Spravodajca:

Pietro Vittorio BARBIERI

Poradca	Carlo GIACOBINI (za spravodajcu)
Žiadosť maďarského predsedníctva Rady EÚ	list zo 14. 3. 2024
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	4. 9. 2024
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	86/0/2
Prijaté na plenárnom zasadnutí	18. 9. 2024
Plenárne zasadnutie č.	590
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	213/0/1

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV so znepokojením, konštatuje, že vylúčenie osôb so zdravotným postihnutím z trhu práce je pretrvávajúcim javom, so všetkým, čo to so sebou prináša z hľadiska hmotného a nehmotného ochudobnenia, ktoré ešte viac zhoršuje rodové rozdiely a najviac zasahuje osoby s najvážnejším postihnutím.

1.2.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek legislatívnym a strategickým opatreniam na podporu pracovného začlenenia osôb so zdravotným postihnutím, ktoré prijali EÚ (Európsky pilier sociálnych práv, európska stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím) a OSN (Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím – UNCRPD), sú tieto osoby naďalej do veľkej miery vylúčené z trhu práce, pričom modely a riešenia, ktoré zdanlivo podporujú zamestnanosť, ako je napr. chránené zamestnanie, ich vlastne oberajú o možnosť dostať sa na otvorený trh práce, alebo dokonca spôsobujú ich segregáciu.

1.3.

EHSV vyzýva členské štáty, aby presadzovali politiky a opatrenia, ktoré umožnia predovšetkým postupne zrušiť modely v rozpore so spoločnými zásadami inkluzívnosti a zlepšiť prístup na otvorený trh. Dúfa, že Komisia súčasne zabezpečí, aby sa zaviedli do praxe súvisiace strategické opatrenia obsiahnuté v balíku opatrení v oblasti zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím.

1.4.

EHSV vyzýva členské štáty, aby okrem iných pozitívnych opatrení, ktoré treba prijať, zaviedli alebo zintenzívnili zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, napríklad pomocou spoločného fondu na primerané prispôsobenia financovaného súkromnými aj verejnými zamestnávateľmi, ktorí neplnia prípadné stanovené kvóty, poskytovali by pracovníkom so zdravotným postihnutím konkrétne výhody a podporovali by produktivitu podniku.

1.5.

EHSV sa domnieva, že stimulačné opatrenia spojené so štátnou pomocou by mali byť v každom prípade podmienené rešpektovaním práv pracovníkov a v súlade s ustanoveniami UNCRPD, usmerneniami Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím a so stratégiou v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím.

1.6.

EHSV žiada, aby sa ako pozitívne opatrenia na podporu zamestnanosti zaviedli stimuly na samostatnú zárobkovú činnosť osôb so zdravotným postihnutím, či už v individuálnej alebo kolektívnej forme.

1.7.

Hoci EHSV oceňuje usmernenia a podporu, ktoré sa vďaka balíku opatrení v oblasti zamestnanosti poskytujú v súvislosti s primeranými úpravami, upozorňuje na výrazné rozdiely v uplatňovaní v členských štátoch. Odporúča, aby sa v súvislosti s primeranými úpravami prijali jednotné a koherentné právne predpisy a vykonávacie opatrenia a aby sa propagovala príručka Reasonable accommodation at work – Guidelines and good practice (Primerané úpravy v práci – usmernenia a osvedčené postupy), čo môže pomôcť zvýšiť informovanosť a zlepšiť príslušné zručnosti.

1.8.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť normy s cieľom identifikovať a pomocou referenčného porovnávania porovnať modely, služby a opatrenia, ktoré zaviedli vnútroštátne služby zamestnanosti v jednotlivých štátoch, aby bolo možné nájsť osvedčené postupy založené na spoľahlivých údajoch a podporovať vzájomné učenie.

1.9.

EHSV požaduje, aby sa osobitne zhromažďovali kvantitatívne a kvalitatívne údaje, ktoré umožnia získať obraz o chránenom zamestnaní a trendoch v tejto súvislosti na úrovni EÚ, ako aj v jednotlivých členských štátoch.

1.10.

EHSV v súlade so smerovaniami načrtnutými v Európskom vyhlásení o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí, ktoré podpísali Európsky parlament, Rada a Komisia, v záujme preklenutia digitálnej priepasti požaduje, aby sa pozornosť zamerala na to, že technologický rozvoj a umelá inteligencia môžu podporiť zapojenie osôb so zdravotným postihnutím do otvoreného trhu práce. EHSV vyzýva, aby sa podporovali opatrenia, ktoré propagujú znalosti o týchto technológiách, ich potenciál, prístupnosť a hospodársku udržateľnosť.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Podľa správy European comparative data on Europe 2020 and persons with disabilities – Labour market, education, poverty and health analysis and trends (1) (Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, Európska komisia) je v Európe zamestnaných približne 51,3 % osôb so zdravotným postihnutím, zatiaľ čo v prípade osôb bez zdravotného postihnutia je to 75,6 %.

2.2.

V tej istej správe sa uvádza, že v 27 členských štátoch EÚ je zamestnaných približne 22 miliónov osôb so zdravotným postihnutím (vo veku 20 – 64 rokov) z celkového počtu 42,8 milióna osôb so zdravotným postihnutím v tejto vekovej skupine.

2.3.

V EÚ27 je miera nezamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím vo veku 20 – 64 rokov 17,3 % v porovnaní s 8,3 % v prípade osôb bez zdravotného postihnutia v rovnakej vekovej skupine. Celková miera nezamestnanosti dosahuje 9,5 %. Rozdiel v zamestnanosti sa vyskytuje vo všetkých členských štátoch, aj keď s veľkými odlišnosťami: Chorvátsko (34 percentuálnych bodov), Bulharsko (37 percentuálnych bodov), Írsko (44 percentuálnych bodov). Najnižší rozdiel v zamestnanosti majú Taliansko (17 percentuálnych bodov), Lotyšsko a Francúzsko (po 18 percentuálnych bodov).

2.4.

Ženy so zdravotným postihnutím sú dvojnásobne znevýhodnené. Miera ekonomickej aktivity je u osôb so zdravotným postihnutím nižšia ako u osôb bez zdravotného postihnutia. Okrem toho miera ekonomickej aktivity je v prípade žien so zdravotným postihnutím (59,1 %) nižšia ako v prípade mužov so zdravotným postihnutím (65,4 %).

2.5.

Miera ekonomickej aktivity je nepriamo úmerná stupňu zdravotného postihnutia. Miera ekonomickej aktivity osôb bez zdravotného postihnutia je 82,5 %, osôb so stredne ťažkým zdravotným postihnutím 69 % a osôb s ťažkým zdravotným postihnutím 42,1 %. Riziko finančnej chudoby sa zvyšuje so stupňom zdravotného postihnutia. V EÚ je to 19,8 % v prípade osôb so stredne ťažkým zdravotným postihnutím vo veku 16 a viac rokov v porovnaní s 24,4 % v prípade osôb s ťažkým zdravotným postihnutím.

2.6.

Približne 17,8 milióna osôb so zdravotným postihnutím žije v domácnostiach ohrozených finančnou chudobou.

2.7.

V EÚ možno konštatovať aj rozdiel z hľadiska miery chudoby žien a mužov. Riziku finančnej chudoby je vystavených približne 21,9 % žien so zdravotným postihnutím vo veku 16 a viac rokov v porovnaní s 20,0 % mužov so zdravotným postihnutím v rovnakej vekovej skupine. EHSV vo svojom stanovisku z roku 2018 (2) uviedol, že podľa indexu rodovej rovnosti z roku 2015, ktorý uverejnil Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), je v EÚ zamestnaných len 18,8 % žien so zdravotným postihnutím, zatiaľ čo v prípade mužov so zdravotným postihnutím je to 28,1 %.

2.8.

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (3), predstavuje referenčný rámec pre rovnosť príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím v pracovnej sfére.

2.9.

Konkrétne v článku 5 smernice 2000/78/ES o primeraných prispôsobeniach pre osoby so zdravotným postihnutím sa stanovuje, že na uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím sa vykonajú primerané prispôsobenia Zamestnávatelia prijmú v prípade potreby vhodné opatrenia, aby umožnili osobe so zdravotným postihnutím vstúpiť, zúčastňovať sa alebo postupovať v zamestnaní alebo absolvovať odbornú prípravu, pokiaľ také opatrenia nie sú pre zamestnávateľa neúmerným bremenom (4).

2.10.

Komisia vo svojom oznámení o stratégii v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 pripomína, že účasť na zamestnanosti je najlepším spôsobom, ako zabezpečiť hospodársku autonómiu a sociálne začlenenie.

2.11.

V stratégii sa konštatuje, že Európsky pilier sociálnych práv slúži ako kompas pre politiku zamestnanosti a sociálnu politiku. Zásada č. 17 tohto piliera zdôrazňuje, že ľudia so zdravotným postihnutím majú právo na podporu príjmu, ktorá zaručuje dôstojný život, na služby, ktoré im umožnia zapojiť sa do trhu práce a života spoločnosti, a na pracovné prostredie prispôsobené ich potrebám. Okrem toho EÚ podpísala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý je teda pre ňu ďalším právnym usmernením.

2.12.

V záujme účinnejšieho uplatňovania európskej stratégie uverejnila Komisia v roku 2022 balík opatrení v oblasti zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím s cieľom zlepšiť ich začlenenie do trhu práce, a tak pomôcť členským štátom zabezpečiť sociálne začlenenie a hospodársku autonómiu osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom zamestnania, a určila šesť oblastí, na ktoré sa treba zamerať: — posilniť kapacity služieb zamestnanosti a integračných služieb (5), — podporovať vyhliadky na zamestnanie prostredníctvom pozitívnych opatrení a boja proti stereotypom, — zabezpečiť primerané úpravy v práci, — udržať osoby so zdravotným postihnutím v zamestnaní: predchádzať zdravotným postihnutiam spojeným s chronickými ochoreniami, — zabezpečiť programy odbornej rekvalifikácie v prípade choroby alebo úrazu, — preskúmať kvalitné pracovné miesta na chránených pracoviskách a spôsoby, ako sa dostať na otvorený trh práce.

2.13.

Konkrétne pokiaľ ide o fenomén chráneného zamestnania, v balíku opatrení v oblasti zamestnanosti sa zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím, najmä osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, väčšinou pracujú v alternatívnych modeloch zamestnania. Programy prijaté v členských štátoch sú odlišné, takže aj pracovné podmienky, práva pracovníkov a prístupy ku kariérnemu rastu sa líšia. Niekedy nie je jasné, či ide o rehabilitačný program alebo o liečbu prácou. Hoci konkrétne kvantitatívne údaje ešte nie sú k dispozícii, miera prechodu z alternatívnych foriem zamestnania na otvorený trh práce je zvyčajne veľmi nízka.

2.14.

Treba poznamenať, že pokiaľ ide o alternatívne zamestnania pre osoby so zdravotným postihnutím, najrozšírenejšou formou je takzvané „chránené zamestnanie“ alebo „chránená dielňa“. Jediné právne vymedzenie na európskej úrovni je uvedené vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách [nariadenie (EÚ) č. 651/2014] (6), v ktorom sa „chránené zamestnanie“ vymedzuje ako „zamestnanie v podniku, kde najmenej 30 % pracovníkov je zdravotne postihnutých“. Podľa tohto nariadenia môžu členské štáty poskytovať finančnú podporu tomuto modelu zamestnávania ako výnimku zo štátnej pomoci.

2.15.

Ako bolo avizované v balíku opatrení v oblasti zamestnanosti, v máji 2024 bol uverejnený text Reasonable accommodation at work – Guidelines and good practice (7), ktorý poskytuje usmernenia a odporúčania, pokiaľ ide o primerané úpravy v práci, ako sa stanovuje v smernici 2000/78/ES. V úvode publikácie sa uvádza, že vo všetkých 27 členských štátoch EÚ existujú celoštátne a regionálne právne predpisy, ktorými sa transponuje a vykonáva smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní, čo zároveň znamená, že zamestnávatelia vo všetkých týchto krajinách sú povinní zabezpečiť primerané úpravy. Niektoré krajiny však používajú len všeobecné definície toho, čo sa rozumie pod primeranými úpravami a čo možno považovať za neúmerné bremeno.

2.16.

V publikácii sa ďalej konštatuje, že vo väčšine krajín sú k dispozícii granty, dotácie a logistická podpora na pokrytie nákladov potrebných na uskutočnenie primeraných úprav, ako aj podpora pri plánovaní a realizácii. Zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú pracovníkov so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce, sa v 11 krajinách EÚ poskytujú daňové úľavy a v 13 krajinách majú nižšie odvody na sociálne zabezpečenie alebo zdravotné poistenie. Väčšina krajín ponúka mzdové dotácie na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím a ich využívanie sa zvyšuje.

2.17.

EHSV vo svojom stanovisku z roku 2021 (8) víta návrh Európskej komisie týkajúci sa stratégie na roky 2021 – 2030, ale „vyjadruje znepokojenie nad oslabovaním záväzných opatrení a prísnych právnych predpisov na vykonávanie stratégie. Zároveň zdôrazňuje, že „Európska komisia bude musieť dôrazne presadzovať ciele pre členské štáty, ktorými sa stanovuje, do akej miery by mali znížiť rozdiely v miere zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím do roku 2030“. EHSV požaduje ambiciózne ciele, ktorých zámerom je priblížiť sa čo najviac k odstráneniu všetkých rozdielov v zamestnanosti, s prihliadnutím na zamestnanosť na otvorenom trhu práce.

2.18.

V balíku opatrení v oblasti zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím Európska komisia v rámci opatrení na zlepšenie trhu práce kladie dôraz na posilňovanie kapacít služieb zamestnanosti a integračných služieb a plánuje zaviesť súbor nástrojov pre verejné služby zamestnanosti s odporúčaniami, informáciami a radami, pokiaľ ide o stratégie a postupy v šiestich oblastiach: služby, aktívne opatrenia na trhu práce, primerané úpravy, osveta a partnerstvá.

3.   Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a práca OSN v tejto oblasti

3.1.

Článok 27 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) (9) je venovaný otázke práce a zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. V snahe vysvetliť, čo sa v tomto dohovore chápe pod pojmom „zamestnanie“ a ako správne vykladať jeho ustanovenia, Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím uverejnil 9. septembra 2022 svoj nový všeobecný komentár č. 8 o práve na prácu a zamestnanie. Objasňuje v ňom, ako treba vykladať mnohé ustanovenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím týkajúce sa práce a zamestnania. Tieto usmernenia pomáhajú štátom informovať o právnych, politických a sociálno-ekonomických okolnostiach, ktoré sa u nich vyskytujú a ktoré ovplyvňujú pracovné práva osôb so zdravotným postihnutím (10).

3.2.

Najdôležitejšie objasnenie vo všeobecnom komentári č. 8 sa týka chráneného zamestnania, keďže sa spresňuje, aký druh chráneného prostredia je v rozpore s dohovorom. V komentári sa vysvetľuje, že v článku 27 ods. 1 sa výslovne uvádza, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo „na prácu na rovnakom základe s ostatnými“, čo zahŕňa „právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so zdravotným postihnutím“. Z týchto slov jasne vyplýva, že segregujúce pracovné prostredie je v rozpore s uvedeným právom.

3.3.

Vo všeobecnom komentári sa ďalej uvádza, že: segregujúce zamestnanie, napríklad v chránených dielňach, zahŕňa rôzne postupy a praktiky, pre ktoré sú typické aspoň niektoré z týchto prvkov: a) segregujú osoby so zdravotným postihnutím od otvoreného, inkluzívneho a prístupného pracovného prostredia; b) zameriavajú sa na niektoré špecifické činnosti, pre ktorých vykonávanie sa osoby so zdravotným postihnutím považujú za schopné; c) sústreďujú sa a kladú dôraz na lekárske a rehabilitačné prístupy k zdravotnému postihnutiu; d) nepodporujú účinne prechod na otvorený trh práce; e) osoby so zdravotným postihnutím nedostávajú za rovnakú prácu rovnakú odmenu; f) osoby so zdravotným postihnutím nie sú za svoju prácu odmeňované na rovnakom základe s ostatnými; g) osoby so zdravotným postihnutím zvyčajne nemajú riadnu pracovnú zmluvu, a preto sa na ne nevťahujú systémy sociálneho zabezpečenia.

3.4.

Treba však poznamenať, že vo všeobecnom komentári sa uznáva jedna výnimka, pričom sa vysvetľuje, že pracovné podniky, ktoré spravujú a riadia osoby so zdravotným postihnutím, ako aj tie, ktoré sú v spoločnom vlastníctve a majú demokratickú kontrolu, nemožno považovať za poskytovateľov segregujúceho zamestnania, ak osobám so zdravotným postihnutím zabezpečujú spravodlivé a priaznivé pracovné podmienky na rovnakom základe s ostatnými.

3.5.

Podľa všeobecného komentára č. 8 Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím by sa segregujúce zamestnanie nemalo považovať za opatrenie v záujme postupného uplatňovania práva na prácu, keďže to je možné len prostredníctvom slobodne zvolenej práce alebo práce prijatej na otvorenom a inkluzívnom trhu práce.

4.   Od chráneného zamestnania k inkluzívnemu

4.1.

EHSV:

4.1.1.

konštatuje, že napriek tomu, že Európska únia aj OSN vypracovali právne predpisy a strategické usmernenia pre pracovné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, sú tieto osoby naďalej do veľkej miery vylúčené z trhu práce, pričom modely a riešenia, ktoré zdanlivo podporujú zamestnanosť, v skutočnosti spôsobujú ich vylúčenie, či dokonca segregáciu alebo zamestnávanie len na nízko kvalifikovaných a zle platených pracovných miestach;

4.1.2.

zastáva názor, že rozdiel medzi skutočne inkluzívnymi iniciatívami a chráneným a segregujúcim zamestnaním spočíva najmä v uplatňovaní Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím, v rešpektovaní pracovných práv a v prechode na otvorený trh práce;

4.1.3.

sa domnieva, že chránené zamestnanie a segregačné účinky uvedené vo všeobecnom komentári č. 8 Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím sa musia odstrániť komplexnými politikami a opatreniami zameranými na postupné zrušenie sporných modelov, prijatie inkluzívnej vízie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím, ako aj na zlepšenie ich postavenia, odbornej prípravy, kvalifikácie a v prípade potreby aj na poskytnutie podpory;

4.1.4.

okrem iných možných pozitívnych opatrení navrhuje, aby sa preberali alebo rozširovali najmä tie vnútroštátne modely, ktoré podporujú zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, napríklad pomocou spoločného fondu na primerané prispôsobenia financovaného súkromnými aj verejnými zamestnávateľmi, ktorí neplnia stanovené kvóty;

4.1.5.

zastáva názor, že pozitívne opatrenia by mali zahŕňať opatrenia na podporu samostatnej zárobkovej činnosti osôb so zdravotným postihnutím, či už v individuálnej alebo kolektívnej forme;

4.1.6.

sa domnieva, že stimulačné opatrenia spojené so štátnou pomocou by mali byť v každom prípade podmienené rešpektovaním práv pracovníkov a v súlade s ustanoveniami UNCRPD, usmerneniami Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím a so stratégiou v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím;

4.1.7.

upozorňuje, že technologický vývoj a vývoj v oblasti umelej inteligencie môžu podporiť účasť osôb so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu. Mali by sa podporovať politiky na propagovanie ich potenciálu, prístupnosti a hospodárskej udržateľnosti v súlade so smerovaniami načrtnutými v Európskom vyhlásení o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí, ktoré podpísali Európsky parlament, Rada a Komisia (11);

4.1.8.

zastáva názor, že primerané úpravy by mali podporovať opatrenia, ktoré umožnia zabezpečiť pre osoby so zdravotným postihnutím širokú škálu príležitostí, pokiaľ ide o plný rozvoj ich potenciálu, prístup k profesijnému rozvoju, kariérny postup, udržanie pracovného miesta a zosúladenie pracovných záväzkov s osobitným zdravotným stavom. Víta zverejnenie a propagovanie dokumentu Reasonable accommodation at work – Guidelines and good practice, ktorý by však mali sprevádzať iniciatívy s cieľom zaistiť jeho jednotné uplatňovanie v členských štátoch;

4.1.9.

podporuje víziu stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím, ktorá naznačuje, že vyhliadky osôb so zdravotným postihnutím na zamestnanie by sa mohli zlepšiť, keby sa zamestnávateľom poskytovala podpora na to, aby premenili pracoviská na inkluzívnejšie. Pokiaľ ide o opatrenia na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, zamestnávatelia ani osoby, ktorých sa to priamo týka, často o nich nevedia, preto je potrebné lepšie koordinovať politiky na trhu práce;

4.1.10.

zastáva názor, že v snahe zaistiť, aby bola stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím záväznejšia, je potrebné prijať usmernenia na zlepšenie efektívnosti a účinnosti verejných služieb zamestnanosti, ako sa odporúča aj v usmernení č. 6 štvrtom odseku rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti (12). Predovšetkým treba stanoviť normy s cieľom jednotne identifikovať a pomocou referenčného porovnávania porovnať modely, služby a opatrenia, ktoré zaviedli vnútroštátne služby zamestnanosti v jednotlivých štátoch, aby bolo možné nájsť osvedčené postupy založené na spoľahlivých údajoch a podporovať vzájomné učenie.

4.1.11.

súhlasí s konštatovaním uvedeným v balíku opatrení v oblasti zamestnanosti, že treba odstrániť riešenia v podobe chráneného zamestnania a podporovať prechod na otvorený trh, najmä s priamou podporou zo strany verejných služieb zamestnanosti, ale tiež nabádaním na posilnenie pozitívnych politík zamestnanosti.

---

(1)   https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=27037&langId=en.

(2)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Situácia žien so zdravotným postihnutím ( Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 20).

(3)   Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(4)  Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ( Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16 ) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32000L0078.

(5)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2014/EÚ z 15. mája 2014 o posilnenej spolupráci medzi verejnými službami zamestnanosti (VSZ) ( Ú. v. ES L 159, 28.5.2014, s. 32 ).

(6)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy ( Ú. v. ES L 187, 26.6.2014, s. 1 ) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:02014R0651-20230701.

(7)   https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=8612&furtherPubs=yes.

(8)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu podárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 [COM(2021) 101 final] ( Ú. v. EÚ C 374, 16.9.2021, s. 50).

(9)   https://social.desa.un.org/issues/disability/crpd/convention-on-the-rights-of-persons-with-disabilities-articles.

(10)   https://www.ohchr.org/en/documents/general-comments-and-recommendations/crpdcgc8-general-comment-no-8-2022-right-persons.

(11)  Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí ( Ú. v. EÚ C 23, 23.1.2023, s. 1 ) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=OJ:JOC_2023_023_R_0001.

(12)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/1215 zo 16. júla 2018 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov ( Ú. v. EÚ L 224, 5.9.2018, s. 4).