EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 3. 2023

COM(2023) 140 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Dočasná ochrana pre ľudí, ktorí utekajú pred ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine: rok od vypuknutia vojny

1.Úvod

Rusko začalo 24. februára 2022 nevyprovokovanú a neodôvodnenú útočnú vojnu proti Ukrajine. Reakcia Európskej únie a medzinárodného spoločenstva bola mimoriadna a jednotná. Kľúčovou súčasťou tejto reakcie bolo jednomyseľné rozhodnutie členských štátov o návrhu Komisie aktivovať smernicu o dočasnej ochrane 1 . Dňa 4. marca 2022, len týždeň po začatí vojny, bol miliónom vysídlených osôb utekajúcich pred ruskou agresiou voči Ukrajine poskytnutý okamžitý prístup na trh práce, k vzdelávaniu a odbornej príprave, ako aj k zdravotnej starostlivosti a ubytovaniu v EÚ. Aktivácia smernice bola 28. marca 2022 doplnená desaťbodovým plánom 2 na posilnenie európskej koordinácie pri prijímaní ľudí utekajúcich pred ruskou agresiou voči Ukrajine. Dočasná ochrana už bola predĺžená do marca 2024.

Po roku uplatňovania smernica o dočasnej ochrane svedčí o jednote a solidarite Únie s ukrajinským ľudom, ktorý čelí bezprecedentným výzvam. Vďaka historicky prvej aktivácii smernice mohla Únia poskytnúť okamžitú ochranu a zároveň obmedziť formality na minimum. Túto ochranu doplnila komplexným a harmonizovaným súborom práv vrátane práv na pobyt, vhodné ubytovanie, prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, k zdravotnej starostlivosti a na trh práce. Výnimočné prijatie zo strany mnohých Európanov, ich rodín a komunít tak získalo štruktúru. Dnes požívajú dočasnú ochranu v EÚ približne štyri milióny ľudí, z ktorých 47 % tvoria ženy a viac ako tretinu deti, pričom ich ochrana zostáva najvyššou prioritou. Vykonávanie smernice nebolo bezproblémové, ale vďaka neprestajnému úsiliu inštitúcií EÚ a členských štátov sa naďalej úspešne darí dosahovať ciele smernice. 

V tomto oznámení sa hodnotí uplynulý rok vykonávania smernice v nadväznosti na oznámenie s názvom Prijímanie ľudí, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine: pripravenosť Európy na riešenie výziev 3 , prijatého 23. marca 2022. V oznámení sa uvádzajú informácie o tom, ako sa EÚ podarilo umožniť a koordinovať skutočne celospoločenskú reakciu na najväčšie nútené vysídľovanie obyvateľstva na európskej pôde od druhej svetovej vojny. Identifikujú sa v ňom aj prioritné oblasti, v ktorých je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, aby sa zaručili práva stanovené v smernici.

Okrem toho sa v tomto oznámení uvádza niekoľko úvah o ďalšom postupe s cieľom využiť niektoré z najdôležitejších získaných skúseností, zvýšiť odolnosť a zlepšiť schopnosť EÚ lepšie sa prispôsobovať budúcim výzvam.

2.Situačný prehľad

K februáru 2023 bolo zaznamenaných viac ako 16 miliónov vstupov do EÚ z Ukrajiny a Moldavska, z čoho 14 miliónov predstavovali vstupy ukrajinských štátnych príslušníkov. Počet prekročení hraníc z EÚ na Ukrajinu a do Moldavska prekročil 11 miliónov 4 .

Počet vstupov bol výrazne vyšší počas prvého mesiaca ruskej agresie, pričom v priemere dosiahol 800 000 vstupov do EÚ z Ukrajiny a Moldavska s maximom viac ako 200 000 vstupov denne, čo malo závažný vplyv na členské štáty na hranici s Ukrajinou. Od apríla 2022 sa tento vývoj ustálil na približne 240 000 vstupoch za týždeň a počet prekročení hraníc medzi EÚ a Ukrajinou sa vrátil na úrovne pred vojenskou agresiou aj pandémiou.

Celkovo boli v EÚ zaregistrované takmer 4 milióny žiadostí o dočasnú ochranu, z čoho viac ako 3 milióny v prvej polovici roka 2022. Týždenný počet žiadostí o dočasnú ochranu od júna 2022 plynulo klesá s určitými výkyvmi. K 26. februáru sa na území Moldavskej republiky nachádzalo 90 187 cudzincov, z ktorých bolo 84 038 ukrajinských štátnych príslušníkov a 44 751 maloletých detí.

Ku koncu roka 2022 bola takmer polovica z celkového počtu osôb oprávnených na dočasnú ochranu (3,8 milióna) 5 prijatá v Nemecku a Poľsku, po ktorých nasleduje Česko, Taliansko a Španielsko. Estónsko, Poľsko a Česko prijali najvyšší počet osôb oprávnených na dočasnú ochranu na obyvateľa. Väčšina z týchto osôb sú ukrajinskí štátni príslušníci, pričom ku koncu roka 2022 požívalo dočasnú ochranu približne 70 000 štátnych príslušníkov tretích krajín iných ako Ukrajina.

Pred ruskou agresiou voči Ukrajine utekajú do EÚ prevažne dospelé ženy (47 %) a deti (34 %). Z celkového počtu vysídlených detí malo približne 69 % detí menej ako 13 rokov a 0,5 % detí bolo evidovaných ako maloleté osoby bez sprievodu.

Aktiváciou smernice o dočasnej ochrane sa vo všetkých členských štátoch predišlo preťaženiu azylových systémov žiadosťami o ochranu. V roku 2022 tvorili ukrajinskí štátni príslušníci deviatu najväčšiu skupinu žiadostí o medzinárodnú ochranu (28 160).

Vďaka spolupráci EÚ s medzinárodnými partnermi cestovalo ďalej do Spojených štátov, Kanady a Spojeného kráľovstva viac ako 400 000 ľudí vysídlených z Ukrajiny, ktorí využili príslušné systémy ochrany týchto krajín. Okrem toho tieto krajiny schválili ďalších 900 000 víz a žiadostí o dočasný pobyt.

3.Reakcia na krízu: intenzívne úsilie koordinované Úniou

Aktivácia a vykonávanie smernice o dočasnej ochrane si vyžadovali bezprecedentnú koordináciu a spoluprácu medzi členskými štátmi a ich príslušnými verejnými správami, útvarmi Komisie, agentúrami Európskej únie, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a medzinárodnými organizáciami.

Pri zabezpečovaní tejto koordinovanej reakcie zohrávala kľúčovú úlohu platforma solidarity s názvom Ukrajina 6 , ktorú Komisia zriadila okamžite po aktivácii smernice. Platforma poskytuje rámec pre pravidelnú výmenu informácií a zabezpečuje súdržnosť medzi existujúcimi fórami na úrovni EÚ. Zaoberala sa širokou škálou otázok, napríklad riadením hraníc, ochranou maloletých osôb, prístupom k vzdelávaniu, zamestnaniu, odbornej príprave a k vzdelávaniu dospelých, ako aj návratmi na Ukrajinu a ďalšími presunmi z jedného členského štátu do druhého.

Platforma solidarity sa zameriavala aj na zvyšovanie celkovej pripravenosti na úrovni EÚ prostredníctvom vypracovania krízových opatrení v prípade zvýšenia príchodov z Ukrajiny, na bezpečnostné aspekty a predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi, a pravidelne spolupracovala s miestnymi aj regionálnymi orgánmi, ako aj s organizáciami občianskej spoločnosti.

Pri posilňovaní spolupráce a riešení neustále vznikajúcich výziev zohrávali kľúčovú úlohu osobitné podskupiny platformy solidarity, napríklad platforma pre presídľovanie vysídlených osôb z Moldavska a platformu pre registráciu žiadostí o dočasnú ochranu.

Okrem toho platforma solidarity preukázala svoju pridanú hodnotu v rámci celkovej koordinácie reakcie EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine tým, že poskytla flexibilný a neformálny rámec na rýchle prijímanie nezáväzných politických dokumentov (napr. najčastejšie otázky sprístupnené online, štandardné operatívne postupy). Členské štáty a ostatné zainteresované strany to považujú za osvedčený postup, ktorý možno opakovať aj v budúcnosti.

3.1.Presné údaje

Od prijatia vykonávacieho rozhodnutia Rady 7 vynaložila Komisia značné úsilie s cieľom koordinovať výmenu informácií medzi členskými štátmi. Za súčasných mimoriadnych okolností bol zber údajov jednou z hlavných výziev v rámci celkovej koordinácie, ale vďaka prijatým opatreniam sa situácia zlepšila.

Od vypuknutia krízy uskutočnila sieť EÚ pre pripravenosť a krízové riadenie v oblasti migrácie 8 vyše sto stretnutí, na základe ktorých boli vydané písomné správy a ktorých cieľom bolo zabezpečiť spoločné situačné povedomie o migračných dôsledkoch ruskej invázie na Ukrajinu a pripravenosti EÚ a členských štátov. Sieť pracuje v plnej komplementárnosti s inými fórami, napríklad s platformou solidarity, mechanizmom integrovanej politickej reakcie na krízu a Európskou migračnou sieťou aj ako súčasť celkovej koordinácie pre Ukrajinu na úrovni EÚ.

V rýchlom nastavení systému na zber údajov o počte žiadostí o dočasnú ochranu za deň zohrávala kľúčovú úlohu Agentúra Európskej únie pre azyl (EUAA). Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) zároveň zintenzívnila podporu pri riadení vonkajších hraníc EÚ, poskytovaní včasných informácií o situácii na hraniciach, plánovaní rôznych scenárov možného vývoja a iniciovaní operatívnej reakcie vrátane budovania kapacít a monitorovania hrozieb cezhraničnej kriminality v danej oblasti. Agentúra pre základné práva (FRA) poskytovala prostredníctvom pravidelných bulletinov ďalšie informácie o vykonávaní smernice vo viacerých členských štátoch.

Kľúčové bolo, že v nadväznosti na desaťbodový plán z 28. marca 2022 bola len za šesť týždňov vytvorená platforma na registráciu žiadostí o dočasnú ochranu. 25 členských štátov si vymieňa informácie o osobách oprávnených na dočasnú ochranu a o primeranej ochrane, ktorá je k dispozícii podľa vnútroštátneho práva, s cieľom odhaliť duplicitné registrácie v rámci daného členského štátu aj naprieč členskými štátmi EÚ.

3.2.Poskytovanie informácií

Komisia, najmä s podporou Agentúry Európskej únie pre azyl, vytvorila sieť informačných centier včlenených do súčasnej siete hlavných dopravných uzlov v členských štátoch, čím ľuďom, ktorí utekajú pred ruskou agresiou a vstupujú do EÚ, zjednodušila ich ďalší pohyb a zároveň poskytla kľúčové informácie o orgánoch a iných oficiálnych zdrojoch informácií.

Komisia po aktivácii smernice urýchlene spustila komunikačnú kampaň s cieľom informovať ľudí, ktorí utekajú pred ruskou agresiou voči Ukrajine, o ich právach. Tá predstavovala zásadnú časť ústredného webového sídla EÚ s názvom Solidarita EÚ s Ukrajinou 9 . Na tomto webovom sídle, ktoré bolo preložené do ukrajinského aj ruského jazyka, sa nachádzajú praktické informácie pre ľudí utekajúcich pred ruskou agresiou a prichádzajúcich do EÚ, ako aj interaktívna mapa s uvedením kľúčových kontaktných miest v každom členskom štáte.

Súčasne boli uskutočnené ad hoc komunikačné opatrenia zamerané na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, zvyšovanie povedomia o nepodložených tvrdeniach, iniciatívu Bezpečné domovy a pilotnú iniciatívu okruhu talentov zameranú na ľudí, ktorí utekajú pred ruskou agresiou voči Ukrajine.

Komisia zriadila aj linku pomoci EÚ 10 , ktorá je k dispozícii v ukrajinskom aj ruskom jazyku. Komunikačné a informačné opatrenia sa úzko koordinujú s členskými štátmi EÚ, Agentúrou Európskej únie pre azyl, ako aj s ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane ukrajinských orgánov. Komisia 24. februára 2023 sprístupnila webovú stránku venovanú prvému výročiu ukrajinského odporu 11 .

3.3.Rozsah dočasnej ochrany

Dočasná ochrana sa vzťahuje na osoby, ktoré odišli z Ukrajiny v dôsledku vojenskej invázie Ruska 24. februára 2022 alebo neskôr a ktoré patria do osobnej pôsobnosti vykonávacieho rozhodnutia Rady 12 . Mnoho členských štátov v praxi rozšírilo rozsah ochrany na ukrajinských štátnych príslušníkov, ktorí vstúpili na ich územie pred 24. februárom 2022.

Na základe vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa aktivovala smernica o dočasnej ochrane, sa poskytuje ochrana aj štátnym príslušníkom tretích krajín iných ako Ukrajina a osobám bez štátnej príslušnosti, ktoré mali pred 24. februárom na Ukrajine 2022 trvalý pobyt a ktoré sa nemôžu za bezpečných a stabilných podmienok vrátiť do svojej krajiny alebo regiónu pôvodu 13 .

V mnohých členských štátoch štátni príslušníci tretích krajín, ktorí mali iné dočasné práva na pobyt na Ukrajine, napr. študenti 14 , takisto požívali práva spojené s dočasnou ochranou. Vo väčšine, hoci nie vo všetkých členských štátoch, sa na iných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami oprávnenými na dočasnú ochranu, vzťahujú rovnaké administratívne postupy ako na ukrajinských štátnych príslušníkov 15 .

Členské štáty, ktoré sa rozhodli uplatňovať na štátnych príslušníkov tretích krajín iných ako Ukrajina inú formu ochrany ako dočasnú ochranu 16 , zároveň prijali opatrenia na zabezpečenie zrýchleného registračného procesu, aby tieto osoby mohli požívať z toho vyplývajúce práva rovnako rýchlo ako ukrajinskí štátni príslušníci. V každom prípade je naďalej dôležité, aby sa vo vzťahu k požívaniu práv spojených s dočasnou ochranou žiadnym administratívnym postupom nevytvárali zbytočné prieťahy 17 .

K novembru 2022 bola v celej EÚ poskytnutá dočasná ochrana približne 70 000 štátnym príslušníkom tretích krajín iných ako Ukrajina, ako aj ďalším takmer 300 osobám bez štátnej príslušnosti 18 .

3.4.Prístup k registrácii a dokumentácii

Aby sa dočasná ochrana stala skutočnosťou, členské štáty rýchlo zaviedli zrýchlené postupy registrácie a vydávania dokumentácie. Orgánom členských štátov sa tak podarilo rýchlo poskytnúť ochranu tam, kde mohlo dôjsť k preťaženiu tradičných azylových systémov.

Väčšina prichádzajúcich vysídlených osôb utekajúcich pred ruskou agresiou voči Ukrajine mala pri sebe oficiálnu dokumentáciu alebo biometrické pasy, ktoré zjednodušili kontrolu nároku na dočasnú ochranu. Navyše inovácie v oblasti poskytovania informácií, registrácie a vydávania dokumentov prispeli k zaisteniu rýchleho prístupu k právam spojeným s dočasnou ochranou. Zahŕňalo to automatické push správy, digitálnu registráciu a následné spracovanie, niekedy aj vydávanie digitálnych preukazov totožnosti. V prípadoch, keď ľudia nemali požadovanú dokumentáciu, väčšina členských štátov zosúladila svoje postupy s usmernením Komisie s cieľom zmierniť požiadavky pri povoľovaní vstupu.

V mnohých členských štátoch poskytovali dôležitú podporu ukrajinské veľvyslanectvá a konzuláty, ktoré začali (opätovne) vydávať cestovné pasy alebo poskytovať iné dokumenty o osobnom stave. Podporovalo sa aj používanie osobitných mobilných aplikácií (napr. ukrajinská aplikácia DiiA), ktoré vysídleným osobám umožnili získať prístup k ich digitálnym dokumentom, ako aj k informáciám o verejných službách. Tzv. jednotné kontaktné miesta a iné dohody o zrýchlenom konaní prispeli k urýchleniu prístupu k službám v praxi.

Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila Agentúra pre základné práva (FRA) v auguste 2022, väčšina respondentov uvádzala, že sa nestretli s ťažkosťami pri cestovaní do EÚ a v rámci nej a väčšina mala pocit, že im boli poskytnuté dostatočné informácie o ich právach a službách, ktoré sú im k dispozícii 19 .

Vyskytli sa rôzne správy o sporadických ťažkostiach, s ktorými sa pri prístupe k dočasnej ochrane stretli niektorí štátni príslušníci tretích krajín, ako aj Rómovia a príslušníci iných znevýhodnených skupín (napr. LGBTIQ osoby a aj osoby so zdravotným postihnutím). Konkrétnejšie niektorí Rómovia sa stretli s ťažkosťami, pokiaľ ide o prístup k ochrane v prípade, že im v čase príchodu do EÚ chýbala dokumentácia z Ukrajiny; osoby so zdravotným postihnutím mali ťažkosti s prístupom k osobitným druhom podpory, keďže im neuznali potvrdenia osvedčujúce zdravotné postihnutie alebo inú dokumentáciu. Agentúra pre základné práva (FRA) v tejto súvislosti poukázala na to, že sú potrebné komplexnejšie údaje, ako aj cielené opatrenia.

Komisia v súlade so svojím postojom, že všetkým ľudom, ktorí utekajú pred ruskou agresiou voči Ukrajine, by sa mal poskytnúť prístup do EÚ bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, etnický pôvod alebo farbu pleti, nadviazala na všetkých úrovniach kontakt s členskými štátmi, ukrajinskými orgánmi a s Moldavskou republikou s cieľom zabezpečiť uľahčenie bezpečného príchodu štátnych príslušníkov tretích krajín, Rómov a príslušníkov iných znevýhodnených skupín.

Komisia bude naďalej spolupracovať s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť vykonávanie všetkých opatrení na podporu osôb, ktoré boli vysídlené z Ukrajiny, v EÚ pri plnom dodržiavaní základných práv a požiadaviek nediskriminácie vyplývajúcich z práva EÚ vrátane Charty základných práv a z medzinárodného práva 20 . V záujme riešenia potrieb zraniteľných skupín, ktoré sú vystavené väčšiemu riziku diskriminácie, sexuálneho a pracovného vykorisťovania a zneužívania, ako aj riziku obchodovania s ľuďmi, napríklad rôzne kategórie zraniteľných detí 21 a žien, treba od momentu prvého príchodu vykonať osobitné opatrenia vedúce k prijatiu a integrácii.

Keďže dočasná ochrana sa predĺžila do marca 2024, výzvou pre správne orgány členských štátov je obnova povolení na pobyt. Na tento účel prijímajú členské štáty rôzne modely, od automatického predlžovania platnosti čipov po zasielanie nových kariet poštou alebo predlžovanie povolení na príslušnom správnom úrade s osobnou účasťou žiadateľa. Komisia nabáda členské štáty, aby nepoľavili vo svojom záväzku a pokračovali v úsilí zameranom na urýchlenie vydávania alebo predlžovania povolení na pobyt. V záujme uľahčenia voľného pohybu v rámci EÚ by členské štáty mali do Schengenského informačného systému zaregistrovať vzor povolení na pobyt vydaných členskými štátmi (prílohy 22 a 23 k Praktickej príručke pre príslušníkov pohraničnej stráže) a všetky druhy rôznych nových preukazov totožnosti vydaných v súvislosti s dočasnou ochranou na vnútroštátnej úrovni.

4.Celospoločenský prístup

Koordinovaná reakcia na veľké nútené vysídľovanie ľudí utekajúcich pred ruskou agresiou voči Ukrajine sa dotkla všetkých zložiek spoločnosti v EÚ. S pomocou občanov, sociálnych partnerov, mimovládnych organizácií, subjektov verejného sektora a medzinárodných organizácii sa EÚ podarilo zabezpečiť jednotnú reakciu a práva zakotvené v smernici o dočasnej ochrane sa stali realitou.

4.1.Osobitná ochrana detí

Ochrana detí je ústredným prvkom podpory EÚ pre ľudí, ktorí utekajú pred ruskou agresiou voči Ukrajine. V súčasnosti našla útočisko v EÚ takmer pätina detí z Ukrajiny.

Z tohto veľkého počtu detí, ktoré prichádzajú do EÚ z Ukrajiny, sa len niekoľko zaregistrovalo ako maloletí bez sprievodu alebo ako deti odlúčené od rodičov v zmysle práva Únie 22 . Dôvodom je, že mnohé deti prichádzajú v sprievode opatrovníka ustanoveného na Ukrajine vrátane takmer 5 000 detí evakuovaných z ukrajinských ústavov spolu s ich opatrovníkmi. Tieto deti sú mimoriadne zraniteľné a značný počet z nich má zdravotné postihnutie.

So spôsobmi príchodu a osobitnými potrebami ochrany sa pre hostiteľské členské štáty spájajú výzvy. V počiatočných fázach vysídľovania boli spojené so zabezpečením registrácie detí bez sprievodu a detí odlúčených od rodičov, ako aj detí prichádzajúcich s ukrajinským opatrovníkom a skupín detí zo zariadení inštitucionalizovanej starostlivosti.

Komisia od počiatočných fáz konfliktu úzko spolupracovala so zainteresovanými stranami v členských štátoch a bude v tom ďalej pokračovať, aby sa zabezpečilo komplexné a súdržné riešenie týchto záležitostí.

Hoci obavy ukrajinských zainteresovaných strán, pokiaľ ide o zachovanie celistvosti rodiny a sledovanie týchto mimoriadne zraniteľných kategórií detí, sú oprávnené, je dôležité zabezpečiť vysoký štandard prijímania a starostlivosti v deinštitucionalizovanom prostredí 23 , aby deti boli umiestňované v súlade s normami EÚ v oblasti komunitnej a rodinnej starostlivosti. EÚ je pripravená spolupracovať s ukrajinskými úradmi s cieľom identifikovať riešenia, ktoré umožňujú vysokokvalitnú alternatívnu starostlivosť o členov skupiny a zároveň zachovávajú úzke kontakty medzi členmi skupiny a s ich ukrajinským opatrovníkom. Bude dôležité zabezpečiť, aby bola podpora a ochrana prispôsobená veku, pohlaviu, schopnostiam a iným formám rozmanitosti podľa individuálnych potrieb každého dieťaťa. 

V operačných usmerneniach na uplatňovanie smernice o dočasnej ochrane 24 Komisia poradila, ako registrovať jednotlivé kategórie detí počas tranzitu a v krajine, v ktorej sa im poskytne dočasná ochrana. Komisia v rámci desaťbodového plánu úzko spolupracovala s odborníkmi a zainteresovanými stranami s cieľom identifikovať osobitné výzvy spojené s prijímaním a starostlivosťou o najzraniteľnejšie kategórie detí prichádzajúcich z Ukrajiny. Výsledkom tejto spolupráce boli komplexné odporúčania uverejnené vo forme dokumentu Frequently Asked Questions document on the registration, reception and care for unaccompanied and separated children from Ukraine 25 (Najčastejšie otázky o registrácii, prijímaní a starostlivosti o deti bez sprievodu a deti odlúčené od rodičov).

Komisia úzko spolupracuje s Detským fondom OSN (UNICEF) s cieľom zabezpečiť v hostiteľských členských štátoch vhodné prijatie a starostlivosť o deti evakuované z ukrajinských inštitúcií v skupinách a podporiť deinštitucionalizačnú reformu Ukrajiny. EÚ okrem toho úzko spolupracuje so svojimi ukrajinskými protistranami, pokiaľ ide o to, ako čo najlepšie pomôcť ukrajinským orgánom a ukrajinským rodičom alebo opatrovníkom pri pátraní po nezvestných deťoch, a to pri plnom rešpektovaní právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany údajov a práv detí a ich zástupcov.

Ďalší problém je spojený s uznávaním ukrajinských rozhodnutí o opatrovníctve. Stále sa objavujú správy o tom, že v členských štátoch sú ťažkosti s priamym uznávaním rozhodnutí o opatrovníctve vydaných príslušnými orgánmi na Ukrajine, hoci Ukrajina a členské štáty uplatňujú Haagsky dohovor o ochrane detí z roku 1996 26 . Zainteresované strany takisto naznačujú, že niekoľko mesiacov po príchode do EÚ sa vzťahy medzi deťmi a ich ukrajinskými opatrovníkmi začínajú zhoršovať, keďže tieto dojednania boli často koncipované ako dočasné. S tým budú spojené nové výzvy pre služby na ochranu detí v členských štátoch. Niektoré členské štáty prijali včasné kroky, aby zabránili tomuto vývoju, vymenovaním miestnych opatrovníkov, ktorí majú podporovať a usmerňovať ukrajinských opatrovníkov.

Komisia takisto úzko spolupracovala s Európskou sieťou pre poručníctvo alebo opatrovníctvo, ktorá zhromaždila a sprístupnila osvedčené postupy vyvinuté v členských štátoch v súvislosti s prijímaním a starostlivosťou o zraniteľné deti 27 . Na rôznych stretnutiach platformy solidarity a na osobitných technických stretnutiach s krajinami, ktoré prijali najviac detí evakuovaných z ukrajinských inštitúcií, sa v spolupráci s členskými štátmi preskúmali aj výzvy súvisiace s ochranou detí.

V ďalšom kroku sa bude mobilizovať cielená finančná pomoc. Predsedníčka Komisie von der Leyenová v Kyjeve vo februári 2023 oznámila, že EÚ podporuje deinštitucionalizačnú reformu na Ukrajine. Pred ruskou inváziou bolo na Ukrajine viac ako 100 000 detí v inštitucionálnej starostlivosti a Ukrajina chce prejsť na prístup založený na komunitnej a rodinnej starostlivosti. Cieľom reformy je navrhnúť modernú stratégiu starostlivosti o deti vrátane budovania kapacít a financovania twinningového projektu s cieľom zdieľať naše najlepšie postupy.

V rámci EÚ sa prostredníctvom fondov v oblasti vnútorných vecí poskytuje priama podpora na pomoc osobám v zraniteľných situáciách, na prijímanie detí, najmä ak sú bez sprievodu, a osôb so zdravotným postihnutím vrátane detí, ako aj na včasnú identifikáciu osôb, pri ktorých hrozí riziko obchodovania s ľuďmi, a na ich nasmerovanie na špecializované služby. Okrem to na zvýšenie podpory pri premiestňovaní detí bez sprievodu do rodinnej a komunitnej starostlivosti sa môže využiť Európsky sociálny fond plus (ESF+). Mimoriadna pozornosť by sa mala venovať potrebám detí so zdravotným postihnutím. V rámci ESF+ na obdobie 2021 – 2027 sa budú môcť podporiť aj systémy sociálnej ochrany prostredníctvom osobitného väčšieho zamerania na deti, znevýhodnené skupiny a osoby so zdravotným postihnutím, pričom sa podporí najmä dostupnosť takýchto systémov.

Ďalšie kroky:

·Komisia mobilizuje 10 miliónov EUR na podporu prechodu Ukrajiny na deinštitucionalizáciu starostlivosti o deti.

·V rámci EÚ bude platforma solidarity podľa potreby podporovať koordináciu presunu detí bez sprievodu do rodinnej a komunitnej starostlivosti.

·Komisia bude spolupracovať s ukrajinskými a poľskými orgánmi a príslušnými zainteresovanými stranami na projekte v zariadení starostlivosti o deti v Poľsku, v ktorom je umiestnený veľký počet ukrajinských detí. Tento projekt bude pilotným projektom deinštitucionalizačnej reformy na Ukrajine.

·Komisia aktualizuje doterajšie usmernenia pre členské štáty, aby sa zabezpečila registrácia detí prichádzajúcich do EÚ v sprievode svojich ukrajinských opatrovníkov s cieľom zapojiť vnútroštátne služby na ochranu detí.

4.2.Riešenie rizík obchodovania s ľuďmi a podpora obetí vojnových zločinov

Komisia, členské štáty a príslušné agentúry EÚ rozbehli činnosti zamerané na rýchle zvyšovanie povedomia a prevenciu. Počet potvrdených prípadov obchodovania s ľuďmi v súvislosti s vysídlenými osobami z Ukrajiny je v súčasnosti nízky 28 . Napriek tomu riziko obchodovania s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, bude naďalej vysoké, pričom v prípade zhoršenia ekonomickej situácie niektorých vysídlených osôb sa riziká znásobujú, čo môže zvyšovať ich zraniteľnosť 29 .

Platforma solidarity 11. mája 2022 schválila osobitný spoločný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi 30 , ktorý bol vypracovaný a vykonávaný pod vedením koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Plán má päť cieľov: 1. posilniť zvyšovanie povedomia; 2. posilniť prevenciu; 3. zlepšiť presadzovanie práva a justičnej reakcie; 4. zlepšiť včasnú identifikáciu, podporu a ochranu obetí; 5. riešiť riziká obchodovania s ľuďmi v krajinách mimo EÚ, najmä na Ukrajine a v Moldavskej republike. Opatrenia a odporúčania stanovené v pláne dopĺňajú smernicu o dočasnej ochrane, ktorá významne prispela k zníženiu zraniteľnosti osôb, ktoré utekajú pred ruskou agresiou proti Ukrajine, voči obchodovaniu s ľuďmi. Komisia informovala o vykonávaní plánu v štvrtej správe o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi prijatej 19. decembra 2022 31 .

Všetky opatrenia boli ukončené alebo stále prebiehajú. Koordinátor EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi ďalej monitoruje vykonávanie plánu v úzkej spolupráci s národnými spravodajcami a rovnocennými mechanizmami 32 , platformou občianskej spoločnosti EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi a agentúrami EÚ.

Ako súčasť koordinovaného prístupu sa v rámci Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) prijímajú opatrenia na boj proti obchodovaniu s vysídlenými osobami z Ukrajiny so zapojením orgánov presadzovania práva a justičných orgánov, ako aj inšpektorátov práce. Členské štáty a agentúry EÚ školia príslušné zainteresované strany na odhaľovanie príznakov obchodovania s ľuďmi.

Europol v spolupráci s členskými štátmi naďalej monitoruje situáciu prostredníctvom informácií, ktoré dostáva cez sieťovú aplikáciu na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA). Členské štáty sa nabádajú, aby pokračovali vo výmene informácií s Europolom o možných prípadoch obchodovania s ľuďmi.

Okrem toho Európsky orgán práce organizuje stretnutia s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, orgánmi práce a sociálnymi partnermi zamerané na riešenie zraniteľností a rizík spojených s nedeklarovanou prácou a pracovným vykorisťovaním v rámci podskupiny európskej platformy na boj proti nedeklarovanej práci osôb vysídlených z Ukrajiny.

Súčasne Komisia pracuje na zabezpečení toho, aby vysídleným osobám z Ukrajiny, ktoré sú obeťami vojnových zločinov, bola poskytnutá podpora a ochrana v EÚ, ako sa uvádza v smernici o právach obetí 33 . Komisia v rámci platformy EÚ pre práva obetí úzko spolupracuje s príslušnými orgánmi a agentúrami EÚ v oblasti práv obetí, napríklad s Eurojustom, ako aj s mimovládnymi organizáciami, s cieľom zabezpečiť zohľadnenie práv obetí vojnových zločinov. Eurojust a úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu uverejnili 21. septembra 2022 usmernenia pre organizácie občianskej spoločnosti týkajúce sa dokumentovania medzinárodných zločinov a porušení ľudských práv na účely vyvodenia zodpovednosti 34 . Mimoriadne dôležité je zabezpečiť, aby sa v súvislosti s prebiehajúcimi vyšetrovaniami v členských štátoch EÚ mohli obete v plnej miere spoľahnúť na svoje práva.

Ďalšie kroky:

·Koordinátor EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi bude naďalej monitorovať vykonávanie spoločného plánu boja proti obchodovaniu s ľuďmi a podľa potreby ho bude aktualizovať.

·Členské štáty sa vyzývajú, aby poskytovali Europolu informácie o prípadoch obchodovania s ľuďmi, aby sa maximalizoval vplyv koordinovaného prístupu.

·Európsky orgán práce bude pokračovať v spolupráci s kľúčovými zainteresovanými stranami v rámci osobitnej skupiny pre nedeklarovanú prácu osôb vysídlených vojnou proti Ukrajine a svoje zistenia predloží platforme solidarity.

4.3.Prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave

Vzdelanie je nevyhnutné pre začlenenie a pomáha zlepšovať sociálnu a emocionálnu pohodu detí vysídlených v reakcii na ruskú agresiu, z ktorých mnohé už zažili narušenie školského vzdelávania v dôsledku pandémie COVID-19.

Podľa smernice o dočasnej ochrane by členské štáty mali osobám mladším ako 18 rokov poskytnúť prístup k systému vzdelávania za rovnakých podmienok ako štátnym príslušníkom hostiteľského členského štátu. Prístup k systému všeobecného vzdelávania môžu poskytnúť aj dospelým osobám, ktoré požívajú dočasnú ochranu.

Členské štáty EÚ vynaložili značné úsilie na rýchle začlenenie vysídlených detí z Ukrajiny do svojich systémov vzdelávania, a to od vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve až po vysokoškolské vzdelávanie 35 . Napriek tomu na začiatku školského roka 2022/2023 bolo zapísaných do systému vzdelávania v rámci celej EÚ len pol milióna ukrajinských detí 36 . Okrem toho v lokalitách, v ktorých je počet vysídlených detí mimoriadne vysoký, je naďalej nevyhnutné posilniť základnú infraštruktúru, ako aj nábor a odbornú prípravu učiteľov, školiteľov a opatrovateľov. Veľmi dôležitá je dodatočná jazyková a psychosociálna podpora. V záujme udržania miery účasti na vzdelávaní a riešenia vznikajúcich výziev by sa mala posilniť v oblastiach, kde nie je dostatočne k dispozícii.

Keďže ruská agresia stále pokračuje, kritickým faktorom pomoci všetkým vysídleným deťom z Ukrajiny vrátane detí so zdravotným postihnutím, aby dosiahli svoj plný potenciál a položili základy pre svoju budúcnosť, bude zápis do vzdelávacích zariadení. V prípade takmer dospelých detí môže uľahčiť aj ich neskoršie začlenenie do trhu práce. Vzdelanie získané v EÚ bude dôležité aj pre neskoršiu rekonštrukciu a obnovu Ukrajiny.

Aby sa zjednodušil prechod a zároveň sa umožnilo deťom udržať si väzby na ukrajinskú kultúru a jazyk, niektoré členské štáty zamestnali na školách ukrajinsky hovoriacich pomocných učiteľov, doplnili do škôl a knižníc ukrajinské učebnice a poskytli osobitné informačné materiály pre ukrajinských rodičov. Okrem toho ukrajinské úrady v niektorých prípadoch spolupracovali so školami a s orgánmi v oblasti vzdelávania v členských štátoch s cieľom zabezpečiť, aby sa ukrajinský učebný plán, používanie online zdrojov a začlenenie do novej školy v hostiteľskej krajine vzájomne dopĺňali 37 . Na európskom samite o vzdelávaní, ktorý sa konal 1. decembra 2022, bola vyjadrená podpora vydávaniu ukrajinských učebníc.

V tejto súvislosti sú rozhodujúce diskusie týkajúce sa dohôd o uznávaní študijného pobytu na škole v hostiteľskej krajine po návrate na Ukrajinu. Takéto dohody o uznávaní prispejú k zabezpečeniu kontinuity vzdelávania a uznávania výsledkov a kvalifikácií a pomôžu zabrániť tomu, aby rodičia a deti mali pocit, že sa musia rozhodnúť medzi začlenením vo svojej hostiteľskej krajine a pokračovaním vo vzdelávaní po návrate na Ukrajinu. Okrem toho praktická príručka Komisie vydaná v júni 2022 na účely začlenenia vysídlených detí z Ukrajiny do vzdelávacích systémov členských štátov obsahuje zhrnutie počiatočne osvedčených postupov v súvislosti so všetkými aspektmi začlenenia do škôl 38 . Teraz je dôležité, aby členské štáty nadviazali na toto úsilie a riešili výzvy spojené so všetkými relevantnými aspektmi, napríklad prostredníctvom podpory škôl a pedagogických zamestnancov v záujme začlenenia vysídlených detí, prostredníctvom cielených činností súvisiacich so psychosociálnou podporou a učením sa jazykov, spoluprácou s vysídlenými rodinami a komunitami alebo pomocou vysídleným deťom zachovať si spojenie s Ukrajinou.

S cieľom podporiť členské štáty, a najmä učiteľov, EÚ poskytuje zdroje a informácie o vzdelávaní a odbornej príprave určenej pre vysídlených rodičov, žiakov, školy a učiteľov, ako aj pre zainteresované strany a organizácie zapojené do solidárneho úsilia v členských štátoch EÚ. Európsky sociálny fond plus (ESF+) poskytol značné zdroje na odbornú prípravu učiteľov, čím sa zvýšila prístupnosť vzdelávania, a na adaptačné programy pre deti. Tie sú k dispozícii na portáli európskeho vzdelávacieho priestoru a na platforme European School Education Platform 39 , ktorá je následníčkou platformy School Education Gateway 40 a novým domovom platformy eTwinning.

Online platforma European School Education Platform slúži učiteľom, vedúcim pracovníkom škôl, výskumným pracovníkom, pedagógom učiteľov, tvorcom politík a iným odborníkom pracujúcim v oblasti školského vzdelávania vrátane vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ako aj odborného vzdelávania a prípravy (OVP). Komisia na podporu začlenenia vysídlených detí z Ukrajiny sprístupnila osobitnú vyhradenú webovú stránku, ktorá zainteresovaným stranám ponúka celú škálu rôznych zdrojov v oblasti vzdelávania 41 . Platforma zahŕňa aj sériu bezplatných online kurzov odborného rozvoja na témy súvisiace so vzdelávaním utečencov. V rámci online komunitnej platformy pre učiteľov a zamestnancov škôl s názvom eTwinning sa vytvorili osobitné diskusné skupiny na partnerskú podporu učiteľov (a ich žiakov) na Ukrajine a/alebo v susedných krajinách a na podporu európskych učiteľov v záujme začlenenia a rozmanitosti v triedach. Všetci vysídlení učitelia z Ukrajiny, ktorí nadviazali spojenie so školou vo svojej hostiteľskej krajine, môžu získať úplný prístup ku komunite platformy eTwinning a začať svoje vlastné osobitné projekty.

Komisia zmobilizovala aj program Erasmus+, aby študenti študujúci na ukrajinských inštitúciách vysokoškolského vzdelávania na ktoromkoľvek stupni štúdia, od krátkodobého cez bakalárske až po magisterské a doktorandské štúdium, mohli získať grant na štúdium až na 12 mesiacov od ich prijatia na inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v členskom štáte EÚ alebo v tretej krajine pridruženej k programu Erasmus+. Študenti a nedávni absolventi ukrajinských inštitúcií vysokoškolského vzdelávania sa môžu uchádzať aj o odbornú stáž financovanú z programu Erasmus+. Krátkodobý grant z programu Erasmus+ môžu získať aj zamestnanci z ukrajinských inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Okrem akcií v oblasti mobility študentov a zamestnancov budú pre študentov, zamestnancov a vzdelávacie inštitúcie z Ukrajiny otvorené aj projekty vysokoškolského vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy na budovanie kapacít, ako aj spoločné magisterské programy Erasmus Mundus. Navyše na podporu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania na Ukrajine sa môžu predkladať návrhy na projekty spolupráce a partnerstva.

Nová platforma online jazykovej podpory Erasmus+ pomáha študentom, žiakom, profesorom a pedagógom zapojeným do projektov Erasmus+ získať jazykové zručnosti.

Prístup k odbornému vzdelávaniu a príprave je dôležitý aj pre dospelých, ktorí si potrebujú dokončiť programy vzdelávania začaté na Ukrajine alebo doplniť svoje doterajšie kvalifikácie a štúdium, aby získali prístup k práci, ktorá zodpovedá ich profilu. V usmerneniach EÚ týkajúcich sa pomoci ľuďom, ktorí utekajú pred ruskou agresiou, aby získali prístup na trh práce, k odbornému vzdelávaniu a príprave a vzdelávaniu dospelých, sa členské štáty vyzývajú, aby poskytovali cielené príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu, odborné vzdelávanie a prípravu alebo praktické skúsenosti na pracovisku vrátane jazykovej prípravy 42 .

Komisia bude naďalej podporovať členské štáty v poskytovaní prístupu k vzdelávaniu ukrajinským žiakom a študentom a v riešení existujúcich výziev a zároveň posilňovať kontakty s ukrajinskými orgánmi, a to aj prostredníctvom Skupiny solidarity EÚ v oblasti vzdelávania pre Ukrajinu, ktorá už teraz podporuje výmenu informácií a skúseností medzi členskými štátmi o všetkých záležitostiach týkajúcich sa podpory vysídlených osôb z Ukrajiny z hľadiska vzdelávania.

Komisia takisto pokračovala v podpore ukrajinskej výskumnej a akademickej obce vrátane vedcov, ktorí utekajú pred ruskou agresiou voči Ukrajine. V rámci programu Marie Curie-Skłodowskej bola spustená osobitná schéma štipendií vo výške 25 miliónov EUR a Európska rada pre inovácie sprístupnila opatrenie vo výške 20 miliónov EUR na podporu špičkových technologických startupov z Ukrajiny. Iniciatíva ERA4Ukraine (európsky výskumný priestor pre Ukrajinu) v rámci programu Horizont Európa, ktorá spolupracuje s členskými krajinami a pridruženými krajinami k programu Horizont Európa, slúžila ako jednotné kontaktné miesto pre informácie určené vedcom, ktorí utekajú z Ukrajiny.

Ďalšie kroky:

·Komisia bude v spolupráci s členskými štátmi na zvyšovaní miery zápisov do škôl podporovať v Skupine pre solidaritu EÚ s Ukrajinou v oblasti vzdelávania pravidelnú výmenu informácií o ich vývoji, výzvach a osvedčených postupoch. Zintenzívnia sa kontakty s ukrajinskými orgánmi s cieľom povzbudiť ukrajinských rodičov, aby poslali svoje deti do školy v EÚ.

·Najneskôr na jar roku 2023 poskytne Komisia pol milióna školských učebníc v ukrajinskom jazyku v súlade s novým ukrajinským učebným plánom pre študentov piateho ročníka;

·Komisia bude cez svoju platformu ďalej podporovať učiteľov a školy poskytovaním online materiálov, osvedčených postupov a kurzov odbornej prípravy s osobitným dôrazom na výučbu jazykov, psychosociálnu podporu a inkluzívne vzdelávanie.

·Komisia bude naďalej podporovať členské štáty, aby plne využívali zručnosti a kompetencie vysídlených pedagogických pracovníkov z Ukrajiny v súlade s jej odporúčaním a praktickými radami týkajúcimi sa flexibilného uznávania kvalifikácií.

·Komisia prostredníctvom „budovania kapacít v oblasti vysokoškolského vzdelávania v tretích krajinách“ v rámci programu Erasmus+ realizuje akciu v hodnote 5 miliónov EUR na vytvorenie otvoreného digitálneho vzdelávacieho prostredia pre študentov, ktorí utiekli z Ukrajiny alebo boli v krajine vysídlení.

·Komisia bude naďalej ponúkať mladým ukrajinským absolventom účasť na stážach EÚ v rámci programu Blue Book.

·Komisia zintenzívni aj výmenu informácií s ukrajinskými orgánmi s cieľom uľahčiť uznávanie akademických kvalifikácií získaných v členských štátoch na Ukrajine a zároveň bude v rámci bolonského procesu podporovať ukrajinské Národné informačné centrum akademickej mobility.

4.4.Prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnym dávkam

Ľudská dôstojnosť a dôstojná životná úroveň sú kľúčové aspekty dočasnej ochrany. V smernici sa od členských štátov vyžaduje, aby poskytli potrebnú pomoc, pokiaľ ide o sociálnu starostlivosť a existenčné prostriedky, ak nie sú k dispozícii, a takisto pokiaľ ide o lekársku starostlivosť 43 . V reakcii na to členské štáty aj s podporou iných partnerov vo všeobecnosti poskytli okamžitú humanitárnu pomoc. Zároveň začlenili osoby oprávnené na dočasnú ochranu do systémov širšej sociálnej ochrany, ktoré môžu zabezpečiť nevyhnutný prechod z ad-hoc núdzovej pomoci na cielenú sociálnu pomoc a sebestačnosť 44 .

Druh, úroveň či dokonca trvanie dávok sociálnej pomoci (peňažných aj nepeňažných) pre osoby oprávnené na dočasnú ochranu sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, čo odráža rozmanitosť a často zložitosť vnútroštátnych sociálnych systémov. Možno rozlíšiť tri široké prístupy: značný počet členských štátov pristupuje k osobám oprávneným na dočasnú ochranu rovnako ako k svojim vlastným štátnym príslušníkom/občanom a poskytuje im rovnaký prístup k sociálnym službám a podporným opatreniam. To často zahŕňa zmiernenie požiadaviek na prístup, aby sa zohľadnili osobitné okolnosti vysídlenia, napr. z hľadiska overovania preskúmania majetkových pomerov alebo iných kritérií oprávnenosti. Iné členské štáty zahŕňajú osoby oprávnené na dočasnú ochranu do systémov podpory zriadených pre žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Niekoľko ďalších členských štátov vypracovalo ad hoc dojednania osobitne zacielené na osoby oprávnené na dočasnú ochranu. V týchto prípadoch je úroveň podpory často menej veľkorysá alebo časovo obmedzená. Jeden členský štát prevádzkuje hybridný systém s odlišnými ustanoveniami platnými pre ukrajinských štátnych príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje dočasná ochrana.

Veľká väčšina členských štátov poskytuje aj rôzne druhy dodatočných dávok alebo jednorazových podporných opatrení: napr. príspevok na bývanie, bezplatné lístky na vlak, úvodný príspevok na stravu a ubytovanie alebo príspevky na integráciu, špeciálne integračné kurzy alebo súvisiacu podporu, rehabilitačné služby a prístupné riešenia pre ľudí so zdravotným postihnutím.

Navyše k opatreniam na úrovni členských štátov v mnohých prípadoch často aj poskytuje nevyhnutnú dodatočnú podporu európska občianska spoločnosť, a to prostredníctvom dobrovoľných platforiem podpory, jednotlivých darov a iných iniciatív. Približne v polovici členských štátov, najmä v členských štátoch, ktoré prijali najvyššie počty osôb oprávnených na dočasnú ochranu, boli zriadené osobitné online platformy s cieľom koordinovať ponuky a podporu poskytovanú sociálnymi organizáciami, podnikmi a súkromnými osobami 45 .

Keďže situácia sa vyvíja a dočasná ochrana bola predĺžená do marca 2024, členské štáty revidujú a menia svoje vnútroštátne právne predpisy a opatrenia. Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa osobám oprávneným na dočasnú ochranu naďalej priznávali všetky práva stanovené v smernici, ako aj podporiť politiky vedúce k ich sebestačnosti (najmä cez prístup k pracovným miestam a príležitostiam na vzdelávanie a odbornú prípravu).

V smernici o dočasnej ochrane sa vyžaduje, aby lekárska starostlivosť zahŕňala prinajmenšom akútne ošetrenie a základnú liečbu ochorenia. Komisia vo svojej prvej správe 46 , v ktorej sa odrážajú jej usmernenia v tejto oblasti, dospela k záveru, že väčšina členských štátov poskytla osobám oprávneným na dočasnú ochranu inkluzívny prístup k vnútroštátnym systémom zdravotnej starostlivosti za rovnakých alebo takmer rovnakých podmienok ako vlastným občasnom a len s malými rozdielmi.

Praktické problémy v niektorých členských štátoch súvisia napríklad s nedostatočnými informáciami o prístupe k zdravotnej starostlivosti alebo s jazykovými bariérami. Pre zdravotné systémy v hostiteľských krajinách boli výzvou aj rozdiely v očkovacích programoch 47 a spôsobe liečby niektorých chronických a prenosných ochorení. Komisia v súčasnosti spolupracuje s členskými štátmi s cieľom identifikovať problémy prístupnosti. Druhá správa bude uverejnená v apríli 2023.

Všeobecnou výzvou zostáva aj identifikácia a podpora osôb so zdravotným postihnutím. Kľúčové otázky súvisia s identifikáciou ľudí so špeciálnymi potrebami a osôb so zdravotným postihnutím, ktorá si vyžaduje včasné posúdenie lekármi alebo sociálnymi pracovníkmi, ako aj s tým, ako prevádzať doterajšie potvrdenia o zdravotnom postihnutí do rôznych vnútroštátnych systémov podpory pre osoby so zdravotným postihnutím. Komisia k tejto otázke poskytla príslušné usmernenie a spojila členské štáty, partnerov občianskej spoločnosti, ukrajinské orgány a iné organizácie s cieľom prispieť k riešeniu týchto výziev 48 .

EÚ prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany podporila zdravotnícky odsun ukrajinských pacientov a osôb zranených vo vojne, ktorým v dôsledku vojny už nemohla byť poskytovaná liečba na Ukrajine. Takmer 2 000 ukrajinských pacientov bolo úspešne odsunutých do 20 krajín EÚ a EHP. V Rzeszówe (v Poľsku) bolo zriadené zdravotnícke centrum na uľahčenie odsunu. Išlo o spoločné úsilie Európskej komisie, Svetovej zdravotníckej organizácie, členských štátov EÚ a EHP, Ukrajiny a Moldavskej republiky. Na žiadosť ukrajinských orgánov bol vytvorený repatriačný program EÚ na uľahčenie návratu odsunutých pacientov na Ukrajinu. Ukrajina bola pridružená aj k programu EU4Health a pripája sa k viacerým akciám, napríklad k jednotnej akcii zameranej na integráciu európskych referenčných sietí pre zriedkavé choroby do vnútroštátnych zdravotných systémov.

Prostredníctvom platformy EÚ pre politiku v oblasti zdravia bola zriadená sieť na podporu Ukrajiny, susedných členských štátov EÚ a Moldavskej republiky s cieľom podnietiť spoluprácu a koordináciu mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti v úsilí o zlepšenie zdravotnej starostlivosti na Ukrajine a pomoc vysídleným osobám z Ukrajiny. Komisia podporila prácu siete dodatočnými finančným prostriedkami z programu EU4Health formou výziev na predkladanie návrhov zameraných na organizácie pacientov a občianskej spoločnosti s cieľom podporiť ľudí, ktorí utekajú pre ruskou agresiou voči Ukrajine.

Mnohé z týchto vysídlených osôb vrátane detí majú v dôsledku traumatických situácií spôsobených ruskou agresiou osobitné potreby. Komisia preto v záujme doplnenia podpory duševného zdravia a/alebo psychosociálnej podpory poskytovanej vo väčšine členských štátov poskytla dodatočné finančné prostriedky na psychologickú prvú pomoc, a to prostredníctvom rôznych kanálov vrátane Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca a iných mimovládnych organizácií.

Ďalšie kroky:

·Komisia do apríla 2023 predloží správu o prekážkach v prístupe k zdravotnej starostlivosti a prediskutuje s členským štátmi, ako tieto prekážky prekonať.

·Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi v záujme pokračovania v cielených opatreniach. Prioritou bude po dohode s členskými štátmi očkovanie vysídlených detí v súlade s očkovacími programami hostiteľskej krajiny. Uprednostniť by sa mala aj podpora kontinuity starostlivosti o osoby, ktoré potrebujú dlhodobú liečbu. Mal by sa zabezpečiť epidemiologický dohľad.

·Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi na ďalšej podpore ukrajinských onkologických pacientov pomocou súčasných zdravotníckych odsunov, poskytovaním liekov na liečbu rakoviny Ukrajine a zapojením Ukrajiny do činností vyvinutých v rámci európskeho plánu na boj proti rakovine prostredníctvom programu EU4Health.

·Komisia v plnej miere využije psychosociálnu podporu a podporu duševného zdravia pre ukrajinské vysídlené osoby prostredníctvom dohôd s Medzinárodnou federáciou spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (MFS ČK/ČP) a s mimovládnymi organizáciami, a to aj prostredníctvom rozšírenia ustanovení o odbornej príprave v oblasti duševného zdravia pre učiteľov a sociálnych pracovníkov.

4.5.Prístup k práci

Začlenenie do trhu práce má zásadný význam v tom, že ľuďom umožňuje byť finančne nezávislými, podporovať svoje rodiny a prispievať k hostiteľskej komunite. Z dlhodobého hľadiska bude začlenenie prínosné aj pre Ukrajinu, keď sa ľudia s novonadobudnutými zručnosťami vrátia domov a pomôžu pri obnove krajiny.

Členské štáty pri aktivácii smernice o dočasnej ochrane odstránili mnohé formality a dodatočné administratívne kroky (napríklad dodatočné pracovné povolenia) či iné prekážky, aby sa zabezpečil okamžitý prístup na trh práce. Vychádzajúc zo skúseností získaných počas predchádzajúcich kríz, Komisia v júni 2022 poskytla usmernenie a predložila konkrétne opatrenia na uľahčenie prístupu na trh práce, k odbornému vzdelávaniu, príprave a vzdelávaniu dospelých 49 .

Z doterajších skúseností je zjavné, že iniciatívy boli úspešné a vstup vysídlených osôb z Ukrajiny na trh práce bol rýchlejší ako v prípade žiadateľov o medzinárodnú ochranu a osôb s postavením utečenca 50 . Z dostupných údajov k decembru 2022 vyplýva, že v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru bolo zamestnaných viac ako 1,1 milióna ľudí vysídlených z Ukrajiny 51 . Prinajmenšom 614 933 osôb oprávnených na dočasnú ochranu bolo zamestnaných v 18 členských štátoch, v Nórsku a Lichtenštajnsku a 413 365 osôb je zaevidovaných v 15 členských štátoch ako uchádzači o zamestnanie (k 1. marcu 2023).

Komisia a Európsky orgán práce spustili v októbri 2022 ako súčasť týchto iniciatív pilotnú iniciatívu okruhu talentov 52 pre ľudí, ktorí utekajú pred ruskou agresiou voči Ukrajine. V rámci tejto iniciatívy sa podporí začlenenie osôb oprávnených na dočasnú ochranu do trhu práce počas ich pobytu v EÚ. Iniciatíva uľahčuje zosúlaďovanie ich profilov s pracovnými miestami a voľnými pozíciami, ktoré zodpovedajú ich zručnostiam a kvalifikácii. Pomáha im vytvoriť si životopis a sprístupňuje ich profily viac ako 4 000 zamestnávateľom z EÚ, ktorí k februáru 2023 ponúkali 3 900 000 voľných pracovných miest. Zamestnávatelia zaregistrovaní na portáli EURES okrem iného absolvujú previerku, aby sa zabránilo riziku pracovného vykorisťovania. Hoci je portál k dispozícii pre uchádzačov o zamestnanie vo všetkých členských štátoch EÚ, niektoré členské štáty investovali do podpory jeho zavedenia dodatočné zdroje 53 . V záujme zabezpečenia rýchlejšieho začlenenia osôb oprávnených na dočasnú ochranu do trhu práce sa členské štáty vyzývajú, aby lepšie propagovali a podporovali používanie pilotnej iniciatívy okruhu talentov aktívnou propagáciou a informačnými kampaňami.

Pre úspešné začlenenie do trhu práce je mimoriadne dôležité rýchle potvrdenie zručností a uznanie kvalifikácií. Komisia v apríli 2022 vydala odporúčanie a praktické rady pre flexibilné uznávanie kvalifikácií, čím sa ľuďom, ktorí utekajú pre vojnou Ruska proti Ukrajine, poskytol prístup k regulovaným povolaniam alebo k ďalšiemu vzdelávaniu. Komisia monitoruje jeho vykonávanie 54 . S cieľom zabezpečiť lepšie pochopenie a porovnateľnosť ukrajinských kvalifikácií získaných v EÚ Komisia uverejnila porovnávaciu správu 55 a organizuje výmeny pre odborníkov z praxe a iné osoby zapojené do preskúmania kvalifikácií.

Mnohé členské štáty už prijali dôležité kroky na uľahčenie uznávania kvalifikácií 56 a niektoré členské štáty uzavreli dohody s Ukrajinou v oblasti akademického uznávania. Je dôležité zabezpečiť, aby mali ľudia prístup k práci, ktorá zodpovedá ich kvalifikáciám a skúsenostiam.

Vzhľadom na to, že medzi osobami oprávnenými na dočasnú ochranu prevládajú ukrajinské domácnosti pod vedením žien, programy viacerých členských štátov v oblasti začlenenia do trhu práce sa rozšírili o zameranie na podporu žien z Ukrajiny. V tejto súvislosti je pre rýchle a udržateľné začlenenie do trhu práce mimoriadne dôležité sprístupniť služby vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve.

Osobitná pozornosť sa venovala a naďalej bude venovať aj ukrajinským novinárom a pracovníkom médií. Novinári boli v EÚ prijatí prostredníctvom celoeurópskeho mechanizmu rýchlej reakcie na porušovanie slobody tlače a médií 57 podporovaného z prostriedkov EÚ. Pre ukrajinské médiá bol otvorený ďalší projekt financovaný z prostriedkov EÚ na podporu cezhraničných partnerstiev v oblasti žurnalistiky 58 . Na podporu podnikateľského potenciálu mladých Ukrajincov prijala Komisia opatrenia, ktoré umožňujú flexibilnejšiu účasť na programe Erasmus pre mladých podnikateľov. Vďaka tomu bol počet žiadateľov a účastníkov programu z radov ukrajinských podnikateľov najvyšší od roku 2018.

Komisia zintenzívnila aj spoluprácu so sociálnym a hospodárskymi partnermi v rámci Európskeho partnerstva pre integráciu s cieľom ďalej podporiť začlenenie osôb oprávnených na dočasnú ochranu do trhu práce. Ako sa zdôrazňuje v spoločnom vyhlásení vydanom v decembri 2022, jeho členovia sa dohodli, že sa zamerajú na posilnenie štruktúr spolupráce medzi príslušnými účastníkmi trhu práce a na zjednodušenie a uľahčenie posudzovania, uznávania a potvrdzovania zručností a kvalifikácií utečencov a migrantov 59 .

Keďže členské štáty začínajú vykonávať svoje programy Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) na obdobie 2021 – 2027, Komisia bude monitorovať využívanie ESF+ na podporu začlenenia štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä Ukrajincov, do trhu práce a spoločnosti.

Kľúčovým faktorom pri zabezpečovaní prístupu ľudí vysídlených z Ukrajiny na trh práce boli doteraz jasné informácie o ich práve na zamestnanie a samostatnú zárobkovú činnosť bez prieťahov či podmienok. V oblasti informovania vysídlených ľudí o možnej podpore vstupu na trh práce, ako aj v oblasti podpory registrácie v systéme verejných služieb zamestnanosti možno úsilie ďalej zintenzívniť. Zároveň vzhľadom na neistotu, ako dlho môžu vysídlení ľudia z Ukrajiny zostať v EÚ, sú potrebné flexibilné prístupy na zabezpečenie rýchleho a zároveň udržateľného prístupu na trh práce. V tejto súvislosti je dôležitým krokom je výhľadové úsilie členských štátov, napríklad Poľska, Estónska a iných štátov, zamerané na zjednodušenie prístupu k iným statusom v rámci legálnej migrácie, a to aj prostredníctvom zamestnávania. V budúcnosti bude potrebné, aby súčasťou tohto prístupu bolo proaktívne úsilie v oblasti poskytovania jazykových kurzov, zlepšovania prístupu a začlenenia do trhu práce, aby sa na nikoho nezabudlo.

Ďalšie kroky:

·Komisia bude nabádať členské štáty, aby podporovali rýchlejšie začlenenie osôb oprávnených na dočasnú ochranu do trhu práce zlepšením propagácie a podpory používania pilotnej iniciatívy okruhu talentov, ako aj prostredníctvom výmeny najlepších zistených postupov.

·Komisia bude podporovať výmenu informácií s vnútroštátnymi riadiacimi orgánmi ESF+ o pokroku, výzvach a osvedčených postupoch pri vykonávaní projektov financovaných z prostriedkov EÚ zameraných na štátnych príslušníkov tretích krajín.

·Komisia s cieľom zabezpečiť lepšie pochopenie a porovnateľnosť ukrajinských kvalifikácií s kvalifikáciami získanými v EÚ preskúma vykonávanie svojho odporúčania o flexibilnom uznávaní kvalifikácií a zorganizuje výmeny medzi odborníkmi z praxe a inými osobami zapojenými do preskúmania kvalifikácií.

4.6.Prístup k ubytovaniu a bývaniu

Jednou z hlavných výziev pri vykonávaní smernice o dočasnej ochrane sa ukázalo byť prijatie miliónov ľudí vysídlených v krátkom časovom období.

Vnútroštátne orgány a obce v celej EÚ zabezpečili rôzne druhy dočasného alebo trvalejšieho ubytovania prostredníctvom súkromných sponzorov, ale aj trhu s nájomným bývaním. Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany 60 prispel k uspokojeniu dopytu po núdzovom bývaní v členských štátoch, ktoré susedia s Ukrajinou a Moldavskou republikou alebo sa nachádzajú v ich blízkosti, a to najmä v prvých dňoch po príchode. Koordinačné centrum Komisie pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) sprostredkovalo ponuky z 21 členských štátov EÚ a Nórska a zmobilizovalo núdzové obytné jednotky a postele z rezervy núdzového ubytovania rescEU.

V retrospektíve však bola najvýznamnejším aspektom reakcie na krízu obrovská štedrosť súkromných osôb, ktoré poskytli svoje vlastné domovy. Bez tejto pomoci by oficiálne prijímacie zariadenia len ťažko zvládli situáciu.

Na pomoc zraniteľným ľuďom a ich hostiteľom vnútroštátne orgány podporili a zapojili sa do inovačných spoločných platforiem spolupráce, ktoré spájajú ľudí s bývaním, zaisťujú výmenu informácií a poskytujú vzájomnú podporu. Mnohé členské štáty poskytli aj finančnú pomoc domácnostiam, ktoré prijali osoby oprávnené na dočasnú ochranu, kým iné členské štáty poskytli príspevky na bývanie priamo osobám oprávneným na dočasnú ochranu 61 .

Komisia v rámci iniciatívy Bezpečné domovy 62 predložila usmernenie s cieľom pomôcť členským štátom, regionálnym a miestnym orgánom, ako aj občianskej spoločnosti pri organizácii súkromných iniciatív v oblasti bývania 63 . Komisia ďalej vyzývala členské štáty, aby si vymieňali informácie a prehlbovali znalosti o tzv. komunitnom sponzorstve alebo iných podobných programoch, ktoré prijatým ľuďom ponúkajú možnosti integrácie. Na podporu plnenia usmernenia pre iniciatívu Bezpečné domovy a vypracovanie modelu osvedčených postupov je v rámci projektu Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca určený cielený rozpočet vo výške 5,5 milióna EUR. Týmto projektom sa zabezpečí lepšie priraďovanie prijatých rodín k potenciálnym hostiteľom. Zároveň sa posúdia potreby členských štátov a vytvorí sa referenčný mechanizmus na priraďovanie ubytovania k viacerými integračným službám. Ďalšie činnosti v rámci tohto projektu budú zahŕňať poskytovanie podpory a usmernenia hostiteľom. Jednotlivé prvky programu sa budú vykonávať počas celého roka 2023 v Belgicku, vo Francúzsku, v Nemecku, Maďarsku, Írsku, Holandsku, Luxembursku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku.

Komisia okrem toho v januári 2023 spustila výzvu na predkladanie návrhov týkajúcich sa projektových grantov v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu 64 . Pokračuje tým v podpore a propagácii programov komunitného sponzorstva a prispieva k rozvoju komplementárnosti medzi prijímacími kapacitami členských štátov a ponukou bývania prostredníctvom súkromných hostiteľských programov. Vďaka tomu možno využiť skúsenosti získané v reakcii na situáciu na Ukrajine pri hľadaní príležitostí na rozšírenie štrukturálnych prijímacích kapacít na úrovni EÚ. Na podporu takýchto programov v členských štátoch EÚ bude takisto vhodný ESF+.

V budúcnosti bude potrebné, aby vysídlené osoby z Ukrajiny zmenili krátkodobé núdzové ubytovanie alebo dočasné ubytovanie u súkromných hostiteľov na udržateľnejšie riešenia bývania, čím sa zabráni trvalej závislosti od príjmu do štátnych zariadení. Okrem toho musí byť k dispozícii prístupné bývanie pre osoby so zdravotným postihnutím. Tento prechod sťažuje nedostatok cenovo dostupného alebo sociálneho bývania, ktorý v niektorých členských štátoch vyústil do krízy na trhu bývania. Ak si osoby oprávnené na dočasnú ochranu hradia svoje ubytovanie úplne alebo čiastočne samé, v záujme zachovania prístupu k ubytovaniu pre osoby, ktoré ho potrebujú, je nevyhnutné preskúmať primeranosť majetkových pomerov a v prípade potreby poskytnúť pomoc.

Ďalšie kroky:

·Platforma solidarity bude naďalej monitorovať vývoj núteného vysídľovania a aktualizovať európsky plán pre nepredvídané udalosti s cieľom zabezpečiť dostupnosť bývania.

·Komisia bude monitorovať uplatňovanie smernice o dočasnej ochrane v oblasti prijímania s cieľom identifikovať riziká spojené s prechodom od núdzového ubytovania na dlhodobejšie riešenia, a to najmä v prípade zraniteľných osôb.

·Platforma solidarity prediskutuje vykonávanie iniciatívy Bezpečné domovy a súvisiace usmernenie s cieľom identifikovať kľúčové kroky v nadchádzajúcich mesiacoch a získané skúsenosti.

·Na základe diskusií, ktoré sa uskutočnili 2. až 3. februára 2023 vo Švédsku, bude Európska integračná sieť 65 pokračovať vo šírení osvedčených postupov v oblasti poskytovania dostupného bývania.

·Komisia v roku 2023 zmobilizuje 8 miliónov EUR na financovanie podpory a propagácie programov komunitného sponzorstva.

·Komisia bude monitorovať a podľa potreby posilní vykonávanie projektu Bezpečné domovy koordinovaného Medzinárodnou federáciou spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

5.Finančná a operatívna podpora

EÚ poskytla podporu zavedením bezprecedentných opatrení a financovaním potrieb vysídlených osôb, pričom čerpala prostriedky z viacerých fondov EÚ. Komisia veľmi rýchlo v rámci svojho komplexného súboru nástrojov zmobilizovala v celej EÚ výdavkové programy na podporu členských štátov.

5.1.Finančná podpora

Od marca 2022 boli niekoľkokrát revidované pravidlá upravujúce politiku súdržnosti, aby členské štáty mohli prerozdeliť nevyužité prostriedky z balíka na roky 2014 – 2020 a aby sa zaistila dodatočná likvidita aj z nového balíka na roky 2021 – 2027. Balíkom Kohéznych opatrení na podporu utečencov v Európe (CARE) s tromi úpravami 66 sa zvýšila flexibilita existujúcich pravidiel a zaistila vyššia likvidita na financovanie naliehavých potrieb, ako aj zjednodušené podávanie správ riadiacimi orgánmi.

Celková dodatočná likvidita, ktorú EÚ poskytla prostredníctvom balíkov CARE a FAST-CARE, predstavuje 13,6 miliardy EUR. Preprogramované finančné prostriedky takmer vo výške 1 miliardy EUR 67 sú určené na financovanie prijímania a príchodu vysídlených osôb z Ukrajiny a na uľahčenie prístupu na bežný trh práce, k vzdelávaniu, jazykovým kurzom, starostlivosti o deti, bývaniu, lekárskej starostlivosti a iným dlhodobým integračným opatreniam. Keďže takéto opatrenia často zaisťujú miestne orgány a organizácie občianskej spoločnosti, od členských štátov sa vyžaduje, aby na týchto prijímateľov pomoci vyčlenili aspoň 30 % z príslušných opatrení CARE 68 .

EÚ prijala zmeny aj v súvislosti s fondmi v oblasti vnútorných vecí s cieľom zvýšiť finančnú flexibilitu a zjednodušiť presun finančných prostriedkov, ktoré mali členské štáty k dispozícii v rámci svojich programov na roky 2014 – 2020, na opatrenia zacielené na vysídlené osoby z Ukrajiny, napr. na zabezpečenie potrieb pri prvom prijatí (ako núdzové ubytovanie, potraviny, zdravotná starostlivosť, ďalší personál atď.) a na podporu úsilia členských štátov (ako počiatočné spracovanie a registračné činnosti, nasmerovanie osôb na špecializované podporné služby).

Okrem toho sa v rámci darcovskej konferencie Stojíme pri Ukrajine, ktorá sa konala 9. apríla 2022, zmobilizovalo z fondov v oblasti vnútorných vecí 400 miliónov EUR vo forme financovania núdzovej pomoci. Z tejto sumy bolo 385 miliónov EUR vyčlenených na pokrytie najnaliehavejších potrieb v členských štátoch 69 , ktoré boli najviac ovplyvnené prílevom vysídlených osôb z Ukrajiny, a na počiatočnú integráciu, pričom zvyšných 15 miliónov EUR je plánovaných najmä na riešenie iniciatívy Bezpečné domovy a na poskytnutie psychosociálnej podpory vysídleným osobám z Ukrajiny.

Komisia prostredníctvom Nástroja technickej podpory poskytla správnym orgánom členských štátov podporu na uľahčenie prístupu k právam vyplývajúcim zo smernice o dočasnej ochrane. To prispieva k zlepšovaniu viacúrovňovej koordinácie a postupov súvisiacich s prístupom vysídlených osôb z Ukrajiny k sociálnym službám, vzdelávaniu a práci.

Vďaka prijatiu novej generácie programov majú členské štáty prístup k značnej finančnej podpore v rámci fondov v oblasti vnútorných vecí a politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027, čo im umožňuje vykonávať opatrenia prispôsobené ich osobitným potrebám.

Komisia bude naďalej spolupracovať s členskými štátmi, a to najmä vzhľadom na závery Európskej rady z 9. februára 2023, aby sa zabezpečilo ďalšie poskytovanie primeranej a flexibilnej finančnej pomoci členským štátom, ktoré znášajú najväčšiu časť nákladov na zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a živobytie utečencov.

5.2.Operatívna podpora

Ruská agresia voči Ukrajine vyvolala najväčšiu núdzovú operáciu od vytvorenia mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, ktorý preukázal svoju schopnosť zmobilizovať pomoc pre Ukrajinu aj pre členské štáty EÚ najviac postihnuté prílevom vysídlených osôb z Ukrajiny. Na nasmerovanie viac ako 80 000 ton materiálnej pomoci, ktorú Ukrajine poskytli členské štáty a zúčastnené krajiny boli v Poľsku, Rumunsku a na Slovensku založené tri logistické centrá mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany. Koordinačné centrum Komisie pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) riadi doteraz najväčšiu a najzložitejšiu operáciu mechanizmu Únie v oblasti civilnej obrany s odhadovanou finančnou hodnotou pomoci vo výške viac ako 540 miliónov EUR. Tá zahŕňa napríklad lieky a zdravotnícke pomôcky, záchranárske vozidlá, generátory energie a transformátory. Centrum koordinovalo aj spomínané zdravotnícke odsuny.

Operatívna podpora EÚ sa realizovala aj prostredníctvom jej agentúr, najmä Agentúry Európskej únie pre azyl (EUAA), Frontexu, Europolu a Agentúry pre základné práva (FRA).

Agentúra Európskej únie pre azyl poskytuje podporu v súvislosti s potrebami v oblasti azylu, prijímania a dočasnej ochrany 13 členským štátom. S cieľom osobitne podporiť členské štáty, pokiaľ ide o vykonávanie smernice o dočasnej ochrane, potreby v oblasti poskytovania informácií a iné dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu bolo nasadených ďalších 90 zamestnancov. Táto agentúra vypracovala a distribuovala v úzkej spolupráci s Komisiou širokú škálu informačných produktov a spustila informačné kampane o dočasnej ochrane. Členským štátom sa sprístupnila príslušná odborná príprava o tom ako poskytnúť svojim zamestnancom vedomosti a zručnosti potrebné na uplatňovanie práv vyplývajúcich zo smernice o dočasnej ochrane.

Na príslušných hraničných priechodoch v Poľsku, Rumunsku a na Slovensku, ako aj v Moldavskej republike je na podporu účinného a rýchleho spracovania ľudí, ktorí utekajú pred ruskou agresiou voči Ukrajine nasadených približne 200 zamestnancov Frontexu. Aj Europol nasadil svojich zamestnancov a prizvaných príslušníkov pohraničnej stráže, a to na vykonávanie sekundárnych bezpečnostných kontrol v Litve, Poľsku, na Slovensku, v Rumunsku, Maďarsku a v Moldavskej republike. Zamestnanci Europolu na vyžiadanie poskytujú v týchto krajinách aj pomoc pri vyšetrovaniach.

Agentúra pre základné práva (FRA) vypracovala správy o vykonávaní smernice o dočasnej ochrane a nedávno uskutočnila rozsiahly prieskum s osobami, ktorým sa poskytla ochrana, v rámci ktorého boli identifikované kľúčové výzvy a priority na nadchádzajúce mesiace.

6.Solidarita a partnerstvo

6.1.Solidarita v akcii

Solidarita je charakteristickým prvkom reakcie EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine, najmä vzhľadom na to, že členské štáty sa rozhodli upustiť od uplatňovania článku 11 smernice o dočasnej ochrane, čím osobám požívajúcim dočasnú ochranu v jednom štáte uľahčili možnosť presídliť sa do iného členského štátu a požívať dočasnú ochranu tam. Vďaka tomu bol ďalší pohyb v EÚ plynulý, čo prispelo k zníženiu tlaku na vnútroštátne systémy prijímania v členských štátoch, ktoré hraničia s Ukrajinou, a obmedzili sa formality 70 v súvislosti s presídlením, čím sa ešte viac zjednodušilo uplatňovanie tohto nástroja.

S cieľom zmierniť preťaženie prijímacej kapacity Moldavskej republiky Komisia už v počiatočnom štádiu v rámci platformy solidarity podporovala a koordinovala presídlenie zraniteľných osôb, ktoré utiekli z Ukrajiny a sú oprávnené na dočasnú ochranu, z Moldavskej republiky do členských štátov EÚ a krajín pridružených k schengenskému priestoru, ktoré prisľúbili pomoc. Doteraz 12 členských štátov EÚ, ako aj Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko a Island prisľúbili prijať 17 870 osôb prechádzajúcich cez územie Moldavskej republiky. Z doterajších prísľubov bolo z Moldavskej republiky presídlených do EÚ a iných krajín pridružených k schengenskému priestoru celkovo 2 377 osôb (k 17. februáru 2023). Spolupráca EÚ navyše zahŕňala aj finančnú podporu poskytovanú na činnosti Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) súvisiace s organizáciou letov z Moldavskej republiky do členských štátov EÚ a krajín pridružených k schengenskému priestoru, ktoré poskytli prísľuby, v rámci projektu v hodnote 15 miliónov EUR financovaného z prostriedkov EÚ.

6.2.Zapojenie ukrajinských orgánov a spolupráca s nimi

Zapojenie a účasť na stretnutiach ukrajinských orgánov na Ukrajine a ukrajinských veľvyslanectiev a konzulátov v členských štátoch EÚ sa v porovnaní s reakciou na iné krízy v minulosti rýchlo stali jedným z charakteristických prvkov operatívnej reakcie na túto krízu. Komisia dokázala nadviazať úzku spoluprácu s ukrajinskými orgánmi, čo umožnilo širšiu spoluprácu aj v kľúčových oblastiach týkajúcich sa ochrany kategórií zraniteľných osôb a predchádzania obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu, ako aj lepšiu identifikáciu výziev, ktorým ľudia v reálnom živote čelia v súvislosti s prístupom k právam spojeným s dočasnou ochranou. To Komisii a členským štátom pomohlo odhaliť a napraviť nedostatky vo vykonávaní smernice.

6.3.Od európskej solidarity k celosvetovej reakcii

Komisia oslovila svojich medzinárodných partnerov vytvorením medzinárodnej odnože platformy solidarity so zapojením Spojených štátov, Kanady a Spojeného kráľovstva. Cieľom je výmena informácií o programoch, ktoré rôzne krajiny zaviedli v oblasti ochrany osôb utekajúcich pre ruskou agresiou voči Ukrajine 71 , zdieľanie aktualizovaného situačného povedomia o okolnostiach na Ukrajine a diskusia o plánovaní pre nepredvídané udalosti a o dodatočnej pomoci.

Úzka spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM), prispela k zvýšeniu situačného povedomia EÚ. Prostredníctvom tejto spolupráce sa podporili lepšie podložené akcie (vďaka štúdiám a analýzam) a zaistila sa operatívna podpora pre zainteresované strany a konkrétne projekty v praxi, napríklad pre presídľovanie zraniteľných osôb, ktoré utekajú z Ukrajiny a z Moldavskej republiky do EÚ, a vypracovanie štandardných operatívnych postupov, ktorými sa toto presídľovanie riadi.

7.Vyhliadky do budúcnosti

Ako sa opäť zdôraznilo na zasadnutí Európskej rady 9. februára 2023, Únia bude podporovať ľudí, ktorí utekajú pred ruskou agresiou voči Ukrajine, tak dlho, ako to bude potrebné. EÚ aktivovaním smernice o dočasnej ochrane poskytla bezpečie miliónom ľudí, ktorí museli opustiť krajinu. Dočasná ochrana už bola predĺžená do marca 2024. Komisia bude pripravená podľa potreby navrhnúť ďalšie predĺženie.

Smernica je prostriedkom, ktorý umožňuje bezprecedentné celospoločenské úsilie, ktoré Komisia presadzuje už od začiatku reakcie. Všetky úrovne verejnej správy a spoločnosti sa zmobilizovali bezprecedentným spôsobom, vďaka čomu sa práva zakotvené v smernici o dočasnej ochrane stali skutočnosťou. Podnietili sa tým rozsiahle inovácie vrátane pilotných projektov naprieč rôznymi odvetviami vrátane zamestnanosti, vzdelávania, ubytovania a uznávania kvalifikácií, ktoré budú zdrojom kľúčových skúseností na to, aby sme vylepšili naše politiky a boli pripravení na budúce scenáre.

Smernica sa osvedčila ako dostatočne silný a flexibilný nástroj, ktorý umožňuje kolektívnu a rýchlu reakciu s podporou silnej koordinácie EÚ prostredníctvom platformy solidarity. Vďaka tomu sa vytvorili nové spojenectvá a podporila sa spolupráca medzi verejnými orgánmi, sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou a osobami, ktoré utekajú pred ruskou agresiou voči Ukrajine.

Rozhodný koordinovaný prístup EÚ je nevyhnutný nielen pri ďalšom riešení súčasných výziev, ale aj v súvislosti s akýmikoľvek budúcimi opatreniami. Rozhodujúce bude zabezpečiť hladký prechod na alternatívne právne postavenia, ktoré by umožňovali prístup k právam nad rámec maximálneho trvania dočasnej ochrany, napríklad predĺžením povolení na pobyt a pracovných povolení alebo vytvorením podmienok na prechod na iné právne postavenie. Je to dôležité v záujme predchádzania preťaženiu azylových systémov členských štátov.

Súčasne je potrebná cielená podpora pre ľudí, ktorí utiekli z Ukrajiny a chcú sa vrátiť domov. Komisia už v tejto oblasti zasiahla prostredníctvom cieleného usmernenia vo forme najčastejších otázok, v ktorých sa objasňujú rôzne dôsledky krátkodobých návštev Ukrajiny a dobrovoľného návratu na Ukrajinu 72 , a poskytnutím záruk pre ľudí, ktorí sa chcú vrátiť na Ukrajinu, aby v prípade, že budú musieť opäť utiecť, mali jednoduchý opätovný prístup k ochrane 73 . Komisia bude naďalej monitorovať situáciu, dohliadať na to, aby členské štáty prijímali potrebné opatrenia na účely dobrovoľného návratu osôb, ktoré sa s úplnou znalosťou okolností rozhodnú vrátiť domov, a bude podporovať takéto rozhodnutia z fondov v oblasti vnútorných vecí. Komisia zintenzívňuje aj úsilie v rámci multiagentúrnej platformy koordinácie darcov na podporu procesu opravy, obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny. V tejto súvislosti bude dôležitou otázkou na zváženie návrat vysídlených osôb.

Smernica o dočasnej ochrane sa vo všeobecnosti osvedčila ako základný nástroj na poskytnutie okamžitej ochrany v EÚ a Komisia sa domnieva, že v budúcnosti by mala zostať súčasťou súboru nástrojov, ktoré má Európska únia k dispozícii.

Zo skúseností však vyplýva, že druhy migračných výziev, ktorým Únia čelí, sa môžu výrazne meniť, najmä pokiaľ ide o rozsah tokov utečencov alebo ich zloženie. Je preto nevyhnutné, aby EÚ mala k dispozícii celú škálu nástrojov a bola pripravená reagovať na všetky druhy kríz. Komisia bude spolupracovať so spoluzákonodarcami s cieľom zabezpečiť, aby Európska únia disponovala nástrojmi, ktoré bude v budúcnosti potrebovať, a zaistiť náležité zosúladenie s návrhom na nariadenie Komisie týkajúce sa krízových situácieí a prípadov vyššej moci 74 .

Vykonávanie smernice si bude v blízkej budúcnosti vyžadovať pokračovanie v podpore, aby sa zabezpečilo vyriešenie súčasných výziev a zaviedli vhodné zmeny a krízové opatrenia na riešenie budúcich situácií. Platforma solidarity bude naďalej zabezpečovať koordinovanú reakciu EÚ a spolupracovať s členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými stranami.

Solidarita a účasť ľudí v celej EÚ, ako aj úsilie vnútroštátnych a miestnych orgánov, zainteresovaných strán a komunít nám opäť raz ukázali silu, ktorú Európska únia má, ak koná jednotne a koordinovane.

Európska únia bude aj naďalej miestom, kde sú ľudia, ktorí utekajú pred ruskou agresiou, vítaní tak dlho, ako to bude potrebné.

(1)

      Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov .

(2)

      Desaťbodový plán na posilnenie európskej koordinácie pri prijímaní ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine .

(3)

      Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Prijímanie ľudí, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine: pripravenosť Európy na riešenie výziev .

(4)

   Kumulatívny počet vstupov do EÚ z Ukrajiny a Moldavska nezahŕňa vstupy rumunských a moldavských štátnych príslušníkov z Moldavska do Rumunska. Na základe dostupných údajov nie je možné zistiť, aký podiel tvoria normálne prekročenia hraníc a aký podiel tvoria ľudia, ktorí utekajú pred ruskou agresiou voči Ukrajine. Údaje o vstupoch a výstupoch udávajú počet cezhraničných pohybov, nie počet osôb. Rozdiel medzi celkovým počtom vstupov a počtom vstupov ukrajinských štátnych príslušníkov zahŕňa vstupy štátnych príslušníkov EÚ, ako aj štátnych príslušníkov z tretích krajín iných ako Ukrajina. Do EÚ vstúpilo z Ukrajiny a Moldavska viac ako 300 000 štátnych príslušníkov z tretích krajín iných ako Ukrajina, pričom išlo najmä o štátnych príslušníkov Turecka, Spojených štátov amerických, Ruska, Izraela, Indie, Azerbajdžanu, Gruzínska, Spojeného kráľovstva, Moldavska a Uzbekistanu.

(5)

      Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex – monthly data (Osoby požívajúce dočasnú ochranu ku koncu mesiaca podľa štátnej príslušnosti, veku a pohlavia – mesačné údaje) .

(6)

     Platforma solidarity združuje Európsku komisiu, Generálny sekretariát Rady, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, členské štáty EÚ a krajiny pridružené k schengenskému priestoru, agentúry EÚ, medzinárodné organizácie, napríklad Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnú organizáciu pre migráciu (IOM), ako aj ukrajinské a moldavské orgány.

(7)

      Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/382 zo 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana .

(8)

     Táto sieť reaguje na potrebu zabezpečiť presný, aktualizovaný a spoločný situačný prehľad, ktorý je základom pre rýchle politické a operatívne rozhodovanie. Monitoruje cezhraničný pohyb z Ukrajiny do EÚ, prvé prijatie a vykonávanie smernice o dočasnej ochrane, a to aj vrátane vývoja týždenného počtu žiadostí a podrobných informácií o prístupe k vzdelávaniu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti. Odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/1366 z 23. septembra 2020 o mechanizme EÚ pre pripravenosť a riadenie kríz v oblasti migrácie .

(9)

      Solidarita EÚ s Ukrajinou .

(10)

      Linka pomoci EÚ .

(11)

      Prvé výročie ukrajinského odporu .

(12)

     Článok 2 ods. 1 a 2 vykonávacieho rozhodnutia Rady.

(13)

     V rozhodnutí sa uvádza, že na tieto kategórie osôb majú členské štáty uplatňovať buď dočasnú ochranu, alebo primeranú ochranu podľa vnútroštátneho práva. Väčšina členských štátov neuplatňovala dvojitý systém, pričom štátni príslušníci tretích krajín a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré mali trvalý pobyt na Ukrajine, požívali skôr práva spojené s dočasnou ochranou, než iné formy vhodnej ochrany, ktoré sú k dispozícii podľa vnútroštátneho práva.

(14)

     Hoci od vypuknutia agresie ubehol len jeden rok, takéto ustanovenia sa v niektorých členských štátoch, napríklad v Holandsku, rušia.

(15)

     V Poľsku sa administratíva štátnych príslušníkov tretích krajín uskutočňuje prostredníctvom Úradu pre cudzincov.

(16)

     Rakúsko, Estónsko, Grécko a Švédsko.

(17)

     Napríklad Rakúsko a Švédsko uplatňujú zrýchlené postupy.

(18)

    Beneficiaries of temporary protection at the end of the month by citizenship, age and sex – monthly data (Osoby požívajúce dočasnú ochranu ku koncu mesiaca podľa štátnej príslušnosti, veku a pohlavia – mesačné údaje) .

(19)

      Fleeing Ukraine: Displaced people’s experiences in the EU (Útek z Ukrajiny: skúsenosti vysídlených osôb v EÚ) .

(20)

      Oznámenie Komisie o operačných usmerneniach na vykonávanie vykonávacieho rozhodnutia Rady 2022/382, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana (2022/C 126 I/01) .

(21)

      Unaccompanied and Separated Children fleeing from war in Ukraine – Frequently Asked Questions on Registration, Reception and Care (Deti bez sprievodu a deti odlúčené od rodičov, ktoré utekajú pred vojnou na Ukrajine – najčastejšie otázky o registrácii, prijímaní a starostlivosti) .

(22)

     „Maloleté osoby bez sprievodu“ sú štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti mladšie ako osemnásť rokov, ktoré vstúpia na územie členských štátov bez sprievodu dospelej osoby, ktorá je za nich zodpovedná podľa zákona alebo zvyku dovtedy, kým nie sú právoplatne odovzdané do starostlivosti takejto osoby, alebo maloleté osoby, ktoré ostanú bez sprievodu po tom, ako vstúpili na územie členských štátov [článok 2 písm. f) smernice 2001/55/ES o dočasnej ochrane].

„Dieťa odlúčené od rodičov“ je dieťa, ktoré prichádza na územie členského štátu v sprievode príbuzných alebo v sprievode dospelých známych osôb (bez príbuzenského vzťahu s dieťaťom), pričom niekedy týmto osobám rodič (rodičia) poskytli poverenie cestovať s dieťaťom a/alebo poskytovať mu dočasnú starostlivosť (napríklad ukrajinská matka, ktorá cestuje so svojimi vlastnými deťmi aj s deťmi z inej rodiny).

(23)

     Únia kladie dôraz na deinštitucionalizáciu, čo sa odráža vo všeobecnom politickom rámci EÚ. Napríklad v odporúčaní Rady, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti, sa uvádza, že „[m]ala by sa podporovať kvalitná komunitná alebo rodinná starostlivosť s cieľom deinštitucionalizácie starostlivosti o deti. Umiestnenie detí do ústavnej starostlivosti by sa malo uskutočniť len vtedy, ak je to v najlepších záujmoch dieťaťa, zohľadňujúc pri tom celkovú situáciu a individuálne potreby dieťaťa.“

(24)

      Oznámenie Komisie o operačných usmerneniach na vykonávanie vykonávacieho rozhodnutia Rady 2022/382, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana .

(25)

      Frequently Asked Questions on registration, reception and care for unaccompanied and separated children fleeing from war in Ukraine (Najčastejšie otázky o registrácii, prijímaní a starostlivosti o deti bez sprievodu a deti odlúčené od rodičov) .

(26)

      Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa .

(27)

      Practices regarding unaccompanied and separated children from Ukraine (Postupy týkajúce sa detí z Ukrajiny bez sprievodu a odlúčených od rodičov) .

(28)

     The Russian war of aggression against Ukraine – The broad fundamental right impact in the EU (Ruská útočná vojna proti Ukrajine – rozsiahly vplyv na základné práva v EÚ), Druhý bulletin Agentúry Európskej únie pre základné práva [ The Russian war of aggression against Ukraine – The broad fundamental rights impact in the EU (europa.eu) ].

(29)

    International Labour Organisation and European Labour Authority joined forces to reduce the risks of undeclared work, labour exploitation and trafficking in persons fleeing the war in Ukraine (Medzinárodná organizácia práce a Európsky orgán práce spojili sily s cieľom znížiť riziká nedeklarovanej práce, pracovného vykorisťovania a obchodovania s ľuďmi v prípade osôb, ktoré utekajú pred vojnou na Ukrajine) | Európsky orgán práce (europa.eu) .

(30)

      Spoločný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi v snahe riešiť riziká obchodovania s ľuďmi a podporovať potenciálne obete spomedzi tých, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine .

(31)

      Správa o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (štvrtá správa) .

(32)

     Národný spravodajca alebo rovnocenné mechanizmy v členských štátoch prispievajú k pochopeniu obchodovania s ľuďmi v jeho rôznych formách vykorisťovania pravidelným zberom a analýzou údajov, vyhodnocujú účinnosť a vplyv vnútroštátnych politík a opatrení v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi a podpory jeho obetí a predkladajú odporúčania na zlepšenie politík a postupov, ktorými sa riešia všetky formy obchodovania s ľuďmi [ Zintenzívnenie koordinovanej reakcie (europa.eu) ].

(33)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57 – 73).

(34)

      https://www.eurojust.europa.eu/sites/default/files/assets/eurojust-icc-csos-guidelines.pdf .

(35)

     Na začiatku školského roka 2022/2023 bolo do systémov vzdelávania v celej EÚ zapísaných približne pol milióna ukrajinských detí.

(36)

      European Education Area – Quality education and training for all (Európsky vzdelávací priestor – kvalitné vzdelávanie a odborná príprava pre všetkých) .

(37)

     Na webovom sídle  Ukrajinské vzdelávanie v núdzovej situácii sú uvedené informácie o ukrajinskom systéme vzdelávania a učebnom pláne a jeho cieľom je pomôcť ukrajinským deťom adaptovať sa nové školy a učebné plány v zahraničí.

(38)

      Supporting the inclusion of displaced children from Ukraine in education: considerations, key principles and practices for the school year 2022-2023 (Podpora inklúzie vysídlených detí z Ukrajiny do vzdelávania: úvahy, kľúčové zásady a postupy pre školský rok 2022 – 2023) .

(39)

    European School Education Platform .

(40)

      School Education Gateway .

(41)

      Vzdelávanie a podpora pre ukrajinských utečencov . Úvodná stránka bola pôvodne vytvorená na online platforme School Education Gateway, ktorá je od 1. októbra 2022 presunutá na platformu European School Education Platform.

(42)

      Oznámenie Komisie o usmerneniach týkajúcich sa prístupu na trh práce, k odbornému vzdelávaniu a príprave a k vzdelávaniu dospelých ľudí utekajúcich pred vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine .

(43)

     Pozri článok 13 smernice o dočasnej ochrane.

(44)

   V článku 13 sa takisto uvádza: „V prípade, že sú osoby požívajúce dočasnú ochranu zamestnané alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť, je potrebné pri určovaní rozsahu pomoci brať do úvahy ich schopnosť uspokojiť svoje vlastné potreby.“

(45)

     Správa Agentúry Európskej únie pre azyl „Dočasná ochrana poskytovaná vysídleným osobám z Ukrajiny: ročný prehľad.

(46)

      Report on access to health care in EU Member States – Implementation of Temporary Protection Directive (2001/55/EC) and Council Implementing Decision (EU) 2022/382 [Správa o prístupe k zdravotnej starostlivosti v členských štátoch EÚ – Vykonávanie smernice o dočasnej ochrane (2001/55/ES) a vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2022/382] .

(47)

      Prevažná väčšina členských štátov poskytla bezplatné očkovanie proti ochoreniu COVID-19.

(48)

    Oznámenie Komisie o operačných usmerneniach na vykonávanie vykonávacieho rozhodnutia Rady 2022/382, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana .

(49)

      Oznámenie Komisie o usmerneniach týkajúcich sa prístupu na trh práce, k odbornému vzdelávaniu a príprave a k vzdelávaniu dospelých ľudí utekajúcich pred vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine .

(50)

      OECD Policy Responses on the Impacts of the War in Ukraine – What we know about the skills and early labour market outcomes of refugees from Ukraine (Politické reakcie OECD týkajúce sa vplyvov vojny na Ukrajine – Čo vieme o zručnostiach a prvých výsledkoch utečencov z Ukrajiny na trhu práce) .

(51)

      Public Employment Services support to persons displaced from Ukraine: latest developments - Employment, Social Affairs & Inclusion (Podpora verejných služieb zamestnanosti pre osoby vysídlené z Ukrajiny: najnovší vývoj – Zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie) .

(52)

      Pilotná iniciatíva okruhu talentov EÚ .

(53)

     Cyprus, Španielsko, Fínsko, Chorvátsko, Litva, Slovensko a Poľsko.

(54)

      Odporúčanie Komisie (EÚ) 2022/554 z 5. apríla 2022 o uznávaní kvalifikácií osôb utekajúcich pred inváziou Ruska na Ukrajinu .

(55)

Comparison report of the European Qualifications Framework and the Ukrainian National Qualifications Framework (Správa o porovnaní európskeho kvalifikačného rámca a ukrajinského národného kvalifikačného rámca) .

(56)

     Napríklad opatrenia prijaté v Lotyšsku, ktoré ukrajinským zdravotníckym pracovníkom umožňujú pred formálnym uznaním ich kvalifikácií pracovať pod dohľadom.

(57)

     https://www.mfrr.eu/.

(58)

     https://www.investigativejournalismforeu.net/.

(59)

      Európske partnerstvo pre integráciu .

(60)

      Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany (europa.eu) .

(61)

      OECD Policy Responses on the Impacts of the War in Ukraine – Housing support for Ukrainian refugees in receiving countries (Politické reakcie OECD týkajúce sa vplyvov vojny na Ukrajine – Podpora bývania pre ukrajinských utečencov v prijímajúcich krajinách) .

(62)

      Safe and suitable homes for people fleeing the war in Ukraine (Bezpečné a vhodné bývanie pre ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine) .

(63)

      Solidarity and housing: supporting safe homes – Considerations, key principles and practices (Solidarita a bývanie: podpora bezpečných domovov – úvahy, kľúčové zásady a postupy)  – k 21. februáru 2023 .

(64)

      Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) – Výzva na predkladanie návrhov – 17. januára 2023 .

(65)

     Európska integračná sieť (EIN) združuje zástupcov vnútroštátnych verejných orgánov, a to najmä z ministerstiev zodpovedných za integráciu migrantov zo všetkých 27 členských štátov EÚ, z Islandu a Nórska. Tí vo svojich krajinách často zohrávajú úlohu pri plánovaní a vykonávaní osobitných možností financovania z prostriedkov EÚ, ako je Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF). Členovia Európskej integračnej siete sa v záujme výmeny poznatkov zúčastňujú aj na cielených študijných návštevách, partnerských preskúmaniach, seminároch a akciách vzájomnej pomoci zameraných na špecifické aspekty integrácie. Pozri  Európska integračná sieť | Európske webové sídlo o integrácii (europa.eu) .

(66)

      Nariadenie (EÚ) 2022/562 zo 6. apríla 2022 , nariadenie (EÚ) 2022/613 z 12. apríla 2022 , nariadenie (EÚ) 2022/2039 z 26. októbra 2022 .

(67)

     K 31. januáru 2023.

(68)

     S cieľom nastaviť tento systém prebieha preprogramovanie. Po ukončení programov Komisia skontroluje súlad s podmienkami.

(69)

     Núdzová pomoc vo výške 385 miliónov EUR bola pridelená Česku (54,4 milióna EUR), Poľsku (200,1 milióna EUR), Estónsku (10,1 milióna EUR), Litve (10,1 milióna EUR), Bulharsku (10,9 milióna EUR), Lotyšsku (7,8 milióna EUR), Rumunsku (39,1 milióna EUR), Maďarsku (21,1 milióna EUR), Slovensku (24,7 milióna EUR) a Cypru (6,7 milióna EUR).

(70)

     Článok 26 smernice o dočasnej ochrane.

(71)

     Spojené štáty, Kanada a Spojené kráľovstvo prijali od začiatku vojny viac ako 400 000 ľudí z Ukrajiny.

(72)

      Frequently asked questions received on the interpretation of the Temporary Protection Directive and Council Implementing Decision 2022-382_en.pdf .

(73)

      Frequently Asked Questions on going home to Ukraine on a voluntary basis in the context of the Temporary Protection_en.pdf .

(74)

      Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa riešia krízové situácie a prípady vyššej moci v oblasti migrácie a azylu .