(1)

Investície v Únii prispievajú k jej rastu tým, že zlepšujú jej konkurencieschopnosť, vytvárajú pracovné miesta a úspory z rozsahu a prinášajú kapitál, technológie, inovácie a odborné znalosti.

(1)

Únia víta zahraničné investície, pretože prispievajú k jej rastu tým, že zlepšujú jej konkurencieschopnosť, vytvárajú pracovné miesta a úspory z rozsahu a prinášajú kapitál, technológie, inovácie a odborné znalosti.

(3)

V súlade s medzinárodnými záväzkami prijatými vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO), v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ako aj v dohodách o obchode a investíciách uzatvorených s tretími krajinami, Únia a členské štáty môžu s výhradou splnenia určitých podmienok obmedziť priame zahraničné investície (ďalej len „PZI“) z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku.

(3)

V článku 21 ods. 2 ZEÚ sa však stanovuje, že cieľom politík a činností Únie je uchovávať jej hodnoty, základné záujmy, bezpečnosť, nezávislosť a celistvosť. Z týchto zásad a cieľov vychádza spoločná obchodná politika Únie v súlade s článkom 207 ZFEÚ, a to aj v súvislosti so zahraničnými investíciami. V tejto súvislosti medzinárodné záväzky prijaté vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO), v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ako aj v dohodách o obchode a investíciách uzatvorených s tretími krajinami umožňujú, aby Únia a členské štáty s výhradou splnenia určitých podmienok obmedzili priame zahraničné investície (ďalej len „PZI“) z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku.

(4)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 (4) sa stanovil rámec na preverovanie PZI smerujúcich do Únie členskými štátmi. V uvedenom nariadení sa konkrétne stanovil mechanizmus spolupráce, ktorý členským štátom a Komisii umožňuje vymieňať si informácie o PZI a upozorňovať na riziká pre bezpečnosť alebo verejný poriadok. V uvedenom mechanizme spolupráce sa od členského štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť PZI alebo v ktorom sa takáto PZI uskutočnila, vyžadovalo, aby vo svojom rozhodnutí o preverení náležite zohľadnil pripomienky predložené inými členskými štátmi a stanovisko vydané Komisiou.

(4)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 (4) sa stanovil rámec na preverovanie PZI smerujúcich do Únie členskými štátmi. V uvedenom nariadení sa konkrétne stanovil mechanizmus spolupráce, ktorý členským štátom a Komisii umožňuje vymieňať si informácie o PZI a upozorňovať na riziká pre bezpečnosť alebo verejný poriadok. V uvedenom mechanizme spolupráce sa od členského štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť PZI alebo v ktorom sa takáto PZI uskutočnila (t. j. hostiteľského členského štátu) , vyžadovalo, aby vo svojom rozhodnutí o preverení náležite zohľadnil pripomienky predložené inými členskými štátmi a stanovisko vydané Komisiou.

(6a)

Okrem toho je nový legislatívny nástroj potrebný vzhľadom na vyvíjajúcu sa povahu investičných tokov. Integrácia globálnych hospodárstiev v kombinácii s vojnou a geopolitickým napätím priniesla nové riziká, ktorými sa Únia a členské štáty musia zaoberať. 20. júna 2023 Komisia predložila Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade oznámenie o Európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti, podľa ktorého je preverovanie priamych zahraničných investícií nástrojom na ochranu Únie pred rizikami pre hospodársku bezpečnosť. V stratégii sa zdôrazňuje potreba zaoberať sa rizikami spojenými s odolnosťou dodávateľských reťazcov, fyzickou a kybernetickou bezpečnosťou kritických infraštruktúr, bezpečnosťou technológií a ich únikom, ako aj s využívaním hospodárskych závislostí alebo hospodárskeho nátlaku ako zbrane. Tieto hospodárskobezpečnostné riziká sú relevantné aj v súvislosti s preverovaním zahraničných investícií, pretože môžu mať nepriaznivý vplyv na základné spoločenské záujmy, ako je prosperita, zvrchovanosť, bezpečnosť, a fungovanie sociálneho trhového hospodárstva, a tým aj na verejný poriadok členských štátov a Únie.

(7a)

Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa mali vylúčiť nadobudnutia prostredníctvom nástrojov riešenia krízových situácií podľa príslušných rámcov pre riešenie krízových situácií (v prípade bánk, centrálnych protistrán alebo poisťovní alebo zaisťovní). Pri riešení krízových situácií je rozhodujúci čas a rozhodnutia sa často prijímajú doslova zo dňa na deň. Postupy hĺbkového preverovania stanovené v tomto nariadení sú v nesúlade s nutnosťou včasnej reakcie. S cieľom zabrániť rizikám pre finančnú stabilitu by sa preto transakcie v rámci riešenia krízových situácií mali vylúčiť. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali v čo najväčšej možnej miere zohľadniť toto nariadenie pri vykonávaní opatrení na riešenie krízových situácií so zapojením zahraničného investora, najmä ak ide o strategické aktíva.

(8)

Veľká väčšina členských štátov, ale nie všetky, má zavedený legislatívny nástroj, ktorým sa stanovuje mechanizmus na preverovanie priamych zahraničných investícií. V mnohých členských štátoch sa vnútroštátne právne predpisy vzťahujú aj na preverovanie investícií v rámci Únie. Medzi členskými štátmi existujú podstatné rozdiely, pokiaľ ide o rozsah, prahové hodnoty a kritériá používané na posúdenie toho, či by investícia mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Existujú aj rozdiely v postupoch preverovania. V niektorých členských štátoch sa investícia môže uskutočniť pred získaním povolenia, ktoré sa udeľuje po zohľadnení vplyvu na bezpečnosť a verejný poriadok. Iné však vyžadujú, aby sa investícia dokončila až po tom, ako sa v rámci mechanizmu preverovania udelí povolenie. Takéto rozdiely vytvárajú problém pre hladké fungovanie vnútorného trhu. Vytvárajú napríklad nerovnaké podmienky a zvyšujú náklady na dodržiavanie predpisov pre investorov, ktorí oznamujú transakcie vo viac ako jednom členskom štáte . Toto nariadenie pomáha znižovať rozdiely v kľúčových prvkoch mechanizmov zavedených na vnútroštátnej úrovni. Je to nevyhnutné na zabezpečenie predvídateľnosti pre investorov, pokiaľ ide o uplatniteľné vnútroštátne režimy a ich charakteristiky, čím sa znižujú súvisiace náklady na dodržiavanie predpisov. A je to ešte viac dôležité vzhľadom na úroveň integrácie vnútorného trhu, v dôsledku čoho môže dôjsť k tomu, že jedna transakcia ovplyvní viaceré členské štáty v Únii. Je napríklad možné, že transakcia zameraná na nadobudnutie cieľového podniku v jednom členskom štáte takisto ovplyvňuje bezpečnosť a verejný poriadok v  inom členskom štáte , a to z dôvodu štruktúry dodávateľského reťazca alebo iných hospodárskych prvkov spájajúcich cieľový subjekt s inými podnikmi, ktoré majú sídlo v rôznych členských štátoch. S cieľom riešiť tieto problémy vnútorného trhu a zabezpečiť väčšiu konzistentnosť a predvídateľnosť je vhodné, aby sa kritériá a prvky, ktoré sa majú použiť na posúdenie zahraničných investícií, stanovili na úrovni Únie.

(8)

Veľká väčšina členských štátov, ale nie všetky, má zavedený legislatívny nástroj, ktorým sa stanovuje mechanizmus na preverovanie priamych zahraničných investícií. V mnohých členských štátoch sa vnútroštátne právne predpisy vzťahujú aj na preverovanie investícií v rámci Únie. Medzi členskými štátmi existujú podstatné rozdiely, pokiaľ ide o rozsah, prahové hodnoty a kritériá používané na posúdenie toho, či by investícia mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Existujú aj rozdiely v postupoch preverovania. V niektorých členských štátoch sa investícia môže uskutočniť pred získaním povolenia, ktoré sa udeľuje po zohľadnení vplyvu na bezpečnosť a verejný poriadok. Iné však vyžadujú, aby sa investícia dokončila až po tom, ako sa v rámci mechanizmu preverovania udelí povolenie. Takéto rozdiely vytvárajú problém pre hladké fungovanie vnútorného trhu. Tieto nezrovnalosti vytvárajú napríklad nerovnaké podmienky a zvyšujú náklady na dodržiavanie predpisov pre investorov, ktorí musia oznamovať transakcie vo viacerých členských štátoch . Toto nariadenie pomáha harmonizovať kľúčové prvky mechanizmov zavedených na vnútroštátnej úrovni. Je to nevyhnutné na zabezpečenie predvídateľnosti pre investorov, pokiaľ ide o uplatniteľné vnútroštátne režimy a ich charakteristiky, čím sa znižujú súvisiace náklady na dodržiavanie predpisov. A je to ešte viac dôležité vzhľadom na vysokú úroveň integrácie do vnútorného trhu, v dôsledku čoho môže dôjsť k tomu, že jedna transakcia ovplyvní viaceré členské štáty v Únii. Je napríklad možné, že transakcia zameraná na nadobudnutie cieľového podniku v jednom členskom štáte takisto ovplyvňuje bezpečnosť a verejný poriadok v  iných členských štátoch , a to z dôvodu štruktúry dodávateľského reťazca alebo iných hospodárskych prvkov spájajúcich cieľový subjekt s inými podnikmi, ktoré majú sídlo v rôznych členských štátoch. S cieľom riešiť tieto problémy vnútorného trhu a zabezpečiť väčšiu konzistentnosť a predvídateľnosť je vhodné, aby sa kritériá a prvky, ktoré sa majú použiť na posúdenie zahraničných investícií, stanovili na úrovni Únie.

(9)

Aby sa zaistil konzistentný prístup k preverovaniu zahraničných investícií v celej Únii, malo by sa od všetkých členských štátov vyžadovať, aby zahraničné investície preverovali z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku. Preto by sa mali harmonizovať základné prvky vnútroštátnych mechanizmov preverovania. Uvedená minimálna harmonizácia zahŕňa rozsah investícií, ktoré sa majú preverovať, základné prvky postupu preverovania a interakciu medzi vnútroštátnym mechanizmom a mechanizmom spolupráce na úrovni Únie. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť rozšíriť rozsah pôsobnosti svojho vnútroštátneho mechanizmu preverovania tak, aby zahŕňal aj iné typy zahraničných investícií, zahraničné investície v iných odvetviach, ďalšie cieľové subjekty v Únii alebo hospodárske činnosti, ktoré príslušný členský štát považuje za kritické pre svoju bezpečnosť alebo verejný poriadok. Súčasne by takéto preverovanie malo byť aj v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

(9)

Aby sa zaistil konzistentný prístup k preverovaniu zahraničných investícií v celej Únii, malo by sa od všetkých členských štátov vyžadovať, aby zahraničné investície preverovali z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku. Preto by sa mali harmonizovať základné prvky vnútroštátnych mechanizmov preverovania. Uvedená harmonizácia by mala zahŕňať aj rozsah investícií, ktoré sa majú preverovať, základné prvky postupu preverovania a interakciu medzi vnútroštátnym mechanizmom a mechanizmom spolupráce na úrovni Únie vrátane konzistentných lehôt platných pre postupy preverovania . Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť rozšíriť rozsah pôsobnosti svojho vnútroštátneho mechanizmu preverovania tak, aby zahŕňal aj iné typy zahraničných investícií, zahraničné investície v iných odvetviach, ďalšie cieľové subjekty v Únii alebo hospodárske činnosti, ktoré príslušný členský štát považuje za kritické pre svoju bezpečnosť alebo verejný poriadok. Súčasne by takéto preverovanie malo byť aj v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. Je nevyhnutné zaviesť vo všetkých členských štátoch harmonizovaný a zjednodušený prístup, ktorý zabezpečí, aby zahraničné investície, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok, podliehali dôslednej kontrole a účinnému rozhodovaniu. Preto by mechanizmy preverovania mali minimalizovať zložitosť administratívnych postupov, brániť zbytočným oneskoreniam a v prípade, že sa uplatňujú na malé a stredné podniky (MSP), zohľadňovať ich obmedzené zdroje. Komisia by mala navyše zabezpečovať koordináciu, aby sa zabezpečila väčšia bezpečnosť Únie a zároveň minimalizovali prípady neúčinnosti a roztrieštené prístupy.

(12)

Preverovanie zahraničných investícií by sa malo vykonávať v súlade s týmto nariadením, pričom by sa mali zohľadniť všetky dostupné faktické informácie a mala by sa dodržiavať zásada proporcionality a ďalšie zásady zakotvené v zmluvách. Preverovanie zahraničných investícií uskutočňovaných prostredníctvom dcérskych podnikov zahraničného investora, ktoré majú sídlo v Únii, by malo byť vo všetkých prípadoch v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Únie, a najmä s ustanoveniami zmluvy o slobode usadiť sa a voľnom pohybe kapitálu, ako sa vykladajú v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, v súlade s cieľom zachovať otvorený a inkluzívny vnútorný trh. Akékoľvek obmedzenia slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu v Únii vrátane preverovania a opatrení vyplývajúcich z preverovania, ako sú zmierňujúce opatrenia a zákazy, by mali byť založené na skutočnom a dostatočne závažnom ohrození základného záujmu spoločnosti a mali by byť primerané a nevyhnutné, ako sa stanovuje v judikatúre Súdneho dvora. Pri posudzovaní opodstatnenosti a primeranosti obmedzenia slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu, a to prípadne aj v rámci akéhokoľvek stanoviska Komisie prijatého podľa tohto nariadenia, sa môžu zohľadniť osobitosti investícií v rámci Únie uskutočňovaných prostredníctvom dcérskeho podniku zahraničného investora , . Malo by sa pritom zohľadniť začlenenie systémov členských štátov do mechanizmu spolupráce fungujúceho v rámci celej Únie.

(12)

Preverovanie zahraničných investícií by sa malo vykonávať v súlade s týmto nariadením, pričom by sa mali zohľadniť všetky dostupné faktické informácie a mala by sa dodržiavať zásada proporcionality a ďalšie zásady zakotvené v zmluvách. Preverovanie zahraničných investícií uskutočňovaných prostredníctvom dcérskych podnikov zahraničného investora, ktoré majú sídlo v Únii, by malo byť vo všetkých prípadoch v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Únie, a najmä s ustanoveniami zmluvy o slobode usadiť sa a voľnom pohybe kapitálu, ako sa vykladajú v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, v súlade s cieľom zachovať fungujúci, otvorený, odolný a inkluzívny vnútorný trh. Akékoľvek obmedzenia slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu v Únii vrátane preverovania a opatrení vyplývajúcich z preverovania, ako sú zmierňujúce opatrenia a zákazy, by mali byť založené na skutočnom a dostatočne závažnom ohrození základného záujmu spoločnosti a mali by byť primerané a nevyhnutné, ako sa stanovuje v judikatúre Súdneho dvora. Pri posudzovaní opodstatnenosti a primeranosti akéhokoľvek obmedzenia slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu, a to prípadne aj v rámci akéhokoľvek stanoviska alebo rozhodnutia Komisie prijatého podľa tohto nariadenia, by sa mali zohľadniť osobitosti investícií v rámci Únie uskutočňovaných prostredníctvom dcérskeho podniku zahraničného investora. Malo by sa pritom zohľadniť začlenenie systémov členských štátov do mechanizmu spolupráce fungujúceho v rámci celej Únie.

(14)

Takisto je potrebné, aby členský štát , v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, mal väčšiu zodpovednosť voči Komisii a tým členským štátom, ktoré vyjadrujú riadne odôvodnené obavy týkajúce sa ich verejného poriadku alebo bezpečnosti alebo verejného poriadku alebo bezpečnosti Únie.

(14)

Takisto je potrebné, aby mal hostiteľský členský štát väčšiu zodpovednosť voči Komisii a tým členským štátom, ktoré vyjadrujú riadne odôvodnené obavy týkajúce sa ich verejného poriadku alebo bezpečnosti alebo verejného poriadku alebo bezpečnosti Únie.

(15)

Uvedeným spoločným rámcom stanoveným v tomto nariadení by nemala byť dotknutá výlučná zodpovednosť členských štátov za zaistenie ich národnej bezpečnosti, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 2 ZEÚ. Taktiež ním nie je dotknutá ochrana základných bezpečnostných záujmov v súlade s článkom 346 ZFEÚ.

(15)

Uvedeným spoločným rámcom stanoveným v tomto nariadení by nemala byť dotknutá výlučná zodpovednosť jednotlivých členských štátov za zaistenie ich národnej bezpečnosti, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 2 ZEÚ. Taktiež ním nie je dotknutá ochrana základných bezpečnostných záujmov členských štátov v súlade s článkom 346 ZFEÚ.

(17)

K zahraničným investíciám na zelenej lúke dochádza vtedy, keď zahraničný investor alebo dcérsky podnik zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii zriadia nové zariadenia alebo nový podnik v Únii . Zahraničné investície na zelenej lúke by mali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ ich členský štát považuje za relevantné na účely preverovania zahraničných investícií, pretože vytvárajú trvalé a priame väzby medzi zahraničným investorom a takýmito zariadeniami alebo takýmito podnikmi . Okrem toho môže zahraničný investor vytvorením nových zariadení ovplyvniť bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj vtedy, keď sa toto riziko týka základných hospodárskych vstupov. Členské štáty sa preto vyzývajú, aby zahraničné investície na zelenej lúke zahrnuli do rozsahu transakcií, na ktoré sa vzťahujú ich mechanizmy preverovania , najmä ak sa takéto investície uskutočňujú v odvetviach relevantných pre ich bezpečnosť alebo verejný poriadok alebo ak majú charakteristiky, ako je veľkosť alebo základná povaha, ktoré sú relevantné pre ich bezpečnosť alebo verejný poriadok .

(17)

K zahraničným investíciám na zelenej lúke dochádza vtedy, keď zahraničný investor alebo dcérsky podnik zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii zriadia nové zariadenia alebo nový podnik v Únii na účel vykonávania novej hospodárskej činnosti . Zahraničný investor môže vytvorením nových zariadení ovplyvniť bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj vtedy, keď sa toto riziko týka základných hospodárskych vstupov. Členské štáty by preto mali zahrnúť zahraničné investície na zelenej lúke do rozsahu transakcií, na ktoré sa vzťahujú ich mechanizmy preverovania.

(18)

S cieľom zabezpečiť konzistentné a predvídateľné postupy preverovania je vhodné stanoviť základné prvky mechanizmov preverovania, ktoré majú členské štáty zaviesť. Tieto prvky by mali zahŕňať aspoň rozsah transakcií, na ktoré sa vzťahuje požiadavka získania povolenia, lehoty na preverovanie a  možnosť pre podniky, ktorých sa týka rozhodnutie o preverení, podať prostriedok nápravy proti takýmto rozhodnutiam. Pravidlá a postupy týkajúce sa mechanizmov preverovania by mali byť transparentné a nemali by viesť k diskriminácii medzi tretími krajinami.

(18)

S cieľom zabezpečiť konzistentné a predvídateľné postupy preverovania je vhodné stanoviť základné prvky mechanizmov preverovania, ktoré majú členské štáty zaviesť. Tieto prvky by mali zahŕňať aspoň rozsah transakcií, na ktoré sa vzťahuje požiadavka získania povolenia, lehoty na preverovanie ,  možnosť podnikov , ktorých sa týka rozhodnutie o preverení, podať prostriedok nápravy proti takýmto rozhodnutiam a schopnosť preverovacích orgánov účinne riešiť prípady nedodržiavania predpisov alebo ich obchádzania . Pravidlá a postupy týkajúce sa mechanizmov preverovania by mali byť transparentné a nemali by viesť k diskriminácii medzi tretími krajinami. Postupom podávania žiadosti o povolenie by sa malo zabezpečiť, aby sa požiadavky na dodržiavanie predpisov obmedzili na minimum.

(19)

Mechanizmus spolupráce stanovený v nariadení (EÚ) 2019/452 umožňuje členským štátom spolupracovať a vzájomne si pomáhať, ak by priama zahraničná investícia v jednom členskom štáte mohla ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok iných členských štátov alebo projektov alebo programov v záujme Únie. Tento mechanizmus sa doteraz ukázal ako veľmi užitočný, a preto by sa mal v tomto nariadení zachovať a  posilniť.

(19)

Mechanizmus spolupráce stanovený v nariadení (EÚ) 2019/452 umožňuje členským štátom spolupracovať a vzájomne si pomáhať, ak by priama zahraničná investícia v jednom členskom štáte mohla ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok iných členských štátov alebo Únie alebo projektov alebo programov v záujme Únie. Tento mechanizmus sa doteraz ukázal ako veľmi užitočný, a preto by sa mal v tomto nariadení zachovať , posilniť a rozšíriť, aby sa zabezpečil jednotnejší prístup k zahraničným investíciám v celej Únii .

(20)

Aby sa zaistila primeraná identifikácia zahraničných investícií, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v Únii, členské štáty by mali preverovať zahraničné investície, ak je cieľový subjekt v Únii súčasťou projektu alebo programu v záujme Únie alebo sa na nich zúčastňuje alebo ak sa hospodárska činnosť cieľového subjektu v Únii týka technológie, aktíva, zariadenia, materiálu, siete, systému alebo služby osobitného významu pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku. Okrem týchto kritérií sa môžu mechanizmy preverovania uplatňovať aj na iné odvetvia, cieľové subjekty v Únii alebo hospodárske činnosti, ktoré príslušný členský štát považuje za kritické pre svoju bezpečnosť alebo verejný poriadok.

(20)

Aby sa zaistila primeraná identifikácia zahraničných investícií, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v Únii, členské štáty by mali preverovať zahraničné investície, ak je cieľový subjekt v Únii súčasťou projektu alebo programu v záujme Únie alebo sa na nich zúčastňuje alebo ak sa hospodárska činnosť cieľového subjektu v Únii týka technológie, materiálov, aktíva, zariadenia, materiálu, siete, systému alebo služby osobitného významu pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku . Členské štáty by mali preverovať aj zahraničné investície na zelenej lúke v takýchto citlivých programoch alebo odvetviach, keď z charakteristík investora a objemu transakcie vyplýva osobitné riziko . Okrem týchto kritérií sa môžu mechanizmy preverovania uplatňovať aj na iné odvetvia, cieľové subjekty v Únii alebo hospodárske činnosti, ktoré príslušný členský štát považuje za kritické pre svoju bezpečnosť alebo verejný poriadok.

(21)

S cieľom zabezpečiť, aby sa mechanizmus spolupráce zameriaval len na tie zahraničné investície, ktoré by z dôvodu charakteristík zahraničného investora alebo cieľového subjektu v Únii mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, je vhodné stanoviť podmienky založené na riziku pre oznamovanie zahraničných investícií, ktoré sa preverujú v niektorom členskom štáte, ostatným členským štátom a Komisii. Ak zahraničná investícia nespĺňa žiadnu z podmienok, členský štát, v ktorom sa zahraničná investícia preveruje, môže túto zahraničnú investíciu oznámiť ostatným členským štátom a Komisii vrátane prípadov, keď cieľový subjekt v Únii vykonáva značné operácie v iných členských štátoch alebo patrí do skupiny podnikov, ktorá má viacero podnikov v rôznych členských štátoch.

(21)

S cieľom zabezpečiť, aby sa mechanizmus spolupráce zameriaval len na tie zahraničné investície, ktoré by z dôvodu charakteristík zahraničného investora alebo cieľového subjektu v Únii mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, je vhodné stanoviť podmienky založené na riziku pre oznamovanie zahraničných investícií, ktoré sa preverujú v niektorom členskom štáte, ostatným členským štátom a Komisii. Členské štáty by mali predovšetkým posúdiť, či zahraničného investora nekontroluje alebo neovplyvňuje vláda tretej krajiny. Kontrola alebo vplyv by sa mohli stanoviť na základe kritérií, ako sú prahové hodnoty priameho alebo nepriameho vlastníctva, povaha a rozsah financovania vlády tretej krajiny a mechanizmy správy a riadenia, napríklad zlaté akcie. Medzi tieto podmienky by sa mali zahrnúť aj prípady neprehľadnej alebo nejasnej vlastníckej štruktúry alebo prípady, keď konečný užívateľ výhod nie je známy. Ak zahraničná investícia nespĺňa žiadnu z podmienok, členský štát, v ktorom sa zahraničná investícia preveruje, môže túto zahraničnú investíciu oznámiť ostatným členským štátom a Komisii vrátane prípadov, keď cieľový subjekt v Únii vykonáva značné operácie v iných členských štátoch alebo patrí do skupiny podnikov, ktorá má viacero podnikov v rôznych členských štátoch.

(22)

S cieľom zabezpečiť primeranú identifikáciu pravdepodobného vplyvu zahraničných investícií na bezpečnosť alebo verejný poriadok jedného alebo viacerých členských štátov by členské štáty mali mať možnosť predložiť pripomienky členskému štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, aj v prípade, že tento členský štát túto zahraničnú investíciu nepreveruje alebo ju preveruje, ale nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce. Žiadosti o informácie, odpovede a pripomienky členských štátov by mali byť oznámené Komisii súčasne.

(22)

S cieľom zabezpečiť primeranú identifikáciu pravdepodobného vplyvu zahraničných investícií na bezpečnosť alebo verejný poriadok jedného alebo viacerých členských štátov by členské štáty mali mať možnosť predložiť pripomienky členskému štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, aj v prípade, že tento členský štát túto zahraničnú investíciu nepreveruje alebo ju preveruje, ale nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce. Žiadosti o informácie, odpovede a pripomienky členských štátov by mali byť oznámené Komisii súčasne , aby sa zabezpečila transparentnosť v celom procese .

(23)

S cieľom zabezpečiť primeranú identifikáciu pravdepodobného vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť alebo verejný poriadok viac ako jedného členského štátu alebo Únie ako celku by Komisia mala mať možnosť vydať stanovisko v zmysle článku 288 ZFEÚ členskému štátu , v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila , aj v prípade, že tento členský štát túto zahraničnú investíciu nepreveruje alebo ju preveruje, ale nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce.

(23)

S cieľom zabezpečiť primeranú identifikáciu pravdepodobného vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť alebo verejný poriadok viac ako jedného členského štátu alebo Únie ako celku by Komisia mala mať možnosť vydať stanovisko v zmysle článku 288 ZFEÚ hostiteľskému členskému štátu, aj v prípade, že tento členský štát túto zahraničnú investíciu nepreveruje alebo ju preveruje, ale nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce. V záujme zabezpečenia transparentnosti a predvídateľnosti by stanoviská Komisie mali byť založené na konkrétnych a zdokumentovaných rizikách a mali by sa riadiť stanovenými kritériami vydávania vrátane zdokumentovaných bezpečnostných rizík alebo cezhraničných obáv.

(24)

Aby sa umožnila ochrana bezpečnosti alebo verejného poriadku v prípadoch, v ktorých dôvodom pravdepodobného vplyvu je zahraničná investícia do cieľového subjektu v Únii zaisťujúceho rozvoj, údržbu alebo nadobudnutie infraštruktúry, technológií alebo vstupov, ktoré sú kritické pre Úniu ako celok, Komisia by mala mať možnosť vydať stanovisko. Komisia by tak získala nástroj na ochranu projektov a programov, ktoré slúžia Únii ako celku a predstavujú významný prínos k bezpečnosti alebo verejnému poriadku Únie. Stanovisko Komisie, v ktorom sa identifikuje pravdepodobný vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku, by sa malo oznámiť všetkým členským štátom.

(24)

Aby sa zabezpečila ochrana bezpečnosti alebo verejného poriadku v prípadoch, v ktorých dôvodom pravdepodobného vplyvu je zahraničná investícia do cieľového subjektu v Únii zaisťujúceho rozvoj, údržbu alebo nadobudnutie infraštruktúry, technológií alebo vstupov, ktoré sú kritické pre Úniu ako celok, Komisia by mala mať možnosť vydať stanovisko. Komisia by tak získala nástroj na ochranu projektov a programov, ktoré slúžia Únii ako celku a predstavujú významný prínos k bezpečnosti alebo verejnému poriadku Únie. Stanovisko Komisie, v ktorom sa identifikuje pravdepodobný vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku, by sa malo oznámiť všetkým členským štátom.

(25)

Komisia by takisto mala mať možnosť prijať stanovisko určené všetkým členským štátom, ak identifikuje niekoľko zahraničných investícií, ktoré by spoločne mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie. Postupovalo by sa tak najmä v prípade, keď niekoľko zahraničných investícií vykazuje porovnateľné charakteristiky. Patria sem prípady, keď zahraničné investície uskutočňuje ten istý zahraničný investor alebo keď ich uskutočňujú zahraniční investori predstavujúci podobné riziká alebo keď sa viaceré zahraničné investície týkajú rovnakého cieľového subjektu alebo rovnakej infraštruktúry vrátane transeurópskej dopravnej, energetickej a komunikačnej infraštruktúry. Členské štáty a Komisia by mali prediskutovať analýzu rizík a možné spôsoby riešenia rizík identifikovaných v stanovisku.

(25)

Komisia by takisto mala mať možnosť prijať stanovisko určené všetkým členským štátom, ak identifikuje niekoľko zahraničných investícií, ktoré by spoločne mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie. Postupovalo by sa tak najmä v prípade, keď niekoľko zahraničných investícií vykazuje porovnateľné charakteristiky. Patria sem prípady, keď zahraničné investície uskutočňuje ten istý zahraničný investor alebo keď ich uskutočňujú zahraniční investori predstavujúci podobné riziká alebo keď sa viaceré zahraničné investície týkajú rovnakého cieľového subjektu alebo infraštruktúry Únie vrátane transeurópskej dopravnej, energetickej a komunikačnej infraštruktúry. Členské štáty a Komisia by mali prediskutovať analýzu rizík a možné spôsoby riešenia rizík identifikovaných v stanovisku a zabezpečiť pritom koordinovaný prístup .

(26)

V záujme ochrany bezpečnosti alebo verejného poriadku pri súčasnom zabezpečení väčšej istoty pre investorov by členské štáty mali mať možnosť predložiť pripomienky a Komisia by mala mať možnosť vydať stanovisko k zahraničným investíciám, ktoré boli uskutočnené, ale neboli oznámené, a to do 15 mesiacov od uskutočnenia zahraničnej investície.

(26)

V záujme ochrany bezpečnosti alebo verejného poriadku pri súčasnom zabezpečení väčšej istoty pre investorov by členské štáty mali mať možnosť predložiť pripomienky a Komisia by mala mať možnosť vydať stanovisko k zahraničným investíciám, ktoré boli uskutočnené, ale neboli oznámené v priebehu 15 mesiacov od uskutočnenia zahraničnej investície.

(27)

V záujme väčšej jasnosti by sa mal v prílohe I uviesť zoznam projektov alebo programov v záujme Únie. Mal by zahŕňať všetky zahraničné investície uskutočnené v rámci transeurópskych dopravných, energetických a komunikačných sietí, ako aj programy poskytujúce financovanie pre výskum a vývoj v oblasti činností relevantných pre bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie. Vzhľadom na význam týchto projektov a programov pre bezpečnosť a verejný poriadok Únie by členské štáty mali preverovať zahraničné investície do podnikov Únie, ktoré sú súčasťou týchto projektov alebo programov alebo sa na nich zúčastňujú, vrátane tých, ktoré dostávajú finančné prostriedky od Únie.

(27)

V záujme väčšej jasnosti by sa mal v prílohe I uviesť zoznam projektov alebo programov v záujme Únie. Mal by zahŕňať všetky zahraničné investície uskutočnené v rámci transeurópskych dopravných, energetických a komunikačných sietí, ako aj programy poskytujúce financovanie pre výskum a vývoj v oblasti činností relevantných pre bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie. Vzhľadom na význam týchto projektov a programov pre bezpečnosť a verejný poriadok Únie a ich prirodzenú cezhraničnú povahu a sieťový charakter by členské štáty mali preverovať zahraničné investície do podnikov Únie, ktoré sú súčasťou týchto projektov alebo programov alebo sa na nich zúčastňujú, vrátane tých, ktoré dostávajú finančné prostriedky od Únie.

(28)

S cieľom zabezpečiť primerané riešenie pravdepodobného vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť alebo verejný poriadok jedného alebo viacerých členských štátov by členský štát, ktorý dostal riadne odôvodnené pripomienky od iných členských štátov alebo stanovisko Komisie, by mal v čo najväčšej miere zohľadniť takéto pripomienky alebo stanovisko, a to aj vtedy, ak sa domnieva, že nie je dotknutá jeho vlastná bezpečnosť alebo verejný poriadok. Členský štát by mal v prípade potreby koordinovať svoju činnosť s Komisiou a dotknutými členskými štátmi a poskytnúť im písomnú spätnú väzbu o  prijatom rozhodnutí a o  tom, ako sa v čo najväčšej miere zohľadnili dané pripomienky a stanovisko. Konečné rozhodnutie o zahraničných investíciách by malo zostať vo výlučnej zodpovednosti členského štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila .

(28)

S cieľom zabezpečiť primerané riešenie pravdepodobného vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť alebo verejný poriadok jedného alebo viacerých členských štátov by členský štát, ktorý dostal riadne odôvodnené pripomienky od iných členských štátov alebo stanovisko Komisie, by mal v čo najväčšej miere zohľadniť takéto pripomienky alebo stanovisko, a to aj vtedy, ak sa domnieva, že nie je dotknutá jeho vlastná bezpečnosť alebo verejný poriadok. Členský štát by mal v prípade potreby koordinovať svoju činnosť s Komisiou a dotknutými členskými štátmi a poskytnúť im návrh rozhodnutia a spolu s ním písomnú spätnú väzbu o tom, ako sa v čo najväčšej miere zohľadnili dané pripomienky a stanovisko. Pritom by malo byť možné predkladať k návrhu rozhodnutia pozmeňujúce návrhy, aby sa zohľadnili názory, ktoré vyjadrili dotknuté členské štáty a Komisia .

(28a)

V určitých prípadoch môžu vzniknúť nezhody medzi hostiteľským členským štátom a iným členským štátom alebo Komisiou týkajúce sa toho, či investícia môže ovplyvniť bezpečnosť a verejný poriadok členského štátu alebo Únie. Ponechanie riešenia takýchto sporov výlučne na hostiteľský členský štát môže mať vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok Únie ako celku a narušiť fungovanie mechanizmu spolupráce. V takýchto prípadoch by preto Komisia mala byť splnomocnená prijať rozhodnutie, pričom pri posudzovaní pravdepodobnosti, či investícia ovplyvní bezpečnosť a verejný poriadok, by vychádzala z informácií poskytnutých hostiteľským členským štátom a z vlastných zistení, pokiaľ uskutočnila vyšetrovanie. Vo všetkých ostatných prípadoch by konečné rozhodnutie malo zostať v právomoci hostiteľského členského štátu.

(28b)

V rámci rozdelenia zodpovedností medzi členskými štátmi a Komisiou podľa tohto nariadenia čelia vnútroštátne preverovacie orgány obmedzeniam pri vyšetrovaní zahraničných investičných transakcií za ich geografickými hranicami, čo môže mať vplyv na účinnosť ich analýzy. Mohlo by to byť napríklad v prípade, keď sa zákazníci cieľovej spoločnosti nachádzajú v inom členskom štáte, zatiaľ čo ich názory môžu byť nevyhnutné na posúdenie citlivosti cieľového subjektu voči rizikám v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku, ako je dostupnosť alternatívnych dodávateľov tovaru alebo služieb cieľového subjektu. Vzhľadom na svoju cezhraničnú perspektívu má Komisia dobré predpoklady na to, aby riešila tieto obmedzenia a prispela k posúdeniu vplyvu zahraničných investičných transakcií na bezpečnosť a verejný poriadok. Preto by jej mali byť udelené náležité vyšetrovacie právomoci na získanie všetkých potrebných informácií. Komisia by mala mať možnosť požadovať informácie od subjektov v inom členskom štáte, ak takéto informácie nemožno účinne získať prostredníctvom mechanizmu spolupráce. Právomoc Komisie požadovať informácie by mala byť založená na odôvodnenej žiadosti členského štátu. Ak však vnútroštátne orgány čelia právnym alebo procesným obmedzeniam, ako sú krátke procesné lehoty, Komisia by mala mať možnosť konať nezávisle, ak to bolo hostiteľskému členskému štátu oznámené. Táto právomoc by sa mala obmedziť na informácie potrebné na posúdenie vplyvu transakcie na viac ako jeden členský štát vrátane nepriaznivých účinkov na programy a projekty Únie.

(29)

Na zabezpečenie účinného fungovania mechanizmu spolupráce je dôležité vyžadovať, aby členský štát oznamujúci zahraničnú investíciu v rámci mechanizmu spolupráce poskytoval minimálnu úroveň informácií v štandardizovanom formáte. Ak sa spolupráca týka zahraničnej investície, ktorá nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce, členský štát , v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, by mal byť schopný poskytnúť aspoň rovnakú minimálnu úroveň informácií. Komisia a členské štáty môžu požiadať členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, o dodatočné informácie. Takáto žiadosť o dodatočné informácie by mala byť riadne odôvodnená, obmedzená na informácie, ktoré členské štáty potrebujú na predloženie pripomienok alebo ktoré Komisia potrebuje na vydanie stanoviska, primeraná účelu žiadosti a nemala by predstavovať neprimeranú záťaž pre oznamujúci členský štát.

(29)

Na zabezpečenie účinného fungovania mechanizmu spolupráce je dôležité vyžadovať, aby členský štát oznamujúci zahraničnú investíciu v rámci mechanizmu spolupráce poskytoval minimálny súbor informácií v štandardizovanom formáte. Ak sa spolupráca týka zahraničnej investície, ktorá nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce, hostiteľský členský štát by mal byť schopný poskytnúť aspoň rovnaký minimálny súbor informácií. Komisia a členské štáty môžu požiadať členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, o dodatočné informácie. Takáto žiadosť o dodatočné informácie by mala byť riadne odôvodnená, obmedzená na informácie, ktoré členské štáty potrebujú na predloženie pripomienok alebo ktoré Komisia potrebuje na vydanie stanoviska, primeraná účelu žiadosti a nemala by predstavovať neprimeranú záťaž pre oznamujúci členský štát a dotknuté spoločnosti . Komisia môže vo vhodných prípadoch požadovať informácie od iných orgánov Únie, ako je Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, jednotný mechanizmus dohľadu alebo Európska centrálna banka.

(30)

S cieľom zabezpečiť, aby sa spolupráca zakladala na úplných a presných informáciách, by zahraničný investor alebo podnik mali poskytnúť všetky relevantné informácie požadované členským štátom, v ktorom majú sídlo, alebo členským štátom , v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila . Za výnimočných okolností, ak členský štát napriek svojmu najlepšiemu úsiliu nie je schopný získať informácie požadované iným členským štátom alebo Komisiou, mal by im túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. V takomto prípade by akákoľvek pripomienka predložená iným členským štátom alebo stanovisko vydané Komisiou v rámci mechanizmu spolupráce mali vychádzať z informácií, ktoré majú k dispozícii.

(30)

S cieľom zabezpečiť, aby sa spolupráca zakladala na úplných a presných informáciách, by zahraničný investor alebo podnik mali poskytnúť všetky relevantné informácie požadované členským štátom, v ktorom majú sídlo, alebo hostiteľským členským štátom. Za výnimočných okolností, ak členský štát napriek svojmu najlepšiemu úsiliu nie je schopný získať informácie požadované iným členským štátom alebo Komisiou, mal by im túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. V takomto prípade by akákoľvek pripomienka predložená iným členským štátom alebo stanovisko vydané Komisiou v rámci mechanizmu spolupráce mali vychádzať z informácií, ktoré majú k dispozícii.

(31)

S cieľom zabezpečiť, aby sa mechanizmus spolupráce používal len na účely ochrany bezpečnosti alebo verejného poriadku, by členské štáty mali riadne odôvodniť každú žiadosť o informácie o konkrétnej zahraničnej investícii v inom členskom štáte a akékoľvek pripomienky, ktoré danému členskému štátu predložia. Rovnaké požiadavky sa uplatňujú aj vtedy, keď Komisia žiada o informácie týkajúce sa konkrétnej zahraničnej investície alebo vydáva stanovisko pre členský štát.

(31)

S cieľom zabezpečiť, aby sa mechanizmus spolupráce používal výlučne na účely ochrany bezpečnosti alebo verejného poriadku, by členské štáty mali riadne odôvodniť každú žiadosť o informácie týkajúce sa konkrétnej zahraničnej investícii v inom členskom štáte a akékoľvek pripomienky, ktoré danému členskému štátu predložia . Je to nevyhnutné na to, aby sa zabránilo zneužitiu mechanizmu a aby sa zabezpečilo, že sa zameriava výlučne na bezpečnostné otázky a otázky verejného poriadku . Rovnaké požiadavky sa uplatňujú aj vtedy, keď Komisia žiada o informácie týkajúce sa konkrétnej zahraničnej investície alebo vydáva stanovisko pre členský štát.

(31a)

Bez toho, aby bol dotknutý mechanizmus spolupráce, treba zvýšiť informovanosť o účasti podnikov z tretích krajín na projektoch spoločného záujmu alebo na kritickej infraštruktúre, ktorá je pre Úniu strategická, alebo o ich príspevku k nim s cieľom umožniť zásah orgánov verejnej moci, ak by takáto účasť alebo príspevok mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v Únii a ak nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Členské štáty môžu predložiť pripomienky ostatným členským štátom aj Komisii. Vo vhodných prípadoch môže Komisia požiadať o ďalšie informácie a ďalej sledovať situáciu.

(32)

Členské štáty alebo prípadne Komisia môžu zvážiť relevantné informácie, ktoré získajú od hospodárskych subjektov, organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov (ako sú odbory), týkajúce sa priamej zahraničnej investície, ktorá by mohla mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok.

(32)

Členské štáty alebo prípadne Komisia môžu zvážiť relevantné informácie, ktoré získajú od hospodárskych subjektov, organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov (ako sú odbory), týkajúce sa priamej zahraničnej investície, ktorá by mohla mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Takéto informácie by sa mali dôkladne posudzovať a môžu viesť k tomu, že hostiteľský členský štát začne postup preverovania.

(33)

Členský štát , v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, môže informovať ostatné členské štáty alebo Komisiu, ak si želá, aby hlbšie analyzovali jeden alebo viacero aspektov zahraničnej investície, ktorá sa posudzuje v rámci mechanizmus spolupráce, alebo ak sa dozvie o nových okolnostiach alebo nových informáciách, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie zahraničnej investície. Ostatným členským štátom a Komisii sa potom môže poskytnúť dodatočný čas na doplnenie svojho posúdenia zahraničnej investície.

(33)

Hostiteľský členský štát môže informovať ostatné členské štáty alebo Komisiu, ak sa dozvie o nových okolnostiach alebo nových informáciách, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie oznámenej zahraničnej investície. Ostatným členským štátom a Komisii sa potom môže poskytnúť dodatočný čas na doplnenie svojho posúdenia zahraničnej investície. V takýchto prípadoch by sa akékoľvek predĺženie lehoty na posúdenie malo obmedziť na minimum a nemalo by zdržať celkový postup preverovania.

(34)

Na zabezpečenie efektívnosti a účinnosti mechanizmu spolupráce je potrebné zosúladiť lehoty a postupy, keď sa vo viacerých členských štátoch preveruje niekoľko zahraničných investícií spojených s tou istou širšou transakciou. Pri takýchto transakciách zahŕňajúcich viaceré krajiny by žiadateľ mal rôzne žiadosti o povolenie v dotknutých členských štátoch podávať súčasne . Členské štáty by mali zase tieto žiadosti oznamovať súčasne v rámci mechanizmu spolupráce. Aby sa zaistilo efektívne zaobchádzanie s týmito transakciami zahŕňajúcimi viaceré krajiny, dotknuté členské štáty by sa mali skoordinovať a dohodnúť sa na tom, či zahraničné investície podliehajú oznamovacej povinnosti a  kedy by sa mali oznamovať . Dotknuté členské štáty by sa mali skoordinovať aj v prípade konečného rozhodnutia. Ak majú dotknuté členské štáty v úmysle povoliť zahraničnú investíciu pri splnení určitých podmienok, mali by zabezpečiť, aby boli tieto podmienky navzájom zlučiteľné a aby primerane riešili cezhraničné riziká. Pred vydaním zákazu zahraničnej investície by dotknuté členské štáty mali zvážiť, či by na riešenie pravdepodobného vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok nestačilo podmienečné povolenie s koordinovanými opatreniami a ich koordinované presadzovanie. Komisia by mala mať možnosť sa na takejto koordinácii zúčastniť.

(34)

Na zabezpečenie efektívnosti a účinnosti mechanizmu spolupráce je potrebné zosúladiť lehoty a postupy, keď sa vo viacerých členských štátoch preveruje niekoľko zahraničných investícií spojených s tou istou širšou transakciou. Pri takýchto transakciách zahŕňajúcich viaceré krajiny by žiadateľ mal rôzne žiadosti o povolenie v dotknutých členských štátoch podávať v obmedzenom časovom rámci . Členské štáty by sa mali okrem toho snažiť oznamovať tieto žiadosti v rámci mechanizmu spolupráce v obmedzenom časovom rámci . Aby sa zaistilo efektívne zaobchádzanie s týmito transakciami zahŕňajúcimi viaceré krajiny, dotknuté členské štáty by sa mali skoordinovať a dohodnúť sa na tom, či zahraničné investície podliehajú oznamovacej povinnosti , a na zosúladení svojich procesných lehôt . Dotknuté členské štáty by sa mali skoordinovať aj v prípade obsahu svojho konečného rozhodnutia. Ak majú dotknuté členské štáty v úmysle povoliť zahraničnú investíciu pri splnení určitých podmienok, mali by zabezpečiť, aby boli tieto podmienky navzájom zlučiteľné a aby primerane riešili cezhraničné riziká. Pred vydaním zákazu zahraničnej investície by dotknuté členské štáty mali zvážiť, či by na riešenie pravdepodobného vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok nestačilo podmienečné povolenie s koordinovanými opatreniami a ich koordinované presadzovanie. Komisia by mala mať možnosť v plnej miere sa na takejto koordinácii zúčastniť.

(34a)

S cieľom zabezpečiť efektívnu a bezpečnú výmenu informácií medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a Komisiou podľa tohto nariadenia by Komisia mala zriadiť a udržiavať bezpečný, šifrovaný digitálny systém, ktorý je v súlade s najvyššími normami ochrany a bezpečnosti údajov. S cieľom zabezpečiť dôvernosť a integritu komunikácie by sa všetky výmeny podľa tohto nariadenia mali uskutočňovať výlučne prostredníctvom tohto systému a systém by mal zahŕňať možnosti monitorovania a auditu na zabezpečenie dodržiavania bezpečnostných noriem.

(34b)

S cieľom zaistiť bezpečné a efektívne podávanie a spracúvanie žiadostí súvisiacich s preverovaním zahraničných investícií a znížiť administratívne zaťaženie žiadateľov aj orgánov by sa mal na úrovni Únie zriadiť jednotný elektronický portál. Tento portál by mal žiadateľom a ich zástupcom poskytnúť jednotný mechanizmus na elektronické predkladanie transakcií vnútroštátnym preverovacím orgánom. Komisia by preto mala tento systém navrhnúť tak, aby bol používateľsky ústretový, a zabezpečiť, aby spĺňal platné predpisy o ochrane údajov a bezpečnostné normy.

(35)

Na zabezpečenie konzistentného prístupu k preverovaniu investícií v celej Únii je nevyhnutné, aby normy a kritériá používané na posúdenie pravdepodobných rizík pre bezpečnosť a verejný poriadok boli stanovené na úrovni Únie v tomto nariadení. Mali by zahŕňať vplyv na bezpečnosť, integritu a  fungovanie kritickej infraštruktúry, dostupnosť kritických technológií (vrátane kľúčových podporných technológií) a  kontinuitu dodávok kritických vstupov pre bezpečnosť alebo verejný poriadok, ktorých narušenie, zlyhanie, strata alebo zničenie by malo významný vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok v jednom alebo vo viacerých členských štátoch alebo v Únii ako celku. V tejto súvislosti by členské štáty a Komisia mali zohľadniť aj kontext a okolnosti zahraničnej investície. Malo by to zahŕňať najmä to, či je investor pod priamou alebo nepriamou kontrolou vlády tretej krajiny, napríklad prostredníctvom značného financovania, alebo či je zapojený do plnenia politických cieľov tretích krajín, ktorých zámerom je uľahčenie ich vojenských spôsobilostí. V tomto kontexte by členské štáty a Komisia mali v prípade potreby zvážiť aj to, prečo sa na zahraničného investora, jeho konečného užívateľa výhod alebo ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov alebo osobu konajúcu v mene alebo na základe pokynov takéhoto zahraničného investora vzťahuje akýkoľvek druh reštriktívnych opatrení Únie podľa článku 215 ZFEÚ.

(35)

Na zabezpečenie konzistentného prístupu k preverovaniu investícií v celej Únii je nevyhnutné, aby normy a kritériá používané na posúdenie pravdepodobných rizík pre bezpečnosť a verejný poriadok boli stanovené na úrovni Únie v tomto nariadení. Mali by zahŕňať vplyv na bezpečnosť, integritu , fungovanie a odolnosť kritickej infraštruktúry a vnútorného trhu , dostupnosť a zavádzanie kritických technológií a znalostí (vrátane kľúčových podporných technológií) ,  kontinuitu dodávok kritických vstupov pre bezpečnosť alebo verejný poriadok, ktorých narušenie, zlyhanie, strata alebo zničenie by malo významný vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok v jednom alebo vo viacerých členských štátoch alebo v Únii ako celku , bezpečnosť vojenských zariadení a inej verejnej vybavenosti, ako aj schopnosť riešiť strategické závislosti . V tejto súvislosti by členské štáty a Komisia mali zohľadniť aj kontext a okolnosti zahraničnej investície. Malo by to zahŕňať najmä to, či sa investor podieľa na nezákonných činnostiach, ako je okrem iného opakované nedodržiavanie právnych noriem Únie, či je zapojený do plnenia politických cieľov tretích krajín alebo či má v úmysle uľahčenie ich vojenských spôsobilostí alebo porušovanie medzinárodného práva . Sledovanie politických cieľov tretej krajiny môže znamenať, že jej vláda bude uplatňovať vplyv na podniky, čo by viedlo k výrazným narušeniam trhu. V tomto kontexte by členské štáty a Komisia mali v prípade potreby zvážiť aj to, prečo sa na zahraničného investora, jeho konečného užívateľa výhod alebo ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov alebo osobu konajúcu v mene alebo na základe pokynov takéhoto zahraničného investora vzťahuje akýkoľvek druh reštriktívnych opatrení Únie podľa článku 215 ZFEÚ.

(36)

Ak sa členský štát , v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, domnieva, že zahraničná investícia by mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v Únii, je vhodné vyžadovať od tohto členského štátu, aby prijal vhodné opatrenia na zmiernenie rizík, ak sú takéto opatrenia k dispozícii a považuje ich za primerané, pričom v čo najväčšej miere zohľadní pripomienky predložené inými členskými štátmi a prípadne stanovisko vydané Komisiou. Zahraničné investície by sa mali zakázať len výnimočne a vtedy, ak zmierňujúce opatrenia alebo opatrenia dostupné podľa práva Únie alebo príslušného vnútroštátneho práva, iné ako mechanizmus preverovania, nie sú na zmiernenie vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok dostatočné.

(36)

Ak sa hostiteľský členský štát domnieva, že zahraničná investícia by mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v Únii, je vhodné vyžadovať od tohto členského štátu, aby prijal vhodné opatrenia na zmiernenie rizík, ak sú takéto opatrenia k dispozícii a považuje ich za primerané, pričom v čo najväčšej miere zohľadní pripomienky predložené inými členskými štátmi a prípadne stanovisko vydané Komisiou. Zahraničné investície by sa mali zakázať len výnimočne a vtedy, ak zmierňujúce opatrenia alebo opatrenia dostupné podľa práva Únie alebo príslušného vnútroštátneho práva, iné ako mechanizmus preverovania, nie sú na zmiernenie vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok dostatočné.

(37)

Mala by sa zachovať expertná skupina pre preverovanie zahraničných investícií zriadená podľa nariadenia (EÚ) 2019/452, aby sa podporilo vykonávanie mechanizmu spolupráce a posilnila výmena osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

(37)

Mala by sa zachovať expertná skupina pre preverovanie zahraničných investícií zriadená podľa nariadenia (EÚ) 2019/452 a jej úlohy by sa mali aktualizovať v súlade s týmto nariadením , aby sa podporilo vykonávanie mechanizmu spolupráce a posilnila výmena osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

(37a)

S cieľom zvýšiť transparentnosť a uľahčiť postup pre investorov by členské štáty mali zverejňovať a pravidelne aktualizovať usmernenia k postupom preverovania, lehotám a kritériám posudzovania rizík. S cieľom zabezpečiť transparentnosť a jednotné uplatňovanie tohto nariadenia vo všetkých členských štátoch by Komisia mala zverejňovať a pravidelne aktualizovať usmernenia k požiadavkám na úrovni Únie a kľúčovým pojmom a kritériám posudzovania stanoveným týmto nariadením. Komisia by mala okrem toho viesť verejne dostupný zoznam všetkých mechanizmov preverovania zavedených členskými štátmi.

(39)

Na zabezpečenie účinnosti koordinačného mechanizmu by kontaktné miesta zriadené členskými štátmi a Komisiou mali byť vhodne umiestnené v príslušných správnych orgánoch. Kontaktné miesta by mali mať kvalifikovaný personál a právomoci potrebné na vykonávanie svojej činnosti v rámci koordinačného mechanizmu a na zabezpečenie riadneho zaobchádzania s dôvernými informáciami.

(39)

Na zabezpečenie účinnosti koordinačného mechanizmu by kontaktné miesta zriadené členskými štátmi a Komisiou mali byť vhodne a strategicky umiestnené v príslušných správnych orgánoch. Kontaktné miesta by mali mať kvalifikovaný personál a právomoci potrebné na vykonávanie svojej činnosti v rámci koordinačného mechanizmu a na zabezpečenie riadneho zaobchádzania s dôvernými informáciami v súlade s platnými právnymi rámcami .

(40)

Členské štáty a Komisia by mali byť podnecované k spolupráci s príslušnými orgánmi podobne zmýšľajúcich tretích krajín, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s preverovaním zahraničných investícií, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Takáto administratívna spolupráca by mala mať za cieľ posilnenie efektívnosti rámca na preverovanie zahraničných investícií zo strany členských štátov a spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou podľa tohto nariadenia. Komisia by mala byť informovaná o takýchto dvojstranných kontaktoch v rozsahu, v akom sa týkajú systémových otázok súvisiacich s preverovaním investícií. Komisia by tiež mala mať možnosť monitorovať vývoj, pokiaľ ide o mechanizmy preverovania v tretích krajinách.

(40)

Členské štáty a Komisia by mali byť podnecované k  aktívnej spolupráci s príslušnými orgánmi podobne zmýšľajúcich tretích krajín, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s preverovaním zahraničných investícií, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Takáto administratívna spolupráca by mala mať za cieľ posilnenie efektívnosti rámca na preverovanie zahraničných investícií zo strany členských štátov a spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou podľa tohto nariadenia. Komisia by mala byť informovaná o takýchto dvojstranných kontaktoch v rozsahu, v akom sa týkajú systémových otázok , trendov alebo najlepších postupov súvisiacich s preverovaním investícií. Komisia by tiež mala mať možnosť monitorovať vývoj, pokiaľ ide o mechanizmy preverovania v tretích krajinách.

(40a)

Toto nariadenie by sa malo posudzovať v rámci širšieho balíka obranných nástrojov EÚ zameraných na riešenie bezpečnostných rizík vrátane nariadenia o zahraničných dotáciách a nástroja medzinárodného obstarávania a malo by sa zabezpečiť, že rozsah pôsobnosti bude stanovený v súlade s týmito opatreniami, aby sa zabránilo duplicite a zabezpečil cielený a primeraný prístup.

(41)

Členské štáty a Komisia zaistia dôvernosť informácií, ktoré poskytujú alebo prijímajú pri uplatňovaní tohto nariadenia v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a právom Únie. Ak by neoprávnené zverejnenie informácií spôsobilo rôzne stupne poškodenia záujmov Európskej únie alebo jedného či viacerých členských štátov, pôvodca informácií by ich mal utajiť v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a právom Únie. Členské štáty a Komisia pri odpovedaní na žiadosti o prístup k dokumentom, ktoré sa spracúvajú pri uplatňovaní tohto nariadenia, koordinujú a zabezpečujú aspoň takú úroveň ochrany chránených záujmov, ktorá je k dispozícii podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 (5), s cieľom chrániť účel prešetrovaní. Komisia by mala prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany dôverných informácií najmä v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (6) a rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (7). Podobne by členské štáty a Komisia mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s Dohodou medzi vládami členských štátov Európskej únie, ktoré sa zišli na zasadnutí Rady, o ochrane utajovaných skutočností, ktoré sa vymieňajú v záujme Európskej únie (8). Zahŕňa to predovšetkým povinnosť neznižovať stupeň utajenia ani neodtajňovať utajované skutočnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu pôvodcu. So všetkými citlivými informáciami, ktoré nie sú utajované alebo ktoré sa poskytujú ako dôverné, by mali orgány nakladať zodpovedajúcim spôsobom.

(41)

Členské štáty a Komisia by mali zaistiť najvyššiu úroveň dôvernosti informácií, ktoré poskytujú alebo prijímajú pri uplatňovaní tohto nariadenia v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a právom Únie. Ak by neoprávnené zverejnenie informácií spôsobilo rôzne stupne poškodenia záujmov Európskej únie alebo jedného či viacerých členských štátov, pôvodca informácií by ich mal utajiť v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a právom Únie. Členské štáty a Komisia by mali pri odpovedaní na žiadosti o prístup k dokumentom, ktoré sa spracúvajú pri uplatňovaní tohto nariadenia, koordinovať a zabezpečovať aspoň takú úroveň ochrany chránených záujmov, ktorá je k dispozícii podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 (5), s cieľom zachovávať integritu prešetrovaní. Komisia by mala prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany dôverných informácií najmä v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (6) a rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (7). Podobne by členské štáty a Komisia mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s Dohodou medzi vládami členských štátov Európskej únie, ktoré sa zišli na zasadnutí Rady, o ochrane utajovaných skutočností, ktoré sa vymieňajú v záujme Európskej únie (8). Zahŕňa to predovšetkým povinnosť zachovávať dôvernosť utajovaných skutočností a neznižovať stupeň utajenia ani neodtajňovať tieto skutočnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu pôvodcu. So všetkými citlivými informáciami, ktoré nie sú utajované alebo ktoré sa poskytujú ako dôverné, by mali orgány nakladať zodpovedajúcim spôsobom.

(43)

Komisia by mala vypracovať výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia a predložiť ju Európskemu parlamentu a Rade. V záujme väčšej transparentnosti by správa mala byť zverejnená. Správa by mala okrem iného vychádzať zo správ, ktoré Komisii na báze dôvernosti predložili všetky členské štáty, a to s náležitým ohľadom na potrebu zabezpečiť ochranu zachovávania dôvernosti určitých informácií, najmä ak by zverejnenie údajov mohlo ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie alebo ohroziť dôvernosť obchodných informácií.

(43)

Komisia by mala vypracovať výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia a predložiť ju Európskemu parlamentu a Rade. V záujme väčšej transparentnosti by správa mala byť zverejnená. Správa by mala okrem iného vychádzať zo správ, ktoré Komisii na báze dôvernosti predložili všetky členské štáty, a to s náležitým ohľadom na potrebu zabezpečiť ochranu zachovávania dôvernosti určitých informácií, najmä ak by zverejnenie údajov mohlo ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie alebo ohroziť dôvernosť obchodných informácií. Správa by mala obsahovať informácie o nových trendoch a rizikových faktoroch, ako aj aktuálne informácie o relevantnom legislatívnom vývoji v členských štátoch.

(44)

Komisia by mala vyhodnotiť fungovanie a účinnosť tohto nariadenia po piatich rokoch od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia a potom vždy po ďalších piatich rokoch a predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade. Uvedená správa by mala obsahovať posúdenie toho, či by sa toto nariadenie malo zmeniť. Ak sa v správe navrhne zmena tohto nariadenia, môže sa k nej pripojiť legislatívny návrh.

(44)

Komisia by mala vyhodnotiť fungovanie a účinnosť tohto nariadenia po troch rokoch od dátumu začatia jeho uplatňovania a potom vždy po ďalších piatich rokoch a predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade. Uvedená správa by mala obsahovať najmä posúdenie prínosu tohto nariadenia k hospodárskej bezpečnosti Únie . Mala by obsahovať posúdenie toho, či by sa toto nariadenie malo zmeniť. Ak sa v správe navrhne zmena tohto nariadenia, môže sa k nej pripojiť legislatívny návrh.

(46)

Ak zahraničná investícia predstavuje koncentráciu, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (12), uplatňovanie článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004 by nemalo byť dotknuté uplatňovaním tohto nariadenia. Toto nariadenie a článok 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004 by sa mali uplatňovať konzistentne. Pokiaľ sa príslušné rozsahy pôsobnosti daných dvoch nariadení prekrývajú, dôvody na preverovanie uvedené v článku 12 tohto nariadenia a koncepcia oprávnených záujmov v zmysle článku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia (ES) č. 139/2004 by sa mali vykladať koherentne, bez toho, aby tým bolo dotknuté posúdenie zlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení zameraných na ochranu týchto záujmov so všeobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Únie.

(46)

Ak zahraničná investícia predstavuje koncentráciu, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (12), uplatňovanie článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004 by nemalo byť dotknuté uplatňovaním tohto nariadenia. Toto nariadenie a článok 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004 by sa mali uplatňovať konzistentne. Pokiaľ sa príslušné rozsahy pôsobnosti daných dvoch nariadení prekrývajú, dôvody na preverovanie uvedené v článku 1 tohto nariadenia a koncepcia oprávnených záujmov v zmysle článku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia (ES) č. 139/2004 by sa mali vykladať koherentne, bez toho, aby tým bolo dotknuté posúdenie zlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení zameraných na ochranu týchto záujmov so všeobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Únie.

(49)

S cieľom zohľadniť vývoj týkajúci sa projektov alebo programov v záujme Únie a prispôsobiť zoznam technológií, aktív, zariadení, materiálu, sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností osobitného významu pre bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny príloh k tomuto nariadeniu. Zoznam projektov alebo programov v záujme Únie uvedený v prílohe I by mal zahŕňať projekty alebo programy, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ a ktoré zabezpečujú vývoj, údržbu alebo nadobúdanie kritickej infraštruktúry, kritických technológií alebo kritických vstupov, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnosť alebo verejný poriadok. Zoznam technológií, aktív, zariadení, materiálu, sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností s osobitným významom pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku uvedený v prílohe II by mal zahŕňať oblasti, v ktorých môže mať zahraničná investícia vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok vo viac ako jednom členskom štáte alebo v Únii ako celku prostredníctvom cieľového subjektu v Únii, ktorý sa nezúčastňuje na projekte alebo programe v záujme Únie ani z neho nedostáva finančné prostriedky. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (16). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(49)

S cieľom zohľadniť vývoj týkajúci sa projektov alebo programov v záujme Únie a prispôsobiť zoznam technológií, aktív, zariadení, materiálov, sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností osobitného významu pre bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie, najmä vzhľadom na posúdenia rizík, ktoré sa majú vykonať v rámci stratégie hospodárskej bezpečnosti Únie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny príloh k tomuto nariadeniu. Zoznam projektov alebo programov v záujme Únie uvedený v prílohe I by mal zahŕňať projekty alebo programy, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ a ktoré zabezpečujú vývoj, údržbu alebo nadobúdanie kritickej infraštruktúry, kritických technológií alebo kritických vstupov, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnosť alebo verejný poriadok. Zoznam technológií, aktív, zariadení, materiálov , sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností s osobitným významom pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku uvedený v prílohe II by mal zahŕňať oblasti, v ktorých môže mať zahraničná investícia vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok vo viac ako jednom členskom štáte alebo v Únii ako celku prostredníctvom cieľového subjektu v Únii, ktorý sa nezúčastňuje na projekte alebo programe v záujme Únie ani z neho nedostáva finančné prostriedky . Komisia by mala aktualizovať najmä prílohu I v prípade, že v rámci budúcich viacročných finančných rámcov sa zriaďujú nové projekty alebo programy v záujme Únie . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (16). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(50)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o  formu, ktorá sa má používať na poskytovanie minimálnych informácií o zahraničných investíciách, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(50)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o  formuláre, ktoré sa majú používať na poskytovanie minimálnych informácií o zahraničných investíciách a podávanie žiadostí o povolenie , by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(51)

Nariadenie (EÚ) 2019/452 by sa malo zrušiť. Aby sa členským štátom a subjektom poskytol dostatočný čas na prípravu na vykonávanie, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od [doplniť dátum: 15  mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti]. V prechodnom období medzi nadobudnutím účinnosti a uplatňovaním tohto nariadenia by sa malo naďalej uplatňovať nariadenie (EÚ) 2019/452,

(51)

Nariadenie (EÚ) 2019/452 by sa malo zrušiť. Aby sa členským štátom a subjektom poskytol dostatočný čas na prípravu na vykonávanie, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od [doplniť dátum: 12  mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti]. Malo by sa uplatňovať bez ohľadu na zriadenie jednotného portálu na podávanie žiadostí o povolenie . V prechodnom období medzi nadobudnutím účinnosti a uplatňovaním tohto nariadenia by sa malo naďalej uplatňovať nariadenie (EÚ) 2019/452,

1.

„zahraničná investícia“ je priama zahraničná investícia alebo investícia v rámci Únie so zahraničnou kontrolou, ktorá umožňuje účinnú účasť na riadení alebo kontrole cieľového subjektu v Únii;

1.

„zahraničná investícia“ je akákoľvek investícia uskutočňovaná buď samotným zahraničným investorom, alebo prostredníctvom dcérskej spoločnosti zahraničného investora v Únii s cieľom vytvoriť alebo udržať trvalé a priame prepojenia medzi zahraničným investorom a cieľovým subjektom v Únii , ktorému zahraničný investor sprístupňuje kapitál na vykonávanie hospodárskej činnosti v členskom štáte, čo umožňuje účinnú účasť na riadení alebo kontrole tohto cieľového subjektu v Únii;

1a.

„investícia na zelenej lúke“ je zahraničná investícia uskutočňovaná zriadením nových zariadení alebo nového podniku na účel vykonávania novej hospodárskej činnosti v Únii;

1b.

„nástroj riešenia krízovej situácie“ je akýkoľvek nástroj riešenia krízovej situácie v súlade so smernicou 2014/59/EÚ, nariadením (EÚ) č. 806/2014, nariadením (EÚ) 2021/23, nariadením (EÚ) č. 1093/2010 alebo nariadením (EÚ) č. 648/2012;

1c.

„vnútorná reštrukturalizácia“ sú zmeny v skutočnej účasti na riadení alebo kontrole cieľového subjektu v Únii, ku ktorým dochádza v reťazci vlastníctva a ktoré v konečnom výsledku nevedú k zmene vlastníctva cieľového subjektu ani jeho kontroly;

2.

„priama zahraničná investícia“ je akákoľvek investícia zahraničného investora, ktorej cieľom je vytvoriť alebo udržať trvalé a priame väzby medzi zahraničným investorom a cieľovým subjektom v Únii, ktorý existuje alebo sa má zriadiť, pričom zahraničný investor sprístupňuje tomuto cieľovému subjektu kapitál s cieľom vykonávať hospodársku činnosť v niektorom členskom štáte;

3.

„investícia v rámci Únie so zahraničnou kontrolou“ je akákoľvek investícia zahraničného investora uskutočňovaná cez dcérsky podnik tohto zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii, ktorej cieľom je vytvoriť alebo udržať trvalé a priame väzby medzi zahraničným investorom a cieľovým subjektom v Únii, ktorý existuje alebo sa má zriadiť, pričom zahraničný investor sprístupňuje tomuto cieľovému subjektu kapitál s cieľom vykonávať hospodársku činnosť v niektorom členskom štáte;

7.

„dcérsky podnik zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii“ je ekonomicky aktívny podnik zriadený podľa právnych predpisov členského štátu a spĺňajúci podmienky stanovené v článku 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 (18), ktorý je priamo alebo nepriamo kontrolovaný zahraničným investorom;

7.

„dcérsky podnik zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii“ je podnik zriadený podľa právnych predpisov členského štátu a spĺňajúci podmienky stanovené v článku 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 (18), ktorý je priamo alebo nepriamo kontrolovaný zahraničným investorom;

7a.

„konečný užívateľ výhod“ je každá fyzická osoba, ktorá v konečnom dôsledku vlastní alebo kontroluje právnickú osobu alebo podobné právne zoskupenie;

7b.

„neprehľadná vlastnícka štruktúra“ je zoskupenie, pri ktorom je vlastníctvo alebo kontrola subjektu nejasné, zatajené alebo sa ťažko zisťuje v dôsledku okrem iného použitia zložitých právnych štruktúr, viacerých vrstiev vlastníctva, poverených akcionárov, trustov alebo iných mechanizmov, ktoré zastierajú totožnosť skutočného vlastníka;

8.

„cieľový subjekt v Únii“ je podnik zriadený podľa právnych predpisov členského štátu;

8.

„cieľový subjekt v Únii“ je podnik , ktorý je zriadený alebo sa má zriadiť podľa právnych predpisov členského štátu;

9.

„cieľový subjekt v Únii ekonomicky aktívny v jednej z oblastí uvedených v prílohe II“ je cieľový subjekt v Únii, ktorý pôsobí alebo má v úmysle pôsobiť v oblasti technológií, aktív, zariadení, materiálov , sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností , ktoré majú osobitný význam pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku a ktoré sú uvedené v prílohe II , a to aj prostredníctvom ich vlastníctva, používania, výroby alebo dodávok ;

9.

„cieľový subjekt v Únii ekonomicky aktívny v jednej z oblastí uvedených v prílohe II“ je cieľový subjekt v Únii, ktorý pôsobí alebo má v úmysle pôsobiť v oblasti návrhu, vývoja, ťažby, spracovania, výroby, recyklácie alebo dodávok technológií, materiálov, aktív, zariadení, vybavenia , sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností uvedených v prílohe II;

18.

„projekty alebo programy v záujme Únie“ sú projekty alebo programy, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, ktoré zaisťujú vývoj, údržbu alebo nadobúdanie kritickej infraštruktúry, kritických technológií alebo kritických vstupov nevyhnutných pre bezpečnosť alebo verejný poriadok a ktoré sú uvedené v prílohe I;

18.

„projekty alebo programy v záujme Únie“ sú projekty alebo programy, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, ktoré zaisťujú vývoj, údržbu alebo nadobúdanie kritickej infraštruktúry, kritických technológií , kritických a základných služieb alebo kritických vstupov nevyhnutných pre bezpečnosť alebo verejný poriadok a ktoré sú uvedené v prílohe I;

18a.

„hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom sa plánuje alebo v ktorom sa uskutočnila zahraničná investícia;

23a.

„kritická infraštruktúra“ je aktívum, zariadenie, vybavenie, sieť alebo systém, alebo časť aktíva, zariadenia, vybavenia, siete alebo systému, ktorá je potrebná na poskytovanie základnej služby;

a)

stanovia sa primerané postupy, ktoré umožnia preverovaciemu orgánu určiť, či má právomoc vo vzťahu k zahraničnej investícii, v súvislosti s ktorou bola podaná žiadosť o povolenie , a či má právomoc na vykonanie počiatočného preskúmania , po ktorom v prípade potreby vykoná hĺbkové prešetrovanie s cieľom určiť, či by daná zahraničná investícia mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Účelom hĺbkového prešetrovania je najmä určiť, či je vhodné vydať rozhodnutie o preverení podľa článku 14 ods. 1 a stanoviť jeho obsah;

a)

stanovia sa primerané postupy a zdroje , ktoré umožnia preverovaciemu orgánu určiť, či má právomoc vo vzťahu k zahraničnej investícii, v súvislosti s ktorou bola podaná žiadosť o povolenie . Preverenie zahŕňa počiatočné preskúmanie trvajúce najviac 35 kalendárnych dní po doručení úplnej žiadosti o povolenie , po ktorom sa v prípade potreby vykoná hĺbkové prešetrovanie s cieľom určiť, či by daná zahraničná investícia mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok , pričom sa zohľadnia aspoň kritériá stanovené v článku 13 . Účelom hĺbkového prešetrovania je najmä určiť, či je vhodné vydať rozhodnutie o preverení podľa článku 14 ods. 1 a stanoviť jeho obsah;

aa)

preverovací orgán je oprávnený preverovať investície na zelenej lúke;

b)

preverovací orgán monitoruje a zaisťuje dodržiavanie mechanizmu preverovania a rozhodnutí o preverení. Konkrétne zavádza primerané postupy na zistenie obchádzania mechanizmu preverovania a rozhodnutí o preverovaní a na predchádzanie takémuto obchádzaniu;

b)

preverovací orgán monitoruje a zaisťuje dodržiavanie mechanizmu preverovania a rozhodnutí o preverení. Konkrétne zavádza primerané postupy a zdroje na zistenie a riešenie obchádzania mechanizmu preverovania a rozhodnutí o preverovaní a na predchádzanie takémuto obchádzaniu;

c)

preverovací orgán je oprávnený začať preverovanie zahraničných investícií z vlastnej iniciatívy aspoň počas 15 mesiacov po uskutočnení zahraničnej investície, na ktorú sa nevzťahuje požiadavka získania povolenia, pokiaľ má dôvody domnievať sa, že zahraničná investícia môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok;

c)

preverovací orgán je oprávnený začať preverovanie zahraničných investícií z vlastnej iniciatívy do 15 mesiacov od uskutočnenia zahraničnej investície, na ktorú sa nevzťahuje požiadavka získania povolenia, pokiaľ má dôvody domnievať sa, že zahraničná investícia môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok;

d)

dôverné informácie vrátane citlivých obchodných informácií , ktoré boli sprístupnené členskému štátu vykonávajúcemu preverovanie, podliehajú ochrane;

d)

dôverné informácie, ktoré boli sprístupnené členskému štátu vykonávajúcemu preverovanie vrátane citlivých obchodných informácií a informácií, ktoré dotknuté podniky označili za dôverné, podliehajú ochrane;

e)

zahraniční investori, dcérske podniky zahraničných investorov nachádzajúce sa v Únii, prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje zahraničná investícia, a podniky, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o preverení, majú možnosť podať súdny prostriedok nápravy proti danému rozhodnutiu o preverení;

e)

zahraniční investori, dcérske podniky zahraničných investorov nachádzajúce sa v Únii, prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje zahraničná investícia, a podniky, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o preverení, majú možnosť včas a účinne podať súdny prostriedok nápravy proti danému rozhodnutiu o preverení;

f)

zverejňuje sa výročná správa, ktorá obsahuje informácie o relevantnom legislatívnom vývoji v danom členskom štáte a súhrnné a anonymizované údaje o preverovaných investíciách vrátane výsledku rozhodnutí o preverení, štátnu príslušnosť strán zúčastňujúcich sa na investíciách oznámených preverovaciemu orgánu alebo prípadne krajiny, v ktorých majú tieto strany sídlo, ako aj hospodárske odvetvia, v ktorých sa uvedené transakcie uskutočnili;

f)

zverejňuje sa výročná správa, ktorá obsahuje informácie o relevantnom legislatívnom vývoji v danom členskom štáte a súhrnné a anonymizované údaje o preverovaných investíciách vrátane výsledku rozhodnutí o preverení, štátnu príslušnosť strán zúčastňujúcich sa na investíciách oznámených preverovaciemu orgánu alebo prípadne krajiny, v ktorých majú tieto strany sídlo, ako aj hospodárske odvetvia, v ktorých sa uvedené transakcie uskutočnili , ako aj prípadné projekty a programy týkajúce sa záujmu Únie ;

g)

zahraničné investície, na ktoré sa vzťahuje požiadavka získania povolenia podľa odseku 4 , podliehajú žiadosti o povolenie, ktorú podáva žiadateľ o povolenie preverovaciemu orgánu, a sú preverované pred tým, ako sa daná investícia uskutoční;

g)

zahraničné investície, na ktoré sa vzťahuje požiadavka získania povolenia podľa odsekov 4 a 4a , podliehajú žiadosti o povolenie, ktorú podáva žiadateľ o povolenie preverovaciemu orgánu, a sú preverované pred tým, ako sa daná investícia uskutoční;

ga)

Členské štáty počas celého postupu používajú štandardné míľniky postupu a štruktúrované body komunikácie so žiadateľmi vrátane formálneho potvrdenia úplného podania do 5 pracovných dní a informovania dotknutých podnikov, ak preverovací orgán rozhodne začať hĺbkové vyšetrovanie;

h)

preverovací orgán je oprávnený uložiť zmierňujúce opatrenia, zakázať alebo zrušiť zahraničné investície, na ktoré sa vzťahuje požiadavka získania povolenia podľa odseku 4 a v súvislosti s ktorými nebola podaná žiadosť o povolenie alebo v súvislosti s ktorými bola žiadosť o povolenie podaná po ich uskutočnení, a prípadne účinne riešiť dôsledky nedodržania zmierňujúcich opatrení;

h)

preverovací orgán je oprávnený uložiť zmierňujúce opatrenia, zakázať alebo zrušiť zahraničné investície, na ktoré sa vzťahuje požiadavka získania povolenia podľa odsekov 4 a 4a a v súvislosti s ktorými nebola podaná žiadosť o povolenie alebo v súvislosti s ktorými bola žiadosť o povolenie podaná po ich uskutočnení, a prípadne účinne riešiť dôsledky nedodržania zmierňujúcich opatrení;

ha)

preverovacie orgány sú oprávnené ukladať účinné, primerané a odrádzajúce sankcie zahraničným investorom, ktorí nepožiadajú o povolenie, ak je potrebné, nedodržia zmierňujúce opatrenia alebo sa pokúsia inak obísť mechanizmus preverovania alebo rozhodnutie o preverení. Sankcie by mali odrážať rozsah a povahu porušenia;

hb)

preverovací orgán zavedie primerané postupy a bezpečné kanály na prijímanie informácií o zahraničných investíciách od organizácií občianskej spoločnosti, hospodárskych subjektov a sociálnych partnerov;

a)

je súčasťou jedného z projektov alebo programov v záujme Únie uvedených v prílohe I alebo sa na nich zúčastňuje, a to aj ako príjemca finančných prostriedkov v zmysle článku 2 ods. 53 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2018/1046 (19) , alebo

a)

je súčasťou jedného z projektov alebo programov v záujme Únie uvedených v prílohe I alebo sa na nich zúčastňuje, a to aj ako príjemca finančných prostriedkov v zmysle článku 2 ods. 59 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2509 (19a) alebo

a)

sú splnené podmienky stanovené v písm. a) alebo b) odseku 4 tohto článku;

b)

investori spĺňajú jednu alebo viaceré podmienky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. b) bodoch i) až iii); a

c)

hodnota transakcie je aspoň 250 miliónov EUR.

a)

spĺňa podmienky stanovené v článku 4 ods. 4 písm. a) alebo

a)

spĺňa podmienky stanovené v článku 4 ods. 4 písm. a) alebo článku 4 ods. 4a ; alebo

i)

zahraničný investor alebo dcérsky podnik zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii je priamo alebo nepriamo kontrolovaný vládou tretej krajiny vrátane štátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov alebo ozbrojených síl, a to aj prostredníctvom vlastníckej štruktúry, značného financovania, osobitných práv alebo štátom vymenovaných vedúcich alebo riadiacich pracovníkov;

i)

zahraničný investor alebo dcérsky podnik zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii je priamo alebo nepriamo kontrolovaný vládou tretej krajiny vrátane štátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov alebo ozbrojených síl, a to aj prostredníctvom vlastníckej štruktúry, značného financovania, osobitných práv alebo štátom vymenovaných vedúcich alebo riadiacich pracovníkov alebo iných prvkov zameraných na ovplyvňovanie rozhodnutí riadenia ;

ii)

na zahraničného investora, fyzickú osobu alebo subjekt, ktorý kontroluje zahraničného investora, na konečného užívateľa výhod zahraničného investora, ktorýkoľvek z dcérskych podnikov zahraničného investora alebo akúkoľvek inú stranu, ktorá je vo vlastníctve alebo pod kontrolou takéhoto zahraničného investora alebo ktorá koná v jeho mene alebo na základe jeho pokynov, sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie podľa článku 215 ZFEÚ; alebo

ii)

na zahraničného investora, fyzickú osobu alebo subjekt, ktorý kontroluje zahraničného investora, na konečného užívateľa výhod zahraničného investora, ktorýkoľvek z dcérskych podnikov zahraničného investora alebo akúkoľvek inú stranu, ktorá je vo vlastníctve alebo pod kontrolou takéhoto zahraničného investora alebo ktorá koná v jeho mene alebo na základe jeho pokynov, sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie podľa článku 215 ZFEÚ;

iii)

zahraničný investor alebo ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov boli zapojený do zahraničnej investície, ktorú v minulosti preveroval členský štát , a ktorá nebola povolená alebo bola povolená len pri splnení určitých podmienok. Na tento účel oznamujúci členský štát vychádza z informácií, ktoré má k dispozícii, vrátane informácií obsiahnutých v zabezpečenej databáze zriadenej podľa článku 7 ods. 10 a informácií, ktoré v tejto veci poskytol zahraničný investor .

iii)

zahraničný investor alebo ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov boli zapojený do zahraničnej investície, ktorú v minulosti preveroval členský štát a ktorá nebola povolená alebo bola povolená len pri splnení určitých podmienok. Na tento účel oznamujúci členský štát vychádza z informácií, ktoré má k dispozícii, vrátane informácií obsiahnutých v zabezpečenej databáze zriadenej podľa článku 7 ods. 10 a informácií, ktoré v tejto veci poskytol zahraničný investor ; alebo

iii a)

vlastnícka štruktúra investora je neprehľadná.

a)

do 15 kalendárnych dní od doručenia príslušnej žiadosti o povolenie zahraničných investícií, ktoré spĺňajú ktorúkoľvek z podmienok stanovených v článku 5 ods. 1 alebo 3;

a)

do 15 kalendárnych dní od doručenia úplnej žiadosti o povolenie zahraničných investícií, ktoré spĺňajú ktorúkoľvek z podmienok stanovených v článku 5 ods. 1 , 2a alebo 3;

b)

do 60 kalendárnych dní od doručenia žiadosti o povolenie zahraničných investícií, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 5 ods. 2.

b)

do 5 kalendárnych dní od začatia hĺbkového prešetrovania zahraničných investícií, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 5 ods. 2.

a)

žiadatelia o povolenie podávajú svoje žiadosti o povolenie vo všetkých príslušných členských štátoch v ten istý deň a v každej žiadosti o povolenie uvedú odkazy na ostatné žiadosti;

b)

keď členský štát dostane žiadosť o povolenie, ktorá spĺňa podmienky stanovené v písmene a), koordinuje svoju činnosť s ostatnými dotknutými členskými štátmi, a to aj s cieľom určiť, či sa uplatňuje písmeno c) alebo d) tohto odseku. Komisia sa môže na takejto koordinácii zúčastniť na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov;

c)

ak sa žiadosti o povolenie týkajú zahraničnej investície, ktorá spĺňa ktorúkoľvek z podmienok stanovených v článku 5 ods. 1, príslušné členské štáty zasielajú svoje oznámenia v rámci mechanizmu spolupráce v ten istý deň a v lehote stanovenej v odseku 1 písm. a) tohto článku;

d)

ak sa žiadosti o povolenie týkajú zahraničnej investície, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 5 ods. 2, príslušné členské štáty sa usilujú zaslať svoje oznámenia v rámci mechanizmu spolupráce v ten istý deň.

a)

prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 zasiela stanoviská, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 písm. a) a c), všetkým členským štátom, ktoré predložili pripomienky, a ostatným členským štátom oznamuje, že vydala stanovisko;

a)

zasiela stanoviská, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 písm. a) a c), všetkým členským štátom, ktoré predložili pripomienky, a ostatným členským štátom oznamuje, že vydala stanovisko;

b)

prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 zasiela stanoviská, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 písm. b), a stanoviská, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 3, všetkým členským štátom.

b)

zasiela stanoviská, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 písm. b), a stanoviská, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 3, všetkým členským štátom.

a)

oznámi príslušným členským štátom a Komisii prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 svoje rozhodnutie o preverení, a to najneskôr do troch kalendárnych dní od jeho zaslania príslušným stranám zúčastňujúcim sa na zahraničnej investícii;

aa)

rozsah, v akom v čo najväčšej miere zohľadnil pripomienky členských štátov alebo stanovisko Komisie, a

ab)

dôvod prípadného nesúhlasu s pripomienkami členských štátov alebo so stanoviskom Komisie.

b)

poskytne príslušným členským štátom a Komisii prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 písomné vysvetlenie, a to najneskôr do siedmich kalendárnych dní od oznámenia rozhodnutia o preverení podľa písmena a), pričom v ňom uvedie:

i)

rozsah, v akom v čo najväčšej miere zohľadnil pripomienky členských štátov alebo stanovisko Komisie, alebo

ii)

dôvod nesúhlasu s pripomienkami členských štátov alebo so stanoviskom Komisie.

a)

povoliť zahraničnú investíciu s výhradou zmierňujúcich opatrení alebo

b)

zakázať zahraničnú investíciu, ak zistí, že riziká pre bezpečnosť a verejný poriadok Únie nie je možné dostatočne riešiť prostredníctvom zmierňujúcich opatrení.

a)

členské štáty informujú oznamujúci členský štát prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 , že si najneskôr do 15 kalendárnych dní od doručenia oznámenia podľa článku 5 vyhradzujú právo predložiť pripomienky;

a)

členské štáty informujú oznamujúci členský štát, že si najneskôr do 15 kalendárnych dní od doručenia oznámenia podľa článku 5 vyhradzujú právo predložiť pripomienky;

b)

Komisia informuje oznamujúci členský štát prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 , že si najneskôr do 20 kalendárnych dní od doručenia oznámenia podľa článku 5 vyhradzuje právo vydať stanovisko.

b)

Komisia informuje oznamujúci členský štát, že si najneskôr do 20 kalendárnych dní od doručenia oznámenia podľa článku 5 vyhradzuje právo vydať stanovisko.

a)

keď si členský štát vyhradzuje právo predložiť pripomienky k oznámenej zahraničnej investícii bez toho, aby žiadal oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné pripomienky sa zasielajú oznamujúcemu členskému štátu prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 najneskôr do 35 kalendárnych dní od doručenia úplného oznámenia o zahraničnej investícii;

a)

keď si členský štát vyhradzuje právo predložiť pripomienky k oznámenej zahraničnej investícii bez toho, aby žiadal oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné pripomienky sa zasielajú oznamujúcemu členskému štátu najneskôr do 35 kalendárnych dní od doručenia úplného oznámenia o zahraničnej investícii;

b)

keď si Komisia vyhradzuje právo vydať stanovisko k oznámenej zahraničnej investícii bez toho, aby žiadala oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné stanovisko sa zasiela oznamujúcemu členskému štátu prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 najneskôr do 45 kalendárnych dní od doručenia úplného oznámenia o zahraničnej investícii;

b)

keď si Komisia vyhradzuje právo vydať stanovisko k oznámenej zahraničnej investícii bez toho, aby žiadala oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné stanovisko sa zasiela oznamujúcemu členskému štátu najneskôr do 45 kalendárnych dní od doručenia úplného oznámenia o zahraničnej investícii;

c)

keď si členský štát vyhradzuje právo predložiť pripomienky k oznámenej zahraničnej investícii a žiada oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné pripomienky sa zasielajú oznamujúcemu členskému štátu prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 najneskôr do 20 kalendárnych dní od doručenia úplných dodatočných informácií;

c)

keď si členský štát vyhradzuje právo predložiť pripomienky k oznámenej zahraničnej investícii a žiada oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné pripomienky sa zasielajú oznamujúcemu členskému štátu najneskôr do 20 kalendárnych dní od doručenia úplných dodatočných informácií;

d)

keď si Komisia vyhradzuje právo vydať stanovisko a žiada oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné stanovisko sa zasiela oznamujúcemu členskému štátu prostredníctvom zabezpečeného a šifrovaného systému uvedeného v článku 12 ods. 4 najneskôr do 30 kalendárnych dní od doručenia úplných dodatočných informácií.

d)

keď si Komisia vyhradzuje právo vydať stanovisko a žiada oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné stanovisko sa zasiela oznamujúcemu členskému štátu najneskôr do 30 kalendárnych dní od doručenia úplných dodatočných informácií.

a)

stretnutie uvedené v článku 7 ods. 6 sa uskutoční do 20 kalendárnych dní od doručenia poslednej pripomienky alebo stanoviska podľa článku 7 hostiteľskému členskému štátu, podľa toho, čo nastane skôr;

b)

hostiteľský členský štát zašle návrh svojho rozhodnutia podľa článku 7 ods. 8 do 10 kalendárnych dní od stretnutia uvedeného v článku 7 ods. 6;

c)

námietka členského štátu alebo Komisie podľa článku 7 ods. 9 sa vznesie do 10 kalendárnych dní od doručenia návrhu rozhodnutia o preverení podľa článku 7 ods. 8.

a)

oznamujúci členský štát prijme svoje rozhodnutie o preverení až po uplynutí lehôt uvedených v písmenách a) až d) odseku 3 tohto článku;

b)

ak si ani členské štáty, ani Komisia nevyhradili právo vydať pripomienky alebo stanovisko v lehotách podľa odseku 1 tohto článku, oznamujúci členský štát prijme svoje rozhodnutie o preverení do 60 kalendárnych dní odo dňa oznámenia;

c)

po vznesení námietky podľa článku 7 ods. 9 hostiteľský členský štát a členský štát, ktorý vzniesol námietku, zašlú informácie uvedené v článku 7 ods. 9a do piatich kalendárnych dní;

d)

potom, ako Komisia prijme rozhodnutie podľa článku 7 ods. 9b, hostiteľský členský štát prijme rozhodnutie o preverení do 15 kalendárnych dní od oznámenia uvedeného v článku 7 ods. 9d;

e)

oznámenie rozhodnutia o preverení podľa článku 7 ods. 9f sa uskutoční do troch kalendárnych dní.

a)

Komisia prijme svoje rozhodnutie do 20 kalendárnych dní od doručenia úplných informácií podľa článku 7 ods. 9a;

b)

oznámenie podľa článku 7 ods. 9d sa uskutoční do troch kalendárnych dní.

a)

pripomienky členských štátov alebo stanovisko Komisie sa zasielajú najneskôr do 35 kalendárnych dní od doručenia úplných informácií požadovaných podľa odseku 5;

b)

v prípade postupov začatých podľa odseku 1 má Komisia 15 dodatočných kalendárnych dní na vydanie stanoviska po tom, ako uplynie lehota pre členský štát stanovená v písmene a) tohto odseku.

a)

obsahuje právny základ a účel, spresňuje požadované informácie a stanovuje primeranú lehotu na ich poskytnutie;

b)

musí byť riadne odôvodnená a musí sa obmedzovať len na informácie, ktoré sú nevyhnutne potrebné na posúdenie potenciálneho vplyvu transakcie na bezpečnosť alebo verejný poriadok;

c)

obsahuje vyhlásenie, že ak sú poskytnuté informácie nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce, môžu byť uložené pravidelné penále podľa odseku 6;

d)

obsahuje vyhlásenie, že v prípade nedostatočnej spolupráce môže Komisia prijať rozhodnutie na základe skutočností, ktoré má k dispozícii.

a)

pokuty nepresahujúce 1 % súhrnného obratu dotknutej strany alebo subjektu za predchádzajúci účtovný rok; alebo

b)

pravidelné penále za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií alebo za neposkytnutie požadovaných informácií v stanovenej lehote. Takéto pravidelné penále nesmie presiahnuť 5 % priemerného denného súhrnného obratu dotknutej strany alebo subjektu v predchádzajúcom účtovnom roku za každý pracovný deň omeškania, vypočítaného od dátumu stanoveného v rozhodnutí, až do dosiahnutia súladu.

e)

činnosti zahraničného investora, jeho meno a adresa; a

e)

činnosti zahraničného investora, jeho meno a adresa;

ea)

v príslušných prípadoch dôvody oznámenia vrátane toho, či je splnená niektorá z podmienok oznámenia zahraničnej investície uvedených v článku 5 ods. 1 písm. b) bodoch i) až iii);

eb)

či je cieľový subjekt v Únii príjemcom finančných prostriedkov vymedzených v článku 2 ods. 59 nariadenia 2024/2509 alebo akýchkoľvek finančných prostriedkov alebo finančného nástroja, ktorý zriadila alebo riadi Únia; a