Spravodajca:

Lutz RIBBE

Žiadosť o konzultáciu	list dánskeho predsedníctva Rady EÚ, 7. 2. 2025
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	25. 6. 2025
Prijaté na plenárnom zasadnutí	17. 7. 2025
Plenárne zasadnutie č.	598
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	153/3/4

1.   Závery a odporúčania

1.1.

V rámci preskúmania 8. environmentálneho akčného programu (EAP) v polovici obdobia musí Európska komisia preskúmať, či by sa mal predložiť legislatívny návrh prílohy k 8. EAP, ktorý by zahŕňal rozšírený „zoznam opatrení na dosiahnutie uvedených cieľov, ako aj harmonogram príslušných opatrení“, aby sa dosiahol pokrok v environmentálnej politike. Dánske predsedníctvo Rady EÚ požiadalo Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) o stanovisko v tejto veci.

1.2.

EHSV sa domnieva, že legislatívny návrh novej prílohy k EAP nie je nevyhnutne potrebný. Nestačí len pridať ďalšie otázky do už aj tak dlhého zoznamu problémov, ktoré treba detailne riešiť. Skôr by sa malo uvažovať o určitých všeobecných zásadách budúcej environmentálnej politiky, presnejšie politiky udržateľnosti, ktorá, ako je známe, predstavuje symbiózu environmentálnej, sociálnej a hospodárskej politiky.

1.3.

V tomto stanovisku sa preto uvádza niekoľko kľúčových oblastí, ktoré EHSV často označuje za potrebné, avšak jeho návrhmi sa politici nikdy náležite nezaoberali. Pritom by už malo byť každému jasné, že prísna ochrana životného prostredia je dôležitou súčasťou riešenia na formovanie budúcnosti, a nie problémom, za ktorý sa v mnohých členských štátoch ešte stále považuje.

1.4.

Environmentálna politika stále stojí v „zelenom kúte“. Hoci politici k mnohým problémom pristupujú správne, formulujú ich takým spôsobom, ktorý je pre mnohých občanov – a zdanlivo aj mnohých neenvironmentálnych politikov – nezrozumiteľný, a preto vzdialený. Keď sa napríklad hovorí o „nevyhnutnej systémovej zmene“ alebo o tom, že boli prekročené „planetárne hranice“, je potrebné to vysvetliť. Je potrebné oveľa názornejšie vysvetliť, čo to konkrétne znamená, ako to ovplyvní každodenný život a pracovné situácie ľudí a podnikov a aký vplyv to bude mať na iné oblasti politiky. Iba tak sa môže vytvoriť povedomie a zaangažovanosť. To však neponúka ani 8. EAP, ani celkovo environmentálna politika.

1.5.

EHSV naďalej považuje za veľkú politickú chybu, najmä zo strany Barrosovej Komisie, že nepokračovala vo vtedajšej stratégii udržateľnosti. EÚ sa síce neskôr pokúsila tento nedostatok aspoň do určitej miery kompenzovať prostredníctvom Zelenej dohody, v ktorej sa však podľa názoru EHSV venuje príliš malá pozornosť sociálnym dôsledkom, takže nenahrádza stratégiu udržateľnosti. Preto opakuje svoju výzvu (1), aby sa vypracovala „stratégia udržateľnosti EÚ do roku 2050“, ktorá by primerane riešila a začleňovala aj sociálny rozmer potrebnej transformácie.

1.6.

Potreba vytvoriť nové meradlo našej prosperity („nad rámec HDP“), ako sa uvádza v 8. EAP, v environmentálnych kruhoch nepresahuje rámec skôr teoreticko-vedeckých diskusií. EHSV si želá, aby sa dánskemu predsedníctvu Rady EÚ podarilo presvedčiť ministrov financií a hospodárstva, aby sa touto diskusiou zaoberali a predložili konkrétne návrhy.

1.7.

Pokiaľ ide o rastúce požiadavky na financovanie opatrení v oblasti udržateľnosti v budúcnosti, ktoré sa dostávajú do konkurenčného boja o rozpočtové prostriedky s inými oblasťami (obranná politika), je potrebné zabezpečiť vyššiu efektívnosť súčasných výdavkov, ako aj urýchlené zrušenie dotácií škodlivých pre zdravie a životné prostredie.

1.8.

Politici musia brať oveľa vážnejšie vedecké zistenia a varovania, ale aj perspektívne iniciatívy zdola nahor. Ak sa podobne ako v prípade politiky v oblasti klímy stanovia politické ciele, ktoré ležia mimo planetárnych hraníc, s cieľom dosiahnuť zníženie teploty o 1,5 °C, nebude možné formovať budúcnosť.

1.9.

Je potrebné zvýšiť povedomie o otázkach udržateľnosti medzi obyvateľmi, ako aj v rámci politiky a administratívy. Situáciu zhoršuje skutočnosť, že informačnú politiku niekedy úspešne ovplyvňujú kruhy, ktoré sledujú iné záujmy.

1.10.

EHSV vyzýva na väčšie zapojenie občianskej spoločnosti s cieľom získať pre politiky EÚ v oblasti životného prostredia a udržateľnosti väčšiu podporu verejnosti. Je potrebné systematické zapojenie do všetkých možných oblastí každodenného života vrátane sveta práce. Je to jediný spôsob ako dosiahnuť, aby boli potrebné zmeny zrozumiteľné a sociálne spravodlivé.

2.   Kontext stanoviska

2.1.

Európsky parlament a Rada vo svojom rozhodnutí (2) zo 6. apríla 2022 prijali 8. environmentálny akčný program (EAP) na obdobie do roku 2030. EHSV sa už predtým vyjadril k príslušnému návrhu Komisie (3) vo svojom stanovisku z 27. januára 2021 (4) a rovnako ako vo svojom stanovisku k 7. EAP (5) sformuloval veľmi kritické pripomienky k obsahu a účinkom EAP.

2.2.

EHSV uviedol, že v tom čase sa domnieval, že návrh „bude mať len nepatrnú pridanú hodnotu“, keďže „návrh je zameraný skôr na opisy všeobecnej situácie a vyhlásenia o zámeroch, než na vecnú podstatu a opatrenia“, ale neuvádza „konkrétne nástroje ani opatrenia“. To len „potvrdilo jeho názor, ktorý už roky znova a znova opakuje, že nám nechýbajú poznatky o tom, čo by bolo potrebné urobiť. Nedostatky sú vo vykonávaní známych, často dávno prijatých opatrení a chýba politická vôľa“.

2.3.

EHSV preto žiadal, aby sa uskutočnila „diskusia o smerovaní týkajúca sa významu a užitočnosti environmentálnych akčných programov“ a opakuje svoju výzvu, aby sa vypracoval samostatný „program udržateľného rozvoja EÚ do roku 2050“. V dvoch kľúčových stanoviskách s názvom Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050 (6) a Vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj – na nikoho nezabudnúť (7) sformuloval ukazovatele, ako lepšie integrovať občiansku spoločnosť. Komisia, Rada a Európsky parlament však uvedené myšlienky a navrhované opatrenia skoro vôbec nezohľadnili.

2.4.

Uvedené rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady sa nezaoberalo podstatnou kritikou EHSV. Na rozdiel od návrhu Komisie sa však v článku 5 rozhodlo o preskúmaní v polovici obdobia, na základe ktorého sa má preskúmať, či by Komisia mala predložiť legislatívny návrh prílohy k 8. EAP na obdobie po roku 2025, ktorý má obsahovať „zoznam opatrení na dosiahnutie uvedených cieľov, ako aj harmonogram príslušných opatrení“.

2.5.

Budúce dánske predsedníctvo Rady EÚ chce túto diskusiu pozorne sledovať, a preto požiadalo EHSV o vypracovanie tohto prieskumného stanoviska. Mohli by sa tak „posúdiť opatrenia environmentálnej politiky, ktoré Európsky hospodársky a sociálny výbor považuje za najdôležitejšie pre EÚ v rokoch 2025 – 2030“ a ktoré sú považované za potrebné na „zabezpečenie spoločenského zakotvenia environmentálnej politiky EÚ“.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Z rôznych správ Európskej environmentálnej agentúry (8), analýz o dosahovaní cieľov udržateľnosti v rámci Agendy OSN 2030, ako aj priebežnej správy o 8. environmentálnom akčnom programe jasne vyplýva, že hoci prijaté opatrenia viedli k pokroku, vo väčšine oblastí environmentálnej politiky nie sú dostatočné. Napríklad v preskúmaní 8. EAP v polovici obdobia sa okrem iného dospelo k záveru, že — tempo znižovania emisií sa musí zrýchliť, aby sa priemerná ročná miera znižovania dosiahnutá za posledných 10 rokov takmer strojnásobila, — je potrebné urobiť viac pre dosiahnutie cieľa čistého odstraňovania emisií skleníkových plynov z využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) prostredníctvom záchytov CO2, — v oblasti politiky biodiverzity stále existujú značné problémy a napríklad populácie rozšírených druhov vtákov naďalej klesajú a populácie vtákov poľnohospodárskej krajiny dokonca prudko klesajú; v dôsledku toho je potrebné viac investovať do prírody, pričom ciele financovania stanovené na roky 2026 a 2027 sa však nemusia dosiahnuť, — stopa spotreby EÚ prekročila limity planéty a v rokoch 2010 až 2021 sa zvýšila o ďalšie 4 %, pričom tlak na spotrebu pôdy sa nezmenšil; je to spôsobené súčasným spotrebiteľským správaním v oblasti potravín, bývania a dopravy, — takmer tretinu oblastí v EÚ v súčasnosti postihuje nedostatok vody, — často nechýba právny základ, ale jeho uplatňovanie (približne 20 % všetkých konaní o porušení predpisov, ktorými sa Komisia zaoberá, sa stále týka environmentálnej politiky).

3.2.

Pochybnosti o a) politickej vôli a b) účinnosti EAP, ktoré opakovane vyjadril EHSV, preto pretrvávajú. Akčné programy bez opatrení a bez nástrojov nemôžu formovať environmentálnu politiku. V 8. EAP sa však identifikujú a opisujú otvorené tematické oblasti, ktoré je potrebné riešiť, a čiastočne dramatická situácia, v ktorej sa environmentálna politika stále nachádza.

3.3.

Nielen pri strednodobom hodnotení 8. EAP, ale aj pri preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov (EIR) na rok 2025 sa zistili veľké nedostatky v oblasti environmentálnej politiky. EHSV považuje EIR 2025 za dobrú príležitosť na identifikáciu kľúčových výziev a osvedčených postupov. Výsledky tohto preskúmania sú dôležitým príspevkom k navrhovanej prílohe 8. EAP. Opakujúce sa závery rôznych EIR nesmú vyznieť do prázdna, ale musia sa lepšie využívať na aktualizáciu strategických oblastí politiky a vyplnenie existujúcich medzier vo vykonávaní.

3.4.

EHSV podporuje najmä tie vyhlásenia v EAP a sprievodných dokumentoch, v ktorých sa jasne uvádza, že „je potrebná zásadná zmena“ (9) v mnohých oblastiach nášho súčasného správania. Správne sa uvádza, že takáto „systémová zmena predstavuje zásadnú, transformačnú a prierezovú formu zmeny, ktorá znamená zásadné zmeny a preorientovanie v cieľoch systému, stimuloch, technológiách, sociálnych postupoch a normách, ako aj znalostných systémoch a riadiacich prístupoch“ (10).

3.5.

Takéto vyhlásenia nie sú ničím novým. V hlavnej iniciatíve s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje (súčasť bývalej stratégie Európa 2020) a 7. EAP sa hovorí o „výrazných zmenách v energetických, priemyselných, poľnohospodárskych a dopravných systémoch“. EHSV sa domnieva, že najväčším nedostatkom doterajšej (environmentálnej) politiky je to, že ani nezačala konkrétne opisovať, ako by táto zásadná zmena systému mala vyzerať, aký by mala vplyv na reálny život všetkých dotknutých osôb a ako by sa dalo dosiahnuť potrebné prijatie zo strany dotknutých osôb. Výbor to požadoval ako nevyhnutný krok už pred viac ako 20 rokmi (11).

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV sa domnieva, že legislatívny návrh novej prílohy k EAP nie je nevyhnutne potrebný. Nestačí len pridať ďalšie otázky do už aj tak dlhého zoznamu problémov, ktoré treba detailne riešiť. Skôr by sa malo uvažovať o určitých všeobecných zásadách budúcej environmentálnej politiky, presnejšie politiky udržateľnosti, ktorá, ako je známe, predstavuje symbiózu environmentálnej, sociálnej a hospodárskej politiky.

Informovanosť ako základ politickej činnosti

4.2.

Je v povahe ľudí, že veci, ktorých závažnosť si nemusia hneď osobne uvedomiť, vnímajú ako menej ohrozujúce alebo menej významné, alebo ich dokonca potláčajú, čo sťažuje konanie v oblasti politiky. Názorne to ilustrujú dva príklady: — V spoločnosti právom prebieha intenzívna diskusia o úmrtiach na cestách. Každý rok zomrie na európskych cestách viac ako 20 000 osôb a takmer každý občan pozná niekoho, kto bol priamo alebo nepriamo účastníkom takejto nehody. Pri zavádzaní protiopatrení to vyvoláva spolupatričnosť a prijatie. Trikrát viac úmrtí majú v Európe na svedomí vlny horúčav (12) a v roku 2021 bolo v EÚ 253 000 úmrtí spôsobených tuhými časticami (13), čo je 12-krát viac ako počet úmrtí v dôsledku dopravných nehôd. No tu ide o kvázi „anonymné úmrtia“, pretože zrejme nikto vo svojom okolí nepozná nikoho s takouto príčinou smrti. To má dôsledky na schopnosť realizovať politické protiopatrenia, najmä preto, že táto problematika je zväčša témou diskusií len v rámci environmentálnej politiky, a nie napríklad zdravotnej alebo hospodárskej politiky. — Nová hrozivá vojensko-bezpečnostná situácia po brutálnej invázii Ruska na Ukrajinu bude mať vážny vplyv na verejné rozpočty. V reakcii na ňu sa vyčleňujú trojciferné miliardové sumy. To sa zväčša stretáva s pochopením, pretože táto hrozba je zjavná. Hrozba, ktorú pre ľudstvo predstavuje zmena klímy alebo strata biodiverzity, je tiež akútna a významná, ale menej „hmatateľná“. O to ťažšie sa na ňu potom politicky reaguje „tvrdými“ opatreniami.

4.3.

Platí to o to viac, keď samotní politici túto skutočnosť nevyhodnocujú správne. Aj tu uvedieme príklad, ktorý súvisí s 8. EAP. Opakovane sa poukazuje na to, že „určité limity našej planéty“ (14) sú stále prekračované. EHSV viackrát zdôraznil, že je dôležité čo najpresnejšie opísať tieto planetárne hranice, jasne informovať o dôsledkoch ich prekročenia a vypracovať ukazovatele, ktoré budú slúžiť ako kompas pre politické opatrenia a ktoré je potrebné konkrétne monitorovať. Doteraz sa tak nestalo, čo sa vypomstilo.

4.4.

Treba si uvedomiť, že planetárne hranice nemôžu určovať politici. Ich určenie je predovšetkým úlohou vedcov, ako to napríklad v oblasti ochrany klímy robí Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC). Úlohou politiky je vyvodiť potrebné závery.

4.5.

V článku 2 Rámcového dohovoru o zmene klímy z roku 1992 sa uvádza: „Základným cieľom tohto dohovoru [...] je dosiahnuť [...] stabilizáciu koncentrácie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnej a antropogénnej interferencii s klimatickým systémom“. Parížska dohoda (15) sa odklonila od tohto kvalitatívneho cieľa (dodržiavanie planetárnych hraníc) a namiesto toho prijala politicko-kvantitatívny cieľ (1,5 °C). Politické opatrenia a s nimi spojená komunikácia sú teraz zamerané na tento cieľ, či už ide o úspech alebo neúspech.

4.6.

Cieľ zníženia teploty o 1,5 °C je však jednoznačne mimo planetárnych hraníc: topenie všetkých ľadovcov v Európe a polárnych ľadovcov, ako aj nárast výskytu nepriaznivých poveternostných javov (búrky, suchá, záplavy atď.) prebieha bez toho, aby bola prekročená hranica 1,5 °C. Informovanie obyvateľstva, že už sme dosiahli (alebo čoskoro dosiahneme) cieľ zníženia teploty o 1,5 °C, je preto fatálnym znamením, pretože znižuje potrebný tlak na konanie a vyvoláva pocit bezpečia, ktorý je úplne neprimeraný. Treba poznamenať, že fatálne nebudú len priame ekologické následky a z nich vyplývajúce hospodárske dôsledky. O tom, čo by prípadné globálne migračné toky mohli znamenať pre našu spoločnosť, sa doteraz takmer nediskutovalo.

4.7.

Preto je nevyhnutné zvýšiť investície do environmentálneho povedomia obyvateľstva aj politikov a odporúča sa strategická spolupráca s vedeckou obcou, environmentálnymi organizáciami, odbormi a inými silami občianskej spoločnosti, ako aj príslušné osvetové a informačné kampane. Je to o to potrebnejšie, že prostredníctvom takzvaných „sociálnych“ médií sa organizuje kontrapropaganda, napríklad zo strany politických kruhov (Rusko, ktoré chce naďalej predávať svoje fosílne zdroje a vytvárať závislosti), ako aj zo strany sektorov, ktoré chcú naďalej zarábať na skôr ekologicky problematickej produkcii.

Hospodárske a finančné aspekty

4.8.

„Stratégie rastu“ sú vždy na vrchole politickej agendy a HDP je stále barometrom zdravia hospodárstva. Ako vyplýva nielen zo správ Európskej environmentálnej agentúry, hospodársky rast bol však dôležitou hnacou silou negatívnych trendov, napr. pokiaľ ide o spotrebu surovín („materiálovú stopu“), ako aj celkovú produkciu odpadu. Oddeľovanie hospodárskeho rastu od znečisťovania životného prostredia sa síce začína uplatňovať, no ešte zďaleka nie je ukončené. O to dôležitejšia je diskusia o hodnotení našej prosperity, t. j. diskusia „nad rámec HDP“. Tá by sa v skutočnosti mala realizovať prostredníctvom 8. EAP, ale v tejto súvislosti nedošlo k žiadnemu viditeľnému pokroku, ktorý by bol v súlade s politickými stratégiami (rastu). To sa musí urýchlene zmeniť, inak hrozí, že sa budú naďalej prijímať nesprávne rozhodnutia v oblasti hospodárskej politiky a že sa ešte viac vzdialime od hospodárstva založeného na blahobyte. Dánske predsedníctvo Rady EÚ by mohlo napríklad iniciovať strategickú diskusiu na túto tému na zasadnutí ministrov hospodárstva a/alebo financií.

4.9.

Mnohé opatrenia v oblasti ochrany životného prostredia nie sú dostatočne financované, ako to jasne vyplýva z priebežnej správy o 8. EAP. To vyvoláva u dotknutých osôb pocit nevôle a nedôvery. Poľnohospodári napríklad často trpia obmedzeniami vyplývajúcimi z požiadaviek na ochranu prírody (ako je napríklad sieť Natura 2000). Politici sľúbili, že prípadné obmedzenia, škody, strata príjmov atď. budú nahradené. To sa však nestalo; vo verejných rozpočtoch je vyčlenená len malá časť potrebných prostriedkov.

4.10.

EHSV preto opakovane žiada, aby boli v rozpočte jasne vyčlenené položky, ktoré by boli k dispozícii v dostatočnej výške. Neustále poukazovanie Komisie na možnosť teoreticky čerpať prostriedky z „veľkých fondov“ (ako je regionálny fond) aj na malé opatrenia však neobstojí.

4.11.

Environmentálne výdavky fondov EÚ sú skôr formálne a nedostatočné. Aby bolo možné dosiahnuť viac, horizontálny princíp udržateľného rozvoja v politike súdržnosti si vyžaduje štrukturálnu reformu. Celkovo má rozhodujúci význam väčšia efektívnosť už dostupných zdrojov. Mohlo by sa to dosiahnuť okrem iného priamejším nasmerovaním finančných prostriedkov k tým aktérom, ktorí dosahujú výsledky. Takisto sa musí zabezpečiť vyvážené územné rozdelenie finančných prostriedkov.

4.12.

Na povzbudenie členských štátov, aby cielenejšie využívali nástroje na ochranu životného prostredia, ktoré už Komisia poskytla, a na urýchlenie vykonávania existujúcich právnych predpisov sú potrebné lepšie koordinované nástroje a dôraznejšie sankčné mechanizmy.

4.13.

V budúcnosti sa zvýšia aj finančné požiadavky, aby sa zabránilo ešte väčším škodám a výdavkom a aby sa podporili ekologické iniciatívy. Ak je napríklad cieľom vytvoriť prirodzené záchyty CO2 a/alebo obnoviť stratené biotopy pre živočíšne a rastlinné druhy, povedie to jednoznačne ku konkurenčnej situácii vzhľadom k využívaniu poľnohospodárskej pôdy v súčasnosti.

4.14.

Opatrenia na ochranu klímy aj biodiverzity sa týkajú „verejných statkov“. Neexistuje však pre ne žiadny trh. To znamená, že štát musí vytvoriť zodpovedajúce „trhy s verejnými statkami“, ktoré potom môžu prevádzkovať napríklad poľnohospodári. Je však nepravdepodobné, že by sa poľnohospodári nechali presvedčiť, aby zmenili svoju výrobu, ak im bude ponúknutá len perspektíva finančnej kompenzácie za znížený výnos alebo dodatočné náklady. EHSV sa často vyslovoval za to (16), aby sa „verejné statky“ stali novým, dlhodobým a jasne vypočítateľným zdrojom príjmov pre poľnohospodárov. „Motivačná zložka“ je základným predpokladom pre vytvorenie ekonomickej účasti na politike založenej na kritériách udržateľnosti.

4.15.

Nadchádzajúce strednodobé finančné plánovanie EÚ bude preto lakmusovým papierikom. V čase napätých rozpočtov a súčasne rastúcich finančných požiadaviek v rámci transformácie smerom k väčšej udržateľnosti, ako aj vojenských výdavkov, je potrebné vysokú prioritu prisúdiť zrušeniu všetkých dotácií škodlivých pre zdravie a životné prostredie. EHSV to požaduje už roky a už roky o tom hovoria aj politici, ale celé roky sa toho deje príliš málo. V ďalšom priebehu 8. EAP sa v tejto súvislosti musia prijať nezvratné rozhodnutia.

Lepšie zapojenie občanov

4.16.

Ak chceme zabezpečiť lepšie zakotvenie environmentálnej politiky EÚ v spoločnosti, musíme väčšmi zohľadniť obavy a potreby ľudí. V tomto bode EHSV opäť odkazuje na svoje pripomienky, ktoré k tejto téme formuloval v stanoviskách SC/47 a SC/53. Vyžaduje v nich systematickú účasť vo všetkých možných oblastiach každodenného života. Iba tak je možné zorganizovať potrebnú transformáciu sociálne spravodlivým spôsobom.

4.17.

Aj tu sa však politika vyvíja príliš pomaly. V roku 2015 vznikla Európska energetická únia, ktorej cieľom je organizovať odklon od fosílnych palív. Komisia v tom čase uviedla, že chce vytvoriť politiku, „v ktorej srdci je občan“ a v ktorej „občania preberajú zodpovednosť za prerod energetického systému, vďaka novým technológiám platia menej za energie a aktívne sa zúčastňujú na trhu“, a ktorá „chráni zraniteľných odberateľov“. EHSV privítal tento participatívny prístup v mnohých stanoviskách, ale rovnako často kritizoval skutočnosť, že doteraz nebol podporený žiadnymi opatreniami. Mnohé návrhy EHSV v tejto súvislosti nenašli politický ohlas. Nie je preto prekvapujúce, že hoci sa vo všeobecnosti s obnoviteľnými zdrojmi energie súhlasí na vysokej úrovni, pri ich realizácii, napríklad pri plánovaní veterných turbín, v praxi často dochádza k veľkým konfliktom. Tam, kde občania z takýchto systémov skutočne profitujú (kľúčové slovo: energetické spoločenstvo), je odpor oveľa menší.

4.18.

Po desiatich rokoch fungovania energetickej únie Komisia teraz predkladá „energetický balík pre občanov“, ktorý by mal obsahovať konkrétnejšiu realizáciu pôvodného prístupu. EHSV túto skutočnosť víta a vypracuje na túto tému osobitné stanovisko. Je však potrebné uznať, že za uplynulých 10 rokov sa premrhalo veľa občianskej angažovanosti a politickej dôvery, pretože sa nedodržali politické sľuby.

4.19.

Politickí činitelia by mali vo všeobecnosti kriticky analyzovať svoju komunikačnú politiku a komunikačné kanály s občianskou spoločnosťou. Tie sú príliš často jednostranne orientované zhora nadol a snažia sa zdôvodniť prijaté politické rozhodnutia. To je v podstate správne, ale nikdy nie dostatočné. Komunikácia nie je jednosmerná. EÚ by sa zároveň mala strategicky poučiť z mnohých prístupov zdola nahor a výraznejšie ich začleniť do svojich politík.

4.20.

Jednou z hlavných úloh EHSV je pomáhať pri hľadaní takýchto prístupov a vytváraní sociálnych kompromisov. Pozitívnym príkladom je platforma pre obehové hospodárstvo, ktorá vznikla z iniciatívy EHSV.

4.21.

Existuje mnoho ďalších príkladov toho, ako môže štrukturálny dialóg občianskej spoločnosti priniesť výsledky, ktoré politici často nedosahujú. Dobrým príkladom je „komisia pre budúcnosť poľnohospodárstva“ v Nemecku alebo jej európsky ekvivalent „strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ“. EHSV odporúča, aby sa takéto formáty využívali v oveľa väčšej miere. To však zahŕňa aj to, aby bolo vždy jasné, ktoré odporúčania by sa mali prijať a realizovať a ktoré nie (a prečo). V opačnom prípade hrozí riziko straty angažovanosti a akceptácie zo strany spoločnosti.

---

(1)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050 (stanovisko z vlastnej iniciatívy) ( Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 44).

(2)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 ( Ú. v. EÚ L 114, 12.4.2022, s. 22).

(3)  Návrh Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom environmentálnom akčnom programe do roku 2030 (COM(2020) 652 final).

(4)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom environmentálnom akčnom programe do roku 2030 [COM(2020) 652 final — 2020/0300 (COD)] ( Ú. v. EÚ C 123, 9.4.2021, s. 76).

(5)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 ‚Dobrý život v rámci možností našej planéty‘ “ COM(2012) 710 final – 2012/0337 (COD) ( Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 77).

(6)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Prechod smerom k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050 (stanovisko z vlastnej iniciatívy) ( Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 44).

(7)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj – na nikoho nezabudnúť(stanovisko z vlastnej iniciatívy) ( Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 30).

(8)   Vrátane správ o stave životného prostredia: https://www.eea.europa.eu/soer.

(9)   Preskúmanie 8. EAP v polovici trvania, s. 8: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52024DC0123.

(10)   8.EAP, odôvodnenie 4: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32022D0591&qid=1744721977458.

(11)   Ú. v. EÚ C 117, 30.4.2004, s. 22.

(12)  Preskúmanie 8. EAP v polovici obdobia, s. 7.

(13)  Preskúmanie 8. EAP v polovici obdobia, s. 12.

(14)  Preskúmanie 8. EAP v polovici obdobia, s. 3.

(15)  Parížska konferencia o zmene klímy (COP 21) v decembri 2015.

(16)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Podpora autonómnej a udržateľnej výroby potravín: stratégie spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2027 (prieskumné stanovisko na žiadosť belgického predsedníctva Rady EÚ) (Ú. v. EÚ C, C/2024/2099, 26.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/2099/oj), Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2013“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) ( Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 35).