EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli5. 9. 2023

COM(2023) 516 final

2023/0315(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o európskych cezhraničných združeniach

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2023) 306 final} - {SWD(2023) 292 final} - {SWD(2023) 293 final} - {SWD(2023) 294 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Návrh vychádza z uznesenia Európskeho parlamentu zo 17. februára 2022, ktorého cieľom je podporiť združenia a iné neziskové organizácie v EÚ pri dokončovaní vnútorného trhu, ochrane ich základných práv a presadzovaní demokratického priestoru EÚ. Presnejšie bola Komisia podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v uznesení vyzvaná, aby predložila dva nové legislatívne návrhy: nariadenie (podľa článku 352 ZFEÚ), ktorým sa vytvára právna forma „európskych združení“, a smernicu, ktorou sa harmonizujú spoločné minimálne normy pre neziskové organizácie (podľa článku 114 ZFEÚ). Európska komisia na výzvu Európskeho parlamentu odpovedala kladne, pričom sa stotožnila s potrebou vytvoriť priaznivé prostredie pre tretí sektor, v rámci ktorého sú združenia najvýraznejšou právnou formou.

Cieľom návrhu je zlepšiť fungovanie neziskových združení na vnútornom trhu stanovením opatrení na koordináciu podmienok zakladania a činnosti európskych cezhraničných združení s cieľom uľahčiť účinné uplatňovanie slobody pohybu neziskových združení pôsobiacich na vnútornom trhu.

Neziskové združenia predstavujú prevládajúcu právnu formu medzi neziskovými organizáciami v Európskej únii s odhadovaným počtom 3,8 milióna prítomných v členských štátoch EÚ. Neziskové združenia sú takisto najpočetnejšími zo štyroch právnych foriem, ktoré sú tradične súčasťou sociálneho hospodárstva 1 . Spomedzi nich 310 000 neziskových združení pôsobí vo viac ako jednom členskom štáte, kým potenciálne ďalších 185 000 by sa teoreticky mohlo zapojiť do cezhraničných činností, ak by sa odstránili prekážky. Neziskové združenia sú organizácie, ktoré sa riadia kľúčovými zásadami sociálneho hospodárstva: ľudia a sociálne a environmentálne ciele sú nadradené zisku, reinvestovanie väčšiny zisku a prebytkov na vykonávanie činností v záujme členov/používateľov („kolektívny záujem“) alebo spoločnosti ako celku („všeobecný záujem“) a demokratické alebo participatívne riadenie.

Neziskové združenia pôsobia v odvetviach so spoločenským vplyvom, ako je zdravotníctvo, sociálne služby, sociálne začlenenie, kultúra, šport, výskum a vývoj, vzdelávanie a odborná príprava, pričom k HDP EÚ prispievajú na úrovni 2,9 %. Vďaka svojej členskej štruktúre majú zároveň priamy pákový efekt na občanov, ktorí sú členmi, darcami alebo príjemcami ich činností. Činnosti neziskových združení, ak sú poskytované za odplatu, predstavujú službu v zmysle článku 57 ZFEÚ.

Neziskové združenia majú pozitívny vplyv na zabezpečenie sociálnej spravodlivosti a prosperity pre občanov EÚ a zohrávajú významnú úlohu pri raste v rámci vnútorného trhu. Ich sociálno-ekonomický potenciál však nie je plne využitý. Úplný potenciál vnútorného trhu možno využívať len vtedy, keď všetci účastníci budú môcť požívať práva, ktoré im tento trh poskytuje. Na tento účel neziskové združenia potrebujú predvídateľný právny rámec, ktorý im umožní vykonávať svoje činnosti bez prekážok, a to aj keď ich vykonávajú cezhranične na vnútornom trhu.

Neziskové združenia a ich činnosti sú v súčasnosti regulované osobitnými právnymi predpismi v 24 členských štátoch 2 odlišným spôsobom, čo vytvára právnu neistotu a vedie k odlišným administratívnym postupom a požiadavkám. Pravidlá týkajúce sa vytvorenia, členstva a riadenia ukladajú rôzne požiadavky. Napríklad počet fyzických alebo právnických osôb požadovaný na vytvorenie neziskového združenia sa v závislosti od členského štátu pohybuje od 3 do 20. Pokiaľ ide o získanie členstva alebo výkonnú úlohu v neziskovom združení, uplatňujú sa rôzne požiadavky, ktoré sa v niektorých prípadoch týkajú štátnej príslušnosti alebo oprávneného pobytu. Hoci všetky neziskové združenia majú výkonný a rozhodovací orgán, pravidlá týkajúce sa ich riadenia sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Okrem toho nadobudnutie právnej subjektivity neziskových združení sa riadi rôznymi pravidlami, pričom niektoré členské štáty udeľujú právnu subjektivitu pri registrácii, iné pri uznaní vnútroštátnymi orgánmi alebo pri samotnom vytvorení. Líšia sa aj možnosti vykonávania hospodárskych činností. Veľká väčšina členských štátov navyše neuznáva združenia z iných členských štátov, ktoré sa chcú zapojiť do cezhraničných činností. To núti neziskové združenia, ktoré chcú vykonávať hospodárske činnosti v inom členskom štáte, aby v danom členskom štáte vytvorili a zaregistrovali úplne nové neziskové združenie, čo so sebou prináša dodatočné administratívne náklady a formality. Má to dôsledky aj v súvislosti s presmerovaním kapitálu medzi neziskovými združeniami, čo bráni bezproblémovému toku kapitálu a oslabuje schopnosť neziskových združení vykonávať svoje činnosti v inom členskom štáte. Pravidlá sa líšia, aj pokiaľ ide o prístup ku kapitálu, a v súvislosti s prístupom k finančným pôžičkám, úverom a zárukám v rámci úverových inštitúcií existujú problémy. Pre neziskovú povahu združení sú tieto prekážky mimoriadne naliehavé a zvyšujú finančnú záťaž, ktorú musia znášať, keď pôsobia cezhranične v Únii.

V posúdení vplyvu na podporu tohto návrhu sa zistilo, že v dôsledku uvedených rozdielov vznikajú neziskovým združeniam, ktoré chcú vykonávať činnosti vo viacerých členských štátoch, neopodstatnené náklady na dodržiavanie predpisov, vzniká neistota, pokiaľ ide o uplatniteľné povinnosti, pričom tieto rozdiely môžu odrádzať od poskytovania a ďalšieho rozvoja služieb so spoločenským vplyvom na vnútornom trhu. Táto rôznorodosť nielenže narúša riadne fungovanie vnútorného trhu, ale aj negatívne ovplyvňuje slobodu združovania spolu so slobodou prejavu a s právom na informácie a v konečnom dôsledku bráni neziskovým združeniam naplno využívať svoj potenciál na vytváranie hospodárskych a spoločenských hodnôt v EÚ.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Návrh je zahrnutý do pracovného programu Komisie na rok 2023 ako súčasť rámca sociálneho hospodárstva v rámci hlavného cieľa Komisie „hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí“ 3 , pričom prispieva k cieľu „hospodárstva, ktoré dokáže v plnej miere reagovať na potreby občanov EÚ, a tým zabezpečiť sociálnu spravodlivosť a prosperitu“. V tomto zmysle je prepojený s opatreniami oznámenými v akčnom pláne pre sociálne hospodárstvo 4 a spolu s nimi tvorí „rámec sociálneho hospodárstva“, a to konkrétne: s návrhom na odporúčanie Rady „týkajúce sa vypracovania rámcových podmienok sociálneho hospodárstva v členských štátoch“ 5 a s dvomi pracovnými dokumentmi útvarov Komisie, v ktorých sa stanovujú „príslušné rámce zdaňovania pre subjekty sociálneho hospodárstva“ 6 a „nediskriminačné zdaňovanie charitatívnych organizácií a ich darcov: zásada vyplývajúca z judikatúry EÚ“ 7 . Uvedené odporúčanie Rady konkrétne podporuje priaznivé prostredie pre subjekty sociálneho hospodárstva vrátane združení a pracovné dokumenty útvarov Komisie o daňových záležitostiach prinášajú jednoznačnosť a zlepšujú chápanie príslušných daňových pravidiel pre subjekty sociálneho hospodárstva a cezhraničné dary pre neziskové organizácie. Uvedené texty tak dopĺňajú tento legislatívny návrh, keďže tvoria rámec pre komplexné stratégie týkajúce sa subjektov sociálneho hospodárstva vrátane neziskových združení a dotýkajú sa oblasti zdaňovania, ktorá v návrhu nie je upravená.

Návrh je sčasti inšpirovaný niektorými riešeniami prijatými v kontexte pravidiel EÚ v oblasti práva obchodných spoločností 8 a služieb na vnútornom trhu. Pravidlami EÚ v oblasti práva obchodných spoločností (smernica EÚ 2017/1132) 9 sa harmonizujú požiadavky a postupy týkajúce sa okrem iného založenia, základného imania a zverejňovania (vnútroštátne zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia, cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia kapitálových spoločností), ktoré umožňujú zriaďovanie podnikov a vykonávanie činností kdekoľvek v EÚ. Smernica o službách 10 uľahčuje poskytovateľom služieb uplatňovanie slobody usadiť sa a voľný pohyb služieb, pričom sa zachováva vysoká kvalita služieb. Podobne je cieľom návrhu riešiť obmedzenia, ktorým čelia neziskové združenia pri uplatňovaní slobôd na vnútornom trhu, a umožniť im vykonávať činnosti kdekoľvek v EÚ prostredníctvom novej formy európskeho cezhraničného združenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa smernicou vypĺňa legislatívna medzera, keďže na úrovni EÚ neexistujú žiadne osobitné právne predpisy upravujúce podmienky pre neziskové združenia, aby mohli na vnútornom trhu pôsobiť cezhranične 11 . V tomto smere sa cielený prístup návrhu celkom líši od rozsiahleho prístupu sledovaného v návrhu Komisie z roku 1992 s cieľom vytvoriť európsku právnu formu združenia (t. j. európske združenie) 12 , keďže jeho zámerom nie je vytvoriť európsky štatút pre združenia, ale namiesto toho vytvára novú vnútroštátnu právnu formu, ktorá uľahčuje cezhraničné činnosti neziskových združení a ich mobilitu, pričom rešpektuje národné tradície.

Návrh je okrem toho prepojený s pravidlami EÚ týkajúcimi sa iných existujúcich európskych právnych foriem, ktoré sú vo všeobecnosti určené na uľahčenie a posilnenie cezhraničných činností medzi členskými štátmi a všeobecnejšie v celej Únii, a to konkrétne Európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov (EZHZ) 13 , Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) 14 , Konzorcia pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) 15 a Konzorcia pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC) 16 . Hoci sú tieto právne formy založené na členstve, v kontexte tohto návrhu nie sú porovnateľné s neziskovými združeniami. Sú buď určené na vykonávanie veľmi špecifických a obmedzených úloh 17 (ERIC a EDIC), majú veľmi obmedzený druh členstva 18 (EZÚS a ERIC), nemajú obmedzenú zodpovednosť (EZHZ a EZÚS), alebo nemajú neziskový účel a obmedzenie spočívajúce v nedistribuovaní zisku (EZHZ).

Napokon cieľom tejto smernice nie je regulovať určité oblasti práva týkajúce sa európskych cezhraničných združení na vnútornom trhu, konkrétne zdaňovanie, pracovné právo, hospodársku súťaž, duševné vlastníctvo, boj proti praniu špinavých peňazí a platobnú neschopnosť.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento návrh je zasadený do širších politických cieľov Európskej zelenej dohody (vrátane zásady „nespôsobovať významnú škodu“) a je relevantný pre ostatné politiky EÚ zavedené v oblastiach ako demokracia a základné práva.

Návrh je takisto súčasťou priority Komisie „Európa pripravená na digitálny vek“ 19 a podporuje politický cieľ digitálneho desaťročia do roku 2030 posilnením a podnecovaním používania digitálnych prostriedkov na zníženie administratívnej záťaže spojenej s cezhraničnými činnosťami neziskových združení. To má v konečnom dôsledku význam pre posilnenie slobody prejavu a práva na informácie v občianskej spoločnosti, ako aj pre zvýšenie občianskej angažovanosti.

Návrh je v súvislosti s riešením cezhraničných činností neziskových združení v súlade so zisteniami výročnej správy o uplatňovaní Charty základných práv EÚ v roku 2022 20 , v ktorej sa zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti môžu presadzovať politiky a právne predpisy za hranicami členských štátov a že ich úloha je zvlášť dôležitá v kontexte súčasných výziev, ktorým EÚ čelí. V tejto súvislosti Konferencia o budúcnosti Európy 21 uznala dôležitú úlohu občianskej spoločnosti a spomenula potrebu štatútu pre európske cezhraničné združenia a neziskové organizácie. Návrh by mohol priniesť pozitívny vplyv na aliancie európskych univerzít s cieľom uľahčiť hlbšiu, dlhodobú a flexibilnú cezhraničnú spoluprácu 22 . Návrh bol vypracovaný aj súbežne s ohláseným balíkom opatrení v oblasti obrany demokracie 23 .

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Návrh je založený na článkoch 50 a 114 ZFEÚ.

Článok 50 ods. 1 a 2 ZFEÚ, ktorými sa Európsky parlament a Rada splnomocňujú prijímať ustanovenia na dosiahnutie slobody usadiť sa, slúžia ako právny základ pre opatrenia, ktoré uľahčujú uplatňovanie práva združení vykonávajúcich hospodársku činnosť usadiť sa a ich mobilitu, napr. premiestnenie sídla.

Článkom 114 ZFEÚ sa Európsky parlament a Rada splnomocňujú prijímať opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu.

Cieľom návrhu je uľahčiť uplatňovanie práva neziskových združení usadiť sa, ako aj účinné uplatňovanie práv na voľný pohyb stanovením opatrení na koordináciu podmienok zakladania a činnosti európskych cezhraničných združení, čím sa zabezpečí okrem iného automatické uznávanie ich právnej subjektivity členskými štátmi, zaistí sa, že sa na ne bude vzťahovať jediná registračná povinnosť, a stanovia sa harmonizované pravidlá mobility (t. j. premiestnenie sídla). Vytvorením novej právnej formy neziskových združení zameranej na ich cezhraničné činnosti a stanovením podmienok ich pôsobenia a mobility v celej Únii v rámci vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov tento návrh vedie k aproximácii právnych a administratívnych opatrení v členských štátoch, pokiaľ ide o neziskové združenia, a tým prispieva k fungovaniu vnútorného trhu.

Vzhľadom na to je článok 50 ZFEÚ vhodným právnym základom pre opatrenia, ktoré sú priamo zamerané na zlepšenie práva združení usadiť sa a ich mobility v rámci vnútorného trhu.

Článok 50 ZFEÚ je spojený s článkom 114 ZFEÚ. Cieľom navrhovanej smernice je totiž popri uľahčení slobody usadiť sa zabezpečiť, aby neziskové združenia mohli v plnej miere využívať voľný pohyb tovaru, vykonávať hospodársku činnosť a prijímať služby a aby mohli uplatňovať slobodu prijímať kapitál. Dosahuje to odstránením prekážok, najmä tých, ktoré sa týkajú regulácie hospodárskych činností a presmerovania kapitálu. Článok 114 ZFEÚ je preto dodatočným právnym základom pre intervenciu, ktorá sa vzťahuje na neziskové združenia vykonávajúce hospodárske činnosti na vnútornom trhu tým, že harmonizuje rozdielne reštriktívne ustanovenia členských štátov, pokiaľ ide o ich vykonávanie hospodárskej činnosti a ich slobodu prijímať kapitál, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Celkovým cieľom návrhu je odstrániť prekážky cezhraničných činností a cezhraničnej mobility neziskových združení na vnútornom trhu.

Prijatie opatrení na úrovni EÚ prináša jasnú pridanú hodnotu, pretože problémy, ktorými sa zaoberá tento návrh, majú silný cezhraničný rozmer. V súčasnosti existuje medzi členskými štátmi nízka miera koordinácie pri uľahčovaní cezhraničných hospodárskych činností neziskových združení, ich mobility a schopnosti požívať slobody na vnútornom trhu. Takáto koordinácia, hoci je teoreticky možná, sa v blízkej budúcnosti zdá nepravdepodobná. Napríklad po tom, ako Komisia v roku 2005 stiahla svoj návrh na vytvorenie štatútu európskeho združenia, len tri členské štáty prijali právne predpisy na uľahčenie cezhraničných činností neziskových združení prostredníctvom registračných povinností. Individuálne prijímanie či neprijímanie opatrení členskými štátmi sa konkrétne zameriava najmä na reguláciu neziskových združení v ich špecifickom vnútroštátnom kontexte, pričom sa nerieši cezhraničný rozmer (s výnimkou malého počtu členských štátov). Smernica má výlučne cezhraničné zameranie, keďže sa ňou vytvára právna forma zacielená na neziskové združenia, ktoré majú záujem pôsobiť vo viac ako jednom členskom štáte (európske cezhraničné združenie), a stanovujú sa v nej podmienky ich pôsobenia, pričom jej cieľom je pomôcť týmto neziskovým združeniam plne využívať výhody slobôd na vnútornom trhu uznaním ich právnej subjektivity v celej Únii a jasnejšími administratívnymi postupmi uplatňovanými pri cezhraničnom pôsobení. Ak by sa vychádzalo len z opatrení prijatých na úrovni členských štátov, je pravdepodobné, že právne a administratívne prekážky, ktorým neziskové združenia čelia pri zapájaní sa do cezhraničných činností, by pretrvávali, čo by viedlo k pokračovaniu právnej neistoty a byrokracie a neumožňovalo by to rovnaké podmienky pre neziskové združenia na vnútornom trhu.

•Proporcionalita

Návrh je zameraný na neziskové združenia, ktoré pôsobia alebo chcú pôsobiť cezhranične, pričom členské štáty nemusia nevyhnutne na základe nej meniť svoje existujúce vnútroštátne pravidlá týkajúce sa neziskových združení, a zároveň nebude mať ani priame vplyvy na neziskové združenia, ktoré nemajú záujem o cezhraničné činnosti. Obsah a forma návrhu sú preto primerané miere a rozsahu identifikovaných problémov, ktorým čelia neziskové združenia pri zapájaní sa do cezhraničných činností alebo mobility.

Nová právna forma osobitne navrhnutá a zavedená na vnútroštátnej úrovni, ktorá je ústredným prvkom tohto návrhu, umožní členským štátom flexibilitu pri jej prispôsobovaní ich príslušným podmienkam. Ustanovenia uvedené v navrhovanej smernici si nebudú vyžadovať zmenu právnych predpisov členských štátov, ktorými sa riadia existujúce formy neziskových združení usadených na ich území.

Z analýzy možností politiky vykonanej v posúdení vplyvu, v ktorej sa zohľadnila ich účinnosť, efektívnosť, súdržnosť a proporcionalita, vyplynulo, že všetky možnosti by mohli mať pozitívny vplyv a že možnosť uvedená v predloženom návrhu z tohto hľadiska získala najlepšie hodnotenie.

•Výber nástroja

Tento návrh má formu smernice a nariadenia.

Použitie smernice sa vyžaduje v článku 50 ZFEÚ. Okrem toho sa smernica považuje za najvhodnejší a najprimeranejší právny nástroj, ktorý ponecháva priestor na prispôsobenie transpozičných opatrení vnútroštátnym podmienkam, vďaka čomu má takisto potenciál uľahčiť využívanie novej právnej formy združeniami.

Nariadenie má technickú povahu a mení sa ním nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 24 , ktorým sa zriadil informačný systém o vnútornom trhu, s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány členských štátov spolupracovali a vymieňali si informácie prostredníctvom tohto systému pri uplatňovaní vnútroštátnych pravidiel vykonávaných v súlade s ustanoveniami návrhu. Mení sa ním aj nariadenie (EÚ) 2018/1724 25 , ktorým sa zriadila jednotná digitálna brána, s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty poskytovali online prístup k informáciám relevantným pre európske cezhraničné združenia a neziskové združenia a uľahčovali výmenu dôkazov medzi príslušnými orgánmi v rámci postupov týkajúcich sa európskych cezhraničných združení stanovených v navrhovanej smernici. Nariadenie je vhodným nástrojom vzhľadom na zásadu paralelnosti foriem.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Tento návrh vychádza z rozsiahlych konzultačných činností so zainteresovanými stranami, a to konkrétne s neziskovými združeniami, neziskovými organizáciami, občanmi EÚ zapojenými do činností neziskových združení a iných neziskových organizácií, členskými štátmi a verejnými orgánmi, podnikmi, expertmi a výskumnými pracovníkmi v oblasti neziskového práva.

Otvorená verejná konzultácia a výzva na predloženie dôkazov boli uverejnené 5. augusta 2022 a prebiehali do 3. novembra 2022 26 . Informácie a príspevky od zainteresovaných strán boli zdrojom údajov pre proces určenia a vymedzenia rozsahu problému a možností politiky.

Komisia zadala vypracovanie externej štúdie na podporu prípravy tohto návrhu. V tejto súvislosti sa uskutočnili ďalšie cielené konzultácie so zainteresovanými stranami.

Posúdenie vplyvu na podporu návrhu Komisie vychádza z výsledkov týchto konzultačných činností:

–výzva na predloženie dôkazov, v rámci ktorej bolo doručených 50 odpovedí,

–verejná konzultácia, v rámci ktorej bolo doručených 64 odpovedí,

–v kontexte externej štúdie cielená konzultácia prostredníctvom online prieskumu s odpoveďami od tuzemských a cezhraničných združení (spolu 88 vrátane zastrešujúcich organizácií), poskytovateľov služieb (spolu 12), akademickej obce/výskumných inštitútov (spolu 14) a zodpovedných orgánov (spolu 11),

–v kontexte externej štúdie 64 rozhovorov so združeniami a zastrešujúcimi organizáciami, ktoré zoskupujú národné združenia.

Hoci by sa absolútny počet odpovedí v rámci všetkých konzultačných činností mohol považovať za celkovo nízky, reprezentatívnosť príspevkov je posilnená príspevkami 29 zastrešujúcich organizácií zastupujúcich mienku 3 026 združení.

Z konzultačných činností celkovo vyplynulo, že medzi zainteresovanými stranami sa vo všeobecnosti uznáva potreba posilniť cezhraničné činnosti neziskových združení, a že podporujú opatrenia na úrovni EÚ v záujme uľahčenia cezhraničných činností neziskových združení na vnútornom trhu 27 .

Väčšina respondentov uviedla opakujúce sa výzvy a prekážky pri vykonávaní cezhraničných činností. Vo výzve na predloženie dôkazov zainteresované strany zdôraznili existujúce prekážky v oblastiach, ako je poskytovanie služieb v inom členskom štáte bez registrácie, problémy s uznaním v inom členskom štáte, prístup k financovaniu a rôzne režimy DPH a prístupy v rôznych krajinách EÚ. V rámci verejnej konzultácie boli najčastejšími problémami otázky súvisiace s daňami, procesy registrácie a administratívne formality. Odpovede z cielených konzultácií so zainteresovanými stranami boli podobné, pričom sa v nich konkrétne poukázalo na problémy, ako sú rôzne súbory vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa zakladania neziskových združení, po ktorých nasledovali ťažkosti pri fúziách neziskových združení v rôznych členských štátoch a iné daňové otázky.

Pokiaľ ide o uprednostňovanú možnosť politiky, 36 % (22 zo 64) všetkých respondentov vo verejnej konzultácii (z ktorých 67 %, t. j. 43 zo 64 je súčasťou tretieho sektora) uprednostňovalo „novú právnu formu pre združenia“. Túto možnosť uprednostnilo aj 16 z 38 respondentov, ktorí sa identifikovali ako subjekty v rámci právnej formy združení (t. j. 42 % týchto respondentov). „Harmonizácia spoločných minimálnych noriem“ (možnosť politiky 2) bola uprednostňovanou možnosťou 42 % (26 zo 64) všetkých respondentov a v prípade 32 % (12 z 38) respondentov v rámci právnej formy združenia.

V kontexte cieleného prieskumu (140 doručených odpovedí) odpovedajúce neziskové združenia podporili intervenciu na úrovni EÚ, pričom potenciálne uprednostnili vytvorenie nových právnych foriem z hľadiska účinnosti pri uľahčovaní činností združení v inom členskom štáte, kým ostatné možnosti politiky takisto získali širokú podporu.

Podrobnosti o konzultačnej stratégii, výsledkoch a záveroch konzultácií so zainteresovanými stranami možno nájsť v prílohe 2 k správe o posúdení vplyvu a na portáli Vyjadrite svoj názor (europa.eu) .

•Získavanie a využívanie expertízy

Na podporu podkladovej analýzy pre posúdenie vplyvu Komisia použila výsledky externej štúdie zadanej s cieľom zhromaždiť ďalšie dôkazy o cezhraničných činnostiach združení. Jej súčasťou bola porovnávacia právna analýza právnych predpisov a režimov týkajúcich sa združení v EÚ, cielené prieskumy a kvalitatívne i kvantitatívne posúdenie vplyvov potenciálnych opatrení.

Posúdenie vplyvu bolo okrem toho podložené dôkazmi vyplývajúcimi zo štúdie o porovnávacej právnej analýze právnych predpisov a režimov týkajúcich sa združení v EÚ , ktorá bola zverejnená v septembri 2022, a zo štúdie o porovnávacej právnej analýze pravidiel fúzií týkajúcich sa združení v EÚ , ktorá bola zverejnená v júli 2023.

Okrem týchto podporných štúdií sa podarilo získať ďalšie odborné poznatky, a to prostredníctvom štúdia odbornej literatúry a z odpovedí zainteresovaných strán počas konzultácií.

V tejto súvislosti Komisia v júni a novembri 2022 informovala expertnú skupinu Komisie pre sociálne hospodárstvo a sociálne podniky (GECES) a diskutovala s ňou o iniciatíve týkajúcej sa cezhraničných činností neziskových združení.

Popri podporných štúdiách a konzultáciách so zainteresovanými stranami Komisia venovala dôslednú pozornosť uzneseniu Európskeho parlamentu zo 17. februára 2022, v ktorom sa stanovili odporúčania pre Komisiu o štatúte pre európske cezhraničné združenia a neziskové organizácie, ako aj štúdii Európskeho parlamentu, ktorá bola podkladom pre jeho uznesenie 28 .

•Posúdenie vplyvu

Posúdenie vplyvu tohto návrhu bolo 2. marca 2023 preskúmané výborom pre kontrolu regulácie. V nadväznosti na záporné stanovisko doručené 31. marca bolo výboru 8. mája 2023 predložené revidované posúdenie vplyvu. V nadväznosti na kladné stanovisko s výhradami výboru pre kontrolu regulácie z 8. júna 2023 bolo posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu, revidované s cieľom náležite zohľadniť odporúčania výboru, napr. podrobnejším vysvetlením výberu právneho základu, objasnením rôznych vplyvov možností politiky, a to aj z hľadiska subsidiarity a proporcionality, a podrobnejším predstavením metodiky bodovania možností politiky.

V posúdení vplyvu sa analyzovali možnosti politiky na základe analýzy prekážok zistených v štyroch hlavných oblastiach vnútorného trhu: vo vzťahu k právu neziskových združení usadiť sa, ak pôsobia cezhranične, ich spôsobilosti poskytovať služby a tovar a posielať a prijímať kapitál; možnosti cezhraničného členstva a účasti v riadiacich orgánoch neziskových združení, ak pôsobia cezhranične; cezhraničná mobilita neziskových združení.

V rámci scenára bez politického zásahu na úrovni EÚ sa neziskové združenia budú naďalej riadiť výlučne vnútroštátnym právom. V tomto základnom scenári z posúdenia vplyvu vyplynulo, že existujúce prekážky s najväčšou pravdepodobnosťou budú pretrvávať alebo sa v niektorých prípadoch zhoršia vzhľadom na spoločenské výzvy a vývoj na trhu. Členským štátom s výnimkou malého počtu krajín v súčasnosti chýbajú právne predpisy osobitne zamerané na cezhraničné činnosti a mobilitu neziskových združení. Okrem toho nič nenasvedčuje tomu, že by členské štáty v tejto oblasti plánovali právne predpisy. Bez vhodného spôsobu získania uznania a uľahčenia mobility by opatrenia na úrovni členských štátov mali obmedzené prínosy.

Preto boli posúdené tri možnosti politiky na obmedzenie zistených prekážok, ktorým neziskové združenia čelia pri cezhraničnom pôsobení na vnútornom trhu.

Prvá možnosť politiky bola analyzovaná prostredníctvom dvoch čiastkových možností, v ktorých sa navrhuje: a) zavedenie európskej právnej formy nazývanej „európske združenie“, ktorá by regulovala všetky aspekty fungovania tejto novej právnej formy a existovala by súbežne s vnútroštátnymi právnymi formami bez toho, aby ich nahrádzala. Forma európskeho združenia by bola prínosom pre neziskové združenia, ktoré majú záujem pôsobiť vo viacerých členských štátoch, ale mohla by byť menej vhodná pre malé neziskové združenia s príležitostnými cezhraničnými činnosťami; b) vytvorenie právnej formy na úrovni EÚ nazývanej „európske cezhraničné združenie“, ktorá by sa osobitne vzťahovala na cezhraničné aspekty. Na rozdiel od čiastkovej možnosti v písmene a) sa v rámci tejto čiastkovej možnosti v plnej miere nestanovuje právna forma, ale sa len kompletne stanovujú cezhraničné aspekty. Obe čiastkové možnosti by vychádzali z článku 352 ZFEÚ a prostredníctvom nariadenia by sa tak vytvorila nová právna forma.

V druhej možnosti politiky sa navrhuje harmonizácia spoločných minimálnych noriem pre cezhraničné činnosti a mobilitu neziskových združení medzi členskými štátmi. Táto možnosť by si vyžadovala odstránenie alebo zmenu existujúcich ustanovení a zavedenie nových ustanovení do práva členských štátov v záujme dosiahnutia týchto cieľov. Táto možnosť by v plnej miere podporila online registráciu, digitálne registre a štandardizované postupy s cieľom uľahčiť registráciu neziskových združení pôsobiacich cezhranične a výmenu informácií medzi členskými štátmi a na úrovni EÚ. Neziskové združenia by mali automaticky prínos z týchto harmonizačných opatrení a v závislosti od rozsahu harmonizácie by nové pravidlá mohli mať dosah na všetky neziskové združenia. Čiastočnou harmonizáciou vnútroštátnych právnych poriadkov by sa zjednodušili pravidlá uplatniteľné na neziskové združenia pôsobiace v cezhraničných kontextoch, pričom by sa poskytli práva a záruky pre ich cezhraničnú mobilitu a činnosti. Právnym nástrojom pre túto možnosť by bola smernica a právnym základom by bol vzhľadom na vecnú pôsobnosť iniciatívy článok 114 alebo 50 ZFEÚ, prípadne ich kombinácia.

Po tretie bola posúdená možnosť politiky, pri ktorej sa vytvára dodatočná právna forma neziskového združenia na vnútroštátnej úrovni určená na cezhraničné účely a uznávaná členskými štátmi. V rámci tejto možnosti by sa od každého členského štátu vyžadovalo, aby vo svojom vnútroštátnom právnom systéme zaviedol právnu formu neziskového združenia prispôsobenú na cezhraničné účely. Na úrovni EÚ by to zahŕňalo stanovenie len požiadaviek a záruk potrebných na uľahčenie uvedených cezhraničných účelov, pričom by táto právna forma existovala súbežne s existujúcimi právnymi formami neziskových združení vo vnútroštátnom práve a zároveň by rešpektovala rôzne národné tradície práva týkajúceho sa združovania sa. „Cezhraničné združenia“ by nemuseli byť nevyhnutne registrované jednotlivo v každom členskom štáte, keďže ich právna subjektivita a spôsobilosť by sa uznávali automaticky a aj v prípadoch, keby boli opodstatnené dodatočné formality, by sa od „cezhraničných združení“ nemalo vyžadovať poskytnutie informácií, ktoré už boli predložené príslušnému orgánu členského štátu. Namiesto toho si orgány členských štátov budú informácie vymieňať digitálne.

Tretia možnosť politiky ponúka kombináciu aspektov z prvej a druhej možnosti politiky v tom zmysle, že vytvára dodatočnú novú právnu formu neziskových združení (podobne ako v prvej možnosti politiky), ale len s ustanoveniami týkajúcimi sa cezhraničných aspektov, ktoré členské štáty môžu prispôsobiť svojim príslušným vnútroštátnym podmienkam prostredníctvom transpozície (podobne ako v možnosti politiky 2), pričom sa vyhnú potrebe nevyhnutne zmeniť pravidlá týkajúce sa existujúcich právnych foriem na vnútroštátnej úrovni.

Hoci by k dosiahnutiu politických cieľov iniciatívy prispeli všetky možnosti politiky (i keď rozdielnym spôsobom a rozsahom), hlavné rozdiely medzi nimi sa týkajú ich úrovne súladu so zásadami proporcionality a subsidiarity a ich úrovne právnej uskutočniteľnosti vo vzťahu k identifikovanému problému. V tejto súvislosti vyplynulo, že uprednostňovanou možnosťou je tretia možnosť, keďže prispieva k riešeniu identifikovaného problému a zaoberá sa špecifickými cieľmi, pričom je z hľadiska nákladov a prínosov cielená a vyvážená 29 .

Okrem toho sa v podkladovej štúdii pre posúdenie vplyvu hodnotili aj hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy uprednostňovanej možnosti politiky a dospelo sa k záveru, že vo všeobecnosti sa očakáva, že možnosť politiky 3 bude mať z dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv na príslušné orgány bez značných nákladov na prispôsobenie.

Z hospodárskeho hľadiska na základe návrhu nevznikajú žiadne náklady. Neziskovým združeniam, ktoré nadobudnú túto novú právnu formu, môžu vzniknúť určité náklady, ktoré budú závisieť od rozsahu, v akom by sa harmonizované ustanovenia líšili od vnútroštátnych pravidiel, tieto náklady však nebudú značné. V prípade, že by bolo potrebné vytvoriť alebo prispôsobiť online register, môžu orgánom verejnej správy vzniknúť náklady, ktoré by neboli značné. Združeniam, ktoré si neželajú nadobudnúť túto právnu formu, by nevznikli žiadne náklady na úpravy ani administratívne náklady. Touto možnosťou politiky sa znížia jednorazové náklady na zriadenie prevádzky, ako aj opakujúce sa náklady neziskových združení pôsobiacich cezhranične v porovnaní s možnosťou politiky základného scenára. Presnejšie sa zníženie nadmerných nákladov na zriadenie (napr. náklady na informácie a priame poplatky) odhaduje na 2 150 EUR za každé zriadenie. V rámci posudzovaného 15-ročného časového rámca by zníženie nadmerných nákladov mohlo potenciálne dosiahnuť až 338 miliónov EUR – 378 miliónov EUR v scenári najlepšieho odhadu (358 miliónov EUR pre stredný odhad 166 500 nových cezhraničných združení v posudzovanom časovom rámci 15 rokov). Zníženie nadmerných nákladov na prevádzku (opakujúce sa náklady, napr. administratívne náklady a náklady na dodržiavanie predpisov) neziskových združení, ktoré v súčasnosti pôsobia cezhranične, sa odhaduje na 770 miliónov EUR ročne. V rámci posudzovaného 15-ročného časového rámca by úspory nákladov mohli potenciálne dosiahnuť až 8,5 miliardy EUR, čo by prispelo k všeobecnému zníženiu regulačného zaťaženia. V posúdení vplyvu sa takisto uvádza najlepší odhad potenciálnych nepriamych vytvorených hospodárskych prínosov: 157 000 – 176 000 dodatočných združení pôsobiacich cezhranične, ktoré vytvoria 64 000 – 71 000 pracovných miest a pridanú hodnotu 3,57 miliardy EUR – 4 miliardy EUR, čo zodpovedá maximálnemu potenciálnemu využitiu v časovom rámci 15 rokov 30 .

Pokiaľ ide o sociálne vplyvy, určenie kauzálneho vzťahu medzi smernicou, ktorou sa zjednodušujú regulačné a administratívne pravidlá týkajúce sa cezhraničných činností neziskových združení, a potenciálnymi sociálnymi vplyvmi sa ukázalo náročné. V posúdení vplyvu sa napriek tomu určili nepriame, no nemerateľné pozitívne účinky. Konkrétne sa predpokladá, že vďaka smernici sa zlepší prístup občanov v odvetviach ponúkajúcich služby vo všetkých členských štátoch (napr. zdravotníctvo a sociálne služby, verejnoprospešná sociálna práca, vzdelávanie a odborná príprava, služby zamestnanosti atď.). Smernica ďalej podporí konvergenciu medzi rôznymi modelmi ponúkanými v členských štátoch, čo povedie k celkovému zvýšeniu kvality takýchto služieb v EÚ. Pokiaľ ide o základné práva, táto smernica by mohla zároveň posilniť právo na slobodu zhromažďovania a združovania nediskriminačným spôsobom, keďže s neziskovými združeniami, ktoré využívajú nové právne formy, by sa zaobchádzalo rovnako ako s neziskovými združeniami, ktoré už existujú v rámci vnútroštátnych právnych poriadkov. Podľa teoretického výskumu a výsledkov verejných konzultácií sa predpokladá, že tretia možnosť politiky bude mať zlepšením podmienok pre neziskové združenia v záujme ich pôsobenia na vnútornom trhu výrazný pozitívny vplyv na ochranu práv neziskových združení a ich členov na slobodu zhromažďovania a združovania a slobodu prejavu a práva na informácie v EÚ.

V zásade sa neočakáva, že povaha a ciele iniciatívy vytvoria merateľné priame vplyvy na životné prostredie. Pri pohľade na potenciálne nepriame prínosy sa očakáva, že uprednostňovaná možnosť vytvorí pozitívny vplyv zlepšením postavenia a prítomnosti neziskových združení pôsobiacich cezhranične, ktoré vykonávajú činnosti v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, ako je podpora biodiverzity, ochrana prírody a boj proti zmene klímy.

Iniciatíva by mala aj nepriamy hospodársky vplyv na inovácie a hospodársku súťaž v kritických odvetviach s veľkým spoločenským významom (napr. zdravotná starostlivosť a sociálne služby, sociálna práca, pracovná integrácia, služby odbornej prípravy a vzdelávania, služby zamestnanosti a výskum a vývoj). S menším počtom prekážok pre neziskové združenia v rámci vnútorného trhu bude na domácich trhoch vyššia ponuka služieb a výrobkov, ako aj väčšia spolupráca a hospodárska súťaž. Podporia sa tým inovácie a pomer ceny a kvality služieb a tovaru.

Iniciatíva napokon prispieva k cieľom udržateľného rozvoja a podporuje najmä cieľ č. 8 ( Podpora udržateľného, inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu, plnej a produktívnej zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých ), a to podporou vytvárania pracovných miest a zlepšovaním rovnakého a inkluzívneho prístupu k hospodárskym príležitostiam. Ďalej prispieva k cieľu udržateľného rozvoja č. 16 ( Mier, spravodlivosť a inkluzívne spoločnosti ) posilňovaním občianskej spoločnosti prostredníctvom ochrany združení okrem iných subjektov.

•Základné práva

Hoci sa návrh zameriava na fungovanie vnútorného trhu pre neziskové združenia pôsobiace cezhranične, pozitívny účinok bude mať aj na ochranu a podporu základných práv. Napríklad zlepšením podmienok pre neziskové združenia v záujme ich pôsobenia na vnútornom trhu sa posilní požívanie slobody prejavu a práva na informácie (článok 11 charty) a slobody zhromažďovania a združovania (článok 12 charty) v EÚ. To skutočne umožní neziskovým združeniam s cezhraničnými ambíciami účinne expandovať, čo prispeje aj k uplatňovaniu základných práv, ktoré majú, vo väčšom rozsahu, a to vďaka harmonizovanejšiemu právnemu rámcu, v ktorom by sa prihliadalo na vnútroštátne špecifiká.

Z tohto hľadiska bude mať táto iniciatíva pozitívne účinky presahovania na posilnenie občianskej spoločnosti v EÚ a zmiernenie celkového trendu zmenšovania priestoru občianskej spoločnosti pozorovaného v Európe tým, že uľahčí cezhraničné činnosti a mobilitu neziskových združení a umožní im mobilizovať členov, dobrovoľníkov a záujmové skupiny pôsobiace na vnútornom trhu. Neziskovým združeniam by uľahčila zapojenie sa do činností vo všetkých členských štátoch a umožnila by im po prvé využívať ich hospodársky potenciál a po druhé ich potenciál znížiť prahovú hodnotu zapojenia občanov do neziskových združení v celej Únii (ako sa uvádza v správe o posúdení vplyvu, oddiel 4 o všeobecných cieľoch). Iniciatíva bude mať v konečnom dôsledku nepriamy pozitívny vplyv na demokratický priestor EÚ.

4.VPLYV NA ROZPOČET

V legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k tomuto návrhu sa uvádzajú vplyvy na rozpočtové, ako aj ľudské a administratívne zdroje.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia bude monitorovať vykonávanie smernice a každých sedem rokov podá správu Rade a Európskemu parlamentu. Na účely monitorovania a podávania správ bude Komisia od kľúčových zainteresovaných strán vyžadovať spätnú väzbu o vplyve návrhu vrátane výhod, nedostatkov a akýchkoľvek výziev pre členské štáty a neziskové združenia pri vykonávaní v praxi. Pravidelný cyklus poskytovania spätnej väzby umožní aj zber údajov od členských štátov, pokiaľ ide o európske cezhraničné združenia registrované na ich území.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Na zabezpečenie riadneho vykonávania tohto návrhu sú potrebné vysvetľujúce dokumenty, pokiaľ ide o vzťah medzi jeho zložkami a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V navrhovanej smernici sa stanovujú opatrenia na koordináciu podmienok zakladania a činnosti „európskych cezhraničných združení“ s cieľom uľahčiť neziskovým združeniam účinné uplatňovanie ich práv súvisiacich so slobodou usadiť sa, s voľným pohybom kapitálu, so slobodou poskytovať a prijímať služby a s voľným pohybom tovaru na vnútornom trhu.

Obsahuje tieto ustanovenia:

Kapitola 1 obsahuje po prvé všeobecné ustanovenia, ako je predmet úpravy a rozsah pôsobnosti (článok 1) a vymedzenie pojmov (článok 2). Po druhé sa v nej podrobne opisujú vlastnosti európskeho cezhraničného združenia (článok 3) a pravidlá, ktoré sa naň uplatňujú (článok 4). Po tretie sa v nej stanovuje právomoc európskych cezhraničných združení získať právnu subjektivitu a právnu spôsobilosť a ich automatického uznávania vo všetkých členských štátoch (článok 5). Po štvrté sa v nej stanovujú spoločné pravidlá pre európske cezhraničné združenia týkajúce sa ich stanov (článok 6), riadenia (článok 7) a členstva (článok 8).

V kapitole 2 sú uvedené práva a zakázané obmedzenia európskych cezhraničných združení. Európske cezhraničné združenie má prospech zo zásad rovnakého zaobchádzania (článok 9) a nediskriminácie (článok 10). Všetky rozhodnutia týkajúce sa európskeho cezhraničného združenia prijaté správnymi orgánmi v členských štátoch by mali podliehať súdnemu preskúmaniu (článok 11). Európske cezhraničné združenie by sa malo zaregistrovať len v jednom členskom štáte, aby získalo právnu subjektivitu a spôsobilosť, a len zo závažných dôvodov verejného záujmu je možné, aby domovský aj hostiteľský členský štát požadovali dodatočné formality (článok 12). Európske cezhraničné združenie by malo mať možnosť požiadať o financovanie v členskom štáte (členských štátoch), v ktorom (ktorých) pôsobí, a jeho schopnosť poskytovať alebo prijímať financovanie by nemala byť obmedzená, s výnimkou prípadov, keď sú takéto obmedzenia stanovené zákonom, opodstatnené vzhľadom na závažné dôvody verejného záujmu, primerané na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie (článok 13). Európske cezhraničné združenie by navyše malo byť schopné poskytovať a prijímať služby a obchodovať s tovarom (článok 14). Okrem toho by európske cezhraničné združenie nemalo podliehať určitým obmedzeniam, napríklad na základe štátnej príslušnosti jeho členov (článok 15).

Kapitola 3 sa týka pravidiel vzniku a registrácie európskeho cezhraničného združenia a pozostáva z dvoch oddielov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby európske cezhraničné združenie vzniklo registráciou a aby malo minimálne troch zakladajúcich členov (článok 16). V tejto kapitole sa stanovujú aj pravidlá týkajúce sa vnútroštátnej transformácie neziskového združenia na európske cezhraničné združenie (článok 17). Stanovujú sa v nej pravidlá týkajúce sa žiadosti o registráciu (článok 18), ako aj postupu pri registrácii (článok 19). Uvádza sa v nej, že členské štáty by mali zriadiť register na účely registrácie európskych cezhraničných združení (článok 20), a spresňuje sa obsah osvedčenia európskeho cezhraničného združenia (článok 21).

V kapitole 4 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa práv európskych cezhraničných združení v oblasti mobility. Konkrétne ide o možnosť európskeho cezhraničného združenia premiestniť svoje sídlo bez toho, aby takéto premiestnenie viedlo k zrušeniu dotknutého európskeho cezhraničného združenia (článok 22), a postup premiestnenia sídla európskeho cezhraničného združenia (článok 23).

Kapitola 5 obsahuje ustanovenia o zrušení európskeho cezhraničného združenia. Presnejšie sú v nej stanovené pravidlá týkajúce sa dobrovoľného zrušenia (článok 24) a nedobrovoľného zrušenia (článok 27). Navyše sa v nej zabezpečuje, aby zrušenie európskeho cezhraničného združenia malo za následok jeho likvidáciu, ktorá musí byť v súlade s obmedzením spočívajúcim v nedistribuovaní zisku, ktoré súvisí s jeho neziskovým účelom (článok 25).

Kapitola 6 zahŕňa ustanovenia o presadzovaní práva, spolupráci a monitorovaní pravidiel obsiahnutých v návrhu. S tým súvisí určenie príslušného orgánu zodpovedného za plnenie povinností vyplývajúcich z tohto návrhu (článok 27); administratívna spolupráca medzi príslušnými orgánmi členských štátov a monitorovanie používania informačného systému o vnútornom trhu zo strany Komisie v kontexte tejto spolupráce (článok 28); pravidlá monitorovania a podávania správ podľa tejto navrhovanej smernice (článok 29).

V kapitole 7 sa stanovujú záverečné ustanovenia, ktoré Komisii umožňujú prijímať vykonávacie akty (článok 30), ustanovenia týkajúce sa transpozície tohto návrhu (článok 31) a nadobudnutia účinnosti (článok 32), ako aj adresáti návrhu (článok 33).

K smernici je priložené nariadenie, ktoré má technickú povahu a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012, ktorým sa zriadil informačný systém o vnútornom trhu, s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány členských štátov spolupracovali a vymieňali si informácie prostredníctvom tohto systému pri uplatňovaní vnútroštátnych pravidiel vykonávaných v súlade s ustanoveniami návrhu (článok 1). Mení sa ním aj nariadenie (EÚ) 2018/1724 31 , ktorým sa zriadila jednotná digitálna brána, s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty poskytovali online prístup k informáciám o európskych cezhraničných združeniach a neziskových združeniach a uľahčovali výmenu dôkazov medzi príslušnými orgánmi v rámci postupov týkajúcich sa európskych cezhraničných združení stanovených v navrhovanej smernici (článok 2).

2023/0315 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o európskych cezhraničných združeniach

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 50 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 32 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)V súlade s článkom 26 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v článku 50 ZFEÚ stanovuje, že Európsky parlament a Rada vydajú smernice na dosiahnutie slobody usadiť sa v určitej činnosti. V článku 114 ZFEÚ sa okrem toho stanovuje, že Európsky parlament a Rada prijímajú opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu.

(2)Odstránenie prekážok rozvoja činností neziskových združení v jednotlivých členských štátoch je nevyhnutné na dosiahnutie ich slobody usadiť sa, ako aj iných základných slobôd, ako je sloboda poskytovať a prijímať kapitál a sloboda poskytovať a prijímať služby v rámci vnútorného trhu. Aproximáciou ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré majú vplyv na uplatňovanie týchto slobôd, prispieva táto smernica k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu. Táto smernica bude pritom ďalej slúžiť cieľom posilnenia európskej integrácie, podpory sociálnej spravodlivosti a prosperity pre občanov EÚ a uľahčenia účinného uplatňovania slobody zhromažďovania a združovania v celej Únii.

(3)Európsky parlament 17. februára 2022 prijal uznesenie s odporúčaniami pre Komisiu o štatúte pre európske cezhraničné združenia a neziskové organizácie 33 .

(4)Európska komisia prijala 9. decembra 2021 akčný plán pre sociálne hospodárstvo 34 . V uvedenom akčnom pláne Komisia predložila konkrétne opatrenia na vytvorenie príležitostí pre subjekty sociálneho hospodárstva na zakladanie a rozširovanie činností a na zabezpečenie toho, aby sociálne hospodárstvo a jeho potenciál boli viditeľnejšie. Európsky parlament privítal akčný plán vo svojom uznesení zo 6. júla 2022 35 .

(5)V nadväznosti na akčný plán pre sociálne hospodárstvo Komisia odporučila konkrétne opatrenia na podporu sociálneho hospodárstva, ktoré uprednostňuje činnosti zamerané na ľudí, spoločnosť a životné prostredie pred ziskom. Návrh na odporúčanie Rady týkajúce sa vypracovania rámcových podmienok sociálneho hospodárstva z 13. júna 2023 36 obsahuje odporúčania pre členské štáty, aby navrhli a vykonávali stratégie v oblasti sociálneho hospodárstva. Komisia v ten istý deň uverejnila aj dva pracovné dokumenty útvarov Komisie, ktorých cieľom je zlepšiť chápanie príslušných daňových pravidiel pre subjekty sociálneho hospodárstva 37 a cezhraničné verejnoprospešné dary 38 .

(6)Spomedzi právnych foriem dostupných v treťom sektore a sociálnom hospodárstve si veľká väčšina subjektov vyberá právnu formu neziskového združenia. Okrem toho, že prispievajú k cieľom Únie a dosahovaniu cieľov vo verejnom záujme, neziskové združenia významne prispievajú aj k vnútornému trhu, keďže sa pravidelne zapájajú do širokej škály hospodárskych činností, napríklad poskytovaním služieb v odvetviach, ako sú sociálne služby a zdravotníctvo, komunikácia a informácie, zastupovanie záujmov, kultúra, ochrana životného prostredia, vzdelávanie, rekreácia a šport, ako aj do podpory vedeckého a technologického pokroku. Platí to aj vtedy, keď je hlavnou činnosťou alebo cieľom neziskového združenia vykonávanie hospodárskych činností, ako aj v iných prípadoch.

(7)Plne fungujúci vnútorný trh pre činnosti neziskových združení je nevyhnutný na podporu hospodárskeho a sociálneho rastu vo všetkých členských štátoch. V súčasnosti prekážky v rámci vnútorného trhu bránia neziskovým združeniam rozširovať svoje činnosti za národné hranice, čo bráni účinnému pôsobeniu na vnútornom trhu. Kroky smerujúce k plne účinnému vnútornému trhu si vyžadujú úplnú slobodu usadiť sa v prípade všetkých činností, ktoré prispievajú k cieľom Únie.

(8)V záujme vytvorenia skutočného vnútorného trhu pre hospodárske činnosti neziskových združení treba odstrániť všetky neodôvodnené obmedzenia slobody usadiť sa, voľného pohybu služieb, voľného pohybu tovaru a voľného pohybu kapitálu, ktoré sa stále uplatňujú v právnych predpisoch niektorých členských štátov. Tieto obmedzenia bránia neziskovým združeniam v cezhraničnom pôsobení, a to v neposlednom rade preto, že v dôsledku nich im vzniká osobitná potreba vyčleniť zdroje na zbytočné administratívne činnosti alebo činnosti súvisiace s dodržiavaním predpisov, čo má zvlášť odrádzajúci účinok vzhľadom na ich neziskovú povahu.

(9)Tieto prekážky vznikajú v dôsledku nekonzistentností vo vnútroštátnych právnych rámcoch členských štátov. Právny rámec, podľa ktorého neziskové združenia vykonávajú svoje činnosti v Únii, je založený na vnútroštátnom práve bez harmonizácie na úrovni Únie. Na neziskové združenia sa aktuálne nevzťahuje jednotné uznávanie ich právnej subjektivity a spôsobilosti v celej Únii a často sa musia zaregistrovať druhýkrát alebo dokonca vytvoriť novú právnickú osobu, aby mohli vykonávať činnosti v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sú usadené. Základné prvky týkajúce sa mobility neziskových združení v rámci Únie sú naďalej nedostatočne regulované, čo vedie k právnej nejednoznačnosti pre všetky neziskové združenia s cezhraničnými činnosťami. Napríklad keď neziskové združenia majú v úmysle premiestniť svoje sídlo do nového členského štátu, pretrvávajú neistoty týkajúce sa premiestnenia. Najmä neexistencia možnosti premiestnenia sídla bez likvidácie bráni neziskovým združeniam v konaní, zmene miesta a reštrukturalizácii naprieč hranicami v rámci Únie. Vnútroštátne pravidlá sa líšia a často neposkytujú jasné riešenia a postupy na uskutočňovanie cezhraničnej mobility a hospodárskych činností neziskových združení.

(10)Na uľahčenie činností neziskových združení na vnútornom trhu je nutné, aby existovala možnosť efektívneho cezhraničného prístupu k finančným prostriedkom a ku kapitálu a ich presmerovania. Súčasťou toho je odplata za hospodárske činnosti, ale aj dary, dedičstvo alebo iné formy financovania. Rôzne regulačné rámce a existujúce obmedzenia v členských štátoch týkajúce sa prijímania a vyžadovania darov a podobných príspevkov v akejkoľvek forme vedú k fragmentácii na vnútornom trhu a predstavujú prekážku jeho fungovania.

(11)Okrem toho právne poriadky niektorých členských štátov ukladajú členom neziskových združení alebo členom výkonného orgánu takýchto neziskových združení požiadavky na štátnu príslušnosť alebo oprávnený pobyt. Takéto požiadavky by sa mali odstrániť v záujme ochrany uplatňovania slobody usadiť sa a slobody združovania občanov EÚ.

(12)Sloboda združovania má zásadný význam pre fungovanie demokracie, keďže predstavuje základnú podmienku na uplatňovanie iných základných práv jednotlivcami vrátane práva na slobodu prejavu a práva na informácie. Ako sa uznáva v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“), sloboda združovania je základným právom.

(13)Je preto nutné zaviesť harmonizované pravidlá uľahčujúce vykonávanie cezhraničných činností neziskových združení. Existujúce vnútroštátne pravidlá týkajúce sa cezhraničných združení by sa mali harmonizovať, aby tieto neziskové združenia mohli nadobudnúť právnu formu osobitne navrhnutú na uľahčenie cezhraničného pôsobenia. Táto právna forma by sa mala stanoviť vo vnútroštátnych právnych poriadkoch členských štátov prispôsobením ich príslušných pravidiel týkajúcich sa neziskových združení. Táto právna forma, ktorá sa má označovať ako „európske cezhraničné združenie“, by mala byť automaticky uznávaná všetkými členskými štátmi a neziskovým združeniam umožní prekonať prekážky, ktorým čelia na vnútornom trhu, pričom by mala rešpektovať tradície členských štátov týkajúce sa neziskových združení.

(14)Okrem toho umožnenie neziskovým združeniam plne využívať slobodu usadiť sa v Únii prostredníctvom jedinej registrácie, ktorá by bola platná v celej Únii, a automatického uznania ich právnej subjektivity je priamo spojené s fungovaním vnútorného trhu a možnosťou účinne využívať práva, ktoré z tejto slobody vyplývajú, a je v tejto súvislosti nevyhnutné.

(15)Odborovým zväzom a združeniam odborových zväzov by sa nemalo umožniť zriaďovať európske cezhraničné združenia, pretože vo vnútroštátnych právnych predpisov majú osobitné postavenie.

(16)Ani politickým stranám a združeniam politických strán by sa nemalo umožniť zriaďovať európske cezhraničné združenia, keďže majú osobitné postavenie v rámci vnútroštátneho práva a práva Únie, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 39 .

(17)Zriadenie európskeho cezhraničného združenia by sa nemalo umožniť ani cirkvám a iným náboženským organizáciám a filozofickým či nekonfesionálnym organizáciám v zmysle článku 17 ZFEÚ, ani združeniam týchto subjektov z dôvodu, že Únia nemá právomoc regulovať ich postavenie, a vzhľadom na to, že majú osobitné postavenie vo vnútroštátnom práve.

(18)Zriadenie európskeho cezhraničného združenia by malo byť výsledkom dohody medzi fyzickými osobami, ktoré sú občanmi Únie alebo štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom, alebo právnickými osobami usadenými v Únii, s výnimkou osôb, ktoré boli odsúdené za trestné činy týkajúce sa prania špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činy 40 alebo financovanie terorizmu alebo podliehajú opatreniam, ktorými sa z rovnakých dôvodov zakazuje ich pôsobenie v členskom štáte. Ak európske cezhraničné združenie tvoria právnické osoby, vzhľadom na jeho neziskový účel by takisto mali mať neziskový účel.

(19)Neziskový účel európskeho cezhraničného združenia by mal znamenať, že ak sa dosiahne zisk prostredníctvom hospodárskych činností, mal by sa použiť výlučne na dosahovanie cieľov vymedzených v jeho stanovách a nesmie byť prerozdelený. Malo by preto existovať uzamknutie aktív, na základe ktorého by sa vyžadovalo, aby nedochádzalo k žiadnemu rozdeleniu aktív medzi členov, a to ani v prípade zrušenia. V druhom prípade by sa zostatkové aktíva mali previesť nezaujatým spôsobom, napríklad na iné neziskové združenia s rovnakým účelom.

(20)V spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi, by európske cezhraničné združenia mali sledovať ciele, ktoré sú v súlade s hodnotami zakotvenými v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“), ako je úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Okrem toho by nemalo byť možné využívať európske cezhraničné združenia na financovanie terorizmu, daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, pranie špinavých peňazí ani akékoľvek trestné činy či nezákonné účely.

(21)Ústredným prvkom európskeho cezhraničného združenia je jeho cezhraničný charakter. Európske cezhraničné združenie by preto malo vykonávať alebo mať vo svojich stanovách stanovené za cieľ vykonávať prinajmenšom časť svojich činností cezhranične v Únii, a to aspoň v dvoch členských štátoch, a mať zakladajúcich členov s väzbami aspoň na dva členské štáty, a to buď na základe občianstva alebo pobytu v prípade fyzických osôb, alebo na základe miesta sídla v prípade právnických osôb.

(22)S cieľom zabezpečiť, aby európske cezhraničné združenia plnili ciele, na ktorých je založené ich vytvorenie, stupeň harmonizácie prvkov a práv európskeho cezhraničného združenia by mal byť primeraný miere a rozsahu identifikovaných problémov, ktorým čelia neziskové združenia pri zapájaní sa do cezhraničných činností.

(23)Harmonizácia kľúčových prvkov právnej subjektivity a spôsobilosti európskych cezhraničných združení, ich automatického uznávania vo všetkých členských štátoch a postupu pri registrácii v celej Únii bez toho, aby členské štáty stanovili odlišné pravidlá v týchto otázkach, je základnou podmienkou na zaistenie rovnakých podmienok pre všetky európske cezhraničné združenia. Aspekty činností európskych cezhraničných združení, ktoré nie sú harmonizované touto smernicou, by sa mali riadiť vnútroštátnymi pravidlami, ktoré sa vo vnútroštátnom práve uplatňujú na čo najviac porovnateľný druh neziskového združenia. Takéto subjekty by nezávisle od ich názvu vo vnútroštátnom právnom poriadku mali byť v každom prípade založené na členstve, mali by mať neziskový účel a právnu subjektivitu. V záujme transparentnosti a právnej istoty by členské štáty mali tieto pravidlá oznámiť Komisii.

(24)S cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mali primerané nástroje na boj proti financovaniu terorizmu, a na zaistenie transparentnosti určitých pohybov kapitálu, by pravidlami uplatniteľnými na európske cezhraničné združenia podľa tejto smernice nemali byť dotknuté opatrenia prijaté členskými štátmi s cieľom zabrániť zneužívaniu neziskových združení z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a zabezpečiť transparentnosť určitých pohybov kapitálu, ak si to vyžaduje právo Únie alebo vnútroštátne právo v súlade s právom Únie.

(25)Na odstránenie právnych a administratívnych prekážok pre neziskové združenia pôsobiace vo viac ako jednom členskom štáte a na zaistenie fungovania vnútorného trhu by všetky členské štáty mali automaticky uznať právnu subjektivitu a právnu spôsobilosť európskeho cezhraničného združenia. Táto právna subjektivita a právna spôsobilosť by sa mali udeliť pri registrácii európskeho cezhraničného združenia v členskom štáte.

(26)Európske cezhraničné združenia by mali mať možnosť slobodne rozhodovať o pravidlách svojho fungovania. Akékoľvek obmedzenie tejto slobody uložené členským štátom by malo byť uplatňované všeobecným a nediskriminačným spôsobom, stanovené zákonom, opodstatnené vzhľadom na závažný dôvod verejného záujmu a primerané na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a zároveň by nemalo prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

(27)Na európske cezhraničné združenia sa uplatňujú aj články 52, 62 a 65 ZFEÚ a príslušná judikatúra. V uvedených článkoch ZFEÚ je stanovené opodstatnenie opatrení obmedzujúcich slobodu usadiť sa, slobodu poskytovať služby a voľný pohyb kapitálu z dôvodov zahŕňajúcich verejný poriadok, verejnú bezpečnosť a verejné zdravie. Okrem toho pojem „závažné dôvody verejného záujmu“, ktorý sa spomína v niektorých ustanoveniach tejto smernice, zaviedol Súdny dvor vo svojej judikatúre. Opatrenia členských štátov, ktoré majú tendenciu brániť uplatňovaniu týchto slobôd uvedených v zmluve alebo znižovať záujem o ich uplatňovanie, by sa mali povoliť len vtedy, keď ich možno opodstatniť cieľmi uvedenými v zmluve alebo závažnými dôvodmi verejného záujmu uznanými právom Únie. Hoci neexistuje žiadna vyčerpávajúca definícia, Súdny dvor uznal, že opodstatnenia sú možné z rôznych dôvodov, ako je verejný poriadok, verejná bezpečnosť a verejné zdravie, zachovanie poriadku v spoločnosti, ciele sociálnej politiky, ochrana príjemcov služieb, ochrana spotrebiteľa, ochrana pracovníkov, za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky. Takéto opatrenia musia byť v každom prípade primerané na zabezpečenie dosiahnutia predmetného cieľa a nesmú prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

(28)V snahe zaistiť spoločný a vhodný prístup k riadeniu v celej Únii by súčasťou európskych cezhraničných združení mal byť rozhodovací orgán, t. j. orgán, ktorý združuje všetkých členov, čo sa v niektorých členských štátoch tradične označuje ako plenárne zasadnutie alebo valné zhromaždenie. Ich súčasťou by mal byť aj výkonný orgán, ktorý sa v niektorých členských štátoch tradične označuje ako výkonný výbor alebo predstavenstvo a ktorý by mal byť zodpovedný za administratívu, správu a konanie európskeho cezhraničného združenia. Mal by takisto zabezpečovať dodržiavanie stanov európskeho cezhraničného združenia a právnych povinností, ako aj zastupovať toto združenie pri rokovaniach s tretími stranami a v súdnych konaniach. Výkonný orgán európskeho cezhraničného združenia by mal byť zložený minimálne z troch osôb, či už fyzických, alebo právnických osôb prostredníctvom zástupcov.

(29)S cieľom zabezpečiť, aby európske cezhraničné združenia boli schopné účinne vykonávať svoje činnosti, a zaistiť rovnaké zaobchádzanie v porovnaní s neziskovými združeniami vo vnútroštátnom práve, by sa s európskymi cezhraničnými združeniami nemalo zaobchádzať menej priaznivo ako s najviac porovnateľným neziskovým združením vo vnútroštátnom právnom poriadku domovského členského štátu, v ktorom pôsobí.

(30)V súlade so zásadou nediskriminácie a s cieľom zabezpečiť slobodu združovania pri vykonávaní a uplatňovaní tejto smernice by nemalo dochádzať k diskriminácii žiadnej skupiny ani jednotlivca zo žiadnych dôvodov, ako je narodenie, vek, farba pleti, pohlavie a rod, sexuálna orientácia, rodová identita, zdravotný stav, prisťahovalecký alebo pobytový status, genetické vlastnosti, jazyk, národnostný, etnický alebo sociálny pôvod, politické alebo akékoľvek iné zmýšľanie, príslušnosť k národnostnej menšine, fyzické alebo duševné postihnutie, majetok, rasa, náboženstvo alebo viera alebo iné postavenie.

(31)Na uľahčenie spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Komisiou by členské štáty mali určiť príslušný orgán zodpovedný za uplatňovanie predpisu, ktorým sa transponuje táto smernica (ďalej len „príslušný orgán“). Komisia by mala uverejniť zoznam príslušných orgánov. V záujme komplexného prehľadu o právnom zaobchádzaní s európskymi cezhraničnými združeniami v členských štátoch by členské štáty mali oznámiť Komisii názvy a úlohy relevantných orgánov iných ako príslušné orgány, ktoré boli zriadené alebo určené na účely vnútroštátnych pravidiel uplatniteľných na najviac porovnateľné neziskové združenie vo vnútroštátnom práve, ak je to relevantné.

(32)V súlade s právom na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa článku 47 charty a článku 13 EDĽP by rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi pri uplatňovaní vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva táto smernica, mali podliehať súdnemu preskúmaniu. Takéto súdne preskúmanie by malo byť k dispozícii európskym cezhraničným združeniam, ako aj všetkým ostatným fyzickým osobám alebo právnickým osobám, pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi v súvislosti s európskymi cezhraničnými združeniami, a to aj v prípadoch nečinnosti. Právo na súdne preskúmanie zahŕňa právo na spravodlivé a verejné vypočutie nezávislým a nestranným súdom vopred zriadeným zákonom v primeranej lehote podľa vnútroštátneho práva príslušného členského štátu v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie.

(33)Európske cezhraničné združenia by vzhľadom na svoj neziskový účel mali mať možnosť požiadať o financovanie z verejného alebo zo súkromného zdroja v členskom štáte (členských štátoch), v ktorom (ktorých) pôsobia, a to na nediskriminačnom základe. Právo európskeho cezhraničného združenia prijímať a poskytovať financovanie by nemalo byť nijako obmedzené, s výnimkou prípadov, keď je takéto obmedzenie stanovené zákonom, opodstatnené vzhľadom na závažný dôvod verejného záujmu, primerané na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie, a je v súlade s právom Únie.

(34)S cieľom zabezpečiť, aby európske cezhraničné združenia plne využívali výhody vnútorného trhu, mali by byť schopné poskytovať a prijímať služby, ako aj obchodovať s tovarom bez zasahovania členskými štátmi. Obmedzenia by mali byť povolené len vtedy, keď sú stanovené zákonom, opodstatnené vzhľadom na závažné dôvody verejného záujmu a primerané na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Týmto by nemali byť dotknuté ustanovenia iných aktov Únie. Súčasťou toho by mali byť ustanovenia aktov Únie, ktoré posilňujú základné slobody, ako sú ustanovenia stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES 41 , ktoré zaručujú slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby, ako aj ustanovenia iných aktov Únie, ktorými sa upravujú osobitné hospodárske činnosti, do ktorých sa zapájajú európske cezhraničné združenia.

(35)V záujme vytvorenia skutočného vnútorného trhu pre neziskové združenia treba odstrániť určité obmedzenia slobody usadiť sa, voľného pohybu služieb a voľného pohybu kapitálu, ktoré sa stále uplatňujú v právnych predpisoch niektorých členských štátov. Členské štáty by preto s výnimkou prípadov stanovených v tejto smernici nemali ukladať žiadne diskriminačné požiadavky na základe štátnej príslušnosti členov európskeho cezhraničného združenia alebo jeho výkonného orgánu. Členské štáty by zároveň nemali stanoviť žiadnu požiadavku na fyzickú prítomnosť členov nato, aby zasadnutie bolo platné. Aby európske cezhraničné združenia mohli plne využívať výhody vnútorného trhu, členské štáty by nemali vyžadovať, aby sídlo európskeho cezhraničného združenia bolo v tom istom členskom štáte ako jeho ústredie, resp. hlavné miesto činnosti. Členské štáty by nemali ani ukladať všeobecné zákazy pre európske cezhraničné združenia, ktoré vykonávajú hospodárske činnosti, ani im umožňovať zapájať sa do hospodárskych činností len vtedy, keď súvisia s cieľom stanoveným v stanovách európskeho cezhraničného združenia.

(36)Európske cezhraničné združenie by malo byť založené svojou registráciou. Európske cezhraničné združenie by v záujme registrácie malo mať minimálne troch zakladajúcich členov. Právnickým osobám s neziskovým účelom usadeným v Únii, ako aj fyzickým osobám, ktoré sú občanmi Únie alebo majú oprávnený pobyt na území Únie, by sa malo umožniť stať sa zakladajúcimi členmi európskeho cezhraničného združenia. Zároveň by sa malo umožniť neziskovým združeniam, aby sa transformovali na európske cezhraničné združenie v rámci toho istého členského štátu.

(37)S cieľom zabezpečiť, aby európske cezhraničné združenia mohli pôsobiť cezhranične a v súlade so zásadou proporcionality, by sa od nich mala na účely nadobudnutia právnej subjektivity a právnej spôsobilosti vyžadovať registrácia len raz, a to v domovskom členskom štáte. Na zaistenie automatického uznávania tejto registrácie v celej Únii treba harmonizovať postup pri registrácii. Týka sa to najmä dokumentov a informácií požadovaných na účely žiadosti o registráciu európskeho cezhraničného združenia, ako aj kontrol, ktoré sa majú vykonať.

(38)Členské štáty by mali byť oprávnené požadovať, aby registrované európske cezhraničné združenie podávalo vyhlásenia, predkladalo informácie, žiadalo alebo získalo povolenia na vykonávanie konkrétnych činností, len vtedy, ak takéto požiadavky i) sa uplatňujú všeobecným a nediskriminačným spôsobom; ii) sú stanovené zákonom; iii) sú opodstatnené vzhľadom na závažné dôvody verejného záujmu; iv) sú primerané na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Takéto požiadavky môžu byť spojené napríklad so špecifikami určitých odvetví, ako je zdravotná starostlivosť. Ak členské štáty stanovia takéto dodatočné postupy, informácie o tom by sa mali verejne sprístupniť v záujme toho, aby európske cezhraničné združenie mohlo tieto požiadavky splniť.

(39)V záujme predchádzania podvodom je dôležité, aby členské štáty overili totožnosť zakladajúcich členov a právnych zástupcov európskeho cezhraničného združenia. Overenie totožnosti je dôležité najmä vtedy, keď sa žiadosť o registráciu podáva elektronicky. Vzhľadom na celú škálu odlišných postupov v členských štátoch by konkrétne metódy overovania totožnosti mali zostať na uvážení dotknutého členského štátu.

(40)Pri súčasnom dodržiavaní slobody usadiť sa a združovania by sa registrácia európskeho cezhraničného združenia mala zamietnuť v prípadoch nesplnenia formálnych požiadaviek na registráciu stanovených v tejto smernici, ak žiadosť nie je úplná alebo ak sú ciele opísané v stanovách v rozpore s právom Únie alebo vnútroštátnym právom, ktoré je v súlade s právom Únie. Okrem toho sa registrácia musí zamietnuť v prípade, že žiadosť nespĺňa základné požiadavky na založenie európskeho cezhraničného združenia stanovené v tejto smernici, konkrétne neziskový účel, minimálny počet zakladajúcich členov a cezhraničný prvok z hľadiska činností aspoň v dvoch členských štátoch a zakladajúcich členov s väzbami aspoň na dva členské štáty. Akékoľvek zamietnutie registrácie európskeho cezhraničného združenia by malo byť podané písomne a riadne odôvodnené príslušným orgánom.

(41)Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby zriadili register na účely registrácie a na uchovávanie a zverejňovanie informácií o európskych cezhraničných združeniach. Tento register by mal obsahovať informácie o európskych cezhraničných združeniach a predložených dokumentoch. Keďže informácie uchovávané v registri sa môžu stať neaktuálnymi, členské štáty by mali zabezpečiť, aby európske cezhraničné združenie oznamovalo všetky zmeny týkajúce sa informácií o európskych cezhraničných združeniach príslušnému orgánu a aby sa informácie uchovávané v registri aktualizovali. Členským štátom by sa malo umožniť využívať svoje existujúce vnútroštátne registre na účely tejto smernice. V záujme transparentnosti, najmä pre členov európskeho cezhraničného združenia a jeho veriteľov, ak je to relevantné, osvedčenie európskeho cezhraničného združenia, likvidácia a zrušenie európskeho cezhraničného združenia sú informácie, ktoré by mali byť verejne prístupné maximálne šesť mesiacov po zrušení takéhoto združenia. Riešenia interoperability vypracované v rámci vykonávania návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne interoperability verejného sektora v celej Únii 42 , môžu ďalej podporiť členské štáty pri zabezpečovaní cezhraničnej interoperability ich registrov. S cieľom zabezpečiť, aby informácie o existencii európskeho cezhraničného združenia boli naďalej dostupné aj po jeho zrušení, by sa všetky údaje evidované a uložené v registri mali uchovávať dva roky po zrušení.

(42)Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 43 a (EÚ) 2018/1725 44 sa uplatňujú na spracúvanie osobných údajov vykonávané v kontexte tejto smernice vrátane spracúvania osobných údajov na účely vedenia vnútroštátneho registra alebo registrov týkajúcich sa európskych cezhraničných združení a ich právnych zástupcov, prístupu k osobným údajom v takýchto registroch a výmeny osobných údajov v kontexte administratívnej spolupráce a vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi podľa tejto smernice, prípadne prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 45 , a uchovávania záznamov v súlade s touto smernicou.

(43)S cieľom umožniť európskym cezhraničným združeniam plne využívať výhody vnútorného trhu a keďže práva v oblasti mobility priamo súvisia s fungovaním vnútorného trhu a sú preň nevyhnutné, by európske cezhraničné združenia mali mať možnosť premiestniť svoje sídlo z jedného členského štátu do druhého. Takéto premiestnenie sídla by nemalo mať za následok zrušenie európskeho cezhraničného združenia v domovskom členskom štáte ani vytvorenie novej právnickej osoby v novom domovskom členskom štáte, ani by nemalo mať vplyv na žiadne aktíva ani pasíva vrátane akýchkoľvek podmienok obsiahnutých v zmluvách, resp. úvery, práva alebo povinnosti európskeho cezhraničného združenia, ktoré existovali pred týmto premiestnením. V prípade mobility by členské štáty mali zabezpečiť ochranu záujmov prípadných veriteľov európskeho cezhraničného združenia. S cieľom zabezpečiť ochranu zamestnancov európskych cezhraničných združení by sa malo vyžadovať, aby ich európske cezhraničné združenia včas informovali o každom navrhovanom premiestnení a umožnili im preskúmať návrh podmienok takéhoto premiestnenia. Uplatniteľné môžu byť aj iné ustanovenia práva Únie a vnútroštátneho práva týkajúce sa ochrany zamestnancov, ako napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES 46 .

(44)V záujme harmonizácie postupu premiestnenia sídla európskeho cezhraničného združenia by členské štáty mali zabezpečiť, aby o premiestnení sídla rozhodol rozhodovací orgán dotknutého európskeho cezhraničného združenia. Európske cezhraničné združenie by malo predložiť žiadosť spolu s relevantnými dokumentmi príslušnému orgánu členského štátu, do ktorého sa má premiestnenie vykonať, a súčasne informovať príslušný orgán svojho domovského členského štátu v čase predloženia žiadosti o premiestnenie. V relevantných prípadoch by sa navrhované stanovy európskeho cezhraničného združenia mali zmeniť v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva členského štátu, do ktorého európske cezhraničné združenie požaduje premiestnenie. Po premiestnení sídla sa európske cezhraničné združenie stane európskym cezhraničným združením v zmysle vnútroštátneho práva nového domovského členského štátu. Táto zmena uplatniteľného práva vyplývajúca z premiestnenia sídla by v záujme zabránenia duplicite nemala viesť k tomu, že príslušný orgán nového domovského členského štátu bude overovať akýkoľvek prvok, ktorý bol už overený počas registrácie v predchádzajúcom členskom štáte a ktorý je harmonizovaný touto smernicou. Príslušný orgán členského štátu, do ktorého má európske cezhraničné združenie v úmysle premiestniť sídlo, by mal zamietnuť žiadosť o premiestnenie len vtedy, keď nie sú splnené požiadavky stanovené vo vnútroštátnom práve, ktorým sa transponuje táto smernica, a nemal by ju zamietnuť z iných dôvodov. Predovšetkým by príslušný orgán nemal zamietnuť žiadosť z dôvodu nedodržania požiadaviek podľa jeho vnútroštátneho práva, ktoré by nemohli byť dôvodom na zamietnutie registrácie v súlade s článkom 19. S cieľom uľahčiť premiestnenie sídla európskeho cezhraničného združenia na vnútornom trhu by mal príslušný orgán nového domovského členského štátu vydať aktualizované osvedčenie v súlade s článkom 21 ods. 2, v ktorom sa upraví jedinečné registračné číslo a dvojpísmenový kód krajiny členského štátu, do ktorého je sídlo európskeho cezhraničného združenia premiestnené, a poštová adresa sídla, prípadne aj akékoľvek ďalšie prvky.

(45)V súlade so slobodou zhromažďovania a združovania by sa európske cezhraničné združenie malo zrušiť len na základe rozhodnutia svojich členov alebo rozhodnutia príslušného orgánu domovského členského štátu. Ak je zrušenie európskeho cezhraničného združenia výsledkom rozhodnutia jeho členov, malo by sa prijať na základe dvoch tretín hlasov zastupujúcich aspoň polovicu celkového počtu členov na mimoriadnom zasadnutí. Zrušenie európskeho cezhraničného združenia môže byť nedobrovoľné na základe rozhodnutia príslušného orgánu jeho domovského členského štátu ako posledná možnosť len vtedy, ak európske cezhraničné združenie nedodržiava svoj neziskový účel, ak jeho činnosti predstavujú ohrozenie verejného poriadku alebo ak členovia výkonného orgánu európskeho cezhraničného združenia boli odsúdení za obzvlášť závažný trestný čin, prípadne ak bolo za trestný čin odsúdené samotné európske cezhraničné združenie, ak to umožňuje vnútroštátne právo. V takom prípade by mal príslušný orgán zaslať európskemu cezhraničnému združeniu formálne oznámenie o svojich obavách a vypočuť ho s cieľom poskytnúť mu príležitosť na odpoveď.

(46)Zrušenie európskeho cezhraničného združenia by malo viesť k jeho likvidácii. Likvidácia európskeho cezhraničného združenia by mala byť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (EIR 2105) 47 , v ktorom sa vyžaduje, aby sa insolvenčné konania a ich účinky riadili právom členského štátu, na ktorého území sa tieto konania začali. V súlade s neziskovým účelom európskych cezhraničných združení by sa všetky aktíva zrušeného európskeho cezhraničného združenia mali previesť na neziskový subjekt, ktorý vykonáva podobnú činnosť, ako bola činnosť vykonávaná zrušeným európskym cezhraničným združením, alebo by sa mali previesť na miestny orgán, ktorý by ich mal využiť na činnosť podobnú tej, akú vykonávalo zrušené európske cezhraničné združenie.

(47)V snahe umožniť európskemu cezhraničnému združeniu preukázať, že sa zaregistrovalo v členskom štáte, a s cieľom ešte viac uľahčiť cezhraničné postupy a zjednodušiť a zredukovať formality by príslušné orgány mali ako posledný krok procesu registrácie vydať osvedčenie (tzv. osvedčenie európskeho cezhraničného združenia), ktoré obsahuje základné informácie o registrácii vrátane názvu európskeho cezhraničného združenia, adresy jeho sídla a mien právnych zástupcov. Na uľahčenie používania tohto osvedčenia v rôznych členských štátoch bez dodatočných úprav alebo nákladov na dodržiavanie predpisov by Komisia mala vytvoriť štandardizovaný vzor dostupný vo všetkých jazykoch Únie. V záujme zabezpečenia jednotných podmienok vykonávania tohto aktu by sa preto mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom vytvoriť štandardizovaný vzor, a to aj pokiaľ ide o jeho technické špecifikácie. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 48 . Uvedené vykonávacie akty by sa mali prijať v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(48)Pojem „obzvlášť závažný trestný čin“ by mali vymedziť členské štáty, pričom môže zahŕňať terorizmus, obchodovanie s ľuďmi a sexuálne vykorisťovanie žien a detí, nedovolené obchodovanie s drogami, nedovolené obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, korupciu, falšovanie platobných prostriedkov, počítačovú kriminalitu a organizovanú trestnú činnosť.

(49)S cieľom umožniť členským štátom efektívne vykonávať právne ustanovenia tejto smernice o administratívnej spolupráci a uľahčiť spoluprácu by členské štáty mali využívať informačný systém o vnútornom trhu. Príslušné orgány by konkrétne mali používať informačný systém o vnútornom trhu na to, aby príslušným orgánom ostatných členských štátov oznámili založenie nového európskeho cezhraničného združenia vrátane prípadu, keď sa neziskové združenie transformuje na európske cezhraničné združenie. Ak príslušný orgán dostane žiadosť o registráciu, mal by prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu komunikovať s príslušnými orgánmi členského štátu (členských štátov), v ktorom (ktorých) boli tieto dokumenty vydané, aby overil napríklad ich právoplatnosť. V prípade premiestnenia sídla európskeho cezhraničného združenia by mal príslušný orgán nového domovského členského štátu oznámiť príslušným orgánom ostatných členských štátov, že došlo k premiestneniu, a mal by aktualizovať informačný systém o vnútornom trhu doplnením relevantných informácií. V prípade dobrovoľného, ako aj nedobrovoľného zrušenia by mal príslušný orgán takisto upovedomiť príslušné orgány ostatných členských štátov, aby ich informoval o zrušení, a aktualizovať informačný systém o vnútornom trhu doplnením relevantných informácií.

(50)Keďže ciele tejto smernice, konkrétne zlepšenie fungovania vnútorného trhu odstránením právnych a administratívnych prekážok pre neziskové združenia pôsobiace vo viac ako jednom členskom štáte, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(51)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 27. júna 2023 vydal svoje stanovisko,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica stanovuje opatrenia na koordináciu podmienok zakladania a činnosti „európskych cezhraničných združení“ s cieľom uľahčiť neziskovým združeniam účinné uplatňovanie ich práv súvisiacich so slobodou usadiť sa, voľným pohybom kapitálu, slobodou poskytovať a prijímať služby a s voľným pohybom tovaru na vnútornom trhu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom si európske cezhraničné združenie svoje sídlo zriadi, resp. do ktorého si svoje sídlo premiestni;

b)„hostiteľský členský štát“ je iný členský štát ako domovský členský štát, v ktorom európske cezhraničné združenie pôsobí;

c)„neziskový účel“ je účel, pri ktorom sa bez ohľadu na to, či sú činnosti združenia ekonomického charakteru, akékoľvek vytvorené zisky používajú iba na plnenie cieľov európskeho cezhraničného združenia vymedzených v jeho stanovách, a nerozdeľujú sa medzi jeho členov;

d)„neziskové združenie“ je právnická osoba, ktorá je podľa vnútroštátneho práva založená na členstve, má neziskový účel a má právnu subjektivitu;

e)„osvedčenie európskeho cezhraničného združenia“ je osvedčenie vydané príslušným orgánom domovského členského štátu, ktoré slúži ako dôkaz o registrácii ECBA.

Článok 3

Európske cezhraničné združenie

1.Každý členský štát ustanoví vo svojom právnom systéme právnu formu európskeho cezhraničného združenia. Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie bola právnická osoba založená na členstve, ktorá bola založená na základe dobrovoľnej dohody fyzických osôb, ktoré sú občanmi Únie alebo majú oprávnený pobyt v EÚ, resp. právnických osôb s neziskovým účelom zákonne usadených v Únii, s výnimkou:

a)odborových zväzov, politických strán, náboženských organizácií a združení takýchto subjektov;

b)osôb, ktoré boli odsúdené za trestné činy prania špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činy alebo financovanie terorizmu;

c)osôb, na ktoré sa vzťahujú opatrenia zakazujúce ich pôsobenie v členskom štáte v súvislosti s praním špinavých peňazí, so súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi alebo s financovaním terorizmu.

2.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie malo neziskový účel a aby sa akékoľvek zisky európskeho cezhraničného združenia používali výlučne na plnenie jeho cieľov opísaných v jeho stanovách, bez toho, aby boli akokoľvek rozdelené medzi jeho členov.

3.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie vykonávalo alebo malo vo svojich stanovách stanovené za cieľ vykonávať činnosti v najmenej dvoch členských štátoch a aby malo zakladajúcich členov s väzbami aspoň na dva členské štáty, a to buď na základe občianstva alebo oprávneného pobytu v prípade fyzických osôb, resp. na základe miesta sídla v prípade právnických osôb.

4.Členské štáty zabezpečia, aby pred názvom európskeho cezhraničného združenia alebo za ním nasledovala skratka „EČZ“.

5.Členské štáty zabezpečia, aby sa sídlo európskeho cezhraničného združenia nachádzalo v Únii.

Článok 4

Pravidlá uplatniteľné na európske cezhraničné združenia

1.Vo všetkých záležitostiach, ktoré sa harmonizujú touto smernicou, členské štáty zabezpečia, aby sa európske cezhraničné združenie riadilo opatreniami, ktorými sa transponuje táto smernica v členskom štáte, v ktorom európske cezhraničné združenie sídli alebo pôsobí.

2.Pokiaľ ide o ďalšie záležitosti, ktoré sa týkajú založenia alebo činnosti európskych cezhraničných združení, každý členský štát zabezpečí, aby sa na európske cezhraničné združenia uplatňovali vnútroštátne pravidlá uplatniteľné na čo najviac porovnateľné neziskové združenie.

3.Pravidlami uplatniteľnými na európske cezhraničné združenia podľa tejto smernice nie sú dotknuté opatrenia prijaté členskými štátmi z dôvodov verejného poriadku a verejnej bezpečnosti s cieľom zabrániť zneužívaniu neziskových združení a zabezpečiť transparentnosť určitých pohybov kapitálu, ak si to vyžaduje právo Únie alebo vnútroštátne právo v súlade s právom Únie.

4.Do [dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] každý členský štát určí vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku podľa odseku 2 čo najviac porovnateľnú právnu formu neziskového združenia a oznámi ju Komisii spolu s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré sa na uvedenú právnu formu vzťahujú. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii všetky zmeny týkajúce sa týchto určených právnych foriem, ako aj pravidiel, ktoré sa na ne vzťahujú. Členské štáty a Komisia oznámené informácie uvedené v tomto odseku zverejnia.

Článok 5

Právna subjektivita a právna spôsobilosť

1.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie nadobudlo právnu subjektivitu a právnu spôsobilosť svojou registráciou v súlade s článkom 19. Členské štáty uznajú právnu subjektivitu a právnu spôsobilosť európskych cezhraničných združení registrovaných v inom členskom štáte bez toho, aby vyžadovali ďalšiu registráciu.

2.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie malo právo uzatvárať zmluvy a robiť právne úkony, byť účastníkom súdnych konaní, vlastniť hnuteľný a nehnuteľný majetok, vykonávať hospodársku činnosť, mať zamestnancov, prijímať dary a iné finančné prostriedky akéhokoľvek druhu z akéhokoľvek zákonného zdroja, žiadať o ne a disponovať s nimi, zúčastňovať sa na verejných súťažiach a žiadať o verejné financovanie.

Článok 6

Stanovy

1.S výnimkou pravidiel stanovených v odseku 2 tohto článku a v článkoch 3, 7 a 8 domovský členský štát nestanoví pravidlá obmedzujúce právo európskych cezhraničných združení určovať pravidlá svojej činnosti vrátane pravidiel týkajúcich sa vnútornej správy a riadiacich štruktúr, okrem prípadov, že tieto obmedzujúce pravidlá sú:

a)stanovené zákonom;

b)opodstatnené vzhľadom na závažné dôvody verejného záujmu;

c)primerané na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

2.Členské štáty zabezpečia, aby stanovy európskeho cezhraničného združenia obsahovali tieto informácie:

a)názov európskeho cezhraničného združenia;

b)podrobný opis jeho cieľov a vyhlásenie o neziskovom účele;

c)mená a adresy zakladajúcich členov, ak sú to fyzické osoby, a mená právnych zástupcov a sídlo zakladajúcich členov, ak sú zakladajúcimi členmi právnické osoby;

d)ak je zakladajúcim členom právnická osoba, podrobný opis jej stanov a podrobný opis jeho neziskového účelu;

e)adresu sídla európskeho cezhraničného združenia;

f)aktíva európskeho cezhraničného združenia v čase jeho registrácie;

g)podmienky a postup pri prijímaní, vylučovaní a vystupovaní členov;

h)práva a povinnosti členov;

i)ustanovenia upravujúce zloženie, fungovanie, právomoci a povinnosti členov rozhodovacieho orgánu a výkonného orgánu;

j)ustanovenia upravujúce vymenovanie, odvolanie, právomoci a povinnosti členov výkonného orgánu;

k)požiadavky na požadovanú väčšinu a uznášaniaschopnosť uplatniteľné na rozhodovací orgán;

l)postup na zmenu stanov;

m)čas trvania európskeho cezhraničného združenia, ak ide o združenie na určitý čas;

n)spôsob nakladania s aktívami európskeho cezhraničného združenia v prípade jeho zrušenia.

Článok 7

Riadenie

1.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenia mali rozhodovací orgán a výkonný orgán.

2.Členské štáty zabezpečia, aby členmi výkonného orgánu európskeho cezhraničného združenia mohli byť len fyzické osoby, ktoré sú občanmi Únie alebo majú v Únii oprávnený pobyt alebo, a to prostredníctvom svojich zástupcov, len právnické osoby s neziskovým účelom usadené v Únii. Výkonný orgán európskeho cezhraničného združenia sa skladá z aspoň troch osôb.

3.Členské štáty zabezpečia, aby členmi výkonného orgánu alebo zástupcami právnickej osoby, ktorá je členom výkonného orgánu, neboli fyzické osoby, ktoré boli odsúdené za spáchanie obzvlášť závažného trestného činu.

Článok 8

Členstvo

1.Členské štáty zabezpečia, aby každý člen európskeho cezhraničného združenia mal jeden hlas.

2.Členské štáty zabezpečia, aby členovia európskeho cezhraničného združenia neniesli osobnú zodpovednosť za konanie alebo opomenutie konania európskeho cezhraničného združenia.

Kapitola 2

Práva a zakázané obmedzenia

Článok 9

Rovnaké zaobchádzanie

Každý členský štát zabezpečí, aby sa v rámci akéhokoľvek aspektu činnosti európskeho cezhraničného združenia s týmto združením nezaobchádzalo v ich vnútroštátnom poriadku menej priaznivo ako s neziskovým združením určeným podľa článku 4 ods. 4.

Článok 10

Nediskriminácia

Členské štáty zabezpečia, aby orgány verejnej moci v rámci uplatňovania tejto smernice nediskriminovali žiadnu skupinu alebo jednotlivca zo žiadnych dôvodov, ako je narodenie, vek, farba pleti, pohlavie a rod, sexuálna orientácia, rodová identita, zdravotný stav, prisťahovalecký alebo pobytový status, genetické vlastnosti, jazyk, národnostný, etnický alebo sociálny pôvod, politické alebo akékoľvek iné zmýšľanie, fyzické alebo duševné postihnutie, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rasa, náboženstvo alebo viera alebo iné postavenie.

Článok 11

Súdne preskúmanie

Členské štáty zabezpečia, aby všetky rozhodnutia príslušných orgánov na ich území, ktoré majú vplyv na práva a povinnosti európskych cezhraničných združení alebo práva a povinnosti iných osôb v súvislosti s činnosťou európskych cezhraničných združení podliehali účinnému súdnemu preskúmaniu v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie.

Článok 12

Jediná registrácia

1.Členské štáty zabezpečia, aby sa európske cezhraničné združenie muselo registrovať len raz. Registrácia sa uskutoční v súlade s článkami 18 a 19.

2.Členské štáty nepožadujú, aby registrované európske cezhraničné združenia podávali vyhlásenia, predkladali informácie, resp. aby žiadali alebo získavali povolenia na vykonávanie konkrétnych činností, pokiaľ tieto požiadavky nie sú:

a)stanovené zákonom;

b)opodstatnené vzhľadom na závažné dôvody verejného záujmu;

c)primerané na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

3.Odsekom 1 nie sú dotknuté požiadavky na podávanie vyhlásení, predkladanie informácií, žiadanie alebo získavanie povolení na vykonávanie konkrétnych činností stanovených právom Únie alebo vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa vykonáva právo Únie.

Článok 13

Financovanie

1.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie malo bez ohľadu na členský štát registrácie voľný a nediskriminačný prístup k financovaniu z verejného zdroja v súlade so všeobecnými zásadami práva EÚ.

2.Členské štáty neuložia žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o schopnosť európskeho cezhraničného združenia poskytovať do akéhokoľvek zákonného zdroja alebo prijímať z akéhokoľvek zákonného zdroja finančné prostriedky vrátane darov, s výnimkou prípadov, keď sú takéto obmedzenia:

a)stanovené zákonom;

b)opodstatnené vzhľadom na závažné dôvody verejného záujmu;

c)primerané na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

Článok 14

Poskytovanie služieb a obchod s tovarom

1.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenia mali slobodu usadiť sa, poskytovať a prijímať služby a využívať voľný pohyb tovaru na vnútornom trhu v súlade s právom EÚ.

2.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia iných právnych aktov Únie, platí, že členské štáty neuložia žiadne obmedzenia na činnosti uvedené v odseku 1, pokiaľ tieto obmedzenia nie sú:

a)stanovené zákonom;

b)opodstatnené vzhľadom na závažné dôvody verejného záujmu;

c)primerané na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

Článok 15

Zakázané obmedzenia

Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie nepodliehalo žiadnej z týchto požiadaviek:

a)požiadavkám priamo alebo nepriamo založeným na štátnej príslušnosti alebo pobyte fyzických osôb, ktoré sú členmi európskeho cezhraničného združenia alebo jej výkonného orgánu, s výnimkou prípadov stanovených v tejto smernici;

b)požiadavke, že pre platnosť akéhokoľvek zasadnutia musia byť členovia európskeho cezhraničného združenia, jeho výkonného orgánu alebo rozhodovacieho orgánu prítomní na zasadnutí fyzicky;

c)požiadavke, že európske cezhraničné združenie musí mať svoje ústredie alebo hlavné miesto činnosti v tom istom členskom štáte, v ktorom má svoje sídlo;

d)požiadavke, podľa ktorej hostiteľský členský štát podriaďuje uznanie európskeho cezhraničného združenia registrovaného v inom členskom štáte podmienke reciprocity, pokiaľ ide o uznanie svojho európskeho cezhraničného združenia v tomto inom členskom štáte;

e)požiadavke, že ak chce európske cezhraničné združenie pôsobiť v hostiteľskom členskom štáte, musí byť určitý čas registrované v domovskom členskom štáte;

f)požiadavke, že na získavanie darov zo zdroja v Únii je nutné povolenie alebo schválenie zo strany orgánu členského štátu;

g)týmto obmedzeniam vykonávania hospodárskych činností, či už sú vykonávané na pravidelnom alebo na príležitostnom základe:

–i) všeobecné zákazy vykonávania hospodárskych činností;

–ii) umožniť európskym cezhraničným združeniam vykonávať hospodárske činnosti len pod podmienkou, že tieto činnosti súvisia s cieľmi opísanými v ich stanovách;

–iii) požadovať, aby vykonávanie hospodárskej činnosti nebolo primárnym cieľom alebo primárnou činnosťou európskeho cezhraničného združenia.

Kapitola 3

Založenie a registrácia

Článok 16

Založenie

1.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie bolo založené registráciou.

2.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie malo minimálne troch zakladajúcich členov.

3.Členské štáty zabezpečia, aby zakladajúci členovia vyjadrili svoj úmysel založiť európske cezhraničné združenie, buď písomnou dohodou, alebo dohodou na ustanovujúcom zasadnutí európskeho cezhraničného združenia, ktorá sa zaznamená v písomnej zápisnici; na tento účel zakladajúci členovia riadne podpíšu takúto dohodu alebo zápisnicu.

Článok 17

Transformácia neziskových združení na európske cezhraničné združenia

1.Členské štáty zabezpečia, aby sa neziskové združenia so sídlom v Únii mohli v rámci toho istého členského štátu transformovať na európske cezhraničné združenia.

2.Členské štáty zabezpečia, aby každú transformáciu schválil rozhodovací orgán transformujúceho sa subjektu.

3.Členské štáty zabezpečia, aby transformácia neviedla k zrušeniu neziskového združenia, ktoré sa transformuje, ani k žiadnej strate alebo prerušeniu jeho právnej subjektivity.

4.Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky aktíva a pasíva previedli na novozaložené európske cezhraničné združenie.

5.Členské štáty zabezpečia, aby transformácia nadobudla účinnosť registráciou novozaloženého európskeho cezhraničného združenia v súlade s článkom 19.

6.Členské štáty zabezpečia, aby zápis týkajúci sa neziskového združenia, ktoré sa transformovalo, bol z akéhokoľvek registra vymazaný.

Článok 18

Žiadosť o registráciu

1.Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadosť o registráciu európskeho cezhraničného združenia predložila príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má európske cezhraničné združenie v úmysle mať svoje sídlo. K žiadosti sa priložia tieto dokumenty a informácie poskytnuté v úradnom jazyku tohto členského štátu, resp. v akomkoľvek inom jazyku povolenom podľa jeho právnych predpisov:

a)názov európskeho cezhraničného združenia;

b)stanovy európskeho cezhraničného združenia;

c)poštová adresa plánovaného sídla a adresa elektronickej pošty;

d)mená a adresy a akékoľvek ďalšie informácie potrebné v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom na identifikáciu osôb oprávnených zastupovať európske cezhraničné združenie v styku s tretími stranami a v súdnych konaniach a informáciu o tom, či tieto osoby môžu konať samostatne alebo či sa od nich vyžaduje, aby konali spoločne;

e)písomný súhlas zakladajúcich členov alebo zápisnicu z ustanovujúceho zasadnutia európskeho cezhraničného združenia, ktorá obsahuje takúto dohodu, riadne podpísanú zakladajúcimi členmi, alebo rozhodnutie o transformácii uvedené v článku 17;

f)vyhlásenie členov výkonného orgánu, že neboli vylúčení z výkonu funkcie člena predstavenstva v porovnateľných orgánoch neziskových združení alebo spoločností.

Členské štáty nepožadujú iné dokumenty alebo informácie ako tie, ktoré sú uvedené v tomto odseku.

2.Bez ohľadu na odsek 3 členské štáty zabezpečia, aby na účely registrácie bola žiadosť úplná, ak obsahuje dokumenty a informácie uvedené v odseku 1.

3.Odchylne od odseku 1 druhého pododseku môžu členské štáty prijať pravidlá umožňujúce príslušnému orgánu požadovať doplňujúce dokumenty alebo informácie k dokumentom a informáciám uvedeným v odseku 1, a to písomným rozhodnutím určeným osobe oprávnenej zastupovať európske cezhraničné združenie, uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. d), v ktorom sa uvádza riadne odôvodnená obava, že ciele opísané v stanovách európskeho cezhraničného združenia by boli v rozpore s právom Únie alebo ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktoré sú v súlade s právom Únie, ak sú tieto dokumenty alebo informácie potrebné.

4.Členské štáty zabezpečia, aby žiadosť o registráciu európskeho cezhraničného združenia mohla byť podaná online.

Článok 19

Postup pri registrácii

1.Členské štáty zabezpečia, aby sa registrácia európskeho cezhraničného združenia uskutočnila do 30 dní od predloženia úplnej žiadosti a aby bola platná v celej Únii.

2.Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán domovského členského štátu bezodkladne informoval príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov o každej novej registrácii európskeho cezhraničného združenia.

3.Ak sú informácie poskytnuté na účely registrácie neúplné alebo obsahujú zjavné chyby, príslušný orgán požiada európske cezhraničné združenie, aby svoje podanie doplnilo alebo opravilo v primeranej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa, keď sa príslušný orgán obráti na osobu oprávnenú zastupovať európske cezhraničné združenie uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. d).

4.Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku členské štáty zabezpečia, aby po prijatí úplnej žiadosti podľa odseku 1 tohto článku príslušný orgán overil žiadosť o registráciu európskeho cezhraničného združenia a aby ju zamietol, len ak:

a)žiadosť nespĺňa požiadavky stanovené v článku 3;

b)žiadosť nie je doplnená ani opravená v lehote stanovenej v odseku 3 tohto článku;

c)totožnosť právnych zástupcov európskeho cezhraničného združenia nebolo možné overiť alebo sa zistilo, že bola sfalšovaná;

d)príslušný orgán po prijatí rozhodnutia stanoveného v článku 18 ods. 3 a posúdení všetkých dokumentov a informácií poskytnutých v reakcii na toto rozhodnutie zistí, že ciele opísané v stanovách európskeho cezhraničného združenia by boli v rozpore s právom Únie alebo ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktoré sú v súlade s právom Únie;

e)ak ktorákoľvek osoba oprávnená zastupovať európske cezhraničné združenie uvedená v článku 18 ods. 1 písm. d) bola odsúdená, resp. ktorýkoľvek člen výkonného orgánu bol odsúdený, za obzvlášť závažný trestný čin.

Rozhodnutie o zamietnutí registrácie je písomné, riadne odôvodnené a určené osobe oprávnenej zastupovať európske cezhraničné združenie uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. d).

5.Ak príslušný orgán rozhodne o zamietnutí žiadosti alebo nedospeje k rozhodnutiu do 30 dní od predloženia úplnej žiadosti, členské štáty zabezpečia, aby toto rozhodnutie alebo neexistencia takéhoto rozhodnutia podliehali účinnému súdnemu preskúmaniu.

Článok 20

Register

1.Každý členský štát zriadi register na účely registrácie európskych cezhraničných združení podľa článku 19.

2.Členské štáty zabezpečia, aby sa v registri uchovávali a aktualizovali tieto dokumenty a informácie:

a)stanovy európskeho cezhraničného združenia;

b)kópia osvedčenia európskeho cezhraničného združenia podľa článku 21;

c)mená a adresy a akékoľvek ďalšie informácie potrebné v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom na identifikáciu osôb oprávnených zastupovať európske cezhraničné združenie v styku s tretími stranami a v súdnych konaniach a informáciu o tom, či tieto osoby môžu konať samostatne alebo či sa od nich vyžaduje, aby konali spoločne;

d)likvidácia a zrušenie európskeho cezhraničného združenia.

3.Členské štáty zabezpečia, aby registrované európske cezhraničné združenia informovali príslušný orgán svojho domovského členského štátu o zmenách informácií uchovávaných v registri do 30 dní od takýchto zmien.

4.Členský štát zabezpečí, aby sa v online verzii registra verejne sprístupnili tieto informácie:

a)osvedčenie európskeho cezhraničného združenia podľa článku 21;

b)likvidácia európskeho cezhraničného združenia;

c)zrušenie európskeho cezhraničného združenia.

5.Členské štáty zabezpečia, aby dokumenty a informácie uvedené v odseku 4 neboli verejne prístupné dlhšie ako šesť mesiacov po zrušení európskeho cezhraničného združenia.

6.Členské štáty zabezpečia, aby sa osobné údaje neuchovávali v registri po zrušení európskeho cezhraničného združenia dlhšie ako dva roky.

Článok 21

Obsah osvedčenia európskeho cezhraničného združenia

1.Členský štát zabezpečí, aby príslušné orgány vydali osvedčenie európskeho cezhraničného združenia, a to tak v digitálnej, ako aj v papierovej podobe, do piatich dní od registrácie európskeho cezhraničného združenia. Členské štáty zabezpečia, aby bolo osvedčenie európskeho cezhraničného združenia uznávané ako dôkaz registrácie európskeho cezhraničného združenia. Osvedčenie európskeho cezhraničného združenia obsahuje tieto informácie:

a)jedinečné registračné číslo európskeho cezhraničného združenia a dvojpísmenový kód krajiny domovského členského štátu;

b)dátum registrácie európskeho cezhraničného združenia;

c)dátum akéhokoľvek premiestnenia sídla európskeho cezhraničného združenia;

d)názov európskeho cezhraničného združenia;

e)poštová adresa sídla a adresa elektronickej pošty európskeho cezhraničného združenia;

f)ciele európskeho cezhraničného združenia stanovené v jeho stanovách.

2.Po tom, ako osoba oprávnená zastupovať európske cezhraničné združenie uvedené v článku 18 ods. 1 písm. d) oznámi, že informácie uvedené v odseku 1 tohto článku sa zmenili, členské štáty vydajú aktualizované osvedčenie európskeho cezhraničného združenia, a to tak v digitálnej, ako aj v papierovej podobe, do piatich dní od oznámenia týchto zmien.

2.S cieľom uľahčiť používanie osvedčenia európskeho cezhraničného združenia vo všetkých členských štátoch, harmonizovať jeho formát a znížiť administratívne zaťaženie príslušných orgánov členských štátov aj európskeho cezhraničného združenia Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví vzor osvedčenia európskeho cezhraničného združenia a jeho technické špecifikácie. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 2.

Kapitola 4

Mobilita

Článok 22

Premiestnenie sídla

1.Členské štáty zabezpečia, aby malo európske cezhraničné združenie právo premiestniť svoje sídlo z jedného členského štátu do druhého.

2.Členské štáty zabezpečia, aby premiestnenie uvedené v odseku 1 nemalo za následok zrušenie európskeho cezhraničného združenia ani vytvorenie novej právnickej osoby v členskom štáte, do ktorého sa jeho sídlo premiestnilo. Členské štáty zabezpečia, aby premiestnenie sídla neovplyvnilo žiadne aktíva ani pasíva európskeho cezhraničného združenia existujúce pred týmto premiestnením ani žiadne podmienky obsiahnuté v zmluvách, resp. úvery, práva a povinnosti.

3.Členské štáty zabezpečia, aby premiestnenie nadobudlo účinnosť v deň registrácie európskeho cezhraničného združenia v domovskom členskom štáte, do ktoré sa toto európske cezhraničné združenie premiestnilo.

4.Odchylne od odseku 1 tohto článku členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán členského štátu, do ktorého má európske cezhraničné združenie v úmysle premiestniť svoje sídlo, nepovolil premiestnenie v žiadnom z týchto prípadov:

a)ak európske cezhraničné združenie nespĺňa požiadavky článku 3 ods. 1, 2 alebo 3;

b)ak bolo prijaté rozhodnutie uvedené v článku 24 ods. 2 alebo ak bolo vydané odôvodnené oznámenie uvedené v článku 25 ods. 3;

c)ak prebieha konkurzné konanie;

d)ak sa voči osobám oprávneným zastupovať európske cezhraničné združenie uvedeným v článku 18 ods. 1 písm. d), ktorémukoľvek členovi výkonného orgánu alebo samotnému európskemu cezhraničnému združeniu, ak sa táto možnosť stanovuje vo vnútroštátnom práve, vedie konanie za obzvlášť závažný trestný čin v predchádzajúcom domovskom členskom štáte.

Článok 23

Postup premiestnenia sídla

1.Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek platné ustanovenia vnútroštátneho práva alebo práva Únie, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie, členské štáty zabezpečia, aby zamestnanci európskeho cezhraničného združenia, ktoré má v úmysle premiestniť svoje sídlo, boli informovaní o možnom premiestnení a aby boli oprávnení v dostatočnom predstihu a aspoň jeden mesiac pred mimoriadnym zasadnutím uvedeným v odseku 2 preskúmať návrh rozhodnutia o schválení premiestnenia sídla uvedeného v odseku 2.

2.Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutie o premiestnení prijal rozhodovací orgán európskeho cezhraničného združenia na mimoriadnom zasadnutí. Toto rozhodnutie sa prijme na základe dvoch tretín hlasov, ktoré zastupujú aspoň polovicu všetkých členov.

3.Členské štáty zabezpečia, aby rozhodovací orgán európskeho cezhraničného združenia predložil žiadosť o premiestnenie sídla príslušnému orgánu členského štátu, do ktorého má v úmysle svoje sídlo premiestniť, a aby o tejto žiadosti informoval príslušný orgán svojho domovského členského štátu. Táto žiadosť obsahuje:

a)rozhodnutie rozhodovacieho orgánu európskeho cezhraničného združenia, ktorým sa schvaľuje premiestnenie;

b)osvedčenie európskeho cezhraničného združenia;

c)navrhovanú adresu sídla európskeho cezhraničného združenia v členskom štáte, do ktorého sa premiestňuje;

d)stanovy európskeho cezhraničného združenia, v prípade potreby s uvedením jeho nového názvu;

e)navrhovaný dátum premiestnenia;

f)správu vysvetľujúcu zabezpečovacie opatrenia pre veriteľov a zamestnancov, ak je to uplatniteľné podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

4.Členské štáty môžu prijať pravidlá umožňujúce príslušnému orgánu členského štátu, do ktorého má v úmysle európske cezhraničné združenie premiestniť svoje sídlo, požadovať doplňujúce dokumenty alebo informácie k dokumentom a informáciám uvedeným v odseku 3, a to písomným rozhodnutím určeným osobe oprávnenej zastupovať európske cezhraničné združenie, uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. d), v ktorom sa uvádza riadne odôvodnená obava, že ciele opísané v stanovách európskeho cezhraničného združenia by boli v rozpore s ustanoveniami vnútroštátneho práva tohto členského štátu, ak sú tieto dokumenty alebo informácie potrebné na posúdenie predmetnej záležitosti.

5.Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán členského štátu, do ktorého má v úmysle európske cezhraničné združenie premiestniť svoje sídlo, bol oprávnený rozhodnúť o žiadosti o premiestnenie. Tento príslušný orgán je oprávnený zamietnuť žiadosť len vtedy, ak:

a)nie sú splnené požiadavky stanovené v odseku 2 tohto článku;

b)ak žiadosť neobsahuje všetky prvky požadované podľa odseku 3;

c)ak nastane jedna zo situácií uvedených v článku 22 ods. 4;

d)príslušný orgán po prijatí rozhodnutia stanoveného v tomto odseku a posúdení všetkých dokumentov a informácií poskytnutých v reakcii na toto rozhodnutie zistí, že ciele opísané v stanovách európskeho cezhraničného združenia by boli v rozpore s ustanoveniami vnútroštátneho práva, ktoré sú v súlade s právom Únie.

6.Príslušný orgán prijme rozhodnutie uvedené v odseku 5 tohto článku do 30 dní od doručenia žiadosti o premiestnenie sídla uvedenej v odseku 3.

7.Bez ohľadu na odsek 6 členské štáty zabezpečia, aby sa premiestnenie uskutočnilo do 30 dní od predloženia úplnej žiadosti.

8.Ak sú informácie poskytnuté na účely premiestnenia neúplné alebo obsahujú zjavné chyby, príslušný orgán požiada európske cezhraničné združenie, aby svoje podanie doplnilo alebo opravilo v primeranej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa, keď sa príslušný orgán obráti na osobu oprávnenú zastupovať európske cezhraničné združenie uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. d).

9.Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán nového domovského členského štátu zaregistroval európske cezhraničné združenie a aktualizoval osvedčenie európskeho cezhraničného združenia, pokiaľ ide o prvky uvedené v článku 21 ods. 1.

10.Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán domovského členského štátu po premiestnení sídla o tomto premiestnení bezodkladne informoval príslušné orgány ostatných členských štátov. Po prijatí tohto oznámenia príslušný orgán predchádzajúceho domovského členského štátu vymaže európske cezhraničné združenie z registra.

Kapitola 5

Zrušenie

Článok 24

Dobrovoľné zrušenie

1.Členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie mohlo byť zrušené len na základe rozhodnutia svojich členov a len v týchto prípadoch:

a)európske cezhraničné združenie dosiahlo svoj cieľ;

b)uplynul čas, na ktorý bolo európske cezhraničné združenie založené;

c)z akéhokoľvek dôvodu v súlade so svojimi stanovami.

2.Členské štáty zabezpečia, aby rozhodovací orgán európskeho cezhraničného združenia bol oprávnený zrušiť európske cezhraničné združenie len na základe rozhodnutia prijatého dvoma tretinami hlasov, ktoré zastupujú aspoň polovicu celkového počtu členov, na mimoriadnom zasadnutí.

Členské štáty zabezpečia, aby pri likvidácii európskeho cezhraničného združenia, ako sa stanovuje v článku 28, príslušný orgán vymazal európske cezhraničné združenie z registra až po ukončení likvidácie a aby boli zodpovedajúcim spôsobom aktualizované príslušné informácie v informačnom systéme o vnútornom trhu (IMI).

Článok 25

Nedobrovoľné zrušenie

1.Odchylne od článku 26 ods. 1 členské štáty zabezpečia, aby európske cezhraničné združenie mohlo byť zrušené nedobrovoľne príslušným orgánom domovského členského štátu len za okolností a podmienok stanovených v tomto článku.

2.Členské štáty stanovia, že nedobrovoľné zrušenie európskeho cezhraničného združenia je možné len na základe jedného z týchto dôvodov:

a)nedodržanie neziskového účelu zo strany európskeho cezhraničného združenia;

b)vážne ohrozenie verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti spôsobené činnosťami európskeho cezhraničného združenia;

c)odsúdenie európskeho cezhraničného združenia alebo členov jeho výkonného orgánu za závažný trestný čin.

3.Ak má príslušný orgán obavy, že existuje jeden z dôvodov uvedených v odseku 2 tohto článku, zašle európskemu cezhraničnému združeniu písomné odôvodnené oznámenie o svojich obavách a poskytne mu primeraný čas na predloženie odpovedí v súvislosti s týmito obavami.

4.Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán v prípade, že po náležitom preskúmaní odpovedí európskeho cezhraničného združenia podľa odseku 3 tohto článku rozhodne, že európske cezhraničné združenie musí na základe niektorého z dôvodov uvedených v odseku 2 tohto článku zrušené, prijal na tento účel písomné rozhodnutie. Rozhodnutie o zrušení európskeho cezhraničného združenia sa môže prijať len vtedy, ak neexistujú menej reštriktívne opatrenia, ktoré by mohli riešiť obavy vyjadrené príslušným orgánom.

5.Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutie uvedené v odseku 4 tohto článku bolo odôvodnené, podliehalo účinnému súdnemu preskúmaniu a aby nenadobudlo účinnosť, kým súdne preskúmanie nie je ukončené.

6.Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán informoval o svojom rozhodnutí európske cezhraničné združenie a aby ho vymazal z registra v náležitom čase, až po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia uvedeného v odseku 4 a po ukončení jeho likvidácie podľa článku 26. Príslušný orgán oznámi relevantné informácie príslušným orgánom členských štátov.

Článok 26

Likvidácia v prípade zrušenia

1.Členské štáty zabezpečia, aby zrušenie európskeho cezhraničného združenia podľa článkov 24 a 25 malo za následok jeho likvidáciu.

2.Členské štáty zabezpečia, aby všetky aktíva zrušeného európskeho cezhraničného združenia, ktoré zostali po uspokojení finančných záujmov možných veriteľov, boli diskontované a prevedené na neziskový subjekt, ktorý vykonáva podobnú činnosť ako zrušené európske cezhraničné združenie, resp. aby sa tieto aktíva previedli na miestny orgán, ktorý je povinný ich využívať na podobnú činnosť, akú vykonávalo zrušené európske cezhraničné združenie.

Kapitola 6

Uplatňovanie a administratívna spolupráca

Článok 27

Príslušné orgány

1.Každý členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za uplatňovanie tejto smernice (ďalej len „príslušný orgán“).

2.Členské štáty oznámia Komisii názvy príslušného orgánu určeného podľa odseku 1. Komisia uverejní zoznam určených príslušných orgánov.

3.Členské štáty oznámia Komisii názvy a úlohy iných príslušných orgánov zriadených alebo určených na účely vnútroštátnych pravidiel uplatniteľných na čo najviac porovnateľné neziskové združenie v ich vnútroštátnom právnom poriadku, určené podľa článku 4 ods. 4, ak také existujú.

Článok 28

Administratívna spolupráca

1.Príslušné orgány členských štátov navzájom spolupracujú a účinným a efektívnym spôsobom si pomáhajú na účely uplatňovania ustanovení tejto smernice.

2.Administratívna spolupráca a výmena informácií medzi príslušnými orgánmi podľa článku 17, článku 18, článku 19 ods. 2, článku 19 ods. 4, článku 23 ods. 5, článku 23 ods. 6, článku 23 ods. 7, článku 24 ods. 3, článku 25 ods. 6 a článku 27 sa uskutočňuje v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2012.

3.Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie zaznamenané v IMI aktualizovali a navzájom sa informujú o zmenách predchádzajúcich informácií oznámených v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2012.

Článok 29

Podávanie správ

Najneskôr do [siedmich rokov po uplynutí lehoty na transpozíciu] a potom každých päť rokov Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o transpozícii a uplatňovaní tejto smernice. Na tento účel môže Komisia požiadať členské štáty, aby pokiaľ možno prostredníctvom digitálnych nástrojov zdieľali agregované údaje týkajúce sa európskych cezhraničných združení registrovaných na ich území.

Kapitola 7

Záverečné ustanovenia

Článok 30

Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 31

Transpozícia

1.Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr [2 roky po nadobudnutí jej účinnosti]. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

2.Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

3.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 32

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 33

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

x novej akcie

¨ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 49

¨ predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

¨ obmedzené trvanie

–¨    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–¨    na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

x neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 50

x Priame riadenie na úrovni Komisie

–x prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–¨     prostredníctvom výkonných agentúr

¨ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

¨ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–¨ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–¨ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–¨ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–¨ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–¨ verejnoprávne subjekty,

–¨ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

–¨ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

–¨ subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–¨    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–¨    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v  prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha 5 k rozhodnutiu Komisie o interných pravidlách plnenia oddielu všeobecného rozpočtu Európskej únie týkajúceho sa Komisie), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–¨    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–X    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–¨    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–X Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–X    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–¨    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–¨    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–X    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

– zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–X    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

¨    vplyv na vlastné zdroje

¨    vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ¨    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Ďalšími právnickými osobami pôsobiacimi v sociálnom hospodárstve sú družstvá, vzájomné spoločnosti a nadácie.

(2)    V Írsku, Dánsku a Švédsku sa združenia riadia zásadami vypracovanými prostredníctvom doktríny a judikatúry.

(3)     Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí (europa.eu) .

(4)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Budovanie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí: akčný plán pre sociálne hospodárstvo, COM(2021) 778 final.

(5)    Odporúčanie Rady týkajúce sa vypracovania rámcových podmienok sociálneho hospodárstva, COM(2023) 316 final, 13. 6. 2023.

(6)    Pracovný dokument útvarov Komisie: Relevant taxation frameworks for Social Economy Entities (Príslušné rámce zdaňovania pre subjekty sociálneho hospodárstva), SWD(2023) 211 final, 13. 6. 2023.

(7)     Pracovný dokument útvarov Komisie: Non-discriminatory taxation of charitable organisations and their donors: principles drawn from EU case-law (Nediskriminačné zdaňovanie charitatívnych organizácií a  ich darcov: zásady vyplývajúce z  judikatúry EÚ), SWD(2023) 212 final, 13. 6. 2023.

(8)    Cieľom pravidiel EÚ v oblasti práva obchodných spoločností je poskytnúť ochranu akcionárom a iným stranám s osobitným záujmom v spoločnostiach, ako sú zamestnanci a veritelia, zvýšiť efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť podnikania z dlhodobého hľadiska a nabádať podniky so sídlom v rôznych krajinách EÚ, aby navzájom spolupracovali. Pravidlá EÚ týkajúce sa podávania správ, auditu a transparentnosti v rámci spoločností dopĺňajú tento právny rámec.

(9)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).

(10)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(11)    V posúdení vplyvu sa zistilo, že vo väčšine členských štátov združenia podliehajú osobitnej regulácii. Vo všeobecnosti ide o komplexné predpisy, ktoré podrobne upravujú združenia. Cezhraničné aspekty nevyhnutné pre mobilitu a činnosti združení však nie sú komplexne upravené v žiadnom členskom štáte.

(12)    Návrh nariadenia Rady o štatúte európskeho združenia (91/273). Na základe článku 114 ZFEÚ sa v návrhu špecifikovali pravidlá vytvorenia, registrácie, vzniku, fungovania, financovania, zrušenia, likvidácie a konkurzu združenia. Návrh bol stiahnutý v roku 2005.

(13)    Nariadenie Rady (EHS) č. 2137/85 z 25. júla 1985 o Európskom zoskupení hospodárskych záujmov (EZHZ) (Ú. v. ES L 199, 31.7.1985, s. 1).

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19).

(15)    Nariadenie Rady (ES) č. 723/2009 z 25. júna 2009 o právnom rámci Spoločenstva pre Konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru (ERIC) (Ú. v. EÚ L 206, 8.8.2009, s. 1).

(16)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 zo 14. decembra 2022, ktorým sa zriaďuje politický program digitálne desaťročie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 323, 19.12.2022, s. 4).

(17)    Ich potenciálne oblasti činnosti a účel sú obmedzené príslušným nariadením.

(18)    Sú otvorené len pre krajiny, medzivládne organizácie (ERIC) alebo orgány členských štátov (EZÚS).

(19)     Európa pripravená na digitálny vek (europa.eu).

(20)    https://commission.europa.eu/aid-development-cooperation-fundamental-rights/your-rights-eu/eu-charter-fundamental-rights/application-charter/annual-reports-application-charter_sk#ref-2022-report.

(21)     Konferencia o budúcnosti Európy, správa o konečnom výsledku , máj 2022.

(22)    Pozri oznámenie Komisie o európskej stratégii pre univerzity z 18. 1. 2022, COM(2022) 16 final a  iniciatívu „Európske univerzity“ .

(23)    Pozri výzvu na predloženie dôkazov zo 16. februára 2023.

(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).

(25)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

(26)     Jednotný trh – návrh legislatívnej iniciatívy o cezhraničných činnostiach združení (europa.eu) .

(27)    Napríklad vo verejnej konzultácii (64 odpovedí) väčšina respondentov (t. j. 73 %; 47 zo 64) podporuje opatrenia na úrovni EÚ na uľahčenie cezhraničných činností združení na jednotnom trhu.

(28)     A statute for European cross-border associations and non-profit organizations Potential benefits in the current situation (Štatút pre európske cezhraničné združenia a neziskové organizácie: Potenciálne prínosy v aktuálnej situácii) | Think Tank | Európsky parlament (europa.eu) .

(29)    Ako sa uvádza v oddieloch 6 a 7 správy o posúdení vplyvu.

(30)    Pozri správu o posúdení vplyvu, oddiel 6.3 o „MP3: Vytvorenie dodatočnej vnútroštátnej právnej formy združenia určeného na cezhraničné členstvo a/alebo cezhraničné účely alebo činnosti“, s. 64 – 67. Ďalšie objasnenia a vysvetlenie výpočtov číselných údajov uvedených v oddiele 6.3 (a iných číselných údajov predložených v kontexte posúdenia vplyvu na podporu tejto legislatívnej iniciatívy) možno nájsť v oddieloch 2, 6, 7 a 8 správy o posúdení vplyvu a v prílohách 3, 4 a 6 k správe o posúdení vplyvu.

(31)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

(32)    Odkaz na stanovisko.

(33)    Štatút pre európske cezhraničné združenia a neziskové organizácie. Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. februára 2022 s odporúčaniami pre Komisiu o štatúte pre európske cezhraničné združenia a neziskové organizácie [2020/2026(INL)] (2022/C 342/17) (Ú. v. EÚ C 342/17, 6.9.2022, s. 225).

(34)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Budovanie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí: akčný plán pre sociálne hospodárstvo, COM(2021) 778 final.

(35)    Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2022 o akčnom pláne EÚ pre sociálne hospodárstvo [2021/2179(INI)].

(36)    Návrh na odporúčanie Rady týkajúce sa vypracovania rámcových podmienok sociálneho hospodárstva, COM(2023) 316 final.

(37)    Pracovný dokument útvarov Komisie, Relevant taxation frameworks for Social Economy Entities (Príslušné rámce zdaňovania pre subjekty sociálneho hospodárstva), SWD(2023) 211 final.

(38)    Pracovný dokument útvarov Komisie, Non-discriminatory taxation of charitable organisations and their donors: principles drawn from EU case-law (Nediskriminačné zdaňovanie charitatívnych organizácií a ich darcov: zásady vyplývajúce z judikatúry EÚ), SWD(2023) 212 final.

(39)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1).

(40)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12.11.2018, s. 22 – 30).

(41)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(42)    COM(2022) 720.

(43)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(44)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(45)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1).

(46)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve – Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o zastúpení zamestnancov (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 39).

(47)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (EIR 2105) (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015).

(48)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011).

(49)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(50)    Vysvetlenie metód plnenia rozpočtu a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BUDGpedia: https://myintracomm.ec.europa.eu/corp/budget/financial-rules/budget-implementation/Pages/implementation-methods.aspx .

(51)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(52)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(53)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(54)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(55)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(56)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(57)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(58)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.