EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 10. 2023

COM(2023) 642 final

2023/0371(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1806, pokiaľ ide o revíziu mechanizmu pozastavenia

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Bezvízový styk prináša EÚ a partnerom na celom svete značné výhody. Ide o dôležitý nástroj, ktorý podporuje kontakty medzi ľuďmi, cestovný ruch, hospodársky rozvoj a kultúrnu výmenu a vďaka ktorému je cestovanie pohodlnejšie. EÚ v súčasnosti uplatňuje bezvízový styk so 60 tretími krajinami 1 . V rámci tohto režimu môžu štátni príslušníci týchto krajín vstúpiť bez víz do schengenského priestoru na účely krátkodobého pobytu v trvaní najviac 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia. Bezvízová politika EÚ je založená na zásade vízovej reciprocity.

Bezvízový styk prináša kľúčové výhody pre občanov na oboch stranách, pričom ďalej posilňuje vzťahy EÚ so svojimi partnermi. Podporuje sektor cestovného ruchu a turizmu, ktorý sa podľa odhadov OECD podieľal v roku 2019 na celosvetovom vývoze 7 % 2 a približne 4,4 % na tvorbe HDP krajín OECD 3 . Bezvízový styk zároveň podporuje kultúrne a akademické výmeny. Podporuje tiež diplomatické vzťahy a medzinárodnú spoluprácu, čo vedie k väčšej politickej súčinnosti v rôznych oblastiach siahajúcich od obchodnej a hospodárskej spolupráce, cez bezpečnosť až po inovácie a technológie.

Počet cestujúcich medzi EÚ a krajinami mimo EÚ oslobodenými od vízovej povinnosti predstavoval v roku 2019 celkom 364,8 milióna. V porovnaní s rokom 2018 ide o 7 % nárast 4 .

Monitorovanie bezvízových režimov EÚ zo strany Komisie vrátane jej správ predkladaných v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti 5 zároveň ukázalo, že bezvízový styk môže viesť aj k významným migračným a bezpečnostným výzvam.

Bezvízový styk môže viesť k zvýšeniu neregulárnej migrácie v dôsledku prekročenia dĺžky oprávneného pobytu cestujúcimi oslobodenými od vízovej povinnosti alebo v dôsledku veľkého počtu žiadostí o azyl podaných štátnymi príslušníkmi tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti s nízkou mierou uznaných žiadostí o azyl (neopodstatnené žiadosti o azyl). Okrem toho v dôsledku nedostatočného zosúladenia vízovej politiky s vízovou politikou EÚ sa v niektorých prípadoch môže z tretej krajiny oslobodenej od vízovej povinnosti stať tranzitný uzol pre neoprávnený vstup do EÚ.

Navyše systémy udeľovania občianstva investorom, ktoré používajú tretie krajiny s bezvízovým prístupom do EÚ, môžu predstavovať riziká pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť členských štátov alebo ich ohrozenie, pričom môže okrem iného ísť o riziká súvisiace s prenikaním organizovanej trestnej činnosti, praním špinavých peňazí, daňovými únikmi a korupciou. Systémy udeľovania občianstva investorom majú za cieľ prilákať investície tým, že investorom z tretích krajín udelia práva vyplývajúce z občianstva dotknutej krajiny za menej striktných podmienok ako v prípade bežného procesu naturalizácie 6 . Ak štátni príslušníci tretích krajín, od ktorých by sa inak vo vzťahu k EÚ vyžadovali víza, získajú občianstvo krajiny oslobodenej od vízovej povinnosti vďaka takýmto systémom, môžu ich využiť na obchádzanie riadneho konania o udelení krátkodobého víza a posúdenia migračných a bezpečnostných rizík, ktoré tento proces zahŕňa.

Nedávne geopolitické udalosti výrazne ovplyvnili bezpečnosť a vonkajšie hranice členských štátov, čo dokazuje, že zahraničné zasahovanie môže predstavovať vážne ohrozenie bezpečnosti členských štátov. Európska rada v októbri 2021 prijala závery 7 , v ktorých vyzvala Komisiu, aby navrhla zmeny právneho rámca EÚ s cieľom zabezpečiť primeranú reakciu na hybridné útoky. Mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti by bol súčasťou súboru nástrojov, ktorými by EÚ reagovala na hybridné hrozby, ako napr. štátom podporovanú inštrumentalizáciu migrantov.

V snahe účinnejšie reagovať na množstvo výziev vyplývajúcich z bezvízového styku v neustále sa meniacom geopolitickom kontexte a s prihliadnutím na konzultácie s Európskym parlamentom, členskými štátmi a inými zúčastnenými stranami je cieľom tohto návrhu prispôsobiť mechanizmus pozastavenia takýmto výzvam, a to zmenou príslušných ustanovení stanovených v článku 8 nariadenia (EÚ) 2018/1806.

Mechanizmus pozastavenia bezvízového styku

Nariadením (EÚ) 2018/1806 sa zabezpečuje úplná harmonizácia, pokiaľ ide o tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci podliehajú povinnosti mať pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza (ďalej tiež „vízová povinnosť“), a krajiny, ktorých štátni príslušníci sú od uvedenej povinnosti oslobodení. Stanovuje sa v ňom aj možnosť dočasne pozastaviť oslobodenie od vízovej povinnosti (ďalej len „mechanizmus pozastavenia“).

Tento mechanizmus pozastavenia bol prvýkrát zavedený v roku 2013 10 , pričom jeho hlavným cieľom bolo umožniť dočasné pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti v prípade náhleho a výrazného zvýšenia neregulárnej migrácie. Mechanizmus sa následne revidoval v roku 2017 11 tak, že sa členským štátom uľahčilo oznamovanie okolností vedúcich k prípadnému pozastaveniu a Komisii sa umožnilo aktivovať mechanizmus pozastavenia z vlastnej iniciatívy.

V súčasnosti sa na základe článku 8 ods. 2, 3 a 4 nariadenia (EÚ) 2018/1806 môže mechanizmus pozastavenia aktivovať v prípade:

·výrazného zvýšenia (t. j. zvýšenia presahujúceho prahovú hodnotu 50 %) počtu štátnych príslušníkov danej tretej krajiny, ktorým bol odopretý vstup alebo o ktorých sa zistilo, že sa neoprávnene zdržiavajú na území tohto členského štátu,

·výrazného zvýšenia (t. j. zvýšenia presahujúceho prahovú hodnotu 50 %) počtu žiadostí o azyl od štátnych príslušníkov tretej krajiny, pre ktorú je miera uznaných žiadostí o azyl nízka,

·zníženia miery spolupráce v oblasti readmisie s touto treťou krajinou,

·zvýšenia rizika pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť členských štátov alebo ich bezprostredného ohrozenia, a to najmä v prípade výrazného nárastu závažných trestných činov spojených so štátnymi príslušníkmi dotknutej tretej krajiny,

·tretích krajín, ktoré boli oslobodené od vízovej povinnosti na základe dialógu o liberalizácii vízového režimu, pri neplnení konkrétnych požiadaviek, ktoré boli použité na hodnotenie vhodnosti priznania liberalizácie vízového režimu.

Na aktivovanie postupu pozastavenia musí Komisia informovať Európsky parlament a Radu, a to buď po preskúmaní oznámenia členských štátov, alebo na základe vlastnej analýzy, a následne môže rozhodnúť, že sú potrebné opatrenia, a aktivovať mechanizmus. Postup pozastavenia sa aktivuje automaticky, ak jednoduchá väčšina členských štátov oznámi Komisii existenciu jednej alebo viacerých z uvedených okolností.

Postup pozastavenia pozostáva z troch fáz:

1.Pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti má počiatočné trvanie deväť mesiacov a rozhoduje sa o ňom vykonávacím aktom Komisie. Počas obdobia pozastavenia by mala Komisia nadviazať s dotknutou treťou krajinou posilnený dialóg s cieľom dosiahnuť nápravu daných okolností.

2.Ak okolnosti, ktoré viedli k pozastaveniu, pretrvávajú, pozastavenie by sa malo delegovaným aktom predĺžiť o ďalších 18 mesiacov.

3.Ak sa do konca druhej fázy nenájde žiadne riešenie, Komisia môže riadnym legislatívnym postupom navrhnúť trvalé ukončenie oslobodenia od vízovej povinnosti a presun tretej krajiny z prílohy II do prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/1806.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V nariadení (EÚ) 2018/1806 sa uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti. Nariadenie (EÚ) 2018/1806 uplatňujú všetky členské štáty okrem Írska. Uplatňuje ho aj Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Nariadenie je súčasťou spoločnej vízovej politiky EÚ pre krátkodobé pobyty nepresahujúce 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

Zmena je v súlade s najnovším hlavným vývojom v oblasti vízovej a hraničnej politiky, ktorá má za cieľ posilniť bezpečnosť schengenského priestoru:

–nedávno revidované nariadenie o vízovom informačnom systéme (VIS) 12 umožní dôkladnejšie kontroly žiadateľov o vízum, odstráni medzery v informáciách o bezpečnosti vďaka lepšie fungujúcej výmene informácií medzi členskými štátmi a zlepší boj proti únosom detí a obchodovaniu s nimi znížením veku odberu odtlačkov prstov u maloletých osôb. Okrem toho sa vízový informačný systém rozšíri tak, aby zahŕňal dlhodobé víza a povolenia na pobyt,

–Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) 13 je súčasťou rámca inteligentnej hranice a interoperability a zavádza online cestovné povolenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín bez vízovej povinnosti,

–systém vstup/výstup (EES) 14 bude vyžadovať od každého cestujúceho, ktorý chce navštíviť schengenský priestor na účely krátkodobého pobytu, aby zaznamenal svoj vstup a výstup na hraničnom priechode na vonkajších hraniciach, čo umožní odhaľovanie osôb, ktoré prekročili dĺžku oprávneného pobytu,

–Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) umožňuje výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi hraničnej kontroly, colnými a policajnými orgánmi, čím sa zabezpečuje, že voľný pohyb osôb v rámci EÚ sa uskutočňuje v bezpečnom prostredí 15 .

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Táto iniciatíva je v súlade s migračnou politikou, politikou riadenia hraníc a bezpečnostnou politikou EÚ, keďže jej hlavným cieľom je riešiť bezpečnostné riziká a riziká neregulárnej migrácie pre schengenský priestor.

Navrhovaná revízia mechanizmu pozastavenia prispeje najmä k podpore cieľov EÚ v oblasti migrácie a bezpečnosti prostredníctvom boja proti možnému zneužívaniu spojenému s bezvízovým stykom, čo pre členské štáty predstavuje viaceré riziká, pokiaľ ide o neregulárnu migráciu, verejný poriadok a bezpečnosť.

Táto iniciatíva je v súlade s vonkajšími vzťahmi EÚ (vrátane rešpektovania ľudských práv a základných slobôd), a najmä s jej politikou rozširovania, pokiaľ ide o tretie krajiny oslobodené od vízovej povinnosti s vyhliadkami na pristúpenie.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom návrhu je článok 77 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorým sa Únia splnomocňuje vypracovať opatrenia týkajúce sa spoločnej politiky v oblasti víz a iných povolení na krátkodobý pobyt. Navrhované pozmeňujúce nariadenie bude predstavovať vývoj schengenského acquis.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Mechanizmus pozastavenia stanovený nariadením (EÚ) 2018/1806 je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej vízovej politiky EÚ. Cieľ posilniť tento mechanizmus možno dosiahnuť len opatreniami na úrovni Únie, konkrétne zmenou nariadenia. Na dosiahnutie cieľa príslušnej politiky členské štáty nemôžu konať samostatne.

•Proporcionalita

Podľa zásady proporcionality stanovenej v článku 5 ods. 4 ZEÚ je potrebné zosúladiť povahu a intenzitu daného opatrenia so zisteným problémom. Všetky otázky, ktoré sa riešia v tejto legislatívnej iniciatíve, si vyžadujú legislatívne opatrenia na úrovni EÚ, čo umožní členským štátom účinne riešiť tieto problémy.

Hlavným účelom tohto návrhu je lepšie vybaviť mechanizmus pozastavenia tak, aby mohol rýchlo a rozhodne reagovať na vznikajúce výzvy v oblasti neregulárnej migrácie a bezpečnosti v tretích krajinách oslobodených od vízovej povinnosti a bojovať proti akémukoľvek zneužívaniu bezvízového styku.

Mechanizmus pozastavenia by mal zároveň zostať mechanizmom, ktorý sa uplatňuje ako posledná možnosť, a nie automaticky, a pri každom rozhodnutí v tejto súvislosti by sa mali naďalej náležite zohľadňovať celkové vzťahy medzi EÚ a dotknutými tretími krajinami, ako aj celkový politický kontext.

Navrhované zmeny by neprekročili rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov vysvetlených v predchádzajúcich oddieloch.

•Výber nástroja

Ciele tohto návrhu možno dosiahnuť len formou legislatívneho aktu, ktorým sa mení existujúci mechanizmus pozastavenia. Preto je potrebné nariadenie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1806.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Mechanizmus pozastavenia stanovený v nariadení (EÚ) 2018/1806 bol aktivovaný dvakrát: prvýkrát v máji 2019 v nadväznosti na oznámenie členského štátu, ktorý uviedol zvýšenie počtu neopodstatnených žiadostí o azyl a nárast závažných trestných činov spáchaných štátnymi príslušníkmi tretej krajiny oslobodenej od vízovej povinnosti; druhýkrát v roku 2022 po analýze Komisie, ktorá viedla k dočasnému pozastaveniu oslobodenia tretej krajiny od vízovej povinnosti z dôvodu používania systému udeľovania občianstva investorom, čo predstavovalo zvýšené riziko pre vnútornú bezpečnosť a verejný poriadok členských štátov.

Oznámenie, ktoré Komisii predložil členský štát v máji 2019, preukázalo, že prahové hodnoty na aktiváciu mechanizmu pozastavenia nebolo možné dosiahnuť napriek oznámenému zvýšeniu počtu neopodstatnených žiadostí o azyl a nárastu závažných trestných činov spáchaných štátnymi príslušníkmi krajiny oslobodenej od vízovej povinnosti registrovaných v tomto členskom štáte. Zatiaľ čo Komisia v posúdení dospela k záveru, že podmienky na aktiváciu mechanizmu neboli za uvedených okolností splnené, niekoľko členských štátov sa počas diskusií v Rade domnievalo, že tieto prahové hodnoty by mali byť stanovené na nižšej úrovni.

Ako sa požaduje v článku 9 ods. 2 a článku 10 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1806, Komisia v roku 2021 predložila správu o účinnosti mechanizmu pozastavenia a delegovaných aktoch v rámci takéhoto mechanizmu 16 . V správe sa dospelo k záveru, že hoci mechanizmus neviedol k pozastaveniu oslobodenia od vízovej povinnosti, jeho existencia stimulovala tretie krajiny oslobodené od vízovej povinnosti k dôležitým reformám v oblasti riadenia migrácie, bezpečnosti, právneho štátu a ľudských práv.

V roku 2022 viedla aktivácia mechanizmu prvýkrát k pozastaveniu oslobodenia tretej krajiny od vízovej povinnosti 17 . Tieto skúsenosti v praxi poukázali na ťažkosti pri aktivácii mechanizmu z dôvodu zdĺhavého postupu a opäť ukázali, že dosiahnutie prahových hodnôt požadovaných v súčasných pravidlách sa môže ukázať ako zložité, a to na úkor cieľa poskytnúť urýchlenú reakciu na predchádzanie neregulárnej migrácii a bezpečnostným rizikám vyplývajúcim z bezvízového styku.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Posúdenie vplyvu

•Základné práva

4.VPLYVY NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Ako sa už vyžaduje v súčasnom článku 8 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1806, v prípade tretích krajín, ktoré boli uvedené v prílohe II vzhľadom na úspešné ukončenie dialógu o liberalizácii vízového režimu, bude Komisia naďalej v plnej miere hodnotiť nepretržité plnenie požiadaviek liberalizácie vízového režimu a predkladať o tom správy počas obdobia siedmich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti liberalizácie vízového režimu pre danú tretiu krajinu.

Po uplynutí tohto sedemročného obdobia bude predkladanie správ o týchto krajinách pokračovať, ale bude zamerané na konkrétne výzvy a priority. Komisia sa môže takisto rozhodnúť predložiť správu o krajinách oslobodených od vízovej povinnosti v ďalších geografických oblastiach mimo susedstva EÚ a zameria sa na krajiny, v ktorých sa môžu vyskytnúť problémy a v ktorých môže byť potrebná ďalšia spolupráca na riešenie konkrétnych migračných a/alebo bezpečnostných výziev, ktoré by sa mohli posúdiť v rámci mechanizmu pozastavenia.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Vzhľadom na to, že článkom 8e sa stanovuje zrýchlený postup, článok 11 sa takisto mení s cieľom uviesť odkaz na príslušný postup v článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

2023/0371 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1806, pokiaľ ide o revíziu mechanizmu pozastavenia

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 22 uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci majú mať pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení pri pobytoch nepresahujúcich 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

(2)Mechanizmus, ktorým sa dočasne pozastavuje oslobodenie štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v zozname v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1806 od vízovej povinnosti (ďalej len „mechanizmus pozastavenia“) by sa mal posilniť, aby mala Únia k dispozícii účinnejšie ochranné opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť celej škále rizík z hľadiska neregulárnej migrácie, verejného poriadku a bezpečnosti spojených s tretími krajinami uvedenými v zozname v danej prílohe II, ako aj zneužívaniu oslobodenia od vízovej povinnosti prostredníctvom systémov udeľovania občianstva investorom používaných týmito tretími krajinami.

(3)Konkrétne by sa malo zjednodušiť využívanie mechanizmu pozastavenia, a to rozšírením možných dôvodov na pozastavenie, prispôsobením príslušných prahových hodnôt a postupov a posilnením povinností Komisie v oblasti monitorovania a predkladania správ.

(4)Únia uzavrela s krajinami uvedenými v zozname v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1806 viacero dohôd o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch, ktoré môžu zahŕňať odlišné dôvody na pozastavenie alebo odlišné postupy ako tie, ktoré sú stanovené v mechanizme pozastavenia, a v budúcnosti môže uzavrieť ďalšie takéto dohody. Keďže Únia dodržiava medzinárodné dohody, a je teda týmito dohodami viazaná, namiesto príslušných ustanovení mechanizmu pozastavenia by sa mali uplatňovať príslušné odlišné ustanovenia stanovené v uvedených dohodách.

(5)Európska rada vo svojich záveroch z 22. októbra 2021 vyzvala Komisiu, aby navrhla všetky potrebné zmeny právneho rámca Únie a konkrétne opatrenia, ktoré by zabezpečili okamžitú a primeranú reakciu na hybridné hrozby v súlade s právom Únie a medzinárodnými záväzkami. Preto by malo byť možné aktivovať mechanizmus pozastavenia v prípade rizík pre verejný poriadok či vnútornú bezpečnosť členských štátov alebo ich ohrozenia vyplývajúcich z hybridných hrozieb, ako sú situácie štátom podporovanej inštrumentalizácie migrantov zameranej na destabilizáciu alebo oslabenie spoločnosti a kľúčových inštitúcií.

(6)Systémy udeľovania občianstva investorom používané tretími krajinami uvedenými v zozname v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1806 umožňujú pri cestách do Únie bezvízový styk štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí by inak podliehali vízovej povinnosti. V rámci systému udeľovania občianstva investorom sa občianstvo udeľuje výmenou za vopred určené platby alebo investície bez toho, aby existovala nejaká skutočná väzba na dotknutú tretiu krajinu. Hoci Únia rešpektuje právo zvrchovaných krajín rozhodovať o svojich vlastných procesoch naturalizácie, tretie krajiny oslobodené od vízovej povinnosti by mali byť odrádzané od toho, aby využívali bezvízový prístup do Únie ako nástroj na získavanie individuálnych investícií výmenou za svoje občianstvo. V snahe zabrániť tomu, by bol bezvízový prístup do Únie využívaný na tento účel, by malo byť možné pozastaviť oslobodenie od vízovej povinnosti pre tretiu krajinu, ktorá sa rozhodne používať takéto systémy udeľovania občianstva investorom, na základe ktorých sa občianstvo udeľuje bez toho, aby existovala nejaká skutočná väzba na dotknutú tretiu krajinu.

(7)Ak vízová politika tretej krajiny uvedenej v zozname v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1806 nie je zosúladená s vízovou politikou Únie, pokiaľ ide o zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov víza, môže to viesť k neregulárnej migrácii do Únie, najmä ak sa dotknutá tretia krajina nachádza v tesnej geografickej blízkosti Únie. Mechanizmus pozastavenia by preto malo byť možné aktivovať vtedy, ak Komisia na základe posúdenia dospeje k záveru, že existuje riziko výrazného nárastu počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi danej tretej krajiny, ktorí legálne prichádzajú na územie danej tretej krajiny a následne neregulárne vstupujú na územie členských štátov.

(8)Prahové hodnoty na aktivovanie mechanizmu pozastavenia v prípade výrazného nárastu počtu štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorým bol odopretý vstup alebo o ktorých sa zistilo, že sa na území členského štátu zdržiavajú neoprávnene, alebo počtu žiadostí o azyl od štátnych príslušníkov danej tretej krajiny, pre ktorú je miera uznaných žiadostí nízka, resp. počtu závažných trestných činov spojených so štátnymi príslušníkmi danej tretej krajiny, by mali podliehať individuálnemu posúdeniu zo strany Komisie. Konkrétne by mala mať Komisia možnosť posúdiť, či v prípadoch oznámených členskými štátmi alebo na základe svojej vlastnej analýzy existujú osobitné okolnosti, ktoré by odôvodňovali uplatňovanie nižších alebo vyšších prahových hodnôt, ako sú prahové hodnoty uvedené v príslušných ustanoveniach nariadenia (EÚ) 2018/1806. Pri tomto posudzovaní by mala Komisia zohľadniť napríklad počet neoprávnených prekročení vonkajších hraníc členských štátov, neopodstatnených žiadostí o azyl alebo trestných činov úmerne k počtu a veľkosti dotknutých členských štátov a vplyv tohto počtu na celkovú migračnú situáciu, fungovanie azylových systémov alebo vnútornú bezpečnosť dotknutých členských štátov, ako aj opatrenia prijaté dotknutou treťou krajinou na nápravu situácie.

(9)Na to, aby mohli členské štáty Komisii oznámiť okolnosti, ktoré môžu predstavovať dôvod na pozastavenie, mali by mať možnosť zohľadniť referenčné obdobie, ktoré je dlhšie ako dva mesiace, aby tak dokázali identifikovať nielen náhle zmeny príslušnej situácie, ale aj dlhodobejšie trendy, ktoré môžu odôvodniť použitie mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti.

(10)Komisia by mala vždy, keď to považuje za potrebné, resp. na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady predložiť správu o výsledkoch svojho systematického monitorovania bezvízového režimu so všetkými tretími krajinami uvedenými v zozname v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1806. Správa by sa mala zamerať na tie tretie krajiny, ktoré podľa analýzy Komisie predstavujú špecifické problémy, ktoré v prípade, že sa neriešia, môžu viesť k aktivácii mechanizmu pozastavenia. Ak to Komisia považuje za potrebné, mala by zvážiť najmä predkladanie správ o krajinách, ktoré boli do zoznamu v prílohe II zahrnuté nedávno bez toho, aby absolvovali dialóg o liberalizácii vízového režimu, a to najmä v prvých rokoch po tom, ako oslobodenie od vízovej povinnosti nadobudne vo vzťahu k týmto krajinám účinnosť.

(11)Ak bolo vo vzťahu k tretej krajine prijaté rozhodnutie o dočasnom pozastavení oslobodenia od vízovej povinnosti, mal by existovať primeraný časový rámec pre posilnený dialóg medzi Komisiou a dotknutou treťou krajinou zameraný na nápravu okolností, ktoré viedli k tomuto pozastaveniu. Trvanie dočasného pozastavenia, o ktorom Komisia rozhodla svojim vykonávacím aktom, by preto malo byť v prvej fáze 12 mesiacov s možnosťou predĺžiť ho v druhej fáze delegovaným aktom o ďalších 24 mesiacov. Ak sa do konca obdobia platnosti delegovaného aktu nenájde žiadne riešenie a Komisia predloží legislatívny návrh na presun dotknutej tretej krajiny z prílohy II do prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/1806, Komisia by mala prijať delegovaný akt, ktorým sa dočasné pozastavenie predĺži až do nadobudnutia účinnosti prijatého návrhu.

(12)Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak si v riadne odôvodnených prípadoch súvisiacich s aktivovaním mechanizmu pozastavenia vážne a naliehavé dôvody vyžadujú urýchlené opatrenia, najmä s cieľom zabrániť akémukoľvek zneužívaniu bezvízového styku, ktoré by spôsobilo hromadný prílev štátnych príslušníkov tretích krajín neregulárne prichádzajúcich na územie členských štátov alebo vážne narušenie verejného poriadku či vnútornej bezpečnosti členských štátov.

(13)Dočasné pozastavenie by sa malo kedykoľvek zrušiť, keď k náprave okolností, ktoré viedli k pozastaveniu, dôjde ešte pred uplynutím obdobia pozastavenia. Na tento účel by mala Komisia pred uplynutím obdobia pozastavenia stanoveného v príslušnom vykonávacom aktom prijať vykonávací akt, resp. pred uplynutím obdobia pozastavenia stanoveného v príslušnom delegovanom akte by mala prijať delegovaný akt.

(14)Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES 23 .

(15)Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 24 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES 25 .

(16)Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 26 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ 27 .

(17)Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES 28 ; Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(18)Toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2003 a článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) 2018/1806 sa mení takto:

1. Článok 8 sa nahrádza takto:

 „Článok 8

Mechanizmus pozastavenia

1. Odchylne od článku 4 sa oslobodenie od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v zozname v prílohe II dočasne pozastaví na základe relevantných a objektívnych údajov v súlade s podmienkami a postupmi stanovenými v článkoch 8a až 8f.

Mechanizmus pozastavenia môže byť aktivovaný na základe oznámenia členského štátu adresovaného Komisii v súlade s článkom 8b alebo na základe vlastnej analýzy Komisie v súlade s článkom 8c.

2. V prípadoch, keď dohoda o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch uzavretá medzi Úniou a treťou krajinou uvedenou v zozname v prílohe II obsahuje ustanovenia o odlišných dôvodoch na pozastavenie alebo postupoch pozastavenia, namiesto článkov 8a, 8e a 8f tohto nariadenia sa uplatňujú uvedené ustanovenia.“

2.Vkladajú sa tieto články:

„Článok 8a

Dôvody na pozastavenie

1.   Mechanizmus pozastavenia môže byť aktivovaný z týchto dôvodov:

a) výrazný nárast počtu štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v zozname v prílohe II, ktorým bol odopretý vstup alebo o ktorých sa zistilo, že sa na území členského štátu zdržiavajú neoprávnene;

b) výrazný nárast počtu žiadostí o azyl od štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v zozname v prílohe II, pre ktorú je miera uznaných žiadostí nízka;

c) zníženie miery spolupráce v oblasti readmisie s treťou krajinou uvedenou v zozname v prílohe II alebo iné prípady nespolupráce v oblasti readmisie;

d) závažné riziko pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť členských štátov alebo ich bezprostredné ohrozenie v súvislosti s treťou krajinou uvedenou v zozname v prílohe II, ktoré vyplýva z ktorejkoľvek z týchto skutočností:

i) výrazný nárast počtu závažných trestných činov spojených so štátnymi príslušníkmi danej tretej krajiny, ktorý je doložený objektívnymi, konkrétnymi a relevantnými informáciami a údajmi poskytnutými príslušnými orgánmi;

ii) hybridné hrozby;

e) tretia krajina uvedená v zozname v prílohe II používa systém udeľovania občianstva investorom, na základe ktorého sa občianstvo udeľuje výmenou za vopred určené platby alebo investície bez toho, aby existovala nejaká skutočná väzba na dotknutú tretiu krajinu;

f) nezosúladenie vízovej politiky tretej krajiny uvedenej v zozname v prílohe II, ak by najmä v dôsledku geografickej blízkosti danej tretej krajiny k Únii existovalo riziko výrazného nárastu počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi danej tretej krajiny, ktorí po pobyte na území danej tretej krajiny alebo po tranzite cez územie danej tretej krajiny neregulárne vstupujú na územie členských štátov;

g) v prípade tretích krajín, ktorých štátni príslušníci boli oslobodení od vízovej povinnosti pri cestovaní na územie členských štátov v dôsledku úspešného ukončenia dialógu o liberalizácii vízového režimu medzi Úniou a danou treťou krajinou, nedodržanie osobitných požiadaviek založených na článku 1, ktoré boli použité pri posudzovaní vhodnosti liberalizácie vízového režimu.

2. Na účely odseku 1 písm. a), b) a d) bodu i) tohto článku pojem výrazný nárast znamená nárast presahujúci prahovú hodnotu 50 %, pokiaľ Komisia v súlade s článkom 8b ods. 4 alebo článkom 8c ods. 2 nedospeje k záveru, že v danom prípade sa uplatňuje nižší alebo vyšší nárast.

3. Na účely odseku 1 písm. b) tohto článku pojem nízka miera uznaných žiadostí znamená mieru uznaných žiadostí o azyl, ktorá je nižšia ako 4 %, pokiaľ Komisia v súlade s článkom 8b ods. 4 alebo článkom 8c ods. 2 nedospeje k záveru, že v danom prípade sa uplatňuje vyššia miera uznaných žiadostí.

4. Na účely odseku 1 písm. c) pojem zníženie miery spolupráce v oblasti readmisie s treťou krajinou uvedenou v zozname v prílohe II znamená výrazný nárast, doložený zodpovedajúcimi údajmi, miery zamietnutých žiadostí o readmisiu, ktoré členský štát zaslal danej tretej krajine vo vzťahu k jej štátnym príslušníkom, alebo ak sa v readmisnej dohode uzavretej medzi Úniou alebo daným členským štátom a danou treťou krajinou tak stanovuje, vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí vykonali tranzit cez danú tretiu krajinu;

5. Na účely odseku 1 písm. c) možno za iné prípady nespolupráce v oblasti readmisie považovať:

a)    zamietnutie žiadostí o readmisiu alebo ich nevybavenie včas;

b)    nevydávanie cestovných dokladov na účely návratu včas v lehotách stanovených v readmisnej dohode alebo odmietnutie uznať európske cestovné doklady vydané po uplynutí lehôt stanovených v readmisnej dohode;

c)    vypovedanie readmisnej dohody uzavretej medzi treťou krajinou uvedenou v zozname v prílohe II a Úniou alebo pozastavenie jej vykonávania.

Článok 8b

Oznámenie členských štátov a preskúmanie oznámenia

1. Ak členský štát počas obdobia najmenej dvoch mesiacov čelí v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka alebo v porovnaní s obdobím posledných dvoch mesiacov pred zavedením oslobodenia od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny uvedenej v zozname v prílohe II, jednej alebo viacerým okolnostiam, ktoré predstavujú dôvody na pozastavenie uvedené v článku 8a ods. 1 písm. a), b), c) a d) bode i), môže to oznámiť Komisii.

2. V oznámení uvedenom v odseku 1 tohto článku sa uvedú dôvody, na ktorých je založené, a poskytnú sa relevantné informácie a štatistické údaje, ako aj podrobné vysvetlenie predbežných opatrení, ktoré dotknutý členský štát prijal na nápravu tejto situácie. Dotknutý členský štát môže v oznámení vymedziť kategórie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, na ktoré sa má vzťahovať vykonávací akt podľa článku 8e ods. 1, pričom uvedie podrobné dôvody takéhoto vymedzenia.

3. Komisia o takomto oznámení okamžite informuje Európsky parlament a Radu.

4. Komisia preskúma každé oznámenie podané podľa odseku 1 tohto článku, pričom zohľadní:

a) či existuje niektorá z okolností, ktoré predstavujú dôvody uvedené v článku 8a ods. 1 písm. a), b), c) alebo d) bod i);

b) počet členských štátov, ktorých sa týka niektorá z uvedených okolností;

c) celkový vplyv uvedených okolností na migračnú situáciu v Únii na základe údajov poskytnutých členskými štátmi alebo údajov, ktoré má k dispozícii Komisia;

d) správy vypracované Európskou pohraničnou a pobrežnou strážou 29 , Agentúrou Európskej únie pre azyl 30 , Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) 31 alebo niektorou inou príslušnou inštitúciou, orgánom, úradom či agentúrou Únie alebo medzinárodnou organizáciou, ak si to okolnosti v danom prípade vyžadujú;

e) prípadné informácie, ktoré dotknutý členský štát uviedol vo svojom oznámení v súvislosti s možnými opatreniami podľa článku 8e ods. 1;

f) celkový aspekt verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti po konzultácii s dotknutým členským štátom.

5. O výsledkoch svojho preskúmania Komisia informuje Európsky parlament a Radu.

Článok 8c

Monitorovanie a vlastná analýza Komisie

1. Komisia pravidelne monitoruje existenciu dôvodov na pozastavenie uvedených v článku 8a ods. 1.

Najmä vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré boli zahrnuté do zoznamu v prílohe II v dôsledku úspešného ukončenia dialógu o liberalizácii vízového režimu medzi Úniou a danou treťou krajinou, Komisia monitoruje nepretržité dodržiavanie osobitných požiadaviek založených na článku 1, ktoré boli použité pri posudzovaní vhodnosti liberalizácie vízového režimu.

2. Ak má Komisia na základe príslušných údajov, správ a štatistík konkrétne a spoľahlivé informácie o existencii niektorého z dôvodov uvedených v článku 8a ods. 1, informuje o svojej analýze Európsky parlament a Radu a uplatňujú sa články 8e a 8f.

Článok 8d

Predkladanie správ

1. Správu o monitorovaní vykonávanom v súlade s článkom 8c ods. 1 v súvislosti s tretími krajinami, ktoré boli zahrnuté do zoznamu v prílohe II v dôsledku úspešného ukončenia dialógu o liberalizácii vízového režimu medzi Úniou a danou treťou krajinou, predkladá Komisia Európskemu parlamentu a Rade aspoň raz ročne počas siedmich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti liberalizácie vízového režimu pre tieto tretie krajiny, a následne vždy, keď to Komisia považuje za potrebné, resp. na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady. Správa sa zameria na tretie krajiny, o ktorých sa Komisia na základe konkrétnych a spoľahlivých informácií domnieva, že prestali spĺňať určité osobitné požiadavky založené na článku 1, ktoré boli použité pri posudzovaní vhodnosti liberalizácie vízového režimu.

2. Komisia vždy, keď to považuje za potrebné, resp. na žiadosť Európskeho parlamentu alebo Rady, predkladá aj správu o iných tretích krajinách uvedených v zozname v prílohe II, ako tých uvedených v odseku 1 tohto článku.

Článok 8e

Vykonávacie akty

1.   Ak Komisia na základe preskúmania uvedeného v článku 8b ods. 4 alebo na základe analýzy uvedenej v článku 8c ods. 2 a po zohľadnení dôsledkov pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti na celkové vonkajšie vzťahy Únie a jej členských štátov s dotknutou treťou krajinou, konajúc v úzkej spolupráci s predmetnou treťou krajinou pri hľadaní alternatívnych dlhodobých riešení, rozhodne o tom, že je potrebné konať, resp. ak jednoduchá väčšina členských štátov oznámila Komisii existenciu okolností uvedených v článku 8a ods. 1 písm. a), b), c) alebo d) bode i), Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa na obdobie 12 mesiacov dočasne pozastaví oslobodenie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny od vízovej povinnosti.

Pozastavenie sa vzťahuje na určité kategórie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, a to na základe uvedenia príslušných druhov cestovných dokladov a v prípade potreby dodatočných kritérií. Pri rozhodovaní o tom, na ktoré kategórie sa má pozastavenie vzťahovať, sa Komisia riadi dostupnými informáciami, pričom zahrnie dostatočne široké kategórie, aby bolo možné účinne prispieť k náprave okolností, ktoré viedli k pozastaveniu, a dodržiava zásadu proporcionality a nediskriminácie v súlade s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie. V uvedenom vykonávacom akte sa stanoví dátum, ku ktorému nadobudne pozastavenie oslobodenia od vízovej povinnosti účinnosť.

Vykonávací akt uvedený v prvom pododseku prijme Komisia do jedného mesiaca od:

a) prijatia oznámenia uvedeného v článku 8b;

b) informovania Európskeho parlamentu a Rady o svojej analýze uvedenej v článku 8c ods. 2;

c) doručenia oznámenia od jednoduchej väčšiny členských štátov o existencii dôvodov uvedených v článku 8a ods. 1 písm. a), b), c) alebo d) bode i).

Vykonávacie akty uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.

2. V riadne odôvodnených vážnych a naliehavých prípadoch prijme Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 4 okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ktorými sa na obdobie 12 mesiacov dočasne pozastaví oslobodenie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny od vízovej povinnosti.

3. Počas obdobia pozastavenia nadviaže Komisia s dotknutou treťou krajinou posilnený dialóg s cieľom dosiahnuť nápravu daných okolností.

4. Ak k náprave okolností, ktoré viedli k dočasnému pozastaveniu oslobodenia od vízovej povinnosti, dôjde ešte pred koncom obdobia platnosti vykonávacích aktov prijatých podľa odsekov 1 a 2, Komisia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2 prijme vykonávací akt s cieľom zrušiť dočasné pozastavenie.

Článok 8f

Delegované akty

1. Ak dôvody uvedené v článku 8a pretrvávajú, Komisia minimálne dva mesiace pred uplynutím dvanásťmesačného obdobia uvedeného v článku 8e ods. 1 prijme v súlade s článkom 10 delegovaný akt, ktorým zmení prílohu II, aby na obdobie 24 mesiacov dočasne pozastavila uplatňovanie uvedenej prílohy na všetkých štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny. Uvedená zmena sa vykoná tak, že k názvu dotknutej tretej krajiny sa vloží poznámka pod čiarou, v ktorej sa uvedie, že oslobodenie od vízovej povinnosti je vo vzťahu k danej tretej krajine pozastavené, a v ktorej sa vymedzí obdobie uvedeného pozastavenia. Delegovaný akt nadobúda účinnosť dňom uplynutia platnosti vykonávacieho aktu uvedeného v článku 8e ods. 1.

2. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článku 6, sú štátni príslušníci dotknutej tretej krajiny v priebehu obdobia pozastavenia povinní mať pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov víza.

3. Členský štát, ktorý v súlade s článkom 6 zavedie nové oslobodenia od vízovej povinnosti pre určitú kategóriu štátnych príslušníkov tretej krajiny, na ktorú sa vzťahuje akt pozastavujúci oslobodenie od vízovej povinnosti, oznámi tieto opatrenia v súlade s článkom 12.

4.   Pred uplynutím obdobia platnosti delegovaného aktu prijatého podľa odseku 1 tohto článku predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu.

K správe môže byť pripojený legislatívny návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom presunúť odkaz na dotknutú tretiu krajinu z prílohy II do prílohy I. V takom prípade prijme Komisia v súlade s článkom 10 ďalší delegovaný akt, ktorým zmení prílohu II s cieľom predĺžiť obdobie pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti od konca obdobia platnosti delegovaného aktu prijatého podľa odseku 1 tohto článku až do nadobudnutia účinnosti zmeny, ktorou sa dotknutá tretia krajina presúva do prílohy I. Poznámka pod čiarou sa zodpovedajúcim spôsobom zmení.

5. Ak k náprave okolností, ktoré viedli k dočasnému pozastaveniu oslobodenia od vízovej povinnosti, dôjde ešte pred uplynutím obdobia platnosti delegovaných aktov prijatých podľa odsekov 1 a 4 tohto článku, Komisia prijme v súlade s článkom 10 delegovaný akt, ktorým zmení prílohu II s cieľom zrušiť dočasné pozastavenie.“

4.Článok 10 sa mení takto:

a) V odseku 3 sa slová „článku 8 ods. 6 písm. b)“ nahrádzajú slovami „článku 8f“;

b) V odseku 4 sa slová „článku 8 ods. 6 písm. b)“ nahrádzajú slovami „článku 8f“;

c)v odseku 8 sa slová „článku 8 ods. 6 písm. b)“ nahrádzajú slovami „článku 8f“.

5.V článku 11 sa dopĺňa tento odsek 4:

„4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

(1)    Ako sú uvedené v prílohe II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 zo 14. novembra 2018 uvádzajúcemu zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 39). Okrem toho sú od vízovej povinnosti oslobodení aj štátni príslušníci dvoch zvláštnych administratívnych regiónov Číny (HongKong a Macao) a jedného územného správneho orgánu, ktorý nie je uznaný za štát najmenej jedným členským štátom EÚ (Taiwan), a najneskôr do 1. januára 2024 Kosova*. 

(2)    Rok 2019 je posledným reprezentatívnym referenčným rokom pred zavedením cestovných obmedzení v dôsledku pandémie COVID-19.

(3)    Safe-and-seamless-travel-and-improved-traveller-experience-OECDReport-for-the-G20-TWG_merged.pdf

(4)    K piatim hlavným destináciám v EÚ pre cestujúcich z krajín mimo EÚ oslobodených od vízovej povinnosti patrili v roku 2019: Španielsko (61,1 milióna), Francúzsko (54,7 milióna), Taliansko (51,1 milióna), Nemecko (49,2 milióna) a Grécko (25,8 milióna).

(5)    V článku 8 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2018/1806 sa od Komisie vyžaduje, aby monitorovala nepretržité plnenie konkrétnych požiadaviek, ktoré sú založené na článku 1 a boli použité na hodnotenie vhodnosti priznania liberalizácie vízového režimu, tretími krajinami, ktorých štátni príslušníci boli pri cestovaní na územie členských štátov oslobodení od vízovej povinnosti vzhľadom na úspešné ukončenie dialógu o liberalizácii vízového režimu, ktorý sa uskutočnil medzi Úniou a danou treťou krajinou. Od roku 2017 prijala Komisia na tento účel päť správ v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktoré sa týkajú partnerov zo západného Balkánu oslobodených od vízovej povinnosti (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Srbsko) a krajín Východného partnerstva (Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina). Okrem toho Komisia pravidelne monitoruje bezvízové režimy s inými tretími krajinami v súvislosti s možnosťou aktivovať mechanizmus pozastavenia z vlastnej iniciatívy podľa článku 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1806.

(6)    Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v Európskej únii [COM(2019) 12 final].

(7)    Zasadnutie Európskej rady (21. a 22. októbra 2021) – závery.

(8)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 zo 14. novembra 2018 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 39).

(9)    COM(2023) 297 final.

(10)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1289/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 74 – 80).

(11)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/371 z 1. marca 2017, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (revízia mechanizmu pozastavenia) (Ú. v. EÚ L 61, 8.3.2017, s. 1 – 6).

(12)    Nariadenie (ES) č. 767/2008 o vízovom informačnom systéme a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS).

(13)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226.

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2226 z 30. novembra 2017, ktorým sa zriaďuje systém vstup/výstup na zaznamenávanie údajov o vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov a o odopretí ich vstupu a stanovujú podmienky prístupu do systému vstup/výstup na účely presadzovania práva, a ktorým sa mení Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a nariadenia (ES) č. 767/2008 a (EÚ) č. 1077/2011.

(15)    Nariadenie (EÚ) 2018/1860 o využívaní Schengenského informačného systému (SIS) na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín; nariadenie (EÚ) 2018/1861 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného (SIS) v oblasti hraničných kontrol, o zmene Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda; nariadenie (EÚ) 2018/1862 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach.

(16)    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o účinnosti mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti a delegovaných aktoch v rámci takéhoto mechanizmu [COM(2021) 603 final].

(17)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/693 z 27. apríla 2022 o dočasnom pozastavení oslobodenia od vízovej povinnosti pre štátnych príslušníkov Vanuatu, C(2022) 2309 (Ú. v. EÚ L 129, 3.5.2022, s. 18 – 21).

(18)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2022 s návrhmi pre Komisiu o systémoch udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom [2021/2026(INL)].

(19)     https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/13910-EU-visa-policy-revision-of-the-visa-suspension-mechanism_sk . 

(20)    Ako sú vymedzené v spoločnom oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám – reakcia Európskej únie [JOIN(2016) 18 final] a v spoločnom oznámení Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Reakcia na štátom podporované zneužívanie migrantov na vonkajších hraniciach EÚ [JOIN(2021) 32 final].

(21)    Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Systémy udeľovania občianstva a povolení na pobyt investorom v Európskej únii [COM(2019) 12 final], s. 23.

(22)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 zo 14. novembra 2018 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 39).

(23)    Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k Dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(24)    Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(25)    Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(26)    Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(27)    Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

(28)    Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).

(29)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1).

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2303 z 15. decembra 2021 o Agentúre Európskej únie pre azyl a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 439/2010 (Ú. v. EÚ L 468, 30.12.2021, s. 1).

(31)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).