Access to European Union law
<a href="https://eur-lex.europa.eu/content/help/eurlex-content/experimental-features.html" target="_blank">More about the experimental features corner</a>
Choose the experimental features you want to try
EUR-Lex
Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

You are here
Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search

Document 52025IE0972

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Odstraňovanie prekážok inkluzívneho podnikania, podpora inovácií a poskytovanie rovnakých príležitostí pre všetkých (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

EESC 2025/00972

Ú. v. EÚ C, C/2026/13, 16.1.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/13/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/13/oj

European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria C

C/2026/13

16.1.2026

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Odstraňovanie prekážok inkluzívneho podnikania, podpora inovácií a poskytovanie rovnakých príležitostí pre všetkých

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(C/2026/13)

Spravodajkyňa:

Juliane Marie NEIIENDAM

Poradkyne

Marine CORNELIS (poradkyňa za spravodajkyňu, skupina III)

Tellervo KYLÄ-HARAKKA-RUONALA (poradkyňa, skupina I)

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

27. 2. 2025

Právny základ

článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku

Príslušná sekcia

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Prijaté v sekcii

3. 9. 2025

Prijaté na plenárnom zasadnutí

18. 9. 2025

Plenárne zasadnutie č.

599

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

106/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

 EHSV žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby urýchlene a koordinovane prijali opatrenia s cieľom odkryť nevyužitý potenciál inkluzívneho podnikania a vybudovať spravodlivejšie a odolnejšie hospodárstvo. Podnikanie musí byť skutočnou príležitosťou pre všetkých, aby sa naplno využil potenciál pracovnej sily EÚ. Inkluzívne politiky, cielená podpora a prístupná koncepcia môžu umožniť zraniteľným, marginalizovaným a nedostatočne zastúpeným skupinám – vrátane osôb so zdravotným postihnutím, osôb s poruchami duševného zdravia, žien v neistých situáciách, LGBTQIA+ osôb, migrantov a komunít, ktoré čelia etnickej diskriminácii, ako sú Rómovia a Sámovia – podporiť ich talent a stimulovať inovácie. Inkluzívne podnikanie je hospodárskou príležitosťou a tiež otázkou sociálnej spravodlivosti a ľudských práv.

1.2.

 EHSV odporúča, aby Komisia a členské štáty zapracovali inkluzívnosť do všetkých politík v oblasti podnikania. Inkluzívne podnikanie si vyžaduje široký, holistický prístup, ktorým sa podporia všetci podnikatelia v rôznych odvetviach – od tých tradičných odvetví po špičkové technológie a od ziskového po sociálne hospodárstvo. Podniky sociálneho hospodárstva, ktoré majú obzvlášť zásadný význam pre nedostatočne zastúpené skupiny, podporujú inkluzívne obchodné modely a sociálne ciele. Európsky akčný plán pre sociálne hospodárstvo môže pomôcť prekonať systémové prekážky využitím podnikania ako hnacej sily inovácií a súdržnosti.

1.3.

 EHSV naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili finančné prostriedky prispôsobené podnikateľským inkubátorom a aby vytvorili možnosti financovania s cieľom ponúknuť záruky rozdelenia rizika pre nedostatočne zastúpených zakladateľov podnikov a mikrogranty pre začínajúcich podnikateľov, ktorí čelia viacerým prekážkam, a uplatňovať investičné kritériá zohľadňujúce rodové hľadisko, zdravotné postihnutie a neurodiverzitu a vek a možnosti pre podnikateľov LGBTQIA+. Takisto odporúča preskúmať spravodlivejšie modely bodového hodnotenia kreditného rizika, zabezpečiť rozmanité investičné výbory na financovanie rizikového kapitálu, ktoré by boli podporované z verejných zdrojov.

1.4.

 EHSV vyzýva na systematické vykonávanie a monitorovanie európskeho aktu o prístupnosti vo všetkých službách súvisiacich s podnikaním spadajúcich do pôsobnosti tohto aktu, a najmä tých, ktoré sú financované z verejných zdrojov. Prístupná podnikateľská infraštruktúra, ako sa vyžaduje podľa európskeho aktu o prístupnosti, je v jednotlivých členských štátoch naďalej nekonzistentná. Patria sem fyzické priestory aj digitálne rozhrania, ako sú portály na podávanie žiadostí, platformy odbornej prípravy a informačné systémy.

1.5.

 EHSV odporúča, aby členské štáty začlenili podnikanie do národných učebných plánov a aby Komisia podporila dostupnú a cielenú odbornú prípravu pre nedostatočne zastúpené skupiny, ktorá je potrebná na to, aby sa naozaj dosiahlo inkluzívne podnikanie. Podnikanie závisí od ľudských kapacít, ako aj od materiálnej podpory, a preto majú investície do zručností zásadný význam pre posilnenie postavenia všetkých skupín vrátane zraniteľných osôb a využitie ich potenciálu.

1.6.

 EHSV vyzýva na účinné monitorovanie smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní s osobitným dôrazom na komunitu LGBTQIA+ a odporúča zaviesť inkluzívne verejné obstarávanie na podporu zraniteľných podnikateľov. Podpora podnikania by sa mala zamerať na špecifické výzvy, ktorým čelia ženy a LGBTQIA+ osoby, prostredníctvom rodového rozpočtovania, rozčlenenia údajov, cielených grantov a mentorstva, ako aj služieb starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti poskytovaných členskými štátmi. Podpora by tiež mala uspokojovať potreby mladých a starších podnikateľov, a to aj prostredníctvom spoločného medzigeneračného podnikania a prevodov podnikov.

1.7.

 EHSV vyzýva na zabezpečenie rovnakých podmienok pre podnikanie a sociálnu ochranu vo všetkých odvetviach. Komisia by mala preskúmať právny rámec pre neistú prácu v oblasti poskytovania sexuálnych služieb a zvážiť možnú potrebu osobitných opatrení týkajúcich sa poskytovania sexuálnych služieb. Každý by mal mať právo na bezpečné, legálne a podporované príležitosti pre posilnenie svojho ekonomického postavenia.

1.8.

 EHSV naďalej požaduje účinné nástroje na boj proti diskriminácii, a to aj mimo pracovnej sféry, a naliehavo vyzýva spoluzákonodarcov, aby prijali návrh horizontálnej smernice o rovnakom zaobchádzaní. EHSV sa tiež zasadzuje za to, aby sa v nadchádzajúcej stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2026 – 2030 uplatnil prierezový prístup.

1.9.

 EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na to, aby boli právne predpisy pre podnikateľov jednoduché, jasné a zrozumiteľné, a tiež aby sa dosiahlo zníženie administratívnej záťaže. Zjednodušenie regulačného rámca a zníženie administratívnej záťaže má síce zásadný význam pre všetky podniky, no ešte dôležitejšie je pre zraniteľných podnikateľov, ktorí čelia mnohým ďalším výzvam.

1.10.

 EHSV naliehavo vyzýva členské štáty, aby zriadili národné koordinačné strediská na podporu samostatnej zárobkovej činnosti a posilnili cezhraničné uznávanie práv osôb so zdravotným postihnutím a samostatne zárobkovo činných osôb v rámci preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím. Kľúčom k podpore inkluzívneho podnikania v celej EÚ je silnejšia koordinácia a dohľad.

1.11.

 EHSV naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do všetkých politík v oblasti podnikania začlenili zásady univerzálneho dizajnu, prístupnosti, prierezovosti a angažovanosti. Inkluzívne podnikanie nie je osobitným prípadom – je to referenčná hodnota na zabezpečenie toho, aby bolo naše hospodárstvo spravodlivé, odolné a pripravené na budúcnosť. Všetky iniciatívy, či už sa týkajú financovania, odbornej prípravy, regulácie alebo hodnotenia, sa musia posudzovať z hľadiska inkluzívnosti.

2.   Úvod

2.1.

 V tomto stanovisku sa predkladajú odporúčania, ako zredukovať prekážky pre zraniteľné skupiny pri výkone samostatnej zárobkovej činnosti a podporiť inkluzívnejšie podnikateľské ekosystémy v súlade s hodnotami EÚ, ktorými sú rovnosť, inovácie a sociálna spravodlivosť. Uvádzajú sa príslušné rámce EÚ s cieľom poskytnúť komplexnejší prehľad o súčasných politikách, identifikovať nedostatky a navrhnúť riešenia.

2.2.

 EHSV uznáva značný nevyužitý potenciál inkluzívneho podnikania ako hnacej sily hospodárskeho rastu, inovácií a sociálnej integrácie. Podnikanie môže podporiť hospodársku činnosť, vytvoriť kvalitné pracovné miesta a posilniť postavenie marginalizovaných a nedostatočne zastúpených skupín, znížiť nerovnosti a posilniť demokratickú účasť.

2.3.

 Hoci podnikanie je často zmysluplnou a žiadanou voľbou, môže byť tiež jedinou reálnou možnosťou získavania príjmu pre osoby vylúčené z tradičných trhov práce z dôvodu zdravotného stavu, ktorý im bráni v práci na plný úväzok alebo konzistentnom zamestnaní, alebo z dôvodu štrukturálnych prekážok a diskriminácie. Zraniteľné skupiny často čelia väčším prekážkam a potrebujú cielenú podporu. Každý podnikateľ potrebuje finančné a iné zdroje, prístup na trhy, príslušné kompetencie a zručnosti a možnosti vytvárania sietí a spolupráce s inými podnikateľmi a zainteresovanými stranami.

2.4.

 Osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby s poruchami duševného zdravia, ženy vystavené štrukturálnym nerovnostiam, LGBTQIA+ osoby, migranti a komunity vytavené etnickej diskriminácii (napríklad Rómovia a Sámovia a iné rasovo stigmatizované skupiny), naďalej čelia pretrvávajúcim znevýhodneniam vyplývajúcim zo štrukturálnych prekážok, ktoré spôsobujú nerovnosti, kultúrne stereotypy a slepé miesta v politikách (1). Tieto skupiny sú tzv, „chýbajúcimi podnikateľmi“ a sú systematicky nedostatočne zastúpené v samostatnej zárobkovej činnosti v celej EÚ, pričom táto situácia sa medzi jednotlivými členskými štátmi líši (2). Pokiaľ ide o inkluzívne podnikanie, osobitnú pozornosť treba venovať mladým aj starším osobám.

3.   Prekážky, ktorým čelia zraniteľní podnikatelia

3.1.    Osoby so zdravotným postihnutím a s poruchami duševného zdravia

3.1.1.

 Podľa Eurostatu (3) má v EÚ 101 miliónov ľudí (jeden zo štyroch dospelých) určitú formu zdravotného postihnutia. Poruchy duševného zdravia postihujú približne 84 miliónov ľudí (4), čo zodpovedá jednej osobe zo šiestich (5). Obe skupiny čelia pretrvávajúcim štrukturálnym a inštitucionálnym prekážkam pri výkone samostatnej zárobkovej činnosti a inkluzívneho podnikania v celej EÚ (6) vrátane sociálnej stigmatizácie, diskriminácie, vylúčenia a chýbajúcej cielenej podpory.

3.1.2.

 Miera zamestnanosti (7) osôb so zdravotným postihnutím je aj naďalej výrazne nižšia (len 50 %) v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia (74,8 %) a osoby so zdravotným postihnutím a poruchami duševného zdravia sa samostatnej zárobkovej činnosti venujú v nedostatočnej miere, a to čiastočne v dôsledku systémových demotivačných faktorov a obmedzenej prispôsobenej podpory. Hlavnou prekážkou je tzv. pasca dávok, keď riziko straty dávok sociálnej ochrany viazané na zdravotné postihnutie môže prevážiť nad potenciálnymi prínosmi samostatnej zárobkovej činnosti.

3.1.3.

 Prístupná podnikateľská infraštruktúra, fyzická, ako aj digitálna, je v jednotlivých členských štátoch naďalej nekonzistentná. Podporné mechanizmy, ako sú programy v oblasti rozvoja podnikania, akcelerátory a odborná príprava v oblasti podnikania často nie sú prispôsobené potrebám osôb so zmyslovými či kognitívnymi poruchami alebo so zníženou pohyblivosťou (8). Politiky v oblasti podnikania a podpora ekosystémov zriedkavo zohľadňujú osobitné potreby osôb so psychosociálnym postihnutím alebo s chronickými poruchami duševného zdravia. Škrty vo verejných službách môžu viesť aj k nedostatku dostupných služieb a zamestnancov na podporu osôb s osobitnými potrebami.

3.1.4.

 Podnikatelia s poruchami duševného zdravia takisto čelia v podnikateľských sieťach a finančných inštitúciách stigmatizácii a predsudkom. Systémy financovania majú často kritériá spôsobilosti, ktoré vylučujú osoby s občasnými alebo meniacimi sa zdravotnými problémami. Odborná príprava, mentorstvo a finančné nástroje sú len zriedkavo dostatočne flexibilné na to, aby sa prispôsobili obdobiam obmedzenej pracovnej činnosti alebo prerušeniam práce v súvislosti so zdravím (9). Nedostatočná koordinácia medzi zdravotníckymi službami a službami zamestnanosti môže spôsobiť, že ľudia zostanú počas choroby alebo zotavovania bez primeranej podpory. Zložité postupy a oneskorené platby za zdravotnú starostlivosť alebo súvisiace dávky ďalej narúšajú schopnosť zvládať pracovné povinnosti a osobné záväzky, ako je starostlivosť o rodinu.

3.1.5.

 Podnikateľský ekosystém často predpokladá konzistentnú produktivitu a dostupnosť, pričom nezohľadňuje nelineárne pracovné režimy či flexibilné obchodné modely, ktoré by mohli vyhovovať osobám so zdravotným postihnutím alebo poruchami duševného zdravia. Nové podniky sociálneho hospodárstva, ktoré uprednostňujú sociálne ciele pred ziskom, môžu byť kľúčovými nástrojmi umožňujúcimi vytváranie pracovných miest a dostupnosť podnikateľských príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj osoby s poruchami duševného zdravia. Vďaka finančnej podpore prostredníctvom cielených dotácií sa takisto môžu zaviesť primerané úpravy, ktoré by zabezpečili inkluzívne zamestnanie a podnikanie pre túto cieľovú skupinu.

3.1.6.

 Príslušné rámce EÚ:

a)

v zásade č. 17 Európskeho piliera sociálnych práv sa zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na podporu príjmu, ktorá zaručuje dôstojný život, na služby, ktoré im umožnia zapojiť sa do trhu práce a života spoločnosti, a na pracovné prostredie prispôsobené ich potrebám;

b)

v článku 27 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sa okrem iného vyzýva na podporu príležitostí na samostatnú zárobkovú činnosť, podnikanie a prístup k mikrofinancovaniu pre osoby so zdravotným postihnutím;

c)

Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 podporuje plné sociálne a hospodárske začlenenie a boj proti diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím v celej EÚ;

d)

akčný plán EÚ pre sociálne hospodárstvo (2021) podporuje financovanie a budovanie kapacít pre sociálne podnikanie;

e)

stratégia EÚ v oblasti duševného zdravia (2023) uznáva duševné zdravie ako medziodvetvovú otázku.

3.2.    Ženy

3.2.1.

 Podnikateľky, najmä tie s opatrovateľskými povinnosťami (10) a/alebo prelínajúcimi sa zraniteľnosťami, ako je zdravotné postihnutie alebo migračný pôvod, čelia mnohorakým štrukturálnym a sociálno-ekonomickým výzvam, ako je obmedzený prístup ku kapitálu, nedostatočné cenovo dostupné služby starostlivosti o deti, staršie osoby alebo služby dlhodobej starostlivosti a vylúčenie z inovačných sietí, v ktorých dominujú muži. Len 30 % všetkých podnikateľov v EÚ sú ženy, pričom tento podiel je ešte nižší u žien so zdravotným postihnutím alebo s poruchami duševného zdravia (11).

3.2.2.

 Hlavnou prekážkou je aj naďalej prístup k financovaniu. V roku 2020 len 2,3 % financovania rizikového kapitálu v Európe smerovalo do výlučne ženských tímov (12).

3.2.3.

 Ženy sú zároveň často vylúčené z inovačných ekosystémov, ktorým chýbajú inkluzívne štruktúry a príležitosti na mentorstvo. Kultúrne stereotypy, najmä v tradičných alebo vidieckych komunitách, posilňujú rodové úlohy a odrádzajú ženy od účasti na podnikaní.

3.2.4.

 Príslušné rámce EÚ:

a)

stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 podporuje rovnakú hospodársku nezávislosť;

b)

stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (2020) uznáva podnikanie žien za prioritu;

c)

v smernici 79/7/EHS (13) sa podporuje postupné uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, a to aj pokiaľ ide o choroby, invaliditu, starobu, pracovné úrazy a choroby z povolania, nezamestnanosť a sociálnu pomoc;

d)

v smernici 2006/54/EHS (14) sa zakazuje diskriminácia na základe pohlavia;

e)

v smernici 2010/41/EÚ (15) sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a podporuje pozitívne opatrenia, ako je podpora podnikateľských iniciatív žien.

3.3.    Osoby vykonávajúce neistú a kriminalizovanú prácu

3.3.1.

 Niektoré samostatne zárobkovo činné osoby, ako sú osoby poskytujúce sexuálne služby, z ktorých mnohé pôsobia v právne nejednoznačnom alebo kriminalizovanom prostredí, sú naďalej systematicky vylučované z podnikateľských programov, finančných systémov a sociálnej ochrany z dôvodu štrukturálnej stigmatizácie a právnych ustanovení, ktoré bránia bezpečným, legálnym a podporovaným príležitostiam pre posilnenie ich ekonomického postavenia.

3.3.2.

 Príslušný rámec EÚ:

a)

v smernici 2011/36/EÚ (16) a v Európskom pilieri sociálnych práv sa odkazuje na príslušnú ochranu súvisiacu s násilím, pracovnými právami a nediskrimináciou.

3.4.    Otázky súvisiace s rodovou príslušnosťou a identitou

3.4.1.

 Mnohí podnikatelia patriaci k LGBTQIA+ komunite, najmä transrodové, nebinárne a rodovo rozmanité osoby, čelia vylúčeniu z podpory podnikania (17) z dôvodu nedostatočného právneho uznania rodovej príslušnosti, diskriminačného zaobchádzania zo strany finančných inštitúcií a neviditeľnosti údajov.

3.4.2.

 Príslušný rámec EÚ:

a)

Únia rovnosti: v stratégii pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 sa rozmanitosť oslavuje ako silná stránka Európy, kde sa môže každý „cítiť bezpečne a slobodne byť samým sebou“ bez strachu z diskriminácie, násilia alebo vylúčenia.

3.5.    Rasové alebo etnické otázky: Rómovia a Sámovia

3.5.1.

 Podniky vedené rasovou alebo etnickou menšinou alebo podnikatelia z týchto menšín naďalej čelia systémovým prekážkam rozvoja podnikania vrátane nerovnakého prístupu ku kapitálu, odbornej príprave a trhovým príležitostiam. Tieto výzvy sú zakorenené v predsudkoch zameraných proti Rómom a Sámom a iným rasovo stigmatizovaným skupinám, nedostatočných investíciách a chýbajúcom uznaní hospodárskeho vplyvu týchto komunít, najmä žien a mladých ľudí.

3.5.2.

 Príslušné rámce EÚ:

a)

v strategickom rámci EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov (2020 – 2030) sa členské štáty vyzývajú, aby zlepšili príležitosti Rómov v oblasti zamestnanosti a podnikania;

b)

v odporúčaní Rady o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov (2021) sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali samostatnú zárobkovú činnosť a podnikanie Rómov zlepšením prístupu k financovaniu, budovaním kapacít a vytváraním sietí;

c)

Európsky fond regionálneho rozvoja – z programu pre Horný Norrland (2021 – 2027) sa financujú projekty (18), ktoré podporujú podnikateľské modely kombinujúce inovácie a kultúrne dedičstvo zakorenené v sámskej kultúre.

4.   Štrukturálne a politické otázky v oblasti inkluzívneho podnikania

4.1.

 Európske trhy práce sa menia v dôsledku digitalizácie, demografických zmien a práce pre platformy, čím sa odhaľujú nedostatky v sociálnej ochrane samostatne zárobkovo činných osôb (19). Zatiaľ čo samostatná zárobková činnosť môže posilniť postavenie nedostatočne zastúpených skupín, mnohé čelia obmedzenej právnej a finančnej ochrane a zložitým vnútroštátnym pravidlám. Bez primeraných záchranných sietí môže (nepravá) samostatná zárobková činnosť zanechať zraniteľné osoby v neistých situáciách, čo ich odradí od podnikania. Správne orgány členských štátov a súvisiace stratégie EÚ by mali nielen podporovať aktívne začleňovanie do zamestnanosti, ale aj zaručovať vysokokvalitnú podporu pre zakladanie podnikov, podnikanie a spoluvlastníctvo sociálnych podnikov, najmä nezamestnaných osôb.

4.2.

 Prístup samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane: v zásade 12 Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza, že bez ohľadu na druh a trvanie pracovnoprávneho vzťahu majú pracovníci a za porovnateľných podmienok samostatne zárobkovo činné osoby právo na primeranú sociálnu ochranu. Prístup k zdravotnej starostlivosti, invalidnému dôchodku, rodičovskej a materskej dovolenke, dávkam v nezamestnanosti a dôchodkom sa však v jednotlivých členských štátoch líši. Podľa nadácie Eurofound (20) približne 50 % samostatne zárobkovo činných osôb v EÚ nemá žiadne krytie týchto kľúčových sociálnych rizík alebo je toto krytie len obmedzené (21). Hoci EÚ môže nasmerovať politiku, systémy sociálneho zabezpečenia zostávajú v právomoci členských štátov.

4.3.

 Samostatná zárobková činnosť založená na digitálnych technológiách a platformách, ako je práca na živnosť a práca založená na aplikáciách, môže zastrieť hranice medzi zamestnaním a podnikaním. Mnohí pracovníci platforiem môžu byť chybne klasifikovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby. Tým sa obmedzujú ich práva, vyjednávacia sila a prístup ku kolektívnemu zastúpeniu. Komisia poskytla usmernenia pre uplatňovanie práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže na kolektívne zmluvy týkajúce sa pracovných podmienok samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov. EHSV sa zasadzuje za dôsledné uplatňovanie a monitorovanie týchto usmernení.

4.4.

 EHSV konštatuje, že smernica o práci pre platformy nadobudla účinnosť a že členské štáty musia do 2. decembra 2026 prijať potrebné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia. Táto smernica sa však v plnej miere nezaoberá inkluzívnym podnikaním.

4.5.

 Podpora podnikania sa len zriedka zaoberá prierezovými prekážkami. Napríklad migrujúce transrodové ženy so zdravotným postihnutím čelia ešte väčšiemu počtu administratívnych, sociálnych a právnych prekážok, ako je chýbajúce právne uznanie jej/ich rodovej identity, problémy pri cezhraničnom prístupe k právam osôb so zdravotným postihnutím a rasizmus, transfóbia alebo xenofóbia v podnikateľskom prostredí. Politiky inkluzívneho podnikania by mali zohľadňovať tieto prekrývajúce sa vylúčenia. Mnohé vnútroštátne stratégie a stratégie EÚ vrátane stratégie EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, Stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 a akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 odkazujú na zamestnanie, ale nie na samostatnú zárobkovú činnosť.

4.6.

 Cieľom návrhu horizontálnej smernice o rovnakom zaobchádzaní je rozšíriť ochranu pred diskrimináciou nad rámec zamestnania, a to aj v oblastiach, ako je bývanie, vzdelávanie a prístup k službám. EHSV podporuje návrh a naďalej upozorňuje na boj proti diskriminácii (22), ktorú ešte zvýrazňuje prierezovosť, a na súvisiace sociálne a právne prekážky.

4.7.

 Služby na podporu podnikania, ako sú inkubátory, mentorstvo a financovanie, sa často riadia univerzálnym modelom, ktorý uprednostňuje jednotlivcov s vyšším vzdelaním, finančnými zdrojmi a silnými sieťami kontaktov. Tento štandardizovaný prístup má tendenciu vylučovať osoby s kognitívnymi alebo zmyslovými poruchami, ktoré potrebujú prispôsobené komunikačné formáty, podnikateľov s poruchami duševného zdravia, ktorí využívajú flexibilné harmonogramy, podporné mentorstvo alebo postupy založené na informáciách o traume a jednotlivcov s obmedzenými digitálnymi zručnosťami alebo prístupom.

4.8.

 Len málo programov uplatňuje zásady univerzálneho dizajnu, teda myšlienku, že služby a prostredie by mali byť v čo najväčšej miere použiteľné pre všetkých ľudí bez potreby prispôsobovania sa. To vedie k štrukturálnemu vylúčeniu z jednotlivých procesov od podávania žiadostí až po podnikateľské školenia a online platformy.

4.9.

 Podnikanie závisí od schopnosti ľudí inovovať, no nerovnaký prístup k vzdelávaniu, zvyšovaniu kvalifikácie, rekvalifikácii a odbornej príprave však aj naďalej predstavuje štrukturálnu prekážku pre zraniteľné skupiny.

V Bruseli 18. septembra 2025

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Oliver RÖPKE

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Podpora sociálneho začlenenia osôb so zdravotným postihnutím a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou (prieskumné stanovisko na žiadosť maďarského predsedníctva Rady EÚ) (Ú. v. EÚ C, C/2024/6875, 28.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6875/oj).

(2)   OECD (2023).

(3)   Zdravotné postihnutie v EÚ: fakty a čísla.

(4)   OECD (2022).

(5)   The transversality of mental health in a „European Health Union“ (Prierezovosť duševného zdravia v európskej zdravotnej únii).

(6)   OSN (1993).

(7)   Eurostat.

(8)   Entrepreneurship Training Programs for Individuals with Disabilities (Programy odbornej prípravy v oblasti podnikania pre jednotlivcov so zdravotným postihnutím).

(9)   Psychosocial disability: a European perspective on challenges and solutions (Psychosociálne poruchy: európsky pohľad na výzvy a riešenia).

(10)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých na základe potrieb: ako môžu primerané pružné pracovné podmienky podporiť medzigeneračnú solidaritu a posilnenie postavenia žien (prieskumné stanovisko na žiadosť maďarského predsedníctva Rady EÚ) (Ú. v. EÚ C, C/2025/116, 10.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/116/oj).

(11)   OECD (2021).

(12)   PitchBook (2020).

(13)   Ú. v. ES L 6, 10.1.1979, s. 24.

(14)   Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(15)   Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1.

(16)   Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.

(17)   Agentúra Európskej únie pre základné práva (2024).

(18)   Komisia (2021).

(19)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prístup samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane – analýza situácie, obmedzení a možností, ako posilniť ich postavenie (prieskumné stanovisko na žiadosť poľského predsedníctva Rady EÚ) (Ú. v. EÚ C, C/2025/2964, 16.6.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/2964/oj).

(20)   Eurofound (2024).

(21)   Závery Rady o sociálnej ochrane pre samostatne zárobkovo činné osoby.

(22)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Nový akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C, C/2025/4203, 20.8.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/4203/oj).

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/13/oj

ISSN 1977-1037 (electronic edition)

Top