Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„Dalmatinski med“

EÚ č.: PDO-HR-02837 – 14. 4. 2022

CHOP (X) CHZO ( )

1.   Názov (názvy) [CHOP]

„Dalmatinski med“

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Chorvátska republika

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

Trieda 1.4. Iné výrobky živočíšneho pôvodu (vajcia, med, rôzne mliečne výrobky okrem masla atď.)

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

3.2.1.   Definícia výrobku

„Dalmatinski med“ je med, ktorý produkujú kolónie kraňskej včely medonosnej (Apis mellifera carnica, Pollmann 1879) z nektáru šalvie lekárskej (Salvia officinalis L.), paliura tŕnitého (Paliurus spina-christi Mill.), saturejky (Satureja spp.), vresovcov (Erica spp.), citrónovníka medového (satsuma, Citrus unshiu Marc.), z medovice nachádzajúcej sa na javore montpeliérskom (Acer monspessulanum L.) a ďalších listnatých druhoch rastlín vyskytujúcich sa v Dalmácii.

Pojem „Dalmatinski med“ sa vzťahuje na tieto druhy medu:

—	jednodruhové medy, t. j. medy, v prípade ktorých prevláda nektár jedného rastlinného druhu, pričom každý sa vyznačuje špecifickými melisopalynologickými, organoleptickými a fyzikálno-chemickými vlastnosťami stanovenými v tejto špecifikácii,

—	šalviový med,

—	med z paliura tŕnitého,

—	saturejkový med,

—	vresovcový med,

—	med z citrónovníka medového,

—	kvetový med, t. j. viacdruhový med obsahujúci nektár rôznych rastlín, v ktorom neprevláda ani jeden druh rastliny,

—	medovicový med z javora montpeliérskeho,

—	medovicový med z listnatých stromov.

3.2.2.   Melisopalynologické vlastnosti

Druh medu	Peľové spektrum		Pozn.
	Medonosné rastlinné druhy	Nemedonosné rastlinné druhy	Pri odčítaní obsahu peľu nemedonosných rastlinných druhov od celkového obsahu peľu sa musia uplatňovať tieto pravidlá:
Šalviový med	Paliurus spina christi, Erica arborea, Rhamnus spp., Cirsium spp., Trifolium pratense, čeľaď ľaliovité (Liliaceae), čeľaď mrkvovité (Apiaceae) a Centaurea spp.	Helianthemum spp., Cistus spp., Fraxinus spp., Quercus ilex, Quercus spp. a Fraxinus ornus	> 10 % peľu šalvie
Med z paliura tŕnitého	Trifolium pratense, Vicia spp., Melilotus spp., čeľaď mrkvovité (Apiaceae), Salvia officinalis, čeľaď kapustovité (Brassicaceae) a Cornus sanguinea	Fraxinus ornus, Dactylis glomerata a Helianthemum spp.	> 50 % peľu paliura tŕnitého
Saturejkový med	čeľaď mrkvovité (Apiaceae), Rhamnus spp., Centaurea spp., Trifolium pratense, čeľaď astrovité (Asteraceae) – rod púpava (Taraxacum), Allium spp., čeľaď ľaliovité (Liliaceae) a Lotus corniculatus	Helianthemum spp., Fraxinus spp., Filipendula vulgaris, Plantago spp. a Dactylis glomerata	> 25 % peľu saturejky
Med z citrónovníka medového	Rhamnus alaternus, čeľaď astrovité (Asteraceae) – rod púpava (Taraxacum), čeľaď kapustovité (Brassicaceae), Erica arborea, čeľaď mrkvovité (Apiaceae) a Melilotus officinalis	Fraxinus ornus, Quercus ilex, Quercus spp., Olea europea a Cistus spp.	> 5 % peľu citrónovníka medového
Vresovcový med	Hedera helix, Satureja cuneifolia, čeľade kapustovité (Brassicaceae), mrkvovité (Apiaceae), astrovité (Asteraceae), Salvia officinalis, Myrtus communis a Rhamnus spp.	Cistus spp., Fraxinus ornus a Ephedra spp.	> 50 % peľu vresovca
Kvetový med	Trifolium pratense, čeľaď mrkvovité (Apiaceae), Paliurus spina-christi, Melilotus spp., Rhamnus spp., čeľaď laliovité (Liliaceae), Centaurea spp., Salvia officinalis, Vicia spp., Lotus corniculatus a Cornus sanguinea	Fraxinus ornus, Helianthemum spp., Quercus spp. a Cistus spp.	–
Medovicový med z javora montpeliérskeho	Trifolium pratense, Cerinthe minor, čeľaď mrkvovité (Apiaceae), Rhamnus spp., Melilotus spp., Allium spp. a Paliurus spina-christi	Fraxinus spp., Dactylis glomerata, Helianthemum spp., Quercus spp. a Ephedra spp.	Podiel medovicových prvkov a peľu medonosných rastlinných druhov sa môže pohybovať od 1,17 do 7,55.
Medovicový med z listnatých stromov	Trifolium pratense, čeľaď mrkvovité (Apiaceae), Rhamnus spp., Paliurus spina-christi, Melilotus spp. a čeľaď laliovité (Liliaceae)	Fraxinus ornus, Helianthemum spp. Cistus spp. a Quercus spp.	Podiel medovicových prvkov a peľu medonosných rastlinných druhov sa môže pohybovať od 0,38 do 4,46.

3.2.3.   Organoleptické vlastnosti

Druh medu	Farba	Vôňa	Chuť	Aróma
Šalviový med	svetlá až tmavá jantárová s charakteristickým zelenkavým leskom	mierna intenzita, liečivé bylinky, sušené a aromatické kvety, gáfor, sušené alebo varené ovocie	mierne až výrazne perzistentná, mierne až výrazne sladká, so strednou kyslosťou a ľahkou až miernou horkosťou	mierne perzistentná, kvetinová, sušené a aromatické kvety, bylinný likér, mandle
Med z paliura tŕnitého	svetlá až tmavá jantárová	nízka až mierna intenzita, hrejivá, karamelová, varené ovocie	mierne až výrazne perzistentná, mierne až výrazne sladká, s nízkou kyslosťou	mierne perzistentná, hrejivá, vanilka, mliečny karamel, vosk, varené ovocie
Saturejkový med	svetlá až tmavá jantárová	mierna až vysoká intenzita, sušené bylinky, vlhká hlina	mierne až výrazne perzistentná, mierne sladká, s nízkou kyslosťou a ľahkou až miernou horkosťou	mierne až výrazne perzistentná, peľ, vlhká hlina, aromatické bylinky
Vresovcový med	hnedá až tmavohnedá s odtieňmi oranžovej a červenej	mierna intenzita, karamel, varený cukor	ľahko až mierne perzistentná, mierne sladká s ľahkou horkosťou	slabo až mierne perzistentná, karamel, aromatické drevo, glej
Med z citrónovníka medového	svetložltá až oranžová	mierna intenzita, vôňa pomarančového kvetu, pomarančová marmeláda	ľahko až mierne perzistentná, mierne sladká s nízkou kyslosťou	mierne perzistentná, kvetinová, ovocná, anízová
Kvetový med	žltá až hnedá	mierna až silná intenzita, ovocná, varené ovocie alebo kompót, aromatické bylinky, lúčne bylinky, vosk	mierne až výrazne perzistentná, s prenikavou sladkou dochuťou, mierne až výrazne sladká, s miernou kyslosťou	mierne až výrazne perzistentná, kvetinová, čerstvé ovocie, kompót, karamel alebo karamelka, melasa, aromatické bylinky
Medovicový med z javora montpeliérskeho	hnedá až tmavohnedá s odtieňmi červenej	mierne intenzívna, melasa, sušené paradajky, sušené bylinky, kvasinkový extrakt	mierne perzistentná, ľahko až mierne sladká s miernou slanosťou a nízkou kyslosťou	mierne intenzívna, melasa a sušené ovocie, kvasinkový extrakt, sušené paradajky, figový džem, datle
Medovicový med z listnatých stromov	tmavá jantárová až tmavohnedá	mierne až veľmi intenzívna, melasa, karamel, sušené bylinky, spracované ovocie, horké mandle	mierne perzistentná, mierne sladká s nízkou až miernou kyslosťou, niekedy adstringentná	mierne intenzívna, melasa a sušené ovocie, spracované ovocie, karamel, balzamiková, sušené bylinky

3.2.4.   Fyzikálno-chemické ukazovatele

Druh medu	Elektrická vodivosť	Obsah hydroxylmetylfurfuralu (HMF)	Obsah vody	Diastatická aktivita
Šalviový med	0,20  – 0,45 mS/cm	najviac 15 mg/kg v prípade všetkých medov v čase uvedenia výrobku na trh	najviac 18,5 % v prípade saturejkového a vresovcového medu najviac 18,0 % v prípade všetkých ostatných medov	Číslo DN najmenej s hodnotou 8 v prípade všetkých druhov medu okrem medu z citrónovníka medového, v prípade ktorého môže mať číslo DN hodnotu od 4 do 8 na stupnici podľa Schadeho pod podmienkou, že obsah hydroxylmetylfurfuralu neprekračuje 10 mg/kg.
Med z paliura tŕnitého	0,50  – 0,80 mS/cm
Saturejkový med	0,20  – 0,55 mS/cm
Vresovcový med	0,45  – 1,05 mS/cm
Med z citrónovníka medového	0,15  – 0,35 mS/cm
Kvetový med	najviac 0,80  mS/cm
Medovicový med z javora montpeliérskeho	najmenej 1,30  mS/cm
Medovicový med z listnatých stromov	najmenej 0,80  mS/cm

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

Zakazuje sa kŕmiť včelie kolónie počas znášky, t. j. keď sa produkuje „Dalmatinski med“. Kŕmenie je povolené s cieľom zabezpečiť dostatočné zásoby potravy na zimu a na obdobie bez znášky; kŕmenie sa však musí ukončiť najmenej 14 dní pred začiatkom obdobia znášky. Ako krmivo je povolený len cukrový sirup a/alebo cukrovo-medové cesto. Krmivo sa môže vyrábať zo stolového cukru s pôvodom mimo vymedzenej zemepisnej oblasti, ale nesmie tvoriť viac ako 50 % sušiny na ročnej úrovni. Časový rámec na kŕmenie včelích kolónií bol stanovený tak, aby sa zaistilo, že krmivo nemá vplyv na kvalitu výrobku „Dalmatinski med“ alebo jeho súvislosť so zemepisnou oblasťou.

3.4.   Špecifické kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti

Všetky kroky výroby medu „Dalmatinski med“ (znáška, stáčanie, filtrovanie a uchovávanie) sa musia uskutočniť v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

S cieľom zaistiť kvalitu a vysledovateľnosť musí balenie medu prebiehať vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Preprava by mohla viesť k nevhodným (vysokým) teplotám, ktoré by zmenili fyzikálno-chemické parametre a organoleptické vlastnosti medu, alebo by mohli spôsobiť, že med absorbuje vonkajšie pachy alebo vlhkosť zo vzduchu. Balenie medu vo vymedzenej oblasti slúži aj na zabránenie pančovaniu pomocou medov z iných oblastí. Med sa balí do nádob rôznych veľkostí. Musia sa používať vzduchotesné uzávery, najlepšie kovové, aby sa zabránilo strate vône a arómy medu a absorbovaniu vonkajších pachov a vlhkosti zo vzduchu.

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

Pri uvedení na trh musí byť na každom obale zobrazené logo výrobku „Dalmatinski med“. Okrem loga musia byť na obale uvedené informácie o druhu medu, výrobcovi a roku výroby a musí byť na ňom umiestnená pečiatka s identifikačným číslom. Logo tvorí žltý povrázok v tvare kruhu, pričom nad a pod kruhom je v strede umiestnený nápis „Dalmatinski med“. V kruhu je štylizovaná žltá včela, pod ktorou sú modré morské vlny. Naľavo a napravo od včely sú ďalšie modré štylizované povrázky (obrázok 1).

Obrázok 1

Logo „Dalmatinski med“

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

Zemepisná oblasť, kde sa vyrába „Dalmatinski med“, zahŕňa Zadarskú, Šibenicko-kninskú, Splitsko-dalmatínsku a Dubrovnícko-neretviansku župu.

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Rastlinná skladba, krajinný ráz a klimatické faktory Dalmácie spolu s dlhoročnou tradíciou včelárstva dodávajú výrobku „Dalmatinski med“ jedinečný charakter.

Špecifickosť zemepisnej oblasti

Vymedzená zemepisná oblasť sa vyznačuje množstvom ostrovov a pobrežným pásom s priľahlými horskými hrebeňmi. Pre dalmatínsku klímu sú typické horúce a suché letá a mierne a daždivé zimy. Dalmácia má najjasnejšiu oblohu v celom Chorvátsku a vyznačuje sa prirodzenou vegetáciou a extenzívnym poľnohospodárstvom. Jej osobitá rastlinná skladba je výsledkom interakcie stredomorskej, prechodnej stredomorskej a alpskej klímy. Vzájomné pôsobenie mora a hôr je najzreteľnejšie v kombinácii alpskej a stredomorskej flóry rastúcej neďaleko od seba, ako aj v množstve endemických druhov, ktoré svedčia o botanickej jedinečnosti tejto oblasti. Odhaduje sa, že na ostrovoch a v úzkom pobrežnom pásme sa vyskytuje približne 1 450 druhov, zatiaľ čo v oblastiach s prevládajúcou stredomorskou vegetáciou sa vyskytuje až 1 600 druhov. Tieto druhy spolu s druhmi rastúcimi na svahoch horských hrebeňov orientovaných smerom k moru tvoria približne 2 500 druhov a poddruhov, ktorým sa darí v širšej pobrežnej oblasti a ktoré predstavujú 44 % všetkých rastlinných zdrojov Chorvátska. V pobrežnej oblasti bolo identifikovaných 192 endemických taxónov, čo predstavuje viac ako polovicu (53,5 %) všetkých endemických druhov v Chorvátsku. Táto botanická jedinečnosť sa odráža v špecifickom profile peľového spektra aj v organoleptických vlastnostiach výrobku „Dalmatinski med“.

Špecifickosť výrobku

Súvislosť medzi klimatickými a pôdnymi podmienkami a rastlinnou skladbou v súčinnosti s miestnymi včelárskymi postupmi zohráva dôležitú úlohu pri určovaní vlastností medu. Melisopalynologickou analýzou vzoriek medu sa ukázalo, že obsah peľu šalvie sa pohybuje od 11 % do 67 % s priemernou hodnotou 24 %. Vzorky saturejkového medu ukazujú, že obsah peľu saturejky sa pohybuje od 22 % do 80 % s priemernou hodnotou 51 %. Podobne ako šalvia, ani saturejka sa nevyskytuje zvlášť hojne; preto uvedené hodnoty odrážajú jedinečný charakter tohto medu.

Med z paliura tŕnitého má zvyčajne obsah peľu vyšší ako 60 %. V dôsledku toho sa predchádzajúca prahová hodnota obsahu peľu 45 % požadovaná na označenie medu ako jednodruhového zvýšila na 50 %, aby sa ešte viac zdôraznila špecifickosť výrobku „Dalmatinski med“ z paliura tŕnitého v porovnaní s rovnakým druhom medu vyrábaným inde. Ďalšou osobitou vlastnosťou medu je jeho elektrická vodivosť, ktorá bola takmer pri polovici vzoriek vyššia ako 0,8 mS/cm. Okrem toho sa v analyzovaných vzorkách nenašli žiadne medovicové prvky, čo dokazuje, že hoci ide o nektárový med, nadpriemerné hodnoty sú spôsobené jeho špecifickým chemickým zložením.

Citrusové medy, najčastejšie pomarančový a citrónový med, sú na svetovom trhu známe svojimi organoleptickými vlastnosťami. Monokultúrne plantáže citrónovníka medového (satsuma) v delte rieky Neretva preto predstavujú špecifický rastlinný zdroj, ktorý umožňuje výrobu medu z citrónovníka medového, čím sa zvýrazňuje jeho odlišnosť v porovnaní s inými druhmi citrusových medov. Vresovcový med s priemerným obsahom peľu 63 % je zvyčajne výrazne jednodruhový. V dôsledku toho sa predchádzajúci minimálny obsah peľových zŕn 45 % požadovaný na označenie medu ako jednodruhového zvýšil na 50 %, aby sa ešte viac zdôraznila jeho špecifickosť v porovnaní s vresovcovými medmi vyrábanými inde. Táto osobitosť sa odráža aj v peľovom spektre s vyšším podielom peľu brečtanu popínavého (Hedera helix) a saturejky (Satureja cuneifolia), čím sa odlišuje od [medu vyrábaného v rámci] iných oblastí. Z hľadiska botanického pôvodu má kvetový med najväčší podiel na produkcii medu vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Peľové spektrum vzoriek medu ukázalo, že najčastejšie sa v mede vyskytuje peľ druhu Trifolium pratense, čeľade mrkvovité Apiaceae, druhov Paliurus spina christi, Melilotus spp. a Rhamnus spp., čo nielenže odlišuje tento med od kvetového medu vyrábaného v iných regiónoch, ale aj zdôrazňuje jeho jedinečnosť.

V Dalmácii možno vyrábať aj medovicový med z listnatých stromov. Je osobitý tým, že medovicu vyskytujúcu sa na javore montpeliérskom, ktorý hojne rastie vo vnútrozemí pohoria Biokovo, nevylučujú vošky alebo červce, ako je obvyklé, ale vylučuje ju druh svrčka (Acericerus heydenii Kirschbaum, 1868). S elektrickou vodivosťou 1,50 – 2,01 mS/cm a strednou hodnotou 1,77 mS/cm sa tento medovicový med líši od ostatných druhov medovicového medu získaného z listnatých stromov. Osobitou vlastnosťou tohto medovicového medu je, že si dlho zachováva viskózny stav. V tejto oblasti sa môže vyrábať aj medovicový med z duba cezmínového, duba plstnatého a duba letného.

Príčinný vzťah medzi špecifickosťou zemepisnej oblasti a špecifickosťou výrobku

Osobité klimatické, pôdne a orografické faktory výrazne ovplyvňujú produkciu nektáru hlavných druhov rastlín, ako aj výskyt hmyzu produkujúceho medovicu, čo následne určuje botanický pôvod a fyzikálno-chemické a organoleptické vlastnosti medu. Jedným z medov, ktorý odráža túto súvislosť, je šalviový med. Šalvia rastie najmä v krasových oblastiach, na zvlášť kamenistom podloží na miestach vystavených bóram. Príčinnú súvislosť dokazuje charakteristický organoleptický profil medu a špecifické peľové spektrum, jedinečné pre Dalmáciu, ktorá sa líši od ostatných oblastí, kde sa šalviový med môže vyrábať.

Stredomorské a alpské rastliny, rastúce neďaleko od seba, tvoria špecifickú rastlinnú skladbu, ktorá dáva výrobku „Dalmatinski med“ jeho osobitý charakter. Najviac sa to prejavuje v kvetovom mede, ktorý vykazuje výraznejšie organoleptické vlastnosti, ktoré sú spôsobené zložením nektáru, a najmä základnými zložkami rastlín rastúcich v stredomorskej a submediteránnej klíme.

Ďalším špecifikom zemepisnej oblasti sú monokultúrne plantáže citrónovníka medového (satsuma) v delte rieky Neretva, ktoré poskytujú veľké množstvo nektáru a priamo určujú botanický pôvod a organoleptický profil medu z citrónovníka medového. Prítomnosť prvkov prchavých zlúčenín, ktoré sa nenachádzajú v iných citrusových medoch, svedčí o tejto špecifickosti.

Vymedzená zemepisná oblasť je jedinečná aj svojimi klimatickými podmienkami, ktoré sú priaznivé pre výskyt svrčka Acericerus heydenii, a rozsiahlymi hájmi javora montpeliérskeho, ktoré sú predpokladom pre výrobu špecifického druhu medovicového medu s fyzikálno-chemickými parametrami (relatívne vysoká elektrická vodivosť a nízky obsah vody) a organoleptickým profilom, ktoré ho odlišujú od medovicového medu získaného z listnatých stromov mimo regiónu Dalmácie.

Výrobok „Dalmatinski med“ je známy a cenený už od staroveku. Plínius vyzdvihoval jeho kvalitu, najmä kvalitu medu Olinitio z ostrova Šolta (vtedy Olynta), ktorý si Rimania cenili viac ako med z hory Hymmetus. Včelárstvo sa môže pochváliť dlhou tradíciou. V roku 1875 bolo na ostrove Šolta založené včelárske družstvo, v roku 1905 ďalšie na ostrove Pag a v roku 1910 ešte jedno na polostrove Pelješac. V súčasnosti Združenie včelárov Dalmácie združuje 31 včelárskych družstiev s celkovým počtom 1 887 včelárov. Spôsob výroby medu „Dalmatinski med“ úzko súvisí so zručnosťou miestnych včelárov, ktorá je výsledkom skúseností a tradície odovzdávanej z generácie na generáciu. Využívajú sa aj moderné technológie, pričom sa rešpektujú osvedčené včelárske postupy. Počas obdobia znášky sa včely dodatočne neprikrmujú a nepoužívajú sa ani žiadne prostriedky proti chorobám. Teplota vo výrobnom reťazci nikdy neprekračuje 40 °C, čím sa zaručuje kvalita medu, o ktorej svedčí nízky obsah hydroxylmetylfurfuralu. Vysoká úroveň včelárskych zručností sa prejavuje v schopnosti nájsť najlepšie miesta pre úle a vybrať správny čas na stáčanie medu, aby sa udržal nízky obsah vody. Tieto zručnosti v kombinácii s vlastnosťami zemepisnej oblasti sú priaznivé pre produkciu jednodruhových medov.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

https://poljoprivreda.gov.hr/UserDocsImages/dokumenti/hrana/zoi-zozp-zts/10_7_23%20Specifikacija_Dalmatinski_med.pdf

---

(1)   Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/1151/oj.