EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 7. 2025

COM(2025) 552 final

2025/0238(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Európsky fond regionálneho rozvoja vrátane Európskej územnej spolupráce (Interreg) a Kohézny fond ako súčasť fondu zriadeného nariadením (EÚ) […] [NRP] a ktorým sa stanovujú podmienky implementácie podpory regionálneho rozvoja zo strany Únie na roky 2028 – 2034

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Komisia prijala 16. júla 2025 návrh nasledujúceho viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na roky 2028 – 2034 1 . Návrh zahŕňa Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) a Kohézny fond.

Hoci došlo k výraznému zníženiu regionálnych a územných rozdielov, k čomu prispeli aj politiky súdržnosti EÚ, 29 % občanov EÚ stále žije v regiónoch, ktorých HDP na obyvateľa je nižší ako 75 % priemeru EÚ, pričom mnohé výzvy pretrvávajú a objavujú sa nové. Na tieto výzvy treba reagovať posilnenou a zmodernizovanou politikou súdržnosti a rastu v spolupráci s národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi.

V oznámení Komisie s názvom Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu 2 sa ako kľúčový cieľ stanovil jednoduchší, adresnejší a účinnejší rozpočet. Aj z verejnej konzultácie vyplynula široká zhoda medzi zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o potrebu zjednodušenia a väčšej flexibility, ktoré sú najčastejšie uvádzanými faktormi umožňujúcimi účinnejší a efektívnejší rozpočet EÚ.

Cieľom nariadenia je riešiť regionálne rozdiely a podporovať rozvoj zaostávajúcich regiónov (článok 176 ZFEÚ) podporou reforiem a investovaním do sociálneho a hospodárskeho rozvoja všetkých regiónov a miest EÚ, ako aj posilnením územnej spolupráce (najmä prostredníctvom Plánu Interreg). Kohézny fond má za cieľ podporovať investície a reformy v oblasti životného prostredia a dopravy v členských štátoch s nižším HDP na obyvateľa (článok 177).

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Činnosť EÚ je odôvodnená článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“): „Úni[a] rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Únia sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch“.

Ciele EFRR sú stanovené v článku 176 ZFEÚ: „Zámerom Európskeho fondu pre regionálny rozvoj je, aby svojou účasťou na rozvoji a štrukturálnych zmenách v zaostávajúcich regiónoch a pri premene upadajúcich priemyselných oblastí pomohol odstraňovať hlavné regionálne rozdiely v Únii“.

Ciele Kohézneho fondu sú stanovené v článku 177 ZFEÚ: „Kohézny fond zriadený v súlade s rovnakým postupom poskytne finančné príspevky na projekty z oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí týkajúcich sa dopravnej infraštruktúry“.

Článok 178 ZFEÚ predstavuje právny základ pre prijímanie vykonávacích nariadení týkajúcich sa EFRR, fondu politiky súdržnosti podporujúceho cieľ Európskej územnej spolupráce (Interreg).

Okrem toho podľa článku 174 ZFEÚ treba venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, cezhraničné a horské regióny.

Podľa článku 349 ZFEÚ treba pri osobitných opatreniach prihliadať na hospodársku a sociálnu štruktúru najvzdialenejších regiónov, ktorá je ovplyvnená určitými osobitnými charakteristikami, ktoré negatívne pôsobia na rozvoj týchto území.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

EFRR a Kohézny fond podporujú integráciu a spoluprácu medzi členskými štátmi a znižujú regionálne rozdiely v rámci členských štátov a medzi nimi, a to aj medzi mestskými, vidieckymi, pobrežnými alebo riedko osídlenými oblasťami a medzi pevninou a najvzdialenejšími regiónmi a ostrovmi Európy. Financovanie politiky súdržnosti podnietilo investície, ktoré by sa bez finančných prostriedkov EÚ nerealizovali v takom istom rozsahu, tak ambiciózne ani tak rýchlo. Ciele návrhu preto nie je možné dosiahnuť na úrovni členských štátov a podpora Únie vytvára pridanú hodnotu.

Úroveň EÚ predstavuje pridanú hodnotu pre opatrenia na národnej úrovni. V rámci politiky súdržnosti sa v rokoch 2014 – 2020 poskytli značné finančné prostriedky, ktoré dosiahli takmer 13 % celkových verejných investícií v EÚ a 51 % v krajinách čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu 4 . Ekonomické štúdie 5 pravidelne konštatujú, že politika súdržnosti má pozitívny vplyv na regionálny hospodársky rast, a to aj na miestnej úrovni 6 . Makroekonomické simulácie 7 okrem toho naznačujú celkové zvýšenie HDP EÚ z investícií v rámci politiky súdržnosti o takmer 1 % do roku s maximálnym vplyvom. Prínosy sú obzvlášť významné v menej rozvinutých regiónoch, kde prognózy HDP presahujú prognózy bez politiky súdržnosti na konci obdobia vykonávania. Rozvinutejšie regióny zaznamenávajú síce menší, ale pozitívny dlhodobý vplyv v dôsledku účinkov presahovania (prínosy, ktoré sa šíria naprieč regiónmi). Tieto účinky presahovania prispievajú k celkovému vplyvu na HDP EÚ približne 15 %, pričom najvyšší podiel (45 %) je v rozvinutých regiónoch 8 .

Okrem toho sú zvolené politiky v nariadení primerané, keďže finančné prostriedky sa budú implementovať v rámci zdieľaného riadenia: programy neriadi priamo Európska komisia, ale sa vykonávajú v partnerstve s členskými štátmi.

•Proporcionalita

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality a neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie jeho cieľov. Patrí do rozsahu pôsobnosti opatrení v oblasti posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Ciele a príslušná podpora Únie sú primerané tomu, čo sa má pomocou nástroja dosiahnuť. Návrh má zároveň za cieľ posilniť predchádzajúce úsilie o zjednodušenie ďalším zjednocovaním a konsolidáciou pravidiel.

•Výber nástroja

Najvhodnejším nástrojom na vykonanie tohto návrhu je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o EFRR [a Kohéznom fonde] a doplnenie [návrhu nariadenia o Fonde pre národné a regionálne partnerstvá].

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Z predbežných výsledkov hodnotenia ex post EFRR a Kohézneho fondu vyplýva, že programy sú na dobrej ceste k splneniu väčšiny svojich cieľov. Fondy doteraz podporili viac ako 2,5 milióna malých a stredných podnikov a prispeli k vytvoreniu viac ako 370 000 pracovných miest. Z novovybudovaných miest starostlivosti o deti má prospech 24 miliónov detí. Ďalej sa viac ako 66 miliárd EUR investovalo do projektov súvisiacich s klímou a kapacita EÚ na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov sa zvýšila o viac ako 6 000 megawattov. Fondy okrem toho umožnili zaviesť opatrenia na ochranu pred lesnými požiarmi, z čoho malo na základe nahlásených hodnôt programu prospech viac ako 24 miliónov ľudí, ako aj zlepšiť prístup k širokopásmovému pripojeniu pre viac ako 8 miliónov domácností. 

Opatrenia na zjednodušenie zavedené v programovom období 2014 – 2020 síce viedli k určitému zníženiu záťaže, no existuje priestor na ďalšie zjednodušenie, napríklad rozšírením rozsahu zjednodušeného vykazovania nákladov a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi. Významný zdroj zložitosti pri implementácii EFRR a Kohézneho fondu však stále predstavujú vnútroštátne pravidlá uložené nad rámec požiadaviek na úrovni EÚ (gold-plating).

Výkonnostný rámec prostredníctvom spoločných ukazovateľov, čiastkových cieľov a cieľových hodnôt umožnil rozsiahlu databázu dôkazov a analýzu, najmä pomocou zberu harmonizovaných údajov o pokroku vrátane údajov o prijímateľoch. Zlepšenie interoperability a prístupnosti vnútroštátnych databáz by nielen uľahčilo lepšie monitorovanie a posilnilo orientáciu politiky na výkonnosť, ale mohlo by tiež znížiť administratívnu záťaž. 

EFRR a Kohézny fond prostredníctvom rozsahu financovania, schopnosti prilákať dodatočné súkromné investície a zacielenia investícií umožnili investície, ktoré by členské štáty bez fondov pravdepodobne nezrealizovali. EFRR a Kohézny fond navyše prinášajú pridanú hodnotu prostredníctvom viacročného plánovania a kontinuity financovania.

Z dôkazov vyplýva, že podpora bola do veľkej miery relevantná na riešenie pretrvávajúcich, ako aj vznikajúcich potrieb prijímateľov počas celého programového obdobia. Investície boli relevantné pre európsku konkurencieschopnosť a väčšinou boli v súlade s Európskou zelenou dohodou, aj keď medzi členskými štátmi existovala určitá nekonzistentnosť. Na úrovni EÚ bola väčšina investícií pridelená na oblasti politiky, ktoré sú v súlade s potrebnými reformami uvedenými v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, pričom medzi členskými štátmi existovali rozdiely. Celkovo odporúčania pre jednotlivé krajiny slúžia ako užitočný nástroj, ktorý pomáha členským štátom zameriavať investície na potreby reforiem. Menej dôkazov existuje o tom, že odporúčania pre jednotlivé krajiny sformulované počas programového obdobia ovplyvňujú stanovenie priorít alebo prerozdelenie finančných prostriedkov. 

EFRR a Kohézny fond sú vhodné na podporu územnej súdržnosti. Štruktúra koncepcie a riadenia týchto fondov zabezpečuje, aby investičné stratégie riešili územné výzvy a umožňovali národné aj decentralizované regionálne programovanie a vykonávanie, čím sa sledovanie priorít EÚ prispôsobuje územným potrebám. V niektorých prípadoch by väčšia flexibilita pri uplatňovaní zásady tematickej koncentrácie umožnila lepšie prispôsobenie územným špecifikám. Modelové simulácie naznačujú, že intervencie politiky súdržnosti majú pozitívny vplyv na hospodárstvo EÚ. Odhaduje sa, že HDP EÚ bude na konci obdobia politiky v porovnaní s hypotetickým scenárom bez tejto politiky vyšší o 0,6 %.

Pokiaľ ide o Interreg, za kľúčové oblasti, ktoré treba v budúcnosti zlepšiť, sa určila väčšia harmonizácia a spoľahlivejšie nástroje koordinácie medzi rôznymi finančnými tokmi EÚ. 

Z predbežných výsledkov hodnotenia EFRR, Kohézneho fondu a Fondu na spravodlivú transformáciu v polovici obdobia vyplýva, že hoci sa implementácia začala neskoro a na začiatku programového obdobia bola pomalá, v prvom polroku 2024 sa výrazne zrýchlila. Oneskorenia boli spôsobené prevažne vonkajšími faktormi a súvisia s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine. Členské štáty uprednostnili nástroje reakcie na krízu na úrovni EÚ, najmä Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.

Vďaka začleneniu územného hľadiska a nástrojov sú fondy vhodné na riešenie regionálnych rozdielov. Primerané administratívne kapacity sú základným predpokladom, ešte však nie sú realitou pre všetky programy. Partnerstvo a viacúrovňové riadenie majú silný pozitívny vplyv na programovanie a implementáciu, stále však existujú oblasti, kde je potrebné zlepšiť zapojenie zainteresovaných strán a participatívne rozhodovanie. 

Prechodom od ex ante kondicionalít k menšiemu počtu jasnejších základných podmienok sa zlepšila efektívnosť. Prevažná väčšina základných podmienok je už splnená, čo viedlo k spusteniu reformných procesov v oblastiach ako inteligentná špecializácia, doprava a klíma. Základné podmienky a míľniky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa v niektorých oblastiach vzájomne posilňujú. Prispôsobenie podmienok špecifickým národným a regionálnym kontextom namiesto toho, aby boli všeobecne uplatniteľné na všetky programy, by mohlo posilniť synergie investícií v rámci politiky súdržnosti s príslušnými odvetvovými politikami a miestnymi potrebami. 

V členských štátoch existujú osvedčené postupy, ktoré kombinujú politiku súdržnosti a financovanie z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na podporu doplnkových opatrení. Reformy iniciované míľnikmi Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sú prínosom pre investície v rámci politiky súdržnosti a naopak: základné podmienky môžu byť prínosom aj pre investície v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. 

Nové opatrenia na zjednodušenie prispievajú k zníženiu administratívnej záťaže. Zjednodušené vykazovanie nákladov a financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, majú veľký potenciál, no využívajú sa nerovnomerne. 

EFRR a Kohézny fond umožňujú riešiť osobitné výzvy v oblasti rozvoja, ktoré by sa v prípade ich neexistencie neriešili v rovnakej miere. Pridaná hodnota fondov zahŕňa dlhodobý strategický výhľad a budovanie kapacít na nižšej ako národnej a nižšej ako regionálnej úrovni, čo má pozitívne účinky presahovania pri implementácii vnútroštátnych nástrojov. Zásada viacúrovňového riadenia a partnerstva prepája úroveň EÚ, národnú a regionálnu úroveň prostredníctvom miestne orientovaného prístupu, ktorý je jedinečný pre hodnotené fondy v porovnaní s inými vnútroštátnymi a únijnými nástrojmi. Fondy prispievajú k oblastiam s jasným európskym rozmerom vrátane opatrení v oblasti klímy, digitálnej transformácie, obrany, transeurópskej dopravnej siete a medziregionálnej a cezhraničnej spolupráce. 

Prijaté pridelené prostriedky vykazujú veľmi vysoký stupeň súladu tak so strategickým programom Rady a s usmerneniami predsedníčky Komisie, ako aj s prioritami európskeho semestra. Okrem toho fondy prispievajú k oblastiam na podporu rastu, ktoré boli identifikované v Draghiho správe. Poukazuje to na pretrvávajúci význam politiky súdržnosti pre súčasný cyklus politík a predpokladané budúce potreby. 

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

2025/0238 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Európsky fond regionálneho rozvoja vrátane Európskej územnej spolupráce (Interreg) a Kohézny fond ako súčasť fondu zriadeného nariadením (EÚ) [NRP] a ktorým sa stanovujú podmienky implementácie podpory regionálneho rozvoja zo strany Únie na roky 2028 – 2034

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 177, 178 a 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 9 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 10 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(3)Táto podpora Únie v rámci EFRR a Kohézneho fondu sa má poskytovať v rámci Fondu pre národné a regionálne partnerstvá v súlade s pravidlami, ktorými sa uvedený fond riadi a ktoré sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [nariadenie o NRP] 12 .

(4)V nariadení (EÚ) XX [nariadenie o NRP] sa stanovujú spoločné pravidlá uplatniteľné na rôzne fondy vrátane EFRR, Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF“), Kohézneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ďalej len „ENRF“), Fondu pre azyl a migráciu (ďalej len „AMIF“), Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a Nástroja na riadenie hraníc a víza (ďalej len „BMVI“), ktoré fungujú v spoločnom rámci (ďalej len „fondy“).

(5)Pri implementácii EFRR a Kohézneho fondu by sa mali dodržiavať horizontálne zásady stanovené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a v článku 10 ZFEÚ vrátane zásady subsidiarity a proporcionality podľa článku 5 ZEÚ, berúc do úvahy Chartu základných práv Európskej únie. Členské štáty by mali dodržiavať aj povinnosti vyplývajúce z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a zabezpečiť prístupnosť v súlade s jeho článkom 9 a v súlade s právom Únie, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb. Členské štáty a Komisia by sa mali zamerať na odstraňovanie nerovností a presadzovanie rovnosti žien a mužov a začlenenie rodového hľadiska, ako aj na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Fondy by nemali podporovať akcie, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie. Ciele EFRR a Kohézneho fondu by sa mali dosahovať v rámci udržateľného rozvoja a snahy Únie o podporu cieľa zameraného na udržiavanie, ochranu a zlepšovanie kvality životného prostredia podľa článku 11 a článku 191 ods. 1 ZFEÚ, zohľadňujúc zásadu „znečisťovateľ platí“. V záujme ochrany integrity vnútorného trhu musia byť operácie, ktoré sú prospešné pre podniky, v súlade s pravidlami štátnej pomoci stanovenými v článkoch 107 a 108 ZFEÚ.

(6)EFRR a Kohézny fond by mali prispievať k špecifickým cieľom politiky stanoveným v článkoch 2 a 3 nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP] v rámci ich príslušných oblastí pôsobnosti stanovených v zmluvách. Je potrebné ďalej špecifikovať možnosti podpory z EFRR a Kohézneho fondu pre znevýhodnené oblasti, mestské oblasti a najvzdialenejšie regióny. Okrem toho treba stanoviť ustanovenia na implementáciu Európskej územnej spolupráce (Interreg).

(7)V súlade so zásadou medzigeneračnej spravodlivosti a so záväzkom Únie dodržiavať práva dieťaťa a stratégiu pre mládež by EFRR a Kohézny fond mali podporovať opatrenia, ktoré prispievajú k udržateľnému rozvoju pre budúce generácie, podporujú prístup mladých ľudí k príležitostiam na všetkých územiach a riešia osobitné potreby mladých ľudí v znevýhodnených oblastiach, najmä v znevýhodnených a vyľudňujúcich sa regiónoch, vrátane infraštruktúry pre zručnosti, inovácie, podnikanie, udržateľné živobytie a kultúru alebo šport. Takáto podpora sa môže implementovať prostredníctvom integrovaných mestských alebo miestnych stratégií.

(8)Členské štáty, a najmä tie, ktoré čelia výzvam v súvislosti s významným podielom rómskeho obyvateľstva, musia venovať osobitnú pozornosť rovnosti a začleňovaniu Rómov. Podpora by sa nemala poskytovať na akcie, ktoré prispievajú k akejkoľvek forme segregácie alebo vylúčeniu osôb so zdravotným postihnutím a marginalizovaných komunít, ako sú Rómovia.

(9)V záujme podpory udržateľného mestského rozvoja sa považuje za nevyhnutné podporovať integrovaný územný rozvoj s cieľom účinnejšie riešiť hospodárske, environmentálne, klimatické, demografické a sociálne výzvy, ktoré majú vplyv na mestské oblasti vrátane funkčných mestských oblastí, pričom sa zohľadňuje potreba podporovať prepojenia medzi mestom a vidiekom. V príslušných kapitolách plánov národného a regionálneho partnerstva by sa mali stanoviť opatrenia odrážajúce tieto prístupy.

(10)Osobitná pozornosť by sa mala venovať najvzdialenejším regiónom, a to prijatím opatrení podľa článku 349 ZFEÚ, ktorými sa stanovia opatrenia pre najvzdialenejšie regióny, aby vyrovnali dodatočné náklady vynaložené v týchto regiónoch v dôsledku jedného alebo viacerých trvalých obmedzení uvedených v článku 349 ZFEÚ, konkrétne v dôsledku odľahlosti, ostrovnej polohy, malej rozlohy, obtiažnych topografických a klimatických podmienok, hospodárskej závislosti od malého množstva výrobkov, ktorých nemennosť a kombinácia závažne obmedzujú ich rozvoj. V záujme ochrany integrity vnútorného trhu a v súlade s pravidlami platnými pre všetky operácie spolufinancované z EFRR a Kohézneho fondu akákoľvek podpora z EFRR na financovanie prevádzkovej a investičnej pomoci pre najvzdialenejšie regióny by mala byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci stanovenými v článkoch 107 a 108 ZFEÚ.

(11)S cieľom podporovať harmonický rozvoj na území Únie na rôznych úrovniach by mal EFRR v rámci Interregu podporovať cezhraničnú spoluprácu, nadnárodnú spoluprácu, medziregionálnu spoluprácu a spoluprácu najvzdialenejších regiónov.

(12)Interreg by sa mal implementovať mimo plánov národného a regionálneho partnerstva, vo forme Plánu Interreg s cieľom stanoviť osobitný kontext cieľa spolupráce a potrebné spôsoby realizácie viacnárodných projektov vrátane špecifík štyroch oblastí.

(13)EFRR v rámci Interregu môže prispievať ku všetkým špecifickým cieľom. Okrem toho by mal prispievať k ďalším špecifickým cieľom na riešenie osobitných otázok v záujme „lepšieho riadenia spolupráce“, „bezpečnejšej a lepšie chránenej Európy“ a „odolnejších regiónov hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou“. Aby mohol EFRR poskytovať podporu v rámci Interregu, pokiaľ ide o investície do infraštruktúry, ako aj súvisiace investície, vzdelávacie a integračné činnosti, je nevyhnuté stanoviť, že EFRR môže poskytovať podporu aj na činnosti v rámci špecifických cieľov stanovených v článku [3 ods. 1 písm. c) – Špecifické ciele sociálnej súdržnosti] nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP].

(14)Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla prijímať a meniť zoznamy kapitol Plánu Interreg a zoznam celkovej sumy podpory Únie pre každú kapitolu Plánu Interreg. Tieto vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie. Hoci uvedené akty majú všeobecnú povahu, mal by sa používať konzultačný postup, keďže sa nimi vykonávajú ustanovenia len technickým spôsobom. Rozhodnutie o schválení príslušnej kapitoly Plánu Interreg by malo predstavovať rozhodnutie o financovaní v zmysle článku 110 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 13 .

(15)Okrem toho by členské štáty mali pripraviť kapitoly, v ktorých stanovia základné programové prvky na implementáciu podpory. Tieto kapitoly by mali podliehať pravidelnému schvaľovaniu Komisiou.

(16)Na zabezpečenie čo najúčinnejšieho využívania podpory z EFRR a vonkajších finančných nástrojov Únie by sa mal vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého by sa zabezpečilo vrátenie tejto podpory v prípadoch, keď programy vonkajšej spolupráce nemožno prijať alebo sa musia zastaviť, a to aj s tretími krajinami, ktoré nedostávajú podporu zo žiadneho finančného nástroja Únie. Cieľom uvedeného mechanizmu by malo byť dosiahnutie optimálneho fungovania programov a čo najväčšej koordinácie medzi týmito nástrojmi.

(17)V záujme podpory a posilnenia opatrení spolupráce by v súvislosti s poskytnutou podporou mali byť v rámci všetkých špecifických cieľov naďalej možné činnosti spolupráce medzi partnermi v rámci daného členského štátu alebo medzi rôznymi členskými štátmi. Takáto posilnená spolupráca dopĺňa spoluprácu v rámci Interregu a môže zahŕňať partnerov z ktoréhokoľvek regiónu v Únii, ale môže tiež zahŕňať cezhraničné regióny a regióny, na ktoré sa vzťahuje makroregionálna stratégia alebo stratégia pre morskú oblasť alebo ich kombinácia.

(18)V súvislosti s výnimočnými a osobitnými okolnosťami ostrova Írsko a v záujme podpory spolupráce medzi jeho severnou a južnou časťou v rámci Veľkopiatkovej dohody by mala pokračovať nová cezhraničná kapitola PEACE PLUS a nadviazať na činnosť predošlých programov medzi pohraničnými grófstvami Írska a Severného Írska. Vzhľadom na jej praktický význam je pri podpore opatrení vedúcich k mieru a zmiereniu nevyhnutné zabezpečiť, aby sa z EFRR prispievalo aj na podporu sociálnej, hospodárskej a regionálnej stability v dotknutých regiónoch, najmä akciami na podporu súdržnosti medzi komunitami. Uvedená kapitola by sa mala vzhľadom na svoju osobitosť riadiť integrovaným spôsobom a príspevok Spojeného kráľovstva by sa do nej mal integrovať ako vonkajší pripísaný príjem.

(19)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyrovnávaním hlavných regionálnych rozdielov v Únii, nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, ako aj obmedzenosti finančných zdrojov členských štátov a regiónov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1
Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú osobitné podmienky implementácie podpory Únie v súlade so všeobecnými cieľmi stanovenými v článku 2 nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP], a najmä v jeho písmenách a) a e).

Stanovujú sa ním aj ustanovenia potrebné na implementáciu podpory Únie na podporu Európskej územnej spolupráce (ďalej len „Interreg“) s cieľom posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a ich regiónmi v rámci Únie, ako aj medzi členskými štátmi, ich regiónmi a tretími krajinami, partnerskými krajinami, ostatnými územiami alebo zámorskými krajinami a územiami (ďalej len „ZKÚ“), alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu.

Táto podpora Únie sa má poskytovať v rámci Fondu pre národné a regionálne partnerstvá v súlade s pravidlami, ktorými sa uvedený fond riadi a ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) [nariadenie o NRP].

Článok 2
Podpora z EFRR a Kohézneho fondu

EFRR a Kohézny fond podporujú špecifické ciele stanovené v nariadení (EÚ) [nariadenie o NRP], ktoré prispievajú k všeobecnému cieľu stanovenému v článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP] v súlade s ich príslušným rozsahom pôsobnosti stanoveným v článkoch 176 a 177 ZFEÚ.

Článok 3
Vymedzenie pojmov

1.„Európska územná spolupráca (Interreg)“ je spolupráca medzi členskými štátmi a ich regiónmi v rámci Únie a medzi členskými štátmi, ich regiónmi a nečlenskými štátmi alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu financovaná z Fondu pre národné a regionálne partnerstvá a prípadne z nástroja Globálna Európa;

2.„nečlenský štát“ sú územia tretích alebo partnerských krajín, ako aj zámorské krajiny a územia členských štátov.

Na účely tejto kapitoly, ak ustanovenia článkov 69 [Povinnosti členských štátov], 70 [Predkladanie ročného balíka uisťujúcich dokumentov], 74 [Zber a zaznamenávanie údajov] a 77 [Predkladanie a posudzovanie žiadostí o platbu] nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP] odkazujú na „členský štát“, tento pojem sa chápe ako „členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán“.

Článok 4
Podpora znevýhodnených oblastí

1.V súlade s článkom 174 ZFEÚ členské štáty venujú osobitnú pozornosť riešeniu výziev, ktorým čelia znevýhodnené regióny a oblasti, najmä vidiecke regióny, regióny zasiahnuté zmenami v priemysle, regióny závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva a ostrovné, cezhraničné a horské regióny, ako aj oblasti spravodlivej transformácie a regióny hraničiace s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou. Členské štáty a regióny v prípade potreby stanovia integrovaný prístup k riešeniu demografických výziev alebo osobitných potrieb regiónov a oblastí uvedených v tomto odseku vo svojich plánoch národného a regionálneho partnerstva v súlade s článkami 72 až 74 [integrovaný miestny rozvoj a rozvoj miest] nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP]. Takýto integrovaný prístup môže zahŕňať záväzok týkajúci sa špecializovaného financovania na tento účel a môže sa zahrnúť do osobitných kapitol plánu národného a regionálneho partnerstva.

Článok 5
Udržateľný rozvoj miest

Členské štáty v rámci svojho územného rozvoja podporujú stratégie integrovaného rozvoja miest, ktoré sa zameriavajú na udržateľný rozvoj a riešia výzvy v oblasti životného prostredia, energetiky a klímy, najmä spravodlivú transformáciu na ekologické, klimaticky neutrálne a odolné hospodárstvo do roku 2050, pričom osobitnú pozornosť venujú bývaniu, chudobe, kultúrnemu dedičstvu a využívaniu potenciálu digitálnych technológií na inovačné účely a energetickej efektívnosti, podpore rozvoja funkčných mestských oblastí, ako aj podpore prepojení medzi mestom a vidiekom. 

Článok 6
Najvzdialenejšie regióny

V plánoch národného a regionálneho partnerstva sa stanovia opatrenia na pokrytie štrukturálnej podpory ich hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja a prevádzkových nákladov alebo kompenzácie vrátane poskytovania služieb v rámci záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme a zákaziek na poskytnutie služieb v týchto regiónoch s cieľom kompenzovať dodatočné náklady, ktoré vznikli v najvzdialenejších regiónoch v dôsledku jedného alebo viacerých trvalých obmedzení ich rozvoja uvedených v článku 349 prvom odseku ZFEÚ.

KAPITOLA II

Plán Interreg

Článok 7
Rozsah pôsobnosti

1.Interreg sa zameriava na podporu týchto oblastí spolupráce:

a)spolupráca medzi susediacimi regiónmi zameraná na podporu integrovaného a harmonického regionálneho rozvoja medzi susediacimi pohraničnými regiónmi s pozemnou a námornou hranicou (cezhraničná spolupráca);

b)spolupráca v rámci väčších nadnárodných území alebo v okolí morských oblastí, do ktorej sú zapojení národní, regionálni a miestni partneri v členských štátoch a nečlenských štátoch s cieľom dosiahnuť vyššiu mieru územnej integrácie (nadnárodná spolupráca);

c)spolupráca na posilnenie účinnosti politiky súdržnosti podporou výmeny skúseností, inovatívnych prístupov a budovania kapacít (medziregionálna spolupráca);

d)spolupráca medzi najvzdialenejšími regiónmi a spolupráca najvzdialenejších regiónov s ich susednými nečlenskými štátmi alebo organizáciami pre regionálnu integráciu a spoluprácu s cieľom uľahčiť ich regionálnu integráciu a harmonický rozvoj v rámci ich susedstva (spolupráca najvzdialenejších regiónov).

Pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovujú osobitné požiadavky, spolupráca medzi dvoma alebo viacerými európskymi partnermi, z ktorých žiaden nie je členským štátom ani jeho regiónom, sa uskutočňuje v súlade s osobitnými pravidlami stanovenými v nariadení XX [Globálna Európa].

2.Kapitoly Plánu Interreg na podporu cezhraničnej spolupráce, nadnárodnej spolupráce a medziregionálnej spolupráce sa implementujú v rámci zdieľaného riadenia. Príspevky z nástroja Globálna Európa zahrnuté v kapitolách na podporu spolupráce najvzdialenejších regiónov sa môžu implementovať v rámci zdieľaného alebo nepriameho riadenia. Na programy spolupráce uvedené v odseku 1, ktoré sú spolufinancované z Fondu pre národné a regionálne partnerstvá, sa môžu poskytnúť príspevky z pilierov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a), b), c) a e) nariadenia XX [nástroj globálna Európa].

3.Na Plán Interreg sa uplatňujú pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) [nariadenie o NRP] s výnimkou prípadov, keď sa v tomto nariadení stanovujú konkrétnejšie pravidlá implementácie Plánu Interreg.

4.Okrem špecifických cieľov stanovených v článku 3 písm. a) a c) nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP] Interreg podporuje „lepšie riadenie spolupráce“, „bezpečnejšiu a lepšie chránenú Európu“ a „odolnejšie regióny hraničiace s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou“.

5.V prípade cezhraničného programu PEACE PLUS, keď sa ním podporuje mier a zmierenie, sa z EFRR v rámci špecifického cieľa, ktorý je súčasťou všeobecného cieľa stanoveného v článku 2 písm. a) nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP], prispieva aj na podporu sociálnej, hospodárskej a regionálnej stability v dotknutých regiónoch, najmä akciami na podporu súdržnosti medzi komunitami.

6.Články XX [Úverová podpora], XX [Zmluva o úvere a operácie vypožičiavania si prostriedkov a poskytovania úverov] a XX [Preskúmanie v polovici obdobia] a článok 14 ods. 2 [25 % suma flexibility] nariadenia (EÚ) [NRP] sa na Plán Interreg neuplatňujú.

Článok 8
Požiadavky na kapitoly Plánu Interreg

1.Plán Interreg musí obsahovať kapitoly Plánu Interreg. Každá kapitola zodpovedá spolupráci v danej geografickej oblasti.

2.Členský štát, v ktorom má sídlo potenciálny riadiaci orgán, predloží Komisii v mene všetkých zúčastnených členských štátov a nečlenských štátov kapitolu Plánu Interreg najneskôr šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

3.V každej kapitole Plánu Interreg sa stanovujú tieto prvky v súlade so vzorom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu. V kapitole Plánu Interreg sa:

a)uvádza príslušná oblasť spolupráce v rámci Interregu a geografické pokrytie;

b)opisuje intervenčná stratégia kapitoly Plánu Interreg na základe jasnej analýzy územných potrieb a nedostatkov v pokrytej oblasti, identifikujú opatrenia spolupráce vrátane akýchkoľvek opatrení na územný alebo miestny rozvoj a vysvetľuje, ako majú tieto opatrenia prispieť k cieľom stanoveným v článkoch 2 a 3 [Ciele politiky] nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP] a k špecifickým cieľom Interregu uvedeným v článku 7 ods. 4 tohto nariadenia a k prechodu ku klimatickej neutralite;

c)uvádza zoznam a opis opatrení vrátane všeobecných a špecifických cieľov, ktoré každé opatrenie primárne sleduje, ako aj zoznam plánovaných míľnikov a cieľových hodnôt s orientačným dátumom ich dosiahnutia počas programového obdobia. Ukazovatele navrhované pre cieľové hodnoty vychádzajú z ukazovateľov výstupov uvedených v prílohe I k nariadeniu XX [Výkonnosť], s výnimkou riadne odôvodnených prípadov;

d)stanovujú celkové odhadované náklady na opatrenia, prípadne spolu s informáciami o existujúcom alebo plánovanom financovaní Únie, podložené náležitým odôvodnením a vysvetlením, ako je to v súlade so zásadou nákladovej efektívnosti, správneho finančného riadenia a úmerné očakávanému hospodárskemu a sociálnemu vplyvu;

e)stanovujú jasné opatrenia na účinné monitorovanie a implementáciu kapitoly Plánu Interreg každým členským štátom vrátane zodpovedných orgánov a zriadených monitorovacích výborov, čo odráža cieľ zaviesť spoľahlivý systém viacúrovňového riadenia založený na zásade partnerstva, ako aj navrhovaný prístup k informovaniu, komunikácii a zviditeľneniu v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení XX [nariadenie o výkonnosti];

f)podporuje partnerstvo a výmena poznatkov, pričom sa uvedie, s ktorými zainteresovanými stranami sa konzultovalo, ako prebiehal ich výber, ako bola zabezpečená ich reprezentatívnosť a ako sa ich vstup zohľadňuje v kapitole Plánu Interreg v súlade s kódexom správania pre partnerstvo, a uvedie sa zhrnutie konzultačného procesu uskutočneného pri príprave kapitoly Plánu Interreg;

g)stanovuje rozdelenie záväzkov medzi zúčastnené členské štáty a prípadne nečlenské štáty v prípade finančných opráv uložených riadiacim orgánom alebo Komisiou v súlade s pravidlami, ktorými sa riadi Fond pre národné a regionálne partnerstvo a ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) [nariadenie o NRP];

h)vysvetľujú opatrenia a systémy na zabezpečenie správneho, účinného a efektívneho využívania zdrojov Únie v súlade so správnym finančným riadením a ochranou finančných záujmov Únie.

Článok 9
Schválenie a zmena Plánu Interreg

1.Komisia prijme vykonávací akt v súlade s postupom uvedeným v článku 13 ods. 2 [Postup výboru], v ktorom stanoví:

a)zoznam kapitol Plánu Interreg, určenie príslušných oblastí kapitol a orientačné pridelené prostriedky z fondu a prípadne z nástroja Globálna Európa;

b)podľa potreby podrobné dojednania týkajúce sa osobitných spôsobov vykonávania Interregu, aby sa zabezpečil konzistentný prístup. 

Prvky uvedené v prvom pododseku písm. a) sa stanovia na základe informácií poskytnutých každým členským štátom, pokiaľ ide o plánované rozdelenie jeho podielu na pridelených prostriedkoch Plánu Interreg podľa metodiky stanovenej v prílohe I [Metodika výpočtu finančného príspevku pre každý členský štát v rámci fondu] k nariadeniu (EÚ) [nariadenie o NRP].

Vykonávací akt uvedený v prvom [pod]odseku predstavuje všeobecnú časť Plánu Interreg.

2.Komisia posúdi kapitoly Plánu Interreg alebo zmenené kapitoly Plánu Interreg predložené členským štátom, v ktorom má sídlo riadiaci orgán, do štyroch mesiacov od ich predloženia. Komisia pri vykonávaní svojho posúdenia overí, či kapitola Plánu Interreg spĺňa všetky požiadavky v článku 5 a či je v súlade so vzorom stanoveným v prílohe k tomuto nariadeniu [Vzor kapitoly Interreg]. Komisia môže predložiť pripomienky a požiadať o dodatočné informácie. Plynutie lehoty na schválenie sa preruší odo dňa nasledujúceho po dni, keď Komisia zašle členskému štátu svoje pripomienky alebo žiadosť o revidované dokumenty, a to až dovtedy, kým dotknutý členský štát Komisii neodpovie.

3.Ak kapitoly Plánu Interreg alebo zmenené kapitoly Plánu Interreg predložené členským štátom, v ktorom má sídlo riadiaci orgán, spĺňajú všetky požiadavky v článku 8 a sú v súlade so vzorom stanoveným v prílohe k tomuto nariadeniu, Komisia schváli tieto kapitoly Plánu Interreg [alebo zmenené kapitoly Plánu Interreg] prostredníctvom vykonávacieho aktu.

4.Po schválení kapitol Plánu Interreg podľa odseku 3 môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov každé tri mesiace schváliť následne predložené kapitoly Plánu Interreg, ktoré spĺňajú všetky požiadavky uvedené v článku 8 [Požiadavky na kapitoly Plánu Interreg] a sú v súlade so vzorom stanoveným v prílohe k tomuto nariadeniu [Vzor kapitoly Interreg]. V ostatných prípadoch môže Komisia schváliť zmeny kapitol Plánu Interreg každých šesť mesiacov na základe žiadosti členského štátu, v ktorom má sídlo riadiaci orgán.

5.Vo vykonávacích aktoch stanovených v odsekoch 3 a 4 sa pre každú kapitolu Plánu Interreg stanoví (stanovia):

a)celkové odhadované náklady na kapitolu Interregu stanovené Komisiou na základe návrhu členského štátu, v ktorom má sídlo riadiaci orgán;

b)výška finančného príspevku podľa nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP] a prípadne výška finančného príspevku z nástroja Globálna Európa, ako aj výška národného príspevku iného ako národné spolufinancovanie;

c)výška celkového ročného príspevku Únie, ako sa uvádza v článku 14 [Záväzok] nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP]; 

d)suma predbežného financovania, ktorá sa má vyplatiť, a to, či sa má predbežné financovanie vyplatiť v plnej výške v roku schválenia kapitoly alebo v tranžiach v súlade s článkom 17 ods. 2 nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP].

6.Rozhodnutie o schválení príslušnej kapitoly Plánu Interreg predstavuje rozhodnutie o financovaní v zmysle článku 110 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 a jeho oznámenie členskému štátu, v ktorom má sídlo riadiaci orgán, predstavuje právny záväzok. 

7.Celková výška finančného príspevku Únie, národného príspevku nečlenských štátov a národného spolufinancovania navrhovaná v rámci kapitoly Plánu Interreg nesmie presiahnuť celkové odhadované náklady na túto kapitolu.

Článok 10
Funkcie orgánov zodpovedných za kapitolu Plánu Interreg a monitorovacieho výboru

1.Členské štáty a v náležitom prípade nečlenské štáty, ktoré sa zúčastňujú na kapitole Plánu Interreg, určia jeden riadiaci orgán a jeden orgán auditu, ktoré majú sídlo v tom istom členskom štáte. Pre Plán Interreg sa neurčí koordinačný orgán uvedený v článku 49 nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP].

2.Okrem článku 50 nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP] je každý riadiaci orgán kapitoly Plánu Interreg zodpovedný za riadenie tejto kapitoly v záujme splnenia jej cieľov a zodpovedá za:

a)vypracúvanie a predkladanie žiadostí o platbu za kapitolu Plánu Interreg Komisii v súlade s článkom 63 [Platby] nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP];

b)poskytovanie odhadov súm žiadostí o platbu, ktoré sa majú predložiť na aktuálny a nasledujúci kalendárny rok do 15. februára a 31. júla, v súlade so vzorom uvedeným v prílohe X [Odhady platieb] k nariadeniu (EÚ) [nariadenie o NRP];

c)podpis a poskytovanie vyhlásenia riadiaceho subjektu uvedeného v článku XX ods. 1 písm. a) [Ročný balík uisťujúcich dokumentov] nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP] v súlade so vzorom stanoveným v prílohe XII k uvedenému nariadeniu;

d)koordináciu a predkladanie všetkých dokumentov Komisii požadovaných ako súčasť ročného balíka uisťujúcich dokumentov uvedeného v článku 70 [Ročný balík uisťujúcich dokumentov] nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP].

3.Členský štát a v náležitom prípade nečlenský štát, ktorý sa zúčastňuje na kapitole Plánu Interreg, môže rozhodnúť, že overovanie zo strany riadiaceho orgánu uvedené v článku XX [Funkcia riadiaceho orgánu] nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP] sa má vykonávať tak, že každý členský štát určí subjekt alebo osobu zodpovednú za takéto overovanie na jeho území. Komisia môže vo vykonávacom akte stanovenom v článku 9 ods. 1 [Schválenie a zmena Plánu Interreg] stanoviť ďalšie požiadavky, ktoré majú takéto subjekty alebo osoby splniť.

4.Riadiacemu orgánu pomáha spoločný sekretariát so zamestnancami, ktorí zastupujú štáty zúčastňujúce sa na kapitole Plánu Interreg. Spoločný sekretariát pomáha riadiacemu orgánu a monitorovaciemu výboru pri výkone ich funkcií. Spoločný sekretariát takisto poskytuje potenciálnym prijímateľom informácie o možnostiach financovania v rámci programov Interreg a pomáha prijímateľom a partnerom pri vykonávaní operácií.

5.Okrem pravidiel stanovených v článku 52 [Funkcie orgánu auditu] nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP] na účely kapitol Plánu Interreg, ak orgán auditu nemá povolenie vykonávať svoje úlohy na celom území, na ktoré sa vzťahuje program spolupráce, pomáha mu skupina audítorov zložená zo zástupcov každého členského štátu a prípadne z nečlenských štátov, ktoré sa zúčastňujú na programe Interreg. Každý členský štát a v náležitom prípade nečlenský štát zodpovedá za audity vykonávané na jeho území.

6.Pre každú kapitolu Plánu Interreg sa zriadi monitorovací výbor. Monitorovací výbor zodpovedá za výber operácií Interregu v súlade so stratégiou a cieľmi kapitoly Plánu Interreg. Komisia môže vo vykonávacom akte stanovenom v článku 9 ods. 1 [Schválenie a zmena Plánu Interreg] stanoviť ďalšie požiadavky, ktoré má monitorovací výbor splniť.

Článok 11
Ustanovenia pre nečlenské štáty

1.Komisia a dotknuté nečlenské štáty stanovia príspevok podľa nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP] na kapitoly Plánu Interreg, na ktoré sa má poskytovať podpora aj z nástroja Globálna Európa, a to aj pre najvzdialenejšie regióny. Príspevok stanovený pre jednotlivé členské štáty sa nesmie medzi dotknutými členskými štátmi následne prerozdeľovať. Príslušné príspevky z nástroja Globálna Európa na kapitoly Plánu Interreg zohľadňujú zapojenie členských štátov a prijímateľov nástroja Globálna Európa. Podpora poskytovaná podľa nariadenia (EÚ) [nariadenie o NRP] sa poskytuje na kapitoly o vonkajšej cezhraničnej spolupráci za predpokladu, že z nástroja Globálna Európa sa poskytnú primerané sumy.

2.Na účely vykonávania kapitoly Plánu Interreg v rámci zdieľaného riadenia v nečlenskom štáte sa medzi Komisiou zastupujúcou Úniu a každým zúčastneným nečlenským štátom zastúpeným v súlade s jeho vnútroštátnym právnym rámcom uzavrie dohoda o financovaní. Uvedená dohoda o financovaní sa považuje za nástroj na plnenie rozpočtu Únie v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509.

Stranou dohody o financovaní môže byť aj členský štát, v ktorom má sídlo riadiaci orgán príslušnej kapitoly Plánu Interreg, zastúpený v súlade s jeho vnútroštátnym právnym rámcom.

Ak je nečlenský štát povinný previesť riadiacemu orgánu finančný príspevok na podporu kapitoly Plánu Interreg, ktorý je iný ako jeho spolufinancovanie podpory Únie (ďalej len „národný príspevok“), v dohode o financovaní sa uvedú pravidlá týkajúce sa národného príspevku.

Každá dohoda o financovaní sa uzavrie do 31. decembra roku nasledujúceho po roku, v ktorom sa prijal prvý rozpočtový záväzok, a považuje sa za uzavretú v deň, keď ju podpísala posledná strana. Ak sa kapitola Plánu Interreg týka viac ako jednej tretej krajiny, pred dátumom podpisu uvedeným v prvej vete sa uzavrie aspoň jedna dohoda o financovaní.

3.Ak si vykonávanie operácie vyžaduje zadanie zákazky na poskytnutie služieb, zákazky na dodanie tovaru alebo zákazky na uskutočnenie stavebných prác zo strany prijímateľa, ktorý je orgánom verejnej moci so sídlom v nečlenskom štáte, tento prijímateľ môže uplatniť ktorékoľvek z týchto prvkov:

a)vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia dotknutého nečlenského štátu, ak to povoľuje dohoda o financovaní a zákazka sa zadá ponuke, ktorá predstavuje najlepší pomer ceny a kvality, alebo v náležitom prípade ponuke s najnižšou cenou, pričom sa vylúči akýkoľvek konflikt záujmov;

b)postupy verejného obstarávania stanovené v článkoch 181 a 182 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.

Článok 12
Vrátenie zdrojov a zastavenie

1.Ak sa do roku [2029 alebo] 2030 Komisii nepredloží kapitola Plánu Interreg do 31. marca príslušného roka, ročný príspevok podľa nariadenia o NRP na uvedenú kapitolu Plánu Interreg sa prerozdelí na inú kapitolu Plánu Interreg, na ktorej sa zúčastňuje dotknutý členský štát.

2.Ak k 31. marcu 2031 stále existujú kapitoly Plánu Interreg, ktoré neboli predložené Komisii, príspevok podľa nariadenia o NRP na tieto kapitoly Plánu Interreg na zostávajúce roky až do roku 2034, ktorý nebol prerozdelený na inú kapitolu Plánu Interreg, sa pridelí na kapitolu Plánu Interreg, na ktorej sa zúčastňuje dotknutý členský štát. 

3.Akákoľvek kapitola Plánu Interreg, ktorú už schválila Komisia, sa zastaví alebo sa v súlade s uplatniteľnými pravidlami a postupmi znížia jej pridelené prostriedky, najmä ak:

i)ani jedna partnerská krajina, na ktorú sa vzťahuje príslušná kapitola Plánu Interreg o vonkajšej cezhraničnej spolupráci, nepodpísala príslušnú dohodu o financovaní v lehote stanovenej v súlade s článkom [XX] Plánu Interreg alebo

ii)kapitolu Plánu Interreg nie je možné vykonať podľa plánu vzhľadom na problémy, ktoré vznikli vo vzťahoch medzi zúčastnenými krajinami.

V prípadoch uvedených v prvom pododseku sa príspevok podľa nariadenia o NRP uvedený v odseku 1, ktorý zodpovedá dosiaľ neviazaným ročným čiastkovým platbám alebo viazaným ročným čiastkovým platbám, ktorých viazanosť sa v rámci toho istého rozpočtového roka úplne alebo čiastočne zrušila a ktoré neboli prerozdelené na inú kapitolu Plánu Interreg, pridelí na inú kapitolu Plánu Interreg, na ktorej sa zúčastňuje dotknutý členský štát.

4.Príspevok z [externých finančných prostriedkov] znížený podľa tohto článku sa použije v súlade s nariadením [Globálna Európa].

Článok 13
PEACE PLUS

1.Kapitola PEACE PLUS sa vzťahuje na spoluprácu medzi pohraničnými grófstvami Írska a Severného Írska, ktorá sa vykonáva v rámci zdieľaného riadenia v Írsku aj v Spojenom kráľovstve.

2.Orgán pre osobitné programy EÚ, ak je určený ako riadiaci orgán, sa považuje za orgán, ktorý má sídlo v členskom štáte.

3.Finančný príspevok na činnosti Únie, ktorý Spojené kráľovstvo poskytuje za účasť na kapitole PEACE PLUS, vo forme vonkajších pripísaných príjmov, ako sa uvádza v článku 21 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509, je súčasťou rozpočtových prostriedkov pre [okruh 1, […], podprogram „Plán Interreg“].

4.Keď kapitola PEACE PLUS podporuje mier a zmierenie, mala by prispievať aj na podporu sociálnej, hospodárskej a regionálnej stability v dotknutých regiónoch, najmä akciami na podporu súdržnosti medzi komunitami.

5.Keď kapitola PEACE PLUS podporuje mier a zmierenie, podporované operácie môžu mať partnerov len z jednej zúčastnenej krajiny.

KAPITOLA III

Záverečné ustanovenia

Článok 14
Postup výboru

Komisii pomáha výbor, ktorý sa zriadi v súlade s článkom 88 [NRP].

Článok 15
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od dátumu začatia uplatňovania nariadenia (EÚ) […], ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, poľnohospodárstvo a vidiek, námorné záležitosti, prosperitu a bezpečnosť na roky 2028 – 2034.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

[…]

(1)    COM(2025) 571 final.

(2)     https://commission.europa.eu/document/download/6d47acb4-9206-4d0f-8f9b-3b10cad7b1ed_en?filename=Communication%20on%20the%20road%20to%20the%20next%20MFF_en.pdf .

(3)     Výsledok programovania na roky 2021 – 2027 – Politika súdržnosti | Údaje | Európske štrukturálne a investičné fondy (europa.eu) .

(4)    Pellegrini et al. (2013) Measuring the effects of European Regional Policy on economic growth: A regression discontinuity approach (Meranie účinkov európskej regionálnej politiky na hospodársky rast: prístup na základe regresnej diskontinuity), Papers in Regional Science, 92, s. 217 – 233, Becker et al. (2013) Absorptive Capacity and the growth and investment effects of regional transfers: A regression discontinuity design with heterogeneous treatment effects (Kapacita čerpania a účinky regionálnych transferov na rast a investície: koncepcia regresnej diskontinuity s účinkami rôzneho zaobchádzania), American Economic Journal: Economic Policy, 5(4); Becker et al. (2018) Effects of EU Regional Policy: 1989–2013 (Účinky regionálnej politiky EÚ: 1989 – 2013), Regional Science and Urban Economics, 69, s. 143 – 152; Crescenzi, R. a Giua, M. (2020), One or many Cohesion Policies of the European Union? On the different economic impacts of Cohesion Policy across Member States (Jedna alebo viaceré politiky súdržnosti Európskej únie? Rozdielne hospodárske vplyvy politiky súdržnosti v jednotlivých členských štátoch), Regional Studies, 54(1), s. 10 – 20; Di Caro P. a Fratesi, U. (2022), One policy, different effects: Estimating the region–specific impacts of EU cohesion policy (Jedna politika, rôzne účinky: odhad vplyvov politiky súdržnosti EÚ v jednotlivých regiónoch), Journal of Regional Science, 62, s. 307 – 330.

(5)    Bachtrögler-Unger et al. 2023. EU cohesion policy on the ground: Analyzing small-scale effects using satellite data (Politika súdržnosti EÚ v praxi: analýza účinkov malého rozsahu pomocou satelitných údajov). Regional Science and Urban Economics 103, 103954.

(6)    Deviata správa o súdržnosti https://ec.europa.eu/regional_policy/information-sources/cohesion-report_en .

(7)    Monfort, P., Crucitti, F., Lazarou, N. a Salotti, S., The economic spillovers of EU Cohesion policy 2007-2013 (Hospodárske účinky presahovania politiky súdržnosti EÚ v rokoch 2007 – 2013), Európska komisia, 2021, JRC125419.

(8)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(9)    Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(10)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ ( Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1 ).

(11)    Ú. v. EÚ ….

(12)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (prepracované znenie) – PE/99/2023/REV/1 – (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2509/oj).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 7. 2025

COM(2025) 552 final

PRÍLOHA

k

návrhu

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Európskom fonde regionálneho rozvoja vrátane Európskej územnej spolupráce (Interreg) a Kohéznom fonde ako súčasť Európskeho fondu pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, poľnohospodárstvo a vidiek, námorné záležitosti, prosperitu a bezpečnosť na roky 2028 – 2034

PRÍLOHA

VZOR KAPITOLY PLÁNU INTERREG

Referenčné číslo/názov kapitoly Interreg

Oblasť spolupráce v rámci Interregu

1.Stratégia kapitoly

Mapa pokrytých geografických oblastí a krajín.

a)Intervenčná stratégia kapitoly Interreg založená na jasnej analýze územných potrieb a nedostatkov v pokrytej oblasti;

b)Určenie opatrení spolupráce vrátane akýchkoľvek opatrení na územný alebo miestny rozvoj a vysvetlenie, ako majú tieto opatrenia prispieť k cieľom vymedzeným v článku [ciele politiky] nariadenia [NRP] a v článku 6 tohto nariadenia.

2.Opis opatrení

Za každé opatrenie:

a)Míľniky a cieľové hodnoty.

Tabuľka obsahujúca míľniky, cieľové hodnoty a harmonogram kapitol s týmito informáciami:

3.Financovanie a náklady

Za každé opatrenie:

a)Výpočet nákladov na opatrenia:

b)Overovanie dosiahnutia míľnikov a cieľových hodnôt:

4.Opatrenia na vykonávanie kapitoly

a)Opatrenia na účinné monitorovanie a vykonávanie kapitoly:

b)Opatrenia a systémy na zabezpečenie správneho, účinného a efektívneho využívania zdrojov EÚ v súlade so správnym finančným riadením a ochranou finančných záujmov Únie podľa článku XX [Povinnosti členských štátov v súvislosti s kapitolou Interreg]:

c)Orgány zodpovedné za kapitolu:

d)Zhrnutie konzultačného procesu uskutočneného na účely prípravy kapitoly a úloha partnerov pri vykonávaní, monitorovaní a hodnotení:

e)Opis rozdelenia záväzkov medzi zúčastnené členské štáty a v náležitom prípade nečlenské štáty v prípade finančných opráv uložených riadiacim orgánom alebo Komisiou: