Spravodajca:

Andrea MONE (IT – II)

Spoluspravodajca:

Michal PINTÉR (SK – kat. 1)

Poradkyne	Sophie GRENADE (za spravodajcu, skupina II) Alexandra ŠARINOVÁ (za spoluspravodajcu, kat. 1)
Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	23. 1. 2025
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v sekcii	25. 11. 2025
Prijaté na plenárnom zasadnutí	3. 12. 2025
Plenárne zasadnutie č.	601
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	219/1/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) uznáva, že trvalé materiály majú zásadný význam pre obehové hospodárstvo. V tomto stanovisku sa zameriava na ich používanie v obaloch a predkladá príslušné politické odporúčania. Trvalé materiály by sa mali uznať v právnych predpisoch EÚ, aby sa zabezpečilo, že ich jedinečný prínos k obehovosti sa odrazí v budúcich politikách. EHSV považuje za nevyhnutné, aby sa koncepcia a vlastnosti trvalých materiálov jasne uznali v rámci EÚ v oblasti odpadu a zdrojov a aby sa ocenila ich úloha, ktorá prispieva k obehovému hospodárstvu EÚ.

1.2.

EHSV podporuje ambiciózny prístup EÚ, ktorým sa má do roku 2030 dosiahnuť vo všetkých členských štátoch EÚ cieľ 90 % triedeného zberu odpadu z obalov, čo bude podporené cieleným únijným financovaním pokročilej infraštruktúry zberu, triedenia a vysokokvalitnej recyklácie. Zintenzívnenie triedeného zberu je nevyhnutné, aby sa umožnil uzatvorený recyklačný cyklus a maximalizovalo sa zachovávanie a hodnota trvalých materiálov.

1.3.

Výbor navrhuje posilniť a harmonizovať systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov vo všetkých členských štátoch EÚ s cieľom aktívne stimulovať používanie vysoko recyklovateľných materiálov. Takýto prístup zahŕňa zavedenie poplatkov podľa ekologickosti na základe jasných kritérií, zaistenie transparentných a primeraných štruktúr poplatkov, účelové viazanie príjmov na opätovné investovanie do rovnakého materiálového toku v snahe stimulovať skutočné výsledky obehovosti a uznanie ďalších najlepších postupov týkajúcich sa rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

1.4.

EHSV konštatuje, že je potrebné priorizovať financovanie, aby sa urýchlili investície do modernej infraštruktúry na triedený zber, triedenie a recykláciu odpadu z obalov. Osobitný dôraz by sa mal klásť na regióny, v ktorých je táto infraštruktúra menej rozvinutá, alebo regióny s nižšou investičnou kapacitou, aby sa zabezpečilo, že sa na žiadny členský štát nezabudne.

1.5.

EHSV odporúča, aby Európska komisia vykonala komplexné posúdenie správania občanov EÚ, pokiaľ ide o recykláciu s cieľom identifikovať nedostatky a najlepšie postupy a aby navrhla opatrenia, ktorými sa zvýši účasť spotrebiteľov na triedení odpadu z obalov ako nevyhnutný prvý krok pri recyklácii v domácnostiach.

1.6.

Ďalej odporúča zabezpečiť sociálne udržateľný prechod na obehové hospodárstvo včasným predvídaním vplyvu na trh práce a zaručením prístupu k zvyšovaniu úrovne zručností a rekvalifikácii, aby sa podporil prechod zo zamestnania do zamestnania. Týmto spôsobom sa zabezpečí, že pracovníci budú môcť v plnej miere využívať vyvíjajúce sa obehové hospodárstvo a prispievať k nemu.

1.7.

EHSV odporúča posilniť sociálny dialóg na všetkých úrovniach a presadzovať kolektívne vyjednávanie, aj na podnikovej úrovni, aby sa zabezpečilo, že pracovníci budú informovaní, konzultovaní a zapojení do prechodu na obehové obchodné modely, čím sa zvýši kvalita zamestnania, bezpečnosť na pracovisku a sociálna spravodlivosť.

2.   Všeobecné pripomienky a súvislosti

2.1.

V politických usmerneniach Európskej komisie na roky 2024 – 2029 (1) predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen predstavila víziu obehovejšieho a odolnejšieho hospodárstva EÚ. Súčasná Európska komisia a Európska rada vo svojom strategickom programe na roky 2024 – 2029 (2) si tiež kladú ako prioritu pomáhať EÚ v tom, aby sa stala udržateľnejšou a dlhšie udržiavala zdroje v hospodárstve EÚ. Potreba venovať väčšiu pozornosť cieľom obehového hospodárstva prináša konkrétne otázky, napríklad ktoré materiály sú v rámci obehového hospodárstva najvhodnejšie na používanie a udržanie vo výrobe a ako možno so zdrojmi hospodáriť udržateľným spôsobom. Cieľom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je zvýšiť informovanosť o koncepcii trvalých materiálov oboznámením tvorcov politík, spotrebiteľov a iných zainteresovaných strán s hlavnými vlastnosťami a aspektmi tejto koncepcie a podnietením medziinštitucionálnej diskusie na úrovni EÚ. Okrem toho sa v ňom skúma možné začlenenie trvalých materiálov do politík a právnych predpisov EÚ, najmä pred prijatím aktu o obehovom hospodárstve, a propaguje nariadenie o odpade, v ktorom sa uznávajú prínosy trvalých materiálov z hľadiska recyklovateľnosti a obehovosti, kladie dôraz na harmonizáciu politík obehového hospodárstva, stimuluje používanie druhotných materiálov a propaguje udržateľný dizajn výrobkov.

2.2.

Trvalý materiál možno vymedziť ako „materiál, ktorého základné vlastnosti sa počas jeho životného cyklu nemenia bez ohľadu na to, koľkokrát prechádza procesom recyklácie“ . Táto vlastnosť ho odlišuje od iných materiálov, ktoré sa počas používania a recyklácie v rôznej miere znehodnocujú. Základné vlastnosti ocele, skla a hliníka sa však počas recyklácie nemenia a tieto materiály nadobúdajú svoje pôvodné charakteristiky, čo umožňuje ich opakovanú recykláciu. Preto považujeme sklo, hliník a oceľ za trvalé materiály a v tomto stanovisku sa na ne zameriavame. Hoci trvalé materiály zohrávajú zásadnú úlohu v priemyselných aplikáciách, toto stanovisko sa zámerne sústredí na ich používanie v obaloch, čo odráža tak naliehavosť, ako aj príležitosti v tejto oblasti. Obalový priemysel prechádza významnou regulačnou reformou prostredníctvom nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov. Ide preto o strategickú a z časového hľadiska vhodnú príležitosť začleniť otázku trvalých materiálov do všeobecného prístupu. Odpad z obalov zostáva jedným z najviditeľnejších a najproblematickejších tokov odpadu na úrovni domácností s potenciálom ďalšieho zvýšenia miery recyklácie. Zameraním na obaly sa predmetné stanovisko zaoberá tou časťou systému, kde sa narúša obehovosť a kde je vysokokvalitná recyklácia technicky možná, ale obmedzená z hľadiska logistiky a ľudského správania. Obaly sú okrem toho hlavným medzičlánkom medzi spotrebiteľmi a používaním materiálov, a preto ponúkajú strategický priestor na zosúladenie správania verejnosti, politiky a investícií. Rozšírenie uzatvoreného recyklačného cyklu sklenených, oceľových a hliníkových obalov predstavuje priamu a účinnú cestu k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti obehového hospodárstva.

2.3.

Trvalé materiály ako oceľ, hliník a sklo si zachovávajú svoje základné vlastnosti aj po viacerých recyklačných cykloch a neznehodnocujú sa. Na rozdiel od materiálov, ktoré sa downcyklujú, trvalé materiály umožňujú uzatvorený cyklus toku materiálu, pri ktorom recyklovaný výstup môže viackrát nahradiť pôvodný materiál s rovnakým (alebo podobným) využitím. Vďaka tejto prirodzenej vlastnosti sú uvedené materiály mimoriadne vhodné pre skutočne udržateľné a obehové hospodárstvo. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné odlišovať trvalé materiály od materiálov, ktoré sa časom znehodnocujú, a žiada, aby sa pojem „trvalé materiály“ začlenil do politiky, právnych predpisov a ukazovateľov EÚ v oblasti obehovosti. Uznanie tejto kategórie a uplatňovanie cieleného prístupu k nej má zásadný význam pre urýchlenie plnenia cieľov EÚ v oblasti klímy a efektívneho využívania zdrojov.

2.4.

Trvalé materiály sú aj naďalej kľúčovými zdrojmi obehového hospodárstva a ich opakované použitie a recyklácia môžu zaistiť prínosy a úspory. Pocínovaný plech, plochý oceľový výrobok valcovaný za studena na obalové účely, sa z dôvodu prísnych požiadaviek kvality vyrába predovšetkým pomocou kyslíkových konvertorov s obmedzeným podielom vstupného šrotu (15 – 20 %). Zozbierané obaly z pocínovaného plechu sa však neustále vracajú do výrobného cyklu ocele, kde nahrádzajú železnú rudu a koks v týchto konvertoroch alebo slúžia ako vysokokvalitný šrot v elektrických oblúkových peciach. Recyklácia pocínovaných plechov prináša zmysluplné úspory zdrojov, energie a CO2 a zároveň vo viacerých členských štátoch EÚ udržiava mieru recyklácie nad 80 % (3). Pokiaľ ide o hliník, jeho recyklácia ušetrí 95 % energie potrebnej na primárnu výrobu, ako aj emisie skleníkových plynov. V roku 2022 predstavovala uhlíková stopa celosvetovej výroby primárneho hliníka (od bane po odlievareň) 15,1 tony ekvivalentu CO2 (CO2e) na tonu, zatiaľ čo emisie uhlíka pre recyklovaný hliník („gate-to-gate“) predstavovali 0,52 tony CO2e na tonu (4). Pokiaľ ide o sklo, nárast množstva recyklovaného skla (drvené sklo) o 10 % znižuje spotrebu energie o 3 % a emisie CO2 o 5 % (5). Z posúdenia životného cyklu Európskej federácie výrobcov obalového skla (FEVE) vyplýva, že každá tona recyklovaného skla ušetrí 670 kg CO2 (priemer EÚ, „od kolísky ku kolíske“). Tavením 100 % drveného skla sa znižujú emisie CO2 približne o 58 % v porovnaní so situáciou, keď sa drvené sklo nepoužíva (6).

2.5.

Keďže sa všeobecne uznáva, že recyklácia trvalých materiálov prináša úspory z hľadiska životného prostredia, energie a vody, vo všetkých príslušných právnych predpisoch EÚ by sa mala uznať hodnota trvalých materiálov a zároveň ich úloha kľúčových faktorov, pokiaľ ide o ciele EÚ v oblasti klímy a obehového hospodárstva. Obehový, uzatvorený cyklus toku materiálov, v ktorom sa prvotné zdroje nahrádzajú recyklovanými materiálmi, pomáha znižovať emisie CO2 z výroby hliníka, skla a ocele. Znížením závislosti Európy od primárnych zdrojov, dosiahnutím materiálovej dostatočnosti a rozšírením infraštruktúry zberu a triedenia (najmä v členských štátoch EÚ, ktoré majú túto oblasť nedostatočne rozvinutú) sa podporí klimatická neutralita a trvalé materiály tak budú môcť zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní týchto cieľov. Tieto zásady sa musia považovať za podporné piliere obehového jednotného trhu EÚ a zároveň musia podporovať širší cieľ EÚ, ktorým je strategická autonómia, odolné dodávateľské reťazce EÚ a znížená závislosť od tretích krajín, pokiaľ ide o suroviny.

2.6.

Napriek cieľu EÚ zdvojnásobiť do roku 2030 mieru využívania obehového materiálu bol pokrok zanedbateľný a za viac ako desať rokov sa zvýšil približne iba o jeden percentuálny bod. Recyklovaný materiál predstavoval v roku 2023 11,8 % využitých materiálov, čo zodpovedá nárastu o 1,1 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2010. Z toho vyplýva, že EÚ v súčasnosti nie je na dobrej ceste k zdvojnásobeniu miery využívania obehových materiálov do roku 2030 (7). Európska environmentálna agentúra odporúča zvýšiť mieru recyklácie a znížiť závislosť od primárnych zdrojov s cieľom zvýšiť mieru využívania obehových materiálov (8), čo je úloha, na ktorú sú trvalé materiály vhodné.

3.   Konkrétne pripomienky: rozšírenie obehového hospodárstva EÚ pomocou trvalých materiálov

3.1.

Keďže EÚ stále nie je na dobrej ceste k zdvojnásobeniu miery využívania obehového materiálu do roku 2030, stagnácia v ukazovateľoch obehovosti signalizuje hlbšiu štrukturálnu výzvu. Európa naďalej stráca cenné zdroje v dôsledku downcyklácie, vývozu a skládkovania, čo oslabuje ciele v oblasti obehovosti, klímy a konkurencieschopnosti. Bez systémovej zmeny podporujúcej obehové hospodárstvo hrozí, že EÚ zaostane vo vedúcom postavení v ekologickom priemysle a oslabí tak svoju odolnosť. Urýchlenie vysokohodnotných uzatvorených cyklov tokov materiálov má zásadný význam pre zabezpečenie obehového hospodárstva EÚ, ktoré by prinieslo environmentálne a strategické výhody.

3.2.

EHSV odporúča preorientovať politiku EÚ v oblasti odpadu smerom k strategickému riadeniu so zdrojmi, udržať materiály v obehu a uprednostniť kvalitný uzatvorený recyklačný cyklus. Súčasné vymedzenie pojmu „recyklácia“ v článku 3 ods. 17 rámcovej smernice o odpade poskytuje všeobecný rámec uplatniteľný na všetky materiály. Pri jeho uplatňovaní v rámci tzv. hierarchie odpadového hospodárstva (článok 4 rámcovej smernice o odpade) sa však dostatočne nerozlišuje medzi materiálmi, ktoré sú vo svojej podstate obehové, t. j. môžu sa recyklovať viackrát bez straty svojej funkcie, a materiálmi, ktoré sa znehodnocujú každým cyklom a v konečnom dôsledku dochádza k ich strate. Aktualizáciou hierarchie tak, aby lepšie odrážala toto rozlíšenie, by sa podporil cieľ EÚ umožniť skutočnú obehovosť prostredníctvom viacerých vysokokvalitných recyklačných cyklov, čím by sa dosiahol cieľ plne obehového hospodárstva a zachovali sa zásoby týchto trvalo dostupných materiálov.

3.3.

EHSV žiada, aby sa v acquis EÚ v oblasti odpadu a zdrojov vymedzila a uznala koncepcia a vlastnosti trvalých materiálov a aby sa uznala ich úloha ako materiálov, ktoré sú vhodnejšie na dosiahnutie cieľov obehového hospodárstva v porovnaní s materiálmi, ktoré sa v priebehu recyklačných cyklov znehodnocujú. Pomôže to k zvýšeniu miery zberu a recyklácie, zníženiu závislosti od prvotných surovín a podpore uzavretých recyklačných cyklov a zároveň k eliminácii odpadu, postupnému ukončeniu skládkovania a spaľovania, ako aj riešeniu súvisiacich strát zdrojov.

3.4.

V nariadení o obaloch a odpadoch z obalov sa zavádza výhľadové vymedzenie vysokokvalitnej recyklácie, pričom sa uznáva jej špecifickosť. Začlenením podobného vymedzenia vysokokvalitnej recyklácie do aktu o obehovom hospodárstve a rámcovej smernice o odpade by sa zvýšila konzistentnosť právnych predpisov EÚ a stimuloval by sa účinný zber a triedenie materiálov, ktoré by umožňovali recykláciu materiálov v uzavretom cykle. Znamenalo by to strategický krok smerom k podpore zachovávania vysokokvalitných materiálov a urýchleniu prechodu na obehové hospodárstvo. EHSV navrhuje, aby sa do rámcovej smernice o odpade zahrnulo toto vymedzenie pojmu: „‚vysokokvalitná recyklácia‘ je každý proces recyklácie, pri ktorom vznikajú recyklované materiály, ktoré majú na základe zachovaných technických vlastností rovnakú kvalitu ako pôvodné materiály a ktoré sa používajú ako náhrada za primárne suroviny na rovnaké alebo iné druhy využitia, pri ktorých sa zachováva kvalita recyklovaného materiálu. Recyklovaný materiál sa môže recyklovať viackrát“.

3.5.

Vysokokvalitná recyklácia vo významnej miere závisí od dostupnosti účinných systémov triedeného zberu a triedenia. S cieľom umožniť skutočnú obehovosť by EÚ mala prijať včasný a ambiciózny prístup k dosiahnutiu 90 % triedeného zberu odpadu z obalov vo všetkých členských štátoch do roku 2030. Toto úsilie by sa malo podporiť cieleným únijným financovaním rozvoja a využívania inovačnej infraštruktúry zberu a triedenia, ako aj investíciami do vysokokvalitných recyklačných zariadení, najmä v tých členských štátoch EÚ, ktoré čelia výzvam pri plnení cieľov EÚ v oblasti recyklácie. Zlepšenie triedeného zberu v celej EÚ je nevyhnutným predpokladom pre umožnenie uzatvoreného recyklačného cyklu a maximalizáciu zásob a hodnoty trvalých materiálov. V tejto súvislosti by sa viacročný finančný rámec na obdobie 2028 – 2034 mal zosúladiť s cieľmi obehového hospodárstva prostredníctvom Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť určeného na prechod na čistú energiu, aby sa trvalé materiály mohli v plnej miere využívať.

3.6.

Úspech každej politiky obehového hospodárstva, najmä v obalovom priemysle, závisí aj od správania spotrebiteľov. Spotrebitelia zohrávajú kľúčovú úlohu pri iniciovaní procesu recyklácie správnym triedením a likvidáciou odpadu z obalov na úrovni domácností. Dokonca aj najpokročilejšie recyklačné technológie závisia od správneho vykonania tohto prvého kroku. Na úrovni EÚ aj členských štátov je potrebné vyvinúť väčšie úsilie v snahe zvýšiť informovanosť, poskytovať jasné a harmonizované označovanie a zabezpečiť intuitívne a prístupné systémy zberu vo všetkých členských štátoch. EHSV víta úsilie Komisie o vytvorenie harmonizovaného celoeurópskeho systému označovania s cieľom pomôcť spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia a správne triediť svoj odpad, najmä odpad z obalov, a splniť tak základnú podmienku na dosiahnutie vysokokvalitnej recyklácie a uzatvoreného cyklu toku materiálu.

3.7.

Spotrebitelia zohrávajú ústrednú úlohu pri recyklácii odpadu z domácností, keďže kľúčovým prvým krokom je triedenie odpadu z obalov. Ich ochota závisí od jasných informácií, zodpovednosti, kvalitného vzdelávania o zásadách recyklácie a obehovosti, označovania, motivácie, stimulov, uľahčenia a spoločenského uznania praxe. Priemysel, obchod, verejné orgány, zákonodarcovia a médiá musia prispievať k vytváraniu podporných podmienok. Komisia by mala preskúmať postoje verejnosti v celej EÚ a identifikovať nedostatky a najlepšie postupy s ohľadom na budúce stratégie.

3.8.

V záujme využitia potenciálu obehového hospodárstva sa musia jeho zásady zakotviť v jednotnom trhu EÚ. V správe Enrica Lettu z roku 2024 o budúcnosti jednotného trhu sa zdôrazňuje, že špecializovaný obehový jednotný trh má zásadný význam pre podporu environmentálnej udržateľnosti a stimulovanie inovácií, konkurencieschopnosti, odolnosti a rastu. V správe sa výslovne vyzýva na vytvorenie takéhoto obehového jednotného trhu. Realizácia tejto vízie si vyžaduje politické opatrenia vrátane odstránenia regulačnej fragmentácie, prekážok a nezrovnalostí na úrovni členských štátov, ktoré bránia prijatiu celoeurópskej obehovosti. Dodržiavanie základných zásad jednotného trhu harmonizáciou, zjednodušením a odstránením administratívnej záťaže je rozhodujúce pre obehové obchodné modely a väčší pocit zodpovednosti za udržateľné postupy. EHSV osobitne zdôrazňuje úlohu Európskej platformy pre obehové hospodárstvo pri presadzovaní týchto cieľov.

3.9.

EHSV uznáva, že systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov prispeli k dosiahnutiu vysokej miery zberu a recyklácie trvalých materiálov. V súlade so zvýšeným zameraním na obehovosť a recyklovateľnosť sa však teraz musia vyvinúť do skutočne strategických nástrojov, ktoré budú aktívne stimulovať používanie trvalých materiálov s vysokou úrovňou recyklovateľnosti a skutočným obehovým potenciálom. V článku 8a rámcovej smernice o odpade sa už síce požaduje úprava poplatkov vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov na základe recyklovateľnosti, ale táto zásada sa musí posilniť a musí sa zabezpečiť jej dodržiavanie. Pri poplatkoch podľa ekologickosti by sa malo zohľadňovať nielen to, či výrobok možno recyklovať, ale aj to, či sa účinne zbiera, triedi a opakovane recykluje bez straty kvality materiálu, vďaka čomu môže nahradiť prvotné zdroje. EHSV odporúča zosúladiť hospodárske stimuly s výsledkami v oblasti výkonnosti a obehovosti materiálov účinným zavádzaním a reformou systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu v celej EÚ.

3.10.

EHSV odporúča, aby sa vo všetkých členských štátoch EÚ harmonizovali všeobecné minimálne požiadavky na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu a aby sa vychádzalo z týchto zásad: — transparentné, primerané a nediskriminačné poplatky vychádzajúce z rozšírenej zodpovednosti výrobcu pokrývajúce čisté náklady na zber, triedenie a recykláciu konkrétneho obalového materiálu, za ktorý sa platia, — účelové viazanie príjmov z rozšírenej zodpovednosti výrobcu s cieľom zabezpečiť opätovné investície do zberu a recyklácie rovnakého materiálového toku, čím sa zabráni krížovým dotáciám naprieč materiálmi, — poplatky podľa ekologickosti zohľadňujúce skutočnú recyklovateľnosť obalu, jeho potenciál na viacnásobnú recykláciu bez straty základných vlastností a mieru recyklácie materiálu v reálnych podmienkach.

3.11.

Zásadný význam bude mať zabezpečenie spoľahlivých dodávok vysokokvalitných druhotných surovín (napr. železný šrot, neželezný šrot a drvené sklo) a zlepšenie prístupu k nim. EHSV podporuje prehodnotenie kritérií EÚ pre stav konca odpadu, zlepšenie zberu údajov a kvality pre ukazovatele udržateľnosti a zosúladenie všetkých príslušných právnych predpisov EÚ s cieľom zlepšiť dostupnosť druhotných materiálov na celom jednotnom trhu EÚ.

3.12.

Dosiahnutie vysokokvalitnej recyklácie a obehovosti materiálov v celej EÚ si bude vyžadovať cielené investície do infraštruktúry, najmä do triedeného zberu, triedenia a recyklácie odpadu z obalov. Mnohé členské štáty EÚ čelia štrukturálnym a rozpočtovým výzvam pri rozširovaní tejto infraštruktúry v snahe splniť ciele EÚ. EHSV žiada, aby sa v rámci príslušných nástrojov financovania EÚ kládol väčší dôraz na podporu modernej, vysoko účinnej infraštruktúry zberu a triedenia. Osobitná pozornosť by sa mala venovať regiónom, v ktorých je táto infraštruktúra menej rozvinutá, alebo regiónom s nižšou investičnou kapacitou, aby sa zabezpečilo, že sa na žiadny členský štát nezabudne.

3.13.

EHSV zdôrazňuje, že prechod na obehové hospodárstvo založené na trvalých materiáloch závisí od jeho sociálnej udržateľnosti. To si vyžaduje, aby sa pracovníci a ich práva stali ústredným prvkom tohto procesu. Vzhľadom na to, že sa odvetvia prispôsobujú obehovým obchodným modelom, je nevyhnutné včas predvídať vplyvy na trh práce, a to pomocou výhľadovo orientovaných politík v oblasti zručností, mapovania pracovných miest a investícií do odbornej prípravy (rekvalifikácia, zvyšovanie úrovne zručností). Musí sa zaručiť prístup k zvyšovaniu úrovne zručností založený na právach vrátane plateného študijného voľna a opatrení na prechod zo zamestnania do zamestnania, aby sa zabezpečilo, že pracovníci budú môcť v plnej miere využívať výhody vyvíjajúceho sa obehového hospodárstva a prispievať k nemu.

3.14.

EHSV poukazuje na kľúčovú úlohu sociálneho dialógu a žiada, aby nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov sprevádzal silný sociálny pilier: nejde len o zvyšovanie informovanosti a monitorovanie zmien na úrovni podnikov, ale aj o zabezpečenie účinného informovania a zapájania pracovníkov a konzultácií s nimi. Pri vykonávaní nariadenia o obaloch a odpade z obalov je mimoriadne dôležité zabezpečiť bezproblémový prechod do iného zamestnania, posúdiť vplyv povinností EÚ, investovať do vytvárania kvalitných pracovných miest a posilniť kolektívne vyjednávanie, zdravie a bezpečnosť, zručnosti a opatrenia sociálnej ochrany. Musí sa posilniť sociálny dialóg, kolektívne vyjednávanie a zapojenie pracovníkov na všetkých úrovniach, aby sa zabezpečilo, že väčšia obehovosť s trvalými materiálmi prispeje ku kvalitnému zamestnaniu, bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a sociálnej spravodlivosti. Na úrovni podnikov a odvetví môžu kolektívne zmluvy podporiť obehovosť tak, že budú obsahovať záväzok týkajúci sa väčšej miery využívania druhotných surovín, koncepcie na účely recyklácie a vysokokvalitného zberu a recyklácie.

---

(1)  Európska komisia, Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2024 – 2029, 18. júla 2024.

(2)  Európska rada, Strategický program pre Úniu na roky 2024 – 2029, závery Európskej rady, Brusel, 27. júna 2024.

(3)   Steel Packaging Achieves Highest Recycling Rate on Record, Steel for packaging Europe.

(4)   Fakty o hliníku – International Aluminium Institute.

(5)  FEVE – Európska federácia výrobcov obalového skla, Recycling: Why glass always has a happy CO2 ending.

(6)  FEVE – Európska federácia výrobcov obalového skla, Recycling: Why glass always has a happy CO2 ending.

(7)  Európska environmentálna agentúra, 2025, Circular material use rate in Europe.

(8)  Európska environmentálna agentúra, 2025, Circular material use rate in Europe.