EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli16. 3. 2023

COM(2023) 165 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Bezpečné a udržateľné dodávky kritických surovín na podoru dvojakej transformácie

I.Úvod

EÚ sa vydala na cestu ambicióznej priemyselnej transformácie s cieľom dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu. Zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín je jadrom politických priorít EÚ v oblasti dvojakej transformácie. Okrem toho má zásadný význam pre posilnené bezpečnostné spôsobilosti v obrannom a vo vesmírnom sektore 1 .

Vo výhľadovej štúdii uverejnenej Komisiou sa posudzujú budúce potreby EÚ v oblasti kritických surovín a potenciálne problémy dodávateľského reťazca v rámci kľúčových strategických technológií a sektorov. Predpokladá sa v nej bezprecedentné zvýšenie dopytu po kľúčových materiáloch potrebných na dosiahnutie úspešnej dvojakej transformácie. Pokiaľ ide napríklad o veterné turbíny na pevnine a na mori, podľa odhadov sa dopyt po prvkoch vzácnych zemín zvýši 4,5-krát do roku 2030 a 5,5-krát do roku 2050, zatiaľ čo v prípade batérií, ktoré poháňajú naše elektrické vozidlá, sa predpokladá, že dopyt po lítiu sa zvýši 11-krát do roku 2030 a 17-krát do roku 2050. Z analýzy takisto vyplynulo, že EÚ je výrazne závislá od veľmi obmedzeného počtu dodávateľov v prípade všetkých strategických technológií vo viacerých fázach ich dodávateľských reťazcov a v prípade niektorých technológií v celom hodnotovom reťazci.

Zatiaľ čo dopyt po kritických surovinách nebol nikdy vyšší a v nasledujúcich desiatich rokoch by mohol narásť desaťnásobne, ich dodávky sú vystavené väčším geopolitickým, ako aj environmentálnym a sociálnym rizikám a výzvam.

Sektor kritických surovín je komplexný a určité druhy projektov sa považujú za vysokorizikovú investíciu, najmä projekty vo fáze prieskumu a ťažby. Popri geologických faktoroch existujú veľké prekážky vstupu na trh, vysoké kapitálové náklady a súvisiace riziká. Hlavný odradzujúci faktor predstavujú predovšetkým zdĺhavé a neurčité postupy na získanie povolení. Čas medzi začiatkom projektu a dostupnosťou materiálov na trhu sa môže veľmi predlžovať.

V prípade väčšiny kritických surovín sa produkcia husto koncentruje u niekoľkých dodávateľov a EÚ je vo veľkej miere závislá od dovozu. Prílišná závislosť od jednotlivých dodávateľov by mohla narušiť celé dodávateľské reťazce, najmä vzhľadom na to, že v rámci silnejúcej globálnej hospodárskej súťaže sa čoraz viac uplatňujú obmedzenia vývozu a iné opatrenia obmedzujúce obchod. Nezákonná agresia Ruska voči Ukrajine ukázala, ako môžu nedôveryhodní dodávatelia využívať takúto závislosť vo svoj prospech a zneužiť ju.

EÚ nečelí týmto výzvam sama. Do budúcnosti je emisne neutrálne a digitálne hospodárstvo spoločným záujmom globálneho spoločenstva. Krajiny ako Čína, Japonsko, Spojené štáty alebo Južná Kórea podnikli kroky na zabezpečenie svojich dodávok, spracovanie a rafináciu kritických surovín, aby znížili svoju strategickú závislosť. Krajiny bohaté na zdroje, ktoré produkujú kritické suroviny, pracujú aj na prilákaní partnerov, s ktorými môžu spolupracovať na miestnom rozvoji svojich hodnotových reťazcov kritických surovín udržateľným spôsobom.

Už v iniciatíve v oblasti surovín 2 , ktorú Komisia uverejnila v roku 2008, sa stanovuje stratégia na riešenie otázky prístupu k surovinám v EÚ. Na základe toho sa v akčnom pláne z roku 2020 3 predložili konkrétne opatrenia na posilnenie odolnosti a otvorenej strategickej autonómie EÚ 4 . V pláne REPowerEU sa v rámci vonkajšej energetickej angažovanosti EÚ navrhli konkrétne opatrenia na zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám s cieľom urýchliť jej energetickú transformáciu 5 .

Situácia sa však zmenila a musíme urobiť viac. Komisia preto v súčasnosti navrhuje komplexný prístup, v rámci ktorého sa rozšíria a zrýchlia dodávky primárnych a druhotných surovín do EÚ. Prostredníctvom posilnených medzinárodných záväzkov budeme s našimi partnermi spolupracovať na diverzifikácii a integrácii udržateľných dodávateľských a hodnotových reťazcov. S cieľom vybudovať vzájomne prospešné dlhodobé vzťahy s krajinami bohatými na zdroje sa EÚ bude usilovať o obojstranne výhodné partnerstvá v úplnej komplementarite so stratégiou Global Gateway. Zatiaľ čo tieto partnerstvá by mali prispieť k diverzifikácii dodávateľského reťazca surovín v EÚ, mali by rovnako zvýšiť udržateľnosť a pridanú hodnotu produkcie v týchto rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách bohatých na zdroje.

EÚ by mala čo najlepšie využiť svoje zásoby a rozvíjať činnosti v oblasti prieskumu, ťažby, rafinácie, spracovania a recyklácie na svojom území pri plnom rešpektovaní našich ekosystémov životného prostredia. Európe sa tak umožní rozšíriť priemyselné kapacity otvoreným a pre obchod priaznivým spôsobom, s prísnymi environmentálnymi a sociálnymi normami, a zároveň vytvoriť kvalitné pracovné miesta a podporiť rast, pričom sa zvýši aj naša otvorená strategická autonómia.

V súlade s akčným plánom pre obehové hospodárstvo z roku 2020 6 EÚ zintenzívňuje opatrenia na podporu efektívneho využívania zdrojov a prechod od lineárneho k obehovému hospodárstvu, pričom sa zameriava na ekodizajn, recykláciu a nahrádzanie, aby sa z hľadiska využívania zdrojov a energie pri výrobkoch dosiahla čo najvyššia efektívnosť. Pomôže to znížiť potrebu kritických surovín bez toho, aby sa zhoršila dostupnosť, výkonnosť a cenová dostupnosť výrobkov, a umožní recykláciu a opätovné použitie kritických surovín v nových výrobkoch.

EÚ však nikdy nebude sebestačná, pokiaľ ide o dodávky kritických surovín, a pre väčšinu svojej spotreby bude naďalej závislá od dovozu.

Preto EÚ musí posilniť svoju globálnu angažovanosť s cieľom rozvíjať a diverzifikovať investície, produkciu a obchod so spoľahlivými partnermi a zároveň pracovať na znižovaní svojej závislosti od vysokokoncentrovaných dodávok a riešiť zraniteľné stránky, ktoré z toho vyplývajú. EÚ bude sledovať tieto ciele v spolupráci s tretími krajinami, aby zaistila vzájomne prospešné partnerstvá s cieľom podporiť ich vlastný hospodársky rozvoj udržateľným spôsobom a zároveň vytvoriť pre EÚ bezpečné, odolné, cenovo dostupné a dostatočne diverzifikované hodnotové reťazce. Je to aj v záujme partnerov EÚ, keďže sa tým posilňuje pridaná hodnota EÚ v takomto partnerstve. Napríklad v prípade narušení v partnerských krajinách by EÚ vďaka zvýšenej kapacite mohla lepšie podporiť svojich partnerov a zmierniť globálne problémy s dodávkami.

Naše iniciatívy v oblasti kritických surovín odrážajú túto ambíciu a sú založené na troch pilieroch, ktoré fungujú spoločne a vzájomne sa podporujú:

1.rozvoj hodnotového reťazca kritických surovín v EÚ;

2.podpora diverzifikácie dodávok a vytvárania partnerstiev vzájomne prospešným spôsobom na podporu globálnej produkcie;

3.podpora udržateľného získavania zdrojov a podpora obehovosti.

II.Rozvoj hodnotového reťazca kritických surovín v EÚ

II.1. Nariadenie zaoberajúce sa kritickými surovinami

V navrhovanom nariadení 7 sa stanovuje všeobecný cieľ, ktorým je zabezpečiť prístup EÚ k bezpečným a udržateľným dodávkam kritických surovín, a obsahuje opatrenia na posilnenie kapacít EÚ v celom hodnotovom reťazci. S cieľom zabezpečiť, aby sa opatrenia stanovené v nariadení zameriavali na najdôležitejšie materiály, bol vytvorený zoznam strategických surovín. Nariadenie obsahuje opatrenia v celom hodnotovom reťazci, aby sa kapacita EÚ mohla do roku 2030 priblížiť úrovni aspoň 10 % domáceho dopytu po kritických surovinách v prípade baníctva a ťažby (ak to zásoby EÚ umožňujú), aspoň 40 % v prípade spracovania a rafinácie a aspoň 15 % v prípade recyklácie alebo túto úroveň dosiahnuť. Ak sa tieto úrovne dosiahnu, výrazne by prispeli k potrebnému úsiliu o diverzifikáciu s cieľom zabezpečiť, aby do roku 2030 najviac 65 % ročnej spotreby každej strategickej suroviny v ktorejkoľvek fáze spracovania v Únii pochádzalo z jedinej tretej krajiny.

Navrhované zoznamy kritických a strategických surovín 8 pripojené k nariadeniu sa preskúmajú a v prípade potreby aktualizujú prinajmenšom každé štyri roky. Tieto zoznamy budú základom pre opatrenia EÚ. Prvým krokom pri rozvíjaní vnútornej kapacity EÚ je lepšie pochopiť, aké zdroje sú dostupné, prostredníctvom rozvoja prieskumných programov v EÚ aspoň každých päť rokov a aktualizácie geologických poznatkov.

Hodnotový reťazec strategických surovín v EÚ sa posilní výberom a vykonávaním strategických projektov, ktoré pokryjú celý hodnotový reťazec vrátane recyklácie a prispejú k zvýšeniu kapacity EÚ. Pri strategických projektoch sa budú využívať predovšetkým efektívnejšie postupy na získanie povolení. Takéto strategické projekty by sa mohli realizovať aj v tretích krajinách.

Niektoré členské štáty už preskúmali a zmodernizovali svoje rámce pre suroviny, ťažbu a na získanie povolení. Komisia nabáda všetky členské štáty, aby posúdili, či by na podporu bezpečného a udržateľného hodnotového reťazca kritických surovín mali aktualizovať svoje vnútroštátne rámce a rámce na nižšej ako vnútroštátnej úrovni. Členské štáty sa nabádajú, aby zefektívnili svoje postupy udeľovania povolení pre projekty v oblasti kritických surovín nad rámec tých projektov, ktoré sa považujú za strategické. Členské štáty sa okrem toho vyzývajú, aby prijali vnútroštátne programy, ktorých cieľom je zvýšiť obehovosť hodnotových reťazcov kritických surovín vrátane zhodnocovania kritických surovín z ťažobného odpadu.

Členské štáty môžu takisto prijať opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností a odbornú prípravu svojich administratívnych pracovníkov s cieľom zefektívniť postupy udeľovania povolení, pričom využijú možnosti podpory EÚ pre administratívne kapacity, ako je Nástroj technickej pomoci 9 . Do úvahy treba vziať aj ďalšie opatrenia na zlepšenie administratívnych kapacít, ako sú digitálne nástroje a efektívnejšie pracovné postupy. S cieľom uľahčiť výmenu informácií by členské štáty mohli naplánovať vytvorenie dobrovoľných platforiem, kde by si orgány udeľujúce povolenia poskytovali najlepšie postupy alebo technickú podporu.

Na riešenie obáv súvisiacich s informovanosťou a akceptáciou verejnosti je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie. K riešeniu týchto výziev môžu prispieť efektívne a komplexné postupy verejnej konzultácie a transparentná a nepretržitá komunikácia s dotknutými stranami, prípadne aj s pôvodným obyvateľstvom a so širokou verejnosťou.

Nariadením sa stanovuje aj mechanizmus na koordináciu monitorovania dodávateľských reťazcov kritických surovín. Komisia spolu s členskými štátmi uskutoční stresové testy týkajúce sa dodávateľských reťazcov strategických kritických surovín.

Nariadením sa stanovujú opatrenia na zmiernenie rizík ohrozujúcich dodávky, ktoré by mohli mať vplyv na riadne fungovanie jednotného trhu, vrátane koordinácie strategických zásob strategických surovín a uľahčovania činností Únie, napríklad spoločného nákupu strategických surovín. Budú sa úzko koordinovať s výhľadovými analýzami a podrobnými posúdeniami dodávateľských reťazcov v oblasti technológií vykonanými Komisiou.

Rada, v rámci ktorej sa zhromaždia najlepšie odborné znalosti, ktoré sú k dispozícii v Európskej komisii a členských štátoch, bude zodpovedná za analýzu a monitorovanie trhov, posúdenie rizík, poskytovanie poradenstva o stratégiách zmierňovania, pomoc so strategickými projektmi, uľahčenie tvorby strategických zásob a za pravidelné diskusie o strategických partnerstvách.

II.2. Finančná podpora

Strategické projekty budú potrebovať aj primerané finančné prostriedky. V súlade s pravidlami hospodárskej súťaže sa v nariadení navrhuje, aby sa členské štáty a Komisia spojili s príslušnými finančnými inštitúciami a diskutovali o súkromných zdrojoch financovania, existujúcich finančných nástrojoch a fondoch EÚ a aby sa uľahčili dohody o budúcom odbere.

Komisia bude spolupracovať s implementujúcimi partnermi programu InvestEU s cieľom zvýšiť podporu investícií v súlade so spoločnými cieľmi stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/523 10 a v nariadení, a to aj organizovaním operácií kombinovaného financovania. Poradenské centrum InvestEU môže prispieť k vytváraniu životaschopných projektov. Zásadný význam majú súkromné investície spoločností, finančných investorov a odberateľov.

Podľa nariadenia o taxonómii 11 je Komisia poverená vytvorením zoznamu environmentálne udržateľných činností tým, že vymedzí technické kritériá preskúmania pre každý environmentálny cieľ prostredníctvom delegovaných aktov. V nadväznosti na nadchádzajúci delegovaný akt v oblasti životného prostredia, ktorý sa bude vzťahovať na recykláciu, Komisia požiada platformu pre udržateľné financovanie 2.0, aby vyvinula kritériá taxonómie pre ťažbu a rafináciu, pričom bude vychádzať z práce začatej v rámci platformy 1.0, a Komisia ich zváži a neskôr prijme.

Súkromné financovanie nemusí byť samo osebe dostatočné a účinné zavádzanie projektov v rámci hodnotového reťazca kritických surovín si môže vyžadovať verejnú podporu, a to aj vo forme štátnej pomoci. Pokiaľ ide o vnútroštátne zdroje, rámec štátnej pomoci poskytuje široké možnosti na mobilizáciu súkromných investícií a na účinné zavádzanie projektov v oblasti kritických surovín. Okrem toho Komisia nedávno prispôsobila pravidlá štátnej pomoci s cieľom umožniť členským štátom väčšiu flexibilitu pri poskytovaní pomoci, a to aj pokiaľ ide o produkciu a recykláciu kritických surovín v súvislosti s kľúčovými emisne neutrálnymi technológiami. Cieľom je ešte viac urýchliť a zjednodušiť proces pomocou ľahších výpočtov, jednoduchších postupov a zrýchleného schvaľovania a zároveň obmedziť narušenia jednotného trhu a chrániť ciele súdržnosti.

Komisia:

Øbude spolupracovať s EIB a ďalšími implementujúcimi partnermi programu InvestEU s cieľom hľadať možnosti zvýšenia podpory investícií do dodávateľského reťazca kritických surovín, a to aj organizovaním operácií kombinovaného financovania, nabádaním týchto partnerov, aby rozvíjali vnútorné spôsobilosti na podporu financovania investícií do kritických surovín a posudzovaním investičných prekážok v tomto sektore,

Øpožiada platformu pre udržateľné financovanie 2.0, aby vyvinula kritériá taxonómie pre ťažbu a rafináciu.

II.3. Normalizácia

Komisia vo februári 2023 prijala ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu. Jednou z jeho strategických priorít je rozvíjať európske normy pre prieskum, ťažbu, rafináciu a recykláciu kritických surovín, čím sa posilní hodnotový reťazec EÚ a odolnosť EÚ. Ďalej je potrebné normalizačnými opatreniami podporiť technické požiadavky na spracovanie kritických surovín vrátane ich zhodnocovania, recyklácie a prípravy na opätovné použitie. Zabezpečilo by sa tým jednotné uplatňovanie technických pravidiel v celej EÚ.

Na medzinárodnej úrovni európska normalizácia funguje v čoraz konkurenčnejšom globálnom kontexte. Európski odborníci a vnútroštátne normalizačné orgány už významne prispievajú k práci Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) a mali by prebrať ešte aktívnejšiu úlohu pri stanovovaní príslušných medzinárodných noriem s cieľom zabezpečiť, aby zásady a hodnoty EÚ, na ktorých sú založené príslušné právne predpisy EÚ, ako aj medzinárodné záväzky boli zohľadnené v medzinárodných technických normách týkajúcich sa kritických surovín. Komisia bude uľahčovať výmenu a koordináciu medzi členskými štátmi, normalizačnými orgánmi EÚ a priemyselnými odvetviami EÚ pri spoločnom využívaní zdrojov na podporu medzinárodných normalizačných procesov.

V súlade so stratégiou EÚ v oblasti normalizácie a s pracovným programom Únie pre európsku normalizáciu Komisia:

Øzabezpečí, aby fórum pre európsku normalizáciu na vysokej úrovni zahŕňalo aj osobitný okruh práce zameraný na kritické suroviny ako kľúčový prvok pre odolný jednotný trh,

Øbude podporovať rozvoj európskych noriem pre priemyselné postupy týkajúce sa kritických surovín používané v rámci dvojakej transformácie, a to aj na činnosti týkajúce sa obehovosti.

II.2. Dostupnosť potrebných zručností

Ako sa uvádza v programe v oblasti zručností z roku 2020, na to, aby si EÚ udržala konkurencieschopnosť, potrebuje pracovnú silu vybavenú správnymi zručnosťami potrebnými na zelenú a digitálnu transformáciu. Životaschopné hodnotové reťazce kritických surovín nie je možné vytvoriť bez náležitého rozvoja zručností (geológovia, špecialisti v metalurgii, strojárski špecialisti, pracovníci v ťažbe, triediči, recyklátori, ako aj povolania v oblasti moderných technológií dôležité pre sektor atď.). Vzhľadom na transformáciu zručností, kde bude obehovosť zohrávať dominantnejšiu úlohu napríklad v hodnotovom reťazci batérií a ich spracovaní, sú potreby rekvalifikácie čoraz výraznejšie. Okrem horizontálnych opatrení stanovených v programe v oblasti zručností z roku 2020 si úspech hodnotových reťazcov kritických surovín v EÚ bude vyžadovať osobitné sektorové politiky v oblasti zručností.

Členské štáty sa dôrazne vyzývajú, aby využívali dostupné nástroje financovania EÚ, ako je Európsky sociálny fond plus (ESF+), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Mechanizmus spravodlivej transformácie, na podporu opatrení v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zvýšiť úroveň zručností pracovnej sily v rámci hodnotového reťazca kritických surovín, čím sa bude riešiť nedostatok talentov identifikovaný v regiónoch EÚ 12 . Iniciatíva Deep Tech Talent, ktorá sa zahrnula do rozpočtu v rámci nového európskeho inovačného programu, takisto prispeje k transformácii potrebných zručností s priekopníckym programom, ktorého cieľom je vyškoliť jeden milión ľudí v európskych špičkových technologických odvetviach v priebehu nasledujúcich troch rokov.

Komisia:

Øv rámci Paktu EÚ o zručnostiach nadviaže so zainteresovanými stranami a s verejnými orgánmi rozsiahle partnerstvo v oblasti zručností zamerané na kritické suroviny s cieľom zaviesť úspešné činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v celom hodnotovom reťazci,

Ønavrhne zriadenie akadémie pre suroviny ako súčasť akadémií pre emisne neutrálny priemysel s cieľom rozvíjať a ponúkať programy odbornej prípravy a vzdelávacie programy zamerané na rekvalifikáciu a zlepšovanie zručností pracovnej sily v záujme skvalitnenia hodnotového reťazca kritických surovín v Európe.

II.6. Výskum a inovácie

Výskum a inovácie v hodnotovom reťazci kritických surovín majú zásadný význam pre rozvoj poznatkov, inovatívnych riešení a udržateľných procesov, pre prieskum, ťažbu, spracovanie, rafináciu, recykláciu, dizajn efektívne využívajúci zdroje, efektívne využívanie a nahrádzanie zdrojov. Napríklad vo veterných generátoroch by sa permanentné magnety vyrobené z prvkov vzácnych zemín mohli nahradiť inými komponentmi, ako sú multipolárne synchrónne generátory. Podobne kovy platinovej skupiny používané ako katalyzátory v palivových článkoch by sa mohli čiastočne alebo úplne nahradiť inými kovmi, ako sú nitridy, karbidy alebo chalkogenidy. Vývoj progresívnych materiálov zohráva dôležitú úlohu najmä pri nahrádzaní kritických surovín. Výsledky výskumu v týchto oblastiach by sa takisto mali využiť v budúcich normách.

Každá z uvedených častí hodnotového reťazca čelí výzvam súvisiacim s geologickým výskytom, minerálnymi vlastnosťami, chemickými vlastnosťami, využitiami a energetickou efektívnosťou, environmentálnou a sociálnou výkonnosťou. V tejto súvislosti je potrebný výskum v oblasti kritických a nekritických surovín s cieľom riešiť problémy s dodávkami, ako aj zmierniť rast dopytu v EÚ. Opatrenia vo všetkých uvedených častiach hodnotového reťazca prispejú k diverzifikácii získavania zdrojov EÚ a zabezpečia jeho udržateľnosť.

V rámci pracovného programu Horizont Európa (2021 – 2024) EÚ do rozpočtu zahrnula projekty v oblasti prieskumu, ťažby, spracovania a opätovného použitia, recyklácie a zhodnocovania vo výške 470 miliónov EUR.

Komisia:

Øposilní zavádzanie a využívanie existujúcich a vznikajúcich posunov v oblasti výskumu a inovácii prostredníctvom Európskej rady pre inovácie a Európskeho inovačného a technologického inštitútu v súlade s novým európskym inovačným programom,

Øpredloží plán opatrení pre progresívne materiály koordinovaný s členskými štátmi, ktorého súčasťou bude nahrádzanie kritických surovín, s cieľom zabezpečiť, aby bola úroveň investícií do výskumu a inovácií primeraná tejto výzve,

Øprostredníctvom existujúceho fóra zainteresovaných strán vypracuje strategický plán vykonávania, ktorý bude usmerňovať priority EÚ v oblasti výskumu a inovácií v nadchádzajúcich rokoch.

III.Podpora diverzifikácie dodávok a vytváranie partnerstiev spôsobom, ktorý je vzájomne prospešný, na podporu globálnej produkcie

EÚ sa bude naďalej spoliehať na dovoz surovín s cieľom dosiahnuť dvojakú transformáciu a zvýšiť obranné spôsobilosti. Aktívne pracuje už na širokej škále nástrojov na uľahčenie obchodu, investícií a spolupráce s cieľom vytvoriť príležitosti na celom svete, čím sa zlepší bezpečnosť a cenová dostupnosť kritických surovín. Vzhľadom na súčasné výzvy na to, aby mal súbor nástrojov reálny vplyv, mal by sa zaviesť súbežne so zainteresovanými partnerskými krajinami. Je potrebné hľadať synergie medzi rôznymi dostupnými nástrojmi, aby sa zabezpečil koherentný prístup a dosiahli účinné výsledky v najkratšom možnom čase, najmä prostredníctvom stratégie Global Gateway a jej vykonávania, čím sa mobilizujú finančné a politické nástroje EÚ a členských štátov EÚ. Posilnená koordinácia všetkých medzinárodných opatrení EÚ sa zabezpečí vytvorením osobitnej pracovnej skupiny pre vonkajšie opatrenia zameranej na kritické suroviny v spolupráci s existujúcimi relevantnými štruktúrami, najmä tými, ktoré súvisia so stratégiou Global Gateway.

III.1. Klub pre kritické suroviny: spolupráca so zainteresovanými partnermi

Prístup k bezpečným, cenovo dostupným a udržateľným dodávkam kritických surovín je spoločným záujmom mnohých partnerov a kľúčovou témou viacerých medzivládnych fór (ako je G7, G20, Medzinárodná agentúra pre energiu a Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov) či iniciatív, ako je partnerstvo pre bezpečnosť nerastných surovín 13 alebo strategické partnerstvá medzi tretími krajinami. Medzinárodná spolupráca je navyše kľúčová pri ochrane pred dominantným postavením niektorých aktérov na trhu a na riešenie výzvy udržateľnosti.

EÚ by mala tieto rôzne opatrenia doplniť a pokračovať v tomto smere zriadením klubu pre kritické suroviny, v ktorom sa spotrebiteľské krajiny a krajiny bohaté na zdroje združia s cieľom podporovať bezpečné a udržateľné dodávky kritických surovín. EÚ by sa mala pripojiť k partnerom pri podpore spoľahlivých, komerčne založených, transparentných dodávok kritických surovín, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Klub pre kritické suroviny by mal najmä podporovať udržateľné investície v produkujúcich krajinách a umožniť im posun v hodnotovom reťazci.

Klub by bol otvorený pre podobne zmýšľajúce zainteresované strany, ktoré sú ochotné rozvíjať tieto opatrenia založené na dohodnutom súbore zásad:

·zlepšenie monitorovania vývoja trhu a výmeny poznatkov,

·zvýšenie úsilia v oblasti prieskumu,

·posilnenie vhodného prostredia, ktoré podporuje udržateľné investície,

·skrátenie času potrebného na uvedenie investičných projektov na trh,

·uľahčenie prístupu na trh prostredníctvom regulačnej spolupráce,

·spolupráca pri presadzovaní pracovných práv a sociálne zodpovedných postupov v dodávateľských reťazcoch kritických surovín,

·podpora obehového a udržateľného hospodárstva s cezhraničným fungovaním a zvýšenie kapacít na vysokokvalitnú recykláciu,

·stimulovanie inovácií v sektore, ktoré otvoria nové možnosti dodávok,

·uplatňovanie efektívneho a koordinovaného prístupu k príprave a reakcii na krízu.

Komisia sa bude pri zriaďovaní tohto klubu zapájať do diskusií s potenciálnymi zainteresovanými partnermi. Rokovania medzi EÚ a Spojenými štátmi týkajúce sa cielenej dohody o kritických nerastných surovinách, ktorá bola oznámená 10. marca 2023, poskytujú základ pre ďalšie úsilie o zväčšenie a rozšírenie klubu pre kritické materiály.

Komisia:

Øspolu s partnermi zriadi klub pre kritické suroviny s cieľom posilniť dodávateľské reťazce a diverzifikovať získavanie zdrojov, pričom pri vytváraní tejto aliancie osloví všetkých potenciálnych partnerov.

III.2. Obchodné a investičné dohody stanovujúce rámec a zavádzanie dohôd o uľahčení udržateľných investícií druhej generácie

Vzhľadom na kapitálovú náročnosť ťažobných a rafinérskych činností hospodárske subjekty potrebujú v krajinách bohatých na zdroje podnikateľské prostredie, ktoré je priaznivé pre investorov, predvídateľné a stabilné. EÚ bude ďalej rozvíjať opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, pričom bude vychádzať z existujúcich mnohostranných, viacstranných a dvojstranných rámcov.

Po prvé v mnohostranných a viacstranných dohodách Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa stanovuje všeobecný rámec ako základ, ktorý zaručuje transparentnosť, predvídateľnosť a právna istota, napríklad prostredníctvom ustanovení o clách, nediskriminácii alebo zákazu obmedzení vývozu. V súčasnosti prebiehajú rokovania o viacstrannej dohode týkajúcej sa „uľahčenia investovania pre rozvoj“. Podporia sa ňou investície v rozvojových krajinách, a to aj v sektore kritických surovín, najmä tým, že sa informácie o investičných pravidlách zverejnia a budú ľahko dostupné, a obmedzí sa zdržiavanie pri získavaní vládnych povolení a schválení.

Po druhé EÚ využíva svoje dvojstranné dohody na prehĺbenie obchodných a investičných prepojení na celom svete a na diverzifikáciu dodávateľských reťazcov, a to aj v kontexte dodávateľských reťazcov kritických surovín, čím sa zvyšuje odolnosť hospodárstva EÚ.

EÚ už má najväčšiu sieť obchodných dohôd na svete. Nedávne dohody s Mexikom, so Spojeným kráľovstvom, s Novým Zélandom a Čile 14 obsahujú osobitnú kapitolu o energii a surovinách. Rokovania prebiehajú aj s Austráliou a Indonéziou, pričom obe tieto krajiny majú bohaté zásoby surovín, ktoré sú nevyhnutné pre energetickú transformáciu, ako sú prvky vzácnych zemín a nikel.

Komisia spolu s partnermi preskúma, ako podporiť ich ambície rozvíjať ťažobné, spracovateľské a recyklačné kapacity. Komisia sa bude v rámci prebiehajúcich rokovaní zaoberať otázkami súvisiacimi so surovinami, ako sú predvídateľné postupy posúdenia vplyvu alebo nediskriminačné zaobchádzanie s investormi v tretích krajinách, a zváži, či opätovne prerokuje niektoré existujúce dohody s cieľom posilniť pravidlá týkajúce sa obchodu a investícií v oblasti surovín. Osobitná pozornosť sa bude venovať africkým krajinám, ktoré majú veľký potenciál dodávať suroviny a ďalej sa integrovať do hodnotových reťazcov kritických surovín v prospech oboch strán vrátane krajín, ktoré vykonávajú dohody o hospodárskom partnerstve (DHP).

Komisia bude venovať osobitnú pozornosť aj udržateľným investíciám a je odhodlaná ďalej rozvíjať dohody o uľahčení udržateľných investícií (SIFA) 15 . Dohody SIFA druhej generácie budú obsahovať aj ustanovenia o udržateľnom rozvoji a dodatočné ustanovenia o energii a surovinách a v rámci nich sa nadviažu dialógy na podporu priemyselných projektov a miestnej tvorby hodnôt stanovením súboru sektorových priorít a spôsobov zapojenia súkromného sektora. EÚ nedávno ukončila rokovania o dohode SIFA s Angolou 16 . V súvislosti s takouto dohodou prebiehajú predbežné rozhovory s Nigériou a môžu po nich nasledovať ďalšie krajiny.

A napokon treba pripomenúť, že na prevažnú väčšinu dovozu kritických surovín do EÚ (92 % v hodnote) sa nevzťahuje dovozné clo, a to vďaka nulovej sadzbe podľa doložky najvyšších výhod alebo platným obchodným dohodám. Na zvyšný dovoz kritických surovín sa vzťahuje colná sadzba 2 – 7 % v prípade nespracovaného tovaru (napr. nespracovaný horčík: 5 %) a 3 – 9 % v prípade malej časti spracovaného tovaru (napr. spracované gálium: 3 %). Komisia bude pozorne sledovať vplyv ciel na schopnosť dovážať kritické suroviny a preskúma žiadosti o pozastavenie ciel vzhľadom na ciele uľahčenia diverzifikácie kritických surovín a zníženia našej závislosti.

Komisia bude:

Øpokračovať vo svojom úsilí o udržanie a posilnenie WTO, a to aj pri rokovaniach o viacstrannej dohode týkajúcej sa „uľahčovania investovania pre rozvoj“,

Øvyužívať svoju rozširujúcu sa sieť dohôd o uľahčení udržateľných investícií a dohôd o voľnom obchode na podporu cieľa obchodných partnerov EÚ, ktorým je rozvíjať spracovateľské kapacity a vytvárať obojstranne výhodné partnerstvá, napríklad s Čile a Austráliou,

Øpozorne sledovať vplyv ciel na schopnosť dovážať kritické suroviny a preskúma žiadosti o pozastavenie ciel.

III.3. Dvojstranné strategické partnerstvá s cieľom premeniť investičné príležitosti na hospodársku realitu

Vzhľadom na naliehavosť zvýšenia produkcie kritických surovín na celom svete posilní EÚ spoluprácu s tretími krajinami tým, že bude stimulovať udržateľné investície do hodnotových reťazcov kritických surovín a iných zložiek hodnotového reťazca a premení hospodárske príležitosti na vzájomne prospešnú realitu. Strategické partnerstvá v oblasti hodnotových reťazcov surovín sú dôležitým nástrojom na posilnenie takejto spolupráce.

Strategické partnerstvá podporujú udržateľný rast a prispievajú k odolným surovinám a priemyselným hodnotovým reťazcom. Partnerstvá v konečnom dôsledku stimulujú integráciu priemyselných hodnotových reťazcov a hodnotových reťazcov surovín medzi EÚ a partnerskou krajinou. Uvedené partnerstvá sledujú tieto ciele:

i)    integrovať hodnotové reťazce surovín v EÚ s hodnotovým reťazcom surovín v partnerskej krajine vrátane spolupráce pri identifikácii strategických projektov v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sú oprávnené podľa nariadenia, a výmeny poznatkov a technológií súvisiacich s udržateľným prieskumom, ťažbou, spracovaním a recykláciou kritických surovín, nahrádzaním kritických surovín a monitorovaním rizík spojených s dodávkami;

ii)    zlepšiť regulačné rámce EÚ a partnerských krajín, ako aj kapacitu na presadzovanie príslušných pravidiel;

iii)    podporovať vzájomné priemyselné a hospodárske prínosy prostredníctvom zvýšenia pridanej hodnoty produkcie v tretích krajinách;

iv)    vypracovať a zlepšiť medzinárodné normy, a to aj na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia a sociálnej ochrany a podporu ich záväzkov súvisiacich s klímou a so životným prostredím;

v)    mobilizovať finančné prostriedky na rozvoj infraštruktúry nevyhnutnej pre hodnotový reťazec surovín;

vi)    spolupracovať na zvyšovaní odolnosti a udržateľnosti dodávateľských reťazcov kritických surovín;

vii)    zlepšiť odbornú prípravu a zručnosti súvisiace s hodnotovým reťazcom kritických surovín.

Pokiaľ ide o rozvojové krajiny, partnerstvá sú založené na tvorbe hodnôt v daných krajinách a podporuje sa ich posun v hodnotovom reťazci pomocou rámca stratégie Global Gateway.

Každé partnerstvo sa riadi plánom s dohodnutými konkrétnymi opatreniami v rámci každého piliera. Vykonávanie plánu sa monitoruje na ročnom základe a podľa potreby sa môže aktualizovať o nové opatrenia. Partnerstvá a príslušné plány sa rozvíjajú a vykonávajú v rámci „prístupu Tímu Európa“, ktorý zahŕňa členské štáty a ich priemyselné sektory a inštitúcie.

Prvé strategické partnerstvo vzniklo v roku 2021 v rámci Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA). Toto partnerstvo už viedlo k investíciám EÚ v Kanade do oblastí aktívnych katódových materiálov a odberov lítia, niklu a kobaltu na výrobu batérií, ako aj k investíciám Kanady v EÚ súvisiacim s kritickými surovinami.

V roku 2021 bolo podpísané aj partnerstvo s Ukrajinou. Ukrajina je významným globálnym dodávateľom titánu a pre EÚ je potenciálnym zdrojom viac ako dvadsiatich kritických surovín. V rámci partnerstva bolo v roku 2022 podpísané memorandum o porozumení medzi Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR) a ukrajinským geologickým ústavom.

V novembri 2022 Komisia podpísala strategické partnerstvá s Kazachstanom a Namíbiou.

Dosiaľ sa strategické partnerstvá dohodli s krajinami, s ktorými EÚ rokovala o obchodnej a investičnej dohode alebo takúto dohodu uzavrela. Takéto dohody a strategické partnerstvá sa v skutočnosti dopĺňajú, pričom poskytujú politický rámec a konkrétnu dvojstrannú spoluprácu v konkrétnej oblasti kritických surovín. V prípade krajín, ktoré nemajú platné obchodné a investičné dohody s EÚ, bude Komisia pri rokovaniach o memorande o porozumení, ktorým sa vytvára partnerstvo, presadzovať cieľ nenarušeného obchodu a investícií. V nariadení sa stanovuje, že Rada pre kritické suroviny bude pravidelne diskutovať o strategických partnerstvách v spolupráci so štruktúrami Global Gateway.

Komisia:

Øsa bude usilovať o rozšírenie siete strategických partnerstiev v oblasti surovín,

Øbude podporovať cieľ nenarušeného obchodu a investícií v rámci strategických partnerstiev v oblasti surovín.

III.4. Global Gateway – vzájomne prospešný prístup, kde EÚ vyniká

EÚ bude podporovať investície do projektov v oblasti infraštruktúry dôležitých pre naše dodávateľské reťazce kritických surovín s cieľom zlepšiť integráciu globálneho dodávateľského a medzinárodného hodnotového reťazca a prispieť k diverzifikácii. Global Gateway bude slúžiť na pomoc partnerským krajinám s konkrétnymi projektmi v oblasti infraštruktúry a prepojenosti, a to aj prostredníctvom podpory a mobilizácie konkrétnych investícií súkromného sektora v rámci hodnotového reťazca kritických surovín.

Mnohé z najbohatších zdrojov kritických surovín na svete sa nachádzajú na rozvíjajúcich sa trhoch a v rozvojových hospodárstvach. Sektor surovín je dôležitý pre mnohé partnerské krajiny EÚ z hospodárskeho hľadiska, ako aj z hľadiska zamestnanosti a EÚ je odhodlaná podporovať naše partnerské krajiny pri posune v hodnotovom reťazci. Zavedením „prístupu Tímu Európa“ medzi EÚ, jej členskými štátmi a inými relevantnými aktérmi (ako sú rozvojové finančné inštitúcie, Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj) a vytváraním synergií s európskym súkromným sektorom sa niektoré projekty v oblasti kritických surovín definujú ako priority v rámci stratégie Global Gateway 17 . V spolupráci s týmito partnermi budú projekty v oblasti surovín navrhnuté tak, aby sa zvýšila pridaná hodnota v daných krajinách. Cieleným partnerským krajinám sa tak poskytne vysokokvalitná a rozšírená ponuka EÚ, čím sa zosúladia záujmy partnerov so záujmami EÚ, a prispeje to k odstraňovaniu globálnej investičnej medzery v globálnych dodávateľských reťazcoch kritických surovín a zároveň sa podporí konkurencieschopnosť, udržateľnosť a bezpečnosť. Prednostne by sa zvážili krajiny, s ktorými EÚ nadviazala strategické partnerstvá.

Vzhľadom na podporu udržateľnosti a opatrení v oblasti klímy v dodávateľskom reťazci surovín udržateľné vytváranie pracovných miest a podpora dôstojnej práce predstavujú hlavné ciele stratégie Global Gateway, ku ktorým musia investície aktívne prispievať. Znamená to venovať pozornosť zraniteľným skupinám, ktoré čelia osobitným výzvam pri vstupe na trh práce, ako aj vážnym problémom, ako je detská práca. Vzhľadom na známe citlivé miesta a výzvy v ťažobnom priemysle bude EÚ pri poskytovaní potrebnej podpory venovať osobitnú pozornosť orgánom tretích krajín, v ktorých sa uskutočňujú projekty v oblasti kritických surovín, s cieľom posilniť kapacitu dobrej správy vecí verejných a transparentné obchodné praktiky v tomto sektore. EÚ sa pritom bude usilovať pomôcť im posilniť legislatívny rámec a rámec presadzovania práva, aby sa zabezpečilo prijatie zmierňujúcich opatrení s cieľom minimalizovať akékoľvek nepriaznivé dôsledky plynúce z ťažby, rafinácie a/alebo spracovania pre miestne spoločenstvá alebo klímu a životné prostredie. Ďalším dôležitým pilierom intervencie EÚ je zameranie programov odborného vzdelávania a prípravy (OVP) na rozvoj zručností potrebných na využitie pracovných príležitostí, ktoré vytvárajú intervencie v oblasti kritických surovín.

Komisia:

Øbude podporovať projekty s partnerskými krajinami v rámci stratégie Global Gateway, ktoré sa týkajú hodnotových reťazcov udržateľných surovín, pričom bude venovať osobitnú pozornosť environmentálnym, sociálnym a riadiacim normám a miestnej pridanej hodnote.

III.5. Zníženie rizika investícií v zahraničí

Okrem investičných záruk poskytovaných v rámci Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj plus sa EÚ bude usilovať aj o zjednodušenie prístupu k financovaniu obchodu, pokiaľ ide o investície do dodávateľských reťazcov kritických surovín na celom svete. Viaceré agentúry členských štátov pre vývozné úvery 18  majú systémy na znižovanie rizika alebo nástroje na podporu investícií v zahraničí, ktoré zabezpečujú dovoz kritických nerastných surovín pre odberateľov v príslušnom členskom štáte.

Prebiehajúca práca na komplexnej stratégii EÚ v oblasti vývozných úverov môže prispieť k posilneniu opatrení členských štátov maximalizáciou vplyvu EÚ a účinnosti poskytovanej štátnej podpory, najmä keď hospodárske subjekty EÚ konkurujú aktérom z tretích krajín.

Tým sa posilní koordinácia medzi vonkajšími finančnými nástrojmi riadenými na úrovni EÚ, najmä financovaním opatrení v oblasti klímy a rozvoja, a nástrojmi príslušných finančných inštitúcií členských štátov vrátane agentúr pre vývozné úvery, a to predovšetkým v kontexte stratégie Global Gateway.

Možný nástroj EÚ pre vývozné úvery by mohol dopĺňať operácie existujúcich agentúr pre vývozné úvery na úrovni členských štátov, posilnil by celkový vplyv EÚ v tejto oblasti a umožnil by využívanie štátnej podpory vývozných úverov s cieľom podporiť kľúčové politiky EÚ, a to aj v oblasti kritických surovín. A napokon EÚ podporuje prácu na vytváraní stimulov v medzinárodnom rámci, ktorý upravuje štátnu podporu vývozných úverov, počas prebiehajúceho procesu modernizácie pravidiel Dohody o štátom podporovaných vývozných úveroch, ktorá je zakotvená v OECD. Tieto stimuly by umožnili agentúram pre vývozné úvery podporovať transakcie zahŕňajúce kritické suroviny používané v technológiách, ktoré významne prispievajú k zmierneniu zmeny klímy, za priaznivejších podmienok.

Komisia bude:

Øpodporovať posilnenú koordináciu medzi rozvojovými finančnými inštitúciami a agentúrami pre vývozné úvery v súvislosti s projektmi v oblasti surovín s cieľom zaviesť nové kombinované nástroje a zabezpečiť synergie, pričom začne s pilotnými projektmi v strategických partnerských krajinách,

Øpracovať v OECD na zlepšení dohôd a spolupracovať s členskými štátmi EÚ na vytvorení nástroja EÚ pre vývozné úvery, ktorý bude okrem iného slúžiť na podporu dodávateľských reťazcov kritických surovín v zahraničí.

III.6. Boj proti nekalým obchodným praktikám a tlak na presadzovanie práva

Mnohé vlády v súčasnosti obrátili svoju pozornosť na rozvoj sektora kritických surovín, ktorý je často motivovaný priemyselnými, ako aj geopolitickými cieľmi. OECD identifikovala viac ako 18 000 opatrení vzbudzujúcich obavy ako opatrenia ovplyvňujúce obchod s kritickými surovinami v rôznych fázach 19 . Keďže dopyt po kritických surovinách bude v budúcnosti rásť, frekvencia a vplyv takýchto opatrení sa pravdepodobne zodpovedajúcim spôsobom zvýšia, ak sa nevynaloží globálne úsilie o zlepšenie situácie.

Mohlo by to ohroziť bezpečnosť dodávok alebo vytvoriť nerovnaké podmienky, ktoré znižujú konkurencieschopnosť spoločností, a to nielen pre EÚ, ale aj pre všetky krajiny, ktoré sú závislé od dovozu týchto materiálov. Obmedzenia obchodu však spôsobujú aj neefektívnosť. Napríklad obmedzenia vývozu ako nástroj na stimuláciu miestneho spracovania nerastných surovín sa nevyplácajú 20 .

Komisia preto vyvíja značné úsilie o zabezpečenie transparentnosti, pokiaľ ide o politiky narúšajúce hospodársku súťaž v súvislosti so surovinami, prostredníctvom financovania databázy OECD o obmedzeniach vývozu 21 . Ide o kľúčový prvý krok pri zvyšovaní všeobecnej informovanosti o obavách súvisiacich s touto politikou, ktoré vzbudzuje táto otázka, a to najmä pokiaľ ide o kritické suroviny potrebné na energetickú transformáciu, s cieľom riešiť tieto otázky vo WTO.

EÚ už využila urovnávanie sporov v oblasti kritických surovín. Napríklad v roku 2012 EÚ uspela v rozhodcovskom konaní proti Číne, ktorá musela zrušiť svoje obmedzenia vývozu prvkov vzácnych zemín 22 . Nedávno EÚ uspela aj v konaní o urovnanie sporu v rámci WTO proti Indonézii, ktoré sa týkalo obmedzenia vývozu niklu 23 .

Skúsenosti EÚ v oblasti riešenia nekalých praktík sú jednoznačné. Komisia zintenzívni presadzovanie práva s cieľom riešiť rastúce výzvy v tomto sektore a rozhodným spôsobom bude riešiť opatrenia obmedzujúce vývoz, ktoré prijali obchodní partneri v súvislosti s rudami, druhotnými surovinami alebo odpadom obsahujúcim kritické suroviny. Komisia bude okrem toho aj naďalej chrániť trh EÚ tým, že využije svoje nástroje na ochranu obchodu, ak to skutočnosti odôvodňujú, pri plnom rešpektovaní svojich medzinárodných a vnútorných právnych záväzkov.

Ak by sa Komisii na tento účel doručili riadne odôvodnené sťažnosti, mohlo by to zahŕňať začatie prešetrovania s cieľom preskúmať, či by sa mali prijať opatrenia na ochranu obchodu s cieľom chrániť ťažobné a spracovateľské odvetvia, ktorým by sa mohlo brániť usadiť sa v EÚ z dôvodu nekalého obchodu pri dovoze. V takýchto prípadoch by sa mal dôkladne zvážiť širší hospodársky záujem EÚ s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia na ochranu obchodu neprimerane nepoškodzovali záujem iných odberateľských odvetví ani nespôsobovali narušenia v dodávateľských reťazcoch kritických surovín.

Okrem toho priame zahraničné investície (PZI) investorov z krajín mimo EÚ môžu v určitých prípadoch predstavovať riziko pre bezpečnosť alebo verejný poriadok v EÚ práve preto, že by mohli mať vplyv na dodávky kritických vstupov vrátane surovín. Rámec EÚ na preverovanie priamych zahraničných investícií 24 poskytuje celoúnijný rámec, prostredníctvom ktorého Európska komisia a členské štáty môžu koordinovať opatrenia na ochranu bezpečnosti a/alebo verejného poriadku v EÚ, ak ich ohrozujú priame zahraničné investície. To môže zahŕňať preverovanie potenciálnych účinkov takýchto investícií na dodávky kritických vstupov vrátane surovín.

Prostredníctvom práce hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu Komisia:

Øbude naďalej vyvíjať zvýšené úsilie o vykonávanie a presadzovanie príslušných pravidiel WTO a obchodných dohôd EÚ, pričom sa osobitne zameria na opatrenia, ktoré obmedzujú prístup ku kritickým surovinám,

Øpreskúma, či by sa mali prijať ochranné obchodné opatrenia na ochranu ťažobného a spracovateľského priemyslu/sektora recyklácie.

IV.Podpora udržateľnosti a obehovosti v celom hodnotovom reťazci

Vyššia bezpečnosť a lepšia cenová dostupnosť dodávok kritických surovín musí byť sprevádzaná intenzívnejším úsilím o zmiernenie akýchkoľvek nepriaznivých dosahov, a to v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách, pokiaľ ide o pracovné práva, ľudské práva a ochranu životného prostredia. Úsilie o zlepšenie udržateľného rozvoja hodnotových reťazcov kritických surovín takisto ponúka príležitosť na podporu ľudských práv, riešenia konfliktov a regionálnej stability. Je to súčasť záväzku EÚ rozvíjať vzájomne prospešné riešenia s partnermi a podporovať ich vlastnú udržateľnú transformáciu. Keďže medzi kritické suroviny patria prevažne kovy, mohli by sa recyklovať. To ponúka príležitosť prejsť na skutočne obehové hospodárstvo v kontexte zelenej transformácie. Recyklácia by mohla nadobudnúť čoraz väčší význam, čo by prinieslo významné výhody z hľadiska bezpečnosti dodávok, znižovania negatívnych vplyvov spojených s ťažbou a vytvárania hospodárskej hodnoty. V súčasnosti však miera recyklácie najkritickejších surovín zostáva nízka, zatiaľ čo recyklačné kapacity, systémy a technológie často nie sú prispôsobené osobitným vlastnostiam týchto materiálov.

Na vnútornej úrovni by EÚ preto mala urýchliť opatrenia v oblasti efektívneho využívania zdrojov, a to najmä prostredníctvom požiadaviek na ekodizajn a rýchleho prijatia nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov.

Okrem toho treba zintenzívniť úsilie o zabezpečenie obehovosti kritických surovín v širšom zmysle, a to tak v rámci EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni. Na vnútornej úrovni by sa EÚ mala zamerať na zabezpečenie toho, aby jej vlastná recyklačná kapacita bola schopná produkovať druhotné materiály, pričom by pokrývala aspoň 15 % jej ročnej spotreby, ako sa vymedzuje v nariadení.

IV.1. Pokračovanie prebiehajúcej práce EÚ v oblasti udržateľnosti

V posledných rokoch zohrávala EÚ čoraz dôležitejšiu úlohu pri podpore a nabádaní spoločností, aby podnikali zodpovedne. EÚ zaviedla komplexnú kombináciu dobrovoľných a povinných opatrení na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov/zodpovedného obchodného správania a vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj prijatej OSN.

Na tento účel EÚ v júli 2021 prijala usmernenie o náležitej starostlivosti s cieľom pomôcť spoločnostiam z EÚ riešiť riziko nútenej práce v ich činnostiach a dodávateľských reťazcoch v súlade s medzinárodnými normami 25 . V smernici o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov 26 sa vyžaduje, aby všetky veľké spoločnosti a všetky spoločnosti registrované na regulovanom trhu, ako aj niektoré spoločnosti z krajín mimo EÚ, ktoré prekračujú určité prahové hodnoty pre výnosy vytvorené v EÚ, vykazovali vlastné riziká ohrozujúce udržateľnosť a vplyvy na udržateľnosť v súlade so štandardmi EÚ v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, ktoré má prijať Komisia.

Medzi ďalšie hlavné príklady príslušných opatrení EÚ patria zásady EÚ pre udržateľné suroviny a nariadenie o batériách 27 . Okrem toho sa v nariadení o nerastných surovinách z konfliktných oblastí 28 podporuje povinná náležitá starostlivosť v dodávateľskom reťazci ako nástroj na identifikáciu rizík, ktoré by mohli prispievať k ozbrojeným konfliktom a inému súvisiacemu závažnému porušovaniu ľudských práv v hodnotových reťazcoch cínu, tantalu, volfrámu a zlata (3TG). Toto nariadenie vychádza z medzinárodných noriem stanovených v usmernení OECD o náležitej starostlivosti 29 a vzťahuje sa na dovozcov cínu, tantalu, volfrámu a zlata v EÚ. Požiadavky náležitej starostlivosti takisto nepriamo ovplyvňujú taviarne a rafinérie (EÚ), ktoré pôsobia v dodávateľských reťazcoch dovozcov cínu, tantalu, volfrámu a zlata v EÚ.

Komisia takisto vypracovala niekoľko legislatívnych návrhov týkajúcich sa udržateľného získavania kritických surovín. Patrí sem návrh smernice o náležitej starostlivosti podnikov 30 , návrh nariadenia o nútenej práci 31 , návrh nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov, návrh nariadenia o batériách 32 , návrh smernice, ktorou sa mení rámcová smernica o vode, smernica o podzemných vodách a smernica o environmentálnych normách kvality 33 , a návrh revízie smernice o priemyselných emisiách 34 .

Na mnohostrannej a viacstrannej úrovni EÚ uznáva význam medzinárodne dohodnutých noriem s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť pre podniky. Zodpovedné obchodné správanie je zahrnuté vo všetkých kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji prostredníctvom odkazu na medzinárodné normy. EÚ sa okrem toho aktívne zapája do práce v oblasti udržateľnosti, ktorú vykonávajú medzinárodné organizácie ako WTO, OECD, Medzinárodná organizácia práce (MOP) a Organizácia Spojených národov (OSN). Prostredníctvom sprievodných opatrení bude EÚ v čo najväčšej možnej miere podporovať dodržiavanie právnych predpisov EÚ v oblasti udržateľnosti v našich partnerských krajinách.

V rámci klubu pre kritické suroviny bude EÚ spolupracovať s jeho členmi na vypracovaní medzinárodných environmentálnych, sociálnych a riadiacich zásad. Tieto environmentálne, sociálne a riadiace zásady by potom mohli pripraviť pôdu pre rozvoj medzinárodných environmentálnych, sociálnych a riadiacich noriem, pokiaľ možno prostredníctvom medzinárodných orgánov, ako sú ISO, MOP, OSN alebo OECD, a vždy keď je to možné, na základe existujúcej medzinárodnej iniciatívy. Týka sa to ľudských práv vrátane pracovných práv, ako sa uvádza v hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (UNGP 12).

Existuje aj niekoľko medzinárodných iniciatív zameraných na priemysel, ktoré sa sústreďujú na udržateľnú ťažbu a produkciu surovín. 35

V prípade kritických surovín, ktoré majú významnú environmentálnu stopu, sa v nariadení predpokladá možnosť zaviesť v budúcnosti požiadavky na transparentnosť environmentálnej stopy konkrétnych surovín, ak sú potrebné na dosiahnutie environmentálnych cieľov EÚ. Tieto požiadavky by podliehali dôkladnému posúdeniu vplyvov vrátane konzultácií so zainteresovanými stranami a s tretími krajinami a zohľadňovali by vedecky podložené metódy posudzovania, príslušné medzinárodné normy a možné negatívne účinky na obchodné toky.

IV.2. Aktívne uplatňovanie našich obchodných dohôd na podporu udržateľného rozvoja

Na dvojstrannej úrovni všetky nedávno uzavreté obchodné a investičné dohody obsahujú ambicióznu kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji. Cieľom týchto kapitol je zabezpečiť, aby hospodársky rast sprevádzala ochrana ľudských práv, dôstojnej práce, klímy a životného prostredia. Kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji zaväzujú obchodných partnerov k medzinárodným dohodám a normám a stanovuje sa v nich úzka spolupráca medzi partnermi v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov. Komisia nedávno uverejnila oznámenie 36 , v ktorom sa uvádza, ako ďalej posilniť príspevok obchodných dohôd k udržateľnému rozvoju. Okrem toho niektoré kapitoly nedávno uzavretých dohôd EÚ o voľnom obchode týkajúce sa energetiky a surovín obsahujú osobitné ustanovenia o udržateľnosti. A napokon, ako už bolo uvedené, aj v strategických partnerstvách sa udržateľnosť stanovuje ako cieľ.

IV.3. Obehovosť

V prípade väčšiny kritických surovín je miera recyklácie v súčasnosti na veľmi nízkej úrovni. Aspoň v strednodobom horizonte zvýšenie miery recyklácie odpadu obsahujúceho kritické suroviny, ale aj podpora efektívneho využívania a nahrádzania kritických surovín ponúka veľký potenciál na zníženie závislosti, budovanie hodnotových reťazcov a vytváranie pracovných miest na miestnej úrovni (napr. v sektore recyklácie, vo výskume v oblasti nahradzovania, v opravárenských dielňach).

Na základe príkladu rozvíjajúceho sa sektora recyklácie surovín z batérií v Európe je potrebné podporovať ďalšie technológie recyklácie kritických surovín prostredníctvom programu Horizont Európa a v súčinnosti s programami členských štátov v oblasti výskumu a inovácií, ako aj rozšíriť ich z laboratórnej úrovne na priemyselnú úroveň.

Zatiaľ čo faktory sú špecifické pre jednotlivé suroviny a ich použitia, existujú určité spoločné výzvy, napríklad skutočnosť, že výrobky často nie sú navrhnuté tak, aby bolo možné jednoducho odstrániť komponenty bohaté na kritické suroviny (napríklad permanentné magnety vyrobené z prvkov vzácnych zemín) alebo k nim získať prístup, a k dispozícii nie sú dostatočné informácie o prítomnosti a chemickom zložení ich komponentov. Okrem toho chýba cielený zber, spracovanie a recyklácia výrobkov a komponentov bohatých na kritické suroviny. S cieľom riešiť uvedené výzvy sa na úrovni EÚ vypracujú spoločné riešenia.

Hospodárska životaschopnosť je kľúčovou výzvou pre určité recyklačné operácie, najmä pokiaľ ide o recykláciu kritických surovín, pri ktorej sú procesy separácie vo všeobecnosti zložitejšie a zhodnotiteľné množstvá menšie ako v prípade základných kovov. Vďaka vyššej dostupnosti recyklovateľného odpadu, pokroku v recyklačných technológiách a novým obchodným modelom by v nadchádzajúcich desaťročiach mali klesnúť náklady, zatiaľ čo rastúce ceny primárnych surovín a určitá ochota platiť za nižšiu environmentálnu stopu by mali ďalej znižovať rozdiely v životaschopnosti. Pre projekty v oblasti recyklácie je však potrebná významná finančná podpora vzhľadom na ich inovatívny charakter a environmentálne externality spotreby primárnych surovín.

Je takisto dôležité, aby sa odpad a druhotné suroviny mohli prepravovať v rámci EÚ bez neprimeraného zaťaženia. Nové pravidlá prepravy odpadu, ktoré navrhla Komisia v roku 2021, uľahčia prepravu odpadu na recykláciu prostredníctvom digitalizácie a zjednodušených postupov.

Iniciatívy zamerané na obehovosť by sa mali čoraz viac realizovať na medzinárodnej úrovni spolu s našimi obchodnými partnermi, napríklad v rámci strategického partnerstva alebo dohody o voľnom obchode. Medzi oblasti spolupráce patrí regulačná spolupráca a vytvorenie integrovaného trhu s materiálmi, ktoré sa majú recyklovať.

Komisia:

Øv júni 2023 navrhne revíziu smernice o vozidlách po dobe životnosti s cieľom zahrnúť osobitné požiadavky na dizajn a spracovanie vozidiel po dobe životnosti, pričom sa zameria na zhodnocovanie kritických surovín,

Øposkytne členským štátom odporúčania týkajúce sa opatrení zameraných na drobnú spotrebnú elektroniku bohatú na kritické suroviny s cieľom zvýšiť návrat a zber použitých a opotrebovaných mobilných telefónov, tabletov a notebookov,

Øv roku 2024 navrhne zaradiť kódy odpadov pre lítiovo-iónové batérie a medziprodukty odpadu (tzv. čierna hmota) do európskeho katalógu odpadov s cieľom zabezpečiť ich riadnu recykláciu v rámci EÚ,

Øako súčasť vykonávania právnych predpisov EÚ o ekodizajne 37 systematicky zváži požiadavky na výkonnosť a informácie v nových výrobkoch a zariadeniach, čím sa podporí nahrádzanie kritických surovín a zabezpečí, aby sa dali rozobrať a recyklovať alebo opätovne použiť,

Øzharmonizuje uplatniteľné pravidlá nakladania s odpadom pre určité toky odpadu s významným potenciálom zhodnocovania kritických surovín a posúdi začlenenie výrobkov bohatých na kritické suroviny do právnych predpisov EÚ o odpadoch, ktoré do nich v súčasnosti nie sú zahrnuté, ako sú veterné turbíny,

Øpreskúma smernicu o odpade z elektrických a elektronických zariadení 38 okrem iného s cieľom zohľadniť v ustanoveniach o požiadavkách na informácie a cieľoch týkajúcich sa zhodnocovania zariadenia bohaté na kritické suroviny,

Øzmobilizuje sumu až 200 miliónov EUR na zriadenie ďalších desiatich centier pre obehovosť s cieľom výrazne zintenzívniť zhodnocovanie a recykláciu surovín v celej Únii.

V.Záver

EÚ musí zabezpečiť udržateľné, cenovo dostupné a diverzifikované dodávky kritických surovín, aby úspešne zvládla svoju zelenú a digitálnu transformáciu, čo ide ruka v ruke so spravodlivou transformáciou, a aby zaistila aj svoju bezpečnosť a obranu. Musí tak urobiť v záujme svojej dlhodobej konkurencieschopnosti a zachovania svojej otvorenej strategickej autonómie v rýchlo sa meniacom a čoraz zložitejšom geopolitickom prostredí.

To sa dá dosiahnuť len zosúladenou vnútornou a vonkajšou činnosťou: posilnením opatrení na domácom trhu, ako aj intenzívnejšou medzinárodnou angažovanosťou s cieľom rozvíjať obojstranne prospešné partnerstvá s tretími krajinami. Len tak sa zelená a digitálna transformácia stanú realitou pre všetkých.

(1)

     Zdôraznilo sa to predovšetkým v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Plán pre kritické bezpečnostné a obranné technológie [COM(2022) 61 final].

(2)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Iniciatíva v oblasti surovín: zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe [KOM(2008) 699].

(3)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti [COM(2020) 474 final].

(4)

     Pozri aj COM(2021) 750, Správa o strategickom výhľade za rok 2021 – Kapacita EÚ a jej sloboda konať, kde sa „zabezpečenie a diverzifikácia dodávok kritických surovín“ uvádza ako jeden z desiatich pilierov otvorenej strategickej autonómie Európy.

(5)

     Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vonkajšia energetická angažovanosť EÚ v meniacom sa svete [SWD(2022) 152 final].

(6)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru Regiónov – Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo: za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu [COM(2020) 98 final].

(7)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 [COM(2023) 160 final].

(8)

     Strategické suroviny majú veľký strategický význam, charakterizuje ich potenciálne významný rozdiel medzi globálnymi dodávkami a predpokladaným dopytom a ide o suroviny, v prípade ktorých je pomerne zložité zvýšiť produkciu.

(9)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021 (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 1).

(10)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).

(11)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13 – 43).

(12)

     Využívanie talentov v európskych regiónoch – pozri https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_23_145.

(13)

     Partnerstvo pre bezpečnosť nerastných surovín (MSP) zriadili Spojené štáty v roku 2022 ako zoskupenie podobne zmýšľajúcich krajín na výmenu informácií o vývoji v oblasti kritických surovín v tretích krajinách, identifikáciu investičných príležitostí a spoločné investície do projektov v oblasti ťažby, rafinácie a recyklácie, ktoré spĺňajú prísne environmentálne, sociálne a riadiace normy, v partnerských krajinách, ako aj v „cieľových krajinách“.

(14)

     Čile je jedným z najväčších svetových producentov lítia.

(15)

     Dohoda SIFA sa vzťahuje na uľahčenie všetkých druhov investícií vo všetkých hospodárskych sektoroch, a to v každej fáze investície – od vytvorenia až po realizáciu – a jej cieľom je zaistiť prínos pre podniky EÚ aj miestnych podnikateľov tým, že sa zameria na predvídateľnosť a transparentnosť regulačného rámca, zefektívni postupy udeľovania povolení, zriaďovanie kontaktných miest ako prvých miest kontaktu medzi investormi a správou a zapojenie zainteresovaných strán, ako sú mimovládne organizácie, obchodné organizácie, podnikateľské a zamestnávateľské organizácie a obchod.

(16)

     K dispozícii na adrese https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_6136.

(17)

     Pozri https://www.eeas.europa.eu/eeas/global-gateway_en.

(18)

     Medzi známe systémy patrí: Nemecko (https://www.agaportal.de/en/ufk-garantien/grundlagen-ufk/grundzuege-ufk); Švédsko (https://www.ekn.se/en/magazine/guarantees/sweden-secures-supply-of-strategic-raw-materials/); Francúzsko (https://www.bpifrance.com/products/strategic-project-insurance/); Fínsko (https://www.finnvera.fi/eng/products/export-credit-guarantees/raw-material-guarantee).

(19)

     Pozri https://www.oecd.org/trade/topics/trade-in-raw-materials/.

(20)

     Fliess, B., E. Idsardi a R. Rossouw (2017), Export controls and competitiveness in African mining and minerals processing industries (Kontroly vývozu a konkurencieschopnosť v africkom ťažobnom priemysle a spracovateľskom priemysle nerastných surovín), OECD Trade Policy Papers, č. 204, OECD Publishing, Paríž, https://doi.org/10.1787/1fddd828-en.

(21)

   K dispozícii na adrese https://qdd.oecd.org/subject.aspx?Subject=ExportRestrictions_IndustrialRawMaterials.

(22)

     Pozri WTO DS431 Čína – opatrenia týkajúce sa vývozu prvkov vzácnych zemín, volfrámu a molybdénu, k dispozícii na adrese https://www.wto.org/english/tratop_e/dispu_e/cases_e/ds431_e.htm.

(23)

     Pozri WTO DS 592 Indonézia – opatrenia týkajúce sa surovín, k dispozícii na adrese https://www.wto.org/english/tratop_e/dispu_e/cases_e/ds592_e.htm.

(24)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie (Ú. v. EÚ L 79I, 21.3.2019, s. 1 – 14).

(25)

     Usmernenie o náležitej starostlivosti pre podniky EÚ s cieľom riešiť riziko nútenej práce v ich činnostiach a dodávateľských reťazcoch, k dispozícii na adrese https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2021/july/tradoc_159709.pdf.

(26)

     Smernica (EÚ) 2022/2464 zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikov (Ú. v. EÚ L 322, 16.12.2022, s. 15 – 80).

(27)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 [COM(2020) 798 final].

(28)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1 – 20).

(29)

     Usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastných surovín z oblastí zasiahnutých konfliktom a vysokorizikových oblastí, k dispozícii na adrese https://www.oecd.org/daf/inv/mne/OECD-Due-Diligence-Guidance-Minerals-Edition3.pdf.

(30)

     Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 [COM(2022) 71 final].

(31)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zákaze výrobkov vyrobených s využitím nútenej práce na trhu Únie [COM(2022) 453 final].

(32)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o batériách a použitých batériách, o zrušení smernice 2006/66/ES a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 [COM(2020) 798 final].

(33)

     Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, smernica 2006/118/ES o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a smernica 2008/105/ES o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky [COM(2022) 540 final].

(34)

     Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) a smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov [COM(2022) 156 final].

(35)

     Pozri prehľad ďalších iniciatív, ktorý je uvedený v IEA, I. (2021), The role of critical minerals in clean energy transitions. World Energy Outlook Special Report (Osobitná správa o vyhliadkach svetovej energetiky – Úloha kritických nerastných pri prechode na čistú energiu), s. 240.

(36)

     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Sila obchodných partnerstiev: spoločne za zelený a spravodlivý hospodársky rast [COM(2022) 409 final].

(37)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov a návrh Komisie na nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov [COM(2022) 142 final].

(38)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38 – 71).