EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu12. 9. 2023

COM(2023) 529 final

2023/0322(CNS)

Návrh

SMERNICA RADY

o transferovom oceňovaní

{SWD(2023) 308-309}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Transferovým oceňovaním sa označuje stanovovanie cien transakcií medzi pridruženými podnikmi (t. j. členmi toho istého nadnárodného podniku), ktoré zahŕňajú prevod majetku alebo služieb. Významný objem celosvetového obchodu pozostáva z medzinárodných prevodov tovaru a služieb, kapitálu a nehmotného majetku (ako je duševné vlastníctvo) v rámci nadnárodného podniku; takéto prevody sa nazývajú „vnútroskupinové transakcie“.

Vnútroskupinové transakcie sa nemusia nevyhnutne riadiť trhom, ale môžu do značnej miery vychádzať zo spoločných záujmov skupiny ako celku. Keďže výpočet dane vo všeobecnosti vychádza z účtovníctva na úrovni subjektov, ovplyvnia ceny alebo iné podmienky, za ktorých sa tieto vnútroskupinové transakcie uskutočňujú, príjmy a/alebo výdavky uvedených subjektov vo vzťahu k týmto transakciám a v dôsledku toho budú mať dosah na výšku zisku, ktorý každý subjekt skupiny na daňové účely vykazuje. Vyššia cena zvyšuje príjem predávajúceho a znižuje príjem kupujúceho. Nižšia cena znižuje príjem predávajúceho a zvyšuje príjem kupujúceho. Transferová cena preto ovplyvňuje základ dane krajiny predávajúceho aj krajiny kupujúceho, ktoré sa zúčastňujú na cezhraničnej transakcii.

Preto je pre vnútroskupinové prevody dôležité stanoviť primeranú cenu, ktorá sa nazýva „transferová cena“. „Transferové oceňovanie“ je všeobecný pojem pre oceňovanie transakcií medzi spriaznenými osobami.

Podľa súčasných medzinárodných noriem, ktoré vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) 1 , sa musia cezhraničné transakcie medzi prepojenými subjektmi nadnárodnej skupiny oceňovať na rovnakom základe ako transakcie medzi tretími stranami za porovnateľných okolností. Ide o „princíp nezávislého vzťahu“ a vyjadruje ho článok 9 (Pridružené podniky) Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní 2 .

Dôvodom tohto návrhu je skutočnosť, že takmer všetky členské štáty sú takisto členmi OECD 4 , a preto sa zaviazali dodržiavať zásady a odporúčania OECD. Napriek politickému záväzku väčšiny členských štátov sa však postavenie a úloha smernice OECD o transferovom oceňovaní v súčasnosti v jednotlivých členských štátoch líši. Okrem toho na úrovni Únie nie sú pravidlá transferového oceňovania v súčasnosti harmonizované prostredníctvom legislatívnych aktov, hoci všetky členské štáty majú zavedené vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa stanovuje jednotný prístup k základným princípom. Nie je to však úplne zosúladené. Skutočnosť, že každý členský štát má veľkú diskrečnú právomoc pri výklade a uplatňovaní smernice OECD o transferovom oceňovaní, vytvára zložitú situáciu a nerovnaké podmienky pre podniky.

Riziko dvojitého zdanenia a nadmerného zdanenia pre podniky pôsobiace na cezhraničnej úrovni vedie k nedostatku daňovej istoty v dôsledku možných daňových sporov 5 medzi daňovými správami rôznych členských štátov v prípadoch, keď majú rozdielne názory na to, ako pristupovať ku konkrétnej transakcii v rámci svojho režimu dane z príjmov právnických osôb. V stále globalizovanejšom a konkurencieschopnejšom svetovom hospodárstve existuje zvýšená potreba väčšej daňovej istoty na jednotnom trhu. Niektoré podniky sa preto v snahe zvýšiť daňovú istotu v súvislosti so svojimi daňovými záležitosťami snažia od daňového orgánu získať záväzné daňové stanoviská, pokiaľ ide o to, ako pristupovať k určitým transakciám. Ak je však záväzné daňové stanovisko jednostranné, ostatné dotknuté členské štáty môžu schválený prístup k takýmto transakciám napadnúť. Preto aj v prípade získania jednostranného záväzného daňového stanoviska existuje reálne riziko daňových sporov a možného dvojitého alebo nadmerného zdanenia.

Zložitosť pravidiel transferového oceňovania a ich rozdielne vykonávanie vo vnútroštátnom práve členských štátov spôsobuje niekoľko ďalších problémov:

–Presun ziskov a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam 6 : s transferovými cenami možno jednoducho manipulovať s cieľom presunúť zisk a možno ich použiť v kontexte operácií agresívneho daňového plánovania.

–Súdne spory 7 a dvojité zdanenie 8 : transferové oceňovanie je subjektívnejšie ako iné oblasti priameho a nepriameho zdaňovania a z tohto dôvodu je citlivé na spory, pretože daňové správy nemajú vždy spoločný záujem a rozchádzajú sa vo výklade. Je to preto, že v záujme zamedzenia dvojitému zdaneniu by mala po opodstatnenej primárnej úprave (smerom nahor) jednou daňovou správou v ideálnom prípade nasledovať korešpondujúca úprava (smerom nadol). Z toho vyplýva, že druhá daňová správa by musela zodpovedajúcim spôsobom znížiť príslušný základ dane, čo je určite možnosť, ktorej by sa daňová správa radšej vyhla.

–Vysoké náklady na dodržiavanie predpisov: dvojité zdanenie už pre podniky pôsobiace cezhranične predstavuje značné náklady. Okrem toho sú značné aj náklady na dodržiavanie daňových predpisov 9 v súvislosti s transferovým oceňovaním. Tieto náklady vyplývajú z povinnosti podnikov určiť, aké ceny by sa mohli považovať za nezávislé trhové ceny, vykonávať štúdie a pripravovať a uchovávať/aktualizovať súvisiacu dokumentáciu.

Tieto daňové prekážky pre podniky bránia riadnemu fungovaniu jednotného trhu a ohrozujú vyhliadky na využitie jeho potenciálu, pokiaľ ide o zvýšenie efektívnosti. V dôsledku toho sa oslabuje konkurencieschopnosť jednotného trhu.

Cieľom tohto návrhu je zjednodušiť daňové pravidlá zvýšením daňovej istoty pre podniky v EÚ, čím sa zníži riziko súdnych sporov a dvojitého zdanenia a zodpovedajúce náklady na dodržiavanie predpisov, a tým sa zlepší konkurencieschopnosť a efektívnosť jednotného trhu. Jednoznačným výsledkom cielených aj verejných konzultácií bolo želanie podnikov mať daňovú a všeobecnejšie právnu istotu. Daňová istota bola pre podniky vždy vysokou prioritou a často sa zdôrazňuje, že predstavuje väčší problém ako sadzba dane. Toto je čoraz kritickejšie vzhľadom na veľký počet ambicióznych reforiem v oblasti medzinárodného zdaňovania príjmov právnických osôb v posledných rokoch.

Tento cieľ sa dosahuje: 1. začlenením princípu nezávislého vzťahu do práva Únie; 2. harmonizáciou kľúčových pravidiel transferového oceňovania; 3. objasnením úlohy a postavenia smernice OECD o transferovom oceňovaní a 4. vytvorením možnosti stanoviť v rámci Únie jednotné záväzné pravidlá pre konkrétne subjekty transferového oceňovania v rámci smernice OECD o transferovom oceňovaní.

Návrhom by sa stanovilo postupné vytvorenie jednotných a dôsledných prístupov daňových orgánov členských štátov k výkladu a uplatňovaniu pravidiel transferového oceňovania začlenením princípu nezávislého vzťahu do práva Únie a objasnením úlohy a postavenia smernice OECD o transferovom oceňovaní. Okrem toho by vyhliadky na zavedenie spoločných záväzných pravidiel pre členské štáty týkajúcich sa konkrétnych transakcií v rámci smernice OECD o transferovom oceňovaní mali zlepšiť odolnosť podnikov v Únii, obmedziť narušenia a prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok na jednotnom trhu.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie odborných znalostí

•Posúdenie vplyvu

Možnosť 1: Začlenenie princípu nezávislého vzťahu OECD a smernice OECD o transferovom oceňovaní do práva EÚ

Táto možnosť sa týka harmonizácie noriem transferového oceňovania v rámci Únie vo forme právnych predpisov založených na zásadách. Princíp nezávislého vzťahu by sa začlenil do práva Únie. Okrem toho by sa v právnych predpisoch objasnilo postavenie a úloha smernice OECD o transferovom oceňovaní a pri výklade princípu nezávislého vzťahu by sa v nich odkazovalo na jej najnovšiu verziu. Z hľadiska účinku by sa smernica zmenila na záväzný nástroj, ale to by sa týkalo výlučne (najnovšej) verzie, ktorá by bola začlenená do práva Únie, pričom by sa to netýkalo žiadnej jej revízie. Cieľom by bolo zabezpečiť, aby členské štáty dodržiavali rovnaký princíp a zaujali jednotný prístup k uplatňovaniu transferového oceňovania.

Možnosť 2: Začlenenie princípu nezávislého vzťahu OECD a smernice OECD o transferovom oceňovaní do práva EÚ spolu s postupným vytvorením jednotných prístupov k praxi uplatňovania transferového oceňovania.

Táto možnosť vychádza z možnosti 1 a jej cieľom by bolo nielen zabezpečiť, aby členské štáty EÚ uplatňovali rovnaký princíp, ale išla by aj o krok ďalej pri zavádzaní mechanizmu, ktorým by sa zabezpečila koordinácia názorov a výkladov smernice OECD o transferovom oceňovaní medzi členskými štátmi.

Rovnako ako v prípade možnosti 1 by sa princíp nezávislého vzťahu začlenil do práva Únie a v právnych predpisoch by sa objasnila úloha a postavenie smernice OECD o transferovom oceňovaní, ktoré by sa však doplnili aj mechanizmom na koordináciu ich výkladu a uplatňovania na úrovni Únie. Okrem toho to zahŕňa niekoľko ustanovení, ktorými sa stanovujú základné pravidlá transferového oceňovania. Touto možnosťou by sa ďalej stanovili osobitné pravidlá proti zneužívaniu pri transferovom oceňovaní. Vyzvalo by sa takisto na vytvorenie skupiny expertov, ktorá by prediskutovala výklad princípu nezávislého vzťahu a dohodla sa na ňom a zabezpečila koordinovaný výklad a prístup k praktickým problémom, ktoré vznikajú v súvislosti s postupmi transferového oceňovania v Únii.

Komisia je toho názoru, že sa prejaví pozitívny hospodársky vplyv v dôsledku nižších nákladov na dodržiavanie predpisov tak na úrovni daňových správ, ako aj daňovníka v dôsledku väčšej daňovej istoty, a teda menšieho počtu daňových sporov. Očakáva sa, že sociálny a environmentálny vplyv bude skôr obmedzený.

Základné práva

4.VPLYVY NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania a monitorovanie, hodnotenie a predkladanie správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

i) Princíp nezávislého vzťahu

ii) Spoločné základné prvky

V niektorých prípadoch použitie metódy oceňovania prinesie jediný výsledok, ktorý predstavuje najspoľahlivejšie meranie nezávislého výsledku. V iných prípadoch možno použitím metódy dospieť k viacerým výsledkom, z ktorých možno odvodiť celý rad spoľahlivých výsledkov. V súlade s najlepšími medzinárodnými postupmi sa v článku 12 stanovuje, že ak sa uplatnením najvhodnejšej metódy dospeje k rozpätiu hodnôt, rozpätie hodnôt v rámci nezávislého vzťahu sa musí určiť pomocou medzikvartilového rozpätia. Medzikvartilové rozpätie je rozpätie medzi 25. a 75. percentilom výsledkov získaných z porovnateľných údajov z nekontrolovaných transakcií.

V snahe minimalizovať spory a zabezpečiť jednotný prístup v celej Únii sa v ustanovení ďalej stanovuje, že i) by sa na daňovníka nemala vzťahovať úprava, ak jeho výsledky patria do medzikvartilového rozpätia, pokiaľ daňová správa alebo daňovník nepreukáže, že určité iné umiestnenie na rozpätí je odôvodnené skutočnosťami a okolnosťami konkrétneho prípadu; ii) ak výsledky kontrolovanej transakcie ležia mimo rozpätia hodnôt v rámci nezávislého vzťahu, daňové správy musia vykonať úpravu na medián všetkých výsledkov, pokiaľ daňovník alebo daňová správa nepreukáže, že spoľahlivejšiu nezávislú trhovú cenu v predmetnom prípade predstavuje iný bod rozpätia.

Dokumentácia o transferovom oceňovaní

Hlavným prvkom dodržiavania predpisov pri transferovom oceňovaní je dokumentácia, ktorou sa preukazuje, že príslušné transakcie sú ocenené v súlade s princípom nezávislého vzťahu. V prílohe 2 sú uvedené základné prvky pravidiel týkajúcich sa dokumentácie a Komisia ich neskôr v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 13 bližšie určí, aby sa prípadne doplnili také prvky, ako sú štandardné vzory, stanovenie druhu a obsahu informácií o transferovom oceňovaní, časové rámce, ktoré má dokumentácia pokryť, jazykové požiadavky a daňovníci, na ktorých sa vzťahuje povinnosť dokumentácie.

iii) Uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu a budúce spoločné pravidlá týkajúce sa konkrétnych otázok

2023/0322 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY

o transferovom oceňovaní

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 115,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu 28 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 29 ,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Transferové oceňovanie označuje stanovovanie cien cezhraničných transakcií medzi pridruženými podnikmi v rámci nadnárodnej skupiny podnikov. Keďže daňové výpočty vo všeobecnosti vychádzajú z účtov na úrovni subjektu, ceny alebo iné podmienky, pri ktorých sa uskutočňujú cezhraničné transakcie medzi pridruženými podnikmi, ovplyvnia výnosy a/alebo náklady príslušných subjektov v súvislosti s týmito transakciami, a v dôsledku toho budú mať vplyv na výšku zisku, ktorý každý subjekt skupiny zaznamenáva na daňové účely v jurisdikciách, v ktorých pôsobí.

(2)Celosvetovo uznávaným štandardom na určovanie cien medzi pridruženými podnikmi na daňové účely je tzv. princíp nezávislého vzťahu. „Princíp nezávislého vzťahu“ stanovuje, že jednotliví členovia nadnárodnej skupiny podnikov musia medzi sebou realizovať transakcie tak, akoby boli nezávislými tretími stranami. Inými slovami, transakcie medzi dvoma pridruženými podnikmi by mali odzrkadľovať výsledok, ktorý by sa dosiahol, ak by strany neboli spriaznené, t. j. ak by strany boli navzájom nezávislé a výsledok (cenu alebo marže) by určovali trhové sily (na voľnom trhu).

(3)Ak členské štáty uplatňujú alebo vykladajú princíp nezávislého vzťahu rozlične, vytvárajú situácie, ktoré by mohli poškodzovať vnútorný trh. Nekonzistentnosť uplatniteľných pravidiel transferového oceňovania by mohla nielen viesť k dvojitému zdaneniu, ale aj umožňovať presun ziskov a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. Takáto nekonzistentnosť je vážnou daňovou prekážkou pre podniky pôsobiace cezhranične a je pravdepodobné, že spôsobuje hospodárske deformácie a neefektívnosť, pričom má negatívny vplyv na cezhraničné investície a rast.

(4)V tejto smernici sa stanovujú pravidlá, ktoré majú zabezpečiť spoločné uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu v celej Únii s cieľom zvýšiť daňovú istotu a znížiť výskyt prípadov dvojitého zdanenia, ako aj dvojitého nezdanenia.

(5)S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu v celej Únii by členské štáty mali uplatňovať spoločné vymedzenie pojmu „pridružené podniky“. V záujme rovnakého zaobchádzania by sa stála prevádzkareň mala na účely tejto smernice považovať za pridružený podnik, a preto by sa interné obchody medzi ústredím a stálou prevádzkarňou mali určovať v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

(6)S cieľom obmedziť výskyt dvojitého zdanenia by členské štáty mali mať zavedené primerané mechanizmy, ktoré im v prípade, že sa vykoná primárna úprava v inom členskom štáte alebo jurisdikcii tretej krajiny, umožnia vykonať korešpondujúcu úpravu. Členské štáty by konkrétne mali mať možnosť vykonávať korešpondujúce úpravy, ktorých priznanie by nemalo byť obmedzené iba na kontext postupov vzájomnej dohody, ale malo by byť možné aj v dôsledku: i) zrýchleného postupu, ktorý sa ukončí do 180 dní bez toho, aby bolo potrebné začať postup vzájomnej dohody, ak niet pochýb o tom, že primárna úprava je opodstatnená, alebo ii) spoločných kontrol alebo iných foriem medzinárodnej spolupráce, ako sú programy na mnohostranné hodnotenie rizika, napríklad európsky program ETACA (European Trust and Cooperation Approach) a medzinárodný program ICAP (International Compliance Assurance Programme).

(7)Môžu existovať legitímne dôvody, pre ktoré sa korešpondujúca úprava neprizná alebo je nižšia ako primárna úprava. Členské štáty by predovšetkým nemali priznávať korešpondujúce úpravy, ak: i) sa primárna úprava nepovažuje za úpravu v súlade s princípom nezávislého vzťahu; ii) primárna úprava nevedie k zdaneniu sumy ziskov v inej jurisdikcii, v súvislosti s ktorou už pridružený podnik v príslušnom členskom štáte podlieha dani, a ak iii) v prípade, že ide o jurisdikciu tretej krajiny, neexistuje žiadna daňová zmluva. Ak nedôjde k primárnej úprave, členské štáty môžu vykonať úpravu smerom nadol, len ak: i) je úprava smerom nadol v súlade s princípom nezávislého vzťahu; ii) je suma rovnajúca sa úprave smerom nadol zahrnutá do zisku pridruženého podniku v dotknutej inej jurisdikcii a v nej podlieha dani a iii) príslušnej jurisdikcii bolo zaslané oznámenie o zámere vykonať úpravu smerom nadol. Predchádzajúce ustanovenia majú zabezpečiť: i) aby si členské štáty mohli ponechať právo posúdiť, či je primárna úprava v súlade s princípom nezávislého vzťahu, a ii) aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu ani k dvojitému nezdaneniu. Členské štáty by nemali vytvárať situácie dvojitého nezdanenia.

(8)S cieľom stanoviť spoločný prístup ku kompenzačným úpravám v rámci Únie a zabrániť súdnym sporom sa v tejto smernici stanovujú podmienky, za ktorých by členské štáty mali uznať kompenzačné úpravy. Toto ustanovenie by sa malo vykladať v spojení so správou Komisie z roku 2013 s názvom Spoločné fórum EÚ pre transferové oceňovanie – správa o kompenzačných úpravách 30 .

(9)S cieľom zabezpečiť, aby sa výsledky transferového oceňovania určovali v súlade so skutočným konaním spriaznených osôb, táto smernica vyžaduje dôkladné vymedzenie skutočnej transakcie medzi pridruženými podnikmi pomocou analýzy zmluvných vzťahov medzi stranami v kombinácii so správaním strán. V tejto súvislosti by rozhodujúcim prvým krokom analýzy transferového oceňovania malo byť presné zadefinovanie medzipodnikových transakcií prostredníctvom analýzy ich ekonomicky relevantných charakteristických znakov, ktoré sa odrážajú nielen v zmluvách medzi zmluvnými stranami, ale aj v ich konaní a akýchkoľvek iných relevantných skutočnostiach. Zmluvné podmienky by mali byť východiskom pre analýzu, pričom pokiaľ konanie strán alebo iné skutočnosti nie sú v súlade s písomnou zmluvou, za najlepší dôkaz skutočne vykonanej transakcie (transakcií) by sa malo považovať správanie strán (a nie podmienky písomnej zmluvy).

(10)Metódy transferového oceňovania sa používajú na stanovenie nezávislých trhových cien pre transakcie medzi pridruženými podnikmi. Metódy uvedené v tejto smernici sú v súlade s kapitolou III smernice Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní z roku 2022 (ďalej len „smernica OECD o transferovom oceňovaní“). V tejto smernici Rady sa neuprednostňuje žiadna z týchto uznaných metód transferového oceňovania. Namiesto toho by sa malo uplatňovať pravidlo najvhodnejšej metódy stanovené v tejto smernici, a teda by sa mala zvoliť metóda, ktorá je najvhodnejšia s prihliadnutím na skutočnosti a okolnosti konkrétneho prípadu. V tejto smernici sa ďalej stanovuje, že inú metódu transferového oceňovania než metódy uznané podľa OECD možno uplatniť len vtedy, ak je možné preukázať, že: i) žiadnu z metód uznaných podľa OECD nemožno primerane uplatniť na určenie podmienok nezávislého vzťahu pre kontrolovanú transakciu (t. j. transakciu medzi pridruženými podnikmi) a ii) takáto iná metóda vedie k výsledku, ktorý je konzistentný s výsledkom, ktorý by dosiahli nezávislé podniky zapojené do porovnateľných nekontrolovaných transakcií za porovnateľných okolností. Bremeno preukázania toho, že boli splnené uvedené požiadavky, by mal niesť daňovník alebo daňová správa, ktorý(-á) použije inú metódu než jednu z metód uznaných podľa OECD. Ak sú splnené podmienky a na určenie nezávislej trhovej ceny sa použije technika ekonomického oceňovania, mal by sa náležite zohľadniť obsah a odporúčania uvedené v správe Komisie z roku 2017 s názvom Spoločné fórum EÚ pre transferové oceňovanie – správa o používaní techník ekonomického oceňovania pri transferovom oceňovaní 31 .

(11)Výber metódy transferového oceňovania by mal byť vždy zameraný na nájdenie najvhodnejšej metódy pre konkrétny prípad. Pri procese výberu najvhodnejšej metódy transferového oceňovania by sa mali zohľadňovať i) silné a slabé stránky jednotlivých metód transferového oceňovania; ii) vhodnosť zvažovanej metódy vzhľadom na povahu kontrolovanej transakcie, stanovená najmä prostredníctvom funkčnej analýzy; iii) dostupnosť spoľahlivých informácií (najmä o porovnateľných údajoch z nekontrolovaných transakcií) potrebných na uplatnenie zvolenej metódy alebo iných metód a iv) miera porovnateľnosti medzi kontrolovanými a nekontrolovanými transakciami, zohľadňujúc aj spoľahlivosť úprav na účely porovnateľnosti, ktoré môžu byť potrebné na odstránenie podstatných rozdielov medzi nimi. Žiadna metóda nie je vhodná v každej možnej situácii a nie je ani potrebné preukázať, že konkrétna metóda nie je za daných okolností vhodná. Treba poznamenať, že jednostranné metódy, ako sú metóda následného predaja, metóda zvýšených nákladov a metóda čistého obchodného rozpätia, sa nepovažujú za spoľahlivé, ak každá zo strán transakcie poskytuje jedinečné a hodnotné príspevky v rámci kontrolovanej transakcie alebo ak sú strany zapojené do vysoko integrovaných činností. V takom prípade je najvhodnejšou metódou metóda delenia zisku, keďže nezávislé strany by zrejme v skutočnosti ocenili transakciu úmerne k svojim príslušným príspevkom, pričom v takom prípade by bola vhodnejšia dvojstranná metóda. Jednostranné metódy sú vhodné vtedy, keď jedna zo strán poskytuje všetky jedinečné a hodnotné príspevky zahrnuté do kontrolovanej transakcie, zatiaľ čo druhá strana neposkytuje žiadny jedinečný a hodnotný príspevok. V takom prípade by testovanou stranou, t. j. stranou kontrolovanej transakcie, pri ktorej sa testuje finančný ukazovateľ, mala byť tá strana, v prípade ktorej možno najspoľahlivejšie uplatniť metódu transferového oceňovania a pre ktorú možno nájsť najspoľahlivejšie porovnateľné údaje. Stranou, ktorá neposkytuje žiadne jedinečné a hodnotné príspevky v súvislosti s transakciou, bude najčastejšie tá strana, v prípade ktorej možno najspoľahlivejšie uplatniť jednostrannú metódu transferového oceňovania.

(12)Na uplatnenie princípu nezávislého vzťahu treba vykonať analýzu porovnateľnosti, ktorá vo všeobecnosti pozostáva z dvoch kľúčových aspektov: i) identifikovanie obchodných alebo finančných vzťahov medzi pridruženými podnikmi a podmienok a ekonomicky relevantných okolností spojených s týmito vzťahmi a ii) porovnanie podmienok a ekonomicky relevantných okolností transakcií medzi pridruženými podnikmi (kontrolované transakcie) s podmienkami a ekonomicky relevantnými okolnosťami porovnateľných transakcií medzi nezávislými podnikmi (porovnateľné nekontrolované transakcie). Faktormi porovnateľnosti, ktoré sa majú zohľadniť, sú i) zmluvné podmienky transakcie; ii) funkčná analýza (funkcie, ktoré každý podnik vykonáva, s prihliadnutím na použité aktíva a znášané riziká); iii) charakteristické znaky produktu alebo služby, ktoré sú predmetom transakcie; iv) hospodárska situácia a v) obchodné stratégie. Po zistení okolností kontrolovanej transakcie by sa malo uskutočniť samotné porovnanie a posúdenie toho, či je transakcia v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Na tento účel by sa podmienky skúmanej kontrolovanej transakcie mali porovnať s podmienkami porovnateľnej nekontrolovanej transakcie. Kontrolovaná a nekontrolovaná transakcia sa považujú za porovnateľné, ak sú ekonomicky relevantné charakteristické znaky obidvoch transakcií a okolnosti, ktoré ich sprevádzajú, dostatočne podobné na to, aby umožňovali spoľahlivé meranie nezávislého výsledku. Na to, aby boli dve transakcie porovnateľné, nemusia byť identické. Žiadny z rozdielov medzi nimi by ale nemal podstatne ovplyvniť nezávislú trhovú cenu alebo zisk; ak takéto podstatné rozdiely existujú, mali by sa vykonať primerane presné úpravy, aby sa odstránil ich účinok. Pri hľadaní porovnateľných nekontrolovaných transakcií by sa mali náležite zohľadniť odporúčania uvedené v správe Komisie z roku 2016 s názvom Spoločné fórum EÚ pre transferové oceňovanie – správa o používaní porovnateľných údajov v EÚ 32 .

(13)S cieľom minimalizovať spory a zabezpečiť spoločný prístup v celej Únii sa v tejto smernici ďalej stanovuje, že pri daňovníkovi by sa nemala uplatniť úprava, ak jeho výsledky patria do medzikvartilového rozpätia, pokiaľ daňová správa alebo daňovník nepreukáže, že určité iné umiestnenie na rozpätí je odôvodnené skutočnosťami a okolnosťami konkrétneho prípadu. Ak výsledky kontrolovanej transakcie ležia mimo rozpätia hodnôt v rámci nezávislého vzťahu, daňové správy by mali byť povinné vykonať úpravu na medián všetkých výsledkov, pokiaľ daňovník alebo daňová správa nepreukážu, že spoľahlivejšiu nezávislú trhovú cenu v danom prípade predstavuje iný bod rozpätia.

(14)S cieľom znížiť regulačné zaťaženie daňovníkov, ktorí pôsobia cezhranične v rámci Únie, by sa mal ďalej zaviesť spoločný prístup k dokumentácii o transferovom oceňovaní. Ak by bol stanovený jeden štandardný vzor, pravidlá týkajúce sa obsahu a jazykového režimu, lehoty a daňovníci, ktorí by mali patriť do rozsahu pôsobnosti, prinieslo by to jednoduchosť a potenciálne úspory nákladov, pričom by sa zohľadnila kapitola V „Dokumentácia“ smernice OECD o transferovom oceňovaní a kódex správania pre dokumentáciu o transferovom oceňovaní pre pridružené podniky v Európskej únii 33 .

(15)Pravidlá stanovené v tejto smernici by sa mali uplatňovať spôsobom, ktorý je v súlade so smernicou OECD o transferovom oceňovaní.

(16)S cieľom priniesť väčšiu istotu pre daňovníkov a zmierniť riziko dvojitého zdanenia táto smernica umožňuje stanoviť ďalšie spoločné záväzné pravidlá transferového oceňovania prostredníctvom vykonávacích aktov. Takéto vykonávacie akty by mali daňovníkom poskytovať jasný prehľad o tom, čo by daňové orgány v Únii považovali za prijateľné použiť pri určených transakciách, a poskytovali by tzv. bezpečné prístavy, ktoré znižujú regulačnú záťaž a počet sporov. Vzhľadom na potenciálny vplyv takýchto opatrení na výkonnú a presadzovaciu právomoc členských štátov, pokiaľ ide o priame zdaňovanie, na uplatňovanie práv zdaňovať pridelených na základe dvojstranných daňových zmlúv alebo mnohostranných daňových dohovorov, ktoré zabraňujú dvojitému zdaneniu alebo dvojitému nezdaneniu, a vzhľadom na potenciálny vplyv na základy dane členských štátov by sa vykonávacie právomoci na prijímanie rozhodnutí podľa tejto smernice mali preniesť na Radu, konajúcu na návrh Komisie.

(17) S cieľom vyhodnotiť účinnosť nových pravidiel stanovených v tejto smernici by Komisia mala vypracovať hodnotenie na základe informácií poskytnutých členskými štátmi a ďalších dostupných údajov.

(18)V záujme toho, aby podniky mohli priamo využívať výhody vnútorného trhu bez zbytočného dodatočného administratívneho zaťaženia, by sa informácie o daňových ustanoveniach uvedených v tejto smernici mali sprístupniť prostredníctvom jednotnej digitálnej brány v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1724 34 . Jednotná digitálna brána je jednotným kontaktným miestom pre cezhraničných používateľov na poskytovanie informácií, postupov a asistenčných služieb online, ktoré sú relevantné pre fungovanie vnútorného trhu.

(19)Spracúvanie osobných údajov vykonávané v rámci tejto smernice by malo byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 35 . Členské štáty môžu spracúvať osobné údaje podľa tejto smernice na účely určenia pridružených podnikov podľa článku 5.

(20)Obdobie uchovávania 10 rokov je odôvodnené tým, aby sa členským štátom umožnilo dodržiavať väčšinu pravidiel týkajúcich sa premlčania.

(21) S cieľom znížiť administratívne zaťaženie daňovníkov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o dokumentáciu o transferovom oceňovaní, a to stanovením spoločných vzorov, nastavením jazykových požiadaviek, vymedzením typu daňovníka, ktorý sa má týmito vzormi riadiť, a časových rámcov, na ktoré sa má dokumentácia vzťahovať. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(22)Keďže cieľ tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu cezhraničnej povahy pravidiel cezhraničného oceňovania a potreby znížiť náklady na dodržiavanie predpisov na vnútornom trhu ako celku ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(23)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý doručil svoje stanovisko [to be inserted],

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1
Predmet úpravy

Touto smernicou sa stanovujú pravidlá na harmonizáciu pravidiel členských štátov v oblasti transferového oceňovania a na zabezpečenie spoločného uplatňovania princípu nezávislého vzťahu v rámci Únie.

Článok 2
Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na daňovníkov, ktorí sú registrovaní v jednom alebo vo viacerých členských štátoch alebo ktorí podliehajú dani v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, vrátane stálych prevádzkarní v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

Článok 3
Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„princíp nezávislého vzťahu“ je medzinárodná norma, ktorá stanovuje, že pridružené podniky musia medzi sebou realizovať transakcie tak, akoby boli nezávislými tretími stranami. Inými slovami, transakcie medzi dvoma pridruženými podnikmi by mali odzrkadľovať výsledok, ktorý by sa dosiahol, ak by strany neboli spriaznené, t. j. ak by strany boli navzájom nezávislé a výsledok (cenu alebo marže) by určovali trhové sily (na voľnom trhu);

2.„nezávislý výsledok“ je výsledok kontrolovanej transakcie, ak by podmienky, ktoré boli vytvorené alebo uložené medzi pridruženými podnikmi v rámci ich obchodných alebo finančných vzťahov, boli také, aké by sa vytvorili medzi nezávislými podnikmi;

3. „rozpätie hodnôt v rámci nezávislého vzťahu“ je rozpätie hodnôt, ktoré sú prijateľné na stanovenie toho, či sú podmienky kontrolovanej transakcie nezávislé, a ktoré vychádzajú z uplatnenia rovnakej metódy transferového oceňovania na viaceré porovnateľné údaje;

4.„stála prevádzkareň“ je stále miesto podnikania, ako je vymedzené v príslušnej dvojstrannej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia, alebo ak takáto zmluva neexistuje, vo vnútroštátnom práve;

5.„nezávislé podniky“ sú podniky, ktoré nie sú pridruženými podnikmi v zmysle článku 5;

6.„primárna úprava“ je úprava zdaniteľných ziskov spoločnosti smerom nahor, ktorú vykonáva daňová správa v prvej jurisdikcii v dôsledku uplatnenia princípu nezávislého vzťahu na transakcie zahŕňajúce pridružený podnik v druhej daňovej jurisdikcii;

7. „korešpondujúca úprava“ je úprava zdaniteľných ziskov spoločnosti smerom nadol, ktorú vykonáva daňová správa v druhej jurisdikcii v dôsledku primárnej úpravy vykonanej daňovou správou v prvej jurisdikcii tak, aby rozdelenie ziskov medzi týmito dvoma jurisdikciami bolo konzistentné;

8. „kompenzačná úprava“ je úprava, pri ktorej daňovník vykazuje na daňové účely transferovú cenu, ktorá je podľa názoru daňovníka nezávislou trhovou cenou kontrolovanej transakcie, a to aj napriek tomu, že táto cena sa líši od sumy, ktorá bola medzi pridruženými podnikmi skutočne účtovaná;

9. „metóda porovnateľnej nekontrolovanej ceny“ je metóda transferového oceňovania, pri ktorej sa porovnáva cena za majetok alebo služby prevedené v kontrolovanej transakcii s cenou účtovanou za majetok alebo služby prevedené v porovnateľnej nekontrolovanej transakcii za porovnateľných okolností;

10. „metóda následného predaja“ je metóda transferového oceňovania založená na cene, za ktorú sa produkt zakúpený od pridruženého podniku ďalej predáva nezávislému podniku; táto cena následného predaja sa zníži o obchodné rozpätie pri následnom predaji a výsledok po odpočítaní obchodného rozpätia pri následnom predaji možno po úprave o ostatné náklady spojené s nákupom výrobku, napr. clá, považovať za nezávislú trhovú cenu pôvodného prevodu majetku medzi pridruženými podnikmi;

11.„metóda zvýšených nákladov“ je metóda transferového oceňovania, pri ktorej sa používajú náklady, ktoré vznikli dodávateľovi majetku (alebo služieb) v rámci kontrolovanej transakcie; k týmto nákladom sa pripočíta primeraná prirážka, aby sa dosiahol primeraný zisk vzhľadom na vykonávané funkcie (s prihliadnutím na použité aktíva a znášané riziká) a trhové podmienky; danú cenu po pripočítaní prirážky k správnej nákladovej základni možno považovať za nezávislú cenu pôvodnej kontrolovanej transakcie;

12.„metóda čistého obchodného rozpätia“ je transakčná zisková metóda, pri ktorej sa skúma čisté ziskové rozpätie vo vzťahu k primeranej základni, napr. nákladom, tržbám, aktívam, ktoré daňovník realizuje z kontrolovanej transakcie, ktorú je vhodné agregovať;

13.„metóda delenia zisku“ je transakčná metóda delenia zisku, ktorá ukazuje príslušné zisky z kontrolovanej transakcie (alebo kontrolovaných transakcií, ktoré je vhodné agregovať), ktoré sa majú rozdeliť medzi pridružené podniky, pričom následne sa tieto zisky rozdelia medzi pridružené podniky na ekonomicky prijateľnom základe, ktorý sa približuje rozdeleniu ziskov, ktoré by bolo dohodnuté na základe nezávislého vzťahu;

14.„analýza porovnateľnosti“ je porovnanie kontrolovanej transakcie s nekontrolovanou transakciou;

15.„kontrolovaná transakcia“ je transakcia medzi dvoma pridruženými podnikmi;

16.„porovnateľná nekontrolovaná transakcia“ je transakcia medzi nezávislými podnikmi, ktorá je porovnateľná so skúmanou kontrolovanou transakciou;

17. „nadnárodná skupina podnikov“ je nadnárodná skupina pridružených podnikov sídlom ekonomickej činnosti v dvoch alebo vo viacerých jurisdikciách;

18.„smernica OECD o transferovom oceňovaní“ je smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní z roku 2022, ktorú schválila Rada OECD podľa odporúčania Rady OECD o určovaní transferového oceňovania medzi pridruženými podnikmi [C(95)126/final], zmenená 20. januára 2022 a zahrnutá do prílohy I, ako aj akékoľvek ďalšie zmeny tejto smernice OECD o transferovom oceňovaní, ktoré Únia schválila v kontexte Výboru OECD pre daňové záležitosti prijatím pozície Únie podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ;

19.„dohoda o príspevkoch na náklady“ je zmluvná dohoda medzi podnikmi o podieľaní sa na príspevkoch a rizikách spojených so spoločným vývojom, výrobou alebo získavaním nehmotného majetku, hmotného majetku alebo služieb s tým, že sa očakáva, že takýto nehmotný majetok, hmotný majetok alebo služby vytvoria výhody pre jednotlivé podniky každého z účastníkov.

KAPITOLA II

PRAVIDLÁ TRANSFEROVÉHO OCEŇOVANIA

Článok 4
Všeobecné pravidlo o uplatňovaní princípu nezávislého vzťahu

1.Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa podnik zapája do jednej či viacerých obchodných alebo finančných cezhraničných transakcií s pridruženým podnikom, tento podnik určil výšku svojich zdaniteľných ziskov spôsobom, ktorý je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

2.Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že podmienky vytvorené alebo uložené v obchodných alebo finančných cezhraničných transakciách medzi pridruženými podnikmi nie sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu, akákoľvek suma ziskov, ktorá by vznikla jednému z podnikov a bola by pre tento podnik zdaniteľná v členskom štáte, ak by podmienky transakcií boli v súlade s princípom nezávislého vzťahu, avšak tomuto podniku nevznikla pre neexistenciu podmienok nezávislého vzťahu, bola zahrnutá do zdaniteľných ziskov tohto podniku a zodpovedajúcim spôsobom zdanená.

Článok 5
Pridružené podniky

1.„Pridružený podnik“ na účely tejto smernice je osoba, ktorá je prepojená s inou osobou ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

a)daná osoba sa zúčastňuje na riadení inej osoby tak, že je v postavení uplatňovať na túto inú osobu významný vplyv;

b) daná osoba sa zúčastňuje na kontrole inej osoby prostredníctvom účasti, ktorá predstavuje viac ako 25 % hlasovacích práv;

c)daná osoba má účasť na kapitále inej osoby prostredníctvom vlastníckeho práva, ktoré predstavuje priamo alebo nepriamo viac ako 25 % kapitálu;

d)daná osoba má nárok na 25 % alebo viac zisku inej osoby.

2.Ak sa na riadení, kontrole, kapitále alebo zisku tej istej osoby zúčastňuje viac ako jedna osoba, ako sa uvádza v odseku 1, všetky dotknuté osoby sa považujú za pridružené podniky.

3.Ak sa tie isté osoby zúčastňujú na riadení, kontrole, kapitále alebo zisku viac ako jednej osoby, ako sa uvádza v odseku 1, všetky dotknuté osoby sa považujú za pridružené podniky.

4.Na účely odsekov 1 a 2 je osobou právnická aj fyzická osoba. Osoba, ktorá koná spoločne s inou osobou, pokiaľ ide o hlasovacie práva alebo vlastníctvo kapitálu subjektu, sa považuje za osobu, ktorá má účasť na všetkých hlasovacích právach alebo vlastníctve kapitálu daného subjektu, ktoré má v držbe táto iná osoba.

5.Pri nepriamej účasti sa splnenie kritérií stanovených v odseku 1 písm. b) a c) určuje vynásobením podielov účasti v spoločnostiach nižších úrovní. Osoba s viac ako 50 % hlasovacích práv sa považuje za držiteľa 100 % hlasovacích práv.

6.Fyzická osoba, jej manžel/manželka alebo uznaný partner v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom a jej priami predkovia alebo potomkovia a jej súrodenci sa považujú za jednu osobu.

7.Stála prevádzkareň sa považuje za pridružený podnik podniku, ktorého je súčasťou.

Článok 6
Korešpondujúce úpravy

1.Ak sa vykoná primárna úprava, členské štáty zabezpečia, aby vykonali korešpondujúcu úpravu s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu, ak sú splnené tieto podmienky:

a)členský štát, ktorý bol požiadaný o vykonanie korešpondujúcej úpravy, súhlasí s tým, že primárna úprava je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, a to tak v zásade, ako aj vo vzťahu k danej sume;

b)primárna úprava vedie k zdaneniu sumy ziskov v inej jurisdikcii, v súvislosti s ktorou pridružený podnik v členskom štáte, ktorý bol požiadaný o vykonanie korešpondujúcej úpravy, už podlieha dani v tomto členskom štáte;

c)ak ide o jurisdikciu tretej krajiny, existuje platná daňová zmluva, aby sa predišlo ekonomickému dvojitému zdaneniu.

2.Členské štáty môžu priznať korešpondujúcu úpravu v dôsledku postupu vzájomnej dohody podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia na základe medzivládneho dohovoru z roku 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „arbitrážny dohovor“) 36 alebo podľa smernice (EÚ) 2017/1852 37 .

3.Bez ohľadu na odsek 2 členské štáty zabezpečia, aby korešpondujúcu úpravu bolo možné vykonať na žiadosť daňovníka vzhľadom na primárnu úpravu vykonanú v inej jurisdikcii. Na korešpondujúce úpravy vykonávané podľa tohto odseku sa uplatňuje tento postup:

a)v žiadosti daňovníka sa:

i)uvedú všetky skutkové a právne okolnosti potrebné na vyhodnotenie primárnej úpravy vykonanej v dotknutej inej jurisdikcii, a to na základe princípu nezávislého vzťahu;

ii)predloží osvedčenie (alebo rovnocenný doklad) potvrdzujúce konečnú povahu primárnej úpravy v zahraničí; ak primárna úprava ku dňu predloženia žiadosti ešte nie je konečná, uvedie sa táto skutočnosť spolu s podmienkami na to, aby sa úpravy stali konečnými; osvedčenie o konečnej povahe primárnej úpravy sa však napriek tomu musí dotknutému členskému štátu predložiť pred tým, ako sa prizná korešpondujúca úprava.

b)členské štáty vyhlásia žiadosť za prípustnú do 30 dní prostredníctvom oznámenia daňovníkovi, ak boli predložené všetky informácie uvedené v odseku 3 písm. a). V rovnakej lehote členské štáty oznámia daňovníkovi akékoľvek chýbajúce potrebné informácie a poskytnú mu aspoň 30 dní na ich predloženie. Ak daňovník požadované informácie nepredloží v stanovenej lehote, žiadosť sa môže zamietnuť ako neprípustná;

c)členské štáty zabezpečia, aby sa tento postup v prípade, keď primárna úprava vykonaná v inom členskom štáte vedie k dvojitému zdaneniu, ukončil do 180 dní od doručenia žiadosti daňovníka odôvodneným prijatím alebo zamietnutím žiadosti;

d)v prípade prijatia žiadosti členské štáty oznámia daňovému orgánu druhej dotknutej jurisdikcie uznanie korešpondujúcej úpravy;

e)členské štáty zabezpečia, aby v prípade nepriznania korešpondujúcej úpravy daňovník stále mohol využiť postupy vzájomnej dohody podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, arbitrážneho dohovoru alebo smernice (EÚ) 2017/1852.

4.Bez ohľadu na odseky 2 a 3 členské štáty zabezpečia, aby bolo možné vykonať korešpondujúcu úpravu v dôsledku spoločných daňových kontrol alebo iných foriem medzinárodnej administratívnej spolupráce, ak sú splnené tieto podmienky:

a)príslušné daňové správy sa dohodnú na stanovení nezávislej trhovej ceny;

b)primárna úprava a korešpondujúca úprava sa priznajú symetricky v tej istej sume vo všetkých príslušných jurisdikciách.

5.Bez ohľadu na odsek 1, ak nedôjde k primárnej úprave, členské štáty môžu vykonať úpravu smerom nadol, len ak sú splnené tieto podmienky:

a)úprava smerom nadol je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, a to tak v zásade, ako aj vo vzťahu k danej sume;

b)suma rovnajúca sa úprave smerom nadol je zahrnutá do zisku pridruženého podniku v dotknutej inej jurisdikcii a zdaňuje sa tak v danom členskom štáte, ako aj v tejto inej jurisdikcii, a preto podlieha dvojitému zdaneniu;

c)členský štát, ktorý bol požiadaný o vykonanie úpravy smerom nadol, oznámil daňovej správe príslušnej jurisdikcie svoj zámer vykonať úpravu smerom nadol, pričom uviedol všetky skutkové a právne okolnosti potrebné na vyhodnotenie úpravy smerom nadol podľa princípu nezávislého vzťahu.

Článok 7
Kompenzačná úprava

Členské štáty zabezpečia, aby sa akceptovala kompenzačná úprava vo forme koncoročnej úpravy iniciovanej daňovníkom, ak sú splnené tieto podmienky:

a)daňovník pred zaznamenaním príslušnej transakcie alebo série transakcií vynaložil primerané úsilie na dosiahnutie nezávislého výsledku;

b)daňovník vykoná túto úpravu symetricky v účtovných závierkach vo všetkých dotknutých členských štátoch;

c)daňovník uplatňuje rovnaký prístup konzistentne v priebehu času;

d)daňovník vykoná úpravu pred podaním daňového priznania;

e)daňovník je schopný vysvetliť, prečo ním prognózované údaje nezodpovedali dosiahnutému výsledku.

Článok 8
Identifikácia obchodných alebo finančných vzťahov

1.Členské štáty zabezpečia, aby sa uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu začalo identifikovaním a presným vymedzením jednak obchodných a finančných vzťahov pridružených podnikov a jednak samotnej transakcie alebo transakcií medzi pridruženými podnikmi.

2.Identifikácia a presné vymedzenie obchodných a finančných vzťahov pridružených podnikov a samotnej transakcie (transakcií) sú založené na týchto aspektoch:

a)predbežná rozsiahla znalosť daného odvetvia, v ktorom pridružené podniky pôsobia, a faktorov, ktoré ovplyvňujú výkonnosť podnikov pôsobiacich v tomto odvetví;

b)analýza fungovania každého pridruženého podniku s cieľom identifikovať jeho obchodné alebo finančné vzťahy s pridruženými podnikmi;

c)analýza ekonomicky relevantných charakteristických znakov kontrolovaných transakcií z hľadiska ich formy aj podstaty.

Článok 9
Metódy transferového oceňovania

1.Členské štáty zabezpečia, aby sa nezávislá trhová cena účtovaná v rámci kontrolovanej transakcie medzi pridruženými podnikmi stanovila s použitím jednej z týchto metód transferového oceňovania:

a)metóda porovnateľnej nekontrolovanej ceny;

b)metóda následného predaja;

c)metóda zvýšených nákladov;

d)metóda čistého obchodného rozpätia;

e)metóda delenia zisku.

2.Popri metódach uvedených v odseku 1 členské štáty povolia uplatňovanie akýchkoľvek iných metód a techník oceňovania na odhadnutie nezávislej trhovej ceny iba vtedy, ak je možné uspokojivo preukázať, že:

a)žiadna z metód uvedených v odseku 1 nie je vhodná ani realizovateľná za okolností daného prípadu;

b)zvolená metóda alebo technika oceňovania je v súlade s princípom nezávislého vzťahu a poskytuje spoľahlivejší odhad nezávislého výsledku než metódy uvedené v odseku 1.

Článok 10
Pravidlo najvhodnejšej metódy

1.Členské štáty zabezpečia, aby sa nezávislá trhová cena stanovila uplatnením najvhodnejšej metódy transferového oceňovania vzhľadom na okolnosti daného prípadu.

2.Najvhodnejšia metóda transferového oceňovania sa vyberá spomedzi metód transferového oceňovania stanovených v článku 9, pričom sa zohľadňujú tieto kritériá:

a)silné a slabé stránky jednotlivých metód transferového oceňovania;

b)vhodnosť metódy transferového oceňovania vzhľadom na povahu kontrolovanej transakcie, stanovená najmä prostredníctvom analýzy funkcií vykonávaných každým podnikom v kontrolovanej transakcii, s prihliadnutím na použité aktíva a znášané riziká;

c)miera porovnateľnosti medzi kontrolovanými a nekontrolovanými transakciami, zohľadňujúc aj spoľahlivosť prípadných úprav na účely porovnateľnosti, ktoré môžu byť nutné na odstránenie rozdielov medzi nimi;

d)dostupnosť spoľahlivých informácií potrebných na uplatnenie zvolenej metódy transferového oceňovania.

Článok 11
Analýza porovnateľnosti

1.Členské štáty vyhodnotia, či kontrolovaná transakcia vedie k nezávislému výsledku, tak, že porovnajú podmienky kontrolovanej transakcie s podmienkami, ktoré by existovali, ak by pridružené podniky boli nezávislé a ak by uskutočnili porovnateľnú transakciu za porovnateľných okolností.

2.Členské štáty zabezpečia, aby analyzované transakcie boli porovnateľné. S cieľom určiť, či sú dve alebo viaceré transakcie porovnateľné, sa zohľadnia nasledujúce faktory, a to v rozsahu, v akom sú ekonomicky relevantné pre skutočnosti a okolnosti transakcie:

a)zmluvné podmienky transakcie;

b)funkcie, ktoré vykonáva každá zo strán transakcie, s prihliadnutím na použité aktíva a znášané riziká, vrátane toho, ako tieto funkcie súvisia so širšou tvorbou hodnoty nadnárodnou skupinou podnikov, do ktorej strany patria, okolností transakcie a praxe v odvetví;

c)charakteristické znaky prevedeného majetku alebo poskytnutých služieb;

d)hospodárska situácia strán a trhu, na ktorom strany pôsobia;

e)obchodné stratégie strán.

3.Nekontrolovaná transakcia je porovnateľná s kontrolovanou transakciou, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)žiadny z (prípadných) rozdielov medzi porovnávanými transakciami alebo medzi podnikmi vykonávajúcimi tieto transakcie by nemohol podstatne ovplyvniť cenu na voľnom trhu;

b)je možné vykonať primerane presné úpravy, aby sa odstránili podstatné účinky uvedených rozdielov.

4.Členské štáty zabezpečia, aby hľadanie porovnateľných nekontrolovaných transakcií bolo transparentné a reprodukovateľné.

Článok 12
Určenie rozpätia hodnôt v rámci nezávislého vzťahu

1.Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, keď uplatnenie metód transferového oceňovania vedie k vytvoreniu rozpätia hodnôt, toto rozpätie hodnôt v rámci nezávislého vzťahu stanovilo s použitím medzikvartilového rozpätia výsledkov porovnateľných údajov z nekontrolovaných transakcií.

2.Medzikvartilové rozpätie je rozpätie medzi 25. a 75. percentilom výsledkov získaných z porovnateľných údajov z nekontrolovaných transakcií.

3.Členské štáty zabezpečia, aby sa pri daňovníkovi neuplatnila úprava, ak jeho výsledky patria do rozpätia hodnôt v rámci nezávislého vzťahu, pokiaľ sa nepreukáže, že určité iné umiestnenie na rozpätí je odôvodnené skutočnosťami a okolnosťami konkrétneho prípadu.

4.Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, že výsledky kontrolovanej transakcie ležia mimo rozpätia hodnôt v rámci nezávislého vzťahu, vykonala úprava na medián všetkých výsledkov, pokiaľ sa nepreukáže, že akýkoľvek iný bod rozpätia predstavuje nezávislú trhovú cenu s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Medián je 50. percentil rozpätia výsledkov porovnateľných nekontrolovaných transakcií.

Článok 13
Dokumentácia o transferovom oceňovaní

1.Členské štáty zabezpečia, aby mal daňovník k dispozícii dostatočné informácie a analýzy na overenie toho, že podmienky jeho transakcií s pridruženými podnikmi sú v súlade s článkom 4 ods. 1, pričom by mali zahŕňať aspoň prvky uvedené v článkoch 8, 9, 10, 11 a 12.

2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18 s cieľom ďalej doplniť pravidlo uvedené v odseku 1, pokiaľ ide o dokumentáciu, a to stanovením spoločných vzorov, nastavením jazykových požiadaviek, vymedzením typu daňovníka, ktorý sa má týmito vzormi riadiť, a časových rámcov, na ktoré sa má dokumentácia vzťahovať.

KAPITOLA III

ORGANIZAČNÉ ASPEKTY

Článok 14
Uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu

1.Členské štáty zahrnú do vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa transponujú pravidlá transferového oceňovania stanovené v kapitole II tejto smernice, ustanovenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa tieto pravidlá transferového oceňovania uplatňovali spôsobom, ktorý je v súlade so smernicou OECD o transferovom oceňovaní.

2.Rada môže stanoviť ďalšie pravidlá, ktoré budú v súlade so smernicou OECD o transferovom oceňovaní a budú upravovať, ako sa majú princíp nezávislého vzťahu a ostatné ustanovenia uvedené v kapitole II tejto smernice uplatňovať na konkrétne transakcie s cieľom zabezpečiť väčšiu daňovú istotu a zmierniť riziko dvojitého zdanenia. Ide o tieto konkrétne transakcie alebo obchody:

a)prevod nehmotného majetku alebo práv k nehmotnému majetku medzi pridruženými podnikmi vrátane ťažko ohodnotiteľného nehmotného majetku;

b)poskytovanie služieb medzi pridruženými podnikmi vrátane poskytovania marketingových a distribučných služieb;

c)dohody o príspevkoch na náklady medzi pridruženými podnikmi;

d)transakcie medzi pridruženými podnikmi v rámci reštrukturalizácie podnikov;

e)finančné transakcie;

f)obchody medzi ústredím a jeho stálymi prevádzkarňami.

3.Pravidlá uvedené v odseku 2 sa prijmú prostredníctvom vykonávacích aktov Rady na základe návrhu Komisie.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 15
Hodnotenie

1.Komisia skúma a hodnotí uplatňovanie tejto smernice každých päť rokov a predkladá správu o svojom hodnotení Európskemu parlamentu a Rade. Prvá správa sa predloží do 31. decembra 2031.

2.Členské štáty oznamujú Komisii príslušné informácie na účely hodnotenia tejto smernice s cieľom zlepšiť uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu, znížiť mieru dvojitého zdanenia, ako aj bojovať proti zneužívaniu daňových predpisov, a to v súlade s odsekom 3.

3.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov bližšie určí informácie, ktoré majú členské štáty poskytovať v súlade s odsekom 2, ako aj formát a podmienky oznamovania uvedených informácií. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17.

4.Komisia považuje informácie, ktoré jej boli oznámené podľa odseku 2, za dôverné v súlade s ustanoveniami uplatniteľnými na inštitúcie Únie a článkom 16 tejto smernice.

5.Informácie, ktoré oznamuje členský štát Komisii podľa odseku 2, ako aj akékoľvek správy alebo dokumenty, ktoré Komisia vypracúva s použitím takýchto informácií, sa môžu postúpiť iným členským štátom. Na takéto informácie sa vzťahuje povinnosť zachovávať úradné tajomstvo a uplatňuje sa na ne ochrana poskytovaná podobným informáciám podľa vnútroštátneho práva členského štátu, ktorý tieto informácie prijal.

Článok 16
Ochrana údajov

1.Členské štáty môžu spracúvať osobné údaje podľa tejto smernice na účely uplatňovania článku 5. Pri spracúvaní osobných údajov na účely tejto smernice sa príslušné orgány členských štátov považujú za prevádzkovateľov v zmysle článku 4 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2016/679, a to v rozsahu pôsobnosti ich príslušných činností na základe tejto smernice.

2.Informácie vrátane osobných údajov, ktoré sa spracúvajú v súlade s touto smernicou, sa uchovávajú len tak dlho, ako je to potrebné na dosiahnutie účelov tejto smernice, a to v súlade s vnútroštátnym právom každého prevádzkovateľa týkajúcim sa premlčania, v žiadnom prípade však nie dlhšie ako desať rokov.

Článok 17
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2014 38 .

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 18
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijať delegovaný akt uvedený v článku 13 za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaného aktu, ak už nadobudol účinnosť.

3.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

4.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí Rade.

5.Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 nadobúda účinnosť okamžite a uplatňuje sa, pokiaľ Rada voči nemu nevznesie námietku. Rada môže voči delegovanému aktu vzniesť námietku do dvoch mesiacov od oznámenia uvedeného aktu. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Rady vzniesť námietku akt zruší.

Článok 19
Informovanie Európskeho parlamentu

Komisia informuje Európsky parlament o prijatí delegovaných aktov, o akejkoľvek námietke vznesenej proti uvedeným aktom a o odvolaní delegovania právomocí Radou.

6.

Článok 20
Transpozícia

1.Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do [31. decembra 2025]zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Tieto ustanovenia uplatňujú od [1. januára 2026].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 21
Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 22
Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 39

 predĺženia trvania existujúcej akcie

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–    v platnosti od RRRR do RRRR

–    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

 neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 41

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré operačné okruhy, zopakujte oddiel uvedený vyššie:

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v  prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha 5 k rozhodnutiu Komisie o interných pravidlách plnenia oddielu všeobecného rozpočtu Európskej únie týkajúceho sa Komisie), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.1.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreba ľudských zdrojov bude pokrytá úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonávať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–    vplyv na vlastné zdroje

–    vplyv na iné príjmy

–uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov     

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Pozri webové sídlo OECD: https://www.oecd.org/ .

(2)    Modelová zmluva OECD o zdaňovaní ( https://www.oecd.org/ctp/treaties/model-tax-convention-on-income-and-on-capital-condensed-version-20745419.htm ).

(3)    Smernica OECD o transferovom oceňovaní ( https://www.oecd.org/tax/transfer-pricing/oecd-transfer-pricing-guidelines-for-multinational-enterprises-and-tax-administrations-20769717.htm ).

(4)    Malta, Cyprus, Bulharsko a Rumunsko nie sú členmi OECD.

(5)    Jedna veľká firma takisto poukázala na to, že narástol počet daňových sporov týkajúcich sa transferového oceňovania v rámci EÚ a odstránenia zrážkovej dane.

(6)    OECD odhaduje, že na začiatku projektu na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov v roku 2013 sa mohol rozsah celosvetových strát príjmov z dane z príjmu právnických osôb v dôsledku praktík narúšania základu dane a presunu ziskov pohybovať medzi 100 až 240 miliardami USD ročne, pričom uznáva metodické obmedzenia a nedostatok údajov (pozri https://www.oecd.org/tax/beps-project-explanatory-statement-9789264263437-en.htm ). Manipulácia s transferovým oceňovaním bola identifikovaná ako jedna z praktík narúšania základu dane a presunu ziskov. Najmä opatrenia 8 – 10 projektu na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov boli zamerané na zlepšenie usmernení k princípu nezávislého vzťahu, aby sa zabezpečilo, že výsledky diktuje hospodárska realita, a nie realita na papieri. V tejto súvislosti je cieľom záverečnej správy o opatreniach 8 – 10 zosúladiť výsledky transferového oceňovania s tvorbou hodnoty nadnárodnej skupiny podnikov.

(7)    Oficiálne štatistiky OECD ukazujú, že na konci roka 2021 sa počet neuzavretých postupov vzájomnej dohody aktivovaných na vyriešenie dvojitého zdanenia v súvislosti s prípadmi transferového oceňovania zvýšil o 33 % v porovnaní s rokom 2016 (stav postupov vzájomnej dohody na konci roka 2021 predstavoval 6 000 oproti 4 500 neuzavretým postupom vzájomnej dohody na konci roka 2016). Štatistiky o postupoch vzájomnej dohody OECD sú k dispozícii na adrese:  https://www.oecd.org/tax/dispute/mutual-agreement-procedure-statistics-2021-inventory-trends.htm#tpcases . Oficiálne štatistiky EÚ o postupoch vzájomnej dohody podľa arbitrážneho dohovoru ukazujú nárast počtu sporov týkajúcich sa transferového oceňovania medzi členskými štátmi o 17 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom (celkový stav postupov vzájomnej dohody členských štátov na konci roka 2020 predstavoval 2 213, zatiaľ čo celkový stav postupov vzájomnej dohody členských štátov na konci roka 2019 predstavoval 1 889). Štatistiky o postupoch vzájomnej dohody EÚ sú k dispozícii na adrese: https://taxation-customs.ec.europa.eu/taxation-1/statistics-apas-and-maps-eu_en .

(8)    Podľa prieskumu o transferovom oceňovaní uverejneného spoločnosťou Ernst & Young (a dostupného na adrese http://www.ey.com/global/content.nsf/International/2007-2008_Transfer_Pricing_Global_Survey) je jedným z dôvodov, prečo podniky považujú transferové oceňovanie za prioritnú daňovú problematiku, skutočne jeho spojitosť s dvojitým zdanením. Podľa prieskumu [uskutočnili sa rozhovory s 850 nadnárodnými podnikmi v 24 krajinách (z toho 11 členských štátov EÚ)] podniky uviedli, že 42 % prípadov úpravy viedlo k trvalému dvojitému zdaneniu. Je to predovšetkým preto, že firmy vo všeobecnosti nevyužívajú postupy vzájomnej dohody, pretože ich považujú za príliš zdĺhavé a nákladné.

(9)    Podľa štúdie o dani z príjmu právnických osôb, ktorú vypracovala Európska komisia v roku 2001 [Zdaňovanie na jednotnom trhu. SEC (2001) 582 v konečnom znení], stredne veľké nadnárodné podniky vynakladajú na dodržiavanie pravidiel transferového oceňovania približne 1 až 2 milióny EUR ročne. Veľkým nadnárodným podnikom vznikajú náklady na dodržiavanie predpisov v súvislosti s transferovým oceňovaním vo výške približne 4 miliónov EUR až 5,5 milióna EUR ročne.

(10)    Oznámenie o zdaňovaní podnikov v 21. storočí, pozri: https://taxation-customs.ec.europa.eu/communication-business-taxation-21st-century_en .

(11)    Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu ( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex%3A32016L1164 ).

(12)    Smernica Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32017L0952).

(13)    Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/ALL/?uri=CELEX%3A32011L0016).

(14)    Smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní ( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/ALL/?uri=CELEX%3A32015L2376 ).

(15)    Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu ( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=celex%3A32018L0822 ).

(16)    Záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia sa vzťahuje na akúkoľvek dohodu, oznámenie alebo akýkoľvek iný nástroj alebo opatrenie s podobnými účinkami, ktoré vopred určujú vhodný súbor kritérií na stanovenie transferovej ceny cezhraničných transakcií medzi pridruženými podnikmi alebo priradenie ziskov stálej prevádzkarni.

(17)    Pozri Spoločné fórum EÚ pre transferové oceňovanie tu: https://taxation-customs.ec.europa.eu/joint-transfer-pricing-forum_en .

(18)    Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 27. júna 2006 kódexe správania pre dokumentáciu o transferovom oceňovaní pre pridružené podniky v Európskej únii (DTO EÚ), 2006/C 176/01, https://eur-lex.europa.eu/legal -content/SK/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.C_.2006.176.01.0001.01.ENG&toc=OJ%3AC%3A2006 %3A176 %3AFULL .

(19)    Dohovor o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov (90/463/EHS).

(20)    Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii ( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/ALL/?uri=CELEX%3A32017L1852 ).

(21)    Pozri webové sídlo ETACA tu: https://taxation-customs.ec.europa.eu/eu-cooperative-compliance-programme/european-trust-and-cooperation-approach-etaca-pilot-project-mnes_en .

(22)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 1).

(23)    Pozri webové sídlo Zdaňovanie a MSP: https://single-market-economy.ec.europa.eu/smes/sme-strategy/taxation-and-smes_en .

(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).

(25)    Správa Spoločného fóra EÚ pre transferové oceňovanie o kompenzačných úpravách (JTPF/009/FINAL/2013/EN): https://taxation-customs.ec.europa.eu/system/files/2016-09/jtpf_009_final_2013_en.pdf .

(26)    Správa Spoločného fóra EÚ pre transferové oceňovanie o používaní techník ekonomického oceňovania pri transferovom oceňovaní (JTPF/003/2017/FINAL/EN): https://taxation-customs.ec.europa.eu/system/files/2017-10/2017_10_16_jtpf_003_2017_en_final_en.pdf .

(27)    Spoločné fórum EÚ pre transferové oceňovanie o používaní porovnateľných údajov v rámci EÚ (JTPF/007/2016/FINAL/EN): https://taxation-customs.ec.europa.eu/system/files/2017-04/jtpf0072017encomps.pdf .

(28)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(29)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(30)    JTPF/009/FINAL/2013/EN, stretnutie z 5. novembra 2013: https://taxation-customs.ec.europa.eu/system/files/2016-09/jtpf_009_final_2013_en.pdf

(31)    JTPF/003/2017/FINAL/EN, stretnutie z 22. júna 2017:  https://taxation-customs.ec.europa.eu/system/files/2017-10/2017_10_16_jtpf_003_2017_en_final_en.pdf

(32)    Správa Komisie z roku 2016 s názvom Spoločné fórum EÚ pre transferové oceňovanie – správa o používaní porovnateľných údajov v EÚ (JTPF/007/2016/FINAL/EN): https://taxation-customs.ec.europa.eu/system/files/2017-04/jtpf0072017encomps.pdf

(33)    Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 27. júna 2006, o kódexe správania pre dokumentáciu o transferovom oceňovaní pre pridružené podniky v Európskej únii (DTO EÚ), 2006/C 176/01, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri= uriserv%3AOJ.C_.2006.176.01.0001.01.ENG&toc=OJ%3AC%3A2006 %3A176 %3AFULL

(34)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

(35)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(36)    Dohovor 90/463/EHS z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov (Ú. v. ES L 225, 20.8.1990, s. 10).

(37)    Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 265, 14.10.2017, s. 1).

(38)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13 – 18).

(39)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(40)    Pozri Spoločné fórum EÚ pre transferové oceňovanie tu: https://taxation-customs.ec.europa.eu/joint-transfer-pricing-forum_en .

(41)    Vysvetlenie metód plnenia rozpočtu a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BUDGpedia: https://myintracomm.ec.europa.eu/corp/budget/financial-rules/budget-implementation/Pages/implementation-methods.aspx .

(42)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(43)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(44)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(45)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(46)    Podľa oficiálnej rozpočtovej nomenklatúry.

(47)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(48)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(49)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(50)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“.

(51)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(52)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(53)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(54)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(55)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(56)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Štrasburgu12. 9. 2023

COM(2023) 529 final

PRÍLOHA

k

návrhu smernice Rady

o transferovom oceňovaní





[...]

PRÍLOHA […]

smernica OECD o transferovom oceňovaní