52024PC0282

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli9. 7. 2024

COM(2024) 282 final

2024/0156(NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie k preskúmaniu článku 6 Dohody o štátom podporovaných vývozných úveroch

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.Predmet návrhu

Tento návrh sa týka rozhodnutia o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Únie v súvislosti s preskúmaním článku 6 Dohody o štátom podporovaných vývozných úveroch (ďalej len „dohoda“).

2.Kontext návrhu

2.1.Dohoda o štátom podporovaných vývozných úveroch

Dohoda je džentlmenskou dohodou medzi EÚ, Spojenými štátmi americkými, Kanadou, Japonskom, Kóreou, Nórskom, Švajčiarskom, Austráliou, Novým Zélandom, Tureckom a Spojeným kráľovstvom (ďalej len „účastníci“), ktorá poskytuje rámec pre riadne využívanie štátom podporovaných vývozných úverov. V praxi to znamená stanovenie rovnakých podmienok medzi účastníkmi (pri ktorých sa hospodárska súťaž odvíja od ceny a kvality vyvážaného tovaru a služieb, a nie od poskytnutých finančných podmienok) a snahu o odstránenie subvencií a narušení obchodu súvisiacich so štátom podporovanými vývoznými úvermi. Dohoda nadobudla platnosť v apríli 1978, je uzatvorená na neurčitý čas, a hoci sekretariát OECD v rámci nej poskytuje administratívnu podporu, nie je aktom OECD 1 .

Dohoda sa pravidelne aktualizuje, aby sa zohľadnil vývoj na finančnom trhu a vývoj politiky, ktoré majú vplyv na poskytovanie štátom podporovaných vývozných úverov. Dohoda bola transponovaná, a teda sa stala v EÚ právne záväznou na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 2 . Revízie podmienok dohody sú začlenené do práva EÚ prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1233/2011.

2.2.Účastníci dohody a rozhodovanie

Európska komisia zastupuje Úniu na zasadnutiach účastníkov, ako aj pri rozhodovaní účastníkov písomnými postupmi. Rozhodnutia o všetkých zmenách dohody sa prijímajú konsenzom.

2.3.Pripravovaný akt účastníkov

Na úrovni účastníkov dohody sa diskutuje o povinnom preskúmaní článku 6 dohody na základe návrhov Únie a niekoľkých ďalších účastníkov. Spoločným cieľom týchto návrhov je zosúladiť dohodu s medzinárodnými cieľmi v oblasti klímy rozšírením existujúceho zákazu podpory neekologizovaných uhoľných elektrární v článku 6 na odvetvie energetiky z fosílnych palív ako celok, s výnimkou tých projektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzené a jasne definované okolnosti.

Zmenu podporujú vedecké dôkazy. Podľa analýzy Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Net Zero by 2050 (Nulová bilancia do roku 2050) 3 by sa na ceste k čistým nulovým emisiám nemali po roku 2021 uskutočniť žiadne nové investície do dodávok fosílnych palív. Navyše v rámci OECD už mnohé vlády a agentúry pre vývozné úvery prijali záväzky na uskutočnenie potrebných zmien politiky, a to rôznymi spôsobmi: na vnútroštátnej úrovni, prijatím politík postupného ukončovania, ako aj v mnohostranných vyhláseniach, ako je vyhlásenie COP 26 o medzinárodnej verejnej podpore prechodu na čistú energiu. V apríli 2023 ministri pre klímu, energetiku a životné prostredie v rámci skupiny G7 pripomenuli svoj záväzok zosúladiť oficiálne medzinárodné financovanie s cieľmi Parížskej dohody, pričom poukázali aj na potrebu zohľadniť národnú bezpečnosť a geostrategické záujmy. Hodnotu analýzy Medzinárodnej agentúry pre energiu spolu s analýzou Medzivládneho panelu Organizácie Spojených národov o zmene klímy (IPCC) uznala Rada vo svojich záveroch z marca 2022, v ktorých sa uvádza, že členské štáty do konca roka 2023 stanovia svoje „vlastné vedecky podložené termíny na ukončenie štátom podporovaných vývozných úverov na projekty v odvetví energetiky z fosílnych palív, s výnimkou tých projektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzené a jasne definované okolnosti v súlade s limitom otepľovania 1,5 °C a cieľmi Parížskej dohody.“ 4

Pripravovaným aktom by sa stanovilo všeobecné pravidlo, že štátom podporované vývozné úvery a viazaná pomoc sa nesmú poskytovať odvetviu energetiky z fosílnych palív, s výnimkou tých projektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzené a jasne definované okolnosti v súlade s limitom otepľovania 1,5 °C a cieľmi Parížskej dohody. Neuvádzala by sa v ňom povaha týchto okolností, ale účastníkom by sa pri ich prístupe ponechala miera voľnej úvahy. Disciplinované využívanie tejto flexibility by sa zabezpečilo prostredníctvom povinností týkajúcich sa transparentnosti.

3.Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie

Keďže má zásadný význam to, aby spoločenstvo poskytovateľov vývozných úverov v rámci OECD adekvátne premietalo ciele politiky v oblasti klímy do pravidiel dohody a do praktických opatrení, Únia bude na nadchádzajúcich zasadnutiach presadzovať dohodu na tomto postupnom ukončovaní. Viacerí ďalší účastníci budú pravdepodobne postupovať rovnakým smerom a ďalší tento rok oznámili, že ukončia podporu pre odvetvie energetiky z fosílnych palív bez znižovania emisií. Únia by mala byť schopná zaujať pozíciu k preskúmaniu článku 6 dohody. Príloha k tomuto návrhu rozhodnutia Rady obsahuje najnovší návrh EÚ, pokiaľ ide o kompromisné riešenie na účely dosiahnutia dohody. Pozíciou Únie by malo byť pripojenie sa ku konsenzu o rozhodnutí OECD, ak je to v súlade s týmto kompromisným riešením.

4.Právny základ

4.1.Procesnoprávny základ

4.1.1.Zásady

V článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovujú rozhodnutia, ktorými sa určujú „pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody.“

Pojem „akty s právnymi účinkami“ zahŕňa akty, ktoré majú právne účinky na základe pravidiel medzinárodného práva, ktorým sa riadi predmetný orgán. Zahŕňa aj nástroje, ktoré nemajú záväzný účinok podľa medzinárodného práva, ale „môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnej úpravy prijatej normotvorcom Únie“ 5 .

4.1.2.Uplatnenie na tento prípad

Pripravovaný akt môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnych predpisov EÚ, konkrétne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011 o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES a 2001/77/ES. Dôvodom je, že v článku 2 tohto nariadenia sa uvádza, že „Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 3 s cieľom zmeniť a doplniť prílohu II ako dôsledok zmien a doplnení usmernení, na ktorých sa dohodli účastníci dohody“. Zahŕňa to zmeny príloh k dohode.

Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 9 ZFEÚ.

4.2.Hmotnoprávny základ

4.2.1.Zásady

Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu, v súvislosti s ktorým sa zaujíma pozícia v mene Únie.

4.2.2.Uplatnenie na tento prípad

Hlavný cieľ a obsah pripravovaného aktu sa týkajú vývozných úverov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti spoločnej obchodnej politiky. Hmotnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 207 ZFEÚ.

4.3.Záver

Právnym základom navrhovaného rozhodnutia by mal byť článok 207 ods. 4 prvý pododsek ZFEÚ v spojení s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ.

5.Uverejnenie pripravovaného aktu

Keďže pripravovaným aktom sa zmení dohoda, je vhodné ho po prijatí uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie.

2024/0156 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie k preskúmaniu článku 6 Dohody o štátom podporovaných vývozných úveroch

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Usmernenia uvedené v Dohode o štátom podporovaných vývozných úveroch (ďalej len „dohoda“) boli transponované, a teda sa stali v Únii právne záväznými na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 6 .

(2)V súlade s článkom 6 dohody by účastníci dohody (ďalej len „účastníci“) mali preskúmať tento článok na účely ďalšieho sprísnenia jeho podmienok so zámerom prispieť k spoločnému cieľu, ktorým je riešenie zmeny klímy.

(3)Pripravované rozhodnutie preskúmať článok 6 dohody by malo byť v súlade s medzinárodnými záväzkami Európskej únie podľa Parížskej dohody a politikou Únie v oblasti klímy.

(4)Rada Európskej únie už vo svojich záveroch o vývozných úveroch z 15. marca 2022 oznámila zámer členských štátov stanoviť do konca roka 2023 vo svojich vnútroštátnych politikách vlastné vedecky podložené lehoty na ukončenie štátom podporovaných vývozných úverov na projekty v odvetví energetiky z fosílnych palív, s výnimkou projektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzené a jasne definované okolnosti v súlade s limitom otepľovania 1,5 °C a cieľmi Parížskej dohody.

(5)Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v súvislosti s preskúmaním článku 6 dohody, keďže pripravované rozhodnutie účastníkov dohody bude pre Úniu záväzným a môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah práva Únie, a to na základe článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1233/2011,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie, je pripojiť sa ku konsenzu účastníkov dohody, pokiaľ ide o preskúmanie článku 6 dohody a ďalších súvisiacich článkov, v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Komisii.

V Bruseli

Za Radu

predseda/predsedníčka

(1) V zmysle vymedzenia v článku 5 Dohovoru OECD.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011 o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES a 2001/77/ES (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 45).

(3) https://www.iea.org/reports/net-zero-by-2050 .

(4) Závery Rady o vývozných úveroch, ktoré schválila Rada (hospodárske a finančné záležitosti) na svojom 3 855. zasadnutí 15. marca 2022 ( https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-7101-2022-INIT/sk/pdf. ).

(5) Rozsudok Súdneho dvora zo 7. októbra 2014, Nemecko/Rada, C-399/12, ECLI:EU:C:2014:2258, body 61 až 64.

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011 o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES a 2001/77/ES (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 45) [ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 1233/2011“].

Top

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli9. 7. 2024

COM(2024) 282 final

PRÍLOHA

k návrhu

rozhodnutia Rady

o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie k preskúmaniu článku 6 Dohody o štátom podporovaných vývozných úveroch

PRÍLOHA

Pozíciou Európskej únie je podporiť revíziu článku 6 dohody a iných súvisiacich ustanovení v súlade s posledným návrhom, ktorý Európska únia predložila ostatným účastníkom dohody.

V poslednom návrhu Únie sa navrhlo nahradiť súčasné znenie článku 6 a vypustiť riadky týkajúce sa kategórie projektov B a C v dodatku I (Kritériá oprávnenosti pre projekty v oblasti zmierňovania zmeny klímy) prílohy I (Sektorový dohovor o vývozných úveroch v súvislosti so zmenou klímy [CCSU]) k dohode, ako sa uvádza ďalej:

„6. ZÁKAZY TÝKAJÚCE SA PODPORY NA ZÁKLADE DOHODY

a)Účastníci neposkytujú štátom podporované vývozné úvery ani viazanú pomoc odvetviu energetiky z fosílnych palív, s výnimkou tých projektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzené a jasne definované okolnosti v súlade s limitom otepľovania 1,5 °C a cieľmi Parížskej dohody. Súlad sa posudzuje na základe najnovších vedeckých dôkazov poskytnutých zo strany IPCC a IEA.

b)V prípade ustanovení uvedených v písmene a) sú zahrnuté všetky projekty, ktoré sa týkajú týchto oblastí: prieskum, ťažba, preprava, skladovanie, rafinácia, distribúcia uhlia, ropy, zemného plynu alebo premena uhlia, ropy, zemného plynu a ich derivátov na elektrickú energiu alebo teplo.

c)Zákazy uvedené v písmenách a) a b) sa nevzťahujú na projekty, ktoré spĺňajú normy stanovené v dodatku I k CCSU.

d)Sekretariát OECD každoročne vypracúva verejnú správu o štátom podporovaných vývozných úveroch alebo viazanej pomoci poskytovanej odvetviu energetiky z fosílnych palív a projektom čistej energie vymedzeným ako transakcie, ktoré patria do kategórie projektov A (Environmentálne udržateľná výroba energie) a E (Prenos, distribúcia a uskladňovanie energie) CCSU. Správa obsahuje počet transakcií a súhrnné hodnoty úverov podľa krajiny pôvodu a určenia a typu fosílnych palív, ako aj členenie na činnosti upstream (prieskum a ťažba), midstream (doprava a skladovanie), downstream (rafinácia a distribúcia) a výrobu elektriny v súvislosti s odvetvím energetiky z fosílnych palív a členenie projektov v oblasti čistej energie na projekty kategórie A a E.

e)Ustanovenia uvedené v tomto článku sa preskúmajú najneskôr do 31. decembra 2026 s cieľom prispieť k spoločnému cieľu, ktorým je riešenie zmeny klímy, pričom sa zohľadnia najnovšie klimatologické správy a najnovšie odporúčania medzinárodných organizácií týkajúce sa konkrétnych prostriedkov na udržanie zvýšenia priemernej globálnej teploty na 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou.

[…]

DODATOK I: KRITÉRIÁ OPRÁVNENOSTI PRE PROJEKTY V OBLASTI ZMIERŇOVANIA ZMENY KLÍMY

[…]

KATEGÓRIA PROJEKTOV	VYMEDZENIE POJMOV	ODÔVODNENIE	POUŽITÉ NORMY ALEBO HARMONOGRAM UKONČENIA PLATNOSTI	MAXIMÁLNA LEHOTA SPLATNOSTI
KATEGÓRIA PROJEKTOV B: Sanačné projekty v elektrárňach na fosílne palivá, nahrádzanie fosílnych palív
TYP 1: Elektrárne na fosílne palivá s funkčným zachytávaním a ukladaním CO2 (CCS)*	Proces pozostávajúci z oddelenia prúdu CO2 z emisií produkovaných zdrojmi generácie energie z fosílneho paliva, prepravy na úložisko na účely environmentálne bezpečného a trvalého geologického uloženia CO2 alebo použitia ako vstupného materiálu alebo suroviny na výrobu produktov alebo poskytovanie služieb.	Dosiahnutie nízkych úrovní emisií CO2 z energetických zdrojov z fosílnych palív.	Uhlíková náročnosť dosahuje úroveň rovnajúcu sa alebo menšiu ako 350 metrických ton CO2 na GWh odvetrávaných do atmosféry 1 , alebo v prípade všetkých projektov miera zachytávania a ukladania, ktorá by znížila emisie uhlíka elektrárne najmenej o 65 %, alebo miera zachytávania musí byť najmenej 85 % CO2 vypúšťaného zo zariadenia uvedeného v žiadosti o štátom podporované vývozné úvery. Hodnota 85 % platí pri bežných prevádzkových podmienkach.	18 rokov
TYP 2: Energia z odpadu*	Jednotka určená na vytváranie energie tepelným spracovaním (vrátane splyňovania) zmiešaného prúdu tuhého odpadu.	Kompenzácia emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z použitia konvenčnej energie a zníženie budúcich emisií skleníkových plynov, ako napr. metánu, ktoré by za normálnych okolností vznikali z odpadu.	V prípade parného cyklu účinnosť premeny energie z kotla (alebo parného generátora) najmenej 75 % na základe spodnej výhrevnosti (low heating value – LHV) 2 . V prípade splyňovania účinnosť splynovača minimálne 65 % LHV 3 .	15 rokov
TYP 3: Hybridné elektrárne*	Elektráreň, ktorá generuje elektrickú energiu z obnoviteľného zdroja energie aj z fosílneho paliva.	Na splnenie požiadavky dostupnosti elektrárne je potrebný zdroj energie z fosílneho paliva na tie obdobia, keď energia z obnoviteľných zdrojov energie nie je k dispozícii alebo nepostačuje. Zdroj energie z fosílneho paliva umožňuje používať v hybridných elektrárňach energiu z obnoviteľných zdrojov, čím sa dosiahne významné zníženie emisií CO2 v porovnaní so štandardnou elektrárňou na fosílne palivá.	Vzor 1: Dva samostatné zdroje výroby energie: jeden z energie z obnoviteľného zdroja a jeden z fosílnych palív. Projekt musí byť navrhnutý tak, aby minimálne 50 % projektovaného celkového ročného energetického výkonu elektrárne pochádzalo z obnoviteľného zdroja energie. Vzor 2: Jeden zdroj výroby energie využívajúci kombináciu obnoviteľného a fosílneho paliva. Projekt musí byť navrhnutý tak, aby minimálne 75 % vyprodukovanej užitočnej energie pochádzalo z obnoviteľného zdroja.	15 rokov
KATEGÓRIA PROJEKTOV C: Energetická efektívnosť
TYP 1: Projekty kombinovanej výroby tepla a energie*	Súbežná výroba rôznych foriem energie (elektrickej, mechanickej a tepelnej) v jednom integrovanom systéme. Výstup z kogeneračného zariadenia zahŕňa elektrickú alebo mechanickú energiu a teplo pre komerčné priemyselné použitie a/alebo požitie v domácnostiach.	Až dve tretiny primárnej energie použitej na výrobu elektriny v konvenčných tepelných elektrárňach sa stratia vo forme tepla. Kombinovaná výroba tepla a energie (kogenerácia) teda môže predstavovať účinnú možnosť zmiernenia emisií skleníkových plynov. Kogenerácia je možná so všetkými tepelnými zariadeniami a palivami (vrátane biomasy a slnečnej tepelnej energie) z parných kondenzačných elektrární s výkonom niekoľko kW až 1000 MW 4 .	Celková účinnosť minimálne 75 % na základe spodnej výhrevnosti (LHV) 5 .	15 rokov
TYP 2: Diaľkové vykurovanie a/alebo chladenie*	Sieť, ktorá prenáša/rozvádza tepelnú energiu z jednotky vyrábajúcej energiu, na koncové použitie.	Zlepšiť účinnosť vykurovania na diaľku budovaním sietí rozvodov na paru a/alebo teplú vodu so značnou tepelnou účinnosťou, a to minimalizovaním strát z potrubí a meničov, ako aj zvýšením miery využitia odpadového tepla. Diaľkové chladenie je integratívna technológia, ktorá môže významne prispieť k znižovaniu emisií oxidu uhličitého a znečistenia ovzdušia a k zvýšeniu energetickej bezpečnosti, napr. nahradením individuálnych klimatizačných zariadení.	Tepelná vodivosť diaľkových rozvodov je menej než 80 % príslušnej tepelnej vodivosti vyžadovanej podľa európskej normy EN253:2009 (prehodnotí sa po aktualizácii normy).	15 rokov
TYP 3: Inteligentné sústavy*	Integrované, technologicky vyspelé elektrické siete so zlepšenou dynamickou schopnosťou monitorovať a kontrolovať vstup a výstup všetkých technických komponentov, ktoré ich tvoria [ako sú napríklad výroba elektrickej energie, riešenia riadenia siete, konvertory a systémy vysokonapäťového jednosmerného prúdu (HVDC), pružné systémy prenosu striedavého prúdu (FACTS), špeciálne napájacie systémy (SPS), prenos, distribúcia, skladovanie, riešenia výkonovej elektroniky inteligentných sústav, znižovanie spotreby, meranie, distribuované zdroje energie]. Informačné a komunikačné technológie podľa medzinárodne dohodnutých noriem, ako napríklad NIST-SGIP a ETSI-CEN-CENELEC.	Umožniť prevádzkovateľom sietí, prevádzkovateľom prenosových a distribučných sústav, používateľom sústav, vlastníkom skladov, prevádzkovateľom meracieho systému, poskytovateľom aplikácií a služieb alebo prevádzkovateľom platforiem pre burzu s elektrickou energiou vytvárať úsporné, ekologické, vyvážené a udržateľné energetické systémy so zníženými prenosovými stratami a optimalizovanými úrovňami kvality dodávok, bezpečnosti, stability sietí, spoľahlivosti, odberu energie z obnoviteľných zdrojov a efektívnosti nákladov tým, že podporia dodávateľské zmluvy, ktoré sa týkajú prevažne vývozu najmodernejších, inovatívnych technológií a služieb.	Normy 1, 2 [písm. a) alebo b)] a 3 musia byť splnené. 1. Celkové náklady na projekt zahŕňajú aspoň 20 % na modernizáciu oprávnených informačných a komunikačných technológií (IKT). 2a. Výsledkom projektu alebo uplatnenia bude odhadované minimálne 10 % zníženie množstva emisií CO2 z fosílnych palív alebo 2b. Preukázané významné zníženie emisií CO2 bude umožnené buď: •znížením energetických strát v rámci elektrickej sústavy, pre ktorú sa používa aplikácia alebo projektom inteligentných sústav, a to aspoň o 5 %, alebo •znížením celkovej spotreby elektriny o záťaže, pre ktoré sa používa aplikácia alebo projekt inteligentných sústav, a to aspoň o 5 %, alebo •neustálymi dodávkami energie z obnoviteľných zdrojov vrátane nižších úrovní napätia, ktoré predstavujú najmenej ďalších 10 % celkovej energie privádzanej do siete, v ktorej sú použité technológie inteligentných sústav. 3. Nezávislá, kvalifikovaná tretia strana preskúma pred povolením projekt a vypracuje správu, v ktorej sa opisujú vlastnosti navrhovanej aplikácie alebo navrhovaného projektu inteligentných sústav, pričom overí, či projekt alebo aplikácia spĺňa normy 1 a 2 [písm. a) alebo b)]. V prípade projektov, ktoré používajú normu 2b, bude v správe zahrnuté odhadované zníženie emisií C02 umožnené projektom. Takáto správa sa poskytne všetkým účastníkom pred akýmkoľvek schválením finančnej podpory, pričom povolenie bude podmienené tým, že sa v správe pozitívne overí, že navrhovaný projekt alebo navrhovaná aplikácia inteligentných sústav spĺňa normy 1 a 2 [písm. a) alebo b)]. Normy sa budú merať porovnaním odhadovaných emisií alebo využívania energie v oblasti obsluhovanej sústavou za predpokladu, že sa navrhované technológie inteligentných sústav použijú, s odhadovanými emisiami alebo využívaním energie v tej istej oblasti za predpokladu, že by sa navrhované technológie inteligentnej sústavy nepoužili.	15 rokov

Poznámka: * V snahe reagovať na požiadavku týkajúcu sa klímy účastníci zamerali svoje úsilie na rozšírenie rozsahu pôsobnosti CCSU tak, aby zahŕňal nové kategórie projektov. Účastníci sa zaväzujú čo najskôr, najneskôr však do konca marca 2024, preskúmať tieto kategórie projektov, ktoré neboli preskúmané od roku 2012. “

Menšie technické zmeny pozície vyjadrenej v poslednom návrhu Únie môžu zástupcovia Únie medzi účastníkmi dohody odsúhlasiť bez ďalšieho rozhodnutia Rady.

(1) V prípade elektrárne spaľujúcej zemný plyn sa očakáva dosiahnutie podstatne nižšej uhlíkovej náročnosti.

(2) Účinnosť premeny energie z kotla (alebo parného generátora) = (čisté teplo vynesené parou/teplo alebo výhrevnosť [LHV] poskytnutá palivom) (x 100 %).

(3) Účinnosť splynovača = (výhrevnosť plynu na kg použitého paliva/priemerná čistá výhrevnosť [LHV] jedného kg paliva) (× 100 %).

(4) Štvrtá hodnotiaca správa panelu IPCC: Zmena klímy 2007, http://www.ipcc.ch/publications_and_data/ar4/wg3/en/ch4s4-3-5.html.

(5) Celková systémová účinnosť () kogeneračného systému je súčet čistého užitočného energetického výkonu (WE) a čistého užitočného tepelného výkonu (ΣQTH) vydelený celkovým vstupom paliva (QPALIVO), ako je vyjadrené v tejto rovnici:

Top

Choose the experimental features you want to try