(1)

Komisia v súlade s článkom 19 ods. 5 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (4) preskúmala uplatňovanie a rozsah pôsobnosti uvedenej smernice a dospela k záveru, že cieľ ochrany vkladateľov v Únii vytvorením systémov ochrany vkladov bol v prevažnej miere splnený. Komisia však takisto dospela k záveru, že je potrebné riešiť zostávajúce nedostatky ochrany vkladateľov, zlepšiť fungovanie systémov ochrany vkladov a zároveň harmonizovať iné pravidlá intervencie systémov ochrany vkladov ako postupy vyplatenia náhrady.

(1a)

Banková únia v súčasnosti spočíva len na dvoch zo zamýšľaných troch pilierov, a to na jednotnom mechanizme dohľadu (SSM) a jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM). Z dôvodu chýbajúceho tretieho piliera, európskeho systému ochrany vkladov (EDIS), je preto stále neúplná. Cieľom prebiehajúceho preskúmania rámca Únie pre krízové riadenie a ochranu vkladov je pripraviť pôdu pre dlhodobé dokončenie bankovej únie vrátane zriadenia európskeho systému ochrany vkladov. Dobudovanie bankovej únie tvorí neoddeliteľnú súčasť hospodárskej a menovej únie a finančnej stability, najmä preto, že zmierňuje riziká „začarovaného kruhu“, ktorý vzniká prepojením bánk so štátom.

(1b)

S cieľom zabezpečiť hladký prechod na dobudovanie bankovej únie je potrebné harmonizovať funkcie, ktoré môžu systémy ochrany vkladov vykonávať. Preto by sa viaceré diskrečné právomoci podľa vnútroštátneho práva, ktoré sú súčasťou smernice 2014/49/EÚ, mali obmedziť a všetky systémy ochrany vkladov by mali byť schopné financovať opatrenia na riešenie krízových situácií, preventívne opatrenia a iné alternatívne opatrenia k vyplácaniu vkladateľov.

(1c)

Rámec krízového riadenia Únie by mal vždy zabezpečiť, aby straty neboli socializované a aby sa zdroje daňových poplatníkov nevyužívali na pomoc alebo záchranu úverových inštitúcií v ťažkostiach.

(2)

Nesplnenie povinnosti platiť príspevky do systémov ochrany vkladov alebo poskytovať informácie vkladateľom a systémom ochrany vkladov by mohlo ohroziť cieľ ochrany vkladateľov. Systémy ochrany vkladov alebo prípadne určené orgány môžu za oneskorenú platbu príspevkov uplatňovať peňažné sankcie. Je dôležité zlepšiť koordináciu medzi systémami ochrany vkladov, určenými a príslušnými orgánmi s cieľom prijať opatrenia na presadzovanie voči úverovej inštitúcii, ktorá si neplní svoje povinnosti. Hoci uplatňovanie opatrení dohľadu a presadzovania príslušnými orgánmi voči úverovým inštitúciám upravujú vnútroštátne právne predpisy a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (5), je potrebné zabezpečiť, aby určené orgány včas informovali príslušné orgány o akomkoľvek porušení povinností úverových inštitúcií podľa pravidiel ochrany vkladov.

(3)

V snahe podporiť ďalšie zbližovanie postupov systémov ochrany vkladov a pomôcť systémom ochrany vkladov pri testovaní ich odolnosti by mal Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vypracovať návrh regulačných predpisov o vykonávaní stresových testov systémov ochrany vkladov.

(4)

Podľa článku 5 ods. 1 písm. d) smernice 2014/49/EÚ sú z krytia systémom ochrany vkladov vylúčené vklady určitých finančných inštitúcií vrátane investičných spoločností. Finančné prostriedky, ktoré tieto finančné inštitúcie dostanú od svojich klientov a ktoré uložia v úverovej inštitúcii v mene svojich klientov pri výkone služieb, ktoré ponúkajú, by však mali byť za určitých podmienok chránené.

(5)

Rozsah vkladateľov, ktorí sú v súčasnosti chránení prostredníctvom vyplatenia náhrad zo systému ochrany vkladov, je odôvodnený zámerom chrániť neprofesionálnych investorov, pričom sa predpokladá, že profesionálni investori takúto ochranu nepotrebujú. Z tohto dôvodu boli orgány verejnej moci vylúčené z krytia. Väčšinu orgánov verejnej správy (ktoré v niektorých členských štátoch zahŕňajú školy a nemocnice) však nemožno považovať za profesionálnych investorov. Treba preto zabezpečiť, aby vklady všetkých neprofesionálnych investorov vrátane orgánov verejnej správy mohli využívať výhody plynúce z ochrany, ktorú ponúka systém ochrany vkladov.

(6)

Vklady vyplývajúce z určitých udalostí vrátane transakcií s nehnuteľnosťami týkajúcich sa súkromného nehnuteľného majetku určeného na bývanie alebo výplaty určitých poistných plnení môžu dočasne viesť k veľkým vkladom. Z tohto dôvodu sa v článku 6 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ v súčasnosti členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby mali vklady vyplývajúce z týchto udalostí ochranu vyššiu ako 100 000 EUR aspoň tri mesiace, ale nie dlhšie ako 12 mesiacov po tom, čo bola suma pripísaná, alebo od okamihu, v ktorom sa takéto vklady stali právne prevoditeľnými. Aby sa dosiahla harmonizácia ochrany vkladateľov v Únii a znížila administratívna zložitosť a právna neistota súvisiaca s rozsahom ochrany takýchto vkladov, je okrem úrovne krytia 100 000 EUR potrebné zosúladiť ich ochranu na minimálnu sumu aspoň 500 000 EUR a maximálne 2 500 000 EUR na harmonizované obdobie šiestich mesiacov. Po transpozícii členskými štátmi by Komisia mala preskúmať sumy, ktoré sú chránené, s cieľom určiť, či by sa maximálna suma mala znížiť, pričom by sa malo zohľadniť, či sú chránené sumy primerané a či zabezpečujú rovnaké podmienky v celej Únii.

(7)

Počas transakcie s nehnuteľnosťami môžu finančné prostriedky pred skutočným vyrovnaním transakcie prechádzať cez rôzne účty. Na ochranu vkladateľov, ktorí uskutočňujú transakcie s nehnuteľnosťami rovnakým spôsobom, by sa preto ochrana dočasne vysokých zostatkov mala vzťahovať na príjmy z predaja, ako aj na finančné prostriedky uložené na kúpu súkromného nehnuteľného majetku určeného na bývanie v rámci vopred stanoveného krátkodobého obdobia .

(8)

V snahe zabezpečiť včasné vyplatenie sumy, ktorú má systém ochrany vkladov vyplatiť, a zjednodušiť administratívne pravidlá a pravidlá výpočtu by sa mala zrušiť možnosť zohľadniť splatné záväzky pri výpočte sumy vyplatených náhrad.

(9)

Treba optimalizovať prevádzkové kapacity systémov ochrany vkladov a znížiť ich administratívne zaťaženie. Z tohto dôvodu by sa malo stanoviť, že pokiaľ ide o identifikáciu vkladateľov, ktorí majú nárok na vklady na účtoch príjemcov, alebo o posúdenie toho, či majú vkladatelia nárok na ochranné opatrenia vo forme dočasne vysokých zostatkov, zostáva povinnosťou vkladateľov a majiteľov účtov, aby preukázali svoj nárok vlastnými prostriedkami.

(10)

Na určité vklady sa môže vzťahovať dlhšia lehota na vyplatenie náhrad, pretože sa pri nich vyžaduje, aby systémy ochrany vkladov overili nárok na vyplatenie náhrady. V snahe harmonizovať pravidlá v rámci Únie by sa lehota na vyplatenie náhrad mala obmedziť na 20 pracovných dní od prijatia príslušnej dokumentácie.

(11)

Administratívne náklady spojené s vyplatením malých súm na spiacich účtoch môžu prevážiť nad výhodami pre vkladateľa. Je preto potrebné špecifikovať, že systémy ochrany vkladov by nemali byť povinné prijímať aktívne kroky na vyplatenie vkladov vedených na takýchto účtoch pod určitými prahovými hodnotami, ktoré by sa mali stanoviť na vnútroštátnej úrovni. Právo vkladateľov požadovať takúto sumu by sa však malo zachovať. Okrem toho, ak má ten istý vkladateľ aj iné aktívne účty, systémy ochrany vkladov by mali túto sumu zahrnúť do výpočtu sumy, ktorá sa má vyplatiť.

(12)

Systémy ochrany vkladov majú rôzne metódy vyplatenia náhrad vkladateľom, od vyplatenia náhrad v hotovosti až po elektronické prevody. V snahe zabezpečiť vysledovateľnosť procesu vyplatenia náhrad zo systémov ochrany vkladov a zachovať súlad s cieľmi rámca Únie o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu by však vyplatenie náhrad vkladateľom prostredníctvom úhrad malo byť štandardnou metódou vyplatenia náhrad, ak náhrada presahuje sumu 10 000 EUR.

(13)

Finančné inštitúcie sú z ochrany vkladov vylúčené. Určité finančné inštitúcie vrátane inštitúcií elektronických peňazí, platobných inštitúcií a investičných spoločností však takisto ukladajú finančné prostriedky prijaté od svojich klientov na bankové účty, často dočasne, aby splnili povinnosti v oblasti ochrany v súlade s odvetvovými právnymi predpismi vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (6), smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (7) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (8). Vzhľadom na rastúcu úlohu týchto finančných inštitúcií by systémy ochrany vkladov mali chrániť takéto vklady pod podmienkou, že títo klienti sú identifikovaní alebo identifikovateľní.

(14)

Klienti finančných inštitúcií vždy nevedia, do ktorej úverovej inštitúcie sa rozhodla finančná inštitúcia ich finančné prostriedky uložiť. Systémy ochrany vkladov by preto nemali zlučovať takéto vklady s vkladom, ktorý by mohli mať tí istí klienti v rovnakej úverovej inštitúcii, ako je tá, kam finančná inštitúcia uložila svoje vklady. Úverové inštitúcie nemusia poznať klientov, ktorí majú nárok na sumu vedenú na klientskych účtoch, ani nemusia byť schopné kontrolovať a zaznamenávať jednotlivé údaje o týchto klientoch. ▌

(15)

Pri vyplatení náhrad vkladateľom sa môžu systémy ochrany vkladov ocitnúť v situáciách, ktoré vyvolávajú obavy z prania špinavých peňazí. Systém ochrany vkladov by preto mal odoprieť vyplatenie náhrady vkladateľovi, keď dostane upozornenie, že finančná spravodajská jednotka bankový alebo platobný účet v súlade s platnými pravidlami boja proti praniu špinavých peňazí pozastavila.

(16)

V článku 9 smernice 2014/49/EÚ sa stanovuje, že ak systém ochrany vkladov uskutočňuje výplaty v súvislosti s postupom riešenia krízových situácií, systému ochrany vkladov by mal voči dotknutej úverovej inštitúcii vzniknúť nárok na sumu rovnajúcu sa jeho výplatám a tento nárok by mal mať rovnocenné postavenie ako kryté vklady. V uvedenom ustanovení sa nerozlišuje medzi príspevkom zo systému ochrany vkladov pri použití nástroja otvorenej záchrany bánk pomocou vnútorných zdrojov a príspevkom zo systému ochrany vkladov na financovanie stratégie prevodu (nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie) po likvidácii zvyškového subjektu. V záujme jasnosti a právnej istoty, pokiaľ ide o existenciu a výšku nároku systému ochrany vkladov v rôznych scenároch, je potrebné špecifikovať, že ak systém ochrany vkladov prispieva k podpore uplatňovania nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie alebo alternatívnych opatrení, ktorými sa súbor aktív, práv a pasív úverovej inštitúcie vrátane vkladov prevádza na príjemcu, uvedenému systému ochrany vkladov by mal voči zvyškovému subjektu vzniknúť nárok v rámci následného likvidačného konania podľa vnútroštátneho práva. V snahe zabezpečiť, aby akcionári a veritelia úverovej inštitúcie, ktorí zostali vo zvyškovom subjekte, účinne absorbovali straty uvedenej úverovej inštitúcie, a zlepšiť možnosť vyplatenia náhrad systému ochrany vkladov v rámci konkurzných konaní, by nárok systému ochrany vkladov mal mať rovnaké postavenie ako kryté vklady . Ak sa uplatňuje nástroj otvorenej záchrany bánk pomocou vnútorných zdrojov (t. j. úverová inštitúcia pokračuje vo svojich operáciách), systém ochrany vkladov prispieva sumou, ktorá by sa z krytých vkladov odpísala alebo by sa konvertovala na absorbovanie strát uvedenej úverovej inštitúcie, ak by sa kryté vklady zahrnuli do záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Príspevok zo systému ochrany vkladov by preto nemal viesť k nároku voči inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, pretože by sa tým odstránil účel príspevku zo systému ochrany vkladov.

(17)

Aby sa zabezpečila konvergencia postupov systému ochrany vkladov a právna istota pre vkladateľov pri nárokovaní si náhrady za svoje vklady a vyhlo sa operačným prekážkam systémov ochrany vkladov, je dôležité stanoviť primerane dlhú lehotu, v rámci ktorej si môžu vkladatelia nárokovať vyplatenie svojich vkladov, a to v tých prípadoch, keď systém ochrany vkladov nevyplatil náhrady vkladateľom v lehotách stanovených v článku 8 smernice 2014/49/EÚ v prípade vyplatenia vkladov.

(18)

Podľa článku 10 ods. 2 smernice 2014/49/EÚ členské štáty zabezpečia, aby do 3. júla 2024 dosiahli dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov cieľovú úroveň minimálne vo výške 0,8 % sumy krytých vkladov jeho členov. S cieľom objektívne posúdiť, či systémy ochrany vkladov spĺňajú túto požiadavku, by sa malo stanoviť jasné referenčné obdobie na určenie výšky krytých vkladov a dostupných finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov. Vzhľadom na rozšírenie rozsahu použitia systému ochrany vkladov by sa primeranosť cieľovej úrovne 0,8 % mala pozorne sledovať a posudzovať.

(19)

S cieľom zabezpečiť odolnosť systémov ochrany vkladov by ich finančné prostriedky mali pochádzať zo stabilných a neodvolateľných príspevkov. Určité zdroje financovania systému ochrany vkladov vrátane úverov a očakávaných spätne vymožených náhrad sú príliš neisté na to, aby sa mohli započítať ako príspevky na dosiahnutie cieľovej úrovne systému ochrany vkladov. V snahe harmonizovať podmienky splnenia cieľovej úrovne systémov ochrany vkladov a zabezpečiť, aby dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov boli financované z príspevkov odvetvia, by sa mali finančné prostriedky, ktoré spĺňajú podmienky na dosiahnutie cieľovej úrovne, odlíšiť od finančných prostriedkov, ktoré sa považujú za doplnkové zdroje financovania. Záporné peňažné toky finančných prostriedkov systému ochrany vkladov vrátane predvídateľných splátok úverov možno plánovať a zohľadňovať v pravidelných príspevkoch členov systému ochrany vkladov, a preto by nemali viesť k zníženiu dostupných finančných prostriedkov pod cieľovú úroveň. Treba preto spresniť, že po prvom dosiahnutí cieľovej úrovne by sa malo štvorročné obdobie na doplnenie prostriedkov vyžadovať len v prípade nedostatku dostupných finančných prostriedkov v systéme ochrany vkladov spôsobeného intervenciou systému ochrany vkladov (vyplatenie náhrady alebo preventívne opatrenia, opatrenia na riešenie krízových situácií alebo alternatívne opatrenia). Ak sa po takejto intervencii systému ochrany vkladov dostupné finančné prostriedky znížia o menej ako jednu tretinu, obdobie na doplnenie prostriedkov by malo byť dva roky. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto článku by mal orgán EBA vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví metodika výpočtu cieľovej úrovne systémom ochrany vkladov.

(20)

Dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov by mali byť okamžite použiteľné, aby bolo možné čeliť neočakávaným prípadom vyplatenia náhrad alebo iných intervencií. Vzhľadom na rôzne postupy v celej Únii je vhodné stanoviť požiadavky na investičnú stratégiu finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov s cieľom zmierniť akýkoľvek negatívny vplyv na schopnosť systému ochrany vkladov plniť svoje povinnosti. Ak systém ochrany vkladov nie je oprávnený stanoviť investičnú stratégiu, orgán alebo subjekt v členskom štáte, ktorý je zodpovedný za stanovenie investičnej stratégie, by mal pri stanovovaní tejto investičnej stratégie dodržiavať aj zásady týkajúce sa diverzifikácie a investícií do nízkorizikových a likvidných aktív. Aby sa zachovala úplná prevádzková nezávislosť a flexibilita systému ochrany vkladov, pokiaľ ide o prístup k jeho finančným prostriedkom, v prípade, že sa finančné prostriedky systému ochrany vkladov ukladajú do štátnej pokladnice, by sa tieto finančné prostriedky mali vyčleniť a umiestniť na oddelený účet.

(21)

Možnosť zvýšiť dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov prostredníctvom povinných príspevkov členských inštitúcií do existujúcich systémov povinných príspevkov zriadených členským štátom na pokrytie nákladov súvisiacich so systémovým rizikom sa nikdy nevyužila, a preto by sa mala zrušiť.

(22)

Je potrebné posilniť ochranu vkladateľov a zároveň sa vyhnúť potrebe rýchleho predaja aktív systému ochrany vkladov za akúkoľvek cenu a obmedziť možné negatívne procyklické účinky na bankový sektor vyvolané výberom mimoriadnych príspevkov. Systémy ochrany vkladov by preto mali mať možnosť využívať alternatívne mechanizmy financovania, ktoré im umožnia kedykoľvek získať krátkodobé financovanie z iných zdrojov, ako sú príspevky, a to aj pred použitím svojich dostupných finančných prostriedkov a finančných prostriedkov vybraných formou mimoriadnych príspevkov. Keďže úverové inštitúcie by mali v prvom rade znášať náklady a zodpovednosť za financovanie systémov ochrany vkladov, alternatívne mechanizmy financovania z verejných prostriedkov by nemali byť povolené .

(23)

V snahe zabezpečiť primerane diverzifikované investície finančných prostriedkov systému ochrany vkladov a konvergentné postupy by orgán EBA mal vydať usmernenia, ktorými by sa v tejto súvislosti poskytli systémom ochrany vkladov pokyny.

(24)

Zatiaľ čo hlavnou úlohou systémov ochrany vkladov je vyplatenie náhrad krytým vkladateľom, intervencie na iné účely ako vyplatenie náhrad môžu byť pre systémy ochrany vkladov nákladovo efektívnejšie a môžu zabezpečiť neprerušovaný prístup k vkladom uľahčovaním stratégií prevodu. Od systémov ochrany vkladov sa môže vyžadovať, aby prispievali k riešeniu krízových situácií úverových inštitúcií. Okrem toho v niektorých členských štátoch môžu systémy ochrany vkladov financovať preventívne opatrenia na obnovenie dlhodobej životaschopnosti úverových inštitúcií alebo alternatívne opatrenia v rámci konkurzného konania. Hoci uvedené preventívne a alternatívne opatrenia môžu výrazne zlepšiť ochranu vkladov, je potrebné, aby takéto opatrenia podliehali primeraným ochranným opatreniam, a to aj vo forme harmonizovaného testu najnižších nákladov, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky, ako aj účinnosť a nákladová efektívnosť takýchto opatrení. Takéto ochranné opatrenia by sa mali uplatňovať len na intervencie financované z dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov, ktoré upravuje táto smernica.

(24a)

Je nevyhnutné, aby sa akékoľvek zapojenie systému ochrany vkladov do akéhokoľvek scenára uskutočnilo s dôrazom na nákladovú účinnosť a transparentnosť. Tento prístup je nevyhnutný na to, aby sa zabránilo narušeniu rovnakých podmienok a aby sa zabezpečilo, že sa neposkytnú žiadne nespravodlivé výhody konkrétnym účastníkom trhu. Transparentnosť a nákladová účinnosť sú základnými zásadami, ktoré podporujú integritu a spravodlivé fungovanie systému ochrany vkladov.

(25)

Opatrenia na predchádzanie zlyhaniu úverovej inštitúcie prostredníctvom dostatočne včasných intervencií môžu zohrávať účinnú úlohu v kontexte kontinuity nástrojov krízového riadenia na zachovanie dôvery vkladateľov a finančnej stability. Uvedené opatrenia môžu mať rôzne formy – opatrenia kapitálovej podpory prostredníctvom nástrojov vlastných zdrojov (vrátane nástrojov vlastného kapitálu Tier 1) alebo iných kapitálových nástrojov, záruk alebo úverov. Systémy ochrany vkladov využívajú tieto opatrenia rôznorodým spôsobom. Na zabezpečenie kontinuity nástrojov krízového riadenia a využívania preventívnych opatrení spôsobom, ktorý je v súlade s rámcom riešenia krízových situácií a pravidlami štátnej pomoci, je potrebné špecifikovať načasovanie a podmienky ich uplatňovania. Preventívne opatrenia nie sú vhodné na absorpciu vzniknutých strát, keď úverová inštitúcia už zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a mali by sa použiť včas, aby sa zabránilo zhoršeniu finančnej situácie banky. Určené orgány by preto mali overiť, či boli splnené podmienky pre takúto intervenciu zo strany systému ochrany vkladov. A napokon uvedenými podmienkami využívania dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov by nemalo byť dotknuté posúdenie príslušného orgánu, či schéma inštitucionálneho zabezpečenia spĺňa kritériá stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (9).

(26)

Aby sa zabezpečilo, že sa dosiahne cieľ preventívnych opatrení, malo by sa od úverových inštitúcií vyžadovať, aby predložili príslušnému orgánu poznámku, v ktorej uvedú opatrenia, ktoré sa zaviažu prijať. ▌ Takáto poznámka by mala obsahovať všetky prvky, ktorých cieľom je zabrániť zápornému peňažnému toku finančných prostriedkov a posilniť kapitálovú a likviditnú pozíciu úverovej inštitúcie, čo úverovej inštitúcii umožní plniť všetky príslušné prudenciálne a iné regulačné požiadavky s výhľadom do budúcnosti. Uvedená poznámka by preto mala obsahovať opatrenia na získavanie kapitálu vrátane pravidiel pre udeľovanie práv, dobrovoľnej konverzie podriadených dlhových nástrojov, opatrení v oblasti riadenia pasív, predaja aktív, ktorými sa získa kapitál, sekuritizácie portfólií a zadržania výnosov vrátane zákazov vyplatenia dividend a zákazov nadobúdania podielov v podnikoch. Okrem toho by sa v poznámke mal podrobne uviesť počiatočný nedostatok kapitálu úverovej inštitúcie, zavedené opatrenia na zvýšenie kapitálu a ochranné opatrenia zavedené na zabránenie odlevu finančných prostriedkov. Z toho istého dôvodu by úverové inštitúcie mali počas vykonávania opatrení uvedených v poznámke posilniť aj svoje pozície v oblasti likvidity a zdržať sa agresívnych obchodných praktík, ako aj vyplácania dividend alebo variabilných odmien alebo spätného odkupovania vlastných akcií alebo uplatňovania opcie na nástroje hybridného kapitálu. Takáto poznámka by mala obsahovať aj stratégiu ukončenia všetkých prijatých podporných opatrení. Úverová inštitúcia by mala v primeranom časovom rámci poskytnúť príslušnému orgánu plán reorganizácie obchodnej činnosti s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť. Preventívne opatrenia poskytnuté úverovej inštitúcii by sa mali pozastaviť, ak príslušný orgán nie je presvedčený, že plán reorganizácie obchodnej činnosti je dôveryhodný a realizovateľný na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti. Ak je úverová inštitúcia členom schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 1 ods. 2 písm. c), schéma inštitucionálneho zabezpečenia by mala schváliť plán reorganizácie obchodnej činnosti po konzultácii s príslušným orgánom. Ak príslušný orgán nie je spokojný s plánom reorganizácie obchodnej činnosti, mal by vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti. Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií majú najlepšiu pozíciu na posudzovanie relevantnosti a dôveryhodnosti opatrení uvedených v  pláne reorganizácie obchodnej činnosti . V snahe zabezpečiť, aby určené orgány systému ochrany vkladov, od ktorých úverová inštitúcia vyžaduje financovanie preventívneho opatrenia, mohli posúdiť, či sú splnené všetky podmienky preventívnych opatrení, mali by príslušné orgány spolupracovať s určenými orgánmi. Aby sa zabezpečil jednotný prístup k uplatňovaniu preventívnych opatrení v celej Únii, orgán EBA by mal vydať usmernenia, ktoré by úverovým inštitúciám pomohli vypracovať uvedený plán reorganizácie obchodnej činnosti.

(26a)

V záujme zmiernenia morálneho hazardu by v náležitých prípadoch mali úverová inštitúcia, ktorá dostáva podporu od systémov ochrany vkladov vo forme preventívnych opatrení, jej akcionári, veritelia alebo podnikateľská skupina, do ktorej patrí, prispievať k reštrukturalizácii zo svojich vlastných zdrojov a poskytovať primeranú odmenu za preventívne opatrenie poskytnuté systémom ochrany vkladov.

(27)

V snahe zabezpečiť, aby úverové inštitúcie, ktoré dostanú podporu od systémov ochrany vkladov formou preventívnych opatrení, plnili svoje záväzky, mali by príslušné orgány od úverových inštitúcií, ktoré nesplnili svoje záväzky, požadovať plán nápravy, splatenie sumy, ktorou prispeli v rámci preventívnych opatrení, alebo splnenie stratégie ukončenia angažovanosti . Ak príslušný orgán zastáva názor, že opatreniami v pláne nápravy nemožno dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť úverovej inštitúcie, systém ochrany vkladov by nemal úverovej inštitúcii žiadnu ďalšiu preventívnu podporu poskytovať a príslušné orgány by mali vykonať posúdenie toho, či inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, podľa článku 32 smernice 2014/59/EÚ . Rovnaké dôsledky by mali platiť aj v prípadoch, keď úverová inštitúcia nedodrží plán nápravy. Aby sa zabezpečil jednotný prístup k uplatňovaniu preventívnych opatrení v celej Únii, orgán EBA by mal vydať usmernenia, ktoré by úverovým inštitúciám pomohli vypracovať uvedený plán nápravy.

(28)

Na zabránenie škodlivým účinkom na hospodársku súťaž a na vnútorný trh je potrebné stanoviť, že v prípade alternatívnych opatrení v rámci konkurzného konania sú príslušné orgány zastupujúce úverovú inštitúciu v súvislosti s vnútroštátnym konkurzným konaním (likvidátor, správca konkurznej podstaty, správca alebo podobný úradník) povinné prijať opatrenia na to, aby sa daná inštitúcia alebo časť jej obchodnej činnosti uvádzali na trh v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, a zároveň, aby cieľom bola najvyššia možná maximalizácia predajnej ceny. Úverová inštitúcia alebo akýkoľvek sprostredkovateľ konajúci v mene úverovej inštitúcie by mali uplatňovať pravidlá, ktoré sú primerané na uvádzanie aktív, práv a pasív, ktoré sa majú previesť na potenciálnych kupujúcich, na trh. V každom prípade by sa na využívanie štátnych zdrojov mali v prípade potreby naďalej vzťahovať príslušné pravidlá štátnej pomoci podľa zmluvy.

(29)

Keďže hlavným cieľom systémov ochrany vkladov je chrániť kryté vklady, systémy ochrany vkladov by mali mať možnosť financovať iné intervencie ako vyplatenie vkladov, len ak sú takéto intervencie lacnejšie ako vyplatenia vkladov. Skúsenosti s uplatňovaním tohto pravidla (ďalej len „test najnižších nákladov“) ukázali niekoľko nedostatkov, keďže sa v súčasnom rámci neuvádza, ako určiť náklady na tieto intervencie, ani náklady na vyplatenie vkladov. V snahe zabezpečiť jednotné uplatňovanie testu najnižších nákladov v celej Únii je potrebné presne stanoviť výpočet týchto nákladov. Zároveň je potrebné vyhnúť sa príliš prísnym podmienkam, ktoré by účinne znemožnili využívanie finančných prostriedkov systému ochrany vkladov na iné intervencie ako na vyplatenie vkladov. Pri posudzovaní najnižších nákladov by systémy ochrany vkladov mali najprv overiť, či sú náklady na financovanie vybraného opatrenia nižšie ako náklady na vyplatenie krytých vkladov. V metodike pre posúdenie najnižších nákladov by sa mala zohľadniť časová hodnota peňazí.

(30)

Likvidácia môže byť zdĺhavý proces, ktorého efektívnosť závisí od efektívnosti vnútroštátnych súdnych systémov, režimov platobnej neschopnosti, individuálnych charakteristík bánk a okolností zlyhania. Pri intervenciách systémov ochrany vkladov ako súčasti alternatívnych opatrení by mal test najnižších nákladov vychádzať z ocenenia aktív a záväzkov úverovej inštitúcie stanoveného v článku 36 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ a z odhadu stanoveného v článku 36 ods. 8 uvedenej smernice. Presné hodnotenie spätne vymožených náhrad v prípade likvidácie však môže byť náročné v kontexte testu najnižších nákladov na preventívne opatrenia, o ktorých sa predpokladá, že k nim dochádza dlho pred akoukoľvek predvídateľnou likvidáciou. Preto by sa mal zodpovedajúcim spôsobom upraviť kontrafaktuálny scenár testu najnižších nákladov na preventívne opatrenia a v každom prípade by sa očakávané spätne vymožené náhrady mali obmedziť na primeranú sumu, ktorá vychádza zo spätne vymožených náhrad pri minulých výplatných udalostiach.

(31)

Určené orgány by mali odhadnúť náklady na opatrenie pre systém ochrany vkladov, a to aj po splatení úveru, kapitálovej injekcie alebo použití záruky, po odpočítaní očakávaných výnosov, prevádzkových výdavkov a potenciálnych strát, oproti kontrafaktuálnemu scenáru vychádzajúcemu z hypotetickej konečnej straty na konci konkurzného konania, ktorá by mala zohľadniť spätne vymožené náhrady zo systému ochrany vkladov ako súčasť konkurzného konania banky. Okrem toho by sa v kontrafaktuálnom scenári mali zohľadniť možné náklady systému ochrany vkladov spôsobené hospodárskou a finančnou nestabilitou vrátane potreby použiť dodatočné finančné prostriedky v rámci mandátu systému ochrany vkladov na ochranu vkladateľov a finančnú stabilitu a na predchádzanie rozšíreniu škodlivých vplyvov. Na získanie spravodlivejšieho a komplexnejšieho obrazu o skutočných nákladoch na vyplatenie náhrad vkladateľom by odhad straty, ktorá vznikla v dôsledku vyplatenia krytých vkladov, mal zahŕňať náklady nepriamo súvisiace s vyplatením náhrad vkladateľom. Takéto náklady by mali zahŕňať ▌ náklady, ktoré by systém ochrany vkladov mohol znášať v dôsledku využívania alternatívneho financovania. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie testu najnižších nákladov by mal orgán EBA vypracovať návrh regulačných technických predpisov o metodike výpočtu nákladov na rôzne intervencie systému ochrany vkladov. Aby sa zabezpečil súlad metodiky na posudzovanie najnižších nákladov so zákonnými alebo zmluvnými povinnosťami systému ochrany vkladov, by mal orgán EBA ▌ vypracovať návrh regulačných technických predpisov ▌.

(32)

V snahe zlepšiť harmonizovanú ochranu vkladateľov a špecifikovať príslušné povinnosti v celej Únii by mal systém ochrany vkladov domovského členského štátu zabezpečiť vyplatenie vkladateľov nachádzajúcich sa v členských štátoch, v ktorých úverové inštitúcie, ktoré sú členom systému ochrany vkladov, prijímajú vklady a iné návratné finančné prostriedky tým, že ponúkne cezhraničné služby prijímania vkladov aj bez usadenia v hostiteľskom členskom štáte. S cieľom uľahčiť operácie vyplatenia vkladov a poskytovanie informácií vkladateľom by systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu mal byť oprávnený pôsobiť ako kontaktné miesto pre vkladateľov v úverových inštitúciách, ktoré uplatňujú slobodu poskytovať služby.

(33)

Spolupráca medzi systémami ochrany vkladov v rámci Únie je nevyhnutná na zabezpečenie rýchleho a nákladovo efektívneho vyplatenia náhrad vkladateľom v prípadoch, keď úverové inštitúcie poskytujú bankové služby prostredníctvom pobočiek v iných členských štátoch. Vzhľadom na technologický pokrok, ktorý podporuje využívanie cezhraničných prevodov a diaľkovú identifikáciu, by sa systému ochrany vkladov domovského členského štátu malo umožniť, aby vyplatil vkladateľov priamo v pobočkách, ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte, za predpokladu, že administratívne zaťaženie a náklady sú nižšie ako v prípade, keby náhrady vyplatil systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu. Táto pružnosť by mala dopĺňať súčasný mechanizmus spolupráce, v ktorom sa vyžaduje, aby systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu vyplatil vkladateľov v pobočkách v mene systému ochrany vkladov domovského členského štátu. Na zachovanie dôvery vkladateľov v hostiteľských aj domovských členských štátoch by mal orgán EBA vydať usmernenia na pomoc systémom ochrany vkladov pri takejto spolupráci, okrem iného aj tým, že navrhne zoznam podmienok, za ktorých by sa systém ochrany vkladov domovského členského štátu mohol rozhodnúť vyplatiť náhrady vkladateľom v pobočkách, ktoré sa nachádzajú v hostiteľskom členskom štáte.

(34)

Úverové inštitúcie sa môžu pridružiť k inému systému ochrany vkladov, pretože presunú svoje sídlo do iného členského štátu alebo transformujú svoju dcérsku spoločnosť na pobočku, prípadne naopak. V článku 14 ods. 3 smernice 2014/49/EÚ sa vyžaduje, aby sa príspevky takejto úverovej inštitúcie zaplatené počas 12 mesiacov pred presunom previedli do tohto iného systému ochrany vkladov úmerne k sume presunutých krytých vkladov. V snahe zabezpečiť, aby prevod príspevkov do prijímajúceho systému ochrany vkladov nebol závislý od rozdielnych vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa fakturácie alebo skutočného dátumu platby príspevkov, by systém ochrany vkladov pôvodu mal vypočítať sumu, ktorá sa má previesť, na základe potenciálnych záväzkov, ktoré znáša prijímajúci systém ochrany vkladov v dôsledku prevodu . Orgán EBA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť metodiku výpočtu sumy, ktorá sa má previesť, s cieľom zabezpečiť neutrálny vplyv prevodu na finančnú situáciu prijímajúceho systému ochrany vkladov a pôvodného systému ochrany vkladov vo vzťahu k rizikám, ktoré pokrývajú .

(35)

Je potrebné zabezpečiť rovnakú ochranu vkladateľov v celej Únii, ktorú nemožno plne zaručiť režimom posudzovania rovnocennosti ochrany vkladateľov v tretích krajinách. Z tohto dôvodu by pobočky úverovej inštitúcie v Únii, ktorá má svoje ústredie v tretej krajine, mali vstúpiť do systému ochrany vkladov v členskom štáte, v ktorom vykonávajú svoju činnosť prijímania vkladov. Touto požiadavkou by sa takisto zabezpečil súlad so smernicami 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ, ktorých cieľom je zaviesť spoľahlivejšie prudenciálne rámce a rámce riešenia krízových situácií pre skupiny z tretích krajín poskytujúce bankové služby v Únii. Naopak, malo by sa zabrániť tomu, aby boli systémy ochrany vkladov vystavené hospodárskym a finančným rizikám tretích krajín. Vklady v pobočkách zriadených v tretích krajinách úverovými inštitúciami Únie by nemali byť chránené.

(36)

Štandardizované a pravidelné zverejňovanie informácií zvyšuje informovanosť vkladateľov o ochrane vkladov. Aby sa zosúladili požiadavky na zverejňovanie informácií s technologickým vývojom, mali by sa v týchto požiadavkách zohľadniť nové digitálne komunikačné kanály, prostredníctvom ktorých úverové inštitúcie komunikujú s vkladateľmi. Vkladatelia by mali získať jasné a jednotné informácie, v ktorých by sa vysvetľovala ochrana ich vkladov, pričom by sa mala obmedziť súvisiace administratívne zaťaženie úverových inštitúcií alebo systémov ochrany vkladov. Orgán EBA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť na jednej strane obsah a formát informačného formulára pre vkladateľov, ktorý sa má každoročne vkladateľom predkladať, a na druhej strane vzorové informácie, ktoré sú buď systémy ochrany vkladov, alebo úverové inštitúcie povinné oznamovať vkladateľom v osobitných situáciách vrátane zlúčenia úverových inštitúcií, konštatovania nedostupnosti vkladov alebo vyplatenia náhrad za vložené finančné prostriedky klientom.

(37)

Zlúčenie úverovej inštitúcie alebo transformácia dcérskej spoločnosti na pobočku, prípadne naopak, môže mať vplyv na kľúčové vlastnosti ochrany vkladateľov. Aby sa predišlo nepriaznivým dôsledkom pre vkladateľov, ktorí by mali vklady v oboch zlučovaných bankách a ktorých nárok na krytie vkladov by sa znížil z dôvodu zmien v pridružení k systému ochrany vkladov, všetci vkladatelia by mali byť informovaní o takýchto zmenách a mali by mať právo vybrať svoje finančné prostriedky bez toho, aby im bola uložená sankcia, až do sumy rovnajúcej sa strate krytia ich vkladov.

(38)

V snahe zachovať finančnú stabilitu, zabrániť šíreniu škodlivého vplyvu a umožniť vkladateľom v relevantných prípadoch uplatniť si práva na nárok na náhradu vkladov by príslušné určené orgány, systémy ochrany vkladov a úverové inštitúcie mali informovať vkladateľov o tom, že sa vklady stanú nedostupnými.

(39)

S cieľom zvýšiť transparentnosť pre vkladateľov a posilniť finančnú spoľahlivosť a dôveru medzi systémami ochrany vkladov pri plnení ich povinností by sa mali zlepšiť súčasné požiadavky na podávanie správ. Vychádzajúc zo súčasných požiadaviek, ktoré umožňujú systémom ochrany vkladov požadovať od svojich členských inštitúcií všetky potrebné informácie, aby sa pripravili na vyplatenie vkladov, aj systémy ochrany vkladov by mali mať možnosť požadovať informácie potrebné na prípravu na vyplatenia náhrad v kontexte cezhraničnej spolupráce. Na žiadosť systému ochrany vkladov by sa od členských inštitúcií malo vyžadovať, aby poskytovali všeobecné informácie o všetkých významných cezhraničných činnostiach v iných členských štátoch. Podobne v snahe poskytnúť orgánu EBA vhodný rozsah informácií o vývoji dostupných finančných prostriedkov systémov ochrany vkladov a o používaní týchto prostriedkov by členské štáty mali zabezpečiť, aby systémy ochrany vkladov každý rok informovali orgán EBA o výške krytých vkladov a dostupných finančných prostriedkoch a oznámili orgánu EBA okolnosti, ktoré viedli k využívaniu finančných prostriedkov systému ochrany vkladov buď na vyplatenie náhrady, alebo iné opatrenia. V neposlednom rade s cieľom zohľadniť posilnenú úlohu systémov ochrany vkladov v rámci krízového riadenia bánk, ktorej cieľom je uľahčiť využívanie finančných prostriedkov systému ochrany vkladov pri riešení krízových situácií, by systémy ochrany vkladov mali mať právo získať súhrn plánov na riešenie krízových situácií úverových inštitúcií na ročnom základe , aby sa zvýšila ich všeobecná pripravenosť na poskytnutie finančných prostriedkov.

(40)

Technické predpisy v oblasti finančných služieb by mali uľahčiť jednotnú harmonizáciu a primeranú ochranu vkladateľov v rámci Únie. Bolo by efektívne a vhodné, aby sa orgán EBA ako orgán s vysoko špecializovanými odbornými znalosťami poveril vypracovaním návrhu regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré nezahŕňajú rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky a ktoré má prijať Komisia.

(41)

Komisia by mala v prípadoch stanovených v tejto smernici prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom EBA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (10) s cieľom špecifikovať: a) technické údaje týkajúce sa identifikácie klientov finančných inštitúcií na vyplatenie náhrad za vklady finančných prostriedkov klientov, kritériá vyplatenia náhrad majiteľovi účtu v prospech každého klienta alebo priamo klientovi a pravidlá na zabránenie viacnásobným nárokom na vyplatenie náhrad tomu istému príjemcovi; b) metodiku testu najnižších nákladov a c) metodiku výpočtu dostupných finančných prostriedkov, ktoré spĺňajú podmienky pre cieľovú úroveň.

(42)

Komisia by v prípadoch stanovených v tejto smernici mala prijať návrh vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom EBA prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom špecifikovať: a) obsah a formát informačného formulára pre vkladateľov, vzor informácií, ktoré by mali vkladateľom oznamovať buď systémy ochrany vkladov, alebo úverové inštitúcie; b) postupy, ktoré majú úverové inštitúcie dodržiavať pri poskytovaní informácií svojim systémom ochrany vkladov, ako aj systémy ochrany vkladov a určené orgány orgánu EBA, a vzory na poskytovanie týchto informácií.

(43)

Smernica 2014/49/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(44)

V snahe umožniť pobočkám úverových inštitúcií, ktoré majú svoje ústredie mimo Únie a ktoré nie sú členmi systému ochrany vkladov zriadeného v Únii, aby vstúpili do systému ochrany vkladov v Únii, by sa uvedeným pobočkám malo poskytnúť dostatočné obdobie na prijatie potrebných krokov na splnenie tejto požiadavky.

(45)

Smernicou 2014/49/EÚ sa členským štátom umožňuje uznať schému inštitucionálneho zabezpečenia ako systém ochrany vkladov, ak spĺňa kritériá stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a je v súlade so smernicou 2014/49/EÚ. Na zohľadnenie osobitného obchodného modelu týchto schém inštitucionálneho zabezpečenia, najmä významu funkcií , ktoré sú stredobodom ich povinností, ktoré vykonávajú okrem funkcií, na ktoré sa vzťahuje táto smernica , je vhodné stanoviť možnosť pre členské štáty, aby umožnili schémam inštitucionálneho zabezpečenia naďalej vykonávať takéto funkcie. Okrem toho, s cieľom poskytnúť im dostatočný čas na prispôsobenie sa novým ustanoveniam, najmä zárukám na uplatňovanie preventívnych opatrení, by sa malo poskytnúť trojročné prechodné obdobie pre schémy inštitucionálneho zabezpečenia . ▌ S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a zachovať vysoký stupeň ochrany vkladateľov by sa funkcie a úlohy vykonávané nad rámec funkcií a úloh, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, mali financovať dodatočnými finančnými prostriedkami nad rámec cieľovej úrovne. Schémy inštitucionálneho zabezpečenia by mali vytvoriť osobitný fond na iné účely schémy inštitucionálneho zabezpečenia ako na funkcie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica , a to na základe dohody Európskej centrálnej banky, príslušného vnútroštátneho orgánu a príslušnej schémy inštitucionálneho zabezpečenia.

(46)

S cieľom umožniť systémom ochrany vkladov a určeným orgánom vybudovať potrebnú prevádzkovú kapacitu na uplatňovanie nových pravidiel používania preventívnych opatrení je vhodné stanoviť časový odklad pre uplatňovanie týchto nových pravidiel.

(47)

Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečenie jednotnej ochrany vkladateľov v Únii, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu existencie rizík, že odlišné vnútroštátne prístupy by mohli mať vplyv na celistvosť jednotného trhu, ale lepšie ich možno zmenou pravidiel, ktoré sú už stanovené na úrovni Únie, dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov,

1.

Článok 1 sa mení takto:

2.

V článku 2 sa odsek 1 mení takto:

3.

Článok 4 sa mení takto:

4.

Článok 5 sa mení takto:

5.

Článok 6 sa mení takto:

6.

Článok 7 sa mení takto:

7.

Vkladá sa tento článok 7a:

8.

Článok 8 sa mení takto:

9.

Vkladajú sa tieto články 8a, 8b a 8c:

(*4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214)."

(*5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20).“ "

10.

V článku 9 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

11.

Článok 10 sa mení takto:

12.

Článok 11 sa nahrádza takto:

13.

Vkladajú sa tieto články 11a až 11e:

13a.

Článok 13 sa nahrádza takto:

14.

Článok 14 sa mení takto:

15.

Článok 15 sa nahrádza takto:

16.

vkladá sa tento článok 15a:

17.

Článok 16 sa mení takto:

18.

Vkladá sa tento článok 16a:

19.

Príloha I sa vypúšťa.