zdrojov pri súčasnom zachovaní nezávislosti orgánu ESMA a jeho zodpovednosti za plnenie svojich úloh. S cieľom zohľadniť postupné budovanie kapacít orgánu ESMA v oblasti dohľadu a zabezpečiť úplné a účinné prevzatie úloh dohľadu by mali byť dohody o spolupráci predmetom pravidelného preskúmania orgánom ESMA.

(10)Za určitých okolností môžu dočasné výnimky alebo iné prechodné opatrenia podľa právnych predpisov Únie v oblasti finančných služieb uplynúť pred nadobudnutím účinnosti alebo úplným vykonaním nových alebo zmenených ustanovení, ktorými sa zavádza trvalá výnimka, náhradný rámec alebo nové regulačné zaobchádzanie. Okrem toho môže dôjsť k významnému vývoju na trhu, ktorý spôsobí, že dodržiavanie konkrétnych požiadaviek podľa existujúceho práva Únie bude dočasne neprimerané, prevádzkovo neuskutočniteľné alebo neprimerane zaťažujúce vzhľadom na prevládajúce trhové podmienky a základné regulačné ciele. S cieľom zabezpečiť právnu istotu a regulačnú kontinuitu a predísť zbytočnému narušeniu trhu je vhodné stanoviť, aby sa list o nekonaní, ako sa stanovuje v článku 9a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, mohol uplatňovať aj v prípadoch, keď i) počas postupného zavádzania nových požiadaviek vznikne medzera v právnych predpisoch alebo ii) mimoriadne trhové podmienky vedú k neprimeranému regulačnému zaťaženiu účastníkov trhu.

(11)Orgán ESMA by mal na podporu spolupráce medzi orgánmi a uľahčenie nových platforiem spolupráce vytvoriť zodpovedajúcu technologickú platformu na uľahčenie zberu a uchovávania údajov a informácií, prístupu k nim a ich spracovania. Táto platforma údajov by mala prispievať k vysokokvalitnej správe údajov v súlade so zásadami pre vyhľadateľné, prístupné, interoperabilné a opätovne použiteľné údaje (zásady pre FAIR údaje) a mala by zahŕňať aj technológie dohľadu a ďalšie nástroje na zlepšenie schopností relevantných orgánov v oblasti analýzy a monitorovania.

(12)Agentúra by ako sprostredkovateľ osobných údajov mala zaviesť vhodné technické a organizačné opatrenia na zaistenie bezpečnosti, dostupnosti, údržby a vývoja softvéru a IT infraštruktúry platformy a na zabezpečenie toho, aby spracúvanie osobných údajov v súvislosti s uľahčením prístupu k informáciám a ich výmeny na platforme bolo v súlade s právom Únie, ktorým sa stanovujú povinnosti zhromažďovať a vymieňať si tieto údaje, a v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov. Ak má agentúra povinnosť spracúvať osobné údaje podľa iných aktov Únie, mala by si plniť povinnosti prevádzkovateľov, pokiaľ ide o tieto informácie.

(13)Vzhľadom na právomoci a kompetencie orgánu ESMA nad širokou kategóriou subjektov a s cieľom zabezpečiť účinný a konzistentný výkon jeho právomocí v oblasti dohľadu vo všetkých sektoroch je vhodné v nariadení (EÚ) č. 1095/2010 racionalizovať a konsolidovať procesný rámec pre výkon nástrojov dohľadu, ktoré orgán ESMA potrebuje na vykonávanie svojich úloh. Tieto právomoci, ktoré sú v súčasnosti rozptýlené v rôznych odvetvových aktoch Únie, by sa mali v čo najväčšom rozsahu nahradiť jednotným horizontálnym rámcom uplatniteľným na všetky subjekty pod priamym dohľadom orgánu ESMA. Tento horizontálny rámec by mal poskytovať ucelený súbor procesných pravidiel, ktorými sa upravujú žiadosti orgánu ESMA o informácie, vyšetrovania a kontroly na mieste, ako aj prijímanie opatrení dohľadu, pokuty a pravidelné platby penále. Takéto žiadosti o informácie a prístup k nim, a to aj počas vyšetrovaní a kontrol na mieste, môžu zahŕňať osobné údaje, pokiaľ sú relevantné a potrebné na plnenie úloh orgánu ESMA, a každé spracovanie takýchto údajov by mali byť v súlade s platnými pravidlami Únie o ochrane osobných údajov, najmä so zásadami nevyhnutnosti, proporcionality a obmedzenia účelu. Okrem toho by tento horizontálny rámec mal zabezpečiť plné rešpektovanie práva na obhajobu a povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť a poskytovať primeranú súdnu ochranu vrátane preskúmania rozhodnutí orgánu ESMA Súdnym dvorom Európskej únie. Stanovením takéhoto procesného rámca koherentným a jednotným spôsobom a zrušením procesných ustanovení špecifických pre jednotlivé sektory by Únia mala zvýšiť právnu istotu, podporiť konvergenciu a efektívnosť dohľadu a podporiť orgán ESMA v účinnom a zodpovednom vykonávaní jeho povinností priameho dohľadu. S cieľom zabrániť prekrývaniu alebo nesúladu právnych predpisov, zabezpečiť, aby orgán ESMA účinne vykonával svoje právomoci, zachovať súdržnosť acquis Únie a dodržiavať zásadu, podľa ktorej majú osobitné pravidlá prednosť pred všeobecnými pravidlami, by sa v prípade, že odvetvové právne predpisy obsahujú osobitné ustanovenia prispôsobené procesným právomociam orgánu ESMA v konkrétnych sektoroch alebo oblastiach, tieto ustanovenia mali naďalej uplatňovať a v prípade potreby by mali mať prednosť pred všeobecnými právomocami stanovenými v uvedenom nariadení.

(14)Účinný dohľad a spolupráca medzi príslušnými orgánmi v súvislosti s cezhraničným poskytovaním finančných služieb sú nevyhnutné na ochranu investorov a posilnenie dôvery vo finančný systém v Únii. Na tento účel by mal byť orgán ESMA vybavený posilnenými nástrojmi konvergencie dohľadu vrátane mechanizmov na riešenie zlyhaní dohľadu a nástrojov na uľahčenie spolupráce a riešenie sporov medzi príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby účastníci finančného trhu podliehali vysokokvalitnému dohľadu.

(15)S cieľom riešiť preukázané zlyhania dohľadu pri schvaľovaní finančných produktov, služieb alebo subjektov pôsobiacich v Únii je potrebné umožniť orgánu ESMA, aby od príslušného orgánu mohol požadovať, aby si pred udelením schválenia vyžiadal jeho stanovisko v prípade, keď sa pri partnerskom preskúmaní alebo vyšetrovaní zistia nedostatky v oblasti dohľadu, ktoré by mohli ohroziť integritu finančných trhov, finančnú stabilitu alebo ochranu investorov. Proces partnerského preskúmania alebo vyšetrovania, ako sa stanovuje v článku 22 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, poskytuje spoľahlivý a transparentný rámec na identifikáciu zlyhaní dohľadu a na prijatie nápravných opatrení. Stanovisko orgánu ESMA by malo poskytnúť dodatočnú úroveň kontroly a dohľadu a zabezpečiť, aby finančné produkty a služby a subjekty pôsobiace v Únii spĺňali najvyššie štandardy dohľadu. S cieľom zabrániť vstupu produktov, služieb alebo subjektov na trh EÚ bez primeraného dohľadu, je potrebné umožniť orgánu ESMA, aby vo svojom stanovisku požadoval od príslušných orgánov prijatie nápravných opatrení na odstránenie akýchkoľvek nedostatkov v dohľade, ktoré zistil orgán ESMA.

(16)Na uľahčenie pravidelnej a štruktúrovanej výmeny informácií, navrhovanie riešení a posilnenie spolupráce pri riešení spoločných výziev a rizík a na podporu celkového cieľa konzistentného a účinného dohľadu je potrebné zabezpečiť platformy spolupráce medzi príslušnými orgánmi. Takéto platformy by mali byť flexibilné a mali by orgánu ESMA umožniť iniciovať žiadosti príslušných orgánov alebo na ne reagovať a nemali by mať vplyv na existujúce mandáty a povinnosti týchto príslušných orgánov v oblasti dohľadu. Tieto platformy spolupráce by takisto mali podporovať transparentnosť, zodpovednosť a kultúru dodržiavania predpisov medzi účastníkmi finančného trhu, pričom orgán ESMA by mal vykonávať svoje právomoci na riešenie sporov a zabezpečenie dodržiavania práva Únie.

(17)Vzhľadom na neexistenciu mechanizmu vzájomného uznávania správnych rozhodnutí majú príslušné vnútroštátne orgány značné ťažkosti pri cezhraničnom vymáhaní správnych pokút. Na zabezpečenie účinného presadzovania pravidiel a riadneho fungovania jednotného trhu v oblasti finančných služieb je potrebné zaviesť mechanizmus vzájomného uznávania rozhodnutí, ktorými sa ukladajú správne pokuty, a mechanizmus pomoci pri výkone žiadostí o vymáhanie takýchto pokút, pričom tento mechanizmus by mal byť založený na zásade vzájomnej dôvery. Na tento účel by sa dôvody zamietnutia výkonu žiadosti o vymáhanie správnej pokuty mali obmedziť na nevyhnutné minimum.

(18)Na zabezpečenie konzistentného a transparentného prístupu k financovaniu činností dohľadu orgánu ESMA je potrebné harmonizovať a konsolidovať zásady, ktorými sa riadi vyberanie poplatkov od subjektov v pôsobnosti orgánu ESMA a ktoré sú v súčasnosti stanovené osobitne v odvetvových právnych predpisoch, ktorými sa orgánu ESMA zverujú právomoci v oblasti priameho dohľadu. Stanovením spoločných zásad týkajúcich sa rozsahu, výpočtu a transparentnosti takýchto poplatkov by sa mali podporiť rovnaké podmienky pre subjekty v jednotlivých sektoroch, zabezpečiť primerané uplatňovanie nákladov na dohľad a poskytnúť právna istota pre existujúce aj nové subjekty, ktoré patria do pôsobnosti orgánu ESMA. Tieto poplatky by mali pokrývať všetky náklady, ktoré orgánu ESMA vznikli pri výkone jeho úloh dohľadu, okrem iného vrátane nákladov na konvergenciu dohľadu v príslušnom sektore, vývoj, prevádzku a údržbu nástrojov a systémov IT potrebných na priamy dohľad, ako aj náklady na odpisovanie takýchto systémov a súvisiacej infraštruktúry. Orgán ESMA by mal byť primerane financovaný. Je preto nevyhnutné stanoviť, že 50 % finančných prostriedkov orgánu ESMA by malo pochádzať z finančných prostriedkov Únie a 50 % z príspevkov členských štátov, ktoré by sa stanovili na základe váhy hlasov stanovenej v článku 3 ods. 3 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach v prípade nových úloh, s ktorými sa počíta v tomto nariadení pre orgán ESMA a ktoré nie sú financované z poplatkov.

(19)Vzhľadom na budúce nové kompetencie orgánu ESMA by sa mala zodpovedajúcim spôsobom upraviť jeho riadiaca štruktúra. Na zabezpečenie účinného a nestranného fungovania orgánu ESMA je potrebné posilniť jeho riadenie zavedením nezávislej výkonnej rady s členmi na plný úväzok, čím by sa mala zvýšiť jeho schopnosť prijímať rýchle a na Úniu zamerané rozhodnutia, najmä v oblasti dohľadu nad účastníkmi finančného trhu. Výkonná rada zložená z predsedu a piatich nezávislých členov na plný úväzok s rôznymi skúsenosťami v oblasti dohľadu a odbornými znalosťami v sektoroch, nad ktorými orgán ESMA vykonáva dohľad, by mala byť zodpovedná za rozhodnutia určené účastníkom finančného trhu v záležitostiach dohľadu. Výkonná rada by mala byť zodpovedná aj za rozhodnutia určené jednému príslušnému orgánu alebo obmedzenému počtu príslušných orgánov vrátane rozhodnutí týkajúcich sa urovnávania sporov, porušení práva Únie a partnerských preskúmaní. Tieto rozhodnutia sa pripisujú výkonnej rade, aby sa zvýšila pružnosť a reaktívnosť rozhodovania a aby sa zabezpečilo, že v rozhodnutiach sa zohľadňuje spoločný európsky záujem. Výkonná rada by takisto mala prevziať právomoci súčasnej riadiacej rady pri príprave pracovných programov a rozpočtu orgánu ESMA. Mali by sa tým zabezpečiť účinné a nestranné rozhodnutia orientované na EÚ. V záujme zabezpečenia transparentnosti a demokratickej kontroly by členov výkonnej rady na plný úväzok mala vymenúvať Rada na základe užšieho zoznamu vypracovaného Komisiou a návrhu rady orgánov dohľadu po schválení Európskym parlamentom.

(20)S cieľom zabezpečiť jasné rozdelenie zodpovednosti a účinný systém bŕzd a protiváh by rada orgánov dohľadu mala zostať hlavným orgánom ESMA pre regulačné rozhodnutia a konvergenciu dohľadu. S cieľom posilniť rozmer Únie v rozhodovacom procese v rámci rady orgánov dohľadu by sa jej zloženie malo upraviť tak, aby pri rozhodnutiach o dohľade boli do nej zapojení členovia výkonnej rady na plný úväzok s hlasovacím právom. V záujme zabezpečenia vyváženého prístupu a zohľadnenia vnútroštátnych hľadísk by rada orgánov dohľadu mala mať právomoc vzniesť námietky voči závažným rozhodnutiam v oblasti dohľadu, ktoré prijala výkonná rada, a to do 10 dní (alebo do 48 hodín v naliehavých prípadoch), pričom výkonná rada by mala mať povinnosť dvakrát ročne podávať rade orgánov dohľadu správy o svojich činnostiach dohľadu a mala by mať možnosť požiadať o stanoviská k otázkam dohľadu.

(21)Je potrebné zefektívniť a zosúladiť doložku o preskúmaní nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s existujúcimi požiadavkami na hodnotenie agentúr, ako sa uvádza v  spoločnom vyhlásení a spoločnom prístupe k decentralizovaným agentúram EÚ z júla 2012, v ktorom sa stanovujú pravidelné hodnotenia každých päť rokov namiesto troch rokov. Cielené preskúmania stanovené v uvedenom nariadení, ktoré sa začínajú päť rokov po dátume nadobudnutia účinnosti, nahrádzajú hodnotenia a umožňujú Komisii posúdiť príslušné aspekty činnosti orgánu ESMA po uplynutí primeraného obdobia. Tento prístup je v súlade s cieľom znížiť regulačné zaťaženie a podporiť cielenejší a účinnejší regulačný rámec, ktorý umožní prijímať informované rozhodnutia o možných zjednodušeniach a zlepšeniach.

(22)Centrálnym protistranám v Únii v súčasnosti udeľujú povolenie a vykonávajú nad nimi dohľad príslušné orgány členských štátov, v ktorých sú usadené, v spolupráci s orgánom ESMA a kolégiami centrálnych protistrán. Napriek doteraz dosiahnutému pokroku pri harmonizácii činností dohľadu nad centrálnymi protistranami v Únii pretrvávajú rozdielne postupy dohľadu nad centrálnymi protistranami medzi vnútroštátnymi orgánmi v Únii, čo vytvára nerovnaké podmienky pre centrálne protistrany v Únii. Tým sa zvyšuje zložitosť rámca Únie pre centrálne protistrany a centrálnym protistranám v Únii sa ukladá dodatočná záťaž a dodatočné náklady, a to aj v porovnaní s centrálnymi protistranami úrovne 2, nad ktorými vykonáva priamy dohľad orgán ESMA. S rozvojom hlbších a likvidnejších kapitálových trhov Únie v rámci únie úspor a investícií by sa v dôsledku týchto nerovnakých podmienok mohlo zvýšiť riziko regulačnej arbitráže a stimuly pre ňu, čo by mohlo viesť k problémom s finančnou stabilitou. S cieľom zabezpečiť, aby sa požiadavky na obozretné podnikanie, organizačné požiadavky a požiadavky na výkon obchodnej činnosti centrálnych protistrán v Únii uplatňovali jednotne, najmä v prípade centrálnych protistrán s významnou zúčtovacou činnosťou, centrálnych protistrán s významným cezhraničným rozmerom a centrálnych protistrán, ktoré sú súčasťou skupiny zahŕňajúcej iné trhové infraštruktúry, nad ktorými vykonáva dohľad orgán ESMA, by preto nad nimi mal vykonávať dohľad orgán ESMA na základe svojich odborných znalostí a skúseností s uplatňovaním nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 16 . Centrálne protistrany s nízkou zúčtovacou činnosťou a viac domácim postavením, ktoré sa považujú za menej významné, by mali naďalej podliehať dohľadu miestnych orgánov, ktoré lepšie poznajú domáce trhy 17 .

(23)Na určenie toho, ktoré centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, by sa mali považovať za významné, a teda by mali podliehať dohľadu orgánu ESMA, je potrebné stanoviť jasné a objektívne kritériá, ktoré by mali odrážať činnosti a riziká dotknutých centrálnych protistrán. V záujme zjednodušenia a s cieľom zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži by existujúca centrálna protistrana, ktorá bola označená za významnú v neskoršej fáze, nemala potrebovať znovu získať povolenie.

(24)Príslušné vnútroštátne orgány vykonávajúce dohľad nad menej významnými centrálnymi protistranami by mali intenzívnejšie spolupracovať s orgánom ESMA, aby sa zabezpečil jednotný prístup k dohľadu, a tým aj rovnaké podmienky pre centrálne protistrany. V prípade, že si to členské štáty želajú, mali by mať možnosť určiť orgán ESMA ako príslušný orgán pre menej významné centrálne protistrany usadené v ich jurisdikciách. Okrem toho, ak by predtým významná centrálna protistrana už nespĺňala podmienky na to, aby sa mohla považovať za významnú, malo by sa príslušnému vnútroštátnemu orgánu poskytnúť dostatočné prechodné obdobie, aby sa mohol pripraviť pred formálnym prevzatím povinností dohľadu nad touto centrálnou protistranou. Príslušný vnútroštátny orgán by mal mať prípadne možnosť prenechať dohľad nad touto predtým významnou centrálnou protistranou orgánu ESMA. Okrem toho, s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a rovnaké podmienky pre významné a menej významné centrálne protistrany by orgán ESMA mal byť aj orgánom zodpovedným za udeľovanie povolení pre dohody o interoperabilite a za predsedanie kolégiám pre menej významné centrálne protistrany. Nový rámec dohľadu nad centrálnymi protistranami v Únii, najmä úloha orgánu ESMA ako príslušného orgánu pre významné centrálne protistrany, by sa mali zohľadniť v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/23 18 .

(25)Orgán ESMA by mal úzko spolupracovať so subjektmi zodpovednými za dohľad nad centrálnymi protistranami, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, a s orgánmi, ktoré majú skúsenosti s dohľadom nad centrálnymi protistranami, a čerpať z ich skúseností s cieľom využiť poznatky týchto subjektov a orgánov. Na tento účel by mal orgán ESMA vypracovať komplexné dohody o spolupráci s týmito subjektmi a orgánmi vrátane príslušného vnútroštátneho orgánu v členskom štáte, v ktorom je dotknutá centrálna protistrana usadená, s Európskou centrálnou bankou, s ostatnými centrálnymi bankami, ktoré emitujú najdôležitejšie meny Únie, ktoré centrálna protistrana spracúva, s príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad obchodnými miestami a centrálnymi depozitármi cenných papierov, ktoré centrálna protistrana obsluhuje, a s príslušným orgánom zodpovedným za dohľad nad najaktívnejšími zúčtovacími členmi. V týchto dohodách by sa mali stanoviť konkrétne spôsoby a operačné opatrenia pri priebežnom dohľade, ako aj za výnimočných okolností, napríklad v mimoriadnych situáciách.

(26)V nariadení (EÚ) č. 648/2012 by sa mali zohľadniť nové povinnosti dohľadu udelené orgánu ESMA a zmeny vnútornej organizačnej štruktúry orgánu ESMA vrátane zrušenia výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami, ktorého úlohy by sa mali prideliť novozriadenej výkonnej rade. Vzhľadom na jedinečné postavenie centrálnych protistrán z tretích krajín by ustanovenia týkajúce sa postupov, ktoré sa na ne vzťahujú, mali zostať v nariadení (EÚ) č. 648/2012, a nemali by sa presunúť do nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Okrem toho by sa vzhľadom na tieto zmeny v záujme ďalšieho zjednodušenia budúcej organizačnej štruktúry a pracovných podmienok a odstránenia zbytočnej záťaže od významných centrálnych protistrán nemalo vyžadovať, aby mali kolégium. Podobne by sa vzhľadom na nové povinnosti dohľadu orgánu ESMA nad významnými centrálnymi protistranami mali odstrániť požiadavky na stanoviská orgánu ESMA v súvislosti s týmito centrálnymi protistranami. Rámec dohľadu nad menej významnými centrálnymi protistranami by mal do veľkej miery zostať zachovaný, keďže tieto centrálne protistrany majú väčší domáci rozsah pôsobnosti a mali by využívať miestne vedomosti a odborné znalosti vnútroštátnych orgánov.

(27)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/791 19 sa zmenilo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 20 s cieľom odstrániť prekážky vzniku konsolidovaných informačných systémov pre dlhopisy, akcie a fondy obchodované na burze („ETF“) a mimoburzové deriváty. Poskytovateľ konsolidovaného informačného systému je povinný pre danú akciu alebo ETF s akoukoľvek časovou pečiatkou zverejniť európsku najlepšiu kúpnu a predajnú cenu („EBBO“) a objem dostupný za tieto ceny v Únii. Konsolidovaný informačný systém by však nezverejnil totožnosť obchodného miesta európskej najlepšej kúpnej a predajnej ceny, keďže by nepriraďoval objemy, ktoré sú k dispozícii za európsku najlepšiu kúpnu a predajnú cenu, jednotlivým obchodným miestam, ani by nezahŕňal údaje o kúpnej a predajnej cene mimo európsku najlepšiu kúpnu a predajnú cenu a sprievodné objemy. Tým sa výrazne obmedzuje pridaná hodnota konsolidovaného informačného systému, pretože používatelia nemajú možnosť lokalizovať objemy dostupné za európsku najlepšiu kúpnu a predajnú cenu a nemajú reprezentatívny prehľad o hĺbke likvidity, ktorá je k dispozícii na obchodovanie. Preto by konsolidovaný informačný systém pre akcie a ETF mal v záujme ďalšieho zvýšenia svojej atraktívnosti ponúkať podrobnejší prehľad obchodných záujmov, ktorý by zahŕňal päť najlepších kúpnych a predajných cien s objemami dostupnými za tieto ceny a údaj o konkrétnom obchodnom mieste, na ktorom sú tieto objemy dostupné.

(28)Záverečná cena obchodného dňa má pre akciové trhy zásadný význam, pretože predstavuje kľúčovú referenčnú cenu, ktorá sa zvyčajne používa na oceňovanie fondov a ETF a na stanovenie referenčných hodnôt. Väčšinou sa záverečná cena odvodzuje od záverečnej aukcie, ktorá sa koná na obchodnom mieste, kde boli cenné papiere prvýkrát prijaté na obchodovanie („primárna burza“). Podiel objemov akcií obchodovaných na záverečnej aukcii sa v priebehu času výrazne zvýšil. Hospodárska súťaž v segmente záverečných aukcií je však naďalej obmedzená, pričom najväčší podiel na obchodovaní v rámci záverečných aukcií majú stále záverečné aukcie na primárnej burze. Okrem toho táto situácia vyvoláva obavy o odolnosť, keďže incidenty vrátane výpadkov na primárnych burzách môžu mať priamy vplyv na schopnosť účastníkov trhu oceňovať svoje aktíva. S cieľom podporiť hospodársku súťaž v segmente záverečných cien a zabezpečiť, aby sa účastníci trhu mohli spoľahnúť na záverečnú cenu, ktorá je alternatívou k cene záverečnej aukcie vytvorenej primárnou burzou, je potrebné požadovať, aby poskytovateľ konsolidovaného informačného systému pre akcie a ETF šíril záverečnú cenu váženú objemom, ktorá je výsledkom všetkých záverečných aukcií prevádzkovaných obchodnými miestami, ktoré sú subjektmi prispievajúcimi údajmi. Orgán ESMA by mal vydať odporúčania na spresnenie metodiky, ktorú by mal konsolidovaný informačný systém uplatňovať na určenie záverečnej ceny váženej objemom.

(29)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ 21 obsahuje harmonizované pravidlá pre udeľovanie povolení obchodným miestam a výkon ich činnosti. Transpozícia uvedenej smernice však viedla k rozdielnym vnútroštátnym požiadavkám. Okrem toho členské štáty doplnili transponované ustanovenia o vnútroštátne požiadavky v prípadoch, keď smernica nestanovovala žiadne požiadavky. Tento prístup viedol k nerovnakým podmienkam, roztrieštenosti jednotného trhu a zvýšeniu záťaže a nákladov pre prevádzkovateľov obchodných miest nachádzajúcich sa vo viacerých členských štátoch a v konečnom dôsledku aj pre emitentov a konečných investorov, ktorých obsluhujú. Je preto potrebný jednotnejší rámec, aby sa vytvorili rovnaké podmienky, zabránilo sa potenciálnej regulačnej arbitráži a podporil sa rozvoj cezhraničných činností. Je preto potrebné preniesť požiadavky na udeľovanie povolení regulovaným trhom a výkon ich činnosti a na prevádzku multilaterálneho obchodného systému („MTF“) alebo organizovaného obchodného systému („OTF“) investičnou spoločnosťou alebo organizátorom trhu zo smernice 2014/65/EÚ do nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a ďalej doplniť tieto ustanovenia, najmä zaviesť harmonizované pravidlá v oblastiach, ktoré predtým podliehali vnútroštátnym právnym predpisom.

(30)V organizačných požiadavkách stanovených v článku 19 ods. 3 a v článku 47 smernice 2014/65/EÚ sa nezohľadňuje, či je organizátor trhu alebo investičná spoločnosť prevádzkujúca obchodné miesto súčasťou skupiny. Najmä akákoľvek vnútroskupinová dohoda o pridelení zdrojov alebo funkcií medzi subjektmi skupiny sa posudzuje rovnako ako dohoda o externom zabezpečovaní činností uzatvorená so subjektmi mimo skupiny. Pri tomto prístupe sa neberie do úvahy vznik cezhraničných skupín obchodných miest a v dôsledku toho sa obmedzuje schopnosť týchto skupín využívať skupinové synergie a úspory z rozsahu, čím vznikajú prekážky brániace cezhraničnému prideľovaniu zdrojov a funkcií v rámci skupiny. Okrem toho prideľovanie zdrojov v rámci skupiny, kde všetky subjekty podliehajú rovnakým vnútorným kontrolám a postupom, predstavuje nižšiu úroveň rizika v porovnaní s externým zabezpečovaním činností externými stranami. Súčasný prístup však dostatočne nerozlišuje medzi rizikami spojenými s prideľovaním zdrojov v rámci skupiny a externým zabezpečovaním činností. Organizačné požiadavky na obchodné miesta by sa preto mali zjednodušiť v prípade obchodných miest, ktoré sú súčasťou skupiny a ktoré majú v úmysle spoliehať sa na zdroje iného subjektu, ktorý je súčasťou tej istej skupiny a ktorý sa nachádza v Únii, alebo na výkon funkcie týmto subjektom. Takéto skupinové dohody by sa nemali považovať za externé zabezpečovanie činností na účely nariadenia (EÚ) č. 600/2014 za predpokladu, že sú splnené určité podmienky na zabezpečenie účinného dohľadu. Obchodné miesto, ktoré sa spolieha na zdroje iného subjektu, ktorý je súčasťou tej istej skupiny, alebo na výkon funkcie týmto subjektom, by však malo zostať plne zodpovedné za plnenie svojich povinností podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014. Vzhľadom na zvýšené riziká v oblasti dohľadu by sa vnútroskupinová dohoda, ktorá zahŕňa subjekt so sídlom mimo Únie, mala stále považovať za externé zabezpečovanie činností.

(31)V článku 53 ods. 6 smernice 2014/65/EÚ sa stanovuje právo regulovaného trhu, ktorému bolo udelené povolenie v jednom členskom štáte, poskytovať príslušné mechanizmy na území iných členských štátov, aby sa uľahčil prístup na tento trh a obchodovanie na ňom diaľkovým členom alebo účastníkom usadeným v týchto iných členských štátoch. Smernicou 2014/65/EÚ sa výslovne neupravujú iné práva regulovaných trhov v oblasti pasportizácie vrátane možnosti zriadiť pobočky v iných členských štátoch. Neexistencia výslovného ustanovenia viedla k rozdielnym výkladom v súvislosti s tým, či regulovaný trh môže zriadiť pobočku v inom členskom štáte, a v súvislosti s činnosťami, ktoré môže regulovaný trh vykonávať v rámci režimu pasportizácie. Je dôležité zvýšiť jasnosť režimu pasportizácie pre regulované trhy tým, že sa jednoznačnejšie stanoví, že regulované trhy môžu bezproblémovo poskytovať činnosť, na ktorú im bolo udelené povolenie, v celej Únii na základe slobody poskytovať služby alebo práva usadiť sa. Okrem poskytovania príslušných mechanizmov na uľahčenie prístupu na tento regulovaný trh a obchodovania na ňom diaľkovým členom alebo účastníkom usadeným v inom členskom štáte to zahŕňa aj činnosti týkajúce sa prijímania členov alebo účastníkov na tento regulovaný trh a činnosti týkajúce sa prijímania finančných nástrojov na obchodovanie na tomto regulovanom trhu. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky obchodné miesta by sa na organizátorov trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce MTF alebo OTF mal uplatňovať rovnaký režim pasportizácie.

(32)V smernici 2014/65/EÚ sa v súčasnosti vyžaduje, aby každý regulovaný trh v Únii podliehal individuálnemu povoleniu. Z toho vyplýva, že organizátori trhu, ktorí majú v úmysle prevádzkovať regulované trhy v rôznych členských štátoch, tak môžu urobiť len tak, že príslušný orgán domovského členského štátu, ktorý je zodpovedný aj za priebežný dohľad nad týmto trhom, požiadajú o povolenie pre každý jednotlivý regulovaný trh, ktorý by majú v úmysle prevádzkovať. To viedlo k situácii, keď niekoľko členských štátov zaviedlo vnútroštátne právne predpisy, ktoré ako podmienku pre povolenie regulovaného trhu požadujú, aby organizátor trhu bol právnickou osobou so sídlom v členskom štáte, v ktorom regulovaný trh žiada o povolenie. Z tohto dôvodu skupiny, ktoré prevádzkujú regulované trhy vo viacerých členských štátoch, nemôžu zefektívniť svoju organizačnú štruktúru a vzťahy v oblasti dohľadu, pretože majú povinnosť udržiavať niekoľko subjektov pod dohľadom v rôznych členských štátoch. To výrazne zvyšuje náklady a zložitosť prevádzkovania regulovaných trhov v rôznych členských štátoch. V záujme odstránenia prekážok a zníženia prevádzkových nákladov cezhraničných skupín je potrebné zrušiť možnosť členských štátov vyžadovať zriadenie samostatnej právnickej osoby na svojom území ako podmienku pre udelenie povolenia regulovanému trhu. Okrem toho sa s cieľom ďalej uľahčiť cezhraničné prevádzkovanie regulovaných trhov zavádza nový rámec, ktorý právnickým osobám, ktoré chcú prevádzkovať viac ako jedno obchodné miesto vo viac ako jednom členskom štáte, umožňuje, aby tak mohli robiť na základe jediného povolenia ako celoeurópsky organizátor trhu („PEMO“) udeleného orgánom ESMA. Tento nový rámec by nemal nahradiť existujúci režim udeľovania povolení regulovaným trhom a ich prevádzkovania. Namiesto toho by sa mal uplatňovať na dobrovoľnom základe na tie subjekty, ktoré chcú pôsobiť na základe jediného povolenia.

(33)V povolení celoeurópskeho organizátora trhu by mali byť uvedené všetky obchodné miesta, na ktorých má celoeurópsky organizátor trhu povolenie vykonávať činnosti. Celoeurópsky organizátor trhu, ktorý má v úmysle prevádzkovať ďalšie obchodné miesta, by mal požiadať o rozšírenie svojho pôvodného povolenia. S cieľom zabezpečiť účinné zjednodušenie mechanizmov dohľadu nad celoeurópskymi organizátormi trhu by sa od nich nemalo vyžadovať, aby žiadali o individuálne povolenie pre obchodné miesta, ktoré prevádzkujú, v členských štátoch, v ktorých sa tieto obchodné miesta nachádzajú alebo prevádzkujú. Podobne, ak sa PEMO stane prevádzkovateľom existujúceho obchodného miesta, povolenie udelené tomuto konkrétnemu regulovanému trhu alebo v prípade MTF alebo OTF organizátorovi trhu alebo investičnej spoločnosti na účely prevádzkovania tohto obchodného miesta by sa malo považovať za zrušené po nadobudnutí účinnosti povolenia udeleného celoeurópskemu organizátorovi trhu alebo rozšíreného povolenia obsahujúceho zmenený zoznam obchodných miest, ktoré tento celoeurópsky organizátor trhu prevádzkuje.

(34)Podľa právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov sa územie, na ktorom sa obchodné miesto nachádza alebo prevádzkuje, často používa ako kritérium na určenie vnútroštátneho práva, ktoré by sa malo uplatňovať na oblasti, ktoré nie sú priamo upravené právnymi predpismi Únie, a na určenie príslušného orgánu. Patrí sem smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES, ktorou sa stanovujú požiadavky v súvislosti so zverejňovaním pravidelných a priebežných informácií o emitentoch, ktorých cenné papiere už boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý sa nachádza alebo je prevádzkovaný v členskom štáte, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, podľa ktorého sú príslušné vnútroštátne orgány povinné zabezpečiť, aby sa na ich území uplatňovali ustanovenia o zneužívaní trhu, pokiaľ ide o všetky činnosti vykonávané v súvislosti s nástrojmi prijatými na obchodovanie alebo obchodovanými na regulovanom trhu, v rámci MTF alebo OTF, ktoré sú prevádzkované na ich území. PEMO bude prevádzkovať, či už na základe slobody poskytovať služby alebo zriadením pobočky, obchodné miesta vo viacerých členských štátoch na základe jedinej licencie, ktorá sa udeľuje samotnému celoeurópskemu organizátorovi trhu, a nie obchodným miestam, ktoré prevádzkuje. Keďže neexistuje individuálne povolenie pre každé obchodné miesto prevádzkované celoeurópskym organizátorom trhu a vzhľadom na to, že celoeurópsky organizátor trhu bude prevádzkovať všetky miesta prostredníctvom jednej právnickej osoby so sídlom v jednom členskom štáte a s cezhraničnou pôsobnosťou, je potrebné, aby celoeurópsky organizátor trhu určil pre každé obchodné miesto, ktoré prevádzkuje, členský štát, ktorého územie sa má považovať za územie, kde sa dané obchodné miesto nachádza alebo je prevádzkované. Toto určenie by malo závisieť od toho, ako sa celoeurópsky organizátor trhu rozhodne ponúkať svoje obchodné miesto spoločnostiam, ktoré sa uchádzajú o prijatie na obchodovanie na tomto obchodnom mieste, alebo členom či účastníkom prijatým na toto obchodné miesto. Vnútroštátne právne predpisy tohto členského štátu by sa mali uplatňovať na všetky záležitosti týkajúce sa obchodovania, ktoré nie sú upravené priamo uplatniteľnými právnymi predpismi Únie, ak toto uplatňovanie závisí od situácie alebo prevádzkovania obchodného miesta. V záujme zabezpečenia právnej predvídateľnosti v prípadoch, keď sa celoeurópsky organizátor trhu stane organizátorom obchodného miesta, ktorému už bolo udelené povolenie, je potrebné vyžadovať, aby sa za sídlo alebo miesto prevádzkovania takéhoto obchodného miesta považoval členský štát, v ktorom mu bolo prvotne udelené povolenie.

(35)Orgán ESMA posúdil obchodovanie s úrokovými derivátmi. Z posúdenia vyplynulo, že dohody o forwardovej úrokovej miere a bázické úrokové swapy v jednej mene sú vo všeobecnosti nelikvidné. S cieľom zabezpečiť, aby sa požiadavky na transparentnosť vzťahovali len na najštandardnejšie a najlikvidnejšie úrokové deriváty, je potrebné vylúčiť z požiadaviek na transparentnosť dohody o forwardovej úrokovej miere a bázické úrokové swapy v jednej mene.

(36)V článku 14 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sa vyžaduje, aby systematickí internalizátori, ktorí obchodujú s objemami do dvojnásobku štandardného trhového objemu vrátane, pravidelne a nepretržite zverejňovali záväzné kotácie počas zvyčajných obchodných hodín, pokiaľ ide o akcie, vkladové potvrdenky, ETF, certifikáty a iné podobné finančné nástroje obchodované na obchodnom mieste, pre ktoré predstavujú systematických internalizátorov a pre ktoré existuje likvidný trh. Podľa článku 15 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 musia systematickí internalizátori vykonávať pokyny, ktoré dostanú od svojich klientov v súvislosti s uvedenými nástrojmi, za ceny kótované v čase prijatia pokynu. V uvedenom článku sa takisto povoľuje, že systematickí internalizátori môžu pokyny klientov vykonať za lepšiu cenu pod podmienkou, že cena spadá do zverejneného rozpätia, ktoré je blízke trhovým podmienkam. S cieľom posilniť tvorbu cien pre retailové pokyny je potrebné zabezpečiť, aby v prípade, že systematický internalizátor vykoná pokyn retailového klienta, ktorý je osobitne označený ako taký, za cenu, ktorá je lepšia ako kótovaná cena, tento systematický internalizátor okamžite a v každom prípade pred vykonaním pokynu aktualizoval kótovanú cenu tak, aby odrážala toto zlepšenie ceny. Okrem toho by systematickí internalizátori mali byť povinní zasielať do konsolidovaného informačného systému pre akcie a ETF údaje, ktoré uverejňujú podľa článku 14 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, aby konsolidovaný informačný systém mohol v prípade danej akcie alebo ETF okrem najlepších nákupných a predajných cien v knihách kontinuálnych pokynov šíriť samostatne päť najlepších nákupných a predajných kotácií v Únii, ktoré uverejňujú systematickí internalizátori, s údajom o jednotlivých systematických internalizátoroch, u ktorých sa tieto kotácie ponúkajú. Týchto päť najlepších nákupných a predajných kotácií by malo zodpovedať piatim najlepším nákupným a predajným kotáciám všetkých kotácií danej akcie alebo ETF uverejnených v Únii rôznymi systematickými internalizátormi.

(37)V článku 21 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sa vyžaduje, aby investičné spoločnosti, ktoré buď na vlastný účet, alebo v mene klientov uzatvárajú transakcie s mimoburzovými derivátmi uvedenými v článku 8a ods. 2 uvedeného nariadenia, zverejňovali objem a cenu týchto transakcií a čas, v ktorom boli uzatvorené, prostredníctvom schváleného mechanizmu zverejňovania („APA“). S cieľom minimalizovať zaťaženie investičných spoločností a zabrániť uverejňovaniu zavádzajúcich informácií by sa od investičných spoločností nemalo vyžadovať, aby prostredníctvom schváleného mechanizmu zverejňovania uverejňovali transakcie s mimoburzovými derivátmi, ktoré uzavreli na obchodnom mieste v tretej krajine, za predpokladu, že obchodné miesto v tretej krajine i) prevádzkuje multilaterálny systém, ii) podlieha povoleniu, priebežnému dohľadu a presadzovaniu v súlade s právnym rámcom a rámcom dohľadu tretej krajiny a iii) podlieha ustanoveniam o poobchodnej transparentnosti, podľa ktorých sa transakcie uzavreté na tomto obchodnom mieste uverejňujú čo najskôr po vykonaní transakcie alebo v jasne vymedzených situáciách po uplynutí obdobia odkladu. S cieľom zabezpečiť právnu istotu a vysoký stupeň konvergencie dohľadu v Únii by mal orgán ESMA uverejniť a pravidelne aktualizovať zoznam obchodných miest v tretích krajinách, ktoré sa považujú za miesta, ktoré spĺňajú všetky kritériá. Od investičných spoločností, ktoré uzatvárajú transakcie s mimoburzovými derivátmi na obchodných miestach v tretích krajinách, ktoré nespĺňajú všetky kritériá, by sa malo vyžadovať, aby tieto transakcie zverejnili v Únii prostredníctvom schváleného mechanizmu zverejňovania.

(38)V článkoch 57 a 58 smernice 2014/65/EÚ sa stanovujú pravidlá týkajúce sa obchodovania s komoditnými derivátmi, emisnými kvótami a derivátmi na emisné kvóty. Niektoré z týchto pravidiel sa vzťahujú na obchodné miesta. Keďže pravidlá týkajúce sa prevádzky obchodných miest sa prenášajú zo smernice 2014/65/EÚ do nariadenia (EÚ) č. 600/2014, je vhodné zmeniť nariadenie (EÚ) č. 600/2014 s cieľom zabezpečiť, aby boli tieto pravidlá zahrnuté do uvedeného nariadenia.

(39)V článkoch 35 a 36 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu obchodné miesta získať prístup k službám centrálnej protistrany a za ktorých môžu centrálne protistrany získať prístup k údajom o obchodoch obchodného miesta. Ukázalo sa, že tieto kritériá sú nevhodne formulované, a preto ponechávajú priestor na neodôvodnené zamietnutia alebo oneskorenia pri udeľovaní prístupu. Okrem toho systematické zapojenie príslušných vnútroštátnych orgánov spôsobuje, že postupy sú príliš zložité a zaťažujúce. Je preto vhodné preskúmať tieto podmienky prístupu, aby sa zabezpečilo, že k zamietnutiam dôjde len v obmedzených prípadoch, na ktoré sa vzťahujú osobitné a odôvodnené podmienky, aby sa predišlo oneskoreniam pri udeľovaní prístupu a aby sa orgán ESMA zapájal len v prípade konfliktov medzi stranami. Okrem toho obchodné miesta môžu v súčasnosti brániť dvom účastníkom trhu, ktorí vykonávajú transakciu na ich mieste, aby si slobodne zvolili rôzne centrálne protistrany, a to aj v prípade, že tieto centrálne protistrany uzavreli dohody o interoperabilite podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a preto sú technicky schopné efektívne zúčtovávať tieto transakcie. Takéto trhové postupy bránia plnému využitiu synergií, ktoré možno získať z dohôd o interoperabilite, a zvyšujú náklady účastníkov trhu na obchodovanie a zúčtovanie. S cieľom uľahčiť interoperabilné zúčtovanie je preto potrebné zakázať obchodným miestam, aby bránili prístupu k svojim údajom o obchodoch týkajúcim sa transakcií zahŕňajúcich dve protistrany, ktoré sa rozhodli zúčtovať transakciu vykonanú na ich mieste prostredníctvom dvoch rôznych centrálnych protistrán, ktoré uzavreli dohody o interoperabilite.

(40)Podľa hlavy VI smernice 2014/65/EÚ sú v súčasnosti za dohľad nad obchodnými miestami v Únii zodpovedné príslušné vnútroštátne orgány. Európska rada 20. marca 2025 22 prijala závery, v ktorých vyzvala na zlepšenie efektívnosti dohľadu nad kapitálovými trhmi Únie a na zníženie ich fragmentácie. Okrem toho Draghi a Letta vo svojich správach 23 vyzývajú na integrovanejší dohľad na úrovni Únie. S cieľom znížiť fragmentáciu a podporiť konzistentnosť výsledkov dohľadu na podporu vytvorenia únie úspor a investícií je vhodné udeliť orgánu ESMA právomoci v oblasti priameho dohľadu nad významnými obchodnými miestami s významným cezhraničným rozmerom. Orgán ESMA by mal mať právomoci v oblasti priameho dohľadu aj nad celoeurópskymi organizátormi trhu. Na určenie toho, čo sa má rozumieť pod pojmom „významné obchodné miesta“, je potrebné stanoviť osobitné podmienky. Aby sa zabránilo tomu, že nad subjektmi v rámci tej istej skupiny budú vykonávať dohľad viaceré orgány dohľadu, je potrebné zabezpečiť aj to, aby všetky subjekty, ktoré prevádzkujú obchodné miesta v rámci tej istej skupiny, podliehali dohľadu orgánu ESMA, a to od chvíle, keď ktorýkoľvek subjekt v rámci tejto skupiny splní podmienky na to, aby sa stal významným obchodným miestom. Podobne by dohľadu orgánu ESMA mali podliehať aj všetky subjekty, ktoré prevádzkujú obchodné miesta v skupine, v ktorej aspoň jedna centrálna protistrana alebo centrálny depozitár podlieha dohľadu orgánu ESMA.

(41)Na to, aby orgán ESMA zabezpečil účinný dohľad nad celoeurópskymi organizátormi trhu a významnými obchodnými miestami, mal by disponovať potrebnými právomocami v oblasti dohľadu vrátane právomoci vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste, ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále s cieľom ukončiť porušovanie nariadenia (EÚ) č. 600/2014, ako aj požadovať potrebné informácie. S cieľom zabezpečiť, aby orgán ESMA primerane vykonával svoje povinnosti dohľadu nad celoeurópskymi organizátormi trhu a významnými obchodnými miestami, je dôležité, aby vykonával tieto povinnosti v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Aby sa predišlo neefektívnym prístupom v oblasti dohľadu vyplývajúcim z dvojitého dohľadu, účasť vnútroštátnych orgánov dohľadu by sa mala obmedziť na právomoci a úlohy, ktoré im výslovne zveruje nariadenie (EÚ) č. 600/2014 a smernica 2014/65/EÚ.

(42)Vzhľadom na geografickú blízkosť vnútroštátnych orgánov dohľadu k miestnym ekosystémom je v prípade významných obchodných miest a celoeurópskych organizátorov trhu potrebné, aby zodpovednosť za dohľad nad trhmi a dohľad nad emitentmi zostala na orgánoch, ktoré sú príslušné na vnútroštátnej úrovni. Hoci by teda orgán ESMA mal byť zodpovedný za presadzovanie pravidiel stanovených v nariadení (EÚ) č. 600/2014 vo vzťahu k významným obchodným miestam a celoeurópskym organizátorom trhu a v relevantných prípadoch pravidiel stanovených v smernici 2014/65/EÚ, a to aj pokiaľ ide o posudzovanie účinných systémov a kontrol zameraných na predchádzanie zneužívaniu trhu a jeho odhaľovanie alebo posudzovanie parametrov na zastavenie obchodovania, vnútroštátne orgány dohľadu by si mali ponechať určité právomoci, ktoré im umožnia vykonávať úlohy dohľadu nad trhom alebo plniť povinnosti potrebné na zachovanie integrity trhu. Tieto právomoci by mali zahŕňať prijímanie údajov o transakciách, možnosť vyžiadať si údaje z knihy pokynov alebo prijatie naliehavých opatrení na zavedenie dočasného zastavenia obchodovania v mimoriadnych situáciách alebo pozastavenie obchodovania s finančnými nástrojmi. Pri výkone svojich právomocí by vnútroštátne orgány dohľadu mali úzko spolupracovať s orgánom ESMA.

(43)S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o dohľad nad prevádzkovateľmi obchodných miest, by sa orgán ESMA mal stať príslušným orgánom pre všetky príslušné obchodné miesta vrátane tých, ktoré prevádzkujú investičné spoločnosti. Z toho vyplýva, že orgán ESMA by mal byť poverený udeľovaním povolení investičným spoločnostiam a dohľadom nad nimi v prípade, že by chceli získať výhradné povolenie na prevádzkovanie príslušných MTF alebo OTF. Investičné spoločnosti, ktoré súčasne prevádzkujú MTF alebo OTF podliehajúce dohľadu orgánu ESMA a vykonávajú iné investičné činnosti alebo poskytujú iné investičné služby, by mali zostať pod vnútroštátnym dohľadom pre tieto iné investičné služby a činnosti. S cieľom zabezpečiť, aby tieto investičné spoločnosti mali pri žiadosti o povolenie jedno miesto vstupu a kontakt s jediným orgánom dohľadu, je potrebné zaviesť osobitný rámec pre udeľovanie povolení týmto investičným spoločnostiam. Ak chcú tieto investičné spoločnosti získať prvotné povolenie na vykonávanie iných investičných služieb spolu s prevádzkou MTF alebo OTF, udelenie povolenia by sa malo zveriť príslušnému vnútroštátnemu orgánu členského štátu, v ktorom majú tieto žiadajúce investičné spoločnosti sídlo, vzhľadom na to, že ich povolenie sa vzťahuje aj na iné služby, ktoré nie sú pod dohľadom orgánu ESMA. V týchto prípadoch by však mal orgán ESMA v záujme zabezpečenia toho, aby mohol plniť svoje povinnosti príslušného orgánu pre príslušné obchodné miesta, poskytnúť príslušnému vnútroštátnemu orgánu záväzné stanovisko k povoleniu obchodných miest. Dotknutý príslušný vnútroštátny orgán by v prípade negatívneho stanoviska orgánu ESMA nemal žiadajúcim investičným spoločnostiam povoliť prevádzkovanie MTF alebo OTF. Rovnaký prístup by sa mal uplatňovať v prípade, že investičná spoločnosť, ktorej bolo pôvodne udelené povolenie na poskytovanie iných investičných služieb, chce rozšíriť svoje povolenie na prevádzku MTF alebo OTF, ktoré podliehajú dohľadu orgánu ESMA. V prípade negatívneho stanoviska orgánu ESMA by príslušný vnútroštátny orgán nemal schváliť rozšírenie povolenia. A napokon, ak investičná spoločnosť, ktorej orgán ESMA udelil povolenie na výlučné prevádzkovanie MTF alebo OTF, chce rozšíriť svoje povolenie na ďalšie investičné služby, príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, v ktorom má investičná spoločnosť sídlo, by mal orgánu ESMA vydať záväzné stanovisko k poskytovaniu ďalších investičných služieb. V prípade záporného stanoviska by orgán ESMA nemal toto povolenie rozšíriť.

(44)Na zabezpečenie toho, aby obchodné miesta podliehali najvhodnejšiemu modelu dohľadu, je dôležité zaviesť proces, v rámci ktorého obchodné miesta, ktoré sa považujú za významné, budú podliehať dohľadu ESMA, pričom sa zavedie možnosť, aby sa obchodné miesta, ktoré už nespĺňajú podmienky na to, aby sa považovali za „významné“, vrátili pod vnútroštátny dohľad. V tejto súvislosti by mal orgán ESMA určiť, ktoré obchodné miesta spĺňajú podmienky na to, aby sa mohli kvalifikovať ako významné, a mal by pravidelne monitorovať, či obchodné miesta tieto podmienky v priebehu času naďalej spĺňajú. Aby sa zabezpečilo, že zmena modelu dohľadu prebehne hladko a bez toho, aby spôsobila nadmernú záťaž pre obchodné miesta, je dôležité stanoviť vhodný časový harmonogram a plán prechodu dohľadu, ktorý sa vypracuje v rámci dôkladnej spolupráce medzi orgánom ESMA a dotknutým vnútroštátnym orgánom dohľadu. S cieľom poskytnúť účastníkom trhu jasné informácie by mal orgán ESMA takisto vypracovať a pravidelne aktualizovať zoznam všetkých významných obchodných miest, ktoré podliehajú jeho dohľadu, a uverejniť ho na svojom webovom sídle.

(45)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 24 sa stanovujú štandardizované požiadavky na vyrovnanie transakcií s finančnými nástrojmi a pravidlá týkajúce sa organizácie a konania centrálnych depozitárov cenných papierov (ďalej len „centrálny depozitár“) s cieľom podporiť bezpečné, efektívne a plynulé vyrovnanie.

(46)V roku 2025 Komisia uskutočnila konzultácie so zainteresovanými stranami o ich názoroch na prekážky brániace integrácii a modernizácii poobchodných infraštruktúr vo všeobecnosti, a najmä na prekážky, ktoré bránia poskytovaniu cezhraničných služieb v oblasti poobchodných činností. Zo spätnej väzby vyplynulo, že zainteresované strany podporujú cieľ nariadenia (EÚ) č. 909/2014 podporovať bezpečné, efektívne a plynulé vyrovnanie transakcií s finančnými nástrojmi a považujú ho za relevantný, zdôraznili však potrebu prispôsobiť toto nariadenie technologickým inováciám a zároveň zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi služieb vyrovnania.

(47)Použité pojmy a pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) č. 909/2014 by nemali brániť používaniu žiadnej konkrétnej technológie vrátane technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT). S cieľom zohľadniť inovácie a uplatňovanie nových technológií pri poskytovaní služieb centrálnych depozitárov, najmä ak sa tieto služby poskytujú s využitím technológie distribuovanej databázy transakcií, by sa nariadenie (EÚ) č. 909/2014 malo zmeniť tak, aby sa zabezpečilo, že by sa všetky vymedzenia pojmov, koncepcie a požiadavky mali aktualizovať, aby sa mohli uplatňovať na situácie, v ktorých centrálny depozitár poskytuje svoje služby s využitím technológie distribuovanej databázy transakcií. Rovnako je potrebné zabezpečiť, aby sa určité tokenizované aktíva vrátane tokenov elektronických peňazí mohli používať ako platobný prostriedok pri vyrovnávaní transakcií s cennými papiermi alebo na úhradu pokút za zlyhanie vyrovnania.

(48)V nariadení (EÚ) č. 909/2014 by sa pri poskytovaní služieb centrálnych depozitárov mal zohľadňovať vývoj v oblasti DLT, aby subjekty, ktorým bolo udelené povolenie v rámci pilotného režimu stanoveného v nariadení (EÚ) 2022/858 25 , mohli po prekročení tohto režimu spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Nariadenie (EÚ) č. 909/2014 by takisto malo umožniť centrálnym depozitárom so sídlom v Únii, ktorí majú v úmysle od úplného začiatku poskytovať služby centrálneho depozitára v súvislosti s cennými papiermi založenými na DLT, ktorých hodnota by prekročila prahové hodnoty stanovené v nariadení (EÚ) 2022/858, aby požiadali o povolenie priamo podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(49)Vzhľadom na významné objemy a hodnoty transakcií s cennými papiermi, ktoré vyrovnávajú internalizátori vyrovnania, je dôležité posilniť monitorovanie potenciálnych právnych a operačných rizík spojených s touto činnosťou. Preto by sa mala zvýšiť podrobnosť požiadaviek na vykazovanie objemu a hodnoty pre internalizátorov vyrovnania a do správ by sa mali zahrnúť informácie o zlyhaní vyrovnania, aby sa uľahčilo monitorovanie takéhoto rizika. Okrem toho, aby účastníci trhu mohli porovnávať ceny služieb vyrovnania poskytovaných internalizátormi vyrovnania s cenami týchto služieb poskytovaných centrálnymi depozitármi, internalizátori vyrovnania by mali svojim klientom poskytnúť svoje ceny a poplatky.

(50)Centrálnym depozitárom v Únii udeľujú povolenie a vykonávajú nad nimi dohľad príslušné orgány členských štátov, v ktorých sú centrálne depozitáre usadené, v spolupráci s kolégiom orgánov dohľadu, ak tieto centrálne depozitáre poskytujú služby zásadného významu v dvoch alebo viacerých hostiteľských členských štátoch. Napriek doterajšiemu pokroku pretrvávajú medzi týmito vnútroštátnymi orgánmi rozdielne postupy dohľadu nad centrálnymi depozitármi, čo vytvára nerovnaké podmienky pre centrálne depozitáre v Únii a zvyšuje náklady a záťaž pre centrálne depozitáre a skupiny centrálnych depozitárov, ktoré pôsobia a chcú pôsobiť na cezhraničnej úrovni. S rozvojom hlbších a likvidnejších kapitálových trhov Únie v rámci únie úspor a investícií sa v dôsledku týchto nerovnakých podmienok zvyšuje riziko regulačnej arbitráže, čo by mohlo viesť k problémom s finančnou stabilitou. S cieľom zabezpečiť, aby sa požiadavky na obozretné podnikanie, organizáciu a výkon obchodnej činnosti centrálnych depozitárov usadených v Únii uplatňovali jednotne, najmä v prípade centrálnych depozitárov s významnou činnosťou v oblasti vyrovnania, centrálnych depozitárov s významným cezhraničným rozmerom a centrálnych depozitárov, ktoré sú súčasťou skupiny zahŕňajúcej iné trhové infraštruktúry, nad ktorými vykonáva dohľad orgán ESMA, by preto nad nimi mal vykonávať dohľad orgán ESMA na základe svojich odborných znalostí a skúseností s uplatňovaním nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(51)Na určenie toho, ktoré centrálne depozitáre, ktorým bolo udelené povolenie podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014, by mali podliehať dohľadu orgánu ESMA, je potrebné stanoviť jasné a objektívne kritériá na ich identifikáciu vrátane kritérií založených na veľkosti a cezhraničnej činnosti. V záujme zjednodušenia a s cieľom zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži by centrálny depozitár, ktorému už bolo udelené povolenie, nemal potrebovať získať znovu povolenie orgánu ESMA, keď sa stane významným.

(52)Vzhľadom na ústrednú úlohu centrálnych depozitárov na trhoch s cennými papiermi, ich prepojenie s ostatnými infraštruktúrami finančného trhu a skutočnosť, že väčšina objemu vyrovnaní transakcií v centrálnych depozitároch v Únii sa uskutočňuje v peniazoch centrálnej banky, by mal orgán ESMA vypracovať dohody o rozsiahlej a komplexnej spolupráci s ostatnými orgánmi, najmä s ECB a ostatnými centrálnymi bankami, ktoré emitujú najdôležitejšie meny Únie, v ktorých centrálne depozitáre vykonávajú vyrovnanie. Takéto dohody o spolupráci by mali zahŕňať úzke zapojenie týchto iných orgánov do každodenného dohľadu nad významnými centrálnymi depozitármi a mali by zahŕňať dohody o pravidelných udalostiach, ako sú kontroly na mieste, a o ad hoc udalostiach, ako sú mimoriadne situácie.

(53)Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a najmä zmeny vnútornej organizačnej štruktúry orgánu ESMA a presun povinností dohľadu, by sa mali premietnuť do nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Okrem toho by sa vzhľadom na presun povinností dohľadu, zapojenie príslušných vnútroštátnych orgánov do riadiacej štruktúry orgánu ESMA a s cieľom zabrániť duplicitnému prideľovaniu úloh medzi orgánom ESMA a kolégiom orgánov dohľadu nemalo od významných centrálnych depozitárov vyžadovať, aby mali kolégium.

(54)Menej významné centrálne depozitáre na rozdiel od významných centrálnych depozitárov nevykonávajú významné cezhraničné činnosti. Mali by preto zostať pod dohľadom svojich príslušných vnútroštátnych orgánov. Opatrenia dohľadu nad menej významnými centrálnymi depozitármi by do značnej miery mali zostať zachované. Na zabezpečenie konzistentného prístupu v oblasti dohľadu nad týmito centrálnymi depozitármi je však potrebné zabezpečiť intenzívnejšiu spoluprácu medzi týmito príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a orgánom ESMA. V prípade, že si to členské štáty želajú, mali by mať možnosť určiť orgán ESMA ako príslušný orgán pre menej významné centrálne depozitáre usadené v ich jurisdikciách. Okrem toho, ak by predtým významný centrálny depozitár už nespĺňal podmienky na to, aby sa mohol považovať za významný, malo by sa príslušnému vnútroštátnemu orgánu poskytnúť dostatočné prechodné obdobie, aby sa mohol pripraviť pred formálnym prevzatím povinností dohľadu nad týmto centrálnym depozitárom. Príslušný vnútroštátny orgán by mal mať prípadne možnosť prenechať dohľad nad týmto predtým významným centrálnym depozitárom orgánu ESMA. Okrem toho, s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a rovnaké podmienky pre významné a menej významné centrálne depozitáre by orgán ESMA mal byť aj orgánom zodpovedným za udeľovanie povolení pre dohody o interoperabilite, ako sú v súvislosti so službami centrálnych depozitárov interoperabilné prepojenia. Na tieto účely by mal byť orgán ESMA zodpovedný aj za predsedanie kolégiám pre menej významné centrálne depozitáre.

(55)S cieľom modernizovať výmenu informácií a umožniť rýchlejšie postupy by mal orgán ESMA vytvoriť a udržiavať elektronickú centrálnu databázu vo forme platformy. Všetky relevantné príslušné orgány a subjekty uvedené v nariadení (EÚ) č. 909/2014 by mali mať prístup k takejto platforme v súvislosti s informáciami, ktoré sú relevantné pre ich úlohy a povinnosti. Subjekty, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 909/2014, by mali mať prístup k informáciám a dokumentácii, ktoré predložili, a ku každej dokumentácii, ktorá im je adresovaná. Na zabezpečenie rýchlej a efektívnej výmeny informácií a dokumentácie podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 by sa centrálna databáza mala využívať na výmenu čo najväčšieho množstva informácií a dokumentácie.

(56)V snahe umožniť skupinám centrálnych depozitárov využívať výhody ich konsolidácie by sa nariadením (EÚ) č. 909/2014 malo centrálnym depozitárom, ktoré sú súčasťou skupiny, umožniť, aby svoje hlavné služby zabezpečovali externe prostredníctvom centrálnych depozitárov, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny. Okrem toho situácie, keď chce centrálny depozitár poskytovať svoje hlavné služby pomocou riešenia založeného na technológii distribuovanej databázy transakcií, ktoré vyvinul, by sa nemali považovať za externé zabezpečovanie činností, ale skôr za rozšírenie povolenia centrálneho depozitára.

(57)Požiadavka zabezpečiť integritu emisie cenných papierov sa vzťahuje rovnako na konvenčné centrálne depozitáre aj na centrálne depozitáre využívajúce technológiu distribuovanej databázy transakcií. V prípade centrálnych depozitárov využívajúcich technológiu distribuovanej databázy transakcií by sa v pravidlách mali zohľadňovať špecifické spôsoby fungovania technológie distribuovanej databázy transakcií tým, že umožnia vhodné opatrenia na odsúhlasovanie, ktoré budú vykonávať uzly, ktoré overia, či počet cenných papierov, ktoré tvoria emisiu cenných papierov alebo časť emisie cenných papierov, predložených centrálnemu depozitáru, sa rovná súčtu cenných papierov evidovaných na účtoch cenných papierov účastníkov systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktorý prevádzkuje centrálny depozitár.

(58)Centrálne depozitáre by mali mať možnosť využívať funkcie, ktoré ponúka spoločná infraštruktúra vyrovnania, ktorá ponúka vyrovnanie transakcií s cennými papiermi peniazmi centrálnej banky, najmä ak takáto spoločná infraštruktúra vyrovnania poskytuje nástroje na optimalizáciu likvidity a podporuje bezpečné a efektívne vyrovnanie, a to aj na cezhraničnej úrovni. S cieľom poskytnúť svojim účastníkom možnosť vyrovnať svoje transakcie s cennými papiermi v tejto spoločnej infraštruktúre vyrovnania by sa od centrálnych depozitárov, ktoré ponúkajú vyrovnanie v menách dostupných v takejto spoločnej infraštruktúre vyrovnania, malo vyžadovať, aby sa k nej priamo pripojili. Požiadavka na pripojenie k spoločnej infraštruktúre vyrovnania by mala zohľadňovať technologický vývoj v oblasti vyrovnania v peniazoch centrálnej banky.

(59)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 1114/2023 26 sa stanovuje rámec pre bezpečnú emisiu tokenov elektronických peňazí v Únii. S cieľom podporiť inovácie v oblasti vyrovnania transakcií s cennými papiermi by centrálne depozitáre v Únii mali mať možnosť vyrovnávať platby transakcií s cennými papiermi v tokenoch elektronických peňazí, a to s výhradou primeraných záruk. Túto možnosť by mali mať aj centrálne depozitáre, ktoré majú povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, ako aj centrálne depozitáre, ktoré takéto povolenie nemajú. Centrálne depozitáre, ktoré nemajú povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, by mali mať možnosť vyrovnávať platby v tokenoch elektronických peňazí v akejkoľvek mene prostredníctvom účtov otvorených v centrálnych depozitároch, ktoré majú povolenie na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, alebo prostredníctvom účtov otvorených v úverovej inštitúcii, s výhradou prahovej hodnoty stanovenej orgánom EBA pre vyrovnanie platieb v peniazoch komerčných bánk.

(60)Nariadením (EÚ) č. 909/2014 sa stanovujú pravidlá pre vytvorenie a vedenie dohôd o prepojení uzatvorených medzi centrálnymi depozitármi. S cieľom podporiť poskytovanie cezhraničných služieb by sa mal uľahčiť prístup k inému centrálnemu depozitáru v Únii prostredníctvom štandardného prepojenia a zjednodušiť s tým súvisiaci proces. Okrem toho by sa s cieľom podporiť ďalšiu integráciu kapitálových trhov Únie malo od centrálnych depozitárov vyžadovať, aby zriadili minimálny počet dvojstranných prepojení. Na zabezpečenie proporcionality by mal počet prepojení, ktoré by mal centrálny depozitár povinne zriadiť, závisieť od významu centrálneho depozitára.

(61)Týmto pozmeňujúcim nariadením sa zavádzajú cielené zmeny nariadenia (EÚ) 2019/1156 s cieľom odstrániť prekážky pri cezhraničnom uvádzaní AIF a PKIPCP na trh, harmonizovať pravidlá marketingových oznámení a posilniť právomoci orgánu ESMA na podporu spoločnej kultúry dohľadu a lepšiu koordináciu činností medzi domovskými a hostiteľskými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

(62)Uvádzanie AIF a PKIPCP na trh nevykonáva vždy priamo správca AIF, správca EuVECA alebo EuSEF alebo správcovská spoločnosť PKIPCP, ale jeden alebo viacerí distribútori buď v mene týchto správcov, alebo vo vlastnom mene. Opatrenia, na základe ktorých distribútor koná v mene správcu AIF, správcu EuVECA, správcu EuSEF alebo správcovskej spoločnosti PKIPCP, by sa mali považovať za dohody o delegovaní, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia smernice 2011/61/EÚ, nariadenia (EÚ) č. 345/2013, nariadenia (EÚ) č. 346/2013 a smernice 2009/65/ES týkajúce sa delegovania. S cieľom zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť sa nariadenie (EÚ) 2019/1156 mení s cieľom objasniť, že ak sa funkcia uvádzania na trh deleguje na tretiu stranu konajúcu v mene správcu AIF, správcu EuVECA alebo EuSEF a správcovskej spoločnosti PKIPCP, títo správcovia sú naďalej zodpovední za zabezpečenie toho, aby vypracované marketingové oznámenia, ktoré sú adresované investorom, boli v súlade s požiadavkami uvedeného nariadenia. Na druhej strane, ak distribútor koná vo vlastnom mene a uvádza na trh AIF alebo PKIPCP v súlade so smernicou 2014/65/EÚ alebo prostredníctvom investičných produktov založených na životnom poistení v súlade so smernicou (EÚ) 2016/97, ustanovenia smernice 2011/61/EÚ a smernice 2009/65/ES týkajúce sa delegovania sa neuplatňujú. Nariadenie (EÚ) 2019/1156 sa preto mení s cieľom objasniť, že v prípadoch, keď funkciu uvádzania na trh vykonáva jeden alebo viacero distribútorov konajúcich vo vlastnom mene, za zabezpečenie toho, aby marketingové oznámenia, ktoré vypracúvajú a adresujú investorom, boli v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, sú zodpovední títo distribútori (a nie správca AIF ani správcovská spoločnosť PKIPCP).

(63)S cieľom znížiť zbytočné oneskorenia a rozdielne postupy dohľadu a uľahčiť bezproblémové uvádzanie AIF a PKIPCP na jednotný trh je vhodné, aby sa nariadením (EÚ) 2019/1156 príslušným orgánom hostiteľského členského štátu zakázalo vyžadovať poskytnutie marketingových oznámení ako predchádzajúcu podmienku uvádzania AIF a PKIPCP na trh na ich území. V záujme ochrany investorov v hostiteľskom členskom štáte a zlepšenia spolupráce a účinnosti dohľadu si príslušné orgány hostiteľského členského štátu v prípade, že majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že marketingové oznámenia nie sú v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1156 alebo príslušnými delegovanými aktmi Komisie, ponechávajú právo požiadať príslušné orgány domovského členského štátu správcu AIF, správcu EuVECA alebo EuSEF, alebo PKIPCP, aby prijali všetky vhodné opatrenia s cieľom zabrániť ďalším nezrovnalostiam, alebo aby za ne uložili sankcie. Príslušné orgány hostiteľských členských štátov môžu ďalej postúpiť vec orgánu ESMA, ak nie sú spokojné s opatreniami prijatými domovskými príslušnými orgánmi.

(64)S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň transparentnosti poplatkov alebo platieb vyberaných hostiteľskými príslušnými orgánmi za plnenie ich povinností v súvislosti s AIF a PKIPCP uvádzanými na trh na ich území a uľahčiť vymáhanie týchto poplatkov alebo platieb by mal orgán ESMA uverejňovať aktuálne informácie o výške poplatkov alebo platieb vyberaných každým hostiteľským príslušným orgánom, ich frekvencii a spôsobe ich úhrady. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť poplatkov alebo platieb vyberaných príslušnými orgánmi by mal orgán ESMA každé dva roky analyzovať, či sú tieto poplatky alebo platby v súlade s celkovými nákladmi súvisiacimi s výkonom funkcií príslušných orgánov, a na základe toho predložiť Komisii správu.

(65)Na uľahčenie uvádzania AIF a PKIPCP na trh v Únii a na optimalizáciu interakcií a výmeny informácií medzi domovskými a hostiteľskými členskými štátmi je vhodné a potrebné, aby orgán ESMA zriadil „jednotné kontaktné miesto“ pre cezhraničné uvádzanie AIF a PKIPCP na trh, ktoré by príslušným orgánom umožnilo jednoduchý prenos a výmenu informácií a dokumentácie o oznámeniach o uvedení na trh. Preto je nevyhnutné, aby orgán ESMA vytvoril platformu údajov pre oznámenia o uvedení na trh a odvolania oznámení, ktorá by bola prístupná všetkým príslušným orgánom. PKIPCP a správcovia AIF by mali poskytovať všetky informácie a dokumentáciu potrebné na uvádzanie AIF a PKIPCP na trh v Únii vrátane ich zmien príslušným orgánom svojho domovského členského štátu, ktoré ich následne zašlú orgánu ESMA prostredníctvom tejto platformy údajov. Všetky relevantné hostiteľské príslušné orgány by mali mať prostredníctvom platformy údajov okamžitý a priamy prístup k informáciám a dokumentácii týkajúcej sa PKIPCP a AIF, ktoré sa uvádzajú na trh na ich území. Platforma údajov zjednoduší a urýchli postup pasportizácie pre PKIPCP a správcov AIF, čím sa umožní okamžitý prístup na jednotný trh po udelení povolenia a zvýši sa transparentnosť a spolupráca medzi príslušnými orgánmi. Na financovanie výdavkov súvisiacich s novým postupom pasportizácie vrátane primeraného podielu nákladov na údržbu platformy údajov, ktorá sa používa na tento účel, by mal orgán ESMA účtovať PKIPCP a správcom AIF poplatok, ak využívajú pasportizáciu založenú na postupe udeľovania povolení. Štruktúra poplatkov by mala byť úmerná počtu hostiteľských členských štátov, v ktorých sa podielové listy PKIPCP alebo AIF uvádzajú na trh.

(66)S cieľom zabezpečiť konzistentné vykonávanie a väčšiu harmonizáciu požiadaviek na uvádzanie na trh a postupov oznamovania v členských štátoch sa ustanovenia smernice 2011/61/EÚ a smernice 2009/65/ES, pokiaľ ide o uvádzanie AIF z EÚ spravovaných správcami AIF z EÚ na trh pre profesionálnych investorov a uvádzanie PKIPCP na trh v celej Únii, prenášajú do nariadenia (EÚ) 2019/1156.

(67)Správcovia AIF z EÚ, ktorí uvádzajú AIF z EÚ na trh pre profesionálnych investorov, a PKIPCP, ktoré uvádzajú svoje podielové listy na trh v celej Únii, už majú povolenie a podliehajú prísnym regulačným zárukám a prudenciálnym požiadavkám. Cezhraničnému uvádzaniu PKIPCP a AIF na trh však naďalej bránia zdĺhavé postupy oznamovania a rozdielne vnútroštátne požiadavky a administratívne postupy vrátane povinností týkajúcich sa prekladov, vymenovania miestnych zástupcov a rozdielnych vnútroštátnych lehôt. Tieto rozdiely bránia fungovaniu vnútorného trhu, keďže PKIPCP a AIF sa musia pri pôsobení vo viacerých členských štátoch pohybovať v spleti vnútroštátnych pravidiel a postupov. Preto je potrebné zefektívniť postupy týkajúce sa oznámení o uvedení na trh a odvolávania týchto oznámení, skrátiť čas spracovania a odstrániť vnútroštátne požiadavky, ktoré vytvárajú prekážky pri cezhraničnom uvádzaní investičných fondov na trh. Na tento účel sa mení nariadenie (EÚ) 2019/1156 s cieľom umožniť PKIPCP a správcom AIF, aby v čase udelenia povolenia oznámili svojmu domovskému členskému štátu svoj zámer uvádzať podielové listy alebo akcie PKIPCP alebo AIF na trh v iných členských štátoch prostredníctvom zjednodušeného postupu. Keď domovský členský štát dostane požadované informácie a dokumentáciu prostredníctvom žiadosti o povolenie, mal by ich zaslať do platformy údajov orgánu ESMA. Tieto informácie by mali byť automaticky prístupné hostiteľským členským štátom a od okamihu ich prenosu do platformy údajov by PKIPCP a AIF mali mať neobmedzený prístup na trhy týchto členských štátov.

(68)Zjednodušený postup by sa mal vzťahovať aj na odvolanie oznámení o opatreniach týkajúcich sa uvádzania na trh, čo umožní PKIPCP a správcom AIF oznámiť svoj zámer ukončiť činnosti týkajúce sa uvádzania na trh v hostiteľskom členskom štáte svojmu domovskému príslušnému orgánu, ktorý to následne oznámi príslušným hostiteľským členským štátom a orgánu ESMA prostredníctvom platformy údajov.

(69)Hoci je požiadavka fyzickej prítomnosti ako podmienka uvádzania PKIPCP a AIF na trh v hostiteľskom členskom štáte zakázaná, členské štáty často vyžadujú, či už na základe trhovej praxe alebo inak, vymenovanie miestneho zástupcu na vykonávanie určitých úloh na miestnej úrovni. Takéto praktiky oslabujú fungovanie jednotného trhu a vytvárajú zbytočné náklady a zložitosť pre fondy, ktoré sa uvádzajú na trh v Únii. Je preto potrebné objasniť, že hostiteľské členské štáty by nemali PKIPCP a AIF, ktoré sa uvádzajú na trh na ich území, prostredníctvom trhovej praxe alebo inak ukladať akúkoľvek formu povinnosti fyzickej miestnej prítomnosti, a to ani v prípadoch, keď takáto prítomnosť nie je formálne podmienkou uvádzania na trh, ale vytvára dodatočné zaťaženie alebo znevýhodňuje tieto fondy v porovnaní s domácimi fondmi.

(70)S cieľom zabezpečiť väčšiu harmonizáciu pri výkone právomocí v oblasti dohľadu príslušnými orgánmi domovských a hostiteľských členských štátov by sa ustanovenia smernice 2011/61/EÚ a smernice 2009/65/ES týkajúce sa právomocí v oblasti dohľadu nad PKIPCP a AIF uvádzanými na trh v Únii mali preniesť do nariadenia (EÚ) 2019/1156. S cieľom podporiť účinnú spoluprácu medzi domovskými a hostiteľskými príslušnými orgánmi a zabezpečiť, aby sa prípadné nezhody riešili účinne a bez vytvárania prekážok pre uvádzanie PKIPCP a AIF na trh v Únii, je potrebné objasniť, že príslušné orgány hostiteľských členských štátov by mali orgánu ESMA postúpiť všetky záležitosti, v ktorých sa nezhodujú s príslušnými orgánmi domovského členského štátu PKIPCP alebo správcu AIF, alebo prípady, keď sa hostiteľský členský štát domnieva, že by sa na jeho území malo zakázať uvádzanie PKIPCP alebo AIF na trh. V takýchto prípadoch by mal orgán ESMA riešiť túto záležitosť v súlade so svojimi právomocami riešiť cezhraničné otázky.

(71)S cieľom zabezpečiť účinné fungovanie jednotného trhu s investičnými fondmi a odstrániť prekážky v oblasti dohľadu, ktoré bránia cezhraničnému výkonu práv v súvislosti s pasportizáciou, by mal byť orgán ESMA oprávnený zisťovať a riešiť prípady rozdielnych, duplicitných, nadbytočných alebo nedostatočných postupov dohľadu, ktoré bránia cezhraničnému uvádzaniu PKIPCP a AIF na trh, alebo prípady, keď cezhraničné uvádzanie PKIPCP alebo AIF na trh nie je v súlade s právom Únie. V týchto prípadoch by mal orgán ESMA zaviesť eskalačný postup, ktorý by sa začal zapojením príslušných orgánov a zainteresovaných strán, podporovaním väčšej spolupráce medzi nimi a v prípade potreby využitím svojich konvergenčných a intervenčných právomocí, aby sa neodôvodnené obmedzenia cezhraničných činností alebo prípady nesúladu s právom EÚ napravili včas a účinne. Z rovnakých dôvodov je potrebné zabezpečiť, aby v prípade, že tieto problémy pretrvávajú aj napriek tomuto eskalačnému postupu, orgán ESMA uplatnil svoje právomoci podľa potreby na začatie konania o porušení práva Únie v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, na pozastavenie práva na cezhraničné uvádzanie PKIPCP alebo AIF na trh v súlade s článkom 17aaa nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, na zabezpečenie záväznej mediácie v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 alebo na organizáciu platforiem spolupráce v súlade s článkom 19a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom účinne odstrániť tieto problémy.

(72)S cieľom zabezpečiť konzistentný dohľad a účinnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov by príslušné orgány mali mať možnosť obrátiť sa na orgán ESMA v prípade akýchkoľvek sporov týkajúcich sa posúdení, opatrení alebo opomenutí v oblastiach, v ktorých sa podľa nariadenia (EÚ) 2019/1156 vyžaduje koordinácia, aby orgán ESMA mohol zasiahnuť s využitím právomocí, ktoré mu boli udelené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(73)Je potrebné zmeniť nariadenie (EÚ) 2021/23 s cieľom zohľadniť novú úlohu orgánu ESMA ako orgánu dohľadu nad významnými centrálnymi protistranami a zrušenie kolégií pre tieto centrálne protistrany.

(74)Keďže nariadenie (EÚ) 2022/858 bolo prijaté s cieľom podporiť zavádzanie technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT) vo finančnom sektore, a to zavedením pilotného režimu EÚ, ktorý umožní účastníkom trhu experimentovať s využívaním technológie distribuovanej databázy transakcií na obchodovanie s finančnými nástrojmi a vyrovnanie transakcií s finančnými nástrojmi. Tri roky po začatí uplatňovania uvedeného nariadenia je jeho využívanie stále mierne, s obmedzeným počtom schválených žiadateľov, napriek čoraz väčšiemu záujmu trhu o využívanie technológie distribuovanej databázy transakcií pre finančné služby. V súlade s cieľom stanoveným v prioritách na dosiahnutie únie úspor a investícií, ktorým je zvýšenie interoperability, prepojenia a efektívnosti obchodných a poobchodných infraštruktúr EÚ, sa zdá opodstatnené preskúmať súčasné regulačné prostredie nariadenia (EÚ) 2022/858 s cieľom zabezpečiť, aby nariadenie o pilotnom režime DLT bolo schopné lepšie sprevádzať regulované spoločnosti, ktoré chcú využívať technológiu distribuovanej databázy transakcií na obchodovanie a poobchodné činnosti. Na dosiahnutie tohto cieľa revízia vo všeobecnosti zahŕňa dva súbory zmien: po prvé, zmeny, ktorých cieľom je zvýšiť flexibilitu a proporcionalitu rámca, a po druhé, zmeny, ktorých cieľom je rozšíriť jeho rozsah a pôsobnosť.

(75)Technológia distribuovanej databázy transakcií sa okrem iného používa na emitovanie, zaznamenávanie a prevádzanie finančných nástrojov. To znamená, že v prípadoch, keď používatelia zavedú vhodné riadenie operačného rizika, finančné nástroje spravované prostredníctvom technológie distribuovanej databázy transakcií nie sú vo svojej podstate rizikovejšie ako nástroje spravované na základe iných, funkčne analogických technológií. Preto by sa mal rozsah oprávnených aktív a finančných nástrojov, ktoré sú prijaté na obchodovanie v trhovej infraštruktúre DLT alebo ktoré sa majú zaznamenať v trhovej infraštruktúre DLT podľa tohto nariadenia, rozšíriť tak, aby zahŕňal všetky finančné nástroje bez ohľadu na ich druh, s výhradou primeraného uplatňovania pravidiel ochrany investorov.

(76)V nariadení (EÚ) 2022/858 sa stanovujú rôzne obmedzenia rozsahu činností vykonávaných v rámci pilotného režimu, pričom sa obmedzuje veľkosť emisie a trhová kapitalizácia aktív oprávnených na účasť na pilotnom režime DLT (limity špecifické pre aktíva) a súhrnný limit, ktorý obmedzuje celkovú hodnotu finančných nástrojov sprostredkovaných trhovou infraštruktúrou DLT na 6 miliárd EUR. Tieto prahové hodnoty týkajúce sa činností sťažili niektorým veľkým účastníkom trhu využívať rámec pilotného režimu pre svoje činnosti a rozvíjať rozsiahle obchodné modely. Preto by sa mali zrušiť všetky limity špecifické pre aktíva, zatiaľ čo súhrnný limit by sa mal zvýšiť na 100 miliárd EUR. S cieľom zmierniť riziká vyplývajúce zo zvýšenej aktivity by tieto zmeny mali byť sprevádzané cieleným zvýšením prudenciálnych požiadaviek pre tých účastníkov pilotného režimu, ktorí poskytujú služby centrálnych depozitárov a chcú využívať zvýšené prahové hodnoty. Zároveň s cieľom uľahčiť malým inovačným spoločnostiam využívanie pilotného režimu DLT na ich činnosti by sa mal zaviesť zjednodušený režim zahŕňajúci povinnosti, ktoré sú primerané riziku a veľkosti týchto spoločností. Zjednodušený režim by mal byť otvorený pre prevádzkovateľov systému DLT TSS alebo DLT SS, ak súhrnná trhová hodnota všetkých DLT finančných nástrojov, ktoré obsluhujú, v čase prijatia nového DLT finančného nástroja na obchodovanie alebo jeho prvotného záznamu nepresahuje 10 miliárd EUR.

(77)Nariadenie (EÚ) 2022/858 obmedzuje typy oprávnených subjektov, ktoré sa môžu zúčastniť na pilotnom režime, a to buď na obchodné miesta s povolením podľa smernice 2014/65/EÚ, alebo na centrálne depozitáre. Týmto prístupom sa z účasti na pilotnom režime vylučujú regulované finančné subjekty, ktoré majú záujem o organizovanie obchodovania a prevody digitálnych aktív a skúsenosti s nimi, konkrétne poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí prevádzkujú obchodné platformy. Preto by sa týmto poskytovateľom služieb kryptoaktív malo umožniť, aby za určitých podmienok a za predpokladu, že spĺňajú príslušné požiadavky stanovené v príslušných prípadoch v smernici 2014/65/EÚ, nariadení (EÚ) č. 600/2014 a nariadení (EÚ) č. 909/2014, získali osobitné povolenie na prevádzkovanie obchodného miesta DLT (DLT TV) alebo DLT systému obchodovania a vyrovnania (DLT TSS). Na poskytovateľov služieb kryptoaktív by sa preto mali vzťahovať pravidlá stanovené pre subjekty prevádzkujúce trhovú infraštruktúru DLT.

(78)Nariadenie (EÚ) 2022/858 dáva jeho účastníkom možnosť požiadať o výnimky z osobitných ustanovení odvetvových právnych predpisov. Niektoré ustanovenia odvetvových právnych predpisov však môžu byť identifikované ako nezlučiteľné s technológiou distribuovanej databázy transakcií až samotnými žiadateľmi o zaradenie do pilotného režimu, keď budú vytvárať svoje obchodné modely a žiadať o povolenie na prevádzkovanie trhovej infraštruktúry DLT, alebo po získaní povolenia. S cieľom zabezpečiť flexibilitu pilotného režimu pri podpore inovácií by sa príslušným orgánom malo umožniť, aby za určitých podmienok mohli udeľovať žiadosti o výnimky z ustanovení patriacich do konkrétnych častí odvetvových právnych predpisov. Takéto žiadosti by mali byť založené na jasnom odôvodnení prevádzkovateľov DLT TV alebo DLT SS, že požadovaná výnimka je nezlučiteľná alebo neprimeraná s používaním technológie distribuovanej databázy transakcií, a mali by byť prípadne doplnené o kompenzačné opatrenia, ktorými možno dosiahnuť cieľ ustanovenia, pre ktoré sa výnimka požaduje. S cieľom zabezpečiť konvergenciu dohľadu medzi príslušnými orgánmi, ktoré udeľujú výnimky, by sa mal orgán ESMA úzko podieľať na vybavovaní žiadostí vydávaním nezáväzných stanovísk k žiadostiam a posúdeniam príslušných orgánov.

(79)Nájsť spoľahlivé riešenia na vyrovnanie peňažnej časti v peniazoch komerčných bánk môže byť na vznikajúcom trhu trhových infraštruktúr DLT ťažšie. S cieľom podporiť prevádzkovateľov DLT SS alebo DLT TSS pri hľadaní efektívnych riešení na spracovanie platieb v peniazoch komerčných bánk v rámci ich systémov vyrovnania by títo prevádzkovatelia mali mať možnosť určiť úverové inštitúcie, ktorých bankové činnosti nie sú obmedzené na centrálne depozitáre, ale inak spĺňajú požiadavky hlavy IV nariadenia (EÚ) č. 909/2014. Okrem toho by sa v záujme zvýšenia právnej istoty pre existujúce projekty vyvinuté v rámci pilotného režimu malo výslovne uznať vyrovnanie v peniazoch komerčných bánk, ktoré vykonáva investičná spoločnosť, ktorá prevádzkuje DLT TSS, za predpokladu, že dostatočne monitoruje riziká vyplývajúce z jej modelu vyrovnania.

(80)Keďže tokeny elektronických peňazí sa stali jedným z najrozšírenejších prostriedkov vyrovnania založeného na technológii distribuovanej databázy transakcií, mala by sa zaistiť právna zrozumiteľnosť aj v prípade používania tokenov elektronických peňazí v rámci pilotného režimu. S cieľom uznať, že nariadením (EÚ) 2023/1114 prijatom po nariadení (EÚ) 2022/858 sa upravujú služby úschovy tokenov elektronických peňazí, by sa malo spresniť, že peňažné účty tokenov elektronických peňazí na účely vyrovnania môže poskytovať skupina primerane regulovaných finančných inštitúcií vrátane poskytovateľov služieb kryptoaktív. Malo by sa však stanoviť, že väčšinu vedľajších služieb bankového typu v súvislosti s tokenmi elektronických peňazí, okrem poskytovania peňažných účtov a spracovania platieb, môžu poskytovať len úverové inštitúcie.  Okrem toho by sa v záujme podpory používania tokenov elektronických peňazí denominovaných v menách Únie, ako aj v záujme ochrany trhu pred devízovým rizikom malo vyrovnanie platieb za aktíva denominované v menách Únie vykonávať v tokenoch elektronických peňazí odkazujúcich na meny EÚ. S cieľom podporiť rozvoj stablecoinov denominovaných v eurách by sa mali trhové infraštruktúry DLT podporovať, aby ponúkali vyrovnanie v tokenoch elektronických peňazí denominovaných v eurách, a to aj v prípade, že finančný nástroj, ktorý sa vyrovnáva, je denominovaný v iných menách, ako sú meny členských štátov EÚ.

(81)Je potrebné zabezpečiť, aby sa na malé podniky, ktoré sa snažia inovovať, vzťahovali požiadavky nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktoré sú primerané ich veľkosti a riziku. Z tohto dôvodu by sa na prevádzkovateľov DLT SS alebo DLT TSS, ktorí využívajú zjednodušený režim, mali v súvislosti s poskytovaním služieb centrálnych depozitárov vzťahovať len tie ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktoré sú nevyhnutné na zaistenie bezpečného a spoľahlivého poskytovania služieb centrálnych depozitárov, pričom by sa nemali stanoviť zaťažujúce normy dodržiavania predpisov. Z toho istého dôvodu a s cieľom zabezpečiť, aby delegované nariadenia prijaté podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 boli primerané riziku a veľkosti malých podnikov pôsobiacich v zjednodušenom režime, by sa orgánu ESMA mal vydať pokyn, aby tieto delegované nariadenia zmenil pre potreby zjednodušeného režimu. S cieľom zabezpečiť, aby sa požiadavky vzťahujúce sa na účastníkov pilotného režimu sprísňovali v závislosti od rozsahu podnikov a zvyšovania rizík, by trhové infraštruktúry DLT, ktoré chcú prejsť zo zjednodušeného do bežného režimu, mali spĺňať všetky požiadavky nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktoré bolo upravené nariadením (EÚ) 2022/858 a od ktorého sa odchyľuje. Vzhľadom na novosť zjednodušeného režimu pre činnosti DLT systému vyrovnania (DLT SS) alebo DLT systému obchodovania a vyrovnania (DLT TSS) zavedených v tomto nariadení a s cieľom zabezpečiť konvergenciu dohľadu zo strany príslušných orgánov by sa mal orgán ESMA poveriť vydaním usmernení o vykonávaní tohto zjednodušeného režimu.

(82)Distribuované databázy transakcií fungujú ako platformy, na ktorých môžu finanční sprostredkovatelia poskytovať finančné služby synchronizovaným spôsobom. S cieľom umožniť účastníkom trhu využívať platformovú povahu distribuovaných databáz transakcií by pilotný režim mal oprávneným finančným subjektom umožniť získať osobitné povolenie na vykonávanie individuálnej služby centrálnych depozitárov na území Únie. Preto by právnická osoba, ktorá má povolenie ako investičná spoločnosť, regulovaný trh, úverová inštitúcia, centrálny depozitár alebo poskytovateľ služieb kryptoaktív, mala mať možnosť vykonávať evidenčné služby DLT alebo služby centrálneho vedenia účtov DLT v rámci pilotného režimu. S cieľom zabezpečiť poskytovanie týchto služieb v súlade s normami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 909/2014 a zároveň zohľadniť špecifiká technológie distribuovanej databázy transakcií by sa na správcov evidencie DLT a správcov účtov DLT mali vzťahovať ustanovenia uvedeného nariadenia, ktorými sa upravuje uplatňovanie evidenčných služieb a služieb centrálneho vedenia účtov, a dodatočné požiadavky na trhové infraštruktúry DLT stanovené v nariadení (EÚ) 2022/858.

(83)DLT finančné nástroje emitované a zabezpečené správcom evidencie DLT a správcami účtov DLT mimo centrálneho depozitára by sa mali vyrovnávať len prostredníctvom DLT SS, DLT TSS alebo centrálneho depozitára pôsobiaceho výlučne podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014.  Okrem toho vzhľadom na experimentálnu povahu tohto modelu distribuovaného poskytovania služieb centrálnych depozitárov by sa trhová hodnota DLT finančných nástrojov emitovaných a zabezpečených správcami evidencie DLT a správcami účtov DLT mala obmedziť tým, že prevádzkovateľom DLT SS, DLT TSS alebo centrálneho depozitára, ktorý pôsobí výlučne podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014, sa umožní prijať na vyrovnanie až 10 miliárd EUR trhovej hodnoty takýchto nástrojov, pričom v prípade prevoditeľných cenných papierov emitovaných malými a strednými podnikmi by sa táto hodnota mala zvýšiť na 30 miliárd EUR trhovej hodnoty.

(84)S cieľom zohľadniť distribuovanú povahu úloh a povinností, ktorá je možná v rámci pilotného režimu s vytvorením funkcií správcu evidencie DLT a správcu účtov DLT, by sa malo jasne stanoviť, že ak správca evidencie DLT alebo správca účtov DLT v prípade daného DLT finančného nástroja poskytuje hlavné služby centrálnych depozitárov spoločne s DLT SS, DLT TSS alebo centrálnym depozitárom pôsobiacim výlučne podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014, DLT SS, DLT TSS alebo centrálny depozitár pôsobiaci výlučne podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014 by nemali podliehať dodržiavaniu tých požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 909/2014, ktoré plní správca evidencie DLT alebo správca účtov DLT.

(85)S cieľom zabezpečiť transparentnosť na trhu, pokiaľ ide o spoločné poskytovanie služieb centrálnych depozitárov, by mal orgán ESMA do registra centrálnych depozitárov vedeného podľa článku 21 nariadenia (EÚ) č. 909/2014 vložiť informácie o všetkých evidenčných službách DLT a službách centrálneho vedenia účtov DLT, ktoré vykonáva konkrétny DLT SS, DLT TSS alebo centrálny depozitár pôsobiaci výlučne podľa nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(86)Okrem toho, keďže distribuované databázy transakcií umožňujú svojim používateľom ľahšie synchronizovať a automatizovať operácie, pilotný režim by mal umožniť účastníkom trhu experimentovať s novým obchodným modelom, ktorý nezahŕňa jedného prevádzkovateľa systému vyrovnania, ale spolieha sa na regulované subjekty, ktoré sú jednotlivo a spoločne povinné prostredníctvom vytvorenia schémy vyrovnania zabezpečiť spoľahlivé výsledky vyrovnania. Vzhľadom na ich experimentálnu povahu by sa na tieto obchodné modely mali vzťahovať rovnaké prahové hodnoty ako na trhové infraštruktúry DLT, ktoré vyrovnávajú transakcie s DLT finančnými nástrojmi, ktoré emitovali a zabezpečili správcovia evidencie DLT a správcovia účtov DLT. Okrem toho by v záujme ďalšieho zmiernenia rizík vyplývajúcich z tohto nového obchodného modelu mali byť oprávnenými účastníkmi schém vyrovnania len správcovia účtov DLT, vyrovnanie by sa malo uskutočňovať prostredníctvom účtov v peniazoch centrálnej banky spravovaných týmito správcami účtov DLT a vyrovnanie by malo prebiehať na základe zásady „dodanie proti zaplateniu“. Navyše v záujme zabezpečenia riadneho fungovania schémy vyrovnania by jej účastníci mali zaistiť bezpečné, efektívne a plynulé vyrovnanie, ochranu aktív klientov a spoľahlivé riadenie rizík operácií. Najmä s cieľom zabezpečiť spoľahlivé riadenie úverových rizík a rizík likvidity vyplývajúcich z poskytovania bankových služieb svojim klientom by správcovia účtov DLT, ktorí sa zúčastňujú na schéme, mali priebežne spĺňať súbor prudenciálnych požiadaviek. Orgán ESMA by mal na zabezpečenie tohto súladu v spolupráci s príslušnými orgánmi správcov účtov DLT, ktorí sa na schéme zúčastňujú, udeliť schéme vyrovnania povolenie a vykonávať nad ňou dohľad.

(87)S cieľom uľahčiť rozvoj služieb centrálnych depozitárov DLT v rámci členských štátov by správcovia evidencie DLT a správcovia účtov DLT mali mať možnosť poskytovať služby centrálnych depozitárov v celej Únii bez toho, aby museli byť fyzicky prítomní na území hostiteľského členského štátu, pokiaľ predložia zoznam členských štátov, v ktorých majú v úmysle poskytovať služby centrálnych depozitárov, príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu, ktorý je následne požiadaný, aby tento zoznam poskytol príslušným orgánom relevantných hostiteľských členských štátov a orgánu ESMA predtým, ako správca evidencie DLT alebo správca účtov DLT môže začať poskytovať služby centrálnych depozitárov v týchto hostiteľských členských štátoch.

(88)S cieľom zabezpečiť, aby trhové infraštruktúry DLT nefragmentovali obchodnú a poobchodnú infraštruktúru Únie a aby tvorili súčasť integrovaného kapitálového trhu, trhové infraštruktúry DLT, ktoré sa zúčastňujú na pilotnom režime, ako aj ďalšie zainteresované strany by mali vytvoriť odvetvovú skupinu na účely stanovenia odvetvových noriem, ktoré uľahčia vyrovnanie DLT finančných nástrojov medzi trhovými infraštruktúrami DLT. Vychádzajúc z práce tejto odvetvovej skupiny by mal orgán ESMA poskytovať Komisii technické poradenstvo týkajúce sa podpory interoperability medzi trhovými infraštruktúrami DLT.

(89)Mali by sa zriadiť kolégiá orgánov dohľadu s cieľom zabezpečiť efektívny dohľad nad novými obchodnými modelmi služieb centrálnych depozitárov povolenými v rámci pilotného režimu a potrebnú spoluprácu a výmenu informácií medzi všetkými orgánmi dohľadu, ktoré tieto obchodné modely môžu zahŕňať. Po prvé, kolégiá orgánov dohľadu by sa mali zriadiť v súlade s článkom 24a nariadenia (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ DLT SS alebo DLT TSS pôsobiaci v bežnom režime poskytuje služby centrálnych depozitárov a spĺňa podmienky stanovené v uvedenom článku. S cieľom zabezpečiť komplexnú účasť všetkých relevantných orgánov by sa príslušným orgánom správcu evidencie DLT alebo správcu účtov DLT, ktorý sa podieľa na poskytovaní služieb centrálnych depozitárov, a orgánu EBA, ak sa na vyrovnanie platieb používajú tokeny elektronických peňazí, malo umožniť, aby sa pripojili ku kolégiu orgánov dohľadu. Po druhé, orgán ESMA by mal takisto zriadiť kolégium orgánov dohľadu nad schémami vyrovnania a mal by predsedať tomuto kolégiu, ktoré by pozostávalo z orgánu ESMA, príslušných orgánov správcov účtov DLT zúčastňujúcich sa na schéme vyrovnania a centrálnej banky v Únii, ktorej mena sa používa alebo bude používať na vyrovnanie peňažných platieb v schéme vyrovnania. Príslušné orgány správcov evidencie DLT, ktorí sa zúčastňujú na schéme vyrovnania, by mali mať možnosť na požiadanie sa zapojiť do kolégia.

(90)S cieľom odstrániť akúkoľvek nejednoznačnosť v súvislosti s dlhodobou životaschopnosťou pilotného režimu by sa už nemali uplatňovať časové obmedzenia trvania povolení udelených v súlade s nariadením (EÚ) 2022/858.

(91)Dobre integrované trhy s kryptoaktívami závisia od toho, aby koordinované rámce dohľadu fungovali efektívne, pričom centralizovanejší dohľad môže naopak podporiť hlbšiu integráciu trhu. Centralizácia právomocí a kapacít v oblasti dohľadu na úrovni Únie, a to aj prostredníctvom prenesenia povinnosti priameho dohľadu v oblasti poskytovateľov služieb kryptoaktív, je rozhodujúcim prvkom ďalšieho rozvoja vzájomne sa posilňujúcej dynamiky medzi integráciou trhu a zosúladením dohľadu.

(92)Keďže poskytovatelia služieb kryptoaktív predstavujú novú oblasť finančnej činnosti, ktorá sa dostala pod dohľad len nedávno, a keďže je dôležité zabezpečiť konzistentnosť dohľadu od začiatku, orgán ESMA by mal vykonávať tento centralizovaný dohľad, čím sa zaručia rovnaké podmienky. Služby kryptoaktív sú takisto oblasťou, v ktorej dominuje zvýšená cezhraničná činnosť vykonávaná elektronickými prostriedkami a novými technológiami. Riziká by sa preto mali monitorovať a riešiť komplexným a konzistentným spôsobom. Centralizovaným dohľadom by sa malo zabezpečiť konzistentné uplatňovanie noriem a pravidiel, zmierniť nedostatky v oblasti dohľadu v jednotlivých jurisdikciách a riešiť neprimeraný vplyv, ktorý by potenciálne zlyhanie poskytovateľov služieb kryptoaktív mohlo mať na ekosystém kryptoaktív v Únii. Centralizovaný dohľad by mal znamenať, že nebezpečenstvo fragmentácie dohľadu sa nenaplní.

(93)V boji proti zneužívaniu trhu s kryptoaktívami, ktoré boli prijaté na obchodovanie alebo o ktorých prijatie na obchodovanie sa žiada, by sa centralizovaným dohľadom nad trhom zo strany orgánu ESMA a vyšetrovacími právomocami pre cezhraničné prípady mali dosiahnuť úspory z rozsahu, prekonať problém roztriešteného prístupu k údajom, znížiť závislosť od medzinárodnej spolupráce a v konečnom dôsledku poskytnúť orgánu ESMA lepší prehľad o komplexných stratégiách, ktoré sa uskutočňujú v rôznych jurisdikciách.

(94)V tejto súvislosti by mal byť orgán ESMA zodpovedný za udeľovanie povolení poskytovateľom služieb kryptoaktív a za dohľad nad nimi, ako aj za priebežné monitorovanie zneužívania trhu v sektore kryptoaktív.

(95)Niektoré spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú legislatívne akty Únie o finančných službách, už môžu poskytovať všetky alebo niektoré služby kryptoaktív bez toho, aby museli získať povolenie ako poskytovatelia služieb kryptoaktív podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114. Na tieto subjekty budú v súvislosti s ich činnosťami v oblasti kryptoaktív naďalej dohliadať príslušné orgány, ktoré im udelili povolenie podľa iných aktov Únie. Ak sa však poskytovanie služieb kryptoaktív stane hlavnou činnosťou týchto subjektov, mali by sa považovať za poskytovateľov služieb kryptoaktív a dohľad nad všetkými ich činnosťami by sa mal preniesť na orgán ESMA. Na splnenie tejto povinnosti by orgán ESMA mal uzavrieť dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi, ktoré týmto subjektom udelili povolenie podľa iných legislatívnych aktov Únie o finančných službách. Na základe dohody o spolupráci tieto príslušné orgány poskytujú orgánu ESMA podporu a pomoc pri dohľade nad činnosťami, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) 2023/1114.

(96)Keďže už v Únii existuje centralizovaný systém bankového dohľadu v podobe jednotného mechanizmu dohľadu, ktorým sa zabezpečuje integrácia a konzistentnosť dohľadu nad činnosťami úverových inštitúcií, nemalo by dôjsť k prenosu právomocí v oblasti dohľadu v prípade, že subjektom poskytujúcim služby kryptoaktív je úverová inštitúcia.

(97)Na účely dohľadu nad poskytovateľmi služieb kryptoaktív by orgán ESMA mal mať právomoc pozastaviť alebo zakázať poskytovanie služieb kryptoaktív, odňať povolenie poskytovateľovi služieb kryptoaktív, vyšetrovať porušenia pravidiel o zneužívaní trhu, požadovať informácie, vykonávať kontroly na mieste a vyšetrovania, prijímať opatrenia dohľadu a ukladať pokuty. Pri určovaní druhu a úrovne administratívnej sankcie alebo iného správneho opatrenia by orgán ESMA mal zohľadniť všetky relevantné okolnosti vrátane závažnosti a trvania porušenia a toho, či k porušeniu došlo úmyselne. Orgán ESMA s cieľom plniť svoje povinnosti dohľadu by mal spolupracovať s inými príslušnými orgánmi, ako aj s príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad podľa [smernice (EÚ) 2015/849], a tieto orgány by mu mali pomáhať.

(98)Orgán ESMA by mal poskytovateľom služieb kryptoaktív účtovať poplatky na pokrytie svojich nákladov na dohľad vrátane režijných nákladov a nákladov na vykonávanie dohľadu nad trhom s cieľom zabrániť zneužívaniu trhu. Poplatok by mal byť primeraný veľkosti poskytovateľa služieb kryptoaktív. Aby sa predišlo narušeniu činnosti existujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív, je potrebné stanoviť prechodné ustanovenia pre poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie podľa nariadenia (EÚ) 2023/1114, a pre žiadateľov, ktorých žiadosť o povolenie poskytovateľa služieb kryptoaktív v súčasnosti posudzujú príslušné vnútroštátne orgány. Z dôvodov právnej istoty je takisto vhodné zaviesť jednoznačné prechodné opatrenia na prenos spisov a pracovných dokumentov od príslušných orgánov orgánu ESMA.

(99)S cieľom zabrániť narušeniu činnosti existujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív by povolenie poskytovateľa služieb kryptoaktív udelené príslušným orgánom malo zostať v platnosti v celej Únii aj po prevedení právomocí v oblasti dohľadu z príslušných orgánov na orgán ESMA.

(100)V záujme splnenia cieľov nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o prijatie rokovacieho poriadku na výkon právomoci orgánu ESMA vyberať poplatky, na ukladanie pokút a vedenie konania o urovnaní, vrátane práva na obhajobu, zverejňovania a účinkov vyrovnania. Okrem toho by sa v záujme zabezpečenia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 648/2012 mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o špecifikáciu poplatkov, ktoré sa majú uhradiť orgánu ESMA za dohľad nad významnými centrálnymi protistranami, záležitosti, za ktoré sa tieto poplatky majú uhradiť, výpočet výšky týchto poplatkov a spôsob, akým sa majú tieto poplatky uhradiť, a pokiaľ ide o zmenu zoznamu porušení, za ktoré orgán ESMA môže uložiť opatrenia dohľadu významným centrálnym protistranám. Okrem toho s cieľom zabezpečiť účinnosť a konzistentné uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 600/2014 by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o špecifikáciu poplatkov, ktoré majú uhradiť prevádzkovatelia obchodných miest podliehajúcich dohľadu orgánu ESMA, pokiaľ ide o podmienky a metodiky používané na určenie toho, či by sa obchodné miesto malo považovať za významné, a pokiaľ ide o podmienky, za ktorých by obchodné miesto alebo centrálna protistrana mali poskytovať prístup k svojim službám. Zároveň by sa v záujme zabezpečenia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 909/2014 mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o špecifikáciu druhu poplatkov, ktoré sa majú uhradiť orgánu ESMA za dohľad nad významnými centrálnymi depozitármi, záležitosti, za ktoré sa tieto poplatky majú uhradiť, výpočet výšky týchto poplatkov a spôsob, akým sa majú tieto poplatky uhradiť, a pokiaľ ide o zmenu zoznamu porušení, za ktoré orgán ESMA môže uložiť opatrenia dohľadu, ďalšie spresnenie požiadaviek vzťahujúcich sa na účasť v centrálnom depozitári a zmenu podmienok, za ktorých sa na centrálny depozitár vzťahuje povinnosť vytvoriť dvojstranné prepojenia. Okrem toho s cieľom zabezpečiť, aby sa prahové hodnoty týkajúce sa činností stanovené v nariadení (EÚ) 2022/858 mohli meniť vzhľadom na vývoj na trhu a poznatky z postupov z pilotného režimu zavedeného uvedeným aktom, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prispôsobenie týchto prahových hodnôt okrem iného podľa podmienok na trhu a možných rizík pre finančnú stabilitu. Okrem toho by sa v záujme zabezpečenia účinnosti nariadenia (EÚ) 2023/1114 mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o bližšie určenie druhu poplatkov za dohľad a výpočtu výšky týchto poplatkov, ktoré môže orgán ESMA účtovať poskytovateľom služieb kryptoaktív. A napokon, v záujme zabezpečenia riadneho uplatňovania ustanovení prenesených zo smernice 2014/65/EÚ do nariadenia (EÚ) č. 600/2014 je vhodné zabezpečiť, aby sa naďalej uplatňovali delegované akty a vykonávacie akty, ktoré boli prijaté na základe splnomocnení stanovených v smernici 2014/65/EÚ, ktoré sa majú preniesť do nariadenia (EÚ) č. 600/2014. Komisia by mala byť splnomocnená meniť tieto delegované a vykonávacie akty v súlade s postupmi stanovenými v článku 10 ods. 4a alebo článku 15 ods. 4a nariadenia (EÚ) č. 1095/1010. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie vykonali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 27 . Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(101)S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie príslušných ustanovení podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 by Komisia mala byť splnomocnená v súlade s článkom 290 ZFEÚ a článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 prijať regulačné technické predpisy vypracované orgánom ESMA, ktoré sa týkajú udeľovania povolení regulovaným trhom a celoeurópskym organizátorom trhu a prevádzky obchodných miest. Okrem toho Komisia by v záujme zabezpečenia jednotnej harmonizácie predpisov mala byť splnomocnená prijímať, v súlade s článkom 290 ZFEÚ a článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 28 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, regulačné technické predpisy vypracované Európskym orgánom pre bankovníctvo („EBA“) a Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy („ESMA“), pokiaľ ide o postupy výpočtu kritérií na stanovenie významnosti centrálneho depozitára a súbor údajov, ktoré majú centrálne depozitáre EÚ na účely takéhoto výpočtu oznamovať orgánu ESMA; pokiaľ ide o opatrenia, ktoré majú zaviesť centrálne depozitáre a účastníci trhu s cieľom zabrániť zlyhaniu vyrovnania a zvýšiť efektívnosť vyrovnania na kapitálových trhoch Únie; pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa dohoda o externom zabezpečovaní činností považuje za externé zabezpečovanie hlavných služieb centrálnych depozitárov; pokiaľ ide o opatrenia, ktoré majú centrálne depozitáre zaviesť na zmiernenie špecifických rizík vyplývajúcich z poskytovania služieb centrálnych depozitárov s využitím technológie distribuovanej databázy transakcií, a pokiaľ ide o opatrenia na riadenie rizík a prudenciálne požiadavky v súvislosti s vyrovnaním v peniazoch komerčných bánk a v tokenoch elektronických peňazí. Okrem toho s cieľom zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu poplatkov, ktoré má orgán ESMA účtovať PKIPCP a správcom AIF v súvislosti s postupom pasportizácie a údržbou platformy údajov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o opatrenia na určenie druhu, výšky, frekvencie a spôsobov úhrady uvedených poplatkov. Okrem toho by sa v záujme zabezpečenia dôslednej harmonizácie marketingových oznámení sprístupňovaných investorom mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom určiť obsah a formát marketingových oznámení. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie vykonali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. A napokon, s cieľom určiť požiadavky nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktoré by sa mali vzťahovať na poskytovateľov evidenčných služieb DLT a služieb centrálneho vedenia účtov DLT, a prispôsobiť ich používaniu technológie distribuovanej databázy transakcií a špecifikám obchodných modelov zahŕňajúcich správcov evidencie DLT a správcov účtov DLT, by mal orgán ESMA vypracovať návrh regulačných technických predpisov na doplnenie ustanovení hlavy III nariadenia (EÚ) č. 909/2014.

(102)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (EÚ) č. 909/2014 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prijať vykonávacie technické predpisy vypracované orgánom ESMA, pokiaľ ide o štandardné formuláre, vzory a postupy, ktoré sa majú použiť pri zverejňovaní poplatkov a cien centrálnymi depozitármi a internalizátormi vyrovnania. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(103)Nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014, (EÚ) 2015/2365, (EÚ) 2019/1156, (EÚ) 2021/23, (EÚ) 2022/858, (EÚ) 2023/1114, (ES) č. 1060/2009, (EÚ) 2016/1011, (EÚ) 2017/2402, (EÚ) 2023/2631 a (EÚ) 2024/3005 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(104)Orgánu ESMA treba poskytnúť dostatočný čas na to, aby sa pripravil na svoju novú úlohu dohľadu, ktorá zahŕňa zmeny v jeho správe a riadení. Zmeny nariadení (EÚ) č. 1095/2010, 2015/2365, 2019/1156, 2021/23, 2022/858, 2023/1114, (EÚ) č. 1060/2009, 2016/1011, 2017/2402, 2023/2631 a 2024/3005 by sa preto mali začať uplatňovať 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Aby však výkonná rada mohla fungovať a účinne prevziať úlohy, ktoré jej boli pridelené, postup výberu a vymenúvania členov výkonnej rady by sa mal začať uplatňovať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(105)S cieľom zabezpečiť súlad so zmenami nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 by sa zmeny nariadenia (EÚ) č. 648/2012 mali začať uplatňovať 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Aby však orgán ESMA mohol začať posudzovať, či je centrálna protistrana významnou centrálnou protistranou, ešte pred tým, ako sa začnú uplatňovať povinnosti významných centrálnych protistrán, ustanovenia, ktoré sa týkajú tohto posudzovania, by sa mali začať uplatňovať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. S cieľom umožniť orgánu ESMA, aby postupne zaviedol nové povinnosti v oblasti dohľadu a vytvoril potrebné kapacity a rámce spolupráce, by sa zmeny nariadenia (EÚ) č. 909/2014, ktoré sa týkajú dohľadu nad významnými centrálnymi depozitármi, mali začať uplatňovať 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Aby však orgán ESMA mohol začať posudzovať, či je centrálny depozitár významným centrálnym depozitárom, ešte pred tým, ako sa začnú uplatňovať povinnosti významných centrálnych depozitárov, ustanovenia, ktoré sa týkajú tohto posudzovania, by sa mali začať uplatňovať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(106)S cieľom zabezpečiť právnu istotu a predísť narušeniam pri zriaďovaní konsolidovaného informačného systému pre akcie a ETF prvým CTP, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 27db nariadenia (EÚ) č. 600/2014, by sa zmeny uvedeného nariadenia, ktoré sa týkajú konsolidovaného informačného systému pre akcie a ETF, mali uplatňovať od [Úrad pre publikácie: vložte dátum = deň nasledujúci po uplynutí prvého päťročného obdobia uvedeného v článku 27da nariadenia (EÚ) č. 600/2014, pokiaľ ide o CTP pre akcie a ETF]. S cieľom zabezpečiť súlad so zmenami nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 by sa zmeny nariadenia (EÚ) č. 600/2014, ktoré sa týkajú právomocí orgánu ESMA, mali začať uplatňovať 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. S cieľom zabezpečiť dostatočný čas na prípravu prenosu právomocí a povinností týkajúcich sa príslušných obchodných miest z príslušných vnútroštátnych orgánov na orgán ESMA by sa orgán ESMA mal stať príslušným orgánom pre dotknuté subjekty 24 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(107)Týmto nariadením sa zavádzajú záväzné požiadavky pre cezhraničné digitálne verejné služby v zmysle nariadenia (EÚ) 2024/903. Preto sa uskutočnilo posúdenie interoperability. Výslednú správu tvorí kapitola Digitálny rozmer legislatívneho finančného a digitálneho výkazu. Po prijatí aktu to bude zverejnené aj na portáli interoperabilnej Európy.

(108)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 29 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal [XX] svoje stanovisko.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1095/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1095/2010 sa mení takto:

(1)Článok 1 sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 3b:

„3b. Orgán pre cenné papiere a trhy vykonáva právomoci nad určitými účastníkmi finančného trhu v súlade s týmto nariadením a inými aktmi Únie. Tieto právomoci, ak boli udelené týmto nariadením a inými aktmi Únie, zahŕňajú registráciu, udeľovanie povolení, uznávanie, priebežný dohľad, vyšetrovanie vrátane právomoci vykonávať kontroly na mieste a presadzovanie práva vo vzťahu k týmto subjektom.“

b)Odsek 5 sa mení takto:

1.Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)    zlepšeniu fungovania vnútorného trhu vrátane predovšetkým riadnej, účinnej a konzistentnej úrovne regulácie, dohľadu a presadzovania práva;“.

2.Písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)    posilneniu medzinárodnej koordinácie dohľadu a výmeny informácií;“.

3.Dopĺňa sa toto písmeno h):

„h)    podpore integrácie trhu v Únii a inovácie vo finančnom sektore.“

(2)Článok 3 sa mení takto:

a)Vkladajú sa tieto odseky 4a a 4b:

„4a.    Na žiadosť Rady sa predseda zúčastňuje na zasadnutí Rady o výsledkoch orgánu pre cenné papiere a trhy. Predseda vystúpi s vyhlásením v Rade a odpovedá na všetky otázky jej členov vždy, keď je o to požiadaný.

4b. Pri zastupovaní orgánu pre cenné papiere a trhy pred Radou alebo Európskym parlamentom podľa odsekov 4 a 4a môže predsedu sprevádzať jeden alebo niekoľko členov výkonnej rady.“

b)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Predseda na požiadanie a aspoň 15 dní pred vyhlásením uvedeným v odsekoch 4 a 4a predloží Európskemu parlamentu a Rade písomnú správu o činnosti orgánu pre cenné papiere a trhy.“

(3)Článok 4 sa mení takto:

a)V bode 3 sa bod i) nahrádza takto:

„i)    príslušné orgány alebo orgány dohľadu, ako sa vymedzujú, určujú alebo uvádzajú v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2;“.

b)Dopĺňajú sa tieto body 4, 5 a 6:

„4.    účastník finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy“ je každý účastník finančného trhu, v súvislosti s ktorým boli orgánu pre cenné papiere a trhy udelené právomoci v oblasti dohľadu, vyšetrovania a presadzovania práva alebo akékoľvek iné právomoci podľa tohto nariadenia a iných aktov Únie;

5.    „žiadajúci orgán“ je príslušný orgán členského štátu, ktorý prijal rozhodnutie o uložení správnej pokuty fyzickej alebo právnickej osobe za porušenie, ku ktorému došlo v rámci jeho jurisdikcie, a ktorý žiada príslušný orgán iného členského štátu o pomoc pri vymáhaní tejto pokuty v súlade s článkami 28a a 28b;

6.    „žiadaný orgán“ je príslušný orgán, ktorý je požiadaný o pomoc pri vymáhaní správnej pokuty v rámci svojej jurisdikcie od žiadajúceho orgánu v súlade s článkami 28a a 28b.“

(4)V článku 6 sa bod 2 nahrádza takto:

„2. výkonná rada, ktorá vykonáva úlohy stanovené v článku 46a;“.

(5)Názov kapitoly II sa nahrádza takto:

„VŠEOBECNÉ ÚLOHY A PRÁVOMOCI ORGÁNU PRE CENNÉ PAPIERE A TRHY“

(6)Článok 8 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

1.Písmeno aa) sa nahrádza takto:

„aa)    vypracovať a priebežne aktualizovať príručku dohľadu Únie nad účastníkmi finančného trhu v Únii a presadzovania pravidiel upravujúcich ich činnosť, v ktorej sa majú stanoviť najlepšie postupy a vysokokvalitné metodiky a procesy a zohľadnia sa okrem iného obchodné postupy a obchodné modely a veľkosť účastníkov finančného trhu a trhov;“.

2.Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)    prispievať ku konzistentnému uplatňovaniu právne záväzných aktov Únie, najmä podieľaním sa na spoločnej kultúre dohľadu a presadzovania práva, zaistením konzistentného, efektívneho a účinného uplatňovania legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2, predchádzaním regulačnej arbitráži, posilňovaním a monitorovaním nezávislosti dohľadu, zmierovaním a urovnávaním sporov medzi príslušnými orgánmi, zabezpečovaním účinného a konzistentného dohľadu nad účastníkmi finančného trhu a presadzovania pravidiel upravujúcich ich činnosť, zabezpečovaním súdržného fungovania kolégií orgánov dohľadu alebo iných foriem spolupráce v oblasti dohľadu a prijímaním opatrení okrem iného v krízových situáciách;“.

3.Písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)    organizovať a vykonávať partnerské preskúmania príslušných orgánov a v tejto súvislosti vydávať usmernenia a odporúčania a identifikovať najlepšie postupy s cieľom posilniť konzistentnosť výsledkov dohľadu a presadzovania práva;“.

4.Písmeno ia) sa nahrádza takto:

„ia)    prispievať k vytvoreniu spoločnej stratégie Únie pre finančné údaje a zabezpečiť efektívnu výmenu informácií v Únii;“.

5.Vkladá sa toto písmeno iaa):

„iaa)    v spolupráci s príslušnými orgánmi, ESFS a v relevantných prípadoch s inými európskymi orgánmi, agentúrami alebo inštitúciami vyvinúť technológiu dohľadu alebo iné nástroje na zlepšenie schopností analýzy a monitorovania;“.

6.Dopĺňajú sa tieto písmená l), m) a n):

„l)    vykonávať svoje povinnosti dohľadu a vykonávať právomoci v súvislosti s účastníkmi finančného trhu, nad ktorými orgán pre cenné papiere a trhy vykonáva dohľad, a to v súlade s týmto nariadením a inými právnymi predpismi Únie;

m)    vykonávať prudenciálny dohľad nad centrálnymi protistranami a centrálnymi depozitármi cenných papierov pri vykonávaní svojich právomocí podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a nariadenia (EÚ) č. 909/2014* a v tejto súvislosti spolupracovať s Európskou centrálnou bankou a ostatnými relevantnými emisnými centrálnymi bankami mien Únie;

n)    posudzovať odolnosť finančného systému Únie, ako aj riziká vyplývajúce z cezhraničných činností účastníkov finančného trhu, nad ktorými orgán pre cenné papiere a trhy vykonáva dohľad, vrátane rizík vyplývajúcich zo vzájomného prepojenia, prepojení alebo rizík koncentrácie, pri vykonávaní povinností dohľadu v súlade s týmto nariadením alebo inými aktmi Únie.“

______

*Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1 – 72, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/909/oj ).

b)Odsek 2 sa mení takto:

1.Úvodná časť sa nahrádza takto:

„Orgán pre cenné papiere a trhy má na vykonávanie úloh uvedených v odseku 1 právomoci stanovené v tomto nariadení a v tejto súvislosti uplatňuje všetky relevantné právne predpisy Únie a, ak uvedené právne predpisy Únie tvoria smernice, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa transponujú uvedené smernice, ktoré sa vykladajú spôsobom, ktorý je v súlade s právnymi predpismi Únie, najmä:“.

2.Písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)    prijímať individuálne rozhodnutia určené účastníkom finančného trhu v konkrétnych prípadoch uvedených v článku 17 ods. 6, článku 17aaa, článku 18 ods. 4 a článku 19 ods. 4;“.

3.Písmeno ga) sa vypúšťa.

4.Dopĺňajú sa tieto písmená k) a l):

„k)    prijímať individuálne rozhodnutia určené účastníkom finančného trhu pri vykonávaní úloh priameho dohľadu a prijímať opatrenia v oblasti dohľadu, vyšetrovania a presadzovania práva uvedené v kapitole IIa tohto nariadenia a v iných aktoch Únie;“.

l)    vykonávať posúdenia a na požiadanie poskytovať technické poradenstvo.“

(7)Vkladá sa tento článok 8a:

„Článok 8a
Povinnosť spolupráce

1.Orgán pre cenné papiere a trhy vykonáva svoje úlohy v spolupráci s relevantnými príslušnými orgánmi a inými vnútroštátnymi orgánmi, inštitúciami alebo orgánmi Únie, ktoré sú relevantné podľa právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 2 (ďalej len „orgány“). Orgán pre cenné papiere a trhy je zodpovedný za účinné a konzistentné fungovanie dohôd o spolupráci s orgánmi, pričom zabezpečuje rozvoj a udržiavanie potrebnej kapacity, aby mohol nezávisle plniť svoje úlohy.

2.Na orgán pre cenné papiere a trhy aj na orgány sa vzťahuje povinnosť spolupracovať v dobrej viere a povinnosť vymieňať si informácie, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy. Orgán pre cenné papiere a trhy môže pri výkone svojich úloh využívať odborné znalosti a vedomosti orgánov vrátane ich skúseností v oblasti dohľadu a pochopenia hospodárskych, organizačných a kultúrnych špecifík. V prípade potreby a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti a zodpovednosť orgánu pre cenné papiere a trhy za úlohy, ktoré mu boli zverené týmto nariadením a právnymi predpismi uvedenými v článku 1 ods. 2, sú orgány zodpovedné za pomoc orgánu pre cenné papiere a trhy za podmienok stanovených v dohodách uvedených v tomto článku. Môže to zahŕňať podporu pri príprave a vykonávaní aktov týkajúcich sa úloh uvedených v článku 8 ods. 1 písm. l) vrátane pomoci pri overovacích činnostiach alebo pri vykonávaní osobitných operačných úloh. Orgány sa pri poskytovaní podpory a vykonávaní úloh v rámci týchto dohôd riadia pokynmi orgánu pre cenné papiere a trhy.

3.Na účely vykonávania úloh podľa článku 8 ods. 1 písm. l) a bez toho, aby boli dotknuté osobitné dojednania stanovené v iných aktoch Únie, orgán pre cenné papiere a trhy v rámci svojej celkovej zodpovednosti a po konzultácii s orgánmi stanoví praktické dohody o spolupráci.

4.Pokiaľ sa nedohodne inak, orgán pre cenné papiere a trhy znáša všetky náklady, ktoré vznikli orgánom v súvislosti so spoluprácou poskytovanou podľa tohto článku.

5.V praktických dohodách o spolupráci sa vymedzia spôsoby podpory, postupy a procesy vrátane časových limitov spolupráce medzi orgánom pre cenné papiere a trhy a orgánmi a tieto dohody sa musia riadiť týmito zásadami:

a)môžu byť prispôsobené alebo upravené dotknutému sektoru a povahe úloh dohľadu a intenzite spolupráce vrátane organizácie, fungovania a účasti na spolupráci;

b)umožňujú prechodné riešenia na zabezpečenie kontinuity a plynulého prenosu povinností z orgánov na orgán pre cenné papiere a trhy naopak;

c)podporujú efektívnosť z hľadiska času aj zdrojov a náležite sa v nich zohľadňuje vplyv na zdroje a nákladová efektívnosť;

d)sú primerané a náležite sa v nich zohľadňujú zákonné povinnosti a zdroje orgánov;

e)sa stanovujú a dodržiavajú bez toho, aby bola dotknutá schopnosť orgánu pre cenné papiere a trhy účinne, nezávisle a dôsledne vykonávať úlohy, ktoré mu boli zverené týmto nariadením a inými aktmi Únie;

f)zabezpečujú sa nimi plynulé a bezpečné informačné toky vrátane ochrany dôvernosti a nakladania s informáciami tretích strán;

g)stanovujú sa v nich prevádzkové alebo organizačné postupy v súvislosti s úlohami priameho dohľadu orgánu pre cenné papiere a trhy vrátane opatrení, ako sú spoločné tímy, spolupráca pri vyšetrovaniach, kontroly na mieste alebo vykonávacie činnosti;

h)v prípade potreby sa v nich môže predpokladať zriadenie miestnych zastúpení orgánu pre cenné papiere a trhy v členských štátoch;

i)môžu sa v nich určiť spôsoby výpočtu a úhrady akýchkoľvek nákladov, ktoré vznikli orgánom, pričom sa zohľadnia rozdiely medzi jednotlivými sektormi, povaha činnosti, nad ktorou sa vykonáva dohľad, alebo vykonávaných úloh.

6.Praktické dohody o spolupráci schvaľuje výkonná rada. Výkonná rada takisto zabezpečuje ich vykonávanie a orgány sa v prípadoch, keď orgán ESMA plní úlohy priameho dohľadu, riadia pokynmi výkonnej rady pri plnení úloh stanovených v týchto dohodách.

7.Praktické dohody o spolupráci stanovené podľa tohto článku podliehajú pravidelnému preskúmaniu orgánom pre cenné papiere a trhy po konzultácii s orgánmi s cieľom zabezpečiť ich nepretržitú účinnosť, proporcionalitu a súlad s vyvíjajúcou sa kapacitou dohľadu orgánu pre cenné papiere a trhy a s právom Únie.“

(8)Článok 9a sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

1.Úvodná časť sa nahrádza takto:

„Orgán pre cenné papiere a trhy prijme opatrenia uvedené v odseku 2 tohto článku iba v prípade naliehavých a nepredvídaných okolností, keď sa domnieva, že uplatňovanie jedného z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 alebo akýchkoľvek delegovaných alebo vykonávacích aktov vychádzajúcich z uvedených legislatívnych aktov môže viesť k závažným problémom, a to z jedného z týchto dôvodov:“.

2.Dopĺňajú sa tieto písmená d) a e):

„d)    ak by platnosť dočasnej výnimky alebo prechodného ustanovenia, opatrenia alebo dojednania stanovených v jednom z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 uplynula pred začatím uplatňovania nových alebo zmenených ustanovení, ktorými sa ustanovuje trvalá výnimka alebo nový regulačný rámec;

e)    ak významný vývoj na trhu vedie k neprimeranému zaťaženiu spojenému s dodržiavaním osobitnej požiadavky stanovenej v jednom z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2.“

b)V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„V prípadoch, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. a), b), d) a e), orgán pre cenné papiere a trhy poskytne Komisii stanovisko k akýmkoľvek opatreniam, ktoré považuje za vhodné, a to vo forme nového legislatívneho návrhu alebo návrhu nového delegovaného alebo vykonávacieho aktu, ako aj k naliehavosti, ktorá sa podľa posúdenia orgánu pre cenné papiere a trhy na daný problém vzťahuje. Orgán pre cenné papiere a trhy svoje stanovisko zverejní.“

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Ak sa orgán pre cenné papiere a trhy na základe získaných informácií, najmä od príslušných orgánov, domnieva, že ktorýkoľvek z legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 alebo akýkoľvek delegovaný alebo vykonávací akt vychádzajúci z uvedených legislatívnych aktov majú za následok závažné problémy súvisiace s dôverou trhu, ochranou zákazníkov alebo investorov, riadnym fungovaním a integritou finančných trhov alebo komoditných trhov alebo stabilitou celého finančného systému v Únii či jeho časti, bez zbytočného odkladu zašle príslušným orgánom a Komisii písomný podrobný opis problémov, o ktorých sa domnieva, že existujú. Orgán pre cenné papiere a trhy môže poskytnúť Komisii stanovisko k akýmkoľvek opatreniam, ktoré považuje za vhodné, a to vo forme nového legislatívneho návrhu alebo návrhu nového delegovaného alebo vykonávacieho aktu, ako aj k naliehavosti problému. Orgán pre cenné papiere a trhy svoje stanovisko zverejní.“

(9)Článok 10 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Ak orgán pre cenné papiere a trhy nepredloží návrh regulačného technického predpisu v lehote stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 alebo ak sa v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 takáto lehota nestanovuje, Komisia môže o takýto návrh požiadať v novej lehote. Komisia o tejto novej lehote informuje Európsky parlament a Radu. Orgán pre cenné papiere a trhy včas informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu v prípade, že nedodrží novú lehotu.“

b)V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„3. Ak orgán pre cenné papiere a trhy nepredloží Komisii návrh regulačného technického predpisu v lehotách v súlade s odsekom 2, Komisia môže prijať regulačný technický predpis prostredníctvom delegovaného aktu bez návrhu od orgánu pre cenné papiere a trhy.“

c)Dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6:

„5. Ak sa Komisia domnieva, že sú potrebné zmeny regulačného technického predpisu, zašle orgánu pre cenné papiere a trhy list, v ktorom vysvetlí dôvody a obsah všetkých požadovaných zmien. List obsahuje lehotu na predloženie návrhu regulačného technického predpisu. Orgán pre cenné papiere a trhy predloží revidovaný návrh regulačných technických predpisov Komisii na prijatie v súlade s postupom stanoveným v odseku 1. Ak orgán pre cenné papiere a trhy nepredloží návrh regulačného technického predpisu v lehote stanovenej v liste Komisie, Komisia môže prijať zmeny regulačného technického predpisu prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 290 ZFEÚ bez návrhu od orgánu pre cenné papiere a trhy.

6. Ak je potrebné riešiť bezprostredné ohrozenie ochrany investorov, riadneho fungovania a integrity finančných trhov, stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti alebo spravodlivej hospodárskej súťaže medzi podnikmi so sídlom v Únii a podnikmi so sídlom v tretích krajinách, Komisia môže z vlastnej iniciatívy a bez návrhu od orgánu pre cenné papiere a trhy pozastaviť účinnosť regulačného technického predpisu prostredníctvom delegovaného aktu podľa článku 290 ZFEÚ. Pri príprave takéhoto delegovaného aktu Komisia môže konzultovať s orgánom pre cenné papiere a trhy alebo požiadať o jeho príspevok.

Komisia môže prijať regulačné technické predpisy uvedené v tomto odseku s použitím postupu pre naliehavé prípady. Pri použití postupu pre naliehavé prípady Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade prijaté regulačné technické predpisy a uvedie dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady. Uvedené predpisy sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobúdajú účinnosť okamžite. Európsky parlament alebo Rada môžu voči prijatému regulačnému technickému predpisu vzniesť námietku v lehote jedného mesiaca odo dňa oznámenia regulačného technického predpisu prijatého Komisiou a ak proti nemu vznesú námietku, Komisia ihneď po oznámení rozhodnutia vzniesť námietku regulačný technický predpis zruší.

Pozastavenie ustanovení regulačného technického predpisu je dočasné a obmedzené maximálne na obdobie 12 mesiacov, ktoré sa môže raz obnoviť. Orgán pre cenné papiere a trhy preskúma delegovaný akt uvedený v tomto odseku a predloží Komisii správu o uplatňovaní pozastavenia najneskôr dva mesiace pred uplynutím pozastavenia vrátane posúdenia, či je pozastavenie naďalej potrebné.“

(10)Článok 15 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Ak orgán pre cenné papiere a trhy nepredložil návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote stanovenej v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 alebo ak sa v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 takáto lehota nestanovuje, Komisia môže o takýto návrh požiadať v novej lehote. Orgán pre cenné papiere a trhy včas informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu, že nedodrží novú lehotu.“

b)V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„3. Ak orgán pre cenné papiere a trhy nepredloží Komisii návrh vykonávacieho technického predpisu v lehote v súlade s odsekom 2, Komisia môže prijať vykonávací technický predpis prostredníctvom vykonávacieho aktu bez návrhu od orgánu pre cenné papiere a trhy.“

c)Dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6:

„5. Ak sa Komisia domnieva, že sú potrebné zmeny vykonávacieho technického predpisu, zašle orgánu pre cenné papiere a trhy list, v ktorom vysvetlí dôvody a obsah všetkých požadovaných zmien. List obsahuje lehotu na predloženie návrhu vykonávacieho technického predpisu. Orgán pre cenné papiere a trhy predloží revidovaný návrh vykonávacích technických predpisov Komisii na prijatie v súlade s postupom stanoveným v odseku 1. Ak orgán pre cenné papiere a trhy nepredloží návrh vykonávacieho technického predpisu v lehotách stanovených v liste Komisie, Komisia môže prijať vykonávací technický predpis prostredníctvom vykonávacieho aktu v súlade s článkom 291 ZFEÚ bez návrhu od orgánu pre cenné papiere a trhy.

6. Ak je potrebné riešiť bezprostredné ohrozenie ochrany investorov, riadneho fungovania a integrity finančných trhov, stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti alebo spravodlivej hospodárskej súťaže medzi podnikmi so sídlom v Únii a podnikmi so sídlom v tretích krajinách, Komisia môže z vlastnej iniciatívy a bez návrhu od orgánu pre cenné papiere a trhy pozastaviť účinnosť vykonávacieho technického predpisu prostredníctvom vykonávacieho aktu podľa článku 291 ZFEÚ. Pri príprave takéhoto vykonávacieho aktu Komisia môže konzultovať s orgánom pre cenné papiere a trhy alebo požiadať o jeho príspevok.

Pozastavenie ustanovení vykonávacieho technického predpisu je dočasné a obmedzené maximálne na obdobie 12 mesiacov, ktoré sa môže raz obnoviť. Orgán pre cenné papiere a trhy preskúma vykonávací akt uvedený v tomto odseku a predloží Komisii správu o uplatňovaní pozastavenia najneskôr dva mesiace pred uplynutím pozastavenia vrátane posúdenia, či je pozastavenie naďalej potrebné.“

(11)Článok 16b sa vypúšťa.

(12)Článok 17 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov, Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov alebo z vlastného podnetu, a to aj vtedy, keď je to založené na náležite opodstatnených informáciách od fyzických alebo právnických osôb, a po informovaní dotknutého príslušného orgánu musí orgán pre cenné papiere a trhy uviesť, ako má v úmysle vo veci postupovať, a ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že došlo k porušeniu alebo neuplatňovaniu práva Únie a že dotknutý príslušný orgán ešte neprijal vhodné opatrenia na vyriešenie údajného porušenia alebo neuplatňovania práva Únie, vyšetrí údajné porušenie alebo neuplatňovanie práva Únie.“

b)V odseku 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Ak sa na základe vyšetrovania dospeje k záveru, že príslušný orgán nedodržiava právo Únie, orgán pre cenné papiere a trhy najneskôr do štyroch mesiacov od začatia vyšetrovania adresuje dotknutému príslušnému orgánu odporúčanie, v ktorom uvedie opatrenia potrebné na dodržanie práva Únie. Orgán pre cenné papiere a trhy čo najskôr oznámi svoje odporúčanie Komisii.“

c)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nedodrží formálne stanovisko uvedené v odseku 4 tohto článku v lehote v ňom uvedenej a ak je potrebné včas napraviť takéto nedodržanie, aby sa zachovali alebo obnovili neutrálne podmienky hospodárskej súťaže na trhu alebo zabezpečilo riadne fungovanie a integrita finančného systému, orgán pre cenné papiere a trhy v prípade, že sa príslušné požiadavky legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia priamo vzťahujú na účastníkov finančného trhu, vrátane požiadaviek vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa transponujú smernice, ktoré sa vykladajú v súlade s nimi, prijme individuálne rozhodnutie určené účastníkovi finančného trhu, v ktorom ho požiada o prijatie všetkých opatrení potrebných na dodržanie jeho povinností vyplývajúcich z práva Únie vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti.

Rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy musí byť v súlade s formálnym stanoviskom vydaným Komisiou v súlade s odsekom 4.“

d)Dopĺňa sa tento odsek 9:

„9. Na účely plnenia povinností Komisie a na jej žiadosť príslušné orgány a orgán pre cenné papiere a trhy poskytnú Komisii všetky potrebné informácie a dokumenty, ktoré majú k dispozícii.“

(13)Vkladá sa tento článok 17aa:

„Článok 17aa

Zlyhanie dohľadu v oblasti schvaľovania finančných produktov, služieb alebo subjektov

1.Ak sa pri partnerskom preskúmaní alebo preskúmaní podľa článku 22 ods. 4 odhalí, že príslušný orgán možno nevykonáva účinný dohľad nad účastníkmi trhu v sektore, ktorý je predmetom partnerského preskúmania alebo preskúmania, a že takéto zlyhanie dohľadu by mohlo ohroziť integritu finančných trhov, finančnú stabilitu alebo ochranu investorov, orgán pre cenné papiere a trhy môže od príslušného orgánu požadovať, aby si pred schválením finančných produktov, služieb, činností alebo subjektov v tomto sektore vyžiadal jeho stanovisko.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci stanovené v článku 35, príslušný orgán poskytne orgánu pre cenné papiere a trhy informácie potrebné na prijatie rozhodnutia o tom, ako sa akty uvedené v článku 1 ods. 2 a v prípade, že právo Únie tvoria smernice, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa transponujú uvedené smernice, ktoré sa vykladajú v súlade s právom Únie, uplatňujú v súlade s právom Únie. Ak orgán pre cenné papiere a trhy potrebuje doplňujúce informácie, môže si ich vyžiadať aj priamo od iných príslušných orgánov po informovaní dotknutého príslušného orgánu. Adresát takejto žiadosti poskytne orgánu pre cenné papiere a trhy bez zbytočného odkladu jasné, presné a úplné informácie.

2.Predtým, ako orgán pre cenné papiere a trhy požiada dotknutý príslušný orgán o stanovisko pred schválením finančných produktov, služieb, činností alebo subjektov, a ak to považuje za potrebné a primerané, orgán pre cenné papiere a trhy spolupracuje s dotknutým príslušným orgánom s cieľom odstrániť zistené nedostatky v oblasti dohľadu a dosiahnuť vzájomne dohodnuté riešenie. Orgán pre cenné papiere a trhy môže navrhnúť nápravné opatrenia, ktoré má príslušný orgán prijať v súvislosti s existujúcimi finančnými produktmi, službami, činnosťami alebo subjektmi, ktoré boli ovplyvnené zistenými nedostatkami v oblasti dohľadu.

Ak pokusy o nájdenie takéhoto vzájomne prijateľného riešenia nie sú úspešné, orgán pre cenné papiere a trhy pred schválením finančných produktov, služieb, činností alebo subjektov požiada príslušný orgán o jeho stanovisko. Orgán pre cenné papiere a trhy poskytne komplexné vysvetlenie svojho rozhodnutia vrátane podrobnej analýzy zistených zlyhaní dohľadu a odôvodnenia svojej požiadavky na vydanie stanoviska. Orgán pre cenné papiere a trhy môže toto vysvetlenie aj uverejniť a požiadavku na stanovisko zaznamená do registra, ktorý vedie, podľa legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 a v prípade, že právo Únie tvoria smernice, podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponujú uvedené smernice, ktoré sa vykladajú v súlade s právom Únie.

3.Ak sa stanovila požiadavka na získanie stanoviska orgánu pre cenné papiere a trhy pred schválením finančných produktov, služieb, činností alebo subjektov, príslušný orgán predloží podrobný návrh na schválenie finančného produktu, služby, činnosti alebo subjektu, ktorý podlieha stanovisku orgánu pre cenné papiere a trhy, vrátane dôkladného odôvodnenia návrhu a všetkých príslušných podporných dokumentov.

Orgán pre cenné papiere a trhy do pätnástich pracovných dní vydá svoje stanovisko, ktoré obsahuje dôkladné vysvetlenie všetkých prípadných námietok alebo obáv týkajúcich sa návrhu. Ak orgán pre cenné papiere a trhy nevydá svoje stanovisko v stanovenej lehote, príslušný orgán môže návrh prijať bez stanoviska. Príslušný orgán do pätnástich pracovných dní od doručenia stanoviska informuje orgán pre cenné papiere a trhy o krokoch, ktoré prijal alebo plánuje prijať s cieľom vykonať stanovisko. Ak príslušný orgán neprijme potrebné opatrenia na vykonanie stanoviska, orgán pre cenné papiere a trhy prijme rozhodnutie podľa odseku 4.

4.Rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy prijaté podľa odseku 2 druhého pododseku môže zahŕňať nápravné opatrenia, ktoré má príslušný orgán vykonať a ktoré môžu zahŕňať opatrenia v súvislosti s existujúcimi finančnými produktmi, službami, činnosťami alebo subjektmi, ktoré boli ovplyvnené zistenými nedostatkami v oblasti dohľadu. Ak sa nápravné opatrenia nevykonajú v lehote stanovenej orgánom pre cenné papiere a trhy, orgán pre cenné papiere a trhy prijme rozhodnutie, ktorým nariadi príslušnému orgánu, aby zrušil alebo zmenil rozhodnutie, ktoré prijal, alebo aby využil právomoci, ktoré má podľa príslušného práva Únie. Orgán pre cenné papiere a trhy oznámi rozhodnutie relevantným hostiteľským príslušným orgánom, v rámci ktorých sa poskytujú finančné produkty, služby alebo činnosti, ktorých sa rozhodnutie týka. Rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy je pre dotknutý príslušný orgán záväzné a umožňuje hostiteľským príslušným orgánom prijať vhodné opatrenia na pozastavenie poskytovania takýchto produktov, služieb alebo činností na ich území.“

(14)Vkladá sa tento článok 17aaa:

„Článok 17aaa

Pozastavenie práv na poskytovanie služieb na cezhraničnom základe

1.Ak má orgán pre cenné papiere a trhy opodstatnené dôvody domnievať sa, že subjekt, ktorému bolo udelené povolenie podľa práva Únie, ktorý poskytuje služby alebo vykonáva činnosti, na ktoré má povolenie, na cezhraničnom základe, sa dopustil závažného porušenia povinností stanovených v tomto nariadení alebo v akomkoľvek akte Únie uvedenom v článku 1 ods. 2 alebo povinností stanovených v ustanoveniach prijatých podľa právnych predpisov Únie uvedených v článku 1 ods. 2, ktoré by mohlo ohroziť integritu finančných trhov, finančnú stabilitu alebo ochranu investorov, postúpi tieto zistenia príslušnému orgánu, ktorý tomuto subjektu udelil povolenie. Príslušný orgán poskytne orgánu pre cenné papiere a trhy jasné, presné a úplné informácie, ktoré preukazujú, že nedošlo k údajnému porušeniu, alebo v prípade, že príslušný orgán súhlasí so zisteniami orgánu pre cenné papiere a trhy, uvedie opatrenia, ktoré už tento príslušný orgán prijal na zastavenie porušovania. Tieto informácie sa poskytujú v primeranej lehote, ktorú stanoví orgán pre cenné papiere a trhy.

2.Ak má orgán pre cenné papiere a trhy napriek informáciám, ktoré poskytol príslušný orgán podľa odseku 1, naďalej opodstatnené dôvody domnievať sa, že porušenie pretrváva, orgán pre cenné papiere a trhy do desiatich pracovných dní od doručenia informácií podľa odseku 1 alebo od uplynutia lehoty stanovenej v uvedenom odseku prijme rozhodnutie, v ktorom požiada uvedený príslušný orgán, aby príslušnému subjektu nariadil pozastaviť poskytovanie služieb alebo vykonávanie činností na cezhraničnom základe.

3.Ak relevantný príslušný orgán nevyhovie rozhodnutiu uvedenému v odseku 2 do dvoch pracovných dní, orgán pre cenné papiere a trhy prijme do piatich pracovných dní rozhodnutie, ktorým príslušný subjekt požiada, aby pozastavil poskytovanie služieb alebo vykonávanie činností na cezhraničnom základe. Orgán pre cenné papiere a trhy o tomto rozhodnutí súčasne informuje príslušný orgán uvedený v odseku 1, ako aj všetky ostatné príslušné orgány členských štátov, v ktorých subjekt poskytoval svoje služby alebo vykonával činnosti. Uvedené príslušné orgány prijmú všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy uplatňovalo na ich príslušných územiach.

4.Ak príslušný subjekt prijal všetky potrebné nápravné opatrenia na zastavenie porušovania, poskytne orgánu pre cenné papiere a trhy a svojmu príslušnému orgánu informácie potrebné na posúdenie účinnosti uvedených opatrení.

5.Orgán pre cenné papiere a trhy do 15 pracovných dní od doručenia informácií uvedených v odseku 4 posúdi po konzultácii s príslušným orgánom, ktorý subjektu udelil povolenie, účinnosť nápravných opatrení, ako aj oznámi príslušnému subjektu a všetkým relevantným príslušným orgánom, či sú nápravné opatrenia dostatočné, pričom v takom prípade zruší svoje predchádzajúce rozhodnutie určené príslušnému subjektu. Keď sa uvedené oznámenie doručí orgánu pre cenné papiere a trhy, príslušný subjekt môže obnoviť poskytovanie svojich cezhraničných služieb a činností v Únii.

6.Na vykonávanie úloh, ktorými bol podľa tohto článku poverený orgán pre cenné papiere a trhy, orgán pre cenné papiere a trhy môže predložiť plne opodstatnenú a odôvodnenú žiadosť o informácie akémukoľvek účastníkovi finančného trhu, príslušnému vnútroštátnemu orgánu alebo akejkoľvek inej príslušnej osobe.

7.Ustanovenia uvedené v tomto článku sa nevzťahujú na prípady, keď je orgán pre cenné papiere a trhy príslušným orgánom subjektu.“

(15)Článok 19 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„V súvislosti s legislatívnymi aktmi uvedenými v článku 1 ods. 2, ako aj v situáciách uvedených v článku 28b ods. 6 a bez toho, aby boli dotknuté právomoci stanovené v článku 17, môže orgán pre cenné papiere a trhy pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2 až 4 tohto článku v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)na žiadosť jedného alebo viacerých dotknutých príslušných orgánov v prípadoch, keď príslušný orgán nesúhlasí s postupom alebo obsahom opatrenia, s navrhovaným opatrením alebo nečinnosťou iného príslušného orgánu;

b)z vlastného podnetu, ak na základe objektívnych dôvodov možno určiť, že medzi príslušnými orgánmi došlo k sporu.“

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Ak dotknuté príslušné orgány nedosiahnu dohodu počas zmierovacej fázy uvedenej v odseku 2, orgán pre cenné papiere a trhy prijme rozhodnutie, na základe ktorého sa od týchto orgánov vyžaduje, aby prijali konkrétne opatrenie alebo aby sa zdržali určitého opatrenia s cieľom urovnať záležitosť a zabezpečiť súlad s právom Únie. Rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy je pre dotknuté príslušné orgány záväzné. Na základe rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy sa od príslušných orgánov môže vyžadovať, aby zrušili alebo zmenili rozhodnutie, ktoré prijali, alebo aby využili právomoci, ktoré majú podľa príslušného práva Únie.“

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ, ak príslušný orgán nevyhovie rozhodnutiu orgánu pre cenné papiere a trhy, a tým nezabezpečí, aby účastník finančného trhu spĺňal požiadavky, ktoré sa na neho priamo vzťahujú v zmysle legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia, a v prípade, že tieto právne predpisy Únie tvoria smernice, v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponujú uvedené smernice, ktoré sa vykladajú v súlade s právnymi predpismi Únie, orgán pre cenné papiere a trhy môže prijať individuálne rozhodnutie určené tomuto účastníkovi finančného trhu, v ktorom ho požiada o prijatie všetkých opatrení potrebných na dodržiavanie jeho povinností vyplývajúcich z právnych predpisov Únie, vrátane zastavenia akejkoľvek činnosti.“

(16)Vkladá sa tento článok 19a:

„Článok 19a

Platformy spolupráce

1.V prípade odôvodnených obáv z negatívnych účinkov na investorov, finančnú stabilitu alebo v prípade, že má opodstatnené dôvody na podozrenie, že existuje problém s dodržiavaním práva Únie alebo existujú rozdielne alebo nedostatočné postupy dohľadu v súvislosti so slobodou poskytovať služby, vykonávaním činností účastníkov finančného trhu alebo so slobodou usadiť sa stanovenou v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, orgán pre cenné papiere a trhy môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jedného alebo viacerých relevantných príslušných orgánov zriadiť a koordinovať platformu spolupráce s cieľom posilniť výmenu informácií, navrhovať riešenia a posilniť spoluprácu medzi relevantnými príslušnými orgánmi.

Ak sa platforma spolupráce zriadi na žiadosť príslušného orgánu, tento príslušný orgán oznámi orgánu pre cenné papiere a trhy a ostatným relevantným príslušným orgánom svoje odôvodnené obavy uvedené v odseku 1.

2.Zriadením platformy spolupráce podľa odseku 1 nie je dotknutý mandát príslušných orgánov v oblasti dohľadu stanovený v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2.

3.Bez toho, aby bol dotknutý článok 35, relevantné príslušné orgány na žiadosť orgánu pre cenné papiere a trhy alebo akéhokoľvek príslušného orgánu poskytnú včas všetky potrebné informácie, aby umožnili riadne fungovanie platformy spolupráce.

4.V prípade sporov v rámci platformy týkajúcich sa postupu alebo obsahu opatrenia, ktoré sa má prijať, alebo nečinnosti vo vzťahu k účastníkovi trhu, a v prípade, ak existujú vážne obavy o vplyve situácie uvedenej v odseku 1, orgán pre cenné papiere a trhy môže vyzvať príslušný orgán, aby vykonal kontrolu na mieste podľa legislatívnych aktov uvedených v článku 1 ods. 2. Príslušný orgán bezodkladne začne kontrolu na mieste a vyzve orgán pre cenné papiere a trhy a ostatné dotknuté relevantné príslušné orgány, aby sa na nej zúčastnili.

5.Ak sa dva alebo viaceré relevantné príslušné orgány platformy spolupráce nezhodnú na obsahu opatrenia, ktoré sa má prijať, alebo na nečinnosti vo vzťahu k účastníkovi trhu, alebo na výmene informácií podľa tohto článku, orgán pre cenné papiere a trhy môže uplatniť právomoc, ktorá mu bola udelená podľa článku 19 ods. 1.“

(17)V článku 21 ods. 2 sa vypúšťa druhý pododsek.

(18)V článku 22 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Po preskúmaní uskutočnenom podľa prvého pododseku môže výkonná rada predložiť dotknutým príslušným orgánom vhodné odporúčania na opatrenia.“

(19)Článok 28 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„1. Príslušné orgány môžu so súhlasom osoby, na ktorú boli delegované právomoci, delegovať úlohy alebo zodpovednosti na orgán pre cenné papiere a trhy alebo iný príslušný orgán za podmienok stanovených v tomto článku.“

b)Vkladajú sa tieto odseky 1a až 1e:

„1a. Príslušný orgán môže na orgán pre cenné papiere a trhy delegovať osobitné úlohy alebo povinnosti dohľadu, ak je to potrebné na riadne vykonávanie takýchto úloh alebo povinností dohľadu.

1b. Pred delegovaním úlohy alebo povinnosti dohľadu na orgán pre cenné papiere a trhy príslušný orgán konzultuje s orgánom pre cenné papiere a trhy. Takéto konzultácie sa týkajú:

a)rozsahu úlohy alebo povinnosti, ktorá sa má delegovať;

b)časového harmonogramu na vykonanie úlohy alebo povinnosti, ktorá sa má delegovať;

c)zasielania potrebných informácií príslušným orgánom a ich zasielania príslušnému orgánu.

1c. Orgán pre cenné papiere a trhy vykonáva všetky delegované úlohy alebo povinnosti v súlade s ustanoveniami kapitoly IIa, inými príslušnými aktmi Únie a za podmienok dohodnutých s príslušným orgánom.

1d. Príslušný orgán uhradí orgánu pre cenné papiere a trhy náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku vykonávania delegovaných úloh alebo povinností.

1e. Príslušný orgán v primeraných intervaloch preskúma delegovanie uvedené v odseku 1a. Delegovanie úloh alebo povinností dohľadu možno kedykoľvek odvolať.“

(20)Vkladajú sa tieto články 28a a 28b:

„Článok 28a

Vzájomná pomoc medzi príslušnými orgánmi

1.Príslušné orgány si navzájom pomáhajú pri vymáhaní správnych pokút uložených za porušenie akéhokoľvek ustanovenia stanoveného v aktoch uvedených v článku 1 ods. 2, ak sa správna pokuta musí vymáhať v jurisdikcii iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom bola táto pokuta uložená.

2.Ak sa rozhodnutie o uložení správnej pokuty dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe v členskom štáte žiadajúceho orgánu stalo právoplatným a vykonateľným a pokuta nebola zaplatená, žiadaný orgán na žiadosť žiadajúceho orgánu pomáha pri vymáhaní príslušných súm vo svojej jurisdikcii.

3.Žiadosť uvedená v odseku 2 sa zasiela žiadanému orgánu prostredníctvom digitálneho formulára, ktorý obsahuje všetky tieto prvky:

a)názov, adresa a ďalšie kontaktné údaje žiadaného orgánu;

b)meno, známa adresa adresáta rozhodnutia o uložení správnej pokuty a všetky ďalšie informácie dôležité na identifikáciu adresáta;

c)súhrn relevantných skutočností a okolností, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia o uložení správnej pokuty;

d)súhrn rozhodnutia o uložení správnej pokuty a jeho kópia;

e)informácie o vykonateľnosti rozhodnutia a dátum, kedy sa rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným;

f)výška pokuty, ktorá sa má zaplatiť;

g)lehota, v rámci ktorej by sa mal vykonať výkon, ako sú zákonné lehoty alebo premlčacie lehoty;

h)informácie preukazujúce primerané úsilie, ktoré žiadajúci orgán vynaložil na výkon rozhodnutia vo svojej jurisdikcii, vrátane zistenej neexistencie dostatočného majetku dotknutej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý by umožnil výkon správnej pokuty;

i)informácie, podľa ktorých má dotknutá fyzická alebo právnická osoba v členskom štáte žiadaného orgánu dostatočný majetok na to, aby bolo možné vymáhať správnu pokutu.

4.Žiadajúci orgán zasiela digitálny formulár žiadanému orgánu v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu žiadaného orgánu, pokiaľ sa žiadaný orgán a žiadajúci orgán nedohodnú, že digitálny formulár sa môže zaslať v inom jazyku.

Ak sa to vyžaduje podľa vnútroštátneho práva členského štátu žiadaného orgánu, žiadajúci orgán poskytne preklad rozhodnutia o uložení pokuty do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov členského štátu žiadaného orgánu, pokiaľ sa žiadaný orgán a žiadajúci orgán nedohodnú, že takýto preklad sa môže poskytnúť v inom jazyku.

Článok 28b

Všeobecné zásady uplatniteľné na výkon rozhodnutí o uložení správnych pokút

1.Žiadosť o pomoc pri vymáhaní správnych pokút zaslaná v súlade s článkom 28a ods. 3 a 4 predstavuje jediný právny základ pre opatrenia na účely výkonu prijaté žiadaným orgánom bez toho, aby sa vyžadovali akékoľvek ďalšie formality, doplnenie alebo nahradenie. Žiadaný orgán po doručení žiadosti bezodkladne prijme všetky potrebné opatrenia na účely výkonu podľa pravidiel a postupov stanovených jeho vnútroštátnym právom, pokiaľ sa žiadaný orgán neodvolá na odsek 4. Žiadaný orgán vyvinie úsilie, aby informoval žiadajúci orgán o každom opatrení, ktoré žiadaný orgán prijal na základe žiadosti o vymáhanie.

2.Suma vymožená z výkonu rozhodnutia o uložení správnej pokuty pripadne členskému štátu žiadajúceho orgánu v jeho vlastnej mene, pokiaľ sa členský štát žiadajúceho orgánu a členský štát žiadaného orgánu nedohodnú inak. Ak je to potrebné na vymáhanie, žiadaný orgán prepočíta správnu pokutu na menu svojho členského štátu podľa referenčného výmenného kurzu eura uverejneného Európskou centrálnou bankou platného v deň uloženia správnej pokuty.

3.Žiadaný orgán môže vymáhať všetky náklady vzniknuté v súvislosti s opatreniami prijatými podľa odseku 1 z pokuty, ktorú vybral v mene žiadajúceho orgánu, vrátane nákladov na preklad, prácu a administratívnych nákladov, bez ohľadu na výsledok konania o vymáhaní.

4.Žiadaný orgán môže odmietnuť vykonať rozhodnutie žiadajúceho orgánu o uložení správnej pokuty len vtedy, ak zistil niektorú z týchto skutočností:

a)žiadosť nespĺňa všetky požiadavky stanovené v článku 28a ods. 3 a 4;

b)rozhodnutie už nie je vykonateľné podľa práva členského štátu žiadaného orgánu z dôvodu uplynutia času;

c)výkon rozhodnutia by bol v rozpore so zásadou ne bis in idem;

d)existujú opodstatnené dôvody, ktoré preukazujú, že výkon žiadosti by bol zjavne v rozpore s verejným poriadkom vo vykonávajúcom členskom štáte.

5.Článok 28b a odseky 1 až 4 tohto článku nebránia uplatňovaniu rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV ( 30 ) ani dvojstranných či mnohostranných dohôd alebo dojednaní medzi členskými štátmi, pokiaľ takéto dohody alebo dojednania prispievajú k ďalšiemu zjednodušeniu alebo uľahčeniu postupov na vymáhanie správnych pokút, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 28a.

6.Orgán pre cenné papiere a trhy podporuje a uľahčuje vzájomnú pomoc medzi príslušnými orgánmi pri vymáhaní správnych pokút uložených mimo ich jurisdikcie v súlade s článkom 28a a s týmto článkom.

Ak žiadaný orgán odmietne poskytnúť pomoc žiadajúcemu orgánu v súlade s článkom 28a a nie je preukázaný žiadny z dôvodov podľa odseku 4 tohto článku, uplatní sa článok 17.

Ak žiadaný orgán odmietne poskytnúť pomoc žiadajúcemu orgánu s odvolaním sa na jeden z dôvodov podľa odseku 4 písm. a) až c) tohto článku, orgán pre cenné papiere a trhy môže v prípade potreby pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s postupom stanoveným v článku 19.

7.Orgán pre cenné papiere a trhy vypracuje elektronický formát digitálneho formulára uvedeného v článku 28a ods. 3.“

(21)Článok 29 sa mení takto:

a)Názov sa nahrádza takto:

„Spoločná kultúra dohľadu a presadzovania práva“

b)Odsek 1 sa mení takto:

1.prvá veta sa nahrádza takto:

„Orgán pre cenné papiere a trhy zohráva aktívnu úlohu pri budovaní spoločnej kultúry dohľadu a presadzovania práva v Únii a vytváraní jednotných postupov dohľadu a presadzovania práva, ako aj pri zabezpečovaní rovnakých postupov a konzistentného prístupu v celej Únii.“

2.Písmeno ab) sa nahrádza takto:

„ab) zriaďuje koordinačné skupiny v súlade s článkom 45b s cieľom podporiť konvergenciu dohľadu a presadzovania práva a určiť najlepšie postupy;“.

3.Písmeno c) sa nahrádza takto:

„c) prispieva k vypracovaniu vysokokvalitných a jednotných noriem dohľadu a presadzovania práva vrátane noriem pre výkazníctvo a medzinárodných účtovných štandardov v súlade s článkom 1 ods. 3;“.

c)V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Na účely stanovenia spoločnej kultúry dohľadu orgán pre cenné papiere a trhy vypracuje a udržiava aktualizovanú príručku dohľadu Únie nad účastníkmi finančného trhu a presadzovania pravidiel upravujúcich ich činnosti v Únii, v ktorej sa náležite zohľadňuje povaha, rozsah a zložitosť rizík, obchodné postupy, obchodné modely a veľkosť finančných inštitúcií a trhov, vrátane zmien z dôvodu technologických inovácií, účastníkov finančného trhu a trhov. V príručke dohľadu Únie sa stanovujú najlepšie postupy a uvádzajú vysokokvalitné metodiky a procesy. Ak sa príslušný orgán rozhodne nedodržiavať príručku dohľadu Únie alebo jej podstatné prvky, oznámi túto skutočnosť orgánu pre cenné papiere a trhy a uvedie dôvody takéhoto rozhodnutia.“

d)Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. Orgán pre cenné papiere a trhy zašle Komisii otázky, ktoré si vyžadujú výklad práva Únie. Odpovede Komisie orgán pre cenné papiere a trhy uverejňuje.“

(22)Článok 30 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Na účely tohto článku orgán pre cenné papiere a trhy zriadi ad hoc výbory pre partnerské preskúmanie, ktoré sa skladajú zo zamestnancov orgánu pre cenné papiere a trhy a členov príslušných orgánov. Týmto výborom pre partnerské preskúmanie predsedá zamestnanec orgánu pre cenné papiere a trhy. Predseda po otvorenej výzve na účasť navrhne predsedu a členov výboru pre partnerské preskúmanie, ktorých schvaľuje výkonná rada. Návrh sa považuje za prijatý, pokiaľ výkonná rada neprijme do 10 dní od návrhu predsedu rozhodnutie o jeho zamietnutí.“

b)V odseku 4 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Orgán pre cenné papiere a trhy vypracuje o výsledkoch partnerského preskúmania správu. Túto správu o partnerskom preskúmaní pripravuje výbor pre partnerské preskúmanie a prijíma výkonná rada. Výbor pre partnerské preskúmanie pri vypracúvaní tejto správy konzultuje s výkonnou radou s cieľom zabezpečiť konzistentnosť s ostatnými správami o partnerskom preskúmaní a zaistiť rovnaké podmienky. Výkonná rada posudzuje najmä to, či sa metodika uplatnila rovnakým spôsobom. V tejto správe sa vysvetľujú a uvádzajú nadväzujúce opatrenia, ktoré sa na základe partnerského preskúmania považujú za vhodné, primerané a potrebné. Uvedené nadväzujúce opatrenia možno prijať formou usmernení a odporúčaní podľa článku 16 a stanovísk podľa článku 29 ods. 1 písm. a) a článku 17aa.“

c)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Orgán pre cenné papiere a trhy vydá nadväzujúcu správu dva roky po uverejnení správy o partnerskom preskúmaní. Nadväzujúcu správu pripravuje výbor pre partnerské preskúmanie a prijíma výkonná rada. Výbor pre partnerské preskúmanie pri vypracúvaní tejto správy konzultuje s výkonnou radou s cieľom zabezpečiť konzistentnosť s ostatnými nadväzujúcimi správami. V nadväzujúcej správe sa okrem iného uvedie posúdenie primeranosti a účinnosti krokov, ktoré podnikli príslušné orgány podliehajúce partnerskému preskúmaniu v reakcii na nadväzujúce opatrenia vyplývajúce zo správy o partnerskom preskúmaní.“

d)Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. Na účely tohto článku výkonná rada príjme pracovný plán týkajúci sa partnerského preskúmania na nadchádzajúce dva roky, v ktorom sa okrem iného zohľadnia skúsenosti získané z minulých procesov partnerského preskúmania, ako aj diskusie koordinačných skupín uvedených v článku 45b. Pracovný plán týkajúci sa partnerského preskúmania predstavuje osobitnú časť ročného a viacročného pracovného programu. Tento plán sa zverejňuje. Ak dôjde k naliehavým alebo nepredvídaným udalostiam, orgán pre cenné papiere a trhy môže rozhodnúť o vykonaní dodatočných partnerských preskúmaní.“

(23)Článok 33 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci členských štátov a inštitúcií Únie, orgán pre cenné papiere a trhy môže nadväzovať kontakty a uzatvárať administratívne dohody s regulačnými orgánmi a orgánmi dohľadu tretích krajín a medzinárodnými organizáciami na účely podpory medzinárodnej spolupráce v oblasti dohľadu, a to aj prostredníctvom výmeny informácií a/alebo zamestnancov.

Pred začatím rokovaní o akejkoľvek administratívnej dohode uvedenej v prvom pododseku orgán pre cenné papiere a trhy písomne informuje Komisiu o svojom zámere vrátane predpokladaného rozsahu a cieľov takejto dohody.

Za podmienok stanovených v administratívnych dohodách uvedených v prvom pododseku, ktoré zahŕňajú ustanovenia upravujúce služobné tajomstvo a náležite zohľadňujú platné právne predpisy o ochrane údajov, si orgán pre cenné papiere a trhy môže najmä vymieňať informácie a dokumenty na podporu identifikácie, monitorovania a zmierňovania cezhraničných rizík vrátane rizík pre finančnú stabilitu a integritu trhu.

Z administratívnych dohôd uvedených v predchádzajúcich pododsekoch nesmú vyplývať Únii ani jej členským štátom právne záväzky a tieto dohody nesmú brániť členským štátom a ich príslušným orgánom uzatvárať bilaterálne alebo multilaterálne dohody s uvedenými tretími krajinami.“

b)Odsek 4 sa mení takto:

1.V prvom pododseku sa prvá veta nahrádza takto:

„Bez toho, aby boli dotknuté osobitné požiadavky stanovené v legislatívnych aktoch uvedených v článku 1 ods. 2 a administratívne dohody uzavreté podľa odseku 1 tohto článku, orgán pre cenné papiere a trhy spolupracuje, ak je to možné, s relevantnými orgánmi tretích krajín, ktorých režimy regulácie a dohľadu boli uznané za rovnocenné.“

2.V prvom pododseku sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) v rozsahu, v akom je to potrebné na následné sledovanie takýchto rozhodnutí o rovnocennosti, postupy týkajúce sa koordinácie činností v oblasti dohľadu, v prípade potreby a ak je to stanovené v iných aktoch Únie vrátane kontrol na mieste.“

3.Posledný pododsek sa nahrádza takto:

„Orgán pre cenné papiere a trhy informuje Komisiu, ak relevantný orgán tretej krajiny odmietne uzavrieť takéto administratívne dohody alebo ak odmietne účinne spolupracovať.“

(24)V článku 35 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Príslušné orgány poskytnú orgánu pre cenné papiere a trhy na jeho žiadosť bez zbytočného odkladu všetky potrebné informácie s cieľom plniť povinnosti, ktoré mu boli udelené týmto nariadením a inými aktami Únie, za predpokladu, že majú zákonný prístup k príslušným informáciám. Ak príslušný orgán odmietne poskytnúť požadované informácie, musí preukázať, že tieto informácie nie je možné orgánu pre cenné papiere a trhy legálne poskytnúť.“

(25)Vkladá sa tento článok 35c:

„Článok 35c

Platforma údajov

1.Orgán pre cenné papiere a trhy zriadi a udržiava platformu údajov na uľahčenie zberu, uchovávania a spracúvania informácií a prístupu k nim, ako sa stanovuje v tomto nariadení alebo v iných aktoch Únie, v ktorých sa nariaďuje používanie tejto platformy.

2.Platforma údajov zahŕňa technológiu dohľadu a ďalšie relevantné nástroje na zlepšenie schopností analýzy a monitorovania a na uľahčenie spolupráce medzi orgánmi.

3.Orgán pre cenné papiere a trhy musí zabezpečiť, aby bola platforma navrhnutá a prevádzkovaná čo najefektívnejším spôsobom a aby sa podľa možnosti zabránilo duplicite zberu údajov a zabezpečila sa presnosť a interoperabilita údajov.

4.Orgán pre cenné papiere a trhy zabezpečí, aby zber, uchovávanie a spracúvanie akýchkoľvek údajov a prístup k nim na platforme boli v súlade s povinnosťami služobného tajomstva a dôvernosti stanovenými v článku 70 tohto nariadenia a vo všetkých ostatných uplatniteľných aktoch Únie.

5.Orgán pre cenné papiere a trhy je zodpovedný najmä za zabezpečenie bezpečnosti, dostupnosti, údržby a vývoja softvéru a IT infraštruktúry platformy.

6.Ak sa osobné údaje spracúvajú na platforme údajov, orgán pre cenné papiere a trhy ich spracúva len v rozsahu, ktorý je potrebný na uľahčenie zberu, uchovávania a spracúvania poskytnutých informácií a prístupu k nim v súlade s platnými aktmi Únie uvedenými v odseku 1.“

(26)Článok 39 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Orgán pre cenné papiere a trhy koná pri prijímaní rozhodnutí podľa článkov 17, 17aa, 17aaa, 18, 19 a 19a v súlade s odsekmi 2 až 6 tohto článku.“

b)Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Rozhodnutia, ktoré orgán pre cenné papiere a trhy prijíma podľa článku 17, 17aa, 17aaa, 18, 19 alebo 19a, sa zverejňujú. Pri uverejnení sa uvedie totožnosť dotknutého príslušného orgánu alebo účastníka finančného trhu a hlavný obsah rozhodnutia, pokiaľ takéto uverejnenie nie je v rozpore s oprávneným záujmom týchto účastníkov finančného trhu alebo s ochranou ich obchodných tajomstiev alebo pokiaľ by mohlo vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému Únie alebo jeho časti.“

(27)Vkladá sa kapitola IIa:

„KAPITOLA IIa

PRÁVOMOCI ORGÁNU PRE CENNÉ PAPIERE A TRHY NAD ÚČASTNÍKMI FINANČNÉHO TRHU POD DOHĽADOM ORGÁNU PRE CENNÉ PAPIERE A TRHY

Článok 39a

Rozsah pôsobnosti

1.Táto kapitola sa vzťahuje na všetkých účastníkov finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy, ak nie je v tejto kapitole uvedené inak. Nevzťahuje sa však na centrálne protistrany uznané podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

2.Ak sú ustanovenia tejto kapitoly v rozpore s ustanovením iného aktu Únie, ktorým sa upravujú osobitné aspekty procesných právomocí orgánu pre cenné papiere a trhy v konkrétnom odvetví alebo oblasti, má prednosť ustanovenie iného aktu Únie a uplatňuje sa na uvedené konkrétne odvetvie alebo oblasť. Právomoci udelené orgánu pre cenné papiere a trhy, úradníkom orgánu pre cenné papiere a trhy, alebo iným osobám povereným orgánom pre cenné papiere a trhy sa nesmú použiť na vyžiadanie si zverejnenia informácií alebo dokumentov, ktoré sú predmetom povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť.

Článok 39b

Žiadosti o informácie

1.Na účely výkonu svojich úloh môže orgán pre cenné papiere a trhy požiadať účastníkov finančného trhu, nad ktorými vykonáva dohľad orgán pre cenné papiere a trhy, osoby, ktoré sa podieľajú na činnostiach účastníkov finančného trhu, nad ktorými vykonáva dohľad orgán pre cenné papiere a trhy, alebo ktoré sú nimi ovplyvnené, spriaznené tretie strany, tretie strany, ktorým účastníci finančného trhu, nad ktorými vykonáva dohľad orgán pre cenné papiere a trhy, zverili externé zabezpečovanie prevádzkových funkcií alebo činností, a osoby inak úzko a významne spriaznené alebo prepojené s účastníkmi finančného trhu, nad ktorými vykonáva dohľad orgán pre cenné papiere a trhy, alebo s ich činnosťami, a všetky ostatné osoby, ako sa stanovuje v iných aktoch Únie, aby poskytli všetky informácie potrebné na plnenie svojich povinností podľa tohto nariadenia a iných aktov Únie.

2.Pri zasielaní jednoduchej žiadosti o informácie podľa odseku 1 sa orgán pre cenné papiere a trhy odvoláva na tento článok ako na právny základ žiadosti, uvedie dôvod žiadosti, špecifikuje požadované informácie, stanoví lehotu, v ktorej sa majú informácie poskytnúť, a informuje o možných pokutách v prípade nesprávnych alebo zavádzajúcich odpovedí.

3.Ak orgán pre cenné papiere a trhy požiada o informácie podľa odseku 1 rozhodnutím:

a)odkazuje na tento článok ako právny základ žiadosti;

b)uvedie dôvod žiadosti;

c)špecifikuje požadované informácie;

d)stanoví lehotu na poskytnutie informácií;

e)uvedie možné pravidelné platby penále za poskytnutie neúplných informácií;

f)informuje o možných pokutách v prípade nesprávnych alebo zavádzajúcich odpovedí;

g)informuje adresátov o právach na odvolanie podľa tohto nariadenia.

4.Osoby uvedené v odseku 1 alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie podľa zákona, ich stanov alebo mandátu poskytujú požadované informácie.

5.Orgán pre cenné papiere a trhy bezodkladne zašle kópiu rozhodnutia uvedeného v odseku 3 relevantnému príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú osoby uvedené v odseku 1, ktorých sa žiadosť o informácie týka, bydlisko alebo kde sú usadené.

Článok 39c

Vyšetrovania

1.Na účely vykonávania svojich úloh môže orgán pre cenné papiere a trhy vykonávať všetky potrebné vyšetrovania osôb uvedených v článku 39b ods. 1. Pred začatím vyšetrovania podľa tohto článku orgán pre cenné papiere a trhy prijme rozhodnutie o vykonaní vyšetrovania. V rozhodnutí sa uvedie predmet a účel vyšetrovania, dátum jeho začatia a pravidelné platby penále stanovené v tomto nariadení a iných aktoch Únie, ak sa dotknuté osoby nepodrobia vyšetrovaniu, právne prostriedky nápravy dostupné podľa tohto nariadenia a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie.

2.Úrad pre cenné papiere a trhy je oprávnený:

a)preskúmavať záznamy, údaje, postupy a iné materiály vzťahujúce sa na plnenie svojich úloh bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

b)robiť alebo získavať overené kópie takýchto záznamov, údajov, postupov a iných materiálov, alebo výpisy z nich;

c)predvolať a požiadať ktorúkoľvek osobu uvedenú v článku 39b ods. 1 alebo jej zástupcov alebo zamestnancov, aby podali ústne alebo písomné vysvetlenie skutočností alebo dokumentov týkajúcich sa predmetu a dôvodu kontroly, a zaznamenať odpovede;

d)vypočuť inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania;

e)žiadať telefónne záznamy a záznamy o prevádzkových údajoch.

3.Orgán pre cenné papiere a trhy môže poveriť svojich úradníkov a iné osoby vykonávaním vyšetrovaní uvedených v odseku 1. Svoje právomoci vykonávajú po predložení písomného povolenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod vyšetrovania. V uvedenom povolení sa takisto upozorní na pravidelné platby penále stanovené v článku 39g v prípade, že osoby uvedené v článku 39b ods. 1 neposkytnú alebo poskytnú len neúplné požadované záznamy, údaje, postupy alebo iné materiály alebo odpovede na otázky, ktoré sa im položili, a na pokuty stanovené podľa tohto nariadenia a iných aktov Únie v prípade, že osoby uvedené v článku 39b ods. 1 poskytnú nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky, ktoré sa im položili.

4.Orgán pre cenné papiere a trhy informuje o vyšetrovaní v dostatočnom predstihu pred jeho vykonaním relevantný príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má vyšetrovanie vykonať. Úradníci dotknutého príslušného orgánu pomáhajú na žiadosť orgánu pre cenné papiere a trhy tomuto orgánu pri plnení jeho povinností. Úradníci dotknutého príslušného orgánu sa takisto môžu na požiadanie dotknutého príslušného orgánu zúčastniť vyšetrovania.

5.Ak si žiadosť o telefónne záznamy alebo o záznamy o prevádzkových údajoch v zmysle odseku 1 písm. e) vyžaduje podľa vnútroštátnych predpisov povolenie justičného orgánu, požiada sa o takéto povolenie. Žiadosť o takéto povolenie môže predstavovať aj predbežné opatrenie.

6.Ak sa požiada o povolenie uvedené v odseku 5, vnútroštátny justičný orgán overí, či je rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy pravé a posúdi, či predpokladané donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet vyšetrovania svojvoľné alebo neprimerané. Pri posudzovaní primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny justičný orgán požiadať orgán pre cenné papiere a trhy o podrobné vysvetlenia, a to najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán pre cenné papiere a trhy podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia alebo iných aktov Únie, ktoré patria do jeho pôsobnosti, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny justičný orgán však nesmie skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie zo spisu orgánu pre cenné papiere a trhy. Zákonnosť rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy preskúmava len Súdny dvor na základe postupu stanoveného v tomto nariadení.

Článok 39d

Kontroly na mieste

1.Na účely vykonávania svojich úloh môže orgán pre cenné papiere a trhy vykonávať kontroly na mieste v priestoroch osôb uvedených v článku 39b ods. 1. Pred začatím kontroly na mieste orgán pre cenné papiere a trhy prijme rozhodnutie o vykonaní kontroly na mieste. V rozhodnutí sa uvedie predmet a dôvod kontroly, dátum jej začatia a pravidelné platby penále stanovené podľa tohto nariadenia a iných aktov Únie v prípade osôb, ktoré sa kontrole nepodrobia, právne prostriedky nápravy dostupné podľa tohto nariadenia a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. Ak je to nevyhnutné na účely náležitého a účinného vykonania kontroly, orgán pre cenné papiere a trhy môže vykonať kontrolu na mieste bez predchádzajúceho oznámenia osobám, ktoré sú predmetom vyšetrovania.

2.Úradníci orgánu pre cenné papiere a trhy a iné osoby ním oprávnené na vykonanie kontroly na mieste môžu vstúpiť do všetkých obchodných priestorov a na pozemky právnických osôb, ktoré sú predmetom rozhodnutia o vyšetrovaní uvedeného v odseku 1, a majú všetky právomoci uvedené v článku 39c. Majú takisto právomoc zapečatiť akékoľvek obchodné priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v potrebnom rozsahu.

3.Úradníci orgánu pre cenné papiere a trhy a iné osoby ním oprávnené na vykonanie kontroly na mieste vykonávajú svoje právomoci na základe predloženia písomného povolenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod kontroly a pravidelné platby penále stanovené v článku 39g za nepodrobenie sa kontrole.

4.Orgán pre cenné papiere a trhy v dostatočnom časovom predstihu pred kontrolou informuje relevantný príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má vykonať kontrola, a účastníkov finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy o rozhodnutí vykonať kontrolu na mieste.

5.Relevantný príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať, na žiadosť orgánu pre cenné papiere a trhy mu aktívne pomáha. Na tento účel má príslušný orgán dotknutého členského štátu právomoci stanovené v odseku 2. Príslušný orgán dotknutého členského štátu sa takisto môže na požiadanie zúčastniť na kontrolách na mieste.

6.Orgán pre cenné papiere a trhy môže takisto požiadať relevantný príslušný orgán členského štátu, aby v jeho mene vykonal konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste, ako sa stanovuje v tomto článku a článku 39c. Príslušný orgán dotknutého členského štátu má na tento účel rovnaké právomoci, ako má orgán pre cenné papiere a trhy, ako sa stanovuje v tomto článku a článku 39c.

7.Ak orgán pre cenné papiere a trhy zistí, že osoba, ktorá je predmetom kontroly, namieta voči vykonaniu kontroly nariadenej podľa tohto článku, príslušný orgán dotknutého členského štátu poskytne orgánu pre cenné papiere a trhy potrebnú pomoc a vo vhodných prípadoch požiada o asistenciu políciu alebo rovnocenný orgán presadzovania práva s cieľom umožniť orgánu pre cenné papiere a trhy vykonať kontrolu na mieste.

8.Ak si kontrola na mieste stanovená v odseku 1 alebo pomoc stanovená v odseku 7 vyžaduje podľa vnútroštátnych predpisov povolenie justičného orgánu, požiada sa o takéto povolenie. Žiadosť o takéto povolenie môže predstavovať aj predbežné opatrenie.

9.Ak sa požiada o povolenie uvedené v odseku 8, vnútroštátny justičný orgán overí, či je rozhodnutie orgánu pre cenné papiere a trhy pravé a posúdi, či plánované donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet kontroly svojvoľné alebo neprimerané. Pri posudzovaní primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny justičný orgán požiadať orgán pre cenné papiere a trhy o podrobné vysvetlenia, a to najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán pre cenné papiere a trhy podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia alebo iných aktov Únie, ktoré patria do jeho pôsobnosti, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny justičný orgán však neskúma potrebu kontroly ani nepožaduje informácie obsiahnuté v spise orgánu pre cenné papiere a trhy. Zákonnosť rozhodnutia orgánu pre cenné papiere a trhy preskúmava len Súdny dvor na základe postupu stanoveného v tomto nariadení.

Článok 39e

Procesné pravidlá pre opatrenia v oblasti dohľadu a pokuty

1.Ak orgán pre cenné papiere a trhy zistí, že existujú závažné náznaky existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať jedno alebo viacero porušení tohto nariadenia alebo iných aktov Únie, ktoré patria do jeho pôsobnosti, začne vyšetrovanie v súlade s článkom 39c a vymenuje nezávislého vyšetrujúceho úradníka v rámci orgánu pre cenné papiere a trhy, aby záležitosť vyšetril. Vyšetrujúci úradník sa priamo ani nepriamo nepodieľa ani nepodieľal na dohľade nad dotknutým účastníkom finančného trhu, ktorý je pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy, a svoje funkcie vykonáva nezávisle od výkonnej rady.

2.Vyšetrujúci úradník vyšetruje údajné porušenia, pričom prihliada na akékoľvek pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, a predkladá výkonnej rade úplný spis so zisteniami. Na účely plnenia úloh môže vyšetrujúci úradník uplatňovať právomoc žiadať informácie v súlade s článkom 39b a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkami 39c a 39d. Pri uplatňovaní týchto právomocí postupuje vyšetrujúci úradník v súlade s článkom 39a.

Vyšetrujúci úradník musí mať počas vyšetrovania prístup ku všetkým dokumentom a informáciám zhromaždeným orgánom pre cenné papiere a trhy pri výkone dohľadu.

3.Po ukončení vyšetrovania a pred predložením spisu so zisteniami výkonnej rade poskytne vyšetrujúci úradník osobám, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, možnosť vypočutia vo vyšetrovaných veciach. Vyšetrujúci úradník zakladá zistenia len na skutočnostiach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, mohli vyjadriť.

Počas vyšetrovania podľa tohto článku sa plne dodržiava právo dotknutých osôb na obhajobu.

4.Vyšetrujúci úradník musí osobám, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, oznámiť, že predložil spis so zisteniami výkonnej rade. Osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, majú právo na prístup k spisu s výhradou oprávneného záujmu iných osôb týkajúceho sa ochrany ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie týkajúce sa tretích strán.

5.Na základe spisu obsahujúceho zistenia vyšetrujúceho úradníka a po vypočutí osôb, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, v prípade, že o to dotknuté osoby požiadali, výkonná rada rozhodne, či sa osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, dopustili jedného porušenia alebo viacerých porušení, ktoré sú predmetom vyšetrovania, a v takom prípade prijme opatrenie dohľadu v súlade s týmto nariadením a príslušnými aktmi Únie a uloží pokutu v súlade s týmto nariadením a príslušnými aktmi Únie.

6.Vyšetrujúci úradník sa nezúčastňuje na rokovaniach výkonnej rady ani žiadnym iným spôsobom nezasahuje do rozhodovacieho procesu výkonnej rady.

7.Komisia prijme formou delegovaných aktov v súlade s článkom 75a ďalšie procesné pravidlá na účely výkonu právomoci ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále, ktoré budú obsahovať aj ustanovenia o práve na obhajobu, dočasné ustanovenia a výber pokút alebo pravidelných platieb penále, a prijme podrobné pravidlá o premlčacích lehotách na ukladanie a vymáhanie sankcií.

8.Ak orgán pre cenné papiere a trhy pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia alebo iných aktov Únie zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, postúpi túto vec príslušným vnútroštátnym orgánom na účely trestného stíhania. Orgán pre cenné papiere a trhy okrem toho neuloží pokuty ani pravidelné platby penále v prípade, keď bol predchádzajúci právoplatný rozsudok v prípade vyplývajúcom z rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, vynesený v trestnom konaní podľa vnútroštátneho práva.

Článok 39f

Pokuty

1.Ak výkonná rada v súlade s článkom 39e ods. 5 zistí, že účastník finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy úmyselne alebo z nedbanlivosti porušil toto nariadenie alebo iný príslušný akt Únie v pôsobnosti orgánu pre cenné papiere a trhy, prijme rozhodnutie o uložení pokuty v súlade s odsekom 2.

Porušenie sa považuje za úmyselné, ak orgán pre cenné papiere a trhy zistí objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú, že účastník finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy konal úmyselne s cieľom dopustiť sa porušenia.

2.Ak nie je v iných aktoch Únie, ktoré sa vzťahujú na konkrétne odvetvie alebo oblasť, stanovené inak, pokuta nesmie presiahnuť:

a)v prípade právnickej osoby 1 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcu hodnotu v národnej mene podľa referenčného výmenného kurzu eura uverejneného Európskou centrálnou bankou platného v deň uloženia pokuty;

b)alebo 10 % ročného obratu dotknutého účastníka finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy, ktorý podlieha vyšetrovaniu, za predchádzajúci hospodársky rok, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia;

c)v prípade fyzickej osoby 500 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcu hodnotu v národnej mene podľa referenčného výmenného kurzu eura uverejneného Európskou centrálnou bankou platného v deň, kedy bola pokuta uložená.

3.Pri stanovovaní výšky pokuty podľa odseku 1 orgán pre cenné papiere a trhy zohľadňuje kritériá uvedené v článku 39g ods. 2.

4.Bez ohľadu na odsek 3, ak mala právnická osoba priamo alebo nepriamo z porušenia finančný prospech, výška pokuty sa rovná prinajmenšom tomuto prospechu.

Článok 39g

Pravidelné platby penále

1.Výkonná rada môže prostredníctvom rozhodnutia uložiť pravidelné platby penále s cieľom donútiť:

a)účastníkov finančných trhov pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy, aby v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 39h ods. 1 písm. d) ukončili porušovanie;

b)osobu uvedenú v článku 39b ods. 1, aby poskytla úplné informácie, ktoré boli vyžiadané rozhodnutím podľa článku 39b;

c)osobu uvedenú v článku 39b ods. 1, aby sa podrobila vyšetrovaniu, aby poskytla úplné záznamy, údaje, postupy alebo akékoľvek iné požadované materiály alebo doplnila a opravila ostatné informácie poskytnuté pri vyšetrovaní, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia prijatého podľa článku 39c;

d)osobu uvedenú v článku 39b ods. 1, aby sa podrobila kontrole na mieste nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 39d.

2.Pravidelné platby penále musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Pravidelná platba penále sa ukladá za každý deň, až kým účastník finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy alebo dotknutá osoba nesplní príslušné rozhodnutie uvedené v odseku 1.

3.Bez ohľadu na odsek 2 je výška pravidelnej platby penále 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom hospodárskom roku alebo v prípade fyzických osôb 2 % priemerného denného príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Vypočíta sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pravidelná platba penále.

4.Pravidelnú platbu penále možno uložiť na obdobie najviac šesť mesiacov od oznámenia rozhodnutia výkonnej rady.

Článok 39h

Opatrenia dohľadu

1.Ak orgán pre cenné papiere a trhy v súlade s článkom 39e ods. 4 zistí, že účastník finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy sa dopustil porušenia tohto nariadenia alebo iných príslušných aktov Únie, ktoré patria do jeho pôsobnosti, vrátane prípadov, keď sú uvedené v prílohe k iným príslušným aktom Únie, ktoré patria do jeho pôsobnosti, prijme rozhodnutie o prijatí jedného alebo viacerých z nasledujúcich opatrení, ktoré sú vhodné pre príslušné odvetvie alebo oblasť podľa tohto nariadenia, alebo, ak sú stanovené, v rámci jeho právomocí podľa uplatniteľných právnych predpisov Únie:

a)v závislosti od odvetvia, v ktorom účastník finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy pôsobí, odobrať registráciu, uznanie alebo povolenie účastníkovi finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy;

b)zakázať účastníkovi finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy vykonávať činnosti podľa tohto nariadenia alebo iných príslušných aktov Únie v celej Únii až do ukončenia porušovania;

c)požadovať dočasné alebo trvalé ukončenie uplatňovania akéhokoľvek postupu alebo správania, ktoré sú podľa orgánu pre cenné papiere a trhy v rozpore s ustanoveniami tohto nariadenia a iných príslušných aktov Únie;

d)pozastaviť registráciu, uznanie alebo povolenie účastníka finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy;

e)požadovať od účastníka finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy, aby ukončil porušovanie;

f)uložiť pokuty podľa článku 39f;

g)uložiť pravidelné platby penále podľa článku 39g;

h)vydať verejné oznámenie;

i)požadovať vylúčenie fyzickej osoby z riadiacej rady účastníka finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy;

j)vyžadovať zmrazenie alebo zaistenie aktív, alebo oboje;

k)vyžadovať, aby audítori alebo experti vykonali overovanie alebo vyšetrovania;

l)prijať akýkoľvek druh opatrenia na zabezpečenie toho, aby účastník finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy naďalej dodržiaval zákonné požiadavky.

2.Orgán pre cenné papiere a trhy odoberie registráciu, povolenie alebo uznanie účastníka finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy v ktoromkoľvek z týchto prípadov, pokiaľ nie je v iných aktoch Únie, ktoré majú prednosť, uvedené inak:

a)účastník finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy sa výslovne vzdal registrácie, povolenia alebo uznania alebo nevyužil registráciu, povolenie alebo uznanie do 36 mesiacov od udelenia registrácie, povolenia alebo uznania;

b)účastník finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy získal registráciu, povolenie alebo uznanie na základe nepravdivých vyhlásení alebo inými neoprávnenými prostriedkami;

c)účastník finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy už nespĺňa podmienky, za ktorých získal registráciu, povolenie alebo uznanie.

Ak orgán pre cenné papiere a trhy odníme registráciu, povolenie alebo uznanie účastníka finančného trhu, nad ktorým vykonáva dohľad, vo svojom rozhodnutí uvedie úplné odôvodnenie.

Toto odňatie má okamžitý účinok.

Na účely odseku 1 musí byť opatrenie účinné, primerané a odrádzajúce a orgán pre cenné papiere a trhy zohľadňuje povahu a závažnosť porušenia so zreteľom na tieto kritériá:

a)trvanie a frekvencia výskytu porušenia;

b)či porušenie spôsobilo finančnú trestnú činnosť alebo ju uľahčilo, alebo k nej inak prispelo;

c)či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti;

d)miera zodpovednosti za porušenie;

e)finančná sila osoby zodpovednej za porušenie na základe celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu a čistého majetku zodpovednej fyzickej osoby;

f)vplyv porušenia na záujmy investorov;

g)význam ziskov, ktoré účastník finančného trhu pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy zodpovedný za porušenie dosiahol, alebo strát, ktorým zabránil, alebo strát tretích strán spôsobených porušením v rozsahu, v akom ich možno určiť;

h)úroveň spolupráce účastníka finančných trhov pod dohľadom orgánu pre cenné papiere a trhy zodpovedného za porušenie s orgánom pre cenné papiere a trhy bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť vrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;