EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 10. 2023

COM(2023) 649 final

2023/0376(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ako aj smernice (EÚ) 2015/2302, (EÚ) 2019/2161 a (EÚ) 2020/1828

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2023) 347 final} - {SWD(2023) 334 final} - {SWD(2023) 335 final} - {SWD(2023) 337 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Smernica 2013/11/EÚ 1 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (ďalej len „smernica o ARS“) poskytuje spotrebiteľom v EÚ možnosť riešiť svoje spory vyplývajúce zo zmluvných záväzkov voči obchodníkom so sídlom v EÚ prostredníctvom kvalitných mimosúdnych postupov. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby bol vo všetkých členských štátoch možný prístup k subjektom alternatívneho riešenia sporov (ďalej len „ARS“), ktoré spĺňajú spoločné kritériá kvality, v záujme rýchleho, zmierlivého, cenovo dostupného a spravodlivého riešenia sporov vo všetkých spotrebiteľských trhových odvetviach. Tento právny predpis bol kľúčový pre zaistenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa na vnútornom trhu, ktorá umožňuje spotrebiteľom riešiť spory s nízkou hodnotou, v prípade ktorých sa zdráhajú obrátiť sa na súd z dôvodu možných nákladov a potrebného času. Obchodníkom smernica pomáha zachovať si dobrú povesť pri účasti na postupoch ARS a dodržiavaní výsledných riešení ARS.

Smernica však bola vypracovaná pred viac než desaťročím a nezohľadňuje spory vyplývajúce z nových trendov na spotrebiteľskom trhu. Spotrebitelia v EÚ nakupujú oveľa viac cez internet, a to aj od obchodníkov z krajín mimo EÚ. S tým, žiaľ, súvisí zvýšené vystavenie nekalým praktikám – prostredníctvom online rozhraní –, ktoré zámerne alebo fakticky podstatne narúšajú alebo oslabujú schopnosť používateľov služby prijímať samostatné a informované voľby alebo rozhodnutia (temné vzorce), skrytej reklame, falošným recenziám, skreslenému zobrazovaniu cien alebo nedostatočnému uvádzaniu dôležitých informácií pred uzavretím zmluvy. Tieto trendy do určitej miery ovplyvňujú aj nákupy realizované offline, keďže spotrebitelia sú čoraz viac ovplyvňovaní digitálnym marketingom, ktorý má dosah na to, ku ktorým konkrétnym značkám a obchodníkom spotrebitelia inklinujú. Tento vývoj ohrozuje dôveru spotrebiteľov v digitálne trhy a zneužíva ich zraniteľnosť. Spotrebitelia preto potrebujú účinné postupy na riešenie sporov, ktoré sú čoraz zložitejšie.

Komisia v hodnotení vykonávania smernice o ARS v celej EÚ z roku 2023 dospela k záveru, že alternatívne riešenie sporov, najmä v cezhraničnom kontexte, sa v mnohých členských štátoch stále využíva nedostatočne, a to z viacerých dôvodov, ako sú náklady, zložité postupy, jazyk a rozhodné právo. Rozsah pôsobnosti smernice o ARS, ktorý je úzko vymedzený, nie je vhodný na riešenie širokého spektra sporov, ktoré vznikajú predovšetkým na digitálnych trhoch. Prístup minimálnej harmonizácie prijatý v rámci smernice o ARS umožnil členským štátom vytvoriť si vlastný rámec alternatívneho riešenia sporov, ktorý zodpovedá ich kultúre, investíciám, zdrojom, infraštruktúre, informovanosti atď. V tejto súvislosti Komisia vo svojom legislatívnom pracovnom programe na rok 2023 oznámila balík opatrení na presadzovanie práv spotrebiteľa 2 , v ktorom sú plánované návrhy Komisie na cielenú zmenu smernice o ARS a zrušenie nariadenia o riešení sporov online (ďalej len „nariadenie o RSO“) 3 .

Cieľom tohto návrhu je zachovať súčasný prístup minimálnej harmonizácie a zmeniť smernicu len tak, aby bola vhodnejšia pre moderné spotrebiteľské trhy.

Cieľom revidovanej smernice o ARS je:

·zaistiť, aby bol rámec ARS vhodný pre digitálne trhy, a to tým, že bude výslovne zahŕňať širokú škálu práv spotrebiteľa v EÚ, ktoré nemusia byť výslovne opísané v zmluvách, prípadne ktoré sa týkajú predzmluvných fáz,

·zlepšiť využívanie ARS v cezhraničných sporoch prostredníctvom individualizovanejšej pomoci spotrebiteľom a obchodníkom,

·zjednodušiť postupy ARS v prospech všetkých účastníkov vrátane zníženia oznamovacích povinností subjektov ARS a povinností obchodníkov poskytovať informácie a so súčasným zavedením povinnosti odpovedať s cieľom motivovať obchodníkov, aby sa do riešenia sporov viac zapájali.

Na dosiahnutie týchto cieľov sa v tomto návrhu uvádzajú tieto prvky:

·Rozsah pôsobnosti: objasnenie a rozšírenie vecného a geografického rozsahu pôsobnosti smernice o ARS tak, aby zahŕňala:

·všetky druhy sporov v oblasti spotrebiteľského práva EÚ (t. j. nielen spory týkajúce sa zmluvy). Problémom súčasnej smernice je, že jej rozsah pôsobnosti je vymedzený úzko, čo znamená, že nemusí zahŕňať spory týkajúce sa predzmluvných fáz alebo zákonných práv ako zmena poskytovateľa služieb či ochrana pred geografickým blokovaním,

·spory medzi spotrebiteľmi v EÚ a obchodníkmi z krajín mimo EÚ (ktorí sa budú môcť dobrovoľne zúčastňovať na postupoch ARS rovnako ako obchodníci z EÚ).

·Povinnosť odpovedať: požiadavka, aby obchodníci odpovedali na žiadosť subjektu ARS bez ohľadu na to, či majú v úmysle zúčastniť sa na navrhovanom postupe ARS alebo nie (neukladá sa tým však povinnosť účasti na postupoch ARS).

·Povinnosti poskytovať informácie: zrušenie povinnosti obchodníkov informovať spotrebiteľov o subjektoch ARS v prípade, že nemajú v úmysle sa do tohto postupu zapojiť.

·Cezhraničné ARS: poverenie príslušných orgánov, a najmä európskych spotrebiteľských centier (ESC), novou podpornou úlohou pri poskytovaní pomoci a usmerňovaní spotrebiteľov v cezhraničných sporoch a poverenie Komisie, aby zaviedla používateľsky ústretové digitálne nástroje, ktoré pomôžu nasmerovať spotrebiteľov pri riešení ich sporu na príslušný orgán.

Požiadavky na oznamovanie zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní správneho presadzovania a riadneho monitorovania právnych predpisov. Náklady na ne sú vo všeobecnosti do veľkej miery kompenzované ich prínosmi, najmä pokiaľ ide o monitorovanie a zabezpečovanie súladu s kľúčovými opatreniami v príslušných oblastiach politiky. Požiadavky na oznamovanie však môžu predstavovať aj neprimeranú záťaž pre zainteresované strany, najmä pokiaľ ide o MSP a mikropodniky. Ich hromadenie v priebehu času môže vyústiť do plnenia nadbytočných, duplicitných alebo zastaraných povinností, neefektívnej frekvencie a načasovania alebo neprimeraných metód zberu údajov. Ďalším zefektívnením rámca ARS v celej EÚ by táto iniciatíva mala priniesť úspory nákladov a zníženie administratívnej záťaže pre príslušné orgány ARS aj pre obchodníkov v súlade so zásadami programu REFIT a zásadou rovnováhy záťaže a mala by takisto prispieť k väčšej rovnosti podmienok pre obchodníkov z EÚ a krajín mimo EÚ.

Zefektívnenie oznamovacích povinností a znižovanie administratívnej záťaže je teda prioritou Komisie.

V tejto súvislosti je cieľom tohto návrhu zjednodušiť iniciatívy zahrnuté do nápravy pre spotrebiteľov prostredníctvom týchto krokov:

a)zrušenie povinností obchodníkov poskytovať informácie o ARS;

b)subjekty ARS budú musieť príslušným orgánom ARS namiesto ročných správ predkladať dvojročné správy o svojej činnosti a v uplatniteľných prípadoch už nebudú musieť podávať správy o svojej spolupráci v rámci sietí subjektov ARS, ktoré uľahčujú riešenie cezhraničných sporov;

c)subjekty ARS už nebudú musieť každé dva roky poskytovať príslušným orgánom hodnotenie účinnosti spolupráce v rámci sietí subjektov ARS, informácie o odbornej príprave svojich zamestnancov, hodnotenie účinnosti postupu ARS, ktorý subjekt ponúka, ani informácie o možných spôsoboch zlepšenia jeho činnosti.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Smernica o ARS je procesnou smernicou, v ktorej sa stanovujú kritériá kvality, ktoré majú subjekty ARS uplatňovať podobným spôsobom v celej Únii, a postupy, ktorými majú členské štáty akreditovať takéto subjekty, monitorovať ich súlad s kritériami a zabezpečiť účinnú úroveň transparentnosti existencie a fungovania takýchto subjektov.

Cieľom navrhovaných zmien je zabezpečiť, aby subjekty ARS mohli riešiť všetky spotrebiteľské spory, najmä tie, ktoré vznikli na digitálnych trhoch, vrátane sporov týkajúcich sa mimozmluvných záväzkov a mimozmluvných zákonných práv. Objasnením a rozšírením rozsahu pôsobnosti smernice o ARS sa zvýši jej súlad s existujúcimi právnymi predpismi v oblasti ochrany spotrebiteľa tým, že sa subjektom ARS umožní riešiť širší okruh sporov vymenovaných v prílohe k smernici. Zlepšenia budú mať preto pozitívny dosah na plnenie cieľov v tejto oblasti politiky.

Návrh je takisto súčasťou prvého balíka opatrení na racionalizáciu požiadaviek na oznamovanie. Je jedným z krokov nepretržitého procesu, v rámci ktorého sa komplexne skúmajú existujúce požiadavky na oznamovanie s cieľom posúdiť, či sú naďalej relevantné, a zefektívniť ich. Racionalizácia zavedená týmito opatreniami nebude mať vplyv na plnenie cieľov v tejto oblasti politiky. Úspora nákladov a času potrebných na splnenie oznamovacích povinností, ktoré postup ARS nijako neskvalitňujú, sú však pre podniky a subjekty ARS prínosom.

Súlad s ostatnými politikami Únie

Smernica o ARS (článok 21 ods. 9) nie je dotknutá článkom 21 aktu o digitálnych službách, ktorý sa týka mimosúdneho riešenia sporov. Uvedeným aktom sa okrem toho upravuje spôsob, ako môžu používatelia sprostredkovateľských služieb podať sťažnosť týkajúcu sa rozhodnutia sprostredkovateľa o moderovaní obsahu v súvislosti s nezákonným alebo so škodlivým obsahom, a to aj v prípade, že sa poskytovateľ služby na základe upozornenia rozhodne neprijať opatrenia. Aj keď sa takýto nezákonný obsah alebo obsah, ktorý je inak nezlučiteľný s podmienkami sprostredkovateľa, môže týkať neprimeraných obchodných praktík tretej strany, spor podľa článku 21 aktu o digitálnych službách sa rieši medzi sprostredkovateľom a dotknutým príjemcom prostredníctvom rozhodnutia o moderovaní obsahu a vzťahuje sa výlučne na obmedzenia platné pre dotknutý obsah alebo konto. Smernica o ARS sa bude naďalej uplatňovať na spotrebiteľské spory s obchodníkom, ktorý je treťou stranou, ktoré sa vo všeobecnosti týkajú spôsobu vrátenia peňazí, opravy chybného výrobku, ukončenia zmluvy založenej na nekalých podmienkach atď. Smernica o alternatívnom riešení sporov preto poskytuje spotrebiteľom doplňujúce prostriedky, aby mohli riešiť problémy spojené s nezákonnými obchodnými praktikami obchodníka, ktoré nesúvisia s moderovaním obsahu, ktoré vykonáva sprostredkovateľ.

·Povinnosť obchodníkov informovať na svojom webovom sídle o ARS nebude platiť pre obchodníkov, ktorí nemajú v úmysle zapojiť sa do postupov ARS a ktorým túto povinnosť neukladajú vnútroštátne právne predpisy alebo právne predpisy EÚ. Naopak, obchodníci, ktorí sa do ARS aktívne zapájajú, budú môcť svojich zákazníkov o tejto skutočnosti primeraným spôsobom informovať.

·Zjednodušuje sa oznamovacia povinnosť subjektov ARS s cieľom znížiť frekvenciu podávania správ z jedného roka na dva roky. Bude tak možné zhromažďovať väčšie množstvo informácií a získať lepšie východiskové údaje na posúdenie ich fungovania v strednodobom horizonte. Niektoré položky by nemali byť povinné, pretože o tom, ktoré informácie sú najrelevantnejšie z hľadiska zverejňovania a/alebo postúpenia príslušným orgánom, by mali rozhodnúť subjekty ARS. Ušetrené náklady a čas by sa mali využiť na iné účely, napríklad na odbornú prípravu zamestnancov.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Subsidiarita

Proporcionalita

Výber nástroja

Vybraným nástrojom je smernica, ktorou sa mení smernica 2013/11/EÚ. Smernica je záväzná vzhľadom na výsledok spočívajúci v dosiahnutí fungovania vnútorného trhu, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Členským štátom sa tak umožní zmeniť platné právne predpisy (ktoré sú výsledkom transpozície smernice 2013/11/EÚ) v rozsahu potrebnom na zabezpečenie súladu, čím sa minimalizuje vplyv tejto reformy na ich legislatívne systémy.

Súčasne s týmto preskúmaním sa navrhuje zrušiť nariadenie (EÚ) č. 524/2013 6 o riešení spotrebiteľských sporov online (RSO) a ukončiť činnosť platformy RSO, ktorá sa v ňom stanovuje, z dôvodu neúčinnosti tohto systému a neprimeraných nákladov pre podniky v EÚ. Preto je potrebné zmeniť smernice EÚ, ktoré obsahujú odkazy na nariadenie o RSO.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Prístup k ARS závisí od poplatkov, dostupnej pomoci, používateľsky ústretových postupov, informovanosti atď. Prístup k ARS je sťažený mnohými prekážkami, najmä v cezhraničných prípadoch (prekážky súvisia s rozhodným právom, jazykom, nákladmi, zložitými postupmi). Ukázalo sa, že investície subjektov ARS do digitalizácie prinášajú z dlhodobého hľadiska zlacnenie ARS a zlepšujú konzistentnosť jeho výsledkov. Náklady na ARS sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia v závislosti od existujúcej infraštruktúry, modelu financovania, počtu akreditovaných a monitorovaných subjektov ARS, poplatkov spotrebiteľov a obchodníkov, ako aj od toho, či štruktúry ARS existovali už predtým. Výpočet nákladovej efektívnosti ARS je sťažený nedostatkom údajov o nákladoch. Pri porovnaní s nákladmi, ktoré by vznikli spotrebiteľom, obchodníkom a členským štátom, ak by sa všetky spotrebiteľské spory museli riešiť na súde, je však systém ARS nákladovo omnoho efektívnejší. Určitá úspora nákladov by sa mohla dosiahnuť znížením niektorých druhov zaťaženia v súvislosti s oznamovaním, ktoré mnohé zainteresované strany považujú za neprimerané.

Obmedzenie rozsahu pôsobnosti na obchodníkov so sídlom v EÚ však mnohým spotrebiteľom znemožňuje prístup k systémom spravodlivej nápravy. V krízových situáciách, napr. pri pandémii COVID-19 a nedávnej energetickej kríze, sa postupy ARS ukázali ako dôležité mechanizmy na riešenie zvýšeného počtu spotrebiteľských problémov, ktoré tieto krízy vyvolali. Tieto krízy preto nespochybňujú relevantnosť smernice, ale otázkou je, či by sa mali posilniť určité mechanizmy, najmä s cieľom umožniť subjektom ARS riešiť viac prípadov súčasne prostredníctvom spájania prípadov.

Prístup minimálnej harmonizácie mal pozitívny ohlas a zainteresované strany dôrazne odporúčali jeho zachovanie. Subjekty ARS mali prospech z opatrení na úrovni EÚ, ktoré im poskytli platformu na výmenu najlepších postupov a finančnú pomoc na zlepšenie ich infraštruktúry vrátane vybavovania prípadov, budovania kapacít a informovanosti o ARS.

Závery hodnotenia podnietili Komisiu, aby zvážila legislatívny návrh na zmenu súčasnej smernice o ARS tak, aby bola vhodnejšia predovšetkým pre digitálne trhy.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

a)uskutočnila dve viacjazyčné verejné konzultácie o ARS so spätne a výhľadovo orientovaným prístupom a na svojom webovom sídle Vyjadrite svoj názor zverejnila výzvu na predkladanie podkladov, v ktorej zdôraznila opatrenia politík na revíziu smernice o ARS;

b)zorganizovala rôzne prezenčné a hybridné konzultačné workshopy vrátane zhromaždenia ARS v roku 2021, panelovej diskusie na spotrebiteľskom samite a okrúhleho stola o cezhraničnom ARS v roku 2022;

c)navrhla dotazník, ktorý má pomôcť príslušným orgánom ARS pri zostavovaní národných správ o ARS za rok 2022 v súlade s článkom 26 smernice o ARS;

d)zúčastnila sa na rôznych podujatiach s cieľom získať spätnú väzbu o tom, ako by sa ARS mohlo zlepšiť (napr. na podujatiach pri príležitosti výročia subjektov ARS, podujatiach sietí pre ARS FIN-Net a Travel-net, informačných stretnutiach atď.);

e)zadala vypracovanie štúdie zameranej na uplatňovanie ARS v praxi v štyroch jurisdikciách a vypracovanie behaviorálnej štúdie o ARS;

f)preskúmala nedávne stanoviská k ARS, ktoré vydali hlavné zainteresované strany vrátane siete ESC 8 , Európskej organizácie spotrebiteľov 9 atď.

Prevažná väčšina zainteresovaných strán vo všetkých kategóriách zdôraznila potrebu revízie smernice o ARS rozšírením jej rozsahu pôsobnosti tak, aby výslovne zahŕňala spory týkajúce sa zákonných práv spotrebiteľa nezávisle od existencie prípadnej zmluvy alebo od toho, čo sa v danej zmluve uvádza, čím by sa rámec ARS stal prístupnejším, a teda nákladovo efektívnejším, najmä pri riešení cezhraničných sporov. Názory na to, či motivovať na kolektívne ARS prostredníctvom spájania prípadov, sa rozchádzajú vzhľadom na obmedzené zdroje a kapacity niektorých subjektov ARS. V rámci otvorenej verejnej konzultácie sa k možnosti kolektívneho ARS vyjadrilo kladne 58 % zo 111 respondentov. V rámci okrúhleho stola o cezhraničnom ARS sa takisto dospelo k záveru, že kolektívne ARS by sa malo podporovať ako spôsob zaistenia udržateľnosti subjektov ARS v čase krízy. Zainteresované strany však zdôraznili, že návrh štruktúry kolektívneho ARS by mal byť ponechaný na členské štáty.

Niektoré zainteresované strany sa domnievajú, že ak by sa rozšírila úloha kontaktných miest RSO tak, aby sa stali de facto kontaktnými miestami ARS, potenciál riešenia cezhraničných sporov by sa výrazne zvýšil. Väčšina zainteresovaných strán sa domnievala, že platforma RSO je neúčinná a že sú potrebné používateľsky ústretové nástroje, ktoré budú lepšie usmerňovať spotrebiteľov, pokiaľ ide o možnosti dosiahnutia nápravy a dostupné subjekty ARS, ktoré môžu využiť.

Zainteresované strany takisto zdôraznili, že ESC zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri pomoci spotrebiteľom v prípade problémov s cezhraničnými nákupmi. Napríklad na neformálnom stretnutí ministrov zameranom na spotrebiteľské záležitosti, ktoré zorganizovalo české predsedníctvo Rady v septembri 2022, sa potvrdilo, že všetky členské štáty sú spokojné s pomocou, ktorú sieť ESC poskytuje spotrebiteľom pri cezhraničných sporoch, a prikláňajú sa k posilneniu jej úlohy v budúcnosti.

Účastníci zhromaždenia ARS v roku 2021 zdôraznili význam zníženia oznamovacích povinností pre subjekty ARS, aby sa uvoľnili zdroje, ktoré by sa mohli využiť na rozšírenie ich dosahu.

Získavanie a využívanie expertízy

Komisia zadala externým dodávateľom tri štúdie týkajúce sa ARS:

1.štúdiu zameranú na zber údajov: t. j. na analýzu spätnej väzby získanej v rámci spätne orientovanej verejnej konzultácie, z národných správ o ARS, ktoré Komisii predložili všetky členské štáty EÚ, Nórsko a Island, a z piatich prípadových štúdií založených na sekundárnom výskume a rozhovoroch v týchto odvetviach: elektronický obchod, cestovanie, financovanie, umelá inteligencia v oblasti ARS a akreditácia subjektov ARS;

2.behaviorálnu štúdiu o ARS zameranú na spôsob, ako podnietiť spotrebiteľov, aby využívali ARS, a ako by mohol právny chatbot založený na umelej inteligencii pomáhať spotrebiteľom lepšie porozumieť možnostiam nápravy a nájsť si správny subjekt ARS;

3.právnu štúdiu, v ktorej sa skúmala odborná literatúra o ARS/RSO v štyroch členských štátoch EÚ.

Posúdenie vplyvu

V posúdení vplyvu sa analyzovali štyri rôzne možnosti: Uprednostňovaná možnosť sa týkala rozšírenia vecného rozsahu pôsobnosti smernice, zjednodušenia cezhraničného ARS a zavedenia povinnosti obchodníkov odpovedať.

Ak by sa uplatnila táto možnosť, počet potenciálnych sporov v rámci ARS by sa zvýšil približne o 4,5 %, čo by bolo priamym dôsledkom rozšírenia vecného rozsahu pôsobnosti smernice na spotrebiteľské spory nad rámec striktne zmluvných otázok, pretože by mohli byť zahrnuté ďalšie spory týkajúce sa zákonných práv, ktoré nie sú výslovne uvedené v zmluve, alebo spory súvisiace s otázkami vyplývajúcimi z práv spotrebiteľa, ako je zmena poskytovateľa služieb, diskriminácia, transparentnosť cien a informácie pred uzavretím zmluvy či prenosnosť obsahu. Ako vyplýva z vymedzenia problému v posúdení vplyvu, v súčasnosti sa s problémami stretávajú približne 2 250 000 spotrebiteľov, ktorí by ich potenciálne chceli vyriešiť prostredníctvom ARS. V porovnaní s týmto vysokým počtom spotrebiteľov, ktorí sa zaujímajú o ARS, je však počet tých, ktorí skutočne požiadajú o začatie postupu ARS, výrazne nižší. Dôvodom sú rôzne faktory ako nedostatočné znalosti o existujúcich subjektoch ARS, očakávanie dlhého trvania atď. Spotrebitelia porovnávajú výšku svojej ujmy s predpokladaným zaťažením a o začatie postupu ARS sa rozhodnú požiadať, len ak ide o relatívne vysokú sumu. Subjekty ARS vykonávajú testy oprávnenosti, napríklad pokiaľ ide o rozsah dotknutých práv a druh dôkazov o predchádzajúcej komunikácii s obchodníkom, ktoré treba poskytnúť. Výsledkom týchto testov je ďalšie znižovanie počtu prípadov, ktoré sú nakoniec predmetom postupu ARS. Podľa údajov od 23 príslušných vnútroštátnych orgánov sa za prípady oprávnené na riešenie prostredníctvom postupu ARS v celej EÚ považuje v priemere len 300 000 prípadov ročne. Približne v polovici z nich sa nepokračuje, pretože obchodníci vo väčšine prípadov nie sú povinní súhlasiť s účasťou, prípadne sa obchodník a spotrebiteľ dohodnú na urovnaní sporu pred dokončením postupu ARS alebo sa im nepodarí nájsť prijateľné riešenie a rozhodnú sa od postupu ARS upustiť.

Z 2 250 000 spotrebiteľov, ktorí majú záujem o ARS, má približne 4,5 % spor, ktorý by dnes nepatril do rozsahu pôsobnosti smernice o ARS a nebol by teda na ARS oprávnený (100 000 sporov). Znamená to, že počet potenciálnych sporov by sa týmto opatrením zvýšil z 300 000 skutočných sporov na 400 000. V prípade každého oprávneného sporu zašle subjekt ARS, ktorý sťažnosť prijal, dotknutému podniku oznámenie o začatí mimosúdneho riešenia sporu. Z týchto 400 000 oznámení zaslaných subjektmi ARS podnikom by sa 240 000 stalo sporom 10 , zatiaľ čo približne 128 000 by zostalo bez odpovede 11 .

Ak sa do smernice zavedie povinnosť odpovedať, odhaduje sa, že na zaslanie jednej odpovede vzniknú podnikom náklady vo výške približne 20 EUR (vrátane prípravy, spracovania a odoslania), z čoho vyplývajú celkové náklady pre podniky vo výške 2,6 milióna EUR ročne alebo 23 miliónov EUR za desať rokov 12 . Časť z uvedených 128 000 potenciálnych sporov, pri ktorých by teraz podniky museli odpovedať 13 , by sa mohla zmeniť na skutočný spor, pričom záporné odpovede podnikov by viedli k väčšej istote pre spotrebiteľov, ktorí by sa mohli rozhodnúť uplatniť (alebo neuplatniť) svoj nárok inde. Odhaduje sa, že z týchto 128 000 potenciálnych sporov by sa na skutočný spor zmenilo približne 77 000 14 (zväčša spory súvisiace s podnikmi, ktoré predtým o ARS nevedeli, čo spolu predstavuje takmer 200 000 nových sporov v rámci tejto možnosti politiky 15 ). Ak by spotrebitelia vyhrali v 90 % prípadov (a ak by podniky akceptovali výsledok ARS), ujma by sa znížila o 33 miliónov EUR ročne 16 , t. j. 290 miliónov EUR za desať rokov. Vybavovanie týchto 200 000 nových sporov by však mohlo subjekty ARS stáť až 60 miliónov EUR ročne 17 (527 miliónov EUR za desať rokov), čo by mohlo byť financované rôznymi spôsobmi 18 . Ak by subjekty ARS mohli spájať podobné prípady proti konkrétnemu obchodníkovi, prinieslo by im to úsporu (v dôsledku efektívnejšieho vybavovania) vo výške 11 miliónov EUR ročne (t. j. 97 miliónov EUR za desať rokov) 19 , ktorá by kompenzovala ich náklady. Čisté dodatočné náklady pre subjekty ARS by sa pri zohľadnení úspor z rozsahu mohli pohybovať od 0 do 49 miliónov EUR ročne (v priemere 25 miliónov EUR), resp. od 0 do 430 miliónov EUR za desať rokov (v priemere 215 miliónov EUR). Subjekty ARS, ktorým vzniknú náklady, ich môžu takisto preniesť na obchodníkov, ktorí vedia, že v porovnaní so súdnym konaním by stále ušetrili. Povinnosť odpovedať by nahradila súčasnú požiadavku zverejňovať informácie o ARS v prípade podnikov, ktoré nemajú v úmysle ani nie sú povinné riešiť spory prostredníctvom ARS (64 % 20 obchodníkov) 21 . V posúdení vplyvu súvisiaceho so súčasnou smernicou o ARS 22 sa zistilo, že náklady na poskytovanie informácií spotrebiteľom upravené o infláciu predstavujú približne 310 EUR na podnik 23 . Ide väčšinou o jednorazové náklady. V prípade novozaložených podnikov, ktoré nepatria pod žiadny subjekt ARS 24 , by celkové úspory predstavovali 99 miliónov EUR ročne 25 , t. j. 870 miliónov EUR za desať rokov; časť nákladov vyplývajúcich z „doplnenia informácií o ARS do zmlúv, faktúr, potvrdení, na webové sídla, do brožúr/letákov“ 26 by následne mohli ušetriť aj súčasné podniky, a to v celkovej výške 165 miliónov EUR ročne, t. j. 1,4 miliardy EUR za desať rokov (celková úspora pre podniky 2,3 miliardy EUR za desať rokov).

Poverenie ESC (alebo iných orgánov) podpornou úlohou znamená, že ESC by museli pomáhať subjektom ARS s otázkami týkajúcimi sa rozhodného práva v iných členských štátoch, s prekladom korešpondencie a dokumentov relevantných pre daný prípad atď. Odhaduje sa, že na to bude potrebných približne 50 ekvivalentov plného pracovného úväzku (EPPČ) v celej EÚ, pričom sa absorbuje rovnaký počet pracovných miest existujúcich v rámci kontaktných miest RSO v členských štátoch. Týmto opatrením s nulovými nákladmi 27 by sa následne ešte viac znížila ujma spôsobená spotrebiteľom a ušetrili by sa náklady subjektov ARS.

Sociálne vplyvy: Istota rýchleho získania odpovede na sťažnosti podané v rámci riadneho ARS by výrazne znížila stres spotrebiteľov, ktorí by dokázali lepšie posúdiť uskutočniteľnosť rôznych možností riešenia sporov. Vzhľadom na rozšírený rozsah pôsobnosti smernice by sa takisto znížil počet nevybavených súdnych konaní, keďže v súčasnosti môžu spotrebitelia získať riešenie len súdnou cestou. Nahradenie platformy RSO by nemalo žiadny sociálny vplyv na zamestnanosť, keďže kontaktné miesta členských štátov (približne 50 EPPČ v celej EÚ) by absorbovali ESC, ktoré by mali nové povinnosti v oblasti cezhraničného ARS.

Vplyvy na životné prostredie: Rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice na mimozmluvné spory by umožnilo spotrebiteľom požadovať náhradu škody spôsobenej nekalými obchodnými praktikami vrátane tých, ktoré súvisia so zavádzajúcimi tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia. Možnosť dosiahnuť nápravu v súvislosti s environmentálne klamlivou reklamou prostredníctvom ARS by posilnila úsilie verejných orgánov na ochranu spotrebiteľa a prispela by k dosiahnutiu cieľov stratégie Európskej zelenej dohody. V tom istom kontexte by spotrebitelia mohli podať sťažnosť v rámci ARS aj v iných prípadoch s vplyvom na životné prostredie, napríklad v súvislosti so zavádzajúcimi informáciami pred uzavretím zmluvy o dodávke energie alebo s tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia.

Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Opatrenia v navrhovanej revízii poskytnú tieto možnosti zvýšenia efektívnosti, vypočítané na ročnom základe:

·úspora nákladov podnikov na priebežné prispôsobovanie sa vo výške 370 miliónov EUR (nahradenie platformy RSO EÚ),

·úspora nákladov podnikov na priebežné prispôsobovanie sa vo výške 264 miliónov EUR (zrušenie povinností poskytovať informácie o ARS).

S uprednostňovanou možnosťou sa spájajú tieto nízke ročné náklady na prispôsobovanie sa:

·náklady podnikov na priebežné prispôsobovanie sa vo výške 2,6 milióna EUR (v súvislosti s povinnosťou odpovedať),

·náklady subjektov ARS na priebežné prispôsobovanie sa vo výške 25 miliónov EUR (riešenie dodatočného počtu sporov),

·náklady súkromných poskytovateľov platformy RSO vo výške 11 miliónov EUR v súvislosti s dodržiavaním právnych predpisov.

Táto celková suma 39 miliónov EUR ročne je vo vysokej miere kompenzovaná ročnými úsporami nákladov vo výške 634 miliónov EUR vyplývajúcimi zo zjednodušenia.

Nie je známe, koľko sporov sa týka MSP a koľko veľkých podnikov, takže na znášaní nákladov spojených s povinnosťou odpovedať by sa v zásade mohli podieľať aj MSP. Keďže však MSP tvoria väčšinu podnikov, budú aj hlavnými príjemcami výhod vo forme úspory nákladov na poskytovanie informácií spojených s nahradením platformy RSO aj s ARS vo všeobecnosti. Táto možnosť bude mať pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť MSP v EÚ, pretože úspora sa môže použiť na zvýšenie atraktívnosti cien a prípadne na podporu inovácie.

Z behaviorálnej štúdie zameranej na požiadavky poskytovať informácie o ARS vyplynulo, že súčasná požiadavka, aby obchodníci na svojom webovom sídle jasne uvádzali odkaz na RSO, nemá pozitívny vplyv na úmysel spotrebiteľov využiť ARS. Odstránenie tohto odkazu by teda nemalo žiadne negatívne dôsledky na mieru, v akej sa spotrebitelia zapájajú do ARS. Podniky pôsobiace online by nemuseli udržiavať e-mailovú adresu na korešpondenciu v oblasti RSO, vďaka čomu by ušetrili 100 EUR ročne. Celkový prínos pre podniky by potom predstavoval úsporu 370 miliónov EUR ročne, t. j. 3,3 miliardy EUR za desať rokov. Okrem toho by ani novozaloženým podnikom v EÚ v nasledujúcich desiatich rokoch nevznikli náklady na poskytovanie informácií o RSO na svojom webovom sídle, ale tento odhad je už zahrnutý vo výpočtoch súvisiacich so zrušením povinnosti poskytovať informácie o ARS.

Základné práva

Návrh Komisie má celkovo pozitívny vplyv na základné práva. Rozšírený vecný a geografický rozsah pôsobnosti smernice by spotrebiteľom zabezpečil prístup k súkromnoprávnej náprave v prípade širšieho okruhu sporov, čím by sa posilnilo ich právo na účinný prostriedok nápravy stanovené v článku 47 Charty základných práv EÚ. Aj keď po zavedení povinnosti odpovedať budú musieť obchodníci preskúmať každý potenciálny spor, ktorý im postúpia subjekty ARS, skutočnosť, že podniky nie sú podľa smernice povinné zúčastňovať sa na ARS, zabezpečuje dodržiavanie ich slobody podnikania.

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

2023/0376 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ako aj smernice (EÚ) 2015/2302, (EÚ) 2019/2161 a (EÚ) 2020/1828

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Účelom prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ 29 bolo zabezpečiť, aby mali spotrebitelia v Únii prístup ku kvalitným postupom alternatívneho riešenia sporov (ďalej len „ARS“), s cieľom riešiť zmluvné spory, ktoré vznikajú pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb obchodníkmi so sídlom v Únii spotrebiteľom s pobytom v Únii. Stanovuje sa v nej, že postupy ARS sú k dispozícii pre všetky druhy vnútroštátnych a cezhraničných spotrebiteľských sporov v rámci Únie, a zároveň sa ňou zabezpečuje, aby postupy ARS spĺňali minimálne normy kvality. Vyžaduje sa v nej, aby členské štáty monitorovali fungovanie subjektov ARS. V snahe zvýšiť informovanosť spotrebiteľov a podporiť využívanie ARS sa v smernici zároveň od obchodníkov vyžaduje, aby informovali svojich spotrebiteľov o možnosti mimosúdneho urovnania sporu prostredníctvom postupov ARS.

(2)Komisia v roku 2019 prijala správu o vykonávaní smernice 2013/11/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 30 , z ktorej vyplynulo, že smernica 2013/11/EÚ viedla k zvýšenému pokrytiu spotrebiteľských trhov kvalitnými subjektmi ARS v celej Únii. V správe sa však zároveň uvádza, že využívanie postupov ARS spotrebiteľmi a podnikmi v niektorých sektoroch a členských štátoch zaostáva. Jedným z dôvodov bola nízka úroveň informovanosti obchodníkov a spotrebiteľov o takýchto postupoch v členských štátoch, v ktorých boli zavedené len nedávno. Ďalším dôvodom bola nedostatočná dôvera spotrebiteľov a obchodníkov v neregulované subjekty ARS. Z údajov, ktoré poskytli príslušné vnútroštátne orgány začiatkom roka 2022, ako aj z hodnotenia vykonávania smernice 2013/11/EÚ uskutočneného v roku 2023 vyplýva, že využívanie zostalo relatívne stabilné (až na malý nárast prípadov v súvislosti s pandémiou COVID-19). Väčšina zainteresovaných strán konzultovaných v rámci uvedeného hodnotenia potvrdila, že k častým faktorom, ktoré bránia využívaniu postupov ARS, patrí nedostatočná informovanosť spotrebiteľov o postupoch ARS a ich porozumenie, nízka angažovanosť obchodníkov, nedostatočné pokrytie ARS v niektorých členských štátoch či vysoké náklady a zložité vnútroštátne postupy ARS, ako aj rozdielne právomoci subjektov ARS. Pri cezhraničnom ARS existujú ďalšie prekážky ako jazyk, nedostatočná znalosť rozhodného práva či osobitné ťažkosti s prístupom v prípade zraniteľných spotrebiteľov.

(3)Keďže aspoň dve z piatich online transakcií uskutočňujú spotrebitelia s pobytom v Únii s obchodníkmi usadenými v tretích krajinách, rozsah pôsobnosti smernice 2013/11/EÚ by sa mal rozšíriť, aby obchodníci z tretích krajín, ktorí sú ochotní zúčastniť sa na postupe ARS, mali možnosť tak urobiť. Žiadne procesné prekážky by nemali spotrebiteľom s pobytom v Únii brániť v tom, aby riešili spory s obchodníkmi, bez ohľadu na ich sídlo, ak obchodníci súhlasia s využitím postupu ARS prostredníctvom subjektu ARS so sídlom v členskom štáte.

(4)Od prijatia smernice 2011/13/EÚ nadobudli spotrebiteľské spory výrazne komplexnejší charakter. V dôsledku digitalizácie tovaru a služieb či narastajúceho významu elektronického obchodu a digitálnej reklamy pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv sa zvyšuje počet spotrebiteľov, ktorí sú vystavení zavádzajúcim online informáciám a manipulačným rozhraniam, ktoré im bránia rozhodovať sa o svojej kúpe informovane. Preto je potrebné objasniť, že zmluvné spory vznikajúce pri predaji tovaru alebo služieb zahŕňajú digitálny obsah a digitálne služby, a rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice 2011/13/EÚ nad rámec takýchto sporov, aby sa spotrebitelia mohli domáhať nápravy za praktiky, ktoré ich poškodzujú, aj pred uzavretím zmluvy bez ohľadu na to, či budú neskôr danou zmluvou viazaní.

(5)Okrem toho by sa smernica 2011/13/EÚ mala vzťahovať aj na práva spotrebiteľa vyplývajúce z právnych predpisov Únie, ktorými sa upravujú vzťahy medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi v prípade, že neexistuje vzťah zmluvnej povahy, a to pokiaľ ide o právo na prístup k tovaru a službám a na zaplatenie za tovar a služby bez toho, aby dochádzalo k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla, ako sa stanovuje v článkoch 4 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 31 ; právo na zriadenie a presun bankových účtov, ako sa stanovuje v článkoch 9, 10, 11 a 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ 32 , a právo nebyť diskriminovaný, ako sa stanovuje v článku 15 uvedenej smernice; právo na transparentné informácie o maloobchodných podmienkach roamingových volaní a SMS správ, ako sa stanovuje v článkoch 13, 14 a 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/612 33 a právo na transparentnosť cien pri leteckom cestovnom a leteckých sadzbách, ako sa stanovuje v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 34 . Malo by sa preto stanoviť, že spory vznikajúce v súvislosti s takýmito kategóriami práv spotrebiteľa, sa môžu riešiť v rámci postupov ARS.

(6)Členské štáty by mali mať právo uplatňovať postupy ARS aj na spory, ktoré sa týkajú iných mimozmluvných práv vyplývajúcich z práva Únie vrátane práv vyplývajúcich z článkov 101 a 102 ZFEÚ alebo práv používateľov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 35 . Tým nie je dotknuté verejné presadzovanie uvedených pravidiel.

(7)Ak medzi poskytovateľom online platformy a príjemcom takejto služby vznikne spor v súvislosti s činnosťami tohto poskytovateľa týkajúcimi sa moderovania nezákonného alebo škodlivého obsahu na jeho platforme, na tento spor sa uplatňuje článok 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 36 o mimosúdnom riešení sporov, v súlade s článkom 2 ods. 4 uvedeného nariadenia, keďže sa v ňom stanovujú podrobnejšie pravidlá v súvislosti s takýmito spormi.

(8)Vymedzenie pojmov „domáci spor“ a „cezhraničný spor“ by sa malo zodpovedajúcim spôsobom upraviť, aby odrážalo rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice 2013/11/EÚ.

(9)V snahe zabezpečiť, aby boli postupy ARS vhodné pre digitálny vek, v ktorom sa komunikácia uskutočňuje online, a to aj v cezhraničnom kontexte, je potrebné zabezpečiť rýchle a spravodlivé postupy pre všetkých spotrebiteľov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby subjekty ARS so sídlom na ich území mali právomoc poskytovať postupy riešenia sporov v prípade sporov medzi obchodníkmi so sídlom mimo Únie a spotrebiteľmi s pobytom na ich území.

(10)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ARS umožňovalo spotrebiteľovi iniciovať a využívať postupy ARS aj offline, ak o to požiada. Zároveň by sa malo zabezpečiť, aby v prípade poskytnutia digitálnych nástrojov mohli tieto nástroje používať všetci spotrebitelia vrátane zraniteľných spotrebiteľov alebo spotrebiteľov s rôznou úrovňou digitálnej gramotnosti. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali účastníci sporu na požiadanie vždy prístup k preskúmaniu automatizovaných postupov fyzickou osobou.

(11)Členské štáty by mali zároveň subjektom ARS umožniť spojiť podobné veci proti konkrétnemu obchodníkovi do jedného postupu, zabezpečiť konzistentnosť výsledkov ARS pre spotrebiteľov, ktorí boli vystavení rovnakým nezákonným praktikám, ako aj väčšiu nákladovú efektívnosť pre subjekty ARS a obchodníkov. Spotrebitelia by mali byť zodpovedajúcim spôsobom informovaní a mali by mať možnosť odmietnuť spojenie svojho sporu.

(12)Členské štáty by mali zároveň zamedziť tomu, aby boli zavedené neprimerané pravidlá, pokiaľ ide o dôvody, na základe ktorých môže subjekt ARS odmietnuť zaoberať sa sporom, ako napr. povinnosť využiť eskalačný mechanizmus spoločnosti po prvom negatívnom kontakte s útvarom vybavovania sťažností alebo povinnosť preukázať, že bolo kontaktované konkrétne oddelenie záručného a pozáručného servisu spoločnosti.

(13)Podľa smernice 2013/11/EÚ môžu členské štáty zaviesť vnútroštátne právne predpisy, ktorými uložia obchodníkom povinnosť zúčastňovať sa na ARS v sektoroch, ktoré považujú za vhodné, a to popri sektorových právnych predpisoch Únie, v ktorých sa stanovuje povinná účasť obchodníkov na ARS. V snahe podporiť účasť obchodníkov na postupoch ARS a zabezpečiť náležité a rýchle postupy ARS by sa od obchodníkov malo vyžadovať, a to najmä v prípade, že ich účasť nie je povinná, aby v presne vymedzenej lehote poskytli subjektom ARS odpoveď, či majú v úmysle zúčastniť sa na navrhovanom postupe.

(14)S cieľom znížiť požiadavky na predkladanie informácií a správ a ušetriť náklady subjektov ARS, príslušných vnútroštátnych orgánov a obchodníkov, by sa mali zjednodušiť požiadavky na predkladanie správ a informácií a malo by sa znížiť množstvo informácií, ktoré subjekty ARS poskytujú príslušným orgánom.

(15)V záujme poskytovania účinnej pomoci spotrebiteľom a obchodníkom v cezhraničných sporoch je potrebné zabezpečiť, aby členské štáty zriadili kontaktné miesta ARS a jasne vymedzili ich úlohy. Európske spotrebiteľské centrá (ďalej len „ESC“) majú dobré predpoklady na vykonávanie takýchto úloh, keďže sa špecializujú na pomoc spotrebiteľom pri problémoch s cezhraničnými nákupmi, členské štáty by však mali mať možnosť zvoliť aj iné orgány s príslušnými odbornými znalosťami. Uvedené určené kontaktné miesta ARS by sa mali oznámiť Komisii.

(16)Napriek tomu, že postupy ARS majú byť jednoduché, spotrebiteľom môže počas postupov ARS poskytovať pomoc tretia strana podľa vlastného výberu. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa takáto pomoc poskytovala v dobrej viere s cieľom umožniť spravodlivý postup a úplne transparentne, najmä pokiaľ ide o prípadné poplatky požadované za takúto pomoc.

(17)V snahe zabezpečiť, aby mohli spotrebitelia ľahko nájsť vhodný subjekt ARS, a to najmä v cezhraničnom kontexte, by Komisia mala vyvinúť a udržiavať digitálny interaktívny nástroj, ktorý poskytuje informácie o hlavných charakteristikách subjektov ARS a odkazy na webové stránky subjektov ARS, ktoré jej boli oznámené.

(18)Smernica 2013/11/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(19)Keďže nariadenie (EÚ) č. 524/2013 sa má zrušiť samostatným aktom, v dôsledku uvedeného zrušenia je takisto potrebné zmeniť smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 37 , (EÚ) 2019/2161 38 a (EÚ) 2020/1828 39 ,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1
Zmeny smernice 2013/11/EÚ

Smernica 2013/11/EÚ sa mení takto:

1.V článku 2 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Táto smernica sa uplatňuje na postupy mimosúdneho riešenia sporov medzi spotrebiteľmi s pobytom v Únii a obchodníkmi ponúkajúcimi uvedeným spotrebiteľom tovar a služby vrátane digitálneho obsahu a digitálnych služieb prostredníctvom intervencie subjektu ARS, ktorý navrhne alebo uloží riešenie alebo nadviaže kontakt medzi oboma účastníkmi s cieľom uľahčiť dosiahnutie zmierlivého riešenia, pokiaľ ide o:

a)zmluvné záväzky vyplývajúce z kúpnych zmlúv vrátane zmlúv o poskytovaní digitálneho obsahu alebo zmlúv o službách;

b)práva spotrebiteľa uplatniteľné v mimozmluvných situáciách a situáciách pred uzavretím zmluvy a stanovené v práve Únie, ktoré sa týkajú:

i)nekalých obchodných praktík a podmienok;

ii)povinných informácií pred uzavretím zmluvy;

iii)nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska;

iv)prístupu k službám a dodávkam;

v)prostriedkov nápravy v prípade nesúladu výrobkov a digitálneho obsahu;

vi)práva zmeniť poskytovateľov a

vii)práv cestujúcich.

Členské štáty môžu uplatňovať postupy ARS stanovené v tejto smernici aj na iné kategórie sporov, ako sú spory uvedené v prvom pododseku písm. b).“.

2.V článku 4 ods. 1 sa písmená e) a f) nahrádzajú takto:

„e) „vnútroštátny spor“ je spor medzi spotrebiteľom a obchodníkom týkajúci sa zmluvných záväzkov a/alebo práv spotrebiteľa stanovených v právnych predpisoch Únie, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1, ak má spotrebiteľ pobyt v rovnakom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má obchodník sídlo;

f) „cezhraničný spor“ je spor medzi spotrebiteľom a obchodníkom týkajúci sa zmluvných záväzkov a/alebo práv spotrebiteľa stanovených v právnych predpisoch Únie, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1, ak má spotrebiteľ pobyt v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má obchodník sídlo, alebo ak má spotrebiteľ pobyt v členskom štáte a obchodník má sídlo mimo Únie;“.

3.Článok 5 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty uľahčia prístup spotrebiteľov k postupom ARS a zabezpečia, aby spory, na ktoré sa uplatňuje táto smernica a do ktorých je zapojený obchodník so sídlom na ich území alebo obchodník, ktorý nemá sídlo na území žiadneho členského štátu, ale ktorý spotrebiteľom s pobytom na ich území ponúka tovar a služby vrátane digitálneho obsahu a digitálnych služieb, mohli byť postúpené subjektu ARS, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v tejto smernici.“;

b)V odseku 2 sa písmená a) až d) nahrádzajú takto:

„a) zaistili, aby spotrebitelia mohli predkladať sťažnosti a požadovanú sprievodnú dokumentáciu online vysledovateľným spôsobom a zabezpečili, aby spotrebitelia mohli na požiadanie predkladať túto dokumentáciu a mať k nej prístup aj v nedigitálnom formáte;

b) ponúkali digitálne postupy ARS prostredníctvom ľahko dostupných a inkluzívnych nástrojov;

c) udelili účastníkom sporu právo požiadať o preskúmanie výsledku postupu ARS fyzickou osobou v prípade, že sa postup vykonával automatizovanými prostriedkami;

d) mohli spojiť podobné veci proti konkrétnemu obchodníkovi do jedného postupu pod podmienkou, že dotknutý spotrebiteľ je o tom informovaný a nenamieta proti tomu;“;

c)V odseku 4 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) spotrebiteľ sa nepokúsil kontaktovať s dotknutým obchodníkom, aby o svojej sťažnosti diskutoval a snažil sa v prvom rade vyriešiť problém priamo s obchodníkom, ale bez toho, aby zaviedli neprimerané pravidlá upravujúce formu takéhoto kontaktu;“;

d)Dopĺňa sa tento odsek 8:

„8. Členské štáty zabezpečia, aby obchodníci so sídlom na ich území, ktorých kontaktuje subjekt ARS z ich krajiny alebo z iného členského štátu, informovali uvedený subjekt ARS o tom, či súhlasia s účasťou na navrhovanom postupe, a aby odpovedali v primeranej lehote, ktorá nepresiahne 20 pracovných dní.“.

4.V článku 7 sa odsek 2 mení takto:

a)v úvodnom súvetí sa prvá veta nahrádza takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby subjekty ARS zverejňovali na svojich webových stránkach, na požiadanie na trvalom nosiči, a akýmikoľvek inými prostriedkami, ktoré považujú za vhodné, dvojročné správy o činnosti“.;

b)Písmeno h) sa vypúšťa.

5.V článku 13 sa vypúšťa odsek 3.

6.Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

Pomoc spotrebiteľom

1. Členské štáty zabezpečia, aby v súvislosti s cezhraničnými spormi mali spotrebitelia a obchodníci možnosť získať pomoc pri prístupe k subjektu alebo subjektom ARS, ktoré sú príslušné na riešenie ich cezhraničných sporov.

2. Každý členský štát určí kontaktné miesto ARS zodpovedné za úlohu uvedenú v odseku 1. Každý členský štát oznámi názov a kontaktné údaje svojho kontaktného miesta ARS Komisii. Členské štáty zveria zodpovednosť za prevádzku kontaktných miest ARS svojmu centru, ktoré patrí do siete európskych spotrebiteľských centier, alebo, ak to nie je možné, spotrebiteľským organizáciám alebo akémukoľvek inému orgánu zaoberajúcemu sa ochranou spotrebiteľa.

3. Kontaktné miesta ARS uľahčujú komunikáciu medzi účastníkmi a príslušným subjektom ARS, čo môže zahŕňať najmä:

a)pomoc pri predkladaní sťažnosti a prípadne súvisiacej dokumentácie;

b)poskytnutie všeobecných informácií účastníkom a subjektom ARS o právach spotrebiteľa v EÚ;

c)objasnenie účastníkom, aké procedurálne pravidlá uplatňujú konkrétne subjekty ARS;

d)informovanie sťažovateľa o iných prostriedkoch nápravy v prípade, že spor nemožno vyriešiť prostredníctvom postupu ARS.

4. Členské štáty môžu udeliť kontaktným miestam ARS právo poskytovať spotrebiteľom a obchodníkom pomoc pri prístupe k subjektom ARS uvedenú v tomto článku aj v súvislosti s vnútroštátnymi spormi.

5. Členské štáty zabezpečia, aby všetci aktéri, ktorí poskytujú spotrebiteľom pomoc pri cezhraničných alebo vnútroštátnych sporoch, konali v dobrej viere s cieľom umožniť účastníkom sporu, aby dosiahli jeho zmierlivé vyriešenie, a poskytovali spotrebiteľom relevantné informácie úplne transparentne vrátane informácií o procesných pravidlách a akýchkoľvek uplatniteľných poplatkoch.“.

7.V článku 19 ods. 3 sa vypúšťajú písmená f), g) a h).

8.V článku 20 sa dopĺňa tento odsek:

„8. Komisia vytvorí a udržiava digitálny interaktívny nástroj, ktorý poskytuje všeobecné informácie o prostriedkoch nápravy pre spotrebiteľov a odkazy na webové stránky subjektov ARS, ktoré jej boli oznámené v súlade s odsekom 2 tohto článku.“.

9.K článku 24 sa dopĺňa tento odsek 4:

„4. Členské štáty oznámia do [vložte dátum] Komisii názvy a kontaktné údaje kontaktných miest ARS určených v súlade s článkom 14 ods. 2.“.

Článok 2
Zmena smernice (EÚ) 2015/2302

V článku 7 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2302 sa písmeno g) nahrádza takto:

„g) informácie o dostupných interných postupoch vybavovania sťažností a o mechanizmoch alternatívneho riešenia sporov (ARS) podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ 40 a prípadne o subjekte ARS, v ktorého pôsobnosti je daný obchodník;“.

Článok 3
Zmena smernice (EÚ) 2019/2161

V článku 5 smernice (EÚ) 2019/2161 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) podať sťažnosť príslušnému centru siete európskych spotrebiteľských centier v závislosti od zúčastnených strán.“.

Článok 4 
Zmena smernice (EÚ) 2020/1828

V prílohe I k smernici (EÚ) 2020/1828 sa vypúšťa bod 44.

Článok 5
Transpozícia

1.Členské štáty do [dd/mesiac/rok – 1 rok po nadobudnutí účinnosti] prijmú a uverejnia opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 tejto smernice. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto opatrenia uplatňujú od [dátum].

2.Členské štáty do [dd/mesiac/rok... 1 rok po nadobudnutí účinnosti nariadenia xx/.... [návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 524/2013 o riešení spotrebiteľských sporov online]], prijmú a uverejnia opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2, 3 a 4 tejto smernice. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto opatrenia uplatňujú od [vložte dátum].

3.Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach uvedených v odsekoch 1 a 2 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

4.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 6
Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 7
Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

(1)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32013L0011 .

(2)    Pozri riadok 8 prílohy II (Refit) https://commission.europa.eu/strategy-documents/commission-work-programme/commission-work-programme-2023_en .

(3)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online), https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32013R0 . 

(4)    COM(2023) 168.

(5)    V článku 169 ZFEÚ sa uvádza, že ciele podpory záujmov spotrebiteľov a zabezpečenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov možno dosiahnuť prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku 114 ZFEÚ.

(6)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1).

(7)    Uvedené hodnotenie sa takisto zverejňuje v balíku spoločne s návrhom.

(8)     https://www.eccnet.eu/publications .

(9)     https://www.beuc.eu/sites/default/files/publications/beuc-x-2022-062_adr_position_paper.pdf .

(10)    Podiel 180 000 : 300 000 teraz vynásobený počtom 400 000.

(11)    Vo vymedzení problému sa uvádza 96 000, t. j. 32 % z celkového počtu. Pri východiskovom počte 400 000 je to 128 000. Nie je známe, koľko nezodpovedaných oznámení pripadá na MSP a koľko na veľké podniky.

(12)    Na aktualizáciu hodnôt sa uplatňuje 3 % diskontný koeficient.

(13)    Pripomíname, ako sa uvádza v hodnotení (v prílohe 6), že účasť obchodníka je zakaždým povinná v šiestich členských štátoch (DK, HU, IS, LT, LV, SK). V ďalších siedmich členských štátoch je účasť obchodníkov povinná v určitých odvetviach (AT, CY, CZ, DE, EL, ES, NL) a v ďalších štyroch sa účasť obchodníkov vyžaduje za určitých okolností (BE, HR, PT, SE). Kvôli zjednodušeniu výpočtu sa táto skutočnosť v uvedených odhadoch nezohľadňuje, pričom sa uznáva, že ide o obmedzenie.

(14)    Pri uplatnení rovnakej logiky, podľa ktorej približne 60 % podnikov zvyčajne dospeje k dohode so spotrebiteľom, ak dostanú výzvu od ESC. Tak sa dospelo k odhadu, že 60 % podnikov vyzvaných na odpoveď by odpovedalo kladne.

(15)    300 000 – 180 000 v základnom scenári + 77 000.

(16)    200 000 × 90 % × 185 EUR.

(17)    300 EUR za spor, pozri vymedzenie problému.

(18)    Treba však vziať do úvahy, že subjekty ARS by po určitom čase dosiahli úspory z rozsahu a zohľadniť by sa mali len marginálne náklady na pridanie ďalších sporov. Okrem toho náklady, ktoré sa s týmito dodatočnými spormi spájajú, predchádzajú vzniku väčších nákladov, ktoré by vznikli viacerým účastníkom, ak by prípady skončili na súde.

(19)    Ide o konzervatívny odhad potenciálnej úspory. Zohľadňuje sa v ňom počet potenciálnych sporov (380 000), pričom sa predpokladá, že len 10 % z nich by bolo spojených do jedného postupu. Keďže priemerná hodnota sporu je 300 EUR, úspora predstavuje 11 miliónov EUR.

(20)    Consumer Conditions Scoreboard - Consumers at home in the Single Market (Hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských podmienok – spotrebitelia doma na jednotnom trhu), 2019, consumers-conditions-scoreboard-2019_pdf_en.pdf (europa.eu) .

(21)    V behaviorálnej štúdii o ARS/RSO sa dospelo k záveru, že „informácie poskytované na webových stránkach subjektov ARS podľa všetkého nie sú hlavnou hnacou silou využívania ARS“. Platí to najmä v prípadoch, keď obchodník, ktorý musí tieto informácie zverejniť, nemá v úmysle sa zapojiť.

(22)    Posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) a návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riešení spotrebiteľských sporov online (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) [COM(2011) 793 final] [SEC(2011) 1409 final].

(23)    254 EUR × 1,2217 ako kumulatívna inflácia v rokoch 2012 až 2023 (2013dollars.com/Europe).

(24)    Eurostat: 500 000 nových veľkoobchodníkov a maloobchodníkov ročne v EÚ × 64 % = 320 000.

(25)    320 000 (pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou) × 310 EUR (náklady obchodníkov na splnenie povinnosti poskytovať informácie).

(26)    35 % celkových nákladov (posúdenie vplyvu z roku 2011), t. j. 109 EUR. Predpokladá sa, že 10 % z nich by potrebovalo každý rok dotlač, čo predstavuje náklady vo výške 11 EUR na existujúci podnik, ktorý nepatrí k subjektu ARS (23 000 000 × 64 % = 15 000 000).

(27)    Kontaktné miesta RSO sú financované z rozpočtu členských štátov, zatiaľ čo ESC sú spolufinancované z prostriedkov EÚ. Presunom týchto pracovných miest by sa znížili výdavky členských štátov a zvýšili by sa výdavky EÚ.

(28)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/690 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Program pre vnútorný trh, konkurencieschopnosť podnikov vrátane malých a stredných podnikov, oblasť rastlín, zvierat, potravín a krmív a európsku štatistiku (Program pre jednotný trh) a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 99/2013, (EÚ) č. 1287/2013, (EÚ) č. 254/2014 a (EÚ) č. 652/2014 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 153, 3.5.2021, s. 1 – 47).

(29)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63).

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1).

(31)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 60 I, 2.3.2018, s. 1).

(32)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/612 zo 6. apríla 2022 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 115, 13.4.2022, s. 1).

(34)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. ES L 293 31.10.2008, s. 3).

(35)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (akt o digitálnych trhoch) (Ú. v. EÚ L 265, 12.10.2022, s. 1).

(36)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1).

(37)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 11.12.2015, s. 1).

(38)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019, s. 7).

(39)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/988 z 10. mája 2023 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES a smernica Rady 87/357/EHS (Ú. v. EÚ L 135, 23.5.2023, s. 1).

(40)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63).“