Spravodajca:

Felipe MEDINA MARTÍN

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 1. 2023
Právny základ	článok 52 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	26. 6. 2023
Prijaté v pléne	12. 7. 2023
Plenárne zasadnutie č.	580
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	151/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Cieľom tohto stanoviska EHSV je posúdiť vplyv energetickej krízy na európske podniky, ich pracovníkov a všetkých európskych občanov po pandémii ochorenia COVID-19 a útočnej vojny Ruska proti Ukrajine. EHSV konštatuje, že v celom hospodárstve vznikli rozsiahle problémy, ako napríklad: neúmerné zvyšovanie výrobných nákladov, reorganizácia dodávateľských reťazcov, ťažkosti so zásobovaním potravinami a iným tovarom, zvyšovanie investičných nákladov alebo strata kúpnej sily európskych domácností.

1.2.

EHSV je znepokojený vysokou mierou inflácie v Európe v dôsledku nákladov na energiu, suroviny, ako aj cien za služby a priemyselné výrobky. Inflácia v Európe je na najvyššej úrovni od zavedenia eura. EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby zaviedli kontrolné mechanizmy, ako sú mechanizmy zahrnuté v dokumente, ktorý vypracovala Európska organizácia spotrebiteľov. Malo by to zahŕňať napríklad úplné vykonávanie opatrení stanovených v návrhu nariadenia Rady, v ktorom sa stanovuje zásadná reforma a úprava koncepcie trhu s elektrinou. EHSV vyzýva členské štáty EÚ, aby vykonávali už prijaté akty EÚ, ako je balík opatrení v oblasti čistej energie, ktorý pomáha urýchliť zelenú transformáciu a prehĺbiť vnútorný trh.

1.3.

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na obrovské zvýšenie nákladov v dôsledku vojny na Ukrajine a energetickej krízy je naliehavo potrebné zreformovať revidovaný dočasný krízový rámec EÚ. Okrem toho odporúča uplatňovať rámec dočasnej štátnej pomoci tak, aby sa pomoc ustanovená v nariadení o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie a v rámci obnovy a odolnosti vzťahovala na všetky odvetvia zasiahnuté energetickou krízou s osobitným dôrazom na kľúčové odvetvia, aby sa neohrozila schopnosť mnohých podnikov prežiť, aby sa zabránilo negatívnemu vplyvu na životné náklady spotrebiteľov a aby sa spotrebitelia mohli i naďalej každodenne dostať k základným výrobkom. EHSV okrem toho opätovne vyzýva na zavedenie pravidla vyrovnaného rozpočtu, tzv. zlatého pravidla, s cieľom umožniť potrebné verejné investície.

1.4.

EHSV sa domnieva, že domácnosti a kľúčové odvetvia by mali mať prospech z plánov na zníženie vplyvu vysokých cien energie. Hoci v niektorých sektoroch boli zaznamenané veľmi vysoké zisky s výrazným nárastom o 26,8 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, počet vyhlásení konkurzu v EÚ dosiahol v porovnaní s referenčnou hodnotou 100 za rok 2015 hodnotu 113,1, čo je historicky najvyššia zaznamenaná úroveň podľa indexu, ktorý Eurostat používa na meranie rozsahu konkurzov v EÚ. EHSV žiada Komisiu a členské štáty, aby sa snažili zabezpečiť, že domácnosti a kľúčové odvetvia sa dokážu naďalej bez prerušenia zásobovať energiou počas zavádzania opatrení na zníženie dopytu v čase špičky. Ako upozorňuje ECB (1), niektoré spoločnosti, najmä v odvetví energetiky, zároveň zvýšili svoje zisky pod zámienkou súčasnej inflácie. Zisky v tomto odvetví naďalej poháňali infláciu v EÚ, čo sa musí riešiť.

1.5.

Energetická kríza mala na hospodárstvo vplyv v podobe vysokej inflácie, slabého hospodárskeho rastu, silného tlaku na verejné financie a kúpnu silu domácností a podnikov, ako aj straty vonkajšej hospodárskej konkurencieschopnosti. EHSV na základe odporúčaní ECB navrhuje zaviesť kritérium „zeleného trojitého T“, aby boli budúce intervencie prispôsobené, cielené a odolné voči transformácii (tailored, targeted and transition-proof). Neselektívne cenové opatrenia, ako napríklad cenový strop potravín, by len predĺžili obdobie vysokej inflácie z dlhodobého hľadiska.

1.6.

Pretrvávajúca vysoká inflácia, najmä z dôvodu cien energie, spôsobuje všeobecnú stratu kúpnej sily európskych pracovníkov, spotrebiteľov a podnikov, čo ovplyvňuje životné podmienky mnohých domácností, domáci dopyt a rast. To spolu s udržiavaním menovej politiky zvyšovania úrokových sadzieb negatívne ovplyvňuje aj mnohé podniky. EHSV sa domnieva, že sociálny dialóg v odvetví energetiky je dôležitý s cieľom nájsť vhodné riešenia na vnútroštátnej úrovni.

1.7.

EHSV vyzýva vlády, aby podporovali zavádzanie opatrení na úsporu energie a energetickú efektívnosť v podnikoch a domácnostiach, vďaka čomu sa bude môcť trvalo znížiť dopyt po energii. V tejto súvislosti by sa malo uprednostňovať rozšírenie energie z obnoviteľných zdrojov (vytvorením potrebných právnych a daňových podmienok vrátane zavedenia pravidla vyrovnaného rozpočtu, tzv. zlatého pravidla, pre investície) v snahe znížiť našu závislosť od fosílnych palív. Súčasná situácia by sa mala využiť ako páka na urýchlenie dekarbonizácie hospodárstva EÚ. Tieto opatrenia by mali sprevádzať záruky, že výroba nebude delokalizovaná, ako podmienka poskytnutia finančnej pomoci. Nastal čas uskutočniť potrebné investície (a zaviesť fiškálne rámcové podmienky) do európskej energetickej transformácie s cieľom znížiť závislosť od fosílnych palív. EHSV sa ďalej domnieva, že by sa malo pokračovať v navrhovaných zmenách plánu REPowerEU s cieľom zefektívniť a urýchliť udeľovanie povolení na budovanie infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov. EHSV v tejto súvislosti nalieha na EÚ a členské štáty, aby zvážili, ako zabezpečiť, aby cena zaplatená za prebytočnú energiu dodávanú do siete umožnila realizovateľné investície s cieľom maximalizovať kapacitu na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a jej spoločné využívanie v prípade, že výroba presahuje potreby výrobcu. Prepracovanie koncepcie trhu s energiou musí byť zahrnuté do dlhodobého programu Európskej komisie, aby sa predišlo budúcim prerušeniam dodávok energie a prehnaným cenám.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

Vlna inflácie v Európe je všeobecná a možno v nej jasne rozlíšiť dve fázy. Prvá fáza vznikla v období obnovy po obmedzení pohybu obyvateľstva v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19. Súbežné oživenie všetkých odvetví spôsobilo prekážky v dodávateľských reťazcoch, ktoré zvýšili náklady na suroviny a nákladnú dopravu. Ceny surovín vzrástli medzi januárom 2020 a marcom 2022 o 101 % (2) a náklady na prepravu v rovnakom období o 545 % (3).

2.2.

Druhú fázu inflácie vyvolala útočná vojna Ruska proti Ukrajine a následná vojna od februára 2022. Pri tejto príležitosti sa šok sústredil na energiu a niektoré produkty, ktorých hlavnými dodávateľmi do EÚ boli Rusko a Ukrajina: zemný plyn, pšenica, slnečnicový olej a hnojivá. Od februára do apríla 2022 sa ceny týchto komodít zvýšili o 18,6 %, 16,8 %, 38,6 % a 16,7 % (4). Následne boli tieto náklady pod kontrolou, hoci aj v marci 2023 bol index cien komodít MMF o 40,9 % vyšší ako úrovne z januára 2020, pričom náklady na dopravu sa zvýšili o 3,6 %.

2.3.

Tieto udalosti sa vo svetovom a európskom hospodárstve prejavili vo forme inflácie. Medziročná variačná miera harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) (5) v eurozóne dosiahla v októbri 11,5 % (Eurostat). Takéto hodnoty neboli dosiahnuté od minulého storočia a hoci v posledných mesiacoch (v marci 2023 bola miera 8,3 %) mierne klesli, dajú sa len veľmi ťažko výrazne znížiť. Dôkazom toho, že cenový šok nie je dočasný, ako sa pôvodne predpokladalo, je to, že základná inflácia (z ktorej je vylúčená energia) má vo väčšine Európy stúpajúci trend. To môže znamenať, že menová politika, ktorú zaviedla ECB, neprináša očakávané výsledky.

3.   Vplyv inflácie na európske hospodárstvo

3.1.

EHSV konštatuje, že hospodárske vyhliadky sa zhoršili po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Hospodárske prognózy na nadchádzajúce roky predpovedajú (6) v porovnaní s rokom 2022 spomalenie, hoci tieto vyhliadky sa v priebehu mesiacov zlepšujú. Zatiaľ čo Európska komisia odhadovala zvýšenie HDP pre EÚ ako celok o 0,8 % v roku 2023 a mierne zvýšenie o 1,6 % v roku 2024, v nedávnych prognózach z jari sa tieto hodnoty zvýšili na 1,0 % a 1,7 %. Zároveň sa očakáva, že inflácia bude postupne klesať, hoci nižším tempom než sa pôvodne predpokladalo (9,2 % v roku 2022, 6,7 % v roku 2023, 3,1 % v roku 2024). Trh práce bude pod tlakom z dôvodu nízkeho rastu a verejný dlh narastá okrem iného v dôsledku rýchleho zvyšovania úrokových sadzieb zo strany ECB, čo bude vyvíjať fiškálny tlak vo väčšine členských štátov.

3.2.

Vysoká inflácia najviac postihuje 96,5 milióna Európanov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. V Eurobarometri uvádza 41 % respondentov ceny, infláciu a životné náklady ako jeden z najdôležitejších problémov, ktorým ich krajina čelí, pred zdravím (32 %) a ekonomickou situáciou (19 %).

3.3.

Dodávky plynu z Ruska do EÚ boli v dôsledku prijatých politických opatrení takmer úplne prerušené a znížené dodávky sa vo väčšej alebo menšej miere dotkli takmer polovice členských štátov. Rastúca inflácia a ceny základných výrobkov, nedostatok pracovnej sily a narušenie globálnych dodávateľských reťazcov negatívne ovplyvňujú potravinové aj nepotravinové dodávateľské reťazce v Európe. Podľa hospodárskeho výhľadu OECD sa globálny rast v roku 2023 prudko spomalí na približne 2,2 %.

3.4.

Podľa ECB zvýšenie cien energie je zodpovedné za dve tretiny inflačného diferenciálu v eurozóne. Komisia uvádza, že rozpätie zisku v odvetví energetiky medzi rokmi 2019 a 2022 sa zvýšilo o 54 %, pričom mzdy vzrástli len o 6 %. Všeobecná strata kúpnej sily európskych pracovníkov, spotrebiteľov a podnikov ovplyvňuje nielen životné podmienky mnohých domácností, ale ak sa neprijmú nápravné opatrenia, mohla by zasiahnuť aj domáci dopyt a rast, a teda aj iné hospodárske odvetvia. Táto situácia je spôsobená tiež pokračovaním menovej politiky zvyšovania úrokových sadzieb. EHSV sa domnieva, že sociálny dialóg v odvetví energetiky je dôležitý s cieľom nájsť vhodné riešenia na vnútroštátnej úrovni.

3.5.

Zároveň so všeobecným nárastom spotrebiteľských cien v Európe sa mzdy správali menej volatilným spôsobom, čo znížilo kúpnu silu európskych občanov, najmä tých najzraniteľnejších, ktorí nemajú nástroje na ochranu pred infláciou. Skutočne už možno pozorovať zmeny v správaní spotrebiteľov v dôsledku straty kúpnej sily domácností, ktoré čelia veľkej kríze životných nákladov spojenej s prudkým nárastom účtov za energiu a vplyvom inflácie. Nástroje, ktoré členské štáty uplatňujú na ochranu zraniteľných domácností, sa veľmi líšia a v niektorých prípadoch môže byť ich účinnosť obmedzená. Európska komisia by mala zvážiť preskúmanie minimálnych noriem, ktoré by regulačné orgány a tvorcovia politík mali uplatňovať na ochranu a podporu zraniteľných domácností.

3.6.

Jedným z odvetví, ktoré najviac pociťujú kombinovaný vplyv pandémie a vojny, je výroba potravín – poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat a potravinársky priemysel – a ich distribúcia konečnému spotrebiteľovi. Blízkosť vojny a jej vplyv na trhy s energiou a surovinami spôsobuje rozdiely v cenách poľnohospodárskych výrobkov medzi Európou a medzinárodnými trhmi, kde európske ceny zaznamenali najvyšší rast. Podľa prehľadu cien komodít z apríla 2023 je teda miera rastu cien väčšiny európskych poľnohospodárskych výrobkov vyššia ako miera rastu cien vo svete, najmä v prípade mäsových výrobkov. Tento vývoj má tri dôležité účinky. Prvým je, že európski obyvatelia musia čeliť väčšej inflácii, pokiaľ ide o súbor základných komodít. Druhým je, že sa oslabuje konkurencieschopnosť európskych potravinových výrobkov na medzinárodnej scéne, a tretím, že ceny vyplácané poľnohospodárom vzrástli v dôsledku vyšších výrobných nákladov.

3.7.

Útočná vojna Ruska proti Ukrajine spôsobila obrovské výzvy v potravinovom dodávateľskom reťazci nad rámec špirály nákladov na energiu: konkrétne zvýšené ceny kľúčových vstupov (krmivá, hnojivá) a nedostatok určitých komodít (napr. rastlinných olejov alebo pšenice) potrebných na zachovanie plne funkčného dodávateľského reťazca. Domino efekt rastúcich nákladov vedie častokrát k rozhodnutiu znížiť výrobu hnojív, čo bude ďalej vyvíjať tlak na zvyšovanie cien. Suchá zaznamenané počas leta 2022 a doposiaľ v roku 2023 v celej Európe, spôsobujú väčší tlak na ceny tým, že znižujú dostupnú ponuku.

3.8.

Niektoré základné odvetvia vrátane podnikov a pracovníkov, ktorí nemôžu ukončiť svoju činnosť bez ohľadu na situáciu, čelia dvojitej záťaži: menšiemu počtu spotrebiteľov ochotných platiť a rastúcim nákladom, najmä závratne vysokým účtom za energie. Podniky v poľnohospodársko-potravinárskom sektore sa snažili obmedziť nárast nákladov, aby spotrebiteľom zabezpečili konkurencieschopné ceny, a teraz sa obávajú spotrebiteľskej krízy (Hidalgo, M., 2023 (7); Eurocommerce, 2023). Vláda Španielska vo svojej nedávno zverejnenej (8) prvej správe strediska pre monitorovanie marží uviedla, že v potravinovom reťazci sa marže od roku 2021 znížili o 25 %, takže je jasné, že vývoj ziskových rozpätí je veľmi rôznorodý.

Ako upozorňuje ECB (9), niektoré spoločnosti, najmä v odvetví energetiky, zároveň zvýšili svoje zisky pod zámienkou súčasnej inflácie. Zisky v tomto odvetví naďalej poháňali infláciu v EÚ, čo sa musí riešiť.

3.9.

Národná banka Španielska (Banco de España) (10) poukazuje na veľmi pozitívne účinky, ktoré mala tzv. iberská výnimka alebo iberský mechanizmus na systém stanovovania cien na trhu s elektrinou. Zmieňuje sa aj o pozitívnom, aj keď obmedzenejšom vplyve zníženia DPH na ceny potravín a palív, hoci dodáva, že toto opatrenie by bolo spojené s nižšími nákladmi, keby sa zameralo na pomoc nízkopríjmovým rodinám. Národná banka Španielska takisto poukazuje na pozitívny vplyv, ktorý malo zvýšenie minimálnej medziodvetvovej mzdy, dôchodkov a životného minima španielskou vládou na zmiernenie účinkov inflácie na nízkopríjmové domácnosti.

4.   Vplyv zvýšenia nákladov na energiu na ziskovosť európskych podnikov

4.1.

Veľkoobchodné ceny elektriny a plynu sa od začiatku roka 2021 zvýšili až pätnásťnásobne, čo malo vážny vplyv na spotrebiteľov a podniky. Európske vlády v reakcii na to začali vykonávať súbor politík. Jeden typ politiky je zameraný na zmiernenie vplyvu zvýšených nákladov na spotrebiteľov a podniky. Cieľom ďalšieho druhu opatrení je stabilizovať a znížiť veľkoobchodné ceny a zaručiť energetickú bezpečnosť. EHSV vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby v súlade s jeho odporúčaniami uvedenými v stanovisku TEN/793 (11) uskutočnili komplexnú reformu koncepcie trhu s elektrinou a systému výpočtu cien elektrickej energie.

4.2.

Spôsob, akým sa ceny energie prenášajú na náklady podnikov, sa značne líši: po prvé, prostredníctvom samotných nákladov na dodávku elektrickej energie, po druhé, nepriamo prostredníctvom vplyvu na zvyšok dodávateľského reťazca a po tretie, finančnými dôsledkami, ktoré môžu vzniknúť. Napríklad v štúdii Národnej banky Španielska uverejnenej na jar 2022 (12) sa odhaduje, že kumulatívne zvýšenie nákladov podnikov na energiu o 25 % bude mať za následok zníženie ich hrubej pridanej hodnoty o 1,6 % v roku 2023. To je však priemerný účinok; v správe sa uvádza, že niektoré odvetvia zasiahla táto situácia viac ako iné. Najväčší prospech z nej má sektor ťažby ropy a zemného plynu, zatiaľ čo odvetvia, ktoré zrejme budú najviac zasiahnuté, sú: rybolov a akvakultúra, pozemná doprava, námorná a vnútrozemská vodná doprava, obchod s motorovými vozidlami a ich oprava, poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat, vzdelávanie, letecká doprava, realitná činnosť, výroba koksu a rafinovaných ropných produktov, zdravotníctvo a sociálne služby a ubytovacie a pohostinské služby. Niektoré z týchto odvetví preukázali počas pandémie svoj význam pre hladké fungovanie hospodárstva EÚ. Mnohé z najviac postihnutých odvetví nie sú v rámci svojej výrobnej činnosti energeticky náročné, ale sú veľkými spotrebiteľmi.

4.3.

Okrem priameho a nepriameho vplyvu na hrubú pridanú hodnotu (marže) podnikov je ďalším dôsledkom zvýšená finančná zraniteľnosť. V správe Národnej banky Španielska sa uvádzajú odvetvia, ktoré sú najviac zasiahnuté. Existuje skupina obzvlášť zraniteľných odvetví, ktoré sú nielen nadmerne zadlžené, ale v roku 2023 majú aj zápornú ziskovosť: obchod s motorovými vozidlami a ich oprava; pozemná a potrubná doprava; rybolov a akvakultúra; poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat; a textilný, odevný, kožiarsky a obuvnícky priemysel.

4.4.

Keďže kumulatívne zásoby zemného plynu v Európe sa znižujú – objem uskladnený v máji 2023 bol 68 % (13) – pri riadení našej energetickej politiky budeme čeliť ďalším výzvam. Rozdiel medzi množstvami, ktoré boli predtým dodávané z Ruska, a tými, ktoré dodávajú alternatívni dodávatelia, sa ešte nepodarilo vyrovnať, takže je nepravdepodobné, že by sa ceny v krátkodobom horizonte znížili. Došlo k výraznému zníženiu dopytu. Vysoké ceny energie vedú k nižšej konkurencieschopnosti nášho priemyslu a našich dodávateľských reťazcov, preto sa uprednostňuje outsourcing činností mimo územia EÚ, a tým sa znižuje strategická nezávislosť bloku. Vplyv na domácnosti, najmä na tie najzraniteľnejšie, je obzvlášť výrazný, pričom rastie percento ľudí ohrozených chudobou alebo žijúcich v chudobe. Potrvá to minimálne do roku 2024 (14). S cieľom riešiť uvedené problémy EHSV odporúča súbor opatrení vrátane záruk lokalizácie spojených s finančnou podporou, ďalších opatrení na úsporu energie a energetickú účinnosť pre podniky s cieľom znížiť dopyt, ako aj vrátane rozsiahlych investícií a nevyhnutných rozpočtových rámcových podmienok pri rozširovaní výroby energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa znížila závislosť od fosílnych palív.

4.5.

V dôsledku prudkého nárastu nákladov na energiu sa mnohé podniky a domácnosti čoraz viac ocitajú v situácii, ktorá potenciálne ohrozuje ich existenciu. Hoci zima bola pomerne teplá, nemôžeme očakávať, že environmentálne podmienky budú pre nás vždy priaznivé. Z tohto dôvodu by sa mali prijať opatrenia na ochranu obzvlášť zraniteľných domácností s osobitnými opatreniami pre ne v tejto oblasti.

4.6.

Masívne zvýšenie obchodných nákladov v kombinácii s neochotou spotrebiteľov míňať môže v prípade podnikov dokonca niekedy viesť k nevyhnutnej relokácii. Nemôžu to však robiť podniky, ktoré zákazníkom a zvyšku dodávateľského reťazca poskytujú základné služby a ktoré nemôžu jednoducho zastaviť svoju prevádzku z dôvodu zvýšenia cien energie.

4.7.

Hoci sa počas pandémie ochorenia COVID-19 veľké množstvo odvetví a ich pracovníci považovali za kľúčových, toto uznanie výrazne chýbalo počas súčasnej energetickej krízy. Členské štáty doteraz mnohým z týchto odvetví neposkytli osobitnú podporu. Podniky patriace do týchto odvetví a ich zamestnanci sa snažili chrániť spotrebiteľov na úkor vlastných marží a je pre nich ťažké preniesť na zákazníkov všetky náklady spojené s prehnaným nárastom účtov za energie. Tento stav sa nedá dlhodobo udržať. EHSV sa takisto domnieva, že ochrana ľudí zo strany vlád neprebieha s rovnakou intenzitou ako v čase pandémie.

4.8.

Mnohé podniky uskutočňujú početné investície s cieľom znížiť spotrebu energie a zväčšiť kapacitu na zlepšenie prístupu k energii z obnoviteľných zdrojov. EHSV sa domnieva, že podniky môžu pôsobiť aj ako urýchľovače elektrifikácie dopravy a nahradiť vykurovanie plynom, pričom zohrávajú kľúčovú úlohu pri energetickej transformácii a pri plnení cieľov EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030. To si však bude vyžadovať priaznivý regulačný rámec, ako napríklad udeľovanie povolení a boj proti demotivačným cenovým faktorom pri výrobe väčšieho množstva energie.

4.9.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité zosúladiť záväzky plánu REPowerEU a energetickej hospodárnosti budov s podporou a schopnosťou prevádzkovateľov znášať náklady na súvisiace značné investície. Tieto opatrenia budú dôležité na zníženie závislosti od fosílnych palív, ale povinnosti musia byť spojené s dostupnosťou financovania, tak verejného, ako aj súkromného. Prepracovanie koncepcie trhu s energiou musí byť zahrnuté do dlhodobého programu Európskej komisie, aby sa predišlo budúcim prerušeniam dodávok energie a prehnaným cenám, a treba uvažovať o odbornej príprave pracovnej sily, ktorá bude pôsobiť v tomto odvetví.

V rovnakom duchu sa EHSV domnieva, že oba programy by mali odrážať aj praktické aspekty týkajúce sa dostupnosti vybavenia a kvalifikovanej pracovnej sily v rámci povinností inštalovať rýchlonabíjacie stanice pre vozidlá alebo budovať infraštruktúru pre alternatívne palivá. Je potrebné zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky vyplatené na základe nových návrhov mohli použiť na zabezpečenie toho, aby sa táto transformácia mohla uskutočniť v stanovenom termíne.

---

(1)  Štúdia ECB o inflácii, 2023.

(2)  Index cien primárnych komodít MMF. K dispozícii na adrese: https://www.imf.org/en/Research/commodity-prices.

(3)  Freightos Baltic Index. K dispozícii na adrese: https://fbx.freightos.com/.

(4)  Index cien primárnych komodít MMF. K dispozícii na adrese: https://www.imf.org/en/Research/commodity-prices.

(5)  Eurostat, k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/eurostat.

(6)  https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-forecast-and-surveys/economic-forecasts/spring-2023-economic-forecast-improved-outlook-amid-persistent-challenges_sk.

(7)  Margins and profits of Spanish food retailers in 2022.

(8)  OME Informe Trimestral 2023T3 (bde.es).

(9)  Štúdia ECB o inflácii, 2023.

(10)  https://www.bde.es/f/webbe/SES/Secciones/Publicaciones/PublicacionesAnuales/InformesAnuales/22/Files/InfAnual_2022_En.pdf.

(11)  Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2019/943 a (EÚ) 2019/942, ako aj smernice (EÚ) 2018/2001 a (EÚ) 2019/944 s cieľom zlepšiť koncepciu trhu s elektrinou v Únii [COM(2023) 148 final – 2023/0077 (COD)] (Ú. v. EÚ C 293, 18.8.2023, s. 112).

(12)  K dispozícii na adrese: https://www.bde.es/f/webbde/Secciones/Publicaciones/InformesBoletinesRevistas/InformesEstabilidadFinancera/22/IEF_2022_1_Rec1_4.pdf.

(13)  Informácie dostupné na adrese: https://agsi.gie.eu/data-overview/eu.

(14)   EIU (2023): Energy crisis will erode Europe’s competitiveness in 2023 (Energetická kríza naruší v roku 2023 konkurencieschopnosť Európy). K dispozícii na adrese: https://www.eiu.com/n/energy-crisis-will-erode-europe-competitiveness-in-2023/.