EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli4. 12. 2025

COM(2025) 941 final

2025/0381(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o finalite vyrovnania a o zrušení smernice 98/26/ES a zmene smernice 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2025) 943 final} - {SWD(2025) 943 final} - {SWD(2025) 944 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

Navrhovaná zmena smernice o konečnom zúčtovaní na nariadenie – spolu s cielenými zmenami jej hmotnoprávnych ustanovení – by sa mala považovať za primeranú a potrebnú na dosiahnutie cieľov únie úspor a investícií. Roztrieštenosť a rozdiely v uplatňovaní pravidiel finality vyrovnania v jednotlivých členských štátoch už dlho bránia cezhraničnej finančnej činnosti. Rozdielne transpozície kľúčových definícií a pojmov, ako aj nejednotné vnútroštátne postupy pri určovaní systémov a stanovovaní okamihu finality vytvárajú právnu neistotu a ďalšie prevádzkové a právne riziko pri cezhraničných operáciách. Nariadením by sa tieto pravidlá priamo harmonizovali, čím by sa zabezpečilo ich jednotné uplatňovanie v celej Únii a umožnilo vykonávanie plynulejších a predvídateľnejších finančných operácií. Návrhom sa tak podporuje jeden z hlavných cieľov únie úspor a investícií, ktorým je integrovanejší a efektívnejší jednotný trh pre úspory a investície.

Ustanovenia o finalite vyrovnania by v prípade nariadenia nepredstavovali neprimeranú záťaž pre účastníkov trhu alebo orgány. Nariadením by sa namiesto toho odstránilo duplicitné právne úsilie a úsilie o zabezpečenie súladu s právnymi predpismi, ktoré v súčasnosti vzniká v dôsledku nutnosti orientovať sa v 27 rozdielnych transpozíciách a výkladoch smernice o konečnom zúčtovaní. Právnou jednotnosťou dosiahnutou prostredníctvom nariadenia o finalite vyrovnania by sa zjednodušila účasť vo viacerých systémoch, znížili by sa náklady spojené s povinnou starostlivosťou a zvýšila by sa právna istota, najmä v cezhraničných situáciách a v prípade účasti v systémoch tretích krajín. A napokon by zmeny súvisiace so zabezpečením technologickej neutrality umožnili väčšiu právnu istotu v prípade, že sa systémy a aktíva opierajú o nové technológie, čím by sa znížila potreba nákladnej právnej práce na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi.

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

·verejnú konzultáciu 9 o fungovaní smernice o konečnom zúčtovaní, ktorá sa konala od 12. februára 2021 do 7. mája 2021. Na cielenú konzultáciu odpovedalo 72 zainteresovaných strán. Mnohí respondenti poukázali na nedostatočnú harmonizáciu a právnu istotu, pokiaľ ide o to, ako sa pravidlá členských štátov v oblasti platobnej neschopnosti uplatňujú na účastníkov z EÚ v systémoch tretích krajín. Respondenti sa zároveň vo všeobecnosti zhodli na doplnení centrálnych depozitárov cenných papierov do zoznamu oprávnených (priamych) účastníkov systémov, ktoré sa riadia právom členského štátu,

·seminár zainteresovaných strán 10 o identifikácii a riešení prekážok integrácie trhovej infraštruktúry a rozširovania investičných fondov v EÚ, ktorý sa konal 26. septembra 2024. Súčasťou podujatia bol panel o poobchodných činnostiach, v rámci ktorého sa skúmali potenciálne výhody a výzvy poobchodnej konsolidácie, ako aj regulačné prostredie,

·cielenú konzultáciu 11 o integrácii kapitálových trhov EÚ, ktorá sa konala od 15. apríla 2025 do 10. júna 2025. Pokiaľ ide o smernicu o konečnom zúčtovaní, niektorí respondenti sa domnievali, že smernica funguje dobre a nie sú potrebné žiadne zmeny okrem niektorých objasnení týkajúcich sa jej uplatňovania na systémy založené na DLT. Ďalší respondenti však podporili zmenu smernice o konečnom zúčtovaní na nariadenie, aby sa vyriešilo nejednotné vykonávanie tejto smernice v celej EÚ. Respondenti takisto zdôraznili potrebu jasnejších usmernení týkajúcich sa kolíznych noriem, ako aj potrebu riešenia neistoty v súvislosti s ochranou nepriamych účastníkov a rozšírením ochrany na účastníkov v systémoch tretích krajín a na systémy založené na DLT. Niekoľko respondentov uviedlo, že súčasný rámec smernice o konečnom zúčtovaní je príliš úzky a že by bol prospešný komplexnejší prístup (napr. rozšírenie rozsahu oprávnených účastníkov). Niektorí respondenti navrhli, aby sa ochrana vyplývajúca zo smernice o konečnom zúčtovaní rozšírila na činnosti týkajúce sa akýchkoľvek aktív, nielen hotovosti a cenných papierov, a aby sa vymedzenie pojmu „systém“ rozšírilo tak, aby zahŕňalo viac druhov systémov. Niektorí respondenti navyše uviedli, že by sa mali zverejňovať informácie o každom určenom systéme, aby sa v rámci smernice o konečnom zúčtovaní harmonizovali okamihy finality vyrovnania, a že by sa v smernici o finančnom kolateráli malo poskytnúť jasnejšie vymedzenie pojmov „zabezpečenie“ a „finančný kolaterál“. Nesúlad týchto definícií uviedla viac ako polovica respondentov ako faktor, ktorý komplikuje efektívne riadenie kolaterálu.

•Získavanie a využívanie expertízy

·poradná skupina v oblasti trhových infraštruktúr pre cenné papiere a kolaterál (AMI-SeCo) 12 uverejnila v septembri 2025 správu 13 o pretrvávajúcich prekážkach integrácie v oblasti služieb po obchodovaní s cennými papiermi. V správe sa uvádza, že hoci sa regulačnými opatreniami EÚ odstránili prekážky (vrátane otázok týkajúcich sa finality), pretrvávajú ťažkosti spôsobené rozdielnym vykonávaním alebo výkladom v jednotlivých krajinách,

·štúdia o znížení roztrieštenosti poobchodných infraštruktúr v Európe, ktorej vypracovanie si v septembri 2024 objednala Európska komisia 14 . Štúdia 15  vychádzala z verejne dostupných informácií a údajov, ale zahŕňala aj 98 štruktúrovaných rozhovorov so 76 inštitúciami z 21 európskych krajín, a to vrátane infraštruktúr finančného trhu, účastníkov trhu a orgánov dohľadu a politiky. V štúdii sa uvádza, že vymedzenie finality vyrovnania je jednou z oblastí, v ktorých rozdielny výklad a vykonávanie v členských štátoch pôsobia ako prekážka integrácie kapitálových trhov. Okrem toho sa v štúdii odporúča zmeniť smernicu o konečnom zúčtovaní na nariadenie, pretože by sa tým zabezpečilo jednotné uplatňovanie pravidiel finality vyrovnania, znížilo by sa právne riziko a posilnili základy interoperabilných a konsolidovaných trhových infraštruktúr.

•Posúdenie vplyvu

·možnosť č. 1 – neprijať žiadne opatrenia,

·možnosť č. 2 – komplexné preskúmanie smernice o konečnom zúčtovaní s cieľom zlepšiť fungovanie trhovej infraštruktúry,

·možnosť č. 3 – rozsiahle preskúmanie smernice o konečnom zúčtovaní s cieľom zaviesť integrovaný trh.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

2025/0381 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o finalite vyrovnania a o zrušení smernice 98/26/ES a zmene smernice 2002/47/ES o dohodách o finančných zárukách

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 19 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 20 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom 21 ,

keďže:

(1)Tento návrh je súčasťou balíka, ktorého cieľom je vytvoriť jednotný trh s finančnými službami prostredníctvom riešenia neefektívnosti trhu vyplývajúcej z jeho roztrieštenosti a vytvoriť skutočne integrované európske kapitálové trhy, ktoré budú prístupné pre všetkých občanov a podniky v celej Únii. Účelom balíka je využiť potenciál finančných trhov Únie poskytnutím prístupu k efektívnejšiemu financovaniu prostredníctvom kapitálových trhov a umožnením cezhraničných kapitálových tokov, čo by zas malo podporiť hospodárstvo Únie, stimulovať tvorbu pracovných miest a zvýšiť konkurencieschopnosť.

(2)V smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES 22 sa stanovujú zásady a pravidlá zamerané na zníženie systémového rizika vyplývajúceho z platobnej neschopnosti účastníkov platobných systémov a systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi tým, že sa upustí od uplatňovania určitých vnútroštátnych insolvenčných pravidiel, ak sa strana transakcie stane platobne neschopnou, čo umožní bezpečné uskutočňovanie a vyrovnanie platieb a transakcií s cennými papiermi. Smernicou 98/26/ES sa takisto chráni kolaterál poskytnutý platobne neschopnou stranou a objasňuje sa, ktoré právo sa má uplatňovať v určitých cezhraničných situáciách.

(3)Z verejnej konzultácie uskutočnenej v roku 2021 a zo správy Komisie z roku 2023 23 vyplynulo, že povinnosti stanovené v smernici 98/26/ES, ako aj ochranu poskytovanú domácim inštitúciám zúčastňujúcim sa na systémoch tretích krajín transponovali členské štáty odlišne, čo viedlo k nerovnakým podmienkam pre systémy a účastníkov z Únie a k vytváraniu prekážok pre bezproblémové fungovanie jednotného trhu.

(4)Rozdielne vnútroštátne prístupy viedli k roztrieštenosti jednotného trhu. Systémy a účastníci podliehajú v jednotlivých členských štátoch rôznym pravidlám. V tejto súvislosti by systém mohol byť určený v jednom členskom štáte, ale nie v inom, alebo by prevodný príkaz mohol byť chránený v jednom členskom štáte, ale nie v inom, a to v závislosti od práva členského štátu, ktoré sa na systém vzťahuje. Rozdielne vnútroštátne prístupy spôsobujú právnu neistotu, bránia integrácii trhov a brzdia cezhraničné transakcie.

(5)S cieľom zabezpečiť, aby sa ustanovenia, ktorými sa ukladajú povinnosti systémom, ich prevádzkovateľom a účastníkom, uplatňovali jednotne v celej Únii, čím sa uľahčí integrácia trhov a cezhraničné transakcie a zabezpečí sa väčšia právna istota, je vhodné a potrebné zrušiť smernicu 98/26/ES a nahradiť ju nariadením.

(6)S cieľom umožniť širšiemu okruhu systémov využívať ochranu poskytovanú systémom a prevádzkovateľom systémov by mali byť použité pojmy a stanovené pravidlá neutrálne, pokiaľ ide o používanie akejkoľvek konkrétnej technológie vrátane technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT). Konkrétne by akékoľvek odkazy na register alebo záznamy mali zahŕňať prípady, keď sú takéto registre vytvorené na základe DLT alebo inak na základe distribuovaných databáz transakcií a keď sa záznamy zapisujú do takýchto registrov založených na databázach transakcií, a preto môžu, ale nemusia zahŕňať peňaženky alebo iné digitálne vyjadrenie vlastníctva a práv.

(7)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/858 24 umožňuje trhovým infraštruktúram založeným na DLT testovať poskytovanie určitých služieb prostredníctvom DLT a experimentovať s takýmto poskytovaním, a to vrátane zriadenia systémov, ktorými sa vyrovnávajú prevodné príkazy vo finančných nástrojoch založených na DLT. Takéto systémy by malo byť možné určiť podľa tohto nariadenia, ak spĺňajú podmienky stanovené v nariadení (EÚ) 2022/858 aj v tomto nariadení. Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) by mali byť poverené bližšie špecifikovať pravidlá spôsobu posudzovania a stanovovania finality vyrovnania v systémoch využívajúcich DLT.

(8)Keďže sa na systém vzťahujú vnútroštátne insolvenčné pravidlá členského štátu, ktorého právom sa daný systém riadi, systémy by mali určovať orgány členského štátu, ktorého právom sa systém riadi, a to na základe jednotných podmienok určovania a harmonizovaného postupu.

(9)Členské štáty prijali rôzne prístupy v súvislosti s druhom informácií, ktoré sa majú zverejňovať v súvislosti so systémami Únie a systémami tretích krajín, na ktoré sa rozhodli rozšíriť ochranu podľa smernice 98/26/ES. S cieľom riešiť existujúcu informačnú asymetriu medzi členskými štátmi a harmonizovať informácie, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti, by sa mal harmonizovať druh informácií, ktoré sa majú poskytovať orgánom zodpovedným za určenie alebo registráciu systému. Okrem toho by mal orgán ESMA tieto informácie zverejňovať centralizovaným spôsobom, aby sa uľahčil prístup k nim. V záujme zabezpečenia právnej istoty by informácie oznámené orgánu ESMA na účely uverejnenia mali byť relevantné, presné a aktuálne.

(10)V zozname subjektov, ktoré možno považovať za účastníkov systému, by sa mali zohľadňovať rôzne modely účasti prijaté systémami, pričom by sa malo zabezpečiť splnenie cieľa chrániť finančný systém pred systémovým rizikom. Na tento účel by subjekty, ktoré majú byť prijaté za účastníkov, mali spĺňať určité podmienky, aby sa zabránilo vzniku zbytočných rizík pre systém, na ktorom sa zúčastňujú. Takýmito podmienkami by sa však nemali ukladať dodatočné požiadavky, ak prevádzkovateľ systému už uplatňuje požiadavky na prijatie do systému podľa práva Únie pri prijímaní nových subjektov za účastníkov do svojich určených systémov, ako je to v prípade centrálnych protistrán a centrálnych depozitárov cenných papierov. Do systému by malo byť možné zahrnúť ako účastníkov subjekty, ktoré vykonávajú funkcie validácie alebo konsenzu, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie integrity vyrovnania.

(11)Na zabezpečenie účinného uplatňovania ochrany finality vyrovnania by členské štáty mali určiť orgán alebo orgány zodpovedné za určenie, registráciu a oznámenie o začatí insolvenčného konania. Týmto orgánom by sa mali udeliť právomoci potrebné na výkon ich funkcií. V prípade potreby by mali spolupracovať a vymieňať si informácie navzájom, ako aj s orgánom ESMA a členmi Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). V záujme uľahčenia ich úloh a zvýšenia transparentnosti v celej Únii by sa mal zoznam týchto orgánov zverejniť.

(12)Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať ochranu poskytovanú systémom Únie na subjekty usadené na ich území, ktoré sa priamo zúčastňujú na systémoch tretích krajín, a na zabezpečenie poskytované v súvislosti s účasťou v takýchto systémoch tretích krajín. S cieľom napraviť nerovnaké podmienky účasti subjektov z Únie v systémoch tretích krajín, ktoré vyplývajú z rôznych vnútroštátnych režimov vytvorených členskými štátmi na rozšírenie ochrany podľa smernice 98/96/ES, by sa mal stanoviť harmonizovaný režim registrácie systémov tretích krajín členskými štátmi. Mal by sa zakladať na formalizovanom a harmonizovanom postupe, ktorým sa zabezpečí uplatňovanie jasných noriem a zjednodušia sa podmienky prístupu pre všetky subjekty Únie zúčastňujúce sa na danom systéme tretej krajiny. Registráciu systémov tretích krajín členskými štátmi by mal vykonať členský štát, v ktorom je subjekt zúčastňujúci sa na takomto systéme usadený. To však môže viesť k tomu, že niekoľko členských štátov zaregistruje tú istú dohodu s treťou krajinou, ak sú členovia usadení vo viacerých členských štátoch. S cieľom zabrániť nerovnakým podmienkam pre subjekty usadené v rôznych členských štátoch by sa registrácia takýchto systémov mala vykonávať koordinovaným a konvergentným spôsobom a orgán ESMA, orgán EBA a systém ESCB by ju mali uľahčovať.

(13)Znižovanie systémového rizika si vyžaduje najmä finalitu vyrovnania a vymáhateľnosť zabezpečenia. Prevodné príkazy a ich vzájomné započítanie by preto mali byť právne vymáhateľné vo všetkých členských štátoch a záväzné pre tretie osoby. Pravidlá o vymáhaní vzájomného započítania by nemali brániť systémom v tom, aby pred uskutočnením vzájomného započítania testovali, či sú príkazy, ktoré sa zadali do systému, v súlade s pravidlami tohto systému a umožňujú uskutočniť vyrovnanie tohto systému.

(14)Vyrovnanie by sa malo považovať za konečné, keď strany zmluvy, na základe ktorej sa vyrovnanie uskutočňuje, úplne splnili svoje záväzky voči druhej strane bezpodmienečným a nezrušiteľným spôsobom. Okamih zadania prevodného príkazu do systému a okamih nezrušiteľnosti prevodného príkazu sú dôležitými okamihmi pre uplatnenie insolvenčného práva na príslušný prevodný príkaz. S cieľom zabezpečiť čo najvyšší stupeň konzistentnosti, pokiaľ ide o ochranu finality vyrovnania v rôznych systémoch, ako aj uľahčiť cezhraničnú činnosť na jednotnom trhu je potrebné stanoviť zásady, ktoré sa majú použiť na stanovenie týchto okamihov pre všetky druhy systémov. Tieto zásady by zároveň mali umožniť vypracovanie regulačných technických predpisov, ktorými by sa tieto zásady prispôsobili špecifickým vlastnostiam každého systému a zároveň by sa v nich zohľadnila existencia rôznych druhov systémov, rôznych používaných technológií a fungovania každého systému. Systémy by mali tieto prípadné špecifické a prispôsobené okamihy finality vyrovnania jasným spôsobom zahrnúť do svojich pravidiel.

(15)Účastníkom alebo tretím stranám by sa nemalo brániť v uplatňovaní akéhokoľvek práva alebo nároku vyplývajúceho zo základnej transakcie, ktoré môžu mať v zákone, na navrátenie alebo nahradenie v súvislosti s prevodným príkazom, ktorý bol zadaný do systému, a to aj v prípade podvodu alebo technickej chyby, pokiaľ to nevedie k zrušeniu vzájomného započítania ani k zrušeniu prevodného príkazu v systéme.

(16)Členské štáty by sa mali bezodkladne navzájom informovať o začatí insolvenčného konania voči účastníkovi systému. Insolvenčné konanie by nemalo mať retroaktívny účinok na práva a povinnosti účastníkov systému.

(17)V prípade insolvenčného konania voči účastníkovi systému by malo byť jasné, ktoré insolvenčné právne predpisy sa majú uplatniť na práva a povinnosti tohto účastníka v súvislosti s jeho účasťou v systéme.

(18)Zabezpečenie by malo byť chránené pred vplyvmi insolvenčných právnych predpisov uplatniteľných na platobne neschopného účastníka. Zabezpečenie obsahuje všetky prostriedky, ktoré účastník poskytol ostatným účastníkom v systéme vyrovnania na zaistenie práv a povinností v súvislosti s týmto systémom, vrátane dohôd o spätnom odkúpení, retenčných práv zo zákona a fiduciárnych prevodov.

(19)V prípade prepojených systémov treba zabezpečiť primeranú ochranu prevádzkovateľa systému, ktorý poskytuje prijímajúcemu prevádzkovateľovi systému zabezpečenie, v prípade insolvenčného konania voči tomuto prijímajúcemu prevádzkovateľovi systému.

(20)Treba stanoviť kolíznu normu týkajúcu sa práv držiteľov zabezpečenia, aby sa zaistilo, že právom členského štátu, v ktorom bolo zabezpečenie riadne zriadené v registri, na účte alebo v centralizovanom depozitnom systéme, sa stanovuje aj platnosť a vymáhateľnosť tohto zabezpečenia voči systému, prevádzkovateľovi systému a voči akejkoľvek inej osobe, ktorá si prostredníctvom systému priamo alebo nepriamo uplatňuje nárok. Toto pravidlo by sa malo uplatňovať iba na register, účet alebo centralizovaný depozitný systém, ktorý preukazuje existenciu vlastníckych práv k dotknutému zabezpečeniu alebo na účely dodania alebo prevodu dotknutého zabezpečenia.

(21)Treba objasniť, právo ktorého členského štátu by sa malo uplatňovať na určenie práv držiteľov tohto zabezpečenia. Za určitých okolností, najmä pokiaľ ide o používanie nových technológií, však nie je vždy možné určiť, v ktorom členskom štáte sa nachádza register, účet alebo centralizovaný depozitný systém, v ktorom je zabezpečenie právne zaznamenané. V takýchto prípadoch by sa práva držiteľov tohto zabezpečenia mali určiť podľa práva, ktorým sa riadi dotknutý systém v súvislosti s týmto zabezpečením.

(22)Treba tiež stanoviť kolíznu normu týkajúcu sa rozhodného práva v prípade platobnej neschopnosti účastníka. Toto pravidlo by nemalo nepriaznivo ovplyvňovať pôsobenie a účinok právnych predpisov členského štátu, podľa ktorých sa finančné nástroje vytvorili, alebo právnych predpisov členského štátu, v ktorom sa môžu finančné nástroje inak nachádzať, okrem iného vrátane právnych predpisov týkajúcich sa vytvárania, vlastníctva alebo prevodu takýchto finančných nástrojov alebo práv k takýmto finančným nástrojom, a nemali by sa interpretovať tak, aby znamenali, že akékoľvek takéto zabezpečenie bude priamo vymáhateľné alebo bude môcť byť uznané v akomkoľvek takomto členskom štáte inak než v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu.

(23)Vzhľadom na zmeny vykonané v tomto nariadení treba v záujme zabezpečenia súladu zmeniť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES 25 . Rozdiely v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a smernice 2002/47/ES by spôsobili právnu neistotu a protichodné uplatňovanie, najmä v súvislosti s nástrojmi emitovanými v rámci DLT, keďže takéto nástroje by sa považovali za potenciálny kolaterál podľa tohto nariadenia, ale nie nevyhnutne podľa smernice 2002/47/ES.

(24)Orgán ESMA, orgán EBA a systém ESCB by mali pri uplatňovaní tohto nariadenia zohrávať ústrednú úlohu tým, že budú zabezpečovať jednotné uplatňovanie pravidiel Únie príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

(25)Komisia by mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy vypracované orgánmi ESMA a EBA, pokiaľ ide o ďalšie spresnenie: informácií, ktoré sa majú uviesť v žiadosti o určenie; podmienok určenia; informácií, ktoré sa majú uviesť v žiadosti o registráciu; okamihu zadania prevodného príkazu do systému, ktorý neprevádzkuje centrálny depozitár cenných papierov, vrátane systémov založených na DLT; okamihu nezrušiteľnosti prevodného príkazu zadaného do systému, ktorý neprevádzkuje centrálny depozitár cenných papierov, vrátane systémov založených na DLT, a okamihu konečného vyrovnania v systémoch, ktoré neprevádzkuje centrálny depozitár cenných papierov, vrátane systémov založených na DLT. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 26 a s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 27 .

(26)Komisia by zároveň mala byť splnomocnená prijať vykonávacie technické predpisy vypracované orgánmi ESMA alebo EBA, pokiaľ ide o elektronické formáty žiadosti o určenie a elektronické formáty žiadosti o registráciu systému tretej krajiny. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 a článkom 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010.

(27)Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o zmeny vymedzenia pojmu prevodný príkaz s cieľom pridať alebo odstrániť vyrovnávacie aktíva a zmeny zoznamu účastníkov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(28)Na systémy, ktoré boli určené podľa smernice 98/26/ES, a systémy tretích krajín, na ktoré členské štáty rozšírili ochranu podľa uvedenej smernice pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, by sa mali vzťahovať niektoré prechodné opatrenia, aby sa členským štátom poskytol dostatočný čas na určenie alebo registráciu týchto systémov v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení. Uplatňovanie požiadaviek na určenie a registráciu týchto systémov by sa preto malo odložiť.

(29)Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečiť harmonizovaný prístup k ochrane pred systémovým rizikom vyplývajúcim z fungovania systémov vyrovnania v súvislosti s platobnou neschopnosťou ktoréhokoľvek z ich účastníkov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(30)Týmto nariadením sa zavádzajú záväzné požiadavky pre cezhraničné digitálne verejné služby v zmysle nariadenia (EÚ) 2024/903 28 . Kapitola „Digitálne rozmery“ legislatívneho finančného a digitálneho výkazu predstavuje výslednú správu. Tá bude po prijatí aktu takisto uverejnená na portále interoperabilnej Európy,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

PREDMET, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

1.Týmto nariadením sa stanovujú požiadavky na určenie systémov, ktoré spĺňajú podmienky na uplatňovanie pravidiel finality vyrovnania v Únii, ako sú stanovené v článkoch 17 až 25.

2.Týmto nariadením sa stanovujú aj požiadavky na registráciu systémov tretích krajín v jednom alebo vo viacerých členských štátoch s cieľom umožniť inštitúciám usadeným v týchto členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na uvedených systémoch tretích krajín, využívať rozšírenie ochrany v prípade platobnej neschopnosti stanovenej v článkoch 17, 19, článku 22 ods. 1, článkoch 23, 24 a článku 25 ods. 1 na prevodné príkazy zadané do takýchto systémov tretích krajín.

V prípade platobnej neschopnosti člena takéhoto systému sú prevodné príkazy zadané týmto členom chránené, ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)člen sa zúčastňuje na registrovanom systéme v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 9;

b)člen je inštitúciou v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 10 písm. a) bodoch i) až iv) a písm. b) usadenou v členskom štáte, ktorý tento systém zaregistroval podľa článku 12.

3.Toto nariadenie sa uplatňuje na:

a)každý systém v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1;

b)každého účastníka v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 15;

c)zabezpečenie, ako sa uvádza v článku 25, poskytnuté v spojení a v súvislosti s ktorýmkoľvek z týchto prípadov:

i) účasťou v systéme;

ii) operáciami centrálnych bánk členských štátov alebo Európskej centrálnej banky v súvislosti s ich úlohami centrálnych bánk.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„systém“ je formálna dohoda iná ako dohoda o interoperabilite so spoločnými pravidlami a štandardizovanými postupmi vrátane systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi, zúčtovacieho systému alebo platobného systému, ktoré umožňujú vyrovnanie, zúčtovanie alebo vykonanie prevodných príkazov medzi účastníkmi;

2.„systém tretej krajiny“ je systém, ktorý sa neriadi právom členského štátu;

3.„vyrovnanie“ je vyrovnanie v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 29 ;

4.„zúčtovanie“ je zúčtovanie v zmysle článku 2 bodu 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 30 ;

5.„systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi“ je systém, ktorého činnosť spočíva vo vyrovnávaní prevodných príkazov;

6.„platobný systém“ je platobný systém v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 31 ;

7.„zúčtovací systém“ je systém poskytujúci zúčtovacie služby prevádzkovaný klíringovým ústavom;

8.„určený systém“ je systém určený v súlade s článkom 3;

9.„registrovaný systém“ je systém registrovaný v súlade s článkom 12;

10.„inštitúcia“ je:

a)ktorýkoľvek z nasledujúcich subjektov, ktorý sa zúčastňuje na určenom systéme a ktorý je zodpovedný za splnenie finančných záväzkov vyplývajúcich z prevodných príkazov v rámci daného systému:

i)úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 32 vrátane subjektov uvedených v článku 2 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ 33 ;

ii) investičná spoločnosť v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ 34 s výnimkou inštitúcií uvedených v jej článku 2 ods. 1;

iii)orgán verejnej moci;

iv)podnik s verejnou zárukou;

v)akýkoľvek podnik, ktorého ústredie sa nachádza mimo Únie a ktorého funkcie zodpovedajú funkciám úverových inštitúcií alebo investičných spoločností Únie uvedených v bodoch i) a ii);

b) ktorýkoľvek z nasledujúcich subjektov, ktorý sa zúčastňuje na určenom systéme, ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní prevodných príkazov v zmysle vymedzenia v bode 20 písm. a), a ktorý je zodpovedný za splnenie finančných záväzkov vyplývajúcich z takýchto prevodných príkazov v rámci daného systému:

a)platobná inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 4 smernice (EÚ) 2015/2366 s výnimkou fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá využíva výnimku podľa článku 32 alebo 33 uvedenej smernice;

b)inštitúcia elektronického peňažníctva v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES 35 s výnimkou právnickej osoby, ktorá využíva výnimku podľa článku 9 uvedenej smernice;

11.„centrálna protistrana“ alebo „CCP“ je centrálna protistrana v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

12.„centrálny depozitár cenných papierov“ alebo „centrálny depozitár“ je centrálny depozitár cenných papierov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 909/2014;

13.„agent pre vyrovnanie“ je podnik poskytujúci účastníkom systému vyrovnacie účty;

14.„klíringový ústav“ je subjekt zodpovedný za výpočet čistých pozícií inštitúcií vrátane centrálnej protistrany alebo agenta pre vyrovnanie;

15.„účastník“ je ktorýkoľvek z nasledujúcich subjektov, ktorý sa zúčastňuje na systéme:

a)v prípade určených systémov ktorýkoľvek z týchto subjektov:

i)inštitúcia;

ii)centrálny depozitár;

iii)agent pre vyrovnanie;

iv)klíringový ústav;

v)prevádzkovateľ systému;

vi)zúčtovací člen centrálnej protistrany, ktorej bolo udelené povolenie podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

vii)subjekt iný ako subjekty uvedené v bodoch i) až vi);

b)v prípade registrovaných systémov ktorýkoľvek člen povolený podľa pravidiel daného registrovaného systému;

16.„člen systému“ je subjekt uvedený v bode 15 písm. a) bode vii);

17.„nepriamy účastník“ je ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v bode 15 písm. a) bodoch i) až v), ktorý má s účastníkom určeného systému vykonávajúcim prevodné príkazy zmluvný vzťah, na základe ktorého môže tento subjekt zadávať prevodné príkazy prostredníctvom určeného systému;

18.„klient“ je akýkoľvek podnik, ktorý má s účastníkom vrátane nepriameho účastníka zmluvný vzťah, na základe ktorého môže tento podnik prostredníctvom takéhoto účastníka vyrovnávať, zúčtovávať a vykonávať svoje prevodné príkazy prostredníctvom určeného systému;

19.„finančný nástroj“ je finančný nástroj v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2014/65/EÚ;

20.„prevodný príkaz“ je ktorýkoľvek z nasledujúcich pokynov vrátane pokynov, ktoré si vyžadujú použitie kryptografického kľúča alebo iného zariadenia alebo metódy na digitálne podpisovanie:

a)pokyn účastníka poskytnúť príjemcovi alebo členovi sumu finančných prostriedkov, ktorý vedie k prevzatiu alebo splneniu platobnej povinnosti, ako sa stanovuje v pravidlách systému;

b) pokyn účastníka na prevod vlastníckeho práva k finančným nástrojom a iným nástrojom, ak ich systém povoľuje, alebo na prevod podielu na nich, a to aj v súvislosti s dohodami o finančnom kolateráli a zúčtovaním, zaznamenaný prostredníctvom zaknihovania alebo elektronického záznamu v registri s podobnou funkciou alebo inak;

21.„finančné prostriedky“ sú finančné prostriedky v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 30 [nariadenia o platobných službách na vnútornom trhu (EÚ) [nariadenie o platobných službách] 36 ;

22.„zaknihovanie“ je elektronický záznam preukazujúci akékoľvek pripísanie v prospech alebo na ťarchu alebo iné zmeny vykonané v takomto elektronickom zázname, pričom elektronický záznam a akékoľvek jeho zmeny možno vykonať s použitím technológie distribuovanej databázy transakcií;

23.„insolvenčné konanie“ je akékoľvek kolektívne opatrenie stanovené v právnych predpisoch členského štátu alebo tretej krajiny s cieľom likvidácie alebo reorganizácie účastníka systému, ak takéto opatrenie zahŕňa pozastavenie alebo uloženie obmedzenia prevodov alebo platieb;

24.„vzájomné započítanie“ je zmena pohľadávok a záväzkov vyplývajúcich z prevodných príkazov, ktoré účastník alebo účastníci vystavujú pre jedného alebo viacerých účastníkov alebo prijímajú od jedného alebo viacerých účastníkov, na jednu čistú pohľadávku alebo jeden čistý záväzok s dôsledkom, že uplatňovať sa môže iba čistá pohľadávka alebo dlžný môže byť iba čistý záväzok;

25.„vyrovnací účet“ je účet, ktorý sa používa na vyrovnanie prevodných príkazov alebo na držbu vyrovnávacích aktív vrátane hotovosti, finančných prostriedkov a finančných nástrojov a, ak sa používa na rozšírenie úveru na účely vyrovnania, ktorý prevádzkuje centrálna banka, agent pre vyrovnanie alebo klíringový ústav;

26.„účet“ je záznam vrátane centralizovaného alebo decentralizovaného digitálneho alebo elektronického záznamu, na ktorý možno pripísať hotovosť, finančné nástroje alebo iné aktíva, na ťarchu ktorého ich možno zaúčtovať alebo na ktorom ich možno inak zaznamenať na účely zaevidovania zmeny v tomto zázname;

27.„kolaterál“ sú všetky speňažiteľné aktíva, ktoré zahŕňajú okrem iného uvedené finančné nástroje a finančné prostriedky vrátane tých, ktoré boli emitované alebo zaznamenané s použitím technológie distribuovanej databázy transakcií, a to aj v tokenizovanej forme, a finančnú záruku uvedenú v článku 1 ods. 4 písm. a) smernice 2002/47/ES poskytnutú v rámci záložného práva, dohody o prevode vlastníckeho práva, dohody o spätnom odkúpení alebo podobnej dohody alebo inak na účely zabezpečenia práv a záväzkov, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti so systémom alebo s ním súvisia, alebo poskytnutú centrálnym bankám členských štátov alebo Európskej centrálnej banke;

28.„prevádzkový deň“ je denné aj nočné vyrovnávanie a zahŕňa všetky prípady, ktoré nastanú v priebehu pracovného cyklu systému;

29.„pracovný deň“ sú všetky dni okrem štátnych sviatkov, nedieľ a sobôt vypočítané v súlade s nariadením (EHS, EURATOM) č. 1182/71 37 ;

30.„dohoda o interoperabilite“ je dva alebo viac určených systémov, ktorých prevádzkovatelia systému uzavreli medzi sebou formálnu dohodu, ktorá zahŕňa vykonávanie prevodných príkazov medzi systémami;

31.„interoperabilný systém“ je systém, ktorý je súčasťou dohody o interoperabilite;

32.„prevádzkovateľ systému“ je podnik alebo podniky, ktoré sú právne zodpovedné za prevádzku systému a ktoré môžu pôsobiť aj ako agent pre vyrovnanie, centrálna protistrana, centrálny depozitár cenných papierov alebo klíringový ústav;

33.„určujúci orgán“ je príslušný orgán zodpovedný za určenie systému v súlade s článkom 4 ods. 1;

34.„príslušný vnútroštátny orgán“ je príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom je prevádzkovateľ systému usadený;

35.„registračný orgán“ je príslušný orgán zodpovedný za registráciu systému v súlade s článkom 12;

36.„centrálna databáza“ je centrálna databáza zriadená v súlade s článkom 26;

37.„technológia distribuovanej databázy transakcií“ alebo „DLT“ je technológia distribuovanej databázy transakcií v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/858.

2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 27 s cieľom zmeniť ktorékoľvek z týchto ustanovení:

a)vymedzenie pojmu prevodný príkaz stanovené v odseku 1 bode 20, ak je to potrebné na zabezpečenie toho, aby sa na nové druhy aktív podliehajúce vyrovnaniu, zúčtovaniu alebo platbe v určených systémoch vzťahovala ochrana stanovená v tomto nariadení;

b)vymedzenie pojmu účastník stanovené v odseku 1 bode 15 s cieľom doplniť fyzické alebo právnické osoby na základe skúseností z prípadov, keď sa takýmto osobám povoľuje účasť v DLT systéme vyrovnania, na ktorý sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2022/858.

HLAVA II

URČENIE SYSTÉMU

Článok 3

Určený systém

1.Ak podnik prevádzkuje alebo má v úmysle prevádzkovať systém, ktorý sa riadi právom členského štátu, takýto prevádzkovateľ systému môže požiadať, aby bol tento systém určený v súlade s postupom stanoveným v článku 4 ako systém v Únii, na ktorý sa vzťahujú pravidlá finality vyrovnania stanovené v článkoch 17 až 25.

Prevádzkovateľ systému uvedený v odseku 1, ktorý v obmedzenom rozsahu ponúka vyrovnanie, zúčtovanie alebo vykonanie pokynov týkajúcich sa iných nástrojov, než sú nástroje uvedené v článku 2 ods. 1 bode 20 písm. b), môže požiadať, aby sa pravidlá finality vyrovnania stanovené v článkoch 17 až 25 uplatňovali aj vo vzťahu k takýmto nástrojom. Určujúci orgán môže povoliť, aby sa takéto pokyny považovali za prevodné príkazy, ak sa domnieva, že takéto určenie je opodstatnené z dôvodu systémového rizika.

2.Určujúci orgán členského štátu, ktorého právom sa systém riadi, môže systém určiť, ak má aspoň jeden z jeho účastníkov sídlo v tomto členskom štáte.

Článok 4

Postup priznania a zamietnutia určenia

1.Prevádzkovateľ systému, ktorý žiada o určenie systému, ktorý prevádzkuje, predloží žiadosť o určenie adresovanú určujúcemu orgánu členského štátu, ktorého právom sa systém riadi.

2.Žiadosť sa bezodkladne sprístupní všetkým týmto subjektom:

a)určujúcemu orgánu;

b) v uplatniteľných prípadoch príslušnému vnútroštátnemu orgánu;

c)orgánu ESMA;

d)orgánu EBA v prípade systémov prevádzkujúcich prevodné príkazy uvedené v článku 2 ods. 1 bode 20 písm. a);

e)systému ESCB.

3.Prevádzkovateľ systému zahrnie do žiadosti všetky dokumenty a informácie potrebné na preukázanie, že on a systém, ktorý prevádzkuje, spĺňajú požiadavky tohto nariadenia vrátane informácií uvedených v článku 6 ods. 2 písm. a) a písm. c) až g).

4.Potvrdenie o doručení žiadosti uvedenej v odseku 1 sa zašle prevádzkovateľovi systému do dvoch pracovných dní od doručenia takejto žiadosti. Určujúci orgán do 20 pracovných dní od doručenia žiadosti určí, či žiadosť obsahuje dokumenty a informácie požadované podľa odseku 3.

Ak počas uplatniteľnej lehoty uvedenej v prvom pododseku určujúci orgán dospeje k záveru, že neboli predložené všetky dokumenty a informácie požadované podľa odseku 3, požiada prevádzkovateľa systému, aby takéto dodatočné dokumenty alebo informácie predložil. Ak prevádzkovateľ systému takejto žiadosti v plnom rozsahu nevyhovie, určujúci orgán môže žiadosť zamietnuť.

5.Do konca lehôt uvedených v odseku 4 určujúci orgán oznámi prevádzkovateľovi systému a prípadne orgánom uvedeným v odseku 2 písm. b) až e), či bola žiadosť akceptovaná alebo zamietnutá.

6.Určujúci orgán po tom, ako oznámi prevádzkovateľovi systému, že žiadosť bola akceptovaná, do 80 pracovných dní od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 5 („lehota na posúdenie“) vykoná posúdenie súladu prevádzkovateľa systému a systému s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

7.Počas lehoty na posúdenie môže určujúci orgán zasielať prevádzkovateľovi systému otázky alebo ho požiadať o doplňujúce informácie.

Ak prevádzkovateľ systému neodpovedal na otázky alebo neposkytol požadované informácie v lehote stanovenej určujúcim orgánom, určujúci orgán môže rozhodnúť o predĺžení príslušnej lehoty na posúdenie celkovo najviac o desať pracovných dní, ak je podľa jeho názoru niektorá z otázok alebo informácií podstatná pre posúdenie. Určujúci orgán informuje o predĺžení prevádzkovateľa systému. Ak prevádzkovateľ systému neodpovie, môže určujúci orgán v súvislosti so žiadosťou prijať rozhodnutie.

8.Určujúci orgán v rámci lehoty na posúdenie rozhodne, či systému uvedenému v článku 3 určenie prizná alebo ho zamietne. Určujúci orgán rozhodne o priznaní určenia len vtedy, ak je úplne presvedčený, že systém a jeho prevádzkovateľ spĺňajú požiadavky stanovené v tomto nariadení.

9.Po prijatí rozhodnutia uvedeného v odseku 8 určujúci orgán bez zbytočného odkladu informuje o svojom rozhodnutí prevádzkovateľa systému a prípadne orgány uvedené v odseku 2 písm. b) až e), pričom poskytne aj riadne odôvodnené vysvetlenie.

Článok 5

Podmienky určenia

1.Určujúci orgán určí systém v súlade s článkom 3 len vtedy, ak je presvedčený, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)systém sa riadi právom členského štátu určujúceho orgánu;

b)aspoň jeden z účastníkov systému je usadený v členskom štáte určujúceho orgánu;

c)systém má spoločné pravidlá a štandardizované postupy pre vyrovnanie, zúčtovanie alebo vykonanie prevodných príkazov medzi účastníkmi;

d)systém má vo svojich spoločných pravidlách a štandardizovaných postupoch jasne identifikované okamihy finality vyrovnania, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 18, 20 a 21;

e)v spoločných pravidlách a štandardizovaných postupoch systému sa stanovujú požiadavky na účasť v systéme, ak je to relevantné v súlade s článkom 7;

f)neexistujú žiadne zjavné rozpory medzi spoločnými pravidlami a štandardizovanými postupmi systému a právom, ktorým sa riadi systém;

g)prevádzkovateľ systému je schopný zabezpečiť primerané monitorovanie súladu svojho systému so spoločnými pravidlami a štandardizovanými postupmi systému, ktorý prevádzkuje;

h)prevádzkovateľ systému je schopný prevádzkovať systém, má dostatočne dobrú povesť a dostatočné skúsenosti na zabezpečenie spoľahlivého a obozretného riadenia systému;

i)prevádzkovateľ systému má dostatok finančných prostriedkov na prevádzkovanie systému;

j)prevádzkovateľ systému nesie právnu zodpovednosť za prevádzku systému vrátane akýchkoľvek prepojení s inými systémami a za vzťahy s tretími stranami a orgánmi;

k)prevádzkovateľ systému zaviedol dostatočné opatrenia na zmiernenie rizík spojených s prevádzkou systému;

l)ak prevádzkovateľ systému pozostáva zo siete uzlov, ktoré fungujú v spoločnom rámci riadenia a dohľadu, spoločnými pravidlami a štandardizovanými postupmi systému sa zabezpečuje, aby jeden podnik niesol právnu zodpovednosť za prevádzku systému;

m)ak je prevádzkovateľom systému konzorcium subjektov, všetky subjekty spoločne a nerozdielne nesú právnu zodpovednosť za prevádzku systému.

2.Orgán ESMA môže v úzkej spolupráci so systémom ESCB vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie špecifikovať podmienky uvedené v odseku 1, pokiaľ ide o systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi a zúčtovacie systémy.

Komisia je oprávnená prijať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 38 .

3.Orgán EBA môže v úzkej spolupráci so systémom ESCB vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie špecifikovať podmienky uvedené v odseku 1 pre platobné systémy.

Komisia je oprávnená prijať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 39 .

Článok 6

Oznámenie o určenom systéme

4.Určujúci orgán bez zbytočného odkladu oznámi orgánu ESMA a súčasne prevádzkovateľovi systému svoje rozhodnutie prijaté podľa článku 4. Určenie je účinné odo dňa oznámenia.

5.Oznámenie uvedené v odseku 1 obsahuje ku dňu určenia aspoň všetky tieto informácie:

a)identifikáciu systému, právo, ktorým sa systém riadi, prevádzkovateľa systému a určujúci orgán;

b)dátum, ku ktorému bol systém určený;

c)členský štát, v ktorom je prevádzkovateľ systému usadený, a prípadne príslušný vnútroštátny orgán;

d)či ide o systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, zúčtovací systém alebo platobný systém;

e)okamihy finality v systéme, ako sa stanovujú v jeho pravidlách v súlade s článkami 18, 20 a 21;

f)účastníkov systému;

g)spoločné pravidlá a štandardizované postupy systému;

h)posúdenie súladu prevádzkovateľa systému a systému s požiadavkami podľa tohto nariadenia vrátane podmienok na určenie stanovených v článku 5 vykonané určujúcim orgánom.

6.Určujúci orgán bez zbytočného odkladu oznámi orgánu ESMA a prípadne orgánom uvedeným v článku 4 ods. 2 písm. b), d) a e) všetky tieto skutočnosti:

a)všetky oznámenia prevádzkovateľa systému v súlade s článkom 8 ods. 2;

b)akékoľvek zmeny v určení systému;

c)všetky aktualizácie informácií uvedených v odseku 2.

7.Orgán ESMA uverejní na svojom webovom sídle v štandardizovanom formáte informácie uvedené v odseku 2 písm. a) až g) a všetky ich aktualizácie v súlade s odsekom 3 písm. c) bez zbytočného odkladu a najneskôr do dvoch pracovných dní od doručenia uvedených informácií. Orgán ESMA špecifikuje dátum, kedy boli informácie na jeho webovom sídle aktualizované, ako aj informácie, ktoré boli aktualizované.

Orgán ESMA bez zbytočného odkladu poskytne aktualizované informácie orgánu EBA a prípadne systému ESCB.

Článok 7

Účastníci určených systémov

1.Prevádzkovateľ systému môže do určeného systému, ktorý prevádzkuje, prijať jeden typ alebo viac typov účastníkov uvedených v článku 2 ods. 1 bode 15 písm. a) bodoch i) až vii).

Určený systém, ktorý umožňuje účastníkovi konať vo viacerých funkciách uvedených v článku 2 ods. 1 bode 15 písm. a) alebo vykonávať všetky úlohy súvisiace s týmito funkciami alebo časť týchto úloh, to uvedie vo svojich spoločných pravidlách a štandardizovaných postupoch.

Členský štát môže za výnimočných okolností a na účely tohto nariadenia prijať za účastníka nepriameho účastníka, ak je tento nepriamy účastník známy prevádzkovateľovi systému a účastníkom systému a ak je to odôvodnené systémovým rizikom. Touto možnosťou sa však neobmedzuje zodpovednosť účastníka, prostredníctvom ktorého nepriamy účastník odovzdáva prevodné príkazy do určeného systému.

2.Prevádzkovateľ určeného systému môže prijať člena systému do systému len vtedy, ak tento člen spĺňa všetky tieto podmienky:

a)má kapacitu a schopnosť plniť si povinnosti vyplývajúce z jeho účasti v systéme;

b)má kapacitu a schopnosť zmierniť riziká vyplývajúce z jeho účasti v systéme;

c)dodržiava pravidlá systému.

Prevádzkovateľ určeného systému stanoví kritériá prijatia, pričom v prípade potreby rozlišuje podľa typu účastníka. Takéto kritériá prijatia musia byť nediskriminačné, transparentné a objektívne, aby sa zabezpečil spravodlivý a otvorený prístup k určenému systému.

Prevádzkovateľ určeného systému zabezpečí, aby členovia systému priebežne spĺňali podmienky stanovené v prvom pododseku, pričom musí mať včasný prístup k informáciám dôležitým pre takéto posúdenie.

3.Účastník, ktorý umožňuje svojim klientom prístup k určenému systému zasielaním pokynov na prevodné príkazy prostredníctvom tohto systému, o tom informuje prevádzkovateľa tohto systému. Tento účastník má potrebné dodatočné finančné zdroje a prevádzkovú kapacitu na vykonávanie tejto činnosti a poskytuje prevádzkovateľovi systému informácie potrebné na identifikáciu, monitorovanie a riadenie príslušných koncentrácií rizík súvisiacich s poskytovaním služieb klientom.

Účastník, ktorý umožňuje svojim klientom prístup k službám systému, na žiadosť prevádzkovateľa systému informuje prevádzkovateľa systému o kritériách a opatreniach, ktoré prijal, aby umožnil svojim klientom prístup k týmto službám. Bez ohľadu na tieto informácie je tento účastník vo vzťahu k prevádzkovateľovi systému a ostatným účastníkom systému naďalej výlučne zodpovedný za zabezpečenie toho, aby si jeho klienti plnili svoje povinnosti.

Článok 8

Povinnosti prevádzkovateľa určeného systému

1.Prevádzkovateľ určeného systému je zodpovedný za to, aby bol on aj systém, ktorý prevádzkuje, vždy v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

2.Prevádzkovateľ systému bez zbytočného odkladu oznámi určujúcemu orgánu ktorúkoľvek z týchto skutočností:

a)všetky podstatné zmeny, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť súlad prevádzkovateľa systému a systému, ktorý prevádzkuje, s ustanoveniami tohto nariadenia;

b)akékoľvek zmeny v zozname informácií uvedených v článku 6 ods. 2 písm. a) až g).

Článok 9

Zrušenie určenia

1.Určujúci orgán zruší priznané určenie, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a) prevádzkovateľ systému získal určenie na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným neregulárnym alebo nezákonným spôsobom;

b)prevádzkovateľ systému alebo systém, ktorý prevádzkuje, prestal spĺňať požiadavky tohto nariadenia a prevádzkovateľ systému v stanovenej lehote neprijal nápravné opatrenia, o ktoré ho požiadal určujúci orgán;

c)prevádzkovateľ systému alebo systém, ktorý prevádzkuje, závažne porušil alebo systematicky porušoval požiadavky stanovené v tomto nariadení.

2.Určujúci orgán rozhodne o zrušení určenia systému až po tom, ako o tom informuje príslušný vnútroštátny orgán a požiada ho o stanovisko k vhodnosti zrušenia určenia. Stanovisko sa v prípade zrušenia určenia vyžaduje od orgánu ESMA a systému ESCB, pokiaľ ide o systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi a zúčtovacie systémy, alebo od orgánu EBA a systému ESCB, pokiaľ ide o platobné systémy.

Ak sa orgán ESMA, orgán EBA alebo systém ESCB domnievajú, že zrušenie určenia môže spôsobiť významné riziká pre finančnú stabilitu Únie alebo členského štátu, informujú o tom určujúci orgán do desiatich pracovných dní odo dňa, keď boli informované o možnom zrušení určenia podľa prvého pododseku, a určujúci orgán pred zrušením určenia systému zvolá ad hoc stretnutie s príslušným vnútroštátnym orgánom, so systémom ESCB a v závislosti od povahy systému s orgánom ESMA alebo orgánom EBA s cieľom spolupracovať na spôsobe zmiernenia zistených rizík.

Ak je určený systém centrálnym depozitárom cenných papierov alebo centrálnou protistranou, určujúci orgán nesmie zrušiť určenie bez súhlasu orgánu zodpovedného za dohľad nad týmto centrálnym depozitárom cenných papierov alebo centrálnou protistranou.

3.Určujúci orgán preskúma, či systém naďalej spĺňa podmienky, za ktorých mu bolo priznané určenie, ak ho o to požiada orgán ESMA a systém ESCB v prípade systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi a zúčtovacích systémov alebo orgán EBA a systém ESCB v prípade platobných systémov.

4.Ak určujúci orgán zruší určenie, oznámi svoje rozhodnutie zrušiť určenie systému súčasne prevádzkovateľovi systému, príslušnému vnútroštátnemu orgánu, orgánu ESMA, orgánu EBA a systému ESCB, pričom orgán ESMA zodpovedajúcim spôsobom aktualizuje svoje webové sídlo v deň, ktorý určujúci orgán uvedie vo svojom oznámení.

5.Zrušenie určenia je účinné odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 4.

HLAVA II

ORGÁNY A SPOLUPRÁCA

Článok 10

Príslušný orgán

1.Každý členský štát vymenuje všetky príslušné orgány zodpovedné za plnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia v súvislosti so systémami vrátane určujúcich orgánov, registračných orgánov a príslušného orgánu uvedeného v článku 22 ods. 2.

Ak členský štát vymenuje viac ako jeden príslušný orgán, určí ich príslušné úlohy.

Každý členský štát určí jediný príslušný orgán, ktorý bude zodpovedný za spoluprácu s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov, orgánom ESMA, orgánom EBA a systémom ESCB.

2.Členské štáty oznámia orgánu ESMA určujúce orgány a registračné orgány uvedené v odseku 1 prvom pododseku a uvedú ich príslušné úlohy podľa tohto nariadenia, ako aj jediný príslušný orgán uvedený v odseku 1 treťom pododseku.

3.Orgán ESMA bez zbytočného odkladu uverejní na svojom webovom sídle zoznam určujúcich orgánov a registračných orgánov uvedených v odseku 1 prvom pododseku a ich príslušné úlohy, ako aj jediný príslušný orgán uvedený v odseku 1 treťom pododseku a informuje orgán EBA a systém ESCB o všetkých zmenách v uvedenom zozname.

Článok 11

Výmena informácií

1.Určujúce orgány, registračné orgány, príslušné vnútroštátne orgány, príslušné orgány uvedené v článku 22 ods. 2, orgán ESMA, orgán EBA a systém ESCB si bez zbytočného odkladu navzájom vymieňajú a poskytujú informácie, ak sú požadované na plnenie ich príslušných povinností podľa tohto nariadenia.

2.Žiadosť o informácie aj odpoveď na žiadosť sa predkladajú prostredníctvom centrálnej databázy.

3.Všetky dôverné informácie získané podľa tohto nariadenia sa môžu použiť len na plnenie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia.

HLAVA III

SYSTÉMY TRETÍCH KRAJÍN

Článok 12

Registrácia systémov tretích krajín

Každý z registračných orgánov v ktoromkoľvek z členských štátov, v ktorom je usadený člen zúčastňujúci sa na systéme tretej krajiny, sa môže rozhodnúť, že takýto systém tretej krajiny zaregistruje v súlade s postupom stanoveným v článku 13 za predpokladu, že tento člen je inštitúciou vymedzenou v článku 2 ods. 1 bode 10 písm. a) bodoch i) až iv) alebo v článku 2 ods. 1 bode 10 písm. b). Každý z týchto registračných orgánov posúdi žiadosť o registráciu systému tretej krajiny.

Článok 13

Postup udelenia a zamietnutia registrácie

1.Ak chce prevádzkovateľ systému tretej krajiny zaregistrovať tento systém ako registrovaný systém, predloží žiadosť o registráciu adresovanú orgánu ESMA.

2.Orgán ESMA bezodkladne poskytne žiadosť všetkým týmto príjemcom:

a)aspoň všetkým registračným orgánom uvedeným v článku 12;

b)orgánu EBA v prípade systémov prevádzkujúcich prevodné príkazy uvedené v článku 2 ods. 1 bode 20 písm. a);

c)systému ESCB.

3.Prevádzkovateľ systému tretej krajiny priloží k žiadosti všetky dokumenty a informácie potrebné na preukázanie, že on a systém, ktorý prevádzkuje, spĺňajú podmienky registrácie stanovené v článku 14, vrátane informácií o členoch tohto systému, ktorí sú usadení v Únii, v členení podľa členských štátov.

4.Potvrdenie o doručení žiadosti uvedenej v odseku 1 sa zašle prevádzkovateľovi systému tretej krajiny do dvoch pracovných dní od doručenia takejto žiadosti. Registračné orgány do 20 pracovných dní od doručenia žiadosti určia, či žiadosť obsahuje dokumenty a informácie požadované podľa odseku 3.

Ak počas uplatniteľnej lehoty uvedenej v prvom pododseku ktorýkoľvek z registračných orgánov dospeje k záveru, že neboli predložené všetky dokumenty alebo informácie požadované podľa odseku 3, tento orgán požiada prevádzkovateľa systému tretej krajiny o predloženie takýchto dodatočných dokumentov alebo informácií. Ak prevádzkovateľ systému tretej krajiny nevyhovie takejto žiadosti v plnom rozsahu, ktorýkoľvek z registračných orgánov môže žiadosť zamietnuť.

5.Do konca lehôt uvedených v odseku 4 každý registračný orgán oznámi orgánu ESMA, prevádzkovateľovi systému tretej krajiny a orgánom uvedeným v odseku 2 písm. a), b) a c), či bola žiadosť akceptovaná alebo zamietnutá.

6.Po tom, ako sa prevádzkovateľovi systému tretej krajiny oznámi, že žiadosť bola akceptovaná, každý registračný orgán, ktorý žiadosť akceptoval, vykoná do 80 pracovných dní od oznámenia uvedeného v odseku 5 („lehota na posúdenie“) posúdenie súladu prevádzkovateľa systému tretej krajiny a daného systému s podmienkami registrácie stanovenými v článku 14.

7.Počas lehoty na posúdenie môže ktorýkoľvek registračný orgán zasielať prevádzkovateľovi systému tretej krajiny otázky alebo ho požiadať o doplňujúce informácie.

Ak prevádzkovateľ systému tretej krajiny neodpovedal na otázky alebo neposkytol požadované informácie v lehote stanovenej žiadajúcim registračným orgánom, orgán ESMA môže na žiadosť ktoréhokoľvek z registračných orgánov, ktorý žiadosť akceptoval, raz predĺžiť príslušnú lehotu na posúdenie celkovo najviac o desať pracovných dní, ak je podľa jeho názoru niektorá z otázok podstatná pre posúdenie. Orgán ESMA informuje o predĺžení prevádzkovateľa systému tretej krajiny. Ak prevádzkovateľ systému tretej krajiny neodpovie, môže registračný orgán v súvislosti so žiadosťou prijať rozhodnutie.

8.Počas lehoty na posúdenie orgán ESMA a systém ESCB v prípade systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi a zúčtovacích systémov a orgán EBA a systém ESCB v prípade platobných systémov prijmú všetky vhodné opatrenia vrátane zvolávania ad hoc stretnutí s cieľom zabezpečiť jednotný prístup k rozhodnutiam o udelení alebo zamietnutí registrácie systému tretej krajiny registračnými orgánmi v ich príslušnom členskom štáte.

9.Počas procesu posudzovania orgán ESMA, orgán EBA a systém ESCB podporujú pravidelnú výmenu informácií a diskusiu medzi registračnými orgánmi s cieľom zabezpečiť spoluprácu registračných orgánov v procese registrácie takéhoto systému tretej krajiny a poskytnúť vstupy k procesu posudzovania registračnými orgánmi.

10.Každý registračný orgán v rámci lehoty na posúdenie rozhodne, či systému tretej krajiny registráciu udelí alebo ju zamietne. Každý registračný orgán rozhodne o udelení registrácie len vtedy, ak je úplne presvedčený, že prevádzkovateľ systému tretej krajiny a systém tretej krajiny spĺňajú podmienky stanovené v článku 14.

11.Po prijatí rozhodnutia uvedeného v odseku 10 každý registračný orgán bez zbytočného odkladu informuje o svojom rozhodnutí prevádzkovateľa systému tretej krajiny, orgán ESMA a prípadne orgány uvedené v odseku 2 písm. a), b) a c), pričom poskytne aj riadne odôvodnené vysvetlenie.

12.Orgán ESMA v úzkej spolupráci so systémom ESCB vypracuje pre zúčtovacie systémy a systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie špecifikovať informácie, ktoré sa majú uvádzať v:

a)žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 1 s cieľom preukázať, že žiadajúci prevádzkovateľ systému tretej krajiny a systém tretej krajiny spĺňajú všetky príslušné požiadavky stanovené v tomto článku vrátane podmienok stanovených v článku 14, a určiť informácie o členoch systému tretej krajiny usadených v Únii, ktoré musí žiadosť obsahovať;

b)žiadosti o určenie uvedenej v článku 4 ods. 1 s cieľom preukázať, že žiadajúci prevádzkovateľ systému a systém spĺňajú všetky príslušné požiadavky tohto nariadenia.

Pri vypracúvaní regulačných technických predpisov orgán ESMA a systém ESCB zohľadnia, že požadované informácie musia byť primerané a relevantné vzhľadom na druh systému, ktorý sa má zaregistrovať alebo určiť.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do [OP: uveďte dátum = jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisia je oprávnená prijať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

13.Orgán ESMA v úzkej spolupráci so systémom ESCB vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom špecifikovať pre systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi a zúčtovacie systémy:

a)jednotné elektronické formáty žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 1, ktoré sa majú predložiť do centrálnej databázy;

b)jednotné elektronické formáty žiadosti o určenie uvedenej v článku 4 ods. 1, ktoré sa majú predložiť do centrálnej databázy.

Orgán ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do [OP: uveďte dátum jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisia je oprávnená prijať vykonávacie akty na doplnenie tohto nariadenia prijatím vykonávacích technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

14.Orgán EBA v úzkej spolupráci so systémom ESCB vypracuje pre platobné systémy návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie špecifikovať informácie, ktoré sa majú uvádzať v:

a)žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 1 s cieľom preukázať, že žiadajúci prevádzkovateľ systému tretej krajiny a systém tretej krajiny spĺňajú všetky príslušné požiadavky stanovené v tomto článku vrátane podmienok stanovených v článku 14, a určiť informácie o členoch systému tretej krajiny usadených v Únii, ktoré musí žiadosť obsahovať;

b)žiadosti o určenie uvedenej v článku 4 ods. 1 s cieľom preukázať, že žiadajúci prevádzkovateľ systému a systém spĺňajú všetky príslušné požiadavky tohto nariadenia.

Pri vypracúvaní regulačných technických predpisov orgán EBA a systém ESCB zohľadnia, že požadované informácie musia byť primerané a relevantné vzhľadom na druh systému, ktorý sa má zaregistrovať alebo určiť.

Orgán EBA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do [OP: uveďte dátum = jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisia je oprávnená prijať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

15.Orgán EBA v úzkej spolupráci so systémom ESCB vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom špecifikovať pre platobné systémy:

a)jednotné elektronické formáty žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 1 tohto článku, ktoré sa majú predložiť do centrálnej databázy;

b)jednotné elektronické formáty žiadosti o určenie uvedenej v článku 4 ods. 1, ktoré sa majú predložiť do centrálnej databázy.

Orgán EBA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedený v prvom pododseku Komisii do [OP: uveďte dátum = jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisia je oprávnená prijať vykonávacie akty na doplnenie tohto nariadenia prijatím vykonávacích technických predpisov uvedených v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 14

Podmienky registrácie

Registračný orgán môže zaregistrovať systém tretej krajiny vo svojom členskom štáte len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)systém má spoločné pravidlá a štandardizované postupy pre vyrovnanie, zúčtovanie alebo vykonanie prevodných príkazov medzi účastníkmi;

b)systém je povolený alebo podlieha dohľadu v krajine, v ktorej je zriadený, alebo v krajine, ktorej právom sa systém tretej krajiny riadi;

c)systém sa riadi právom, v ktorom sa dodržiavajú zásady finality vyrovnania;

d)v spoločných pravidlách a štandardizovaných postupoch systému sú jasne identifikované všetky tieto okamihy:

i)okamih zadania prevodného príkazu do systému uvedený v článku 18 ods. 1;

ii)okamih nezrušiteľnosti prevodného príkazu zadaného do systému uvedený v článku 20 ods. 1;

iii) okamih konečného vyrovnania prevodného príkazu zadaného do systému uvedený v článku 21 ods. 1;

e)prevádzkovateľ systému je primerane štruktúrovaný a financovaný;

f)systém je vo všetkých podstatných ohľadoch v súlade s globálnymi zásadami infraštruktúr finančného trhu.

Článok 15

Oznámenie o registrovaných systémoch

1.Po prijatí rozhodnutia uvedeného v článku 13 ods. 10 každý registračný orgán bez zbytočného odkladu oznámi svoje rozhodnutie súčasne žiadajúcemu prevádzkovateľovi systému tretej krajiny, orgánu ESMA, orgánu EBA, systému ESCB a ostatným registračným orgánom, ak je to relevantné. Registrácia je účinná odo dňa oznámenia.

2.Oznámenie uvedené v odseku 1 obsahuje ku dňu registrácie aspoň všetky tieto informácie:

a)identifikáciu registrovaného systému a jeho prevádzkovateľa;

b)dátum registrácie registrovaného systému;

c)krajinu, v ktorej je prevádzkovateľ systému tretej krajiny usadený;

d)členské štáty, v ktorých bol registrovaný systém zaregistrovaný, a každý registračný orgán, ktorý registráciu udelil;

e)či ide o systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi, zúčtovací systém alebo platobný systém;

f)právo, ktorým sa registrovaný systém riadi;

g)okamihy finality vyrovnania v registrovanom systéme;

h)účastníci registrovaného systému z Únie.

3.Registračný orgán registrovaného systému bez zbytočného odkladu oznámi orgánu ESMA a prípadne orgánom uvedeným v článku 13 ods. 2 písm. a), b) a c) všetky tieto skutočnosti:

a)všetky podstatné zmeny, ktoré významne ovplyvňujú alebo môžu významne ovplyvniť splnenie podmienok registrácie stanovených v článku 14;

b)všetky aktualizácie informácií uvedených v odseku 2.

4.Orgán ESMA uverejní na svojom webovom sídle v štandardizovanom formáte informácie uvedené v odseku 2 a všetky ich aktualizácie v súlade s odsekom 3 písm. b) bez zbytočného odkladu a najneskôr do dvoch pracovných dní od doručenia uvedených informácií. Orgán ESMA špecifikuje dátum, kedy boli informácie na jeho webovom sídle aktualizované, ako aj informácie, ktoré boli aktualizované.

Orgán ESMA bez zbytočného odkladu poskytne aktualizované informácie registračným orgánom, orgánu EBA a prípadne systému ESCB.

Článok 16

Zrušenie registrácie

1.Registračný orgán zruší registráciu registrovaného systému, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)prevádzkovateľ systému tretej krajiny získal registráciu na základe nepravdivých vyhlásení alebo iným neregulárnym alebo nezákonným spôsobom;

b)prevádzkovateľ systému tretej krajiny alebo systém, ktorý prevádzkuje, prestane spĺňať podmienky stanovené v článku 14;

c)prevádzkovateľ systému tretej krajiny alebo systém, ktorý prevádzkuje, závažne porušil alebo systematicky porušoval podmienky registrácie stanovené v článku 14.

2.Registračný orgán sa rozhodne zrušiť registráciu prevádzkovateľa systému tretej krajiny až po tom, ako o tom informuje orgán ESMA a poskytne mu všetky relevantné informácie, aby mohol aktualizovať svoj zoznam registrovaných systémov, ktoré sú zaregistrované v členskom štáte. Orgán ESMA tieto informácie poskytne orgánu EBA, systému ESCB a prípadne ďalším registračným orgánom.

3.Ak jeden z registračných orgánov, orgán ESMA, orgán EBA alebo prípadne systém ESCB zastáva názor, že zrušenie registrácie môže spôsobiť významné riziká pre finančnú stabilitu Únie alebo členského štátu, informuje o tom príslušný registračný orgán do desiatich pracovných dní odo dňa, keď bol informovaný o možnom zrušení registrácie podľa odseku 2, a príslušný registračný orgán predtým, ako registračný orgán registráciu zruší, zvolá ad hoc stretnutie s ostatnými registračnými orgánmi, orgánom ESMA, orgánom EBA a prípadne systémom ESCB s cieľom spolupracovať na tom, ako zistené riziká zmierniť.

Ak je registrovaným systémom centrálna protistrana, ktorú orgán ESMA určil ako centrálnu protistranu Tier 2 podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, registračný orgán nesmie zrušiť registráciu bez súhlasu orgánu ESMA.

4.Ak registračný orgán registráciu zruší, oznámi svoje rozhodnutie zrušiť registráciu systému súčasne prevádzkovateľovi systému, orgánu ESMA, orgánu EBA, systému ECSB a ďalším registračným orgánom, ak je to relevantné, a orgán ESMA zodpovedajúcim spôsobom aktualizuje svoje webové sídlo v deň, ktorý registračný orgán uvedie vo svojom oznámení.

5.Zrušenie registrácie systému je účinné odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 4.

HLAVA IV

VZÁJOMNÉ ZAPOČÍTANIE A FINALITA VYROVNANIA

Článok 17

VZÁJOMNÉ ZAPOČÍTANIE A PREVODNÉ PRÍKAZY

1.Prevodné príkazy a vzájomné započítanie vrátane konečného čistého zúčtovania sú právne vymáhateľné a záväzné pre tretie strany za predpokladu, že prevodné príkazy boli zadané do určeného systému alebo registrovaného systému pred okamihom začatia insolvenčného konania, ako sa uvádza v článku 22 ods. 1, a to aj v prípade insolvenčného konania voči niektorému z týchto subjektov:

a)účastníkovi určeného systému alebo registrovaného systému;

b)účastníkovi interoperabilného systému k určenému systému;

c)prevádzkovateľovi interoperabilného systému k určenému systému, ktorý nie je účastníkom,

Prevodné príkazy, ktoré sa zadali do určeného systému alebo registrovaného systému po okamihu začatia insolvenčného konania a vykonali sa počas prevádzkového dňa, ako je stanovené v spoločných pravidlách a štandardizovaných postupoch takého systému, počas ktorého sa takéto konanie začalo, sú právne vymáhateľné a záväzné pre tretie strany iba vtedy, ak prevádzkovateľ systému môže dokázať, že v čase, keď sa tieto prevodné príkazy stali nezrušiteľnými, si nebol vedomý a ani si nemal byť vedomý začatia takéhoto konania.

2.Žiadne zákony, právne predpisy, pravidlá ani postupy týkajúce sa zrušenia zmlúv a transakcií uzavretých pred okamihom začatia insolvenčného konania, ako sa stanovuje v článku 22 ods. 1, nesmú viesť k zrušeniu vzájomného započítania alebo k neuplatňovaniu ustanovení o konečnom čistom zúčtovaní, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 písm. n) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES.

Článok 18

Okamih zadania prevodného príkazu do určeného systému

1.Okamih zadania prevodného príkazu do určeného systému sa stanoví podľa spoločných pravidiel a štandardizovaných postupov uvedeného systému. Pri takomto stanovení sa zohľadňuje prijatie a registrácia prevodného príkazu systémom.

2.V prípade interoperabilných systémov sa v spoločných pravidlách a štandardizovaných postupoch každého určeného systému stanoví okamih zadania prevodného príkazu do daného systému, pričom sa v čo najväčšej miere zabezpečí koordinácia spoločných pravidiel a štandardizovaných postupov všetkých dotknutých interoperabilných systémov. Pokiaľ v spoločných pravidlách a štandardizovaných postupoch všetkých systémov, ktoré sú súčasťou dohody o interoperabilite, nie je výslovne uvedené inak, na pravidlá jedného systému týkajúce sa okamihu zadania prevodného príkazu nemajú vplyv žiadne pravidlá iných systémov, s ktorými je interoperabilný.

Článok 19

Použitie finančných prostriedkov a finančných nástrojov

1.Začatie insolvenčného konania voči účastníkovi alebo prevádzkovateľovi interoperabilného systému nebráni tomu, aby sa finančné prostriedky alebo finančné nástroje, ktoré sú k dispozícii na vyrovnacom účte alebo na účtoch s kolaterálom, vrátane príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, ako sú príspevky do predfinancovaného fondu pre prípad zlyhania, ktorý vedie centrálna protistrana v súlade s článkom 42 nariadenia č. 648/2012, a prípadne marže uvedené v článku 41 nariadenia č. 648/2012, tohto účastníka alebo prevádzkovateľa systému použili na plnenie záväzkov tohto účastníka v určenom systéme alebo registrovanom systéme v členskom štáte, v ktorom je účastník usadený, alebo v dohode o interoperabilite v prevádzkový deň, keď sa začína insolvenčné konanie.

2.Úverový nástroj takéhoto účastníka, ktorý je pripojený k určenému systému alebo prípadne k registrovanému systému, sa môže použiť na základe dostupného existujúceho zabezpečenia na splnenie záväzkov tohto účastníka v určenom systéme alebo v registrovanom systéme v členskom štáte, v ktorom je účastník usadený, alebo v rámci dohody o interoperabilite.

Článok 20

Okamih nezrušiteľnosti prevodných príkazov

1.V každom určenom systéme sa stanoví konkrétny okamih, keď účastník alebo tretia strana nemôže v systéme zrušiť prevodný príkaz. Pri takomto stanovení sa zohľadňuje okamih, keď sa v systéme potvrdil prevodný príkaz, ktorý bol doň zadaný, a keď spracovanie príkazu nebolo možné zvrátiť.

2.V prípade interoperabilných systémov sa v spoločných pravidlách a štandardizovaných postupoch každého systému stanoví okamih nezrušiteľnosti, pričom sa v čo najväčšej miere zabezpečí koordinácia spoločných pravidiel a štandardizovaných postupov všetkých dotknutých interoperabilných systémov. Pokiaľ v spoločných pravidlách a štandardizovaných postupoch všetkých systémov, ktoré sú súčasťou dohody o interoperabilite, nie je výslovne uvedené inak, na pravidlá jedného systému týkajúce sa okamihu nezrušiteľnosti nemajú vplyv žiadne pravidlá iných systémov, s ktorými je interoperabilný.

Článok 21

Konečné vyrovnanie

1.Vyrovnanie je konečné, keď je splnenie záväzkov strán transakcie ukončené bezpodmienečným a nezrušiteľným spôsobom, ako je stanovené v spoločných pravidlách a štandardizovaných postupoch každého určeného systému, v súlade s platnými právnymi predpismi pre prevod vlastníckych a iných práv. V určenom systéme, ktorý je založený na DLT, sa musia zaviesť mechanizmy zaručujúce deterministické a právne vymáhateľné okamihy finality.

2.V prípade interoperabilných systémov sa okamih konečného vyrovnania stanovuje v spoločných pravidlách a štandardizovaných postupoch každého systému. Každý prevádzkovateľ systému zabezpečí v čo najväčšej miere koordináciu pravidiel všetkých dotknutých interoperabilných systémov. Pokiaľ v spoločných pravidlách a štandardizovaných postupoch všetkých systémov, ktoré sú súčasťou dohody o interoperabilite, nie je výslovne uvedené inak, na spoločné pravidlá a štandardizované postupy jedného systému týkajúce sa okamihu konečného vyrovnania nemajú vplyv žiadne spoločné pravidlá alebo štandardizované postupy iných systémov, s ktorými je interoperabilný.

3.Orgán ESMA môže v úzkej spolupráci so systémom ESCB, pokiaľ ide o zúčtovacie systémy a systémy vyrovnania transakcií s cennými papiermi, ktoré neprevádzkuje centrálny depozitár cenných papierov, a s prihliadnutím na osobitosti rôznych druhov systémov a fungovanie týchto systémov vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom špecifikovať pravidlá na stanovenie všetkých týchto skutočností:

a)okamihu zadania prevodných príkazov do určeného systému uvedeného v článku 18 ods. 1;

b)v prípade určených systémov založených na DLT, kedy a ako nastáva okamih zadania prevodného príkazu do systému uvedený v článku 18 ods. 1, keď sa transakcia zaznamenáva do databázy transakcií podľa konsenzuálnych pravidiel systému;

c)okamihu uvedeného v článku 20 ods. 1, v ktorom nemožno zrušiť prevodný príkaz, ktorý bol zadaný do určeného systému;

d)v prípade určených systémov založených na DLT, ako sa okamih uvedený v článku 20 ods. 1, v ktorom účastník alebo tretia strana nemôže zrušiť prevodný príkaz, ktorý bol zadaný do systému, zhoduje s okamihom, keď je konsenzus konečný a záznam nemožno podľa technického protokolu tohto systému zvrátiť;

e)okamihu konečného vyrovnania uvedeného v odseku 1;

f)v prípade určených systémov založených na DLT, ako by sa mohol okamih konečného vyrovnania uvedený v odseku 1 definovať pre pravdepodobnostné alebo viacvrstvové modely finality, ktoré možno nedosahujú absolútnu právnu istotu, ale stále môžu byť schopné dosiahnuť právnu istotu v závislosti od štruktúry a pravidiel systému.

Komisia je oprávnená prijať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.Orgán EBA môže v úzkej spolupráci so systémom ESCB a s prihliadnutím na osobitosti rôznych druhov platobných systémov a fungovanie systémov vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom špecifikovať pravidlá na stanovenie všetkých týchto skutočností:

a)okamihu zadania prevodných príkazov do určeného systému uvedeného v článku 18 ods. 1;

b)v prípade určených systémov založených na DLT, kedy a ako nastáva okamih zadania prevodného príkazu do systému uvedený v článku 18 ods. 1, keď sa transakcia zaznamenáva do databázy transakcií podľa konsenzuálnych pravidiel systému;

c) okamihu uvedeného v článku 20 ods. 1, v ktorom nemožno zrušiť prevodný príkaz, ktorý bol zadaný do určeného systému;

d)v prípade určených systémov založených na DLT, kedy a ako sa konkrétny okamih, v ktorom účastník alebo tretia strana nemôže zrušiť prevodný príkaz, ktorý bol zadaný do systému, zhoduje s okamihom, keď je konsenzus konečný a záznam nemožno podľa technického protokolu tohto systému zvrátiť;

e) okamihu konečného vyrovnania uvedeného v odseku 1;

f)v prípade určených systémov založených na DLT, ako by sa mohol okamih konečného vyrovnania uvedený v odseku 1 definovať pre pravdepodobnostné alebo viacvrstvové modely finality, ktoré možno nedosahujú absolútnu právnu istotu, ale stále môžu byť schopné dosiahnuť právnu istotu v závislosti od štruktúry a pravidiel systému.

Komisia je oprávnená prijať delegované akty na doplnenie tohto nariadenia prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

HLAVA V

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA INSOLVENČNÉHO KONANIA

Článok 22

Okamih začatia insolvenčného konania

1.Na účel tohto nariadenia je okamihom začatia insolvenčného konania okamih, keď dotknutý súdny alebo správny orgán vydá rozhodnutie.

2.Ak sa prijme rozhodnutie v súlade s odsekom 1, dotknutý súdny alebo správny orgán bezodkladne oznámi toto rozhodnutie príslušnému orgánu zodpovednému za zhromažďovanie týchto informácií, ktorý bol vymenovaný podľa článku 10 ods. 1. Príslušný orgán zodpovedný za zhromažďovanie týchto informácií o tom prostredníctvom centrálnej databázy bezodkladne informuje orgán ESMA, orgán EBA, systém ESCB, Európsky výbor pre systémové riziká a ostatné členské štáty.

Článok 23

Neuplatnenie retroaktívnych účinkov

Insolvenčné konanie nemá retroaktívne účinky na práva a povinnosti účastníka vyplývajúce z jeho účasti alebo súvisiace s jeho účasťou v určenom systéme alebo v registrovanom systéme pre jeho účastníkov usadených v členských štátoch, v ktorých je systém tretej krajiny registrovaný, pred začatím takéhoto konania podľa článku 22 ods. 1. Takéto konanie nemá retroaktívny účinok na práva a povinnosti účastníka interoperabilného systému alebo prevádzkovateľa interoperabilného systému, ak tento prevádzkovateľ systému nie je účastníkom.

Článok 24

Právo upravujúce práva a povinnosti účastníkov

V prípade začatia insolvenčného konania voči účastníkovi systému sa práva a povinnosti vyplývajúce z účasti tohto účastníka alebo v súvislosti s jeho účasťou upravujú právom, ktorým sa upravuje tento systém.

HLAVA VI

OCHRANA PRÁV DRŽITEĽOV ZABEZPEČENIA PRED ÚČINKAMI PLATOBNEJ NESCHOPNOSTI POSKYTOVATEĽA

Článok 25

Zabezpečenie

1.Práva prevádzkovateľa systému alebo účastníka na zabezpečenie, ktoré sa im poskytlo v súvislosti s určeným systémom, registrovaným systémom pre jeho účastníkov usadených v členských štátoch, v ktorých je systém zaregistrovaný, alebo v súvislosti s dohodou o interoperabilite, a práva centrálnych bánk členských štátov alebo Európskej centrálnej banky na zabezpečenie, ktoré sa im poskytlo, nie sú dotknuté insolvenčným konaním voči žiadnemu z týchto subjektov:

a)účastníkovi dotknutého určeného alebo registrovaného systému alebo dohody o interoperabilite;

b)prevádzkovateľovi interoperabilného systému, ktorý nie je účastníkom;

c)protistrane centrálnej banky členského štátu;

d)protistrane Európskej centrálnej banky;

e)akejkoľvek tretej strane, ktorá zabezpečenie poskytla.

Takéto zabezpečenie sa môže použiť na uspokojenie týchto práv.

Práva prevádzkovateľa systému na zabezpečenie, ktoré poskytol inému prevádzkovateľovi systému v súvislosti s dohodou o interoperabilite, nie sú dotknuté insolvenčným konaním voči prijímajúcemu prevádzkovateľovi systému.

2.Práva účastníkov, prevádzkovateľov systému, centrálnej banky členského štátu, Európskej centrálnej banky a akéhokoľvek splnomocnenca, agenta alebo tretej strany konajúcej v ich mene vo vzťahu k finančným nástrojom vrátane práv k týmto finančným nástrojom, ktoré sú poskytnuté ako zabezpečenie, ktoré je právne zaznamenané v registri, vrátane prípadov, keď je zaznamenané v distribuovanej databáze transakcií, na účte alebo v centralizovanom depozitnom systéme nachádzajúcom sa v členskom štáte, sa riadia právom tohto členského štátu.

Na účely prvého pododseku je miestom registra, účtu alebo centralizovaného vkladu vedeného u právnickej osoby členský štát, v ktorom má táto právnická osoba sídlo.

3.Ak nie je možné určiť miesto registra, účtu alebo centralizovaného depozitného systému v súlade s odsekom 2, určenie práv účastníkov, prevádzkovateľov systému, centrálnej banky členského štátu alebo Európskej centrálnej banky a práv akéhokoľvek splnomocnenca, agenta alebo tretej strany konajúcej v ich mene, pokiaľ ide o finančné nástroje poskytnuté ako zabezpečenie, sa riadi právom, ktorým sa riadi systém alebo dohoda o interoperabilite uvedená v odseku 1.

4.Na účely odsekov 2 a 3 je odkaz na právo členského štátu odkazom na jeho vnútroštátne právne predpisy, bez ohľadu na akékoľvek pravidlo, podľa ktorého sa pri rozhodovaní v predmetnej otázke odkazuje na právo inej krajiny.

HLAVA VII

CENTRÁLNA DATABÁZA A VÝKON DELEGOVANIA

Článok 26

Centrálna databáza

1.Orgán ESMA zriadi a vedie centrálnu databázu v súlade s článkom 35c nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Určujúce orgány, registračné orgány, príslušné vnútroštátne orgány a príslušný orgán uvedený v článku 22 ods. 2, orgán ESMA, orgán EBA a systém ESCB („registrovaní príjemcovia“) majú samostatne pre každý dotknutý systém prístup ku všetkým informáciám a dokumentom uvedeným v odseku 3, ktoré sú zaregistrované v databáze pre daný systém a ktoré sú relevantné alebo potrebné na plnenie ich povinností.

2.Prevádzkovateľ systému má prístup do centrálnej databázy, pokiaľ ide o informácie a dokumenty, ktoré do tejto centrálnej databázy predložil, alebo dokumenty, ktoré mu prostredníctvom tejto centrálnej databázy zaslal ktorýkoľvek z registrovaných príjemcov.

Aj ostatní príjemcovia predkladajú určité osobitné dokumenty alebo informácie, ktoré sa registrujú v centrálnej databáze, a majú k nim prístup, ak je to stanovené v tomto nariadení. Orgán ESMA zabezpečí, aby centrálna databáza plnila funkcie podľa tohto článku.

3.Prevádzkovatelia systémov vrátane prevádzkovateľov určených a registrovaných systémov, ako aj registrovaní príjemcovia nahrávajú do centrálnej databázy v elektronickej podobe všetky informácie a dokumenty vrátane žiadostí, rozhodnutí, odporúčaní, požiadaviek, informácií, otázok, odpovedí a oznámení uvedených v tomto nariadení, ak nie je uvedené inak.

Potvrdenie o doručení sa zasiela prostredníctvom centrálnej databázy do dvoch pracovných dní od predloženia informácií alebo dokumentov.

4.Orgán ESMA zabezpečí, aby databáza podporovala údaje zaznamenané v DLT vrátane čítania údajov on-chain a prístupu k takýmto údajom.

5.Orgán ESMA navrhne centrálnu databázu tak, aby automaticky informovala registrovaných príjemcov v prípade, keď boli vykonané zmeny jej obsahu vrátane nahratia, vymazania alebo nahradenia dokumentov a predloženia otázok alebo žiadostí o informácie.

6.Orgán ESMA sprístupní informácie zdieľané prostredníctvom centrálnej databázy podľa tohto nariadenia relevantným orgánom na účely nariadení (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) č. 909/2014, ak je to relevantné alebo potrebné na plnenie ich povinností.

Článok 27

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijať delegovaný akt uvedený v článku 2 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [OP: uveďte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Delegovanie právomoci uvedenej v článku 2 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia sa pred prijatím delegovaného aktu snaží o konzultáciu s orgánom ESMA a s orgánom EBA a konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

HLAVA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 28

Prechodné ustanovenia

1.Odchylne od článku 3 je systém určený podľa smernice 98/26/ES pred [OP: uveďte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] naďalej určený na účely tohto nariadenia, kým sa opätovne neurčí podľa uvedeného článku, alebo do [OP: uveďte dátum = päť rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], podľa toho, čo nastane skôr. Medzitým sa naďalej uplatňujú právne predpisy členského štátu o určení systému.

2.Odchylne od článku 12 sa systém tretej krajiny, na ktorý členský štát rozšíril ochranu poskytovanú podľa smernice 98/26/ES pred [OP: uveďte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], považuje na účely tohto nariadenia za registrovaný v tomto členskom štáte, kým sa nezaregistruje v súlade s uvedeným článkom v tom istom členskom štáte, alebo do [OP: uveďte dátum = päť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], podľa toho, čo nastane skôr.

3.Prevodný príkaz, ktorý bol zadaný do systému pred [OP: uveďte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], ale ktorý sa vyrovnal až po uvedenom dátume, sa považuje za prevodný príkaz na účely tohto nariadenia.

4.Kým sa nezriadi centrálna databáza v súlade s článkom 26, výmena informácií a dokumentov vrátane predkladania žiadostí, rozhodnutí, odporúčaní, požiadaviek, informácií, otázok, odpovedí a akýchkoľvek oznámení, ktoré sa musia poskytovať prostredníctvom centrálnej databázy, sa uskutočňuje prostredníctvom alternatívnych opatrení.

Článok 29

Preskúmanie

1.Komisia do [OP: uveďte dátum = šesť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] posúdi uplatňovanie tohto nariadenia a vypracuje všeobecnú správu. Komisia predloží túto správu spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.

2.Do [OP: uveďte dátum = päť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] orgán ESMA v úzkej spolupráci s orgánom EBA a systémom ESCB predloží Komisii správu o fungovaní režimu finality vyrovnania stanoveného v tomto nariadení.

Článok 30

Zrušenie

1.Smernica 98/26/ES sa zrušuje s účinnosťou od [OP: uveďte dátum = dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

2.Odkazy na smernicu 98/26/ES sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody v prílohe 1 k tomuto nariadeniu.

Článok 31

Zmeny smernice 2002/47/ES

Smernica 2002/47/ES sa mení takto:

1.V článku 1 ods. 4 sa v písmene a) dopĺňajú tieto pododseky:

„Na účely tejto smernice odkazy na hotovosť, finančné nástroje a úverové pohľadávky zahŕňajú prípady, keď sú vydané alebo zaznamenané pomocou DLT.

Členské štáty môžu rozšíriť rozsah finančných nástrojov, na ktoré sa má vzťahovať táto smernica, tak, aby zahŕňal nástroje označené ako „finančný nástroj“ v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2014/65/EÚ, ak sú obchodovateľné na kapitálovom trhu.“

2.Článok 2 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„p) „účet“ je účet v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 26 [nariadenia (EÚ) …/… o finalite vyrovnania]“;

b)Dopĺňa sa tento odsek:

„4. Akýkoľvek odkaz na „účet“, „registráciu“ alebo „register“ sa chápe tak, že zahŕňa akúkoľvek formu elektronického záznamu vrátane záznamu založeného na DLT, ktorý plní rovnakú funkciu. Okrem toho všetky pokyny alebo oznámenia umožňujú použitie kryptografického kľúča alebo iného zariadenia alebo metódy na elektronické podpísanie takéhoto pokynu alebo oznámenia.“

3.V článku 11 sa za prvý pododsek dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 ods. 4 písm. a) prvým a druhým pododsekom, článkom 2 ods. 1 písm. p) a článkom 2 ods. 4 najneskôr do [OP: uveďte dátum = 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.“

Článok 32

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY3

1.1.Názov návrhu/iniciatívy3

1.2.Príslušné oblasti politiky3

1.3.Ciele3

1.3.1.Všeobecné ciele3

1.3.2.Špecifické ciele3

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv3

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti3

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:4

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy4

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy4

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.4

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti4

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi5

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia5

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy6

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu6

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA8

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ8

2.2.Systémy riadenia a kontroly8

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly8

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie8

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)8

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam9

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY10

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov10

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky12

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky12

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu12

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov17

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov22

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24

3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24

3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov25

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu25

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov26

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov26

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami28

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom28

3.2.7.Príspevky od tretích strán28

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy29

4.Digitálne rozmery29

4.1.Požiadavky digitálneho významu30

4.2.Údaje30

4.3.Digitálne riešenia31

4.4.Posúdenie interoperability31

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania32

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

1.3.2.Špecifické ciele

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 40

 predĺženia trvania existujúcej akcie

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–    finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR

 neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2028

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 41

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

– prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,

– subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Opis dodatočných zdrojov

Táto iniciatíva znamená dodatočné zdroje na plnenie úloh, ktoré uložili spoluzákonodarcovia, najmä pokiaľ ide o novú úlohu orgánu EBA a orgánu ESMA v týchto úlohách: pomoc v súvislosti s konvergentným vykonávaním určenia systémov EÚ podľa nariadenia o finalite vyrovnania členskými štátmi a komunikácia s prevádzkovateľmi systémov a koordinácia medzi členskými štátmi v súvislosti s povoľovaním systémov tretích krajín podľa nariadenia o finalite vyrovnania. Odhaduje sa, že na vykonávanie týchto úloh by boli potrebné dva kvalifikované a stále ekvivalenty plného pracovného času, jeden v orgáne EBA a jeden v orgáne ESMA. Tieto úlohy si vyžadujú dobré znalosti insolvenčného práva, ako aj právnych predpisov o infraštruktúre finančného trhu. Ekvivalenty plného pracovného času musia byť schopné posúdiť odôvodnenie príslušných orgánov členských štátov, pokiaľ ide o to, ako je zlučiteľnosť pravidiel systému v súlade s (vnútroštátnym) insolvenčným právom, a zabezpečiť, aby členské štáty určili systémy EÚ konzistentným spôsobom, a to aj s prihliadnutím na odvetvové právne predpisy. To platí pre systémy EÚ, ako aj pre systémy tretích krajín.

Orgán ESMA je povinný vytvoriť a dlhodobo prevádzkovať elektronickú centrálnu databázu, ako sa vyžaduje v článku 26 nariadenia o finalite vyrovnania. Centrálna databáza uľahčuje výmenu informácií a dokumentov relevantných pre príjemcov podľa tohto nariadenia vrátane určovania a registrácie systémov EÚ a tretích krajín, ako aj zverejňovania určitých informácií. V článku 26 sa stanovuje aj prístup príslušných orgánov, registračných orgánov a príslušných vnútroštátnych orgánov pre platobné a zúčtovacie systémy a systémy vyrovnania. Vzhľadom na to, že orgán EBA zodpovedá v úzkej spolupráci so systém ESCB za platobné systémy, centrálne banky a orgán EBA budú takisto potrebovať prístup.

Centrálna databáza si bude vyžadovať, aby orgán ESMA zriadil vhodnú IT infraštruktúru na zaistenie bezpečného, efektívneho a účinného prenosu a uchovávania informácií, dokumentov a komunikácie medzi príslušnými zainteresovanými stranami (napr. určenými systémami, príslušnými orgánmi atď.), ako sa to predpisuje v nariadení o finalite vyrovnania. Centrálna databáza požadovaná podľa nariadenia o finalite vyrovnania by mala byť rovnakým systémom ako systém požadovaný podľa článku 17c nariadenia EMIR, článku 21a nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov, článku 38ea nariadenia MiFIR a článku 35c nariadenia o orgáne ESMA. Keďže táto centrálna databáza je zriadená na základe skoršieho mandátu, t. j. nariadenia (EÚ) 2024/2987 („EMIR 3“), náklady spojené so zriadením a nepretržitým vedením centrálnej databázy podľa nariadenia o finalite vyrovnania odrážajú len relatívne zvýšenie týchto nákladov, aby sa centrálna databáza mohla zaviesť tak, ako sa vyžaduje podľa nariadenia o finalite vyrovnania. To zahŕňa dodatočné náklady na uľahčenie prístupu pre ďalšie zainteresované strany, ktoré musia mať prístup do centrálnej databázy podľa nariadenia o finalite vyrovnania (približne 60 subjektov), ako aj náklady na uchovávanie ďalších informácií, dokumentácie a komunikácie, ktoré by sa uchovávali v databáze a/alebo sa prostredníctvom nej prenášali. Tieto náklady sú zahrnuté do číselných údajov uvedených v dokumente hlavného nariadenia 46 , ktoré sa týkajú „centrálnej databázy orgánu ESMA a platformy dohľadu pre centrálne protistrany, centrálnych depozitárov cenných papierov a obchodných miest“ (pozri oddiel 4.3 hlavného nariadenia, ako aj časti D a E oddielu o špecifických predpokladoch v prílohe k uvedenému nariadeniu), a preto sa tu neuvádzajú osobitne.

Odhadované náklady:

Výpočet nákladov vychádza z usmernení GR BUDG pre kategóriu zamestnancov: zmluvný zamestnanec na základe priemerných nákladov na dočasného zamestnanca v roku 2025 (t. j. 0,084 milióna EUR) a so zohľadnením:

miery inflácie vo výške 2 % od roku 2027;

korekčného koeficientu miezd pre Paríž, kde sídlia orgány ESMA aj EBA, ktorý je 114,2 %;

sumy 30 000 EUR ročne zodpovedajúcej prevádzkovým výdavkom, najmä nákladom na budovy a IT, ktorá je zahrnutá podľa štandardnej ceny z roku 2025 s výhradou inflácie vo výške 2 %.

Uvedené výdavky sa budú financovať: 1. v prípade orgánu EBA do 40 % prostredníctvom dotácie Komisie a do 60 % príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v súlade s nariadením o zriadení tohto európskeho orgánu dohľadu; 2. v prípade orgánu ESMA, do 50 % prostredníctvom dotácie Komisie a do 50 % príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, a to výlučne preto, že ide o nové dodatočné úlohy vyžadované balíkom únie úspor a investícií.

Na základe dátumu nadobudnutia účinnosti v roku 2027 a vzhľadom na 12-mesačný odklad pre agentúry na predloženie návrhov počiatočných delegovaných aktov sa zachováva predpoklad, že ďalšie ekvivalenty plného pracovného času budú k dispozícii od začiatku roka 2028.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

Odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času 50 .