EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 7. 2023

COM(2023) 439 final

SPRÁVA KOMISIE RADE

HODNOTENIE odporúčania Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých

1.Úvod

Urýchlenie digitalizácie a zelenej transformácie znamená, že zručnosti získané počas počiatočného vzdelávania a odbornej prípravy už nepostačujú na splnenie vyvíjajúcich sa požiadaviek trhu práce a dospelí musia rozvíjať svoje zručnosti počas celého života. Okrem toho sa očakáva, že demografické trendy, ktoré vedú k ubúdaniu pracovnej sily, sa v priebehu nasledujúceho desaťročia ešte zintenzívnia, čím sa zvýši tlak na využitie plného potenciálu zručností všetkých ľudí na trhu práce. Preto je v rámci akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv stanovený cieľ, aby sa do roku 2030 každý rok zúčastnilo odbornej prípravy aspoň 60 % dospelých. Na sociálnom samite v Porte v roku 2021 lídri EÚ tento ambiciózny cieľ privítali a členské štáty ho premietli do vnútroštátnych cieľov 1 .

Európsky program v oblasti zručností poskytuje stratégiu s cieľom pomôcť jednotlivcom a podnikom rozvíjať viac zručností a lepšie zručnosti. Je naplnením záväzku Európskeho piliera sociálnych práv a predovšetkým jeho prvej zásady, v ktorej je formulované právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, a je vzájomne prepojený s inými iniciatívami politiky, ktoré podporujú celoživotné vzdelávanie. Základné zručnosti – gramotnosť, matematická gramotnosť a digitálna kompetencia – sú základom úplnej účasti v spoločnosti a na trhu práce. Priveľa dospelých v EÚ však nemá funkčnú úroveň týchto zručností 2 a riskujú, že uviaznu v „pasci nekvalifikovanej práce“ 3 . Táto situácia si vyžaduje politické opatrenia na podporu získania základných zručností.

Cieľom odporúčania Rady s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností 4 je reagovať na toto riziko a poskytnúť dospelým s nízkou úrovňou zručností, vedomostí alebo kompetencií, napríklad dospelým bez dosiahnutého sekundárneho vzdelania, príležitosti na rozvoj základných zručností a/alebo získanie širšieho súboru zručností, ktoré sú dôležité pre aktívnu účasť v spoločnosti a na trhu práce.

Motiváciou rozhodnutia o Európskom roku zručností bol aj nesúlad medzi požiadavkami trhu práce a ponukou kvalifikovanej pracovnej sily, čím sa zdôrazňuje potreba zvyšovania úrovne zručností osôb a získavania nových zručností, ako aj aktivácie väčšieho počtu ľudí na trhu práce 5 . Predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie, v ktorom informovala o návrhu, zdôraznila, že „Európa potrebuje všetkých!“, pretože Európe chýbajú nielen špičkoví profesionáli, ale týka sa to aj „vodičov kamiónov, čašníkov a zamestnancov letísk“ 6 . V nedávnom Priemyselnom pláne v kontexte Zelenej dohody 7 sa ešte viac zdôrazňuje potreba riešiť aktuálny rozšírený nedostatok zručností, ktorý brzdí investície a rast EÚ.

Aby sa dosiahli ciele odporúčania, členské štáty boli vyzvané, aby poskytli dospelým s nízkou úrovňou zručností personalizovanú podporu prostredníctvom integrovanej cesty, ktorá sa skladá z troch krokov.

Členským štátom sa odporučilo, aby určili prioritné cieľové skupiny, zabezpečili účinnú koordináciu a partnerstvo medzi zainteresovanými stranami a zaviedli opatrenia zamerané na oslovenie cieľových skupín, poradenstvo a podporu, aby sa potenciálni prijímatelia dozvedeli o existujúcich príležitostiach a poskytlo sa im vedenie počas všetkých krokov procesu. V odporúčaní sa vyžaduje, aby Komisia podala Rade správu o vykonávaní v jednotlivých členských štátoch, ako aj na úrovni EÚ. Táto správa vychádza z pracovného dokumentu útvarov Komisie týkajúceho sa hodnotenia 8 .

2.Hlavné zistenia v hodnotení

V tejto kapitole sa uvádza rozsah, v ktorom je odporúčanie účinné, efektívne a koherentné, poskytuje pridanú hodnotu EÚ a je aj naďalej relevantné pri riešení aktuálnych potrieb, pričom treba mať na pamäti, že odporúčanie Rady nemá záväzný charakter.

Účinnosť

Dostupné dôkazy načrtávajú celkovú strednú účinnosť odporúčania.

Relevantné indikátory poukazujú na stredne pozitívne trendy a nerovnomerné vykonávanie medzi členskými štátmi, pričom opatrenia často nemali definovaný rozsah a chýbala im koordinácia. Zatiaľ čo niektoré zainteresované strany vidia odporúčanie ako katalyzátor obnoveného zamerania na podporu dospelých v získavaní základných zručností 9 a trojkrokový prístup považujú za užitočný referenčný bod, zlepšenia vo vykonávaní troch krokov odporúčania sa prostredníctvom hodnotenia zistili len v 14 členských štátoch 10 .

Príležitosti na posudzovanie zručností sú teraz rozšírené vo všetkých členských štátoch, ale vyžadujú si ďalšiu profesionalizáciu personálu a nestigmatizujúce vnímanie v spoločnosti. Myslí sa tým, že posudzovanie zručností možno komunikovať pozitívnejším a motivujúcejším spôsobom, a to zdôraznením existujúcich zručností, na ktorých možno stavať. Niekoľko členských štátov vykonalo kroky na zlepšenie poskytovania personalizovaných a flexibilných ponúk vzdelávania pre dospelých s nízkou úrovňou zručností 11 , ale z dôvodu nedostatočného financovania – často je dostupné len financovanie na základe projektov EÚ v porovnaní s domácim štrukturálnym financovaním – na podporu rôznorodých cieľových skupín a prekážok prístupu a využitia aj naďalej existujú problémy. Podobne sa v niektorých členských štátoch zlepšilo potvrdzovanie a uznávanie zručností, ale často s obmedzenou integráciou do systému vzdelávania a odbornej prípravy a s nízkou informovanosťou a využitím zo strany dospelých 12 .

Podiel dospelých s nízkou kvalifikáciou 13 vo veku 25 – 64 rokov sa znížil z 23,4 % v roku 2016 (56,1 milióna) na 20,7 % v roku 2021 14 (48,7 milióna). K týmto trendom však mohli prispieť externé faktory mimo tohto odporúčania, predovšetkým demografické zmeny 15 .

V rámci vnútroštátnych vykonávacích opatrení sa určuje veľký počet prioritných cieľových skupín 16 , ale zainteresované strany hlásia, že ich účinné oslovenie je aj naďalej problematické 17 . Zainteresované strany okrem toho uvádzajú, že vplyv digitalizácie spôsobil významný nárast cieľovej skupiny odporúčania. S čoraz väčším posunom k digitálnemu prostrediu potrebujú v súčasnosti všetci jednotlivci minimálne základné digitálne zručnosti. Vyzdvihli aj osobitnú zodpovednosť verejnej podpory pre rozvoj základných zručností dospelého človeka, pričom zdôraznili, že zamestnávatelia takéto zručnosti často považujú za samozrejmé 18 .

Profesijné poradenstvo zo strany verejných služieb zamestnanosti je široko dostupné, ale trpí nízkou úrovňou informovanosti, môže byť vnímané ako zastrašujúce 19 a nie je vždy dostupné pre nezamestnané osoby s nízkou úrovňou zručností 20 .

Členské štáty zrealizovali vykonávacie opatrenia v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami, ktorými sú predovšetkým verejné služby zamestnanosti, sociálni partneri, mimovládne organizácie a miestni aktéri vrátane verejných knižníc 21 . Niekedy však úlohy a zodpovednosť nie sú dostatočne jasné a koordinácia nie je účinná, napríklad medzi ministerstvami školstva a práce a medzi vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi 22 .

Aby sa zabezpečilo, že dospelé vzdelávajúce sa osoby budú cítiť podporu a ostanú motivované na svojej ceste zvyšovania úrovne zručností, 23 je kľúčový zosúladený strategický prístup medzi všetkými troma krokmi, ktorý však nie je bežný 24 . Niektoré zainteresované strany uvádzajú, že s cieľom pomôcť dospelým s nízkou úrovňou zručností, ktorí sú vzdelávaniu najviac vzdialení, by sa mala integrovať podpora týkajúca sa troch krokov spolu so sociálnymi službami a programami na trhu práce 25 .

Efektívnosť

Zatiaľ čo zainteresované strany považujú náklady na vykonávanie za primerané 26 prínosom, a to nezávisle od štartovacieho bodu členského štátu, nemožno formulovať žiadne silné závery o efektívnosti, keďže členské štáty nezbierali údaje o nákladoch a prínosoch vykonávacích opatrení systematicky. Poukazuje to na nízke náklady na vykonávanie vo väčšine členských štátov a pomerne veľké prínosy, pokiaľ ide o priame opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností, ale aj vo forme zvýšenej informovanosti a väčšej pozornosti venovanej základným zručnostiam dospelých v diskusii na vnútroštátnej úrovni.

Veľa vykonávacích opatrení bolo spolufinancovaných z prostriedkov EÚ, predovšetkým z Európskeho sociálneho fondu (ESF) 27 . Efektívnosť vykonávania závisela od stupňa prítomnosti rôznych charakteristík, ktorými boli jasne pridelené zodpovednosti medzi aktérmi, zavedené postupy na výber poskytovateľov kvalitnej odbornej prípravy a zapojenie špecificky vyškoleného personálu, spolupráca so zamestnávateľmi, ako aj monitorovanie a hodnotenie použité na zlepšenie poskytovania.

Koherentnosť

Zainteresované strany, s ktorými sa uskutočnili konzultácie na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, považujú odporúčanie za vnútorne koherentné s konzistentnými cieľmi, odporúčaniami a očakávanými vplyvmi. Opatrenia navrhnuté v odporúčaní sú vnímané tak, že poskytujú komplexný politický rámec na vedenie krokov vykonávania na vnútroštátnej úrovni. Zainteresované strany okrem toho uvádzajú vysokú úroveň koherentnosti medzi odporúčaním a príslušnými politikami a stratégiami na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni. Nedostatočné začlenenie troch krokov do jedinej cesty a nedostatok strategickej koordinácie medzi vykonávacími opatreniami a inými časťami vzdelávacieho systému pre dospelých však predstavuje výzvu pre koherentné vykonávanie na vnútroštátnej úrovni.

Odporúčanie je súčasne vnímané ako koherentné s inými relevantnými iniciatívami EÚ, ktoré sa týkajú zručností a zamestnania, a ako ich doplnenie 28 .

Takmer všetky zainteresované strany, s ktorými sa uskutočnili konzultácie na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, sa domnievali, že existuje dobrá politická koherentnosť medzi odporúčaním a príslušnými mechanizmami financovania z prostriedkov EÚ 29 .

Pridaná hodnota EÚ

Vzhľadom na to, že odporúčanie je nezáväzné, pridaná hodnota EÚ v niekoľkých členských štátoch spočívala predovšetkým vo zvýšenej politickej pozornosti v oblasti nízkej úrovne základných zručností medzi dospelými. Odporúčanie okrem toho poskytlo spoločný rámec pre vnútroštátne politické opatrenia, posilnilo spoluprácu zainteresovaných strán v rámci členských štátov a medzi nimi a/alebo zmobilizovalo financovanie a technickú podporu pre experimentovanie pri tvorbe politík. V niektorých členských štátoch odporúčanie poslúžilo ako inšpirácia pre reformy vzdelávacieho systému pre dospelých 30 . V iných poslúžilo ako referencia na porovnanie existujúcich podporných schém a uvedenie alebo zavedenie cielených ustanovení týkajúcich sa jedného z troch krokov.

Zainteresované strany ocenili úlohu odporúčania v podpore výmeny znalostí medzi členskými štátmi 31 . Technická pomoc sa v niekoľkých členských štátoch poskytla prostredníctvom programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) alebo jeho pokračovateľom, Nástrojom technickej podpory 32 , ako aj nepriamo podporou OECD v rozvoji vnútroštátnych stratégií v oblasti zručností a diagnostických správ 33 . Napokon, zainteresované strany zdôraznili, že odporúčanie pomohlo nasmerovať finančné prostriedky EÚ z viacerých tokov financovania smerom k projektom v oblasti rozvoja základných zručností pre rôzne cieľové skupiny.

Relevantnosť

Zainteresované strany sú takmer jednotné v názore, že ciele odporúčania sú aj naďalej relevantné 34 , čo sa odráža aj v nedávnych cieľoch EÚ na vysokej úrovni. Zainteresované strany sa podobne domnievajú, že opatrenia vymedzené v rámci odporúčania sú aj naďalej dôležité na splnenie cieľov. Zdôraznili pokračujúcu potrebu podporovať osoby s nízkou úrovňou zručností personalizovanými opatreniami a pokračujúcu dôležitosť prístupu „budovania systému“, ktorý je uvedený v odporúčaní.

Zainteresované strany si okrem toho uvedomujú, že pozornosť na úrovni EÚ venovaná vykonávaniu je aj naďalej dôležitá, 35 keďže v priebehu obdobia hodnotenia mala význam, pretože zvýšila politickú pozornosť venovanú rozvoju základných zručností u dospelých a podporila experimenty v oblasti vnútroštátnych reforiem a politiky.

3.Ďalšie možnosti na posilnenie vykonávania

Napriek dosiahnutému pokroku stále existujú v oblasti vykonávania značné výzvy:

·Prvou hlavnou výzvou je nerovnomerný pokrok vo vykonávaní medzi členskými štátmi, s veľkými rozdielmi v oblasti príležitostí na zvyšovanie úrovne zručností dostupných pre dospelých s nízkou úrovňou zručností.

·Druhou hlavnou výzvou je často stále malý rozsah a nedostatočný skutočný dosah 36 vykonávacích opatrení, ktoré členské štáty prijali.

·Treťou hlavnou výzvou je dominantná úloha financovania z prostriedkov EÚ na základe projektu v porovnaní so štrukturálnym domácim financovaním.

·Štvrtou hlavnou výzvou je často nedostatočná integrácia troch krokov odporúčania do komplexnej cesty, ktorá odráža nedostatočný stupeň strategickej koordinácie. Vykonávacie opatrenia členských štátov často nezohľadňujú zosúladený prístup uvedený v odporúčaní. Tým sa obmedzuje rozsah monitorovania a hodnotenia, ako aj schopnosť poučiť sa z dôkazov.

Keďže nedostatok pracovnej sily a nesúlad zručností narastá, Komisia sa domnieva, že by sa malo spraviť viac, aby sa zlepšilo vykonávanie odporúčania Rady o cestách zvyšovania úrovne zručností. Je to potrebné, aby mali všetci príležitosti na pracovnom trhu a v spoločnosti a vyhli sa „pasci nekvalifikovanej práce“. Rovnako dôležité je to na vyplnenie medzier v zručnostiach na trhu práce a posun smerom ku konkurencieschopnosti EÚ a zelenej a digitálnej transformácii. Okrem toho uznáva, že rozvoj zručností počas celého života je individuálne právo, ako je vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie, v Európskom pilieri sociálnych práv 37 a ako je premietnuté do jeho akčného plánu 38 .

S cieľom posilniť vykonávanie by mali byť členské štáty vyzvané, aby za súčasnej podpory Komisie:

·posilnili strategickú spoluprácu na vnútroštátnej úrovni s cieľom vytvoriť integrované cesty zvyšovania úrovne zručností a založiť vzdelávacie komunity vrátane rozvoja a preskúmania nadrezortných vnútroštátnych stratégií v oblasti zručností v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi, s verejnými službami zamestnanosti a inými relevantnými zainteresovanými stranami,

·podporili kolektívnu akciu a prístup založený na širokom partnerstve v oblasti základných zručností medzi súkromnými a verejnými zainteresovanými stranami aj prostredníctvom Paktu o zručnostiach 39 a so zameraním na pracovné miesto ako vzdelávacie prostredie,

·lepšie vymedzili prijímateľov zvyšovania úrovne zručností s cieľom zohľadniť trendy, ako je digitalizácia a ekologizácia hospodárstva, ubezpečili sa, že sa na nikoho nezabúda, a súčasne podľa toho prispôsobili podporné opatrenia konkrétnym potrebám na individuálnom základe,

·rozšírili komunikačný dosah predovšetkým na tých, čo sú „najťažšie dosiahnuteľní“ a zabránili stigmatizácii prostredníctvom dôrazu na budúce prínosy zvyšovania úrovne zručností v porovnaní s aktuálnymi deficitmi zručností,

·použili značné finančné prostriedky EÚ v rámci národných plánov obnovy a odolnosti 40 a programov Európskeho sociálneho fondu plus na podporu investícií do zručností, infraštruktúry a domácich reforiem a na ich udržanie prostredníctvom domáceho financovania v strednodobom a dlhodobom horizonte s cieľom dosiahnuť štrukturálne zlepšenia,

·použili vykonávanie odporúčania Rady v oblasti individuálnych vzdelávacích účtov 41 na rozšírenie rozsahu poskytovania nestigmatizujúcich personalizovaných, flexibilných a kvalitných príležitostí odbornej prípravy a umožnili ich používateľsky ústretovú integráciu s posudzovaním a potvrdzovaním zručností a profesijným poradenstvom podporeným vhodným domácim financovaním,

·použili vykonávanie odporúčania Rady týkajúceho sa mikrocertifikátov 42 na zvýšenie transparentnosti a uznania výsledkov krátkych kurzov odbornej prípravy.

(1)     Pozri IP_22_3782 .

(2)       Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv zahŕňa cieľ EÚ, v rámci ktorého by do roku 2030 malo mať aspoň 80 % osôb vo veku 16 – 74 rokov základné digitálne zručnosti. Podľa indikátora digitálnych zručností Eurostatu malo v roku 2021 len 54 % jednotlivcov vo veku 16 – 74 rokov v EÚ27 aspoň základné digitálne zručnosti. Aby sa zabezpečilo splnenie tohto cieľa, Komisia zaviedla Digitálny kompas na premietnutie digitálnych ambícií EÚ do roku 2030 do konkrétnych cieľov. Digitálne desaťročie Európy: digitálne ciele na rok 2030 (europa.eu)

(3)      Pozri Burdett a Smith (2002), The low skill trap (Pasca nekvalifikovanej práce), European Economic Review.

(4)     EUR-Lex – 32016H1224(01) – SK – EUR-Lex (europa.eu) .

(5)

      Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku zručností 2023 .

(6)       Prejav o stave Únie v roku 2022.

(7)      Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Priemyselný plán v kontexte Zelenej dohody určený pre vek emisnej neutrálnosti [COM(2023) 62 final] .

(8)      Pozri SWD(2023) 460 final. Pracovný dokument útvarov Komisie bol podporený externou štúdiou, ktorú vykonali spoločnosti Ecorys a 3S, Study supporting the evaluation of the Council Recommendation of 19 December 2016 on Upskilling Pathways: New Opportunities for Adults (Štúdia, ktorou sa podporuje hodnotenie odporúčania Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých).

(9)      Napríklad, podľa pozičného dokumentu Európskej asociácie pre vzdelávanie dospelých (EAEA)„cesty zvyšovania úrovne zručností podnietili vnútroštátne stratégie, aby sa zamerali na základné zručnosti a potvrdzovanie zručností získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, pričom pozornosť vzdelávacích programov sa presunula na študujúcich s nízkymi, resp. nižšími základnými zručnosťami“.

(10)      BE, BG, CY, CZ, DE, DK, EE, EL, HR, IT, LV, MT, PL a SK. Toto mapovanie politických opatrení je založené na externej štúdii, ktorá podporila hodnotenie. Podrobnosti sú uvedené v časti 3.1 pracovného dokumentu útvarov Komisie týkajúceho sa hodnotenia.

(11)      BE, BG, DK, EE, MT a PL. Ďalšiu analýzu prekážok prístupu a využívania nájdete aj v posúdení vplyvu, ktorý je sprievodným dokumentom návrhu Komisie o individuálnych vzdelávacích účtoch [SWD(2021) 369 final].

(12)      BE, BG, CY, DE, EL, IT, LV a SK na základe podpornej štúdie. Tieto závery sú v súlade s hodnotením z roku 2020 odporúčania Rady z roku 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa [SWD(2020) 121 final] .

(13)

     Dospelí s nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania (t. j. úrovne 0 – 2 podľa klasifikácie ISCED).

(14)      Pozri Eurostat: online kód údajov EDAT_LFSE_03 a  EDAT_LFS_9901 .

(15)      Väčšie a staršie kohorty sú čoraz viac mimo relevantného vekového rozpätia (25 – 64 rokov) a mladšie kohorty, ktoré sa stávajú súčasťou tohto vekového rozpätia, hoci je ich menej, majú zvyčajne vyššie dosiahnuté vzdelanie.

(16)      Situácia v členských štátoch je rôznorodá a skupina dospelých s nízkou úrovňou zručností sa môže skladať z rôznych podskupín (napríklad, okrem iných, zamestnaných, nezamestnaných, ekonomicky neaktívnych, migrantov, znevýhodnených skupín, osôb vo vidieckych oblastiach) v závislosti od vnútroštátnych okolností.

(17)      V pozičnom dokumente organizácie „Literacy 100“ sa zdôrazňuje, že „vzdelávanie v dospelosti môže u dospelých s nízkou úrovňou osobnej odolnosti a sebavedomia vyvolávať obavy“.

(18)      Pozri pozičný dokument Európskej siete základných zručností: „Na vybudovanie individuálnej a sociálnej odolnosti je nevyhnutné, aby mali všetci dospelí prístup ku kvalitnému poskytovaniu dynamického súboru zručností. Základné zručnosti sú aj naďalej ústredným zameraním, ale je potrebné, aby sa získavali v kontexte, ktorý uznáva a rozvíja životné zručnosti.“

(19)      Pozri pozičný dokument siete Eurodiaconia, v ktorom sa uvádza, že „naši členovia zdôrazňujú, že niektorí ľudia často vnímajú tieto služby ako zastrašujúce alebo nedôveryhodné. Aby boli VSZ dostupné a inkluzívne, musia sa poskytovať v bezpečnom priestore, aby sa všetci cítili chránení pred predsudkami a akoukoľvek formou diskriminácie.“

(20)      Pozri pozičný dokument EAEA, v ktorom sa uvádza, že „opatrenia v oblasti poradenstva nie sú všade dostatočne dostupné, boli však v ústrednej pozícii s cieľom riešiť cieľové skupiny s nízkou úrovňou zručností“.

(21)      V pozičnom dokumente organizácie „Verejné knižnice 2030“ sa upozorňuje na to, že „verejné knižnice zohrávajú v sektore neformálneho vzdelávania dôležitú rolu, pretože sú často prvými organizáciami, ktoré poskytujú pomoc a podporu zraniteľným skupinám s nízkou úrovňou zručností, pokiaľ ide o gramotnosť“.

(22)      Pozri napr. pozičný dokument MOP, v ktorom sa zdôrazňuje dôležitosť „nadrezortného prístupu s cieľom účinného riadenia“.

(23)      V pozičnom dokumente EAEA sa zdôrazňuje dôležitosť začlenenia opatrení do širšieho strategického rámca: „Ukazuje sa, že v tých krajinách, ktoré začlenili odporúčanie o cestách zvyšovania úrovne zručností do širšej stratégie celoživotného vzdelávania, je väčšia pravdepodobnosť oslovenia cieľových skupín a vybudovania inovačných programov na zvyšovanie úrovne zručností, napríklad na Slovensku, vo Fínsku a v Rakúsku.“

(24)      Pozitívne príklady týkajúce sa začlenenia troch krokov určené podpornou štúdiou zahŕňajú PT, DK, SE (už na začiatku obdobia hodnotenia) a – na úrovni projektu – PL.

(25)      Pozri napr. pozičné dokumenty organizácií Eurodiaconia a „Literacy 100“.

(26)      S cieľom zberu dôkazov sa vykonalo niekoľko prieskumov. Tento konkrétny prieskum sa uskutočnil medzi vnútroštátnymi a regionálnymi inštitúciami a organizáciami, ktoré boli zodpovedné na operačnej úrovni za cesty na zvyšovanie úrovne zručností, a organizácie, ktoré boli zapojené do vykonávania ciest na zvyšovanie úrovne zručnosti (prieskum o koordinačných a vykonávacích organizáciách).

(27)      Boli uvedené aj iné zdroje financovania, napríklad: Erasmus+, Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) (teraz sa nazýva Nástroj technickej podpory) a program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ako aj novší Fond na spravodlivú transformáciu (FST) a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.

(28)      Predovšetkým ide o odporúčania Rady o  potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (2012), zavedení záruky pre mladých ľudí (2013) a  moste k pracovným miestam – posilnení záruky pre mladých ľudí (2020) a odporúčania týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce (2016), kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie (2018), mikrocertifikátov (2022) a  individuálnych vzdelávacích účtov (2022).

(29)      Napr. na programové obdobie 2021 – 2027 má ESF+ rozpočet 99,3 miliardy EUR.

(30)      Vrátane HR, EL a SK.

(31)      Vzájomné učenie sa uskutočnilo prostredníctvom podujatí venovaných tejto téme, ale aj pomocou vnútroštátnych koordinátorov vzdelávania dospelých, pracovnej skupiny pre vzdelávanie dospelých a – neformálnejším spôsobom a prístupom „zdola nahor“ – prostredníctvom Elektronickej platformy vzdelávania dospelých v Európe (EPALE). Stredisko Cedefop podporilo reformy v členských štátoch realizáciou komparatívneho výskumu o ich systémoch zvyšovania úrovne zručností a organizáciou fór v oblasti politiky vzdelávania v súvislosti s odporúčaním.

(32)      Pre BE, HR, CY, HU, IT, NL, PT a ES.

(33)      Vrátane BE, IT, LV, LT, NL, PL, PT, SK, SI, ES; Národné stratégie zručností – OECD .

(34)      87 % respondentov v rámci verejnej konzultácie súhlasilo s týmto stanoviskom.

(35)

     87 % respondentov v rámci verejnej konzultácie súhlasilo s tým, že usmernenia v oblasti politiky EÚ sú naďalej potrebné v dosť veľkom alebo vo veľmi veľkom rozsahu. Pozri aj pozičný dokument organizácie World Employment Confederation Europe, v ktorom sa uvádza, že „usmernenia zo strany EÚ sú potrebné v dosť veľkom rozsahu na podporu výmeny osvedčených postupov a propagáciu vzájomného učenia a referenčného učenia“.

(36)      Rozumie sa v zmysle podielu dospelých, ktorí potrebujú rozvoj základných zručností a dostávajú podporu. Skutočný dosah môže byť nedostatočný, buď z dôvodu nízkeho formálneho pokrytia/vhodnosti pre podporné opatrenia, alebo pre nízku informovanosť a využívanie.

(37)       Európsky pilier sociálnych práv.

(38)       Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv .

(39)       Domovská stránka Paktu o zručnostiach (europa.eu) .

(40)       Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (europa.eu) .

(41)      V  odporúčaní Rady zo 16. júna 2022 týkajúcom sa individuálnych vzdelávacích účtov sa uvádza, ako môžu členské štáty účinne kombinovať finančnú a nefinančnú podporu s cieľom umožniť všetkým dospelým rozvíjať svoje zručnosti počas celého pracovného života a dosiahnuť pokrok smerom k cieľom v oblasti vzdelávania dospelých formulovaným na sociálnom samite v Porte.

(42)      V  odporúčaní Rady zo 16. júna 2022 týkajúcom sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť sa vymedzuje spoločná definícia a štandardný formát opisu výsledkov krátkych kurzov s cieľom zvýšiť transparentnosť a umožniť informovanie o zručnostiach získaných počas odbornej prípravy v priebehu pracovného života.